Videokanál poslanca

Áno, ďakujem. Ďakujem pekne za túto pripomienku. Viete, nie všetci, nie všetci sa budú hrnúť do vysielania, nie všetci na to budú mať prostriedky a nie všetci sa rozhodnú investovať svoje investície práve do tohoto. Kandidátov je veľa, ale takisto sa dá povedať, že keby všetci kandidáti teraz si objednali bilbordy po celom Slovensku, tak by jednoducho na niektorých z nich nevyšiel možno ani jeden. Jednoducho o tomto rozhoduje trh. Niekto sa rozhodne, že urobí stretnutie s občanmi, niekto sa rozhodne, že dá 5-tisíc euro na to, aby šiel do televíznej kampane alebo si objedná šesť bilbordov. Nemyslím si, že by toto zahltilo jednotlivé vysielania. A navyše aj samotný vysielateľ má právo výškou ceny za vysielací čas rozhodovať o tom a správne nastaviť, koľko ľudí sa prihlási do reklamy a koľko nie.
Ďakujem.

Vážené kolegyne, kolegovia, teraz už v rámci rozpravy by som vás rád oboznámil s detailami tohoto predkladaného návrhu zákona. Dovolil by som si pridať aj zopár osobných komentárov. Svoje vystúpenie by som rád urobil stručné, aby som vás dlho neobťažoval, a rozčlenil som ho do troch tematických celkov.
V prvom rade, kto je vlastne objednávateľom takejto politickej reklamy a kto dodávateľom tohoto vysielania. Za druhé, aký dlhý môže byť vysielací čas, a za tretie, za akých podmienok možno vysielať politickú reklamy.
Takže objednávateľom politickej reklamy v tomto prípade sú subjekty vedúce politickú kampaň. V tomto prípade politické strany, samotní kandidáti, a to či už nezávislí kandidáti, alebo kandidáti, ktorí si budú uhrádzať vlastnú kampaň sami podľa § 6 ods. 16 zákona o volebnej kampani.
Pokiaľ ide o dĺžku vysielacieho času, tu je pre politické strany a pre kandidátov na županov, starostov a primátorov navrhnutých 20 hodín vysielacieho času pre televízne vysielanie a 20 hodín pre rozhlasové vysielanie. Často mi je tu kladená otázka, prečo práve 20 a či to nie je málo. Domnievam sa, že je to čas, za ktorý sa dá dostatočne informovať verejnosť o cieľoch politikov vedúcich politickú kampaň. Ak by som však navrhol akúkoľvek inú hranicu, vždy by tá otázka znela, prečo práve toľko.
Ak si urobíme jednoduchú komparáciu rozsahov povoleného vysielacieho času pre politickú reklamu pri iných typoch volieb, teda voľbách do Národnej rady, volieb do Európskeho parlamentu, alebo volieb prezidenta, nájdeme tam číslo desať. Desať hodín. Pre tieto typy volieb je to povolená dĺžka vysielacieho času, teda o polovicu kratšia ako mnou alebo nami navrhovaná 20 hodín. Tu sa však bavíme len o kandidátoch na županov, primátorov a starostov, ktorých nie je až tak veľa. Naopak, pre kandidátov na poslancov, či už župných, alebo komunálnych, časové obmedzenie navrhnuté nie je, keďže týchto kandidátov je veľmi veľa a je veľmi ťažké odhadnúť potrebnú dĺžku tohoto času. Ľudia si nesadajú k televízoru nadlho pri politickej reklame a chcú počuť zásadné veci a za pomerne krátky čas.
K poslednej, najčastejšie kladenej otázke, za akých podmienok je vlastne možný nákup a vysielanie politickej reklamy, by som chcel uviesť nasledovné: Rozhlas a televízia Slovenska a vysielateľ s licenciou budú podľa predloženého návrhu povinní zabezpečiť pre všetky kandidujúce subjekty rovnaké podmienky nákupu vysielacieho času a rovnaké cenové a platobné podmienky. Zároveň na inom mieste návrhu zákona sa stanovuje, že pri rozvrhovaní vysielacieho času medzi jednotlivých objednávateľov treba postupovať tak, aby žiaden z kandidujúcich subjektov nebol znevýhodnený.
Tu by som ale rád zdôraznil, že slovné spojenie nebyť znevýhodnený treba čítať v kontexte s inými ustanoveniami zákona, a teda s povinnosťou zaplatiť za politickú reklamu. Nemožno to vnímať tak, ako to mnohí, čo sa na mňa obracajú, nesprávne chápu, že ten, kto nezaplatí, musí mať nárok na rovnaký počet minút vysielacieho času ako ten, kto zaplatí. Alebo že ten, kto chce zaplatiť, nemôže mať vysielací čas len preto, lebo niekto iný naňho nemá. Treba to čítať výlučne tak, že ak je viac záujemcov na obmedzený objem vysielacieho času, musí vysielateľ tento vysielací čas rozdeliť spravodlivo a rovnomerne.
Vážené dámy, vážení páni, ako generálny manažér politickej strany SaS som počas volieb často videl, ako ťažko sa dokážu kandidáti zviditeľniť, koľko to stojí peňazí, koľko je treba objednať bilbordov, aby si ich ľudia všimli. A mohol by som ešte dlho rozprávať o tom, akým zložitým obdobím momentálne prechádza nielen RTVS, ale aj iní, či už väčší, alebo menší vysielatelia. Táto zmena pomôže tak kandidátom, ktorí si dokážu cielene v malom teritóriu, povedzme televízii Nitrička alebo nejakého iného mesta, urobiť veľmi účinnú reklamu, cielenú presne tam, kde kandidujú, ale takisto dokáže veľmi pomôcť aj malým regionálnym vysielateľom, či už televízii, alebo rozhlasu, pretože pracuje tam často pár ľudí, ktorí robia všetko pre to, aby prežili. Koronavírus ich zrazil na kolená a napriek tomu, že majú množstvo sledovateľov tejto televízie, jednoducho niekto zákonom kedysi zakázal, aby mohli dostať ten svoj, ten svoj kúsok, ktorým môžu prispieť k tomu, aby kandidát bol viacej vnímaný verejnosťou a následne vyhral vo voľbách.
Toľko za mňa. Chcem byť vecný a stručný, ako som v úvode povedal, preto namiesto dlhého a všeobecného prejavu budem radšej reagovať na vaše vystúpenia, ak sa niekto niečo chce spýtať a budem sa snažiť zodpovedať vaše otázky. Preto zatiaľ toľko z mojej strany a ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo. Pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, ctené plénum, v jednoduchosti by som tento návrh zákona nazval ako umožnenie vysielania politickej reklamy aj počas župných a parlamentných, počas župných a komunálnych volieb, pardon.
Napriek tomu, že súčasná legislatíva pri voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky, do Európskeho parlamentu alebo pri voľbe prezidenta Slovenskej republiky vysielanie tejto politickej reklamy umožňuje, pri župných a komunálnych voľbách, ktoré sa uskutočnia v roku 2022 ako prvýkrát ako voľby zlúčené, zákon túto možnosť z nejakých neznámych dôvodov nepripúšťa. Hoci na Slovensku máme množstvo regionálnych a lokálnych médií, ktoré sú primárne určené na to, aby verejnosť informovali o dianí v danom regióne, meste či obci, vzniká nám tu paradox, že práve tieto médiá nemôžu vysielať politickú reklamu. Tieto televízie môžu síce vysielať diskusné relácie, tému ale vždy určuje moderátor, dáva otázky, ktoré môžu byť nejakým spôsobom manipulované a kandidáti sa nemôžu vyjadrovať k témam, ku ktorým sa vyjadriť chcú a považujú ich za dôležité.
Voliči, najmä v menších obciach a mestách, majú len veľmi obmedzenú možnosť dozvedieť sa niečo viac o kandidátoch na primátorov, starostov, resp. na poslancov a sú odkázaní takmer výlučne na tlačené propagačné materiály, na bilbordové plochy, ktoré obkolesujú obec, a na predvolebné podujatia, ktoré nie vždy sú lacné. To isté platí o županoch a o župných poslancoch.
Tento predkladaný návrh je návrhom, ktorý reaguje na ohlasy z masmediálnej praxe tým, že odstraňuje spôsobenú zákonnú asymetriu tak, že ju vypĺňa a zrovnoprávňuje vysielanie politickej reklamy pri jednotlivých typoch volieb a ide teda o návrh, ktorý nikomu nič neberie, iba odstraňuje nedostatky doterajšej právnej úpravy.
Hovorím o návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 181/2014 Z. z. a o zmene a doplnení zákona č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach v znení neskorších predpisov, ktorý predkladám ako spoločný koaličný návrh spolu s poslancami z ostatných koaličných strán.
Takže toto je zhruba tá najzákladnejšia zmena, ktorá je v tomto nami predkladanom návrhu upravená.
Návrh sa tiež vysporiadava s viacerými detailami, ktoré ale presahujú rámec úvodného slova, a preto podrobnosti by som rád predstavil v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý.
Zatiaľ teda z mojej strany toľko a ďakujem pekne za slovo.