Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Dámy a páni, predmetný zákon 18/´96 už druhýkrát tento deň predkladáme, ale tento zákon obsahuje dve novelizácie, ale ja by som skôr chcel začať túto rozpravu takým zhodnotením celkovej tej situácie.
Aktuálne všetci dobre vieme, že ceny potravín na Slovensku sú dvojnásobne vyššie. Jednak inflácia na Slovensku, čo sa týka potravín, je na úrovni 30 % a v rámci, v rámci eurozóny je na úrovni 15 %, čiže...
Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Dámy a páni, predmetný zákon 18/´96 už druhýkrát tento deň predkladáme, ale tento zákon obsahuje dve novelizácie, ale ja by som skôr chcel začať túto rozpravu takým zhodnotením celkovej tej situácie.
Aktuálne všetci dobre vieme, že ceny potravín na Slovensku sú dvojnásobne vyššie. Jednak inflácia na Slovensku, čo sa týka potravín, je na úrovni 30 % a v rámci, v rámci eurozóny je na úrovni 15 %, čiže dvojnásobná, dvojnásobná inflácia na Slovensku. Na druhej strane potom je celková inflácia, ktorá je na Slovensku okolo 15 %, ale v rámci Európskej únie je niekde na úrovni sedem, sedem-osem percent, čiže o polovičku. Čiže, bohužiaľ, jak sa hovorí, sme premiantom, ale v tom zlom slova zmysle, že na Slovensku občania platia dvakrát viacej ako ostatní, ostatní občania v rámci Európskej únie.
Ak si dobre pamätáte a pozreli by ste si rast tej inflácie v porovnaní v predchádzajúcich rokoch, tak tá inflácia začala rásť tak rapídne v októbri 2021. Odvtedy proste ide hore, hore, hore, jednak celková inflácia, ale aj inflácia potravinová. A potom si pozrieme, môžme si pozrieť históriu, archív rokovania Národnej rady a vrátime sa do septembra 2021, kde strana SMER – slovenská sociálna demokracia prvýkrát zvolávala mimoriadnu schôdzu, kde chcela hovoriť o rapídnom zvyšovaní cien potravín. A potom sme tých schôdzí do aktuálneho stavu predložili vyše desať, alebo koľko ich bolo, už som ich, už sme ich aj prestali počítať, kde sme v konečnom dôsledku na začiatku zvolávali schôdze, kde sme chceli počuť od vlády Slovenskej republiky, že čo ide robiť s týmto rapídnym zvyšovaním cien potravín. Samozrejme, tam bola elektrická energia a iné energie a tak ďalej, a to boli prvé schôdze. Samozrejme, že vládna koalícia nám každú schôdzu zarezala a neotvorila nám ani jednu.
A potom sme pristúpili k tomu, že sme začali zvolávať mimoriadne schôdze, kde sme začali ponúkať riešenia vláde Slovenskej republiky. To bolo asi niekedy, mám pocit, že v polovičke, polovičke roku 2022, kde už schôdze boli o tom a uznesenia v rámci týchto mimoriadnych schôdzí boli o tom, že nieže chceme počuť, čo ide robiť vláda Slovenskej republiky, ale išli sme k tomu, že sme dávali návrhy riešení. Si pamätám to jedno uznesenie, kde bolo asi deväť opatrení, ktoré sme navrhovali v rámci toho, čo má spraviť vláda Slovenskej republiky, aby zasiahla a riešila cenu potravín, aby pomohla zníženiu týchto a stabilizácii toho veľkého nárastu cien potravín.
No, ak si to pekne porovnáte, čo som povedal, tak inflácia začala rásť v októbri 2021 a my sme prvýkrát zvolávali v septembri 2021 mimoriadnu schôdzu. A to je presne príklad toho, akým strana Smer – slovenská sociálna demokracia je. Proste my sme, my sme odborníci, profesionáli, ľudia, ktorí majú skúsenosti, vedia vyhodnotiť situáciu a my sme už v v septembri 2021 vyhodnotili to, že treba riešiť túto, túto vec. A sme v máji 2023 a môžte si položiť otázku, že čo vlastne vláda spravila pre to, aby zastropovala alebo znížila ceny potravín? Aké kroky spravila vláda Slovenskej republiky?
No, vláda Slovenskej republiky spravila dve veci, treba uznať, áno, spravila dva kroky, dve veci, ktoré v zásade sa tvárili, akože by pomáhali. Vláda Slovenskej republiky prostredníctvom ministerstva pôdohospodárstva v prvom rade pred rokom, vyše roka dozadu spravilo to, že takzvane zastropovali obchodnú prirážku trinástich potravín. To znamená, aby som to vysvetlil aj tým, ktorí tomu nerozumejú. Zastropovali obchodnú prirážku pri trinástich potravinách. To znamená, že napríklad keď ten obchodný reťazec mal obchodnú prirážku 80 % na bielom rožku 50-gramovom, tak sa zaviazal, že nebude zvyšovať túto obchodnú prirážku viac ako 80 %.
Ale čo nastalo? My sme hneď po týždni už hovorili, že to je nezmysel, lebo tie ceny sa budú zvyšovať. Tie ceny sa aj zvyšovali pri tých trinástich potravinách, lebo vstupy potravinárom a výrobcom sa zvyšovali, náklady sa zvyšovali, tým pádom zvyšovali predajné ceny alebo ich nákup alebo teda obchodné reťazce mali väčšie nákupné ceny, tým pádom nenakúpil rožtek za päť centov a dal si tam 80 %, ale nakúpil rožtek za 8 centov a dal si tam 80 %. Čiže čo sa stalo? V zásade ten obchodný reťazec mal stále viacej a viacej, lebo nákupná cena sa mu zvyšovala, tým pádom mal viacej z toho peňazí, väčší príjem. Žiadne riešenie, žiadne opatrenie, ktoré by reálne pomohlo. Bol to taký malý marketingový ťah zo strany obchodných reťazcov.
Potom pred, ja neviem, dva-tri mesiace dozadu prišli obchodné reťazce, kde sa nechal nachytať alebo stiahol sa aj minister, ktorý povedal, že to je fantastické a úžasné, minister Vlčan, minister pôdohospodárstva, kde obchodné reťazce prišli s tým, že zastropujú cenu štyristo, pri štyristo potravinách. Na jednej strane, samozrejme, tých štyristo potravín bolo rôznych, nebolo to tak, že každý reťazec mal presne tých istých štyristo potravín. To je sumár štyristo potravín z každého obchodného reťazca, zo zahraničných, zo slovenských, každý si vybral určité položky, ktoré nejakým spôsobom zastropoval. My sme úplne od prvého dňa hovorili o tom, že to je totálny marketingový ťah zo strany obchodných reťazcov. A to je aj realita. Už teraz nikto nehovorí o nejakom zastropovaní cien, lebo realita v skutočnosti v tých obchodných reťazcoch je úplne iná. Zastropovali v prvom rade úplne nezmyselné veci. Zastropovali pivo, víno, zastropovali lososa, vlastne v zása... ja neviem, zázvorový čaj. Veci, ktoré nepatria do štandardného denného nákupného košíka občanov, ktorí nakupujú v obchodných reťazcoch. A samozrejme, najhoršie na tomto bolo, že keď sme videli tie ceny, ktoré zastropovali v tých jednotlivých, v tých jednotlivých obchodných reťazcoch, tak sa nám tak ako pretočili panenky a hovoríme, no však to je nejaké zvláštne, keď napríklad jeden obchodný reťazec na jednej strane cesty zastropoval maslo na úrovni 3,29, 250-gramové, a na druhej strane cesty zase obchodný reťazec toto maslo predával za 1,89 €. Asi tu bol nejaký problém. Čiže evidentne do tejto chvíle môžme povedať, a to je realita, hneď po pár dňoch sa to celé, vyšlo najavo, že to bol marketingový ťah, ktorý reálne nepomohol. A toto sú jediné dva kroky, ktoré vláda Slovenskej republiky spravila na to, aby určitým spôsobom sa snažila nejakým spôsobom aspoň navonok marketingovo tváriť, že robí niečo pri cenách.
Vieme dobre, že všetky okolité krajiny, každá krajina pomaly Európskej únie určitým spôsobom riešila toto rapídne zvyšovanie cien potravín a vytvorila viacero rôznych krokov, ktoré podnikla na to, aby nejakým spôsobom znížila, znížila ceny potravín. To znamená, že vláda Slovenskej republiky pri tomto nespravila vôbec nič. No a tak, samozrejme, pri tých desiatich, dvanástich, trinástich mimoriadnych schôdzach, ktoré sme zvolávali, tak už sme fakt nevedeli, zúfali, ľudia proste platia viacej a viacej. Mňa napríklad mrzel postoj aj kolegu z SaS Mariána Viskupiča aj s pánom Oravcom, ktorí tu hovoria o tom, že akože poďakujme tým ľuďom, že, že jak sa správali, ako oni hovoria o tom, že máme poďakovať ľuďom, že viacej zaplatili, tým pádom je to všetko v poriadku. Ale však to je úplne uletené a zvláštne.
Ja si myslím, že v prvom rade musí tu byť silný štát, ktorý musí prevzať opraty a musí zasiahnuť do určitej, určitým spôsobom byť nejakým, povedal by som, takým štátom, ktorý búcha po stole a rieši túto situáciu pri týchto cenách potravín. No a my sme sa tohto vôbec nedočkali. Tak preto pred asi mesiac a pol alebo dva mesiace dozadu sme sa rozhodli a rozhodol sa tak aj podpredseda Národnej rady Juraj Blanár, ktorý zvolával tzv. rokovanie pri okrúhlom stole, ktoré sme chceli dostať do pozície čisto odbornej, profesionálnej, profesionálneho stretnutia pri okrúhlom stole, ktoré, ktorého sa zúčastnili všetci tí, ktorí čo majú do toho povedať. Na jednej strane sa toho zúčastnili zástupcovia potravinárov, zástupcovia poľnohospodárov, zúčastnili sa toho aj zástupcovia zahraničných obchodných reťazcov, zástupcovia slovenských obchodných reťazcov. Boli tam, bola tam aj štátna obchodná inšpekcia, ktorá dnes už tu bola viackrát spomínaná. Čiže vytvoril sa veľký okrúhly stôl ľudí, ktorí čo do toho majú, jednak výrobcov, následne tých, ktorí ich, tých, ktorí ich predávajú, a následne aj organizácie, ktorá celé toto kontroluje. No a môžem povedať, že absolvovali sme dva takéto okrúhle stoly, kde sme hľadali spoločne riešenia, akým spôsobom čo najrýchlejšie znížiť ceny potravín, akým spôsobom dostať sa do toho. My sme sa, my sme sa k tomu dopracovali tým, že na tomto pracovnom, na týchto pracovných rokovaniach padli nejaké návrhy. Niektoré tie návrhy, ktoré tam padli, sme pretavili do tých samotných zákonov, ktoré tu teraz prerokovávame, toto je tretí zákon v rámci našej dielne SMER-u – slovenskej sociálnej demokracie, ktoré vznikli čisto na odbornej diskusii na tomto okrúhlom stole.
Ja som mal v priebehu teraz dvoch dní množstvo telefonátov od poľnohospodárov, potravinárov, zástupcov obchodných reťazcov, že jak to vyzerá s tými zákonmi. Budú? Nebudú? Nerozumeli tomu, lebo my sme to dali na mimoriadnu schôdzu ešte pred riadnu schôdzu, lebo sme chceli čo najrýchlejšie tieto veci prerokovať, kde sme navrhovali napríklad aj v rámci tej mimoriadnej schôdze v rámci tých piatich bodov aj napríklad žiadosť, apel na vládu Slovenskej republiky, aby tieto zákony schválila v skrátenom legislatívnom konaní. My sa obrátime listom aj na vládu Slovenskej republiky, aby, aby tieto zákony zaradila a schválila v skrátenom legislatívnom konaní alebo teda dala nám možnosť to schvaľovať v skrátenom legislatívnom konaní, tak sme tieto zákony dali na mimoriadnu schôdzu, kde tak, samozrejme, všetci dobre vieme, že táto schôdza na štyrikrát nebola otvorená. Ale my sme mali tieto zákony a máme na tejto riadnej májovej schôdzi, a preto aj keď teda bol na začiatku nejaký prísľub, že každá strana si bude môcť dať nejaké tri zákony, ktoré sú pre ňu tie najdôležitejšie, na začiatok schôdze, sa tak nestalo, tak v konečnom dôsledku naše zákony boli asi 195, -6, -7, čiže skoro pri dvestovke, čiže reálne hrozilo, že tie zákony vôbec nebudú prerokované. Preto sme dali procedurálny návrh, kde sme predradili včera o jedenástej hlasovaním dnes na deviatu. Tu chcem poďakovať kolegom, ktorí za toto zahlasovali tak, že sa nám podarilo, že dnes už rokujeme o týchto bodoch a budú prerokované a v utorok o tom budeme hlasovať.
Nemusím vysvetľovať kolegom, že každý vie, že proste tie ceny sú drahé, sú vysoké. Ten rast tých cien bol enormný napríklad v porovnaní medziročne február 2022 v porovnaní s rokom ´23 februárom. Vajíčka desať kusov 81-percentné navýšenie cien, cukor 78-percentné navýšenie, masť bravčová 63-percentné navýšenie a tak by som mohol pokračovať. A to je proste realita. A potom na druhej strane si pozrete hospodárske výsledky, podotýkam, že hlavne zahraničných obchodných reťazcov, lebo je rozdiel, je rozdiel v ziskovosti a vo fungovaní slovenských obchodných reťazcov a zahraničných slovenských... zahraničných reťazcov, kde treba povedať a priznať, že na Slovensku zahraničné obchodné reťazce majú klondike. Zarábajú fantasticky a nemôžme im v tom nejako brániť alebo ich za to nejakým spôsobom povedať, karhať a pomaly pokutovať, no proste sú tu tak podmienky nastavené, že je im to umožnené, že môžu toľkoto zarábať. No a len tak na taký príklad toho, aby si to niektorí kolegovia vedeli predstaviť, tak napríklad samotný jeden z tých najväčších reťazcov za rok 2021 čistý zisk 8,9 percenta. To sú, to sú krásne, to je, vychádza to zhruba za rok zisk 150 miliónov euro. Však to ja to tu už viackrát spomínam, že majiteľ, majiteľ dvoch reťazcov zahraničných na Slovensku za päť rokov vygeneroval čistý zisk, čistý zisk jednu miliardu eur. A táto miliarda eur nie je len čistý zisk, ale podotýkam, že tých peňazí bolo omnoho viacej, lebo tento, táto zahraničná spoločnosť, samozrejme, časť peňazí vyviezla, vyviezla von vo forme rôznych iných zmlúv, však všetci viete, ako, ako fungujú tieto zahraničné spoločnosti.
Dámy a páni, k samotnému zákonu z roku ´96 a toho, čo upravujeme v tomto zákone. V prvom rade sú to dve veci. V prvom rade je to v odseku 13, teda v § 13 ods. 1 vraciame naspäť to, čo sa tu asi pred dvomi rokmi zrušilo prostredníctvom kilečka z ministerstva hospodárstva od pána Sulíka, kde sa zrušila, by som povedal, taká povinnosť evidencie pre tieto obchodné reťazce, viesť evidenciu o cenách tovarov vrátane kalkulácií nákladov, ziskov tri roky po predaji tohto tovaru. Toto opatrenie tu fungovalo ešte pred osemdesiatym deviatym a bolo využívané až do tej chvíle, pokiaľ sa, pokiaľ nebolo zrušené týmto kilečkom. Musím povedať, že toto, túto evidenciu viesť tieto ceny, kalkulácie, zisky tri roky bolo zrušené, ale na tom pracovnom okrúhlom stole samotné reťazce povedali: Nemáme problém, my v pohode vítame, to neni pre nás žiadna nejaká záťaž z hľadiska evidencie. A samozrejme, štátna obchodná inšpekcia povedala: My sme kričali, mrzelo nás to, že to stade vypadlo, budeme veľmi šťastní, keď nám to vrátite naspäť.
Toto, toto opatrenie v tomto zákone z roku ´96 napríklad veľmi pomohlo, keď sme na Slovensku prechádzali zo slovenskej meny na menu euro a vtedajšia Štátna obchodná inšpekcia veľmi po tom prechode kontrolovala v jednotlivých prevádzkach ich v zásade ceny nákupné tovarov, marže, zisky, aby nedošlo k tomu napríklad, k tomu, k čomu došlo teraz v Chorvátsku, že tie nožnice sa v Chorvátsku brutálne otvorili a nastal veľký, veľký rozdiel v cenách, ktoré boli predtým a ktoré sú teraz. To znamená, že za nás na základe aj tohto, tejto evidencie nastalo to, že Štátna obchodná inšpekcia odkontrolovala to a nedošlo k nejakému umelému navýšeniu pri tom prechode tých cien. Čiže toto opatrenie je v § 13 ods. 1 a myslím si, že schválením sa to len uvíta a budeme môcť... možnosť ďalej kontrolovať. Podotýkam, že tie obchodné reťazce to i tak napriek tomu evidujú, ale teda zo zákona to nemusia tej štátnej obchodnej inšpekcii, inšpekcii dať.
Potom máme § 23h, kde dávame prechodné ustanovenie k úpravám, účinné od 1. júna 2023, kde dávame, kde ministerstvo určí, ministerstvo financií, ministerstvo určí opatrenia na zamedzenie nežiaduceho cenového vývoja podľa tretej časti v dôsledku nadmernej inflácie v oblasti cien potravín s účinnosťou od 1. júla 2023 do decembra 2023 na vybraný okruh základných potravín.
Preložím do ľudskej reči. To znamená, že ministerstvo financií ako orgán, ktorý vie regulovať na základe zákona z roku ´96, vie do toho vstúpiť, vie využiť svoje analytické oddelenie, zanalyzovať túto situáciu pri tak vysokej inflácii, čiže musí sa začať chovať, správať. Tieto veci sme riešili aj v tom, v tej prvej novelizácii, ktorú predkladal pán Faič, to bol hneď prvý zákon ráno o deviatej, kde ministerstvo financií, je takáto situácia, vysoká inflácia, nastal problém, musí zanalyzovať okamžite a následne navrhnúť opatrenia. Na základe toho zákona z roku ´96 má možnosti podľa mňa veľmi veľké riešiť túto situáciu. Samozrejme, že už to dávno mali spraviť. Tá inflácia začala rásť v roku 2021 v septembri, ale, bohužiaľ, ministerstvo nevyužilo tento nástroj a nespravilo v zásade nič. My sme dali do toho zákona aj určitú prílohu, kde sme zadefinovali 31 základných potravín. Samozrejme, toto všetko je otvorené na diskusiu potom v prípade, a verím, že to prejde, tak v druhom čítaní môžme tieto veci upravovať. To znamená, samotný tento zákon má dve novelizácie a ja si myslím, že my reálne tu teraz riešime a rozprávame sa o tom, čo už dávno mala spraviť vláda Slovenskej republiky.
Kolega Viskupič, keď tu vystupoval, tak priznal, že tá cena je neúnosná a sú vysoké ceny potravín, len treba povedať, že fakt, reálne, ja som to povedal, tu vláda nič nespravila. Tu sa pozeráme, tvárime sa, že ostatné krajiny síce niečo robia, ale chceme si nahovárať, že to, čo robia, nie je správne. No ale zase povedzme si jednu vec, že niekto napríklad hovorí o tom, že v Maďarsku majú nedostatok nejakých, nejakých potravín. No tak ale Maďarsko v prvom rade zastropovalo ceny. To znamená, zastropovalo ich na nejakej fixnej úrovni a veľakrát možno sa stalo, že to zastropovali aj veľakrát na takej úrovni, kde nedokážu tie obchodné reťazce to nakúpiť. Ale tu je taká kombinácia, lebo máme aj príklady to, že napríklad v Maďarsku niektoré ceny rástli o 10 %, ale na Slovensku rástli o 80 a v Čechách napríklad o 120 %. Takže tie kroky možnože boli správne, ale, samozrejme, tých opatrení, ktoré by sme vedeli spraviť, je omnoho viacej.
My sa tu reálne dnes bavíme o tom, že odpustíme sociálne odvody pre potravinárov, možno v druhom čítaní tam dáme aj poľnohospodárov. Reálne sa tu bavíme o tom, že vrátime naspäť povinnosť evidencie. Ukladáme povinnosť ministerstvu financií, aby na základe analýzy navrhlo riešenia, kde budeme pri určitom základnom zozname potravín riešiť nejakú cenu, možnože zastropovanie obchodnej prirážky na 40 %, tak ako sme my už minulý rok hovorili a poukazovali na tieto veci. Samozrejme, potom tu máme riešenia, riešenia zníženej dépeháčky, napríklad rozšírenie zoznamu potravín pri 10-percentnej dépeháčke, kde napríklad je dopyt po tom, aby sa tam začlenili aj potraviny, potraviny rastlinného typu, ktoré, veľa ľudí teraz napríklad nemôže mlieko, tak si dáva rastlinné. Čiže rozšíriť ten zoznam 10-percentnej dépeháčky.
Na druhej strane sa bavíme o tom, že keby sa vytvoril nejaký základný zoznam potravín, pri ktorej by štát určitým spôsobom na základe zákona z roku ´96 išiel do nejakej regulácie, tak môžme na tie základné potraviny to ešte zdupľovať tým, že tam znížime dépeháčku napríklad, ja neviem, na 3 %, 2 %, nemôžme ísť na nula, lebo to nás bude riešiť Európska únia, ale môžme minimálne 1 - 2 % tam dať. Čiže my vieme na pol roka. Aj teraz predpokladáme, že, analytici Národnej banky Slovenska, ešte poviem, že na začiatku tohto roka hovorili o tom, že obchodné reťazce si neprimerane zvyšujú svoje zisky alebo teda aj svoje obchodné prirážky. To hovoria analytici Národnej banky Slovenska. Tak treba povedať, že hovoria o tom, že je predpoklad, že do konca roka sa postupne začne nejakým spôsobom klesať tá inflácia, ale je ešte tvrdenie, že teda na konci roka bude dvojciferné číslo inflácie. A keď si predstavíme, že tá inflácia postupne začne možnože klesať a my k tomu by sme schválili jednak pomoc pre potravinárov s tým, že im odpustíme sociálne poistenie, na druhej strane spravíme kroky, čo sa týka určitej regulácie nejakého základného zoznamu cien potravín plus dáme k tomu zníženú dépeháčku, čiže my len pomôžeme a v konečnom dôsledku sa to spolu niekde stretne a tým pádom by sme sa dostali pekne k postupnému znižovaniu cien, ktorému by sme my reálne vedeli pomôcť s tým, že od 1. 7. tieto opatrenia môžu byť schválené.
Kolegyne, kolegovia, niekto tu minule spomínal alebo v nejakej diskusii som zachytil, že teda my v SMER-e teraz robíme z toho politiku. Myslím si, že keby ste ma počúvali od začiatku, tak zistíte, že nerobíme na tom politiku, lebo my sme už v roku 2021, kde ešte nikto ani nechyroval o nejakých predčasných voľbách, o tom, že budú v septembri 2023, takže my len kontinuálne poukazujeme a snažíme sa hľadať riešenia a v zásade suplovať vládu na margo toho, že toto tu už mali oni dávno riešiť. Preto chcem poprosiť hlavne tých kolegov, ktorí nedali hlasy na otvorenie schôdze, nehlasovali za presun týchto troch bodov na dnes na deviatu, že sú to reálne kroky, ktoré, s ktorými súhlasia všetky dotknuté jednak reťazce, potravinári, poľnohospodári, ktoré reálne môžu nejakým spôsobom pomôcť pri tom znižovaní cien potravín, preto chcem poprosiť kolegov, aby podporili tieto tri zákony.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
