Videokanál poslanca

Ďakujem veľmi pekne všetkým za faktické poznámky. Ja budem reagovať asi len na Milana Potockého, lebo tak trošku to bolo zhrnutie aj za ďalších rečníkov.
Milan, ty si hovoril, že navodzujem dojem, že LGBTI ľudia alebo LGBTI komunita je nejakým spôsobom diskriminovaná alebo teda že má problémy väčšie ako väčšina populácie. Ja nenavodzujem ten dojem, ja to hovorím, ja si myslím, že to tak je, dôkazom toho je to, aj čo som hovoril v rozprave, teda že tých ľudí, ktorí idú s tým vonku, je naozaj veľmi, veľmi málo. Plus sú to fakt, hej, že my vlastne hovoríme o tom, že títo ľudia nemôžu dediť, keď žijú v spoločnej domácnosti so svojím partnerom. Hovoríme o tom, že nemôžu napríklad poberať dôchodok, ak partner zomrie napríklad, hej, po tomto partnerovi, nemôžu nahliadať do zdravotnej dokumentácie, toto všetko sa, samozrejme, právne upraviť dá, ale je to XY krokov, ktoré sú navyše, aby to bolo potrebné, ani nehovoriac proste o tom latentnom, o tej latentnej homofóbii, ktorá proste na Slovensku, ale zaznelo to tuná opäť aj v parlamente v rôznych prirovnávaniach k nejakým zvrhlíkom, úchylákom, ktorá zaznieva proste na Slovensku. Čiže to nie je dojem, to je proste fakt, LGBT ľudia sú diskriminovaní na Slovensku, majú oveľa väčšie problémy v tom reálnom živote, ako máme my.
A budem reagovať zase na to, že dám ti ten pingpong naspäť, že ty vravíš, že je to skôr naopak, že tá väčšina, máš pocit, že je diskriminovaná, tí kresťania, tradicionalisti a tak ďalej, napríklad toto ja zasa nevidím. Hej, ja možno si akože v tom dialógu vieme nejakým spôsobom pomôcť, ale ja nevidím, že boli nejak znevýhodňovaní ľudia, ktorí veria v nejaké náboženstvo na Slovensku.
Ďakujem.

Pán predsedajúci, ďakujem veľmi pekne.
Takže dovoľte, aby som sa vyjadril k tomuto návrhu zákona o farbičkách.
Slovensko má dlhodobo problém so spiatočníckou mentalitou. Vždy sa nájde niekto, kto v mene tradícií, zvykov, náboženstva alebo inej ideológie ťahá túto krajinu dozadu. Je to ten typ ľudí, ktorí si myslia, že vedia, čo je a čo nie je normálne. Majú pocit a potrebujú druhým diktovať, ako sa majú správať. Preto nás aj dnes nútia predkladatelia tohto zákona - pán Gyimesi a pán Taraba - pozerať dozadu namiesto toho, aby sme sa pozerali dopredu. A namiesto toho, aby sme vychovávali ľudí v našej krajine k tolerancii a k úcte, predkladatelia sa usilujú spoločnosť rozdeľovať a rozhádať svojimi nevyriešenými osobnými traumami.
Keď verejná ochrankyňa práv zavesila na svoj úrad dúhovú vlajku, tak chcela na jednej strane poukázať na problém postavenia práv menšiny LGBTI ľudí a na druhej strane verejne podporiť LGBTI komunitu. Pani Patakyová totiž chápe, že táto menšina nemá v spoločnosti rovnaké postavenie ako väčšinová populácia. Na Slovensku stále existuje množstvo bariér, ktoré týmto ľuďom dokážu výrazným spôsobom znepríjemňovať život, či už z praktického hľadiska, napríklad nahliadanie do zdravotnej dokumentácie, cez posmešky, ktoré musia znášať, až po latentnú homofóbiu prítomnú takmer všade na Slovensku a aj v tomto parlamente.
Aby sme sa vyhli debate o tom, či to tak je, alebo nie je, najlepším dôkazom je fakt, ako málo ľudí je ochotných urobiť tzv. ´coming out´ v rámci komunity, v ktorej žijú, od hercov, verejne činných osôb až po vášho suseda či kolegu. Určite vedia, prečo to tak nechcú urobiť.
Vyvesenie dúhovej vlajky napríklad aj na štátne inštitúcie je účinnou formou poukázania na tento problém a takýto krok viackrát pomohol otvoriť verejnú diskusiu, pretože je dôležité, ako koná štát. Ak koná s dobrým úmyslom posilňovať toleranciu v spoločnosti a bez toho, aby niekomu ubližoval, je nielenže úplne samozrejmé mu takúto možnosť ponechať, ale dokonca je dôležité ho v tom podporovať. Kto iný by mal poukazovať na horšie postavenie menšín? Kto iný by sa mal snažiť o scitlivovanie verejnej mienky, ak nie štát, ktorý má v ústave napísané, že ľudia, ktorí žijú v tejto krajine, sú si rovní.
No a predkladatelia tohto zákona sa hýbu opačným, úplne opačným smerom. Zakazujú a udeľujú pokuty. Zakazujú jeden zo symbolov prejavov tolerancie. A symboly sú dôležité. Bol to silný symbol, keď sa pán Taraba dostal do parlamentu na kandidátke fašistov z ĽSNS. Na taký symbol slušní ľudia nezabúdajú. A bol to silný symbol, keď pán Gyimesi náhle po štyridsiatich rokoch svojho života našiel svoje maďarské ja a zrazu zmenil meno. Symboly sú vo verejnom živote dôležité. Vedia to aj predkladatelia, a preto sa jeden zo symbolov tolerancie práve snažia zakázať.
Základom spolunažívania spoločnosti je vzájomný rešpekt, no vzájomný rešpekt sa nedá vybudovať bez toho, aby sme tolerovali jeden druhého. A tolerancia znamená zmieriť sa s tým, že nie každý vyznáva rovnaké hodnoty ako ja, že nie každý žije rovnakým spôsobom života ako ja. No a napriek tomu ho akceptujem. Ako keď na základných školách v Slovenskej republike, o ktorej správne, predkladatelia, hovoríte, že sa neviažu na žiadnu ideológiu, akceptujeme vešanie kresťanských krížov ako symbolu. Rovnako akceptujeme výučbu cirkevnej náuky, aj keď vieme, že sa fatálne mýli, pretože tento svet nevznikol za sedem dní, pretože dobrí ľudia nechodia do neba a zlí do pekla, na nič z toho neexistuje objektívny dôkaz. Ale akceptujeme túto náuku na školách, kde by sa mali vyučovať najmä fakty a pravda, a akceptujeme ju preto, že niektorí z vás si ten dôkaz nosíte v srdci. A to stačí, my tomu rozumieme, pretože naše srdce je otvorené a v záujme spoločného fungovania v tejto krajine sme tolerantní.
Ale páni Gyimesi a Taraba sa nechcú správať rovnako tolerantne. Vy nemáte otvorené srdce, nechcete prispieť k tomu, aby sa slovenská spoločnosť mala možnosť posunúť ďalej napríklad aj tým, že na nerovné postavenie LGBTI ľudí upozorní štátna inštitúcia. A znovu sa pýtam, kto iný by mal ako prvý poukazovať na horšie postavenie menšín? Kto iný by sa mal snažiť o scitlivovanie verejnej mienky, ak nie štát, ktorý má v ústave napísané, že ľudia, ktorí žijú v tejto krajine, sú si rovní. A sú rôzne spôsoby, ako to môžu urobiť. Môžu napríklad organizovať verejné diskusie, môžu meniť učebné osnovy, môžu navrhovať legislatívne zmeny a tak ďalej. Niektoré štátne inštitúcie si v minulosti vybrali možnosť vyvesenia dúhovej vlajky.
Citujem pani Patakyovú z minulých rokov: "Aj tento rok podporujem Dúhový pride, a to zajtrajším prejavom na virtuálnom podujatí i vyvesením dúhovej vlajky z okna kancelárie verejného ochrancu práv počas dneška, ako upozornenie na prehliadanie práv LGBTI ľudí na Slovensku." Nič viac, nič menej, len upozornenie na nerovné postavenie. Jeden jediný deň.
Kto za tým hľadá ideológiu, ako píšu predkladatelia vo svojom zákone, sa len snaží využiť strach a nevedomosť niektorých občanov na získanie politických bodov. A to je veľmi zákerný a veľmi zákerným spôsobom. Ukážu prstom na menšinu, ktorá je ľahkým terčom. Momentálne je v móde kopnúť si do LGBTI, tak si páni vybrali LGBTI a zakazujú symboly, ale len symboly sexuálnych menšín. Iné sú v poriadku.
Necitlivosť bije do očí o to viac, že sám pán Gyimesi sa pasuje za člena menšiny maďarskej. Očakávali by sme pri tom preto, že bude chápať problémy, ktorým čelí iná menšina, ešte citlivejšia ako priemer. Očakávali by sme, ale márne, pán Gyimesi to nedáva ani na priemer.
Preto jediná ideológia, páni predkladatelia, o ktorú v tomto návrhu ide, je tá vaša. Ideológia podivného konzervativizmu, podivnej konzervatívnej normality, ktorú ste si sami vymysleli. Pretože to, čo tu dnes predkladáte, nie sú konzervatívne myšlienky v zmysle kresťanskej viery. Váš Ježiš bol veľmi tolerantný človek a ťukal by si na čelo, keby si prečítal váš návrh zákona. To, čo predkladáte, sú myšlienky netolerancie a nebezpečného ultrakonzervativizmu, ktorý s kresťanstvom má veľmi-veľmi málo spoločného.
Vyvesenie dúhovej vlajky na štátne inštitúcie je symbolom toho, že tento štát myslí na LGBTI ľudí, že chce splatiť svoj dlh voči tejto menšine. Tá sa tu zatiaľ právom necíti ako doma. Bolo by vynikajúce, keby sa nemuseli uskutočňovať podujatia na podporu LGBTI. Bolo by vynikajúce, keby neziskovky, štátne inštitúcie či jednotlivci nemuseli poukazovať na väčšiu potrebu tolerancie napríklad aj vyvesovaním dúhových vlajok. Ale tam zatiaľ a, bohužiaľ, nie sme.
Páni Gyimesi a Taraba nás chcú prinútiť cúvať dozadu, chcú byť opäť raz tou silou, ktorá ťahá Slovensko do minulosti, do zaostávania za krajinami, ktoré sú v rešpektovaní práv ľudí ďalej a od ktorých sme sa doteraz učili na našej ceste k demokracii. Pán Gyimesi a Taraba sa pozerajú dozadu, my ostatní buďme tolerantní, nenechajme im tu, nechajme im tú možnosť života v 19. storočí, je to ich právo. My ostatní buďme sebavedomí a nebojme sa démonov, ktorých na nás posielajú, pretože neexistujú, nie sme malé deti. Pozerajme a žime v budúcnosti.
Ja vás všetkých prosím, aby ste tento zákon nepodporili.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Ďakujem pánovi kolegovi Baránikovi a pánovi Dostálovi, že potvrdili to, čo som povedal. V tejto chvíli k tomu ja nemám viac čo dodať. Možno len na záver, teda že ja nebudem chcieť, aby sa mi pán Blanár ospravedlnil. Viem, že toho ani nie je schopný, takže ďakujem kolegom.

Ďakujem veľmi pekne.
Ondro, ďakujem za vystúpenie. Myslím, že si veľmi aj možno neúmyselne, ale zhrnul, ako momentálne funguje nová vládna koalícia. Je to také trošku symptomatické už. Po prvé, protiústavnosť toho zákona, to sa nám tiež opakuje. Vyskúšali si to pri balíčku, tzv. rodinnom.
Potom druhá vec je, že parlament sa teda hrá na súd, to sme tu už tiež mali, keď sa, keď sa... (Zaznenie gongu.) To sme tu už tiež teda mali, keď sa, pán predsedajúci... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Grendel, Gábor, podpredseda NR SR
Áno, prepáčte, zastavte, prosím, časomieru pánovi poslancovi Lehotskému. Počkám, kým skončí pracovná porada vo vedľajšom poslaneckom klube.
Poprosím vás, kolegovia. Ďakujem pekne. Takže pán poslanec Lehotský ešte raz.

Lehotský, Tomáš, poslanec NR SR
Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Takže po druhé, moment, kedy sa parlament hrá na sudcu, to sme tu už tiež mali. Okrem iného aj vtedy, keď sa hlasovalo o vydaní alebo nevydaní Roberta Fica spravodlivosti, teda súdu, tak tento parlament sa zahral na sudcu a rozhodol, že nebude vydaný Robert Fico súdu, zahral sa, aj Romana Tabák, matičiarka Romana Tabák, ktorá pred chvíľkou vystupovala.
A po tretie, a po tretie... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Grendel, Gábor, podpredseda NR SR
Toto nemôžte ale, pán poslanec. Viete, že sa reaguje na rečníka.

Lehotský, Tomáš, poslanec NR SR
Ja som reagoval na predrečníka, len som pomenoval, že ako sa pán Dostal trafil tou výpoveďou. Som rád, že ste na to hrdá, pani Tabák, máte byť na čo. A po tretie, áno, zbabraný pozmeňovací návrh, áno, stáva sa pravidlom, že pozmeňovacie návrhy sa podávajú na poslednú chvíľu, nie sú zrozumiteľné, obsahujú chyby a potom je ich potrebné opravovať.
Nakoniec ešte raz, Ondro, vďaka aj za to, že si upozornil na to, že tento zákon je nebezpečným precedensom, kedy vlastne vystavujeme spravodlivosti bianco šek, že možnože keď sa raz parlament rozhodne za raz niekomu pokuty, ktoré v mnohých prípadoch už potvrdil aj súd nedať, tak parlament sa tak môže rozhodnúť. To znamená, že všetci tí, ktorí chcete porušovať zákon, tak počúvajte dneska a pozerajte parlament, či povie, že vlastne je to možné, lebo v budúcnosti vás možno oslobodíme. Toto je veľmi nebezpečný precedens. A prosím všetkých poslancov, aby teda nepodporili prelomenie veta.

Ďakujem veľmi pekne všetkým reakciám. Budem reagovať len stručne na pána Šimka.
My sme sa o tom rozprávali, pán Šimko, aj pri tej poslednej, pri tom poslednom prerokovaní niekedy v júni. No, to nemôže byť predsa tak, že právny štát bude fungovať právne a podľa zákonov len vtedy, keď to niekomu vyhovuje alebo keď to niekomu nevyhovuje. To nemôže byť tak, že právny štát nebude fungovať, zákony nebudú platiť vtedy, keď má niekto dobrý úmysel a chce postaviť nájomné byty. To je začiatok konca, nehovoriac o tom, že hodnotiť to, či tam bol dobrý úmysel alebo len dobrý úmysel, či tam neboli aj nejaké iné úmysly, asi neprináleží nám, ale práve ÚVO, resp. potom neskôr súdom. A ako som už spomínal, vo viacerých tých prípadoch sú už súdne právoplatné rozhodnutia, ktoré potvrdzujú tie pokuty, ktoré ÚVO uložilo obstarávateľom.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi teda vyjadriť sa k zákonu, ktorý bol vrátený pani prezidentkou. Je to zákon, ktorý novelizuje, mení zákon o verejnom obstarávaní a zákon o štátnych pohľadávkach. Na úvod mi dovoľte povedať teda, že využijem ešte aj to, že je tu relatívne dosť poslancov, ktorí hlasovali za schválenie tohto zákona, aby som ich požiadal a vyzval teda, aby si poriadne prečítali to vyjadrenie pani prezidentky, pretože myslím si, že tam uvádza podstatné dôvody, prečo je potrebné tento zákon znova neprijať, a teda prelomiť, neprelomiť veto pani prezidentky.
Ja si dovolím odcitovať aspoň nejakú časť z toho stanoviska pani prezidentky:
"Vo všeobecnosti nepovažujem za vhodné amnestovať právoplatne konštatované porušenie zákona v takej dôležitej oblasti, akou je oblasť verejného obstarávania. Za ešte problematickejšie však považujem to, keď sa má takéto dobrodenie zaviesť pri jednom konkrétnom druhu porušenia pravidiel verejného obstarávania. Takýto postup nielen ohrozuje účel správneho trestania, ale môže pôsobiť aj smerom do budúcnosti, ako nežiaduci precedens, ktorý bude môcť opakovane využívaný na amnestovanie ďalších porušení pravidiel verejného obstarávania. Z týchto dôvodov možno konštatovať, že schválená právna úprava významne zasahuje do súčasného mechanizmu ukladania pokút, ktorý je zároveň nastavený tak, aby zohľadňoval aj požiadavky práva Európskej únie. Neželaným efektom takejto právnej úpravy môže byť opakované porušovanie zákona bez náležitého postihu, čo môže viesť k obmedzovaniu hospodárskej súťaže, ako aj k zníženiu transparentnosti a hospodárnosti vynakladania verejných zdrojov."
Toto je teda časť, citovaná časť z vyjadrenia pani prezidentky, ktorá reaguje na podstatnú úpravu tohto zákona, a to je amnestia pokút, ktoré boli udelené už Úradom pre verejné obstarávanie. A a ďalej mi dovoľte teda pripomenúť, ďalej mi dovoľte teda pripomenúť, o aké trestné činy a porušenia zákonov ide pri amnestovaní v rámci tohto zákona. Ide o obchádzanie verejného obstarávania rôznymi spôsobmi, poviem teda neskôr, že aj akými. A ide už aj o, teda o pokuty, ktoré boli právoplatne Úradom pre verejné obstarávanie udelené a kde existujú v niektorých prípadoch už aj právoplatné rozsudky súdov, to znamená, že niektorí tí verejní obstarávatelia sa odvolali, ale súd potvrdil platnosť týchto pokút. Toto tento zákon chce amnestovať.
No a teda dovoľte mi povedať, že o aké obchádzanie, o aké porušovanie zákona o verejnom obstarávaní išlo. Tak išlo napríklad o fingovanie súťaže, kde obec dala do nájmu, resp. predala pozemok firme a následne vyhlásila súťaž, kde bolo podmienkou stavať na tomto pozemku. Ďalej išlo napríklad o to, že obec vyhlásila súťaž, kde jednou z podmienok bolo vypracovanie projektovej dokumentácie v takom rýchlom čase, čo mohla splniť len jedna konkrétna firma, ktorá už dopredu mala takúto projektovú dokumentáciu hotovú, a teda je jasné, že tam došlo k nejakej forme dohody. Alebo potom išlo o vyhnutie sa súťaži úplne, a to podpísaním budúcej kúpnej zmluvy na nájomné byty. Čiže firma byty postaví a obec sa zaviaže, že tieto byty odkúpi. A chceli tak využiť alebo oni deklarujú, že chceli využiť výnimku zo zákona o verejnom obstarávaní, ktorá hovorí: "Tento zákon sa nevzťahuje na nadobúdanie existujúcich stavieb alebo nájom existujúcich stavieb a iných nehnuteľností, alebo nadobúdanie práv k nim akýmkoľvek spôsobom financovania." Ja sa budem tomuto problému venovať trošku podrobnejšie, pretože ide o najvyššiu pokutu zo všetkých pokút, ktoré boli udelené ÚVO, konkrétne ide o mesto Šaľa a ide o 330-tisíc eur, ktorú tento zákon amnestuje.
No a teda hovoril som o tej výnimke, ale pozor, táto výnimka, použitie tejto výnimky je však podmienené existenciou nehnuteľnosti, ktorú verejný obstarávateľ a obstarávateľ nadobúda alebo najíma. Predmetnú výnimku nie je možné využiť v prípade, kedy nehnuteľnosť ešte neexistuje, to znamená, že tie pokuty boli udelené za chybné používanie zákona o verejnom obstarávaní cez výnimku, ktorá neplatí pre ten druh verejného obstarávania, ktoré prebehlo.
A teda poďme konkrétne k mestu Šaľa, lebo tam je aj dôležitá tá časová postupnosť toho prípadu. Účastník konania, teda mesto Šaľa, 30. 9. 2015 uzavrel so spoločnosťou Inovia, developerom, nájomnú zmluvu, ktorej predmetom, tej nájomnej zmluvy, bolo: prenajaté pozemky sa nachádzajú na Kráľovskej ulici v Šali a nájomca ich bude využívať za účelom výstavby nájomných bytových domov, spevnených plôch a parkovísk. To znamená, že mesto uzavrelo s developerom zmluvu o tom, že developer postaví nájomné byty a mesto ich na základe tejto zmluvy odkúpi. A to je presne využitie výnimky, ktorá neexistuje v tom zákone o verejnom obstarávaní.
V marci 2016, to znamená pol roka po tom, čo mesto Šaľa túto zmluvu podpísalo, miestny poslanec upozornil, že postup mesta je v rozpore so zákonom o verejnom obstarávaní. To znamená, mesto bolo upozornené na to, že postupuje v rozpore so zákonom o verejnom obstarávaní. Citujem z článku: "Radnica firmu vybrala priamo bez verejnej súťaže. Nestotožňujem sa s tým, že firma vybratá bez súťaže, dostane zákazku zadarmo."
A v marci vyšiel aj článok, kde radnicu, teda mesto Šaľa upozorňuje aj Najvyšší kontrolný úrad, že neplánuje robiť súťaž v rozpore so zákonom o verejnom obstarávaní. To bolo v roku 2016.
Následne vo februári roku 2017 rozhodol Úrad pre verejné obstarávanie, že postup mesta je v rozpore so zákonom. To znamená, že mesto Šaľa bolo vo februári v roku 2017 upozornené, že postupuje v rozpore so zákonom o verejnom obstarávaní. Vedeli o tom, že postupujú v rozpore. Napriek tomu 24. 7., to znamená o päť mesiacov neskôr v roku 2017, došlo k uzavretiu zmlúv o prevode práv a povinností, to znamená, že bol urobený ďalší krok k tomu, aby tá transakcia podľa tej prvej zmluvy o budúcej kúpe bola realizovaná.
A nakoniec v roku 2018 v auguste došlo s developerom k uzavretiu kúpnej zmluvy, to znamená, že dané byty boli postavené a tak ako sa developer s mestom dohodol na začiatku, tak aj to mesto odkúpilo v rozpore so zákonom o verejnom obstarávaní, ktoré teda porušil.
To znamená, že otázka znie, že prečo mesto Šaľa pokračovalo aj po tom, čo bolo upozornené vlastným mestským poslancom, bolo upozornené Najvyšším kontrolným úradom a bolo upozornené aj Úradom pre verejné obstarávanie, že porušuje zákon o verejnom obstarávaní, pre čo i napriek tomu pokračovalo v tej transakcii, za ktorú nakoniec dostalo 330-tisícovú pokutu od ÚVO, ktorú tento zákon, teraz spätne sa rozhodol, že chce amnestovať.
Niekedy sa, lebo tých prípadov je takmer 40, ak si dobre pamätám, ktoré sa idú amnestovať. Niekedy sa hovorí o tom, že nebola jasná metodika, ktorá, že nie každé mesto takto bolo upozornené. Ale opakovane je to vyvracané tým, že sú dohľadateľné metodické usmernenia Úradu pre verejné obstarávanie či už z roku 2013, či už z roku 2006, alebo z roku 2014, to všetko sa dá veľmi jednoducho dohľadať, kde sú jasne stanovené pravidlá, že na takýto typ transakcie, to znamená, že keď sa majú, majú nakupovať byty, ktoré ešte nie sú postavené, nie je udelená výnimka zo zákona o verejnom obstarávaní.
Ďalej treba povedať, že očividne tento problém pri nájomných bytoch existuje len pri nájomných bytoch, lebo veď verejné obstarávanie, ktoré sa týka napríklad diaľnic, mnohomiliónové až miliardové obstarávania na takýto problém nenarazili, netýka sa to žiadneho iného problému, len nájomných bytov. To znamená, že problém nie je v tom, že by obstarávatelia nemali informácie o tom, že takýto zákon platí. Skôr je očividne problém v tom, že niektorí obstarávatelia, ktorí obstarávali nájomné byty, o tomto nevedeli.
To všetko hovorí o tom, že ak bude prelomené veto prezidentky, začne platiť zákon, ktorý spätne udelí amnestiu na pokuty, ktoré udelilo ÚVO, niektoré z nich potvrdili už aj súdy v prípadoch, kde bol jasne porušený zákon o verejnom obstarávaní, nie je na čo sa vyhovárať.
A už je len takou perličkou, že tento návrh sa vlastne týka len tých miest a obcí, tých obstarávateľov, ktorí pokutu ešte nezaplatili. To znamená, že obce, ktoré už túto pokutu zaplatili, tým peniaze nebudeme vracať. To znamená, že toto je už úplný zásah do zrozumiteľného a transparentného práva v tomto štáte.
Ja vás teda preto vyzývam, aby ste nepodporili a neprelomili veto pani prezidentky.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Pán Richter, nie je tu pán Ledecký, tak skúsim možno zaňho reagovať, tak ako som to pochopil ja. On nespochybňoval to, že výška výdavkov iných krajín, a nehovoríme teda o západnej Európe, možno je vyššia alebo bude vyššia v tom roku 2070 ako podiel HDP, to, čo hovoril on, ako tomu ja rozumiem, je toto, že kým na začiatku dvetisícich rokov bolo päť aktívnych obyvateľov, ekonomicky aktívnych obyvateľov na jedného dôchodcu, tak v tom roku 2070 to budú dvaja aktívni dôchodcovia. A to, aby ten systém bol udržateľný aj v tom roku 2070, a tak by sa mali správať zodpovední politici a zodpovední gazdovia ekonómovia, je, že keď vidíme takýto dlhodobý trend, ktorý nie je možné obrátiť nejakým zázračným prútikom, je potrebné sa na to pripravovať už teraz. To, čo hovoríte vy, je, že možno v budúcnosti príde nejaký iný spôsob, nejaké nové dane, nejakých robotov a tak ďalej, no toto mi nepríde ako zodpovedný prístup. My už dneska máme nástroje na to, aby sme ten systém v budúcnosti finančne odbremenili a nečakali na to, že možno v budúcnosti vznikne nejaký druh dane, poplatku, neviem čoho. Možno to tak aj nebude vôbec. A teda skúsme sa pripravovať zodpovedne už dnes na to, že v tej budúcnosti tých ekonomicky aktívnych obyvateľov bude oveľa, oveľa menej.

Pán predsedajúci, ďakujem veľmi pekne.
Ako spomenul pán minister Krajniak, je to teda pozmeňujúci návrh, ktorý bol vypracovaný v spolupráci s ministerstvom. Rovnako by som sa chcel poďakovať teda pani Mrázkovej, s ktorou som komunikoval, aj teda ministrovi osobne.
Je to pozmeňujúci návrh, ktorý dopĺňa, nazvem to laicky, antidiskriminačnú formuláciu, aby nebolo možné, aby boli deti, ktoré majú inú národnosť, iný materinský jazyk, inú náboženskú príslušnosť alebo akékoľvek iné dôležité parametre pre určenie identity dieťaťa, aby nemohli byť diskriminované v tom zmysle, aby im nemohla byť pridelená profesionálna rodina. Trošku to vysvetlím podrobnejšie. Úprava sa týka § 8 zákona o profesionálnych náhradných rodičoch. V tomto paragrafe sa vlastne dotazujú informácie o uchádzačov o profesionálne náhradné rodičovstvo, informácie typu náboženská príslušnosť, materinský jazyk, národnosť a potom aj tehotenstvo a ešte ďalšie nejaké iné informácie s tým, že dôvodová správa potom hovorí o týchto informáciách ako o údajoch, ktoré pomôžu k tomu pri výbere profesionálneho rodiča, aby bola zachovaná, alebo boli vytvorené podmienky, čo najlepšie pre zachovanie identity dieťaťa.
Na jednej strane, samozrejme, rozumieme, že je dôležité, aby dieťa, ktoré hovorí po maďarsky, získalo profesionálneho rodiča, ktorý bude hovoriť po maďarsky, ale môžu tam, a vlastne uznalo to aj ministerstvo, mohli tam vznikať isté aplikačné problémy v tom zmysle, že ak by dieťa bolo rómskeho pôvodu, čo vieme teda, že veľmi veľa detí v detských domovoch stále je. Vznikala tam otázka, či tým vytvorením ideálnych a čo najlepších podmienok pre uchovanie identity dieťaťa by znamenalo, že môže získať len profesionálneho náhradného rodiča, ktorý je takisto rómskeho pôvodu, čiže chceli sme sa vyhnúť, aby bol akýkoľvek náznak toho, že môže dôjsť k nejakej diskriminácie týchto detí a aby im bol odmietnutý náhradný rodič. To je jedna vec.
A potom bola tam ešte aj z môjho pohľadu možno nejaký problém s aplikačnou praxou, lebo tých identít môže byť veľa, a teda vznikala by napríklad otázka, čo sa stane, ak je dieťa, povedzme, rómskeho pôvodu, má materinský jazyk maďarský a náboženské vyznanie napríklad katolík. Znamenalo by to teda, že náhradný profesionálny rodič môže byť tiež len rodič, ktorý spĺňa tieto tri podmienky. Čiže preto, aby bola vylúčená akákoľvek možnosť diskriminovať tieto deti pri získavaní profesionálnych rodičov, tak sme po odsúhlasení si s ministerstvom doplnili takúto antidiskriminačnú formuláciu do zákona, a ja teda teraz prečítam ten pozmeňujúci návrh.
Pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Tomáša Lehotského k vládnemu návrhu zákona o profesionálnych náhradných rodičov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 1011.
V čl. III sa za bod 1 vkladá nový bod 2, ktorý znie:
„2. V § 51 ods. 5 sa za prvú vetu vkladá nová druhá veta, ktorá znie:
„Skutočnosti vyplývajúce z informácií, ktoré centrum vyžaduje od fyzických osôb, ktoré sa uchádzajú o výkon práce profesionálneho náhradného rodiča, podľa osobitného predpisu,^41c) nemôžu byť dôvodom na nezaradenie dieťaťa do profesionálnej náhradnej rodiny.".
Poznámka pod čiarou k odkazu 41c) znie:
„^41c) § 8 ods. 3 zákona č. (bude doplnené) /2022 Z. z. o profesionálnych náhradných rodičoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov."."
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú, čo sa premietne do článku o účinnosti.
Tento bod nadobúda účinnosť 1. novembra 2022, čo sa premietne do článku účinnosti.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Na začiatok musím povedať, že je veľmi zbabelé, keď Igor Matovič pri svojom odvolávaní sám rozpráva dve hodiny a potom si nie je schopný vypočuť reakcie. To najlepšie vystihuje to, že takýto človek rád počúva iba samé... seba samého, nie je však ochotný počúvať iných.
K veci. Najdôležitejším dôvodom, prečo som podpísal návrh na jeho odvolanie, je to, že manipuluje a prekrúca prá... pravdu. Svojím dnešným vystúpením to len potvrdil. Pár príkladov.
Po prvé SaS povalila Radičovej vládu. Pán Matovič hlasoval predsa rovnako, ako hlasovala väčšina poslancov SaS. Ak hovoríte, že SaS nehlasovala za dôveru Radičovej vlády, hovorte, že aj vy, Igor Matovič, ste povalili Radičovej vládu.
Po druhé Igor Matovič hovoril o svojom protikorupčnom hnutí, ale to jeho poslankyne znemožnili vydanie Roberta Fica spravodlivosti a boli to jeho poslanci, ktorí zahlasovali za presun hlasovania o 363 z dňa, kedy tento zákon mohol byť schválený, na deň, kedy si SME RODINA a SMER a tak ďalej vybavila chýbajúce hlasy.
Igor Matovič hovoril aj o tom, že sme boli proti vakcíne Sputnik, pretože bola ruská. Okrem toho, že sa v tom čase ako premiér tejto krajiny stal hlásnou trúbou ruskej propagandy, je to aj klamstvo. Boli sme proti Sputniku, pretože Európska agentúra pre lieky neoznačila Sputnik za bezpečnú vakcínu. Pán Matovič vystavil občanov Slovenskej republiky neoverenému lieku. A dnes, sedem mesiacov od začiatku vojny na Ukrajine spochybňuje hybridnú vojnu, ktorú ve... viedlo Rusko a vedie Rusko na území Slovenskej republiky už roky? A áno, aj prostredníctvom vakcíny Sputnik.
Pán Matovič nemá najmenší problém prekrúcať a manipulovať pravdu. A tak sa je potrebné pozerať na všetko, čo... na to, čo hovorí, ako na polopravdy a manipulácie. A práve preto nemá čo robiť v žiadnej exekutívnej funkcii.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Pán Taraba, konzistentnosť. Koľkokrát to zaznelo vo vašom prejave? Päťkrát, šesťkrát? Však treba to spočítať potom.
Keď som včera hovoril o tom, že vám nezávidím tú dilemu, ktorá vás čaká pri hlasovaní dnes o jedenástej, tak svojím vystupovaním aj včera, aj dnes to len potvrdzujete. Toto je obrat roka. Po dvanástich hlasovaniach za vyslovenie nedôvery akémukoľvek ministrovi a dvoch hlasovaniach o... za vyslovenie nedôvery Igorovi Matovičovi tu vlastne dva dni hľadáte nejakú dôveryhodnú výhovorku, prečo dneska odvolanie Igora Matoviča nepodporiť. A tá dohoda už nemôže byť, nemôže byť očividnejšia s Igorom Matovičom, ktorý vám mediálne predostrel vlastne tú líniu, ktorou sa treba vybrať, teda že keď Matovič bude odvolaný, tak SaS-ka sa vráti do vlády. A vy ste po tom chňapli ako po údenom a donekonečna to tu opakujete. V poriadku. Ja len hovorím, teda že konzistentnosť, keď o nej tak často hovoríte, tak sa treba na to pozerať aj do vlastných radov.
Tak ako sme nikoho nelámali cez koleno, aby sa pridal svojím podpisom na náš dokument a vyhlásenie tejto mimoriadnej schôdze, samozrejme, nelámeme nikoho cez koleno, aby, aby hlasoval za alebo proti dnes. Je to len na vašom svedomí a vedomí, ako hlasovať budete.