Ďakujem veľmi pekne.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte teda aj mne vyjadriť sa k tomuto návrhu zákona. Ja by som začal možno tým, aby som sa trošku venoval tomu, čo tu bolo povedané, či už od Braňa, alebo od Richarda v rozprave. Veľmi veľa alebo takto, z tej rozpravy ja mám pocit, že ten zákon, o ktorom dneska hovoríme, je aj tak trochu o tom, aké Slovensko chceme mať, nielen čo sa týka tohto konkrétneho prípadu, ale vo...
Ďakujem veľmi pekne.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte teda aj mne vyjadriť sa k tomuto návrhu zákona. Ja by som začal možno tým, aby som sa trošku venoval tomu, čo tu bolo povedané, či už od Braňa, alebo od Richarda v rozprave. Veľmi veľa alebo takto, z tej rozpravy ja mám pocit, že ten zákon, o ktorom dneska hovoríme, je aj tak trochu o tom, aké Slovensko chceme mať, nielen čo sa týka tohto konkrétneho prípadu, ale vo všeobecnosti. Ja si myslím, že sloboda, ktorá sa tu tak dneska veľmi skloňuje a nie vždycky úplne správne, je najmä o tom, aby sme boli zodpovední a my si zodpovedne musíme povedať, čo je v našich silách, aby sme riešili sami a čo už v našich silách, aby sme riešili sami, nie je. Tak ako ja teda svoje deti milujem, ale neoperujem ich, rovnako si nedovolím, aby som ich vyučoval o niektorých veciach, o ktorých mám málo informácií, alebo žiadne, alebo je možné, že mám tie informácie skreslené. To znamená, že táto spoločnosť si niekde na začiatku povedala, že existuje tu škola, štátna škola, alebo súkromná škola, ktorá musí spĺňať nejaký štátny vzdelávací program a existuje zhoda, že školy budú vyučovať predmety naše deti, tak ako existuje zhoda, že nemocnice budú operovať naše deti, že pekári budú piecť chleba a tak ďalej, že to nebudeme robiť všetko sami, a to je dôležité, pretože pokiaľ si povieme, že táto rovnica neplatí, tak potom je možné úplne všetko a my sme to zažili počas, počas coviddu, počas pandémie, kedy sme zažívali veľmi podobné chute, Richard, že teda lekári nevedia, čo je dobré, my vieme lepšie ako Európska agentúra pre lieky, ktorá, ktorý liek, ktorá injekcia je lepšia a pod. a takýto spôsob narušenia poriadku naozaj vedie ku chaosu, a to je asi možno aj to, na čo narážal Braňo v tej svojej reči, že, že toto naozaj narúša systém, ktorý tu roky funguje a prináša prvok antisystému.
Veľmi veľmi veľa sa hovorilo aj v tých rozpravách aj o ideologizácii školstva, teda že tu prichádza nejaká progresívna ideológia, dúhová, ako chcete, to stačí nazvať a že sa snaží niečo ovplyvniť, opäť akože skúsme sa na to pozrieť sedliackym rozumom. No tak štát má množstvo inštitúcií, štát riadia volení predstavitelia tejto krajiny a štát má na starosti štátny vzdelávací program cez ministerstvo, cez x-y odborníkov, o ktorých si aj ty, Richard, hovoril, takže teda na tom pracujú a štát teda povie, že a takto by sa malo učiť. A potom, potom príde tvoj návrh alebo váš návrh, ktorý zas hovorí o tom, že, že to ako sa má učiť, o tom nemajú rozhodovať tieto inštitúcie, ale rodič si sám môže povedať, že nie, nie akože toto nie sú informácie, ktoré ja chcem, aby škola vyučovala moje dieťa a mala by vyučovať niečo iné. A za tou zmenou je náboženské a filozofické presvedčenie a obidve tieto zložky sú ideológiou. Aj filozofia vie byť ideológiou, aj náboženstvo je ideológiou. Tak neviem úplne presne, že či systém, ktorý chceme vy zachovať, ktorý dneska funguje, je tou ideologizáciou školstva alebo systém, podľa ktorého sa ja môžem na základe nejakého náboženského presvedčenia rozhodnúť, že to učivo moje dieťa konzumovať nebude v škole. A treba si uvedomiť tú druhú závažnú vec, prečo o tom hovorím, je, že je to síce moje náboženské presvedčenie, ale veľmi dobre vieme, ako to dneska funguje, stále na Slovensku, že to, čo sa povie v kostole, mnoho ľudí si zoberie za svoje, a potom si to odnesie domov a podľa toho sa rozhoduje. Takže cez tento zákon získavajú, získavajú veľkú silu rôzne náboženské organizácie, cirkevné organizácie, a to nielen, povedzme, veľká katolícka organizácia, ale aj také organizácie náboženského zoskupenia ako milosť, ktorú sme mali možnosť splniť.
No, čiže ak hovoríme o ideologizácii, tak týmto smerom upriamujeme ten pohľad. Hovorilo sa o, o slobode toho teda, čo si jednotlivec môže vybrať, ale ako som spomínal, v krajine, ktorá funguje, ktorá má zavedený nejaký systém, by napríklad to, že sa nám nepáči nejaká kniha, v ktorej sa nám nepáči nejaký vyučujúci napríklad, v ktorej sa nám nepáči nejaký predmet, nemalo byť, podľa mňa, riešené tak, že do systému vložíme antisystémový prvok, kedy sa jednotlivci budú rozhodovať na základe svojho náboženského presvedčenia alebo filozofického presvedčenia a na základe tohto prvku budú ten systém narúšať, čím sa otvára priestor na jeho veľké zneužívanie, o tom poviem potom aj neskôr. Takéto veci by sa mali riešiť aj tým, čo hovoril kolega, kolega Marek, že teda ak máme problém s nejakým učivom, tak je to potrebné zmeniť na tej úrovni, na ktorej sa to má meniť, lebo potom by sme si vlastne ten systém mohli rozložiť úplne na hocičom. Hej, pretože vadí mi to, hento, toto, tak si to ako rodič, ako človek, ako osoba, ako občan tejto krajiny môžem zmeniť. No takto sa to jednoducho nerobí, pretože práve kvôli tomu, že systém a poriadok je veľmi dôležitý a aj v tomto má tá sloboda jednotlivca nejaké pevné miesto. Áno, ja ako slobodný človek sa môžem rozhodnúť, či s tým niečo budem robiť a ako slobodný človek v slobodnej demokracii mám na to množstvo nástrojov. Viem písať petície, viem napísať svojmu poslancovi, viem sa nechať zvoliť, viem to nakoniec zmeniť na ministerstvách, ak chcem. Ale nesystémovosť prvku, že ja sa rozhodnem na základe náboženského alebo filozofického presvedčenia, že toto, a toto učivo nie je pre moje dieťa okej, nie je o slobode, ale o nebezpečnom precedense zrušiť systém ako taký.
Výhodou podľa mňa tohto zákona je to, že on je napísaný zrozumiteľne, Richard, to je tak a pomerne jednoduchý, a preto je v zásade aj jednoduché si ho prečítať a aj vysvetliť a keď to človek urobí, tak to nie je tak ako si, Richard, povedal pred chvíľkou Marekovi, že, že nás zaujímajú len nejaké po vyučovacie aktivity a typ exkurzie alebo nejakých dobrovoľných koníčkov a krúžkov, nie ten zákon je napísaný tak, že sa môže týkať čohokoľvek, pretože ty vlastne v tom úvode dávaš do princípov vzdelávania, do princípov výchovy a vzdelávania v úvode zákona dávaš to veľmi vágne tvrdenie, že teda výchova a vzdelávanie podľa tohto zákona sú založené na princípoch rešpektovania práva rodičov zabezpečovať výchovu a vzdelávanie v zhode s ich vlastným náboženským a filozofickým presvedčením. Tuná sa nikde nepíše, že sa to bude týkať nejakých voľnočasových aktivít a ja som to vlastne ani v rozprave od teba nepočul, lebo toto bola jedna z tých výtiek, ktoré voči tomu zákonu išli a nepočul som ťa to v rozprave vyvracať. Bola to jedna poznámka Marekovi, tak neviem úplne ako sa to myslí, alebo ako ty si myslíš, že, že je to myslené ako je to napísané, ale skutočnosť je taká, že ten právny výklad je minimálne rozporuplný, hej, v tom lepšom slovazmysle, ale aj to vytvára a dodáva do toho systému chaos. V tom horšom prípade a na čom sa teda zhodujú viacerí odborníci, je to, že áno, vzhľadom na to, že takáto informácia je napísaná v tých základných princípoch, tak je možné postupovať súhlasom, nesúhlasom rodiča s vyučovaním čohokoľvek naprieč celým štátnym vzdelávacím programom. A to teda, by som povedal, že je veľký systémový problém.
Ešte sa chcem vrátiť k niečom, čo tu zaznelo v rámci tej rozpravy, pýtal si sa, že či si myslíme, že rodičia chcú škodiť deťom? To, samozrejme, až asi na pár nejakých hodinových výnimiek, si nemyslím, že rodičia chcú škodiť svojim deťom. Každý rodič v drvivej väčšine prípadov robí to, čo si on myslí, že je pre to dieťa dobré a dôležité, ale to je presne to, čo robí, že čo si on presne myslí, že je pre to jeho dieťa dôležité. To znamená, ja nespochybňujem dobré úmysly rodičov, ja spochybňujem to, že nie vždycky rodič vie postupovať správne, napríklad s vedeckými faktami, napríklad s osvedčenými zdrojmi informácií a tak ďalej a tak ďalej. Toto a to už nemôžme sa tváriť, že tak nie je. Toto, bohužiaľ, je v našej spoločnosti veľmi veľký fenomén, odtiaľ percentá rôznych antisystémových strán a nemôžme ignorovať naozaj ten fakt, že veľmi veľa rodičov verí rôznym hoaxom, verí alternatívnym vykladaním práv a verí dezinformáciám. To tak je, no a keď to tak je, tak je veľmi nebezpečné, ak v takto napísanom zákone, necháme toho rodiča rozhodovať, aby sa si povedal, že čo je a čo nie je v súlade s jeho náboženským alebo filozofickým presvedčením a na základe toho určovať, čo sa dieťa môže a nemôže učiť, pretože áno, žijeme v slobodnej krajine a mohli by sme si povedať teda, že každý si môže robiť, čo chce, ale vieš veľmi dobre, že to nie je pravda, máme tu zákony, máme tu políciu a máme tu zdravotníctvo a máme tu školstvo a množstvo iných systémov, ktoré fungujú na tom, že sme si povedali, že má existovať nejaký odborný dohľad, ktorý je kontrolovaný, to nie je nekontrolovaný orgán, ministerstvo školstva aj so všetkými špecialistami sú to kontrolované orgány, ktoré na základe demokratických volieb sú obsadené demokraticky zvolenými politikmi, a tí majú rozhodovať o tom, ako táto spoločnosť má ísť ďalej. Ale toto je niečo, čo vie byť systémové a čo má akú takú kontrolu. To, čo navrhuješ ty, je vlastne úplná decentralizácia tohto systému a každý si bude hovoriť, čo je v jeho náboženskom alebo filozofickom presvedčení, čo sa má jeho dieťa učiť a čo nie. Ja hovorím o tom, že čo je možné na základe, podľa mňa na základe tohto zákona. Nie to, čo si ty zamýšľal, ale tak ako je tento zákon napísaný, tak je možné, každý z nás rodičov si bude určovať, čo je a čo nie je v súlade s naším náboženských, filozofickým presvedčením. Lebo teda nie je problém len to náboženstvo, aj keď to je teda vcelku veľký průser, pretože áno, v ústave máme napísané, že, že sme štát nie je viazaný na žiadnu ideológiu, ani na žiadne náboženstvo a hneď to teda ty v tom zákona, takmer úplne na začiatku hovoríš, že rodič má právo sa rozhodnúť, čo sa bude učiť, čo sa nebude učiť jeho dieťa na základe náboženského presvedčenia, to je ten problém. Ale je tu problém aj filozofie toho, toho ešte vágnejšie, by som povedal, stanovenia a tej, toho filozofického presvedčenia, lebo teda filozofickým presvedčením už môže byť čokoľvek, a teda ja som si dal tú námahu, že som si pozrel niektoré tie filozofické smery.
Nihilizmus je filozofický pohľad, ktorý má odmietavý postoj smerom k domnelo zmysluplným aspektom života. Nihilizmus je často prezentovaný vo forme existencionálneho nihilizmu, ktorý tvrdí, že život je bez objektívneho zmyslu, účelu alebo skutočných hodnôt, hej. Čiže ja, keď, môj filozofický pohľad na svet je nihilistický, tak vlastne hovorím, že, že život je bez skutočných hodnôt a môžme sa len domnievať, aký to bude mať vplyv na to, čo budem chcieť alebo nebudem chcieť, aby sa moje dieťa v škole učilo.
Skepticizmus, skeptici pochybovali o možnosti poznať svet, až keď sa zbavíme nároku na spoznávať, na spoznávanie sveta, dospejeme do stavu duševného pokoja, čiže vlastne oni hovorili, že svet spoznávať nemáme. Čiže keby som si to voľne preložil, tak ani moje dieťa vlastne do školy nemá chodiť, lebo nechcem, aby spoznávalo svet, lebo chcem, aby dosiahlo stav duševného pokoja. Čiže neviem úplne presne, čo by mohol takýto rodič svojmu dieťaťu odporúčať. Možno to, aby nechodil na žiadnu vyučovaciu hodinu.
Solipsizmus, smer, tento smer tvrdí, že jedinou istotou existencie je vedomie jednotlivca. Podľa solipsizmu môže byť svet a všetko okolo len vymyslené alebo ilúzia. Chcem tým povedať, že filozofické smery, uznávané filozofické smery sú teda rôzne a človek si na základe nich môže ich zobrať doslovne alebo môže si ich vyložiť veľmi po svojom. A to je presne ten problém toho zákona, ktorý predkladáš, keď hovoríš, že, že ja ako rodič na základe svojho filozofické presvedčenia môžem povedať nie vyučovanie v zásade na základe tohto zákona čomukoľvek. Zbohom Darwin, hej, zbohom guľatá zem a podobne.
Tak to proste na základe toho zákona je. A ja neviem, či to, či to bola, či to bol zámer alebo je to len zle napísané, ale takto to z toho zákona vychádza.
Keď si zoberieš, lebo teda ani filozofické presvedčenie nie je nejaký ustálený legislatívny, legislatívny pojem. Existujú nejaké rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva. Jedným z tých rozhodnutí je, že aj vegánstvo je napríklad filozofický smer a to len chcem povedať, že, že tých rôznych interpretácií toho, čo môže byť filozofický smer, je strašne veľa. A ja som rád že sa smejete, lebo je to, je to trošku aj smiešne, no, akože, bohužiaľ, je to trošku aj smiešne.
A teda neviem, že aká je tvoja odpoveď na to, že, že keď bude rodič, ktorý teda chce žiť úplne v zhode s prírodou a bude odmietať čokoľvek, čo nespĺňa tieto kritériá. Napríklad očkovanie, hej, trebárs, tak neviem, slovenské školstvo asi bude musieť brať do úvahy antivaxerstvo ako legitímnu, legitímnu cestu podľa tohto.
Ja to ukončím takým, takou časťou, ktorú som si tu pripravil. Veľa sa hovorí o rovnosti šancí, ale ten tvoj zákon, Richard, umožní, aby deti rodičov, ktorí majú filozofický alebo náboženský problém s objektívnymi vedeckými faktami, svojim deťom znižovali šance na uplatnenie sa v ďalšom živote. Lebo aj si spomínal, že teda popieranie holokaustu je trestný čin, napriek tomu sú ľudia aj v tomto parlamente, ktorí si to laizli, ktorí si to riskli, no a sú tu stále. A na základe toho si potom aj povedal, že, že veď čo sa stane, veď si to to dieťa bude musieť doštudovať, lebo veď je to v kurikulu a bude z toho skúšané. No, nebude si to musieť doštudovať. Môže z toho dostať štvorku, päťku a budeme vychovávať deti, ktoré teda vedome vďaka tohto zákona nebudú dostatočne vzdelané. Jednoducho niektoré veci nebudú vedieť. Teda ja sa v žiadnom prípade nebavím len o sexuálnej výchove, hej. Je to naozaj otvorené čomukoľvek. A pýtam sa teda, na čo je povinná školská dochádzka s povinným kurikulom. Veď nechajme na rodičoch a na ich posúdení či je škola nutná, lebo tam smerujeme. Prvým krokom je, že rodič rozhoduje o tom, čo učiť a ako učiť. A ďalším bude, či vôbec chodiť do školy, či je to v súlade s jeho náboženským alebo filozofickým presvedčením.
Chybou v právnom texte alebo úmyslom týmto zákonom, Richard, dávaš rôznym záujmovým skupinám, popieračom faktov a rôznym vykladačom alternatívnej reality do rúk silnú zbraň, podľa ktorej budú rozhodovať, čo je pre deti v škole prijateľné počúvať a čo nie. Kurikulum tvoria odborníci, nie jeden, nie dvaja ale desiatky, áno. Ty nemeníš to, že ho budú tvoriť i naďalej desiatky, ty meníš to, že niektorí žiaci, ktorých rodičia sa rozhodli, že teda sa takto rozhodnú podľa tohto kurikula nebudú študovať.
A teda na záver len, ja tento návrh zákona považujem za najzávažnejším porušením systému a princípov vzdelávania v tejto krajine, ktorú sme tu mali za naše volebné obdobie. Ide proti základným pilierom moderného školstva a považujem ho naozaj za nebezpečný. A teda vyzývam predkladateľa, aby tento návrh stiahol. Ak sa tak nestane, tak vyzývam teda plénum, aby nehlasoval za tento zákon.
Ďakujem.
Skryt prepis
