Videokanál poslanca

Ja len v krátkosti. Marek, aby bolo jasné, a to vlastne vyplýva aj z toho napríklad toho metodického usmernenia, ktoré funguje v Čechách, že, že všetky predpisy, čo sa týka fungovanie nemocníc, vnútorného fungovania nemocníc, operačné sály, hej, napríklad poviem, že samozrejme, že budú platiť a sú obmedzujúcim prvkom v rámci toho, ako ten zákonný zástupca v tej nemocnici bude fungovať. Čiže to nie je že bezprávie, samozrejme, že, že každá nemocnica a každé to oddelenie má nejaký spôsob fungovania a ten musí byť dodržiavaný. Ale to je vec teda toho, toho nejakého metodického usmernenia.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Rád by som nadviazal na kolegyňu Marcinkovú, aj na pána Baláža, ktorý vlastne hovoril o tom, že súčasné nemocnice alebo väčšina slovenských nemocníc nie je prispôsobená na takúto nepretržitú prítomnosť zákonného zástupca, zástupcu. Chcem k tomu povedať pár slov.
Je pravda, že viaceré nemocnice, a prešiel som ich hodne, môže sa zdať, že teda tá prítomnosť toho zákonného zástupcu nie je možné nepretržite zabezpečiť. V každom prípade ja mám osobné skúsenosti aj teda s onkológiami, aj potom s rôznymi menšími regionálnymi nemocnicami. A treba povedať, že napríklad na takých onkologických oddeleniach tie mamičky s deťmi sa naozaj dokážu veľmi prispôsobiť, čo sa týka tých životných podmienok, pretože pre nich je natoľko dôležité byť pri tých deťoch, rovnako pre tie deti je dôležité, aby pri sebe mali toho rodiča, že sú ochotné na to obdobie, ktoré niekedy ani nie je že krátke, niekedy to býva že dokonca mesiace, tak sú tie mamičky ochotné sa prispôsobiť v tých nemocniciach natoľko, že ležia a spia pri tých posteliach tých detí na rôznych matracoch a podobne. Cez deň sú, cez deň sú na tých lehátkach alebo, alebo stoličkách. Čiže z pohľadu tých matiek, ja mám skúsenosť, že dokážu do veľkej miery byť flexibilné, a preto, aby boli s tými deťmi, urobiť veľmi veľa.
A rozumiem tej výhrade smerom k tomu personálu. A aj pán Baláž hovoril o tom, že vznikajú určite aj nejaké situácie, ktoré sú vyhrotenejšie, lebo samozrejme, že tá matka chce pre to svoje dieťa to najlepšie, môže mať niekedy pocit, že ten zdravotnícky personál nerobí všetko to, čo by malo, niekedy je to subjektívny pocit, niekedy to je objektívny pocit. Ale opäť, zasa treba povedať, že, že aj teda z mojej skúsenosti vyplýva to, že tých, tých benefitov aj v rámci toho vzťahu matka a personál tej nemocnice je viac ako tých negatívnych, negatívnych, negatívnych skúseností. Pretože, samozrejme, že každý sme nejaký, každá aj tá matka môže byť nejaká, aj ten personál môže byť horší, môže mať horší, lepší deň, ale v konečnom dôsledku je ten, je to množstvo benefitov oveľa, oveľa väčšie.
A poviem, poviem len takú vec, ktorá tu už zaznela, ale ktorá sa nám akože povedala, že samozrejme, ale veď aj v modernej medicíne dneška sa dostávame v Európe, v Amerike, v západnej Európe teda do stavu, kedy ten rodič vo všeobecnosti pri tom dieťati má oveľa, oveľa väčšie miesto pri tej starostlivosti, ako mal niekedy v minulosti alebo má v súčasnosti. Ten rodič aj z pohľadu toho, že, že tých zdravotníckych pracovníkov je málo a je málo všade na Slovensku, samozrejme, že vypuklo to porovnanie deväť zdravotníckych sestier v porovnaní so šiestimi je, je známe. Tak aj v tých krajinách, kde teda hovoríme o tom, že relatívne je dosť toho zdravotníckeho personálu, ten rodič dostáva viac a viac kompetencií, samozrejme, v nejakom, v nejakom vnútornom fungovaní toho zdravotníckeho zariadenia, viac kompetencií k tomu, aby pomáhal tomu zdravotníckemu pracovníkovi. A v tom, v tých slovenských reáliách toto vnímam ešte ako keby že ďalší veľký benefit toho, že tá mamička naozaj môže pomôcť s množstvom vecí, ktoré, ktoré sa týkajú tej starostlivosti o dieťa. Kŕmenie, polohovanie, ak je nutné, nejaké jednoduché preväzovania, zdravotnícke zákroky, toto všetko vlastne sa dneska v tých nemocniciach už deje. Že my sa netvárme, že, že, že sa to nedeje. Deje sa to a tie matky sú naozaj výraznou pomocou pre tie zdravotné sestry.
Čiže to som chcel zadávať k tomu, že jednak akože priestorové vybavenie, čo sa dá nejakým spôsobom riešiť tým, že, že tie mamičky sa naozaj dokážu flexibilne prispôsobiť a po druhé aj to organizačné, hej? Že samozrejme, že, že tie, že tí rodičia alebo ten zákonný zástupca bude musieť spĺňať to, ten, to vnútorné fungovanie tej nemocnice, bude sa mu musieť prispôsobiť. Ale treba naozaj sa na to skôr pozerať okrem všetkých tých benefitov, ktoré spomínala kolegyňa Marcinková ohľadne lepšieho uzdravovania a liečby toho dieťaťa, aj na to, že vlastne ten rodič môže byť veľkou pomocou v rámci, v rámci toho zdravotníckeho personálu.
Čiže toto som chcel povedať a, samozrejme, podporujem tento zákon. A ja teda som naozaj často počúval ten argument, že slovenské nemocnice na to nie sú pripravené, títo rodičia môžu robiť prekážku tomu zdravotníckemu personálu. Z mojej skúsenosti práce v Dobrom anjelovi a s niekoľkoročným pôsobením v spoločnosti Svet zdravia, kde sme mali na starosti 17 nemocníc, ja naozaj musím povedať že, že je to oveľa viac benefitov z pohľadu rodiča a z pohľadu zdravotníckeho zariadenia.
Ďakujem veľmi pekne.

Pán predsedajúci, ďakujem veľmi pekne. Ďakujem za slovo. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, v súlade s § 80 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bol určený za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona (tlač 1362).
Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby výbory prerokovali predmetný návrh zákona v druhom čítaní do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhov zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem veľmi pekne.
Vlado, ja by som zareagoval na dve veci z toho, čo si povedal, myslím si, že veľmi užitočné. Prvá, prvá je tá flexibilita, ktorú takéto firemné škôlky umožnia, to je naozaj vynikajúca vec, aj tiež teda mám vlastnú skúsenosť nie s obcou, ale so svojou vlastnou rodinou, kde moja manželka bola dlhšiu dobu na materskej dovolenke práve kvôli tomu, že to naše dieťatko bolo a je teda viac citlivé, viac naviazané a naozaj by jej veľmi pomohlo, ak by mohla dať dieťa do takej škôlky alebo jaslí, ktoré by bolo blízko, dokonca možno na mieste pracoviska mojej manželky a mala by k nej prítomnosť. Takže myslím si, že toto by jej veľmi pomohlo aj čo sa týka teda kariéry, aj čo sa týka potom toho samotného vývoja toho dieťaťa, že by možno bolo aj skôr medzi, medzi svojimi vrstovníkmi. Takže to je jedna vec.
A tu možno zareagujem aj na pani Vaňovú, že, že ja si myslím, že je dôležité vytvoriť priestor pre, pre tieto takéto firmy, aby boli motivované a už potom sa nemusíme báť, že sa toho nechopia. Chopia sa tie, kde to bude teda vnímané ako benefit pre tie rodiny, samozrejme, že nie všetky firmy to urobia, ale myslím si, že je dôležité vytvoriť podmienky a tá motivácia príde potom.
No a ešte teraz zareagujem na to, že čo si hovoril o tom, že teda môže to priniesť aj tie ekonomické benefity pre tento štát, ja si myslím, že presne tak, že v momente, keď necháme viac iniciatívy riešiť typ problému, ktorý tento štát nedokáže vyriešiť, jeden z týchto problémov je aj nedostatok škôlok, tak môže to tejto krajine len pomôcť, pretože ten súkromný sektor sa ukazuje dlhodobo, že je efektívnejší v riešení aj takýchto problémov.

Pán predseda, ja nechcem reagovať na pána Mizíka. Chcem reagovať na vás, už keď ste boli taký nekorektný, že ste mi nedali príležitosti, tak dúfam, že budete taký korektný, aby som mohol reagovať teraz.
Ten register partnerov verejného sektora je ustanovizeň, ktorá slúži na to, aby štát vedel, s kým ro... s kým robí biznis, aby to neboli firmy, ktoré napríklad prišli k tým peniazom nejakým spôsobom čierne. K tomu, čo ste hovorili, teda že sú to súkromné firmy, ktoré majú vlastný kapitál. Tá schéma, ktorú ste navrhli, tak dáva rozsiahle daňové zvýhodnenia pre firmy, ktoré sa zapoja do tohto uzavretého cyklu v podobe 5-percentnej dépeháčky.
Ďalšie daňové zvýhodnenie prichádza, ak sú to zamestnávatelia, ktorí poskytnú príspevok na nájomné bývanie pre svojich zamestnancov. Toto si budú môcť tiež odrátať zo svojich daní. Čiže štát reálne prichádza o svoje dane a tým prichádza o svoje peniaze vlastne.
Tá tretia forma pomoci - a tu už vlastne idú priamo peniaze zo štátneho rozpočtu v momente, keď takýmto zamestnávateľom, ktorý bude poskytovať príspevok na nájomné bývanie, bude štátny, štátny orgán, napríklad ministerstvo školstva, čím sa vlastne, čím sa pýšite, že teda tie nájomné byty budú aj pre zamestnancov štátu, tak už to budú priamo, priamo peniaze, ktoré pôjdu zo štátneho rozpočtu. Čiže ide o peniaze, ktoré idú zo štátneho rozpočtu, preto by tento štát mal vedieť, s kým takýto biznis robí, tobôž ak tento realitný sektor je veľmi často využívaný, a to vieme všetci, na pranie špinavých peňazí alebo na skrývanie peňazí ľudí z rôznych sankčných zoznamov, preto sme ako strana podali návrh, ktorý tento parlament odmietol.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Takže bolo to OĽANO, ktoré sa rozhodlo takto si kúpiť podporu pre svoj zákon a otvoriť dvere extrémizmu slovenskej politike.
Michal, hovoril si aj o strachu z návratu mafie a zastavenia boja proti korupcii. Ale čo je to za boj proti korupcii, keď vaša vládna koalícia nie je schopná upraviť 363 paragraf a tým pádom kryje zadok pánovi Žilinkovi, aby mohol poprepúšťať, porušiť stíhania ďalším vplyvným ľuďom? Čo je to za boj proti korupcii, keď sú to aj vaši poslanci, ktorí nehlasujú za preukazovanie pôvodu peňazí pre firmy, ktoré budú robiť biznis s nájomnými bytmi s týmto štátom, čo je to boj proti korupcii, keď aj poslanci OĽANO dnes, včera, v toto obdobie, kedy už je jasné, ako rozhoduje pán Žilinka, podporia jeho činnosť, jeho pôsobenie tým, že zahlasujú za správu Generálnej prokuratúry? Čiže vieš, že rozumiem tvojim obavám a myslím si, že práve tento spôsob vládnutia, tento štýl vládnutia, ktorý predvádzate, vedie k tomu, že sa môže naozaj naplniť.
Ešte jednu vec. Ono sa tu strašne veľa hovorí o tom, že teda padne vláda a budú predčasné voľby. Ale teda ako budú predčasné voľby? Už mi to niekto z vás povie, že to OĽANO bude hlasovať za predčasné voľby? (Reakcia z pléna.)

Ďakujem veľmi pekne. Michal, podľa mňa úplne celkom správne si v tom svojom vystúpení upozornil na to, čo tu hrozí po voľbách. Ja s tým úplne súhlasím. V čom sa podľa mňa rozchádzame, je tá príčina súvislosť, lebo teda poukazoval si na to, na strach z extrémizmu, z fašizmu, ktorý tu môže nastúpiť.
No ale bolo to OĽANO, ktoré sa ako prvé v nejakej chvíli rozhodlo, že pošle svojho ministra vyjednávať s poslancami ĽSNS, ktoré sa rozhodlo, že upraví zákon tak, aby vyhovoval ĽSNS, a ktoré si... (Reakcia z pléna.)
Prosím, prosím, pán predsedajúci, upozornite svoju pani Tabák, asi sa nekúpala dneska v Tatrách. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Ďakujem veľmi pekne. Mária, vymenovala si viacero bodov, kedy tie protikorupčné snahy tejto vládnej koalície po našom odchode zlyhávajú. Ja sa pristavím pri jednom z nich, a to je vlastne ten náš návrh povinného zápisu do registra partnerov verejného sektora pre všetky firmy, ktoré budú robiť alebo robia biznis v rámci nájomných bytov. Áno, takýto návrh sme na predchádzajúcej schôdze... schôdzi navrhli a my sme s ním aj o tom rokovali, s našimi bývalými koaličným partnermi, konkrétne s OĽANO. Tí teda hovorili, že však oni sú za to, aby takýto návrh bol, a v zásade sa im, samozrejme, aj páčil, ale prišlo k tomu, teda že na koaličnej rade tento návrh bol vetovaný od SME RODINA, a OĽANO pokrčilo plecami, čo už môžme my urobiť, pretlačiť to nevieme, také sú dohody z koaličných rád.
Tak takto funguje protikorupčná koalícia, takto funguje protikorupčné hnutie OĽANO, a preto my sme vlastne odišli z tejto koalície, pretože protikorupčné hnutie OĽANO nedokáže si ustriehnuť po prvé vlastných poslancov, takých si tam nabrali, a po druhé nedokáže si presadiť a dupnúť tú svoju kľúčovú agendu v tejto chvíli.
A títo ľudia nám dneska hovoria, že my máme nehlasovať, my máme podržať túto vládu, aby sa nevrátila mafia. No tak ona sa vracia momentálne.

Juraj, aj ja ďakujem za historický exkurz do roku 2012. Tak si spravme historický exkurz do roku 2021, kedy padla vláda Igora Matoviča. Koľko predčasných volieb bolo odvtedy, Juraj?
No, rozdiel medzi rokom 2012 a dnešným stavom, ja som teda v roku 2012 v politike nebol, tú situáciu tiež nejakým spôsobom vnímam, len jeden obrovským rozdiel je, že my dnes chceme odvolať jednu nekompetentnú vládu, a nejde o to, či ju máme radi, či ju nemáme radi, ale ide o to, či si o nej myslíme, že je výťahom a rebríkom pre extrémizmus a pre návrat Roberta Fica. A váš naratív je, že povalením vlády dôjde k návratu Roberta Fica, ja netuším ako. Ale to, čo hovoríme my, a to, čo potvrdzujú prieskumy verejnej mienky, a celková nálada v tejto krajine je, že táto vláda robí všetko pre to, aby ten návrat Roberta Fica sa naozaj stal skutočnosťou, a tomu my chceme zabrániť. Juraj, hovoril si o matematike, hovoril si, že to nevychádza, tých 76.
Tak ako ti vychádza odhlasovanie tých predčasných volieb, prosím ta? Tam ti sedia tie počty?

Pán Kollár, vo vašom prejave zaznela jedna veľmi dôležitá veta, ja ju budem asi len parafrázovať. Vy ste (reakcia z pléna), vy ste extrémistov z ĽSNS a z Republiky, vy ste o nich povedali, teda že pre SaS sú to fašisti, a pre vás sú to poslanci zo strany REPUBLIKA a strany ĽSNS. To je veľmi dôležitá veta a ja by som si veľmi prial, aby si Edo, asi aj pán Budaj, pán Lengvarský, pani Milanová a možno Juraj Šeliga túto vetu veľmi dobre zapamätali, lebo tá hovorí veľmi veľa o tom, ako funguje momentálne vládna koalícia.
Pán Kollár, potom zaznelo niečo, čo tu asi sa bude opakovať, a to je problém v rozlíšení medzi hľadaním podpory vládnych, koaličných návrhov a rozdiel medzi prácou v opozícii. A teda ja sa to pokúsim vysvetliť. To, že to nechápete vy, ma neprekvapuje, ale je veľmi nebezpečné, keď to nedokážu rozlíšiť ani, ani poslanci OĽANO. Je teda veľký rozdiel, keď minister financií ide vyjednávať s poslancami ĽSNS, upraví zákon tak, aby im vyhovoval, a za to si kúpi ich hlasovanie za podporu tohto zákona. A je rozdiel medzi tým, dať návrh, s nikým nevyjednávať a čakať na to, kto sa, ktorí poslanci sa ako rozhodnú. A o tom je vyjadrenie, vyjadrovanie nedôvery tejto vláde.
Ďakujem.