Videokanál poslanca

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v čase, keď Ukrajina čelí už viac ako tri týždne barbarskému útoku a invázii zo strany Ruska, Slovensko aj celá Európska únia prijímajú rázne opatrenia s cieľom posilniť svoju bezpečnosť a pomôcť vojnou zmietanej susednej krajine. Na Ukrajinu padajú ruské bomby, Rusko sa vyhráža Slovensku, dalo nás na zoznam nepriateľských krajín, ešte vyhráža sa nám v podstate každý deň a nie je dôvod, aby sme peniazmi slovenských daňových poplatníkov financovali výrobu zbraní, ktoré sa následne obrátia proti nám alebo proti nášmu susedovi. Preto na rokovanie Národnej rady predkladám vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 343 o verejnom obstarávaní, ktorý obsahuje dve oblasti úprav. Jednou je doplnenie mechanizmu na obmedzenie účasti vo verejnom obstarávaní a druhým je zjednotenie podmienok použitia priameho rokovacieho konania v čase núdzového stavu alebo mimoriadnej situácie pre civilné zákazky a zákazky v oblasti obrany.
Tá prvá úprava v zásade dáva Slovensku nástroj na to, aby mohlo z verejného obstarávania vylúčiť firmy z konkrétnych krajín alebo konkrétne technológie, ktoré sú ohrozením pre slovenskú bezpečnosť. A druhé, druhá oblasť úprav je, aby pre zákazky v oblasti obrany platili tie isté pravidlá ako pre civilné zákazky. V zásade je to taká technická úprava. Čo je ale veľmi dôležité, je ten prvý bod. To znamená, nie je dôvod, aby peniazmi slovenských daňových poplatníkov sme ich dávali ruským firmám, ktoré následne z toho financujú produkciu zbraní a vyhrážajú sa nám. Namiesto toho sa do verejných obstarávaní môžu zapájať slovenské firmy alebo európske firmy.
Ďakujem veľmi pekne a prosím vás veľmi pekne o podporu tohto zákona. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Pán poslanec Mazurek, vy viete robiť dve veci. Prvá vec je urážať a čím viac urá... Keď vám dôjdu argumenty, tak tým viac urážok používate.
Druhá vec, čo viete vy robiť vo vašej strane a ako Kotlebovci, je mlátiť prázdnu slamu. V tom ste absolútni majstri. Mlátiť prázdnu slamu a nič nerobiť. Čo ste urobili pre občanov? Absolútne nič ste pre nich neurobili. Len tu v parlamente nadávate, urážate a mlátite prázdnu slamu. V tomto ste naozajstní preborníci.
Takže poďme najprv na to kúrenie. Kúrenie. Ja, nehovorím to ja, že si treba znížiť o jeden stupeň napríklad kúrenie doma. Hovoria to všetci energetickí experti, hovorí to Medzinárodná energetická agentúra a hovorí to Európska komisia vo svojom pláne REPowerEU, a hovorí to preto, aby bol menší tlak na ceny, aby sa menej plynu spotrebovalo, to znamená, že plyn bude lacnejší, a jedna z vecí, ktorú môže robiť obyčajný občan, obyčajný človek práve proti ruskej agresii, je toto malé gesto solidarity. Ale toho vy nie ste schopní, pretože, ešte raz, vy ste len mlátiči prázdnej slamy. Vy si tu v parlamente za dobré peniaze sedíte a mlátite prázdnu slamu a nie ste schopní urobiť nič. Len nadávate kolegovi Dostálovi, potom nadávate mne, používate absolútne urážky najhrubšieho zrna. Ale, aby ste vy osobne niečo mali spraviť. Nič, nula, zero.
Energia. Samozrejme, nikto nehovorí, že od... že sa máme odpojiť zo dňa na deň. (Reakcia z pléna.) Alebo z mesiaca na mesiac. Ale, samozrejme, je, že tie kroky musíme urobiť teraz hneď. Rusko nám dodáva ceny plynu za absolútne komerčnú cenu. Čiže povinnosťou a proslovenským postojom je snažiť sa zabezpečiť energetickú bezpečnosť Slovenska a diverzifikovať dodávky, či už je to ropa a plyn. To je proslovenský postoj.
Čo prinesie tento zákon slovenským firmám, sa pýtate. Skúste trošku porozmýšľať. Napríklad to...(Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Kollár, Boris, predseda NR SR
Pani ministerka, prosím, chcem vás poprosiť, budem vás musieť prerušiť, lebo keď budete mať dlhú rozpravu, sú výbory a ja budem musieť ukončiť schôdzu.

Remišová, Veronika, podpredsedníčka vlády a ministerka investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR
Už končím týmto, týmto už skončím.
Čiže napríklad to, že do verejných obstarávaní sa budú môcť prihlásiť namiesto ruských firiem slovenské. Čiže nebudeme dotovať ruského agresora, ktorý z tých peňazí vyrába zbrane, ale budú sa môcť prihlásiť slovenské firmy alebo firmy z Európskej únie. Čiže toľko asi k vám. Menej mlátenia prázdnej slamy odporúčam, viac konkrétnych skutkov.
Ďakujem a ďakujem za podporu. Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. (Ruch v sále.) Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v čase, keď Ukrajina čelí už viac ako tri týždne barbarskému útoku a invázii zo strany Ruska, Slovensko aj celá Európska únia prijímajú rázne opatrenia s cieľom posilniť svoju bezpečnosť a tiež pomôcť vojnou zmietanej susednej krajine. Na Ukrajinu padajú ruské bomby, Rusko sa vyhráža Slovensku a dalo nás na zoznam nepriateľských krajín a nie je dôvod, aby sme peniazmi slovenských daňových poplatníkov financovali výrobu zbraní, ktoré sa potom obrátia proti nám alebo proti nášmu susedovi. (Ruch v sále.)
Na rokovanie Národnej rady predkladám vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý bol vypracovaný ako iniciatívny materiál, a to práve v reakcii na vojnovú agresiu Ruskej federácie na Ukrajine.
Predkladaný návrh zákona obsahuje dve oblasti úprav: doplnenie mechanizmu na obmedzenie účasti vo verejnom obstarávaní a zjednotenie podmienok použitia priameho rokovacieho konania v čase núdzového stavu alebo mimoriadnej situácie pre civilné zákazky alebo zákazky v oblasti obrany.
Cieľom návrhu zákona je umožniť na centrálnej úrovni reagovať najmä na bezpečnostné hrozby a na situácie podobné dnešnej situácii... (Neutíchajúci ruch v sále a prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Kollár, Boris, predseda NR SR
Pani ministerka, prepáčte, že vás prerušujem. Kolegovia, prosím pekne, utíšte sa! Máme tunák podpredsedníčku vlády, predstavuje tu návrh zákona a vy ste otočení chrbtami, dvaja kolegovia, poprosím vás, z koalície, dobre? Zuzka. Ďakujem. A, prosím, rešpektujme poriadok.
Nech sa páči.

Remišová, Veronika, podpredsedníčka vlády a ministerka investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR
Ďakujem pekne. Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Čiže cieľom návrhu zákona je umožniť na centrálnej úrovni reagovať najmä na bezpečnostné hrozby a situácie podobné dnešnej situácii na Ukrajine a novela zákona umožní vláde Slovenskej republiky reagovať na situácie, keď je najmä z bezpečnostného hľadiska potrebné, aby verejní obstarávatelia a obstarávatelia v určitých oblastiach nevstupovali do zmluvných vzťahov s dodávateľmi z konkrétnych krajín.
Ako hovorím, Rusko sa vyhráža Slovensku, dalo nás na zoznam nepriateľských krajín, nie je dôvod, aby sme peniazmi slovenských daňových poplatníkov financovali výrobu zbraní, ktoré sa potom obrátia proti nám alebo nášmu susedovi. Jednou z najväčších oblastí transferu verejných prostriedkov súkromným spoločnostiam je práve verejné obstarávanie a štátne zákazky. Legislatíva Európskej únie umožňuje vylúčiť z účasti na verejnom obstarávaní aj v pozícii subdodávateľa také osoby, ktoré majú sídlo v štáte, s ktorým ani Slovenská republika, ani Európska únia nemajú uzavretú medzinárodnú zmluvu, ktorá vzájomne zaručuje rovnaký a účinný prístup k verejnému obstarávaniu.
Predkladaný návrh novely zákona o verejnom obstarávaní umožní vláde Slovenskej republiky nariadením ustanoviť, v akých prípadoch je takéto vylúčenie povinné. Povinné vylúčenie bude viazané na prípady osôb z konkrétneho štátu alebo na konkrétny typ zákazky, ktorý by takáto osoba mala dodávať. Zjednodušene povedané, predkladaná právna úprava umožní vláde nariadením stanoviť, že žiadna firma z konkrétnej krajiny sa nemôže zúčastniť verejného obstarávania alebo že žiadna firma z konkrétnej krajiny sa nemôže zúčastniť verejného obstarávania na dodávku konkrétneho tovaru alebo konkrétnych služieb.
Obmedzenie bude smerovať voči subjektom z konkrétneho štátu a musí ísť o taký štát, s ktorým Slovenská republika ani Európska únia nemajú uzavretú medzinárodnú zmluvu a vzájomne zaručujúcu rovnaký a účinný prístup k verejnému obstarávaniu. Zároveň sa týmto návrhom zákona zjednocuje úprava použitia priameho rokovacieho konania v čase núdzového stavu alebo mimoriadnej situácie, pretože súčasná právna úprava umožňuje použitie výnimky podľa § 11 ods. 2 len pre civilné zákazky a len pre verejných obstarávateľov, nie pre zákazky v oblasti obrany, ktoré sú práve v súčasnej situácii významné.
Súčasná právna úprava pri civilných zákazkách umožňuje v krízovej situácii uzavrieť zmluvu s dodávateľom, ktorý nie je zapísaný v registri partnerov verejného sektora, avšak v obranných zákazkách a pre obstarávateľov v obranných zákazkách to možné nie je. Tento rozdiel nemá žiadny legitímny dôvod. Navrhuje sa odstrániť. Ide však len o možnosť uzavrieť zmluvu, nie o oslobodenie spod povinnosti, to je dôležité, zápisu do registra partnerov verejného sektora. Čiže dodávateľ, akýkoľvek dodávateľ, či už v civilnej alebo obrannej oblasti, bude naďalej povinný dať sa zapísať, avšak stačí, ak tak urobí pred poskytnutím odmeny, poskytnutím prostriedkov, nie pred uzavretím zmluvy.
Účinnosť navrhovanej právnej úpravy sa v tejto časti navrhuje dňom vyhlásenia, vo zvyšných ustanoveniach od 1. apríla 2022. Návrh zákona bol spolu s návrhom na skrátené legislatívne konanie schválený vládou Slovenskej republiky 16. marca 2022.
Návrh zákona nemá vplyv na rozpočet verejnej správy ani na podnikateľské prostredie, sociálne vplyvy, životné prostredie.
Ďakujem vám za pozornosť a dovoľujem si vás požiadať o podporu tomuto návrhu zákona.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Ďakujem veľmi pekne, pán poslanec, ja viem o minimálne jednom prebiehajúcom verejnom obstarávaní. Nebudem hovoriť, v ktorej oblasti, je to v zásade v rámci kritickej infraštruktúry, ktoré práve prebieha.
A myslím si, že takým druhým krokom je aj, aby všetky rezorty si spravili taký vnútorný audit a povedali si, že ktoré, ktoré zákazky je možné, napríklad už prebiehajúce zákazky je možné ukončiť, ktoré zákazky aké verejné obstarávania majú, a čo je možné urobiť s tým, aby sme eurami daňových poplatníkov nefinancovali Rusko, nefinancovali agresora a nefinancovali výrobu zbraní, ktorým sa nám následne Rusko potom vyhráža.
Ďakujem.

Ďakujem. Ďakujem, pán predsedajúci. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predkladám návrh na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Samotná novela zákona o verejnom obstarávaní bola vypracovaná ako iniciatívny materiál, a to v reakcii na vojnovú agresiu Ruskej federácie na Ukrajine. Podľa § 89 zákona Národnej rady Slovenskej republiky sa navrhuje Národnej rade Slovenskej republiky, aby bol vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov schválený v skrátenom legislatívnom konaní.
Odôvodnenie prijatia návrhu zákona v skrátenom legislatívnom konaní vyplýva zo súčasnej mimoriadnej situácie, v ktorej je potrebné posilniť bezpečnosť štátu. Jedným z aspektov bezpečnosti je aj hospodárska závislosť na krajinách, ktoré môžu predstavovať bezpečnostné riziko pre záujmy Slovenskej republiky. Túto závislosť je potrebné urýchlene znižovať a rovnako platí, že v dnešnej situácii potrebuje mať štát efektívnejšie nástroje na obstarávanie tovarov a služieb v oblasti bezpečnosti. Predkladaný návrh zákona sa zameriava na dve oblasti úprav. Prvá oblasť je doplnenie mechanizmu na obmedzenie účasti vo verejnom obstarávaní a druhá oblasť je zjednotenie podmienok použitia priameho rokovacieho konania v čase núdzového stavu alebo mimoriadnej situácie pre civilné zákazky a zákazky v oblasti obrany.
Cieľom návrhu zákona je umožniť na centrálnej úrovni reagovať najmä na bezpečnostné hrozby a situácie podobné k dnešnej situácii na Ukrajine, prípadne na ďalšie bezpečnostné hrozby, ktorým môže naša krajina v budúcnosti čeliť. Novela umožní vláde Slovenskej republiky reagovať na situácie, kedy je najmä z bezpečnostného hľadiska potrebné, aby verejní obstarávatelia a obstarávatelia v určitých oblastiach nevstupovali do zmluvných vzťahov s dodávateľmi z konkrétnych krajín alebo pri konkrétnych technológiách. Takisto táto novela umožní prikázať verejným obstarávateľom a obstarávateľom nekontrahovať určité typy komodít od subjektov, ktoré majú sídlo v konkrétnom štáte alebo využívať kapacity týchto subjektov.
Predkladaným návrhom sa zároveň takisto zjednocuje úprava použitia priameho rokovacieho konania v čase núdzového stavu alebo mimoriadnej situácie, pretože súčasná právna úprava umožňovala použitie výnimky podľa § 11 ods. 2 len pre civilné zákazky a len pre verejných obstarávateľov, nie pre zákazky v oblasti obrany, ktoré sú práve v súčasnej situácii významné. Súčasná právna úprava pri civilných zákazkách umožňuje v krízovej situácii uzavrieť zmluvu s dodávateľom, ktorý nie je zapísaný v registri partnerov verejného sektora, avšak v obranných zákazkách a pri obstáravateľoch to možné nie je. Tento rozdiel nemá žiadny legitímny dôvod a navrhuje sa odstrániť. Ide však len o možnosť uzavrieť zmluvu, nie o oslobodenie spod povinnosti do zápisu registra partnerov verejného sektora. Dodávateľ bude naďalej povinný dať sa zapísať, avšak stačí, ak tak urobí pred poskytnutím platby, odmeny, a nie pred uzavretím zmluvy.
Dôvody na použitie skráteného legislatívneho konania sú naplnené v oboch prípadoch navrhovaných úprav, jednak súčasná bezpečnostná situácia vytvára potrebu okamžitej reakcie v oblasti obranných zákaziek, a to aj postupom priameho rokovacieho konania, pričom dnešné znenie § 11 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní z formálneho hľadiska neumožňuje pri obranných zákazkách využiť tú istú výnimku z povinnosti zápisu do registra partnerov verejného sektora, ako je to pri civilných zákazkách.
Ide o nejednostnosť právnej úpravy, ktorá môže spôsobovať komplikácie pri nutnom zabezpečení potrieb spojených s obranou a bezpečnosťou Slovenskej republiky.
Druhá oblasť úpravy je potrebná z dôvodu, že je v záujme bezpečnosti Slovenskej republiky, aby v tejto mimoriadnej situácii mohla v súlade s európskym právom prikázať verejným obstarávateľom nekontrahovať určité typy komodít od subjektov, ktoré majú sídlo v konkrétnom štáte alebo využívať kapacity v týchto, týchto subjektov. Schválenie návrhu zákona tak vytvára priestor pre ochranu bezpečnostných záujmov Slovenskej republiky v oblasti prístupu k štátnym zákazkám zo strany subjektov so sídlom v štáte, ktorý sa podieľa na súčasnej invázii na Ukrajine.
Návrh zákona bol spolu s návrhom na skrátené legislatívne konanie schválený vládou Slovenskou republiky 16. marca.
Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť a dovoľujem si vás požiadať o súhlas so skráteným legislatívnym konaním k novele zákona o verejnom obstarávaní.
Na záver by som vás chcela poprosiť, aby vecnú diskusiu, budem tu aj po popoludní, aby prípadne vecnú diskusiu o konkrétnych ustanoveniach sme mali potom o samotnom návrhu, návrhu zákona. Ale, samozrejme, som pripravená odpovedať na všetky otázky.
Takže ďakujem vám veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Vážené dámy, vážení páni, zareagujem aj na niektoré pripomienky.
Ďakujem veľmi pekne pánovi poslancovi, že pomenoval presne to, čo práve robíme, to znamená, prvýkrát sa dávajú kompetencie do rúk regiónom, prvýkrát budú rozhodovať decentralizovane regióny o balíku peňazí. To čo predtým sa rozdeľovalo cez dopytové výzvy, ten istý objem v integrovanom regionálnom operačnom programe, ten istý objem budú teraz rozdeľovať regióny decentralizovaným spôsobom.
Keď sa, zaznelo tu viackrát slovo lepšie využívanie čerpanie, mali by sme sa zlepšiť. No, viete veľmi dobre, že nezlepšíte čerpanie zo dňa na deň, jednoducho keď za sedem rokov máte čerpanie 29 %, tak za rok to čerpanie nevyženiete na 100 %, ibaže by ste rozdávali lopatami peniaze ľuďom. Jednoducho zlepšiť čerpanie, to znamená zaviesť systémové opatrenia, aby sa zjednodušil, zlepšil a zefektívnil systém a to sme práve urobili.
Takisto keď hovoríme o využívaní eurofondov, využívanie eurofondov to je len alebo zrýchlenie čerpania to je len jedna tehlička v celom procese. Následne všetci veľmi dobre viete, najmä tí, ktorí ste, ktorí pochádzate z regiónov. Obrovské problémy je vysporadúvanie pozemkov, postavíte kanalizáciu za rok, ale pozemky pod kanalizáciou vysporadúvate 7 rokov. Ja sa rozprávam so starostami, chodím v regiónoch, mám od nich spätnú väzbu, kedy hovorí, začal som, začal som stavať kanalizáciu v roku 2012, dostaval som ju teraz a 10 rokov som vysporadúval pozemky. Čiže to je veľký problém, ja verím, že nový zákon, ktorý teraz prijímame, nám tento problém umožní zlepšiť a vyriešiť.
Čo sa týka samospráv, samosprávy nemôžeme všetko zlé váľať na štát a v samosprávach to funguje, nefunguje to často ani tam. Momentálne v sprostredkovateľských orgánov veľká časť je aj práve v samosprávach, žiaľ, mnohé zo samospráv majú podpriemerné čerpanie, to znamená, niekde okolo 20, 30 percent jednoducho nefunguje to aj tam. Robili sme si štatistiky kontroly, hodnotenie projektov na úrovni samospráv niekedy trvá 300 dní, na úrovni štátu priemer je 150 dní, čiže polovica z toho. Stále je to veľa aj na úrovni štátu, podotýkam, ale tie procesy je potrebné zlepšovať absolútne všade.
Čo sa týka marginalizovaných komunít. Slovensko, samozrejme, má veľmi veľa štrukturálnych problémov, jedným z nich, ale nie jediným, jedným z nich sú marginalizované komunity. A naozaj marginalizované komunity si zaslúžia integrovaný prístup, čo sa doteraz robilo. Doteraz práve celý problém riešenia marginalizovaných komunít bol ponechaný na, na prístup zdola nahor, to znamená na samosprávy. Mali sme v tomto programovom období, máme 300 mil. na riešenie problémov marginalizovaných komunít, neni vyčerpaných ani 50 % z týchto peňazí. Prečo? Pretože tí starostovia, župy, ktorí na svojom území marginalizované komunity majú, jednoducho tieto peniaze nechcú. Pretože, však buďme úprimní, neboli by zvolení. Čiže absolútne pri marginalizovaných komunitách zlyhal prístup zdola nahor. Máme v programe na ministerstve vnútra, manažuje to ministerstvo vnútra v tomto programe, máme stále nevyčerpané peniaze na marginalizované komunity, kde prvý, ktorí by mali tieto peniaze sa snažiť použiť a snažiť sa tento problém riešiť, lebo pre nich sú určené, sú práve obce, mestá, župy. A tam zlyhávame.
Riešenie problému, tak ako uviedol kolega Ledecký, marginalizovaných komunít, nie je otázka peňazí, či ho vyriešime, to nezáleží na tom, či tam nalejeme 100, 200, 300, miliardu peňazí. To je o systémovom prístupe, to znamená o tom, aby sme mali povinné predškolské vzdelávanie od 3 rokoch pre deti z marginalizovaných komunít, aby mali dôstojné podmienky, kanalizáciu, vodovod, prístup k základnej infraštruktúre, ktorú doteraz, sa to riešilo, absolútne minimálne 20 rokov sa to zanedbávalo. Áno, my tento prístup meníme, splnomocnenec pre rómske komunity bude práve riešiť integrovaný prístup k rómskym komunitám. Navyšujeme aj sumu, ale marginalizované komunity sú jedným, nie jediným, z problémov Slovenska.
Ďalšie problémy viete všetci veľmi dobre, v súvislosti s ukrajinskou krízou, v súvislosti s ukrajinskou krízou je energetická závislosť na ruskom plyne a na rope. To znamená, že z nových eurofondov veľkú časť by sme mali investovať aj do toho, aby sme sa práve od tejto závislosti oslobodili.
Tretia oblasť, veda, výskum, inovácie. Chceme lepšie platy, ak chceme lepšie platy, potrebujeme pracovné miesta s vyššou pridanou hodnotou. Pracovné miesta s vyššou pridanou hodnotou nám zabezpečí veda, výskum, inovácie. Budeme smerovať peniaze aj tam. Čiže, máme veľa problémov a nové eurofondy budeme používať na to, aby tieto problémy, ktoré na Slovensku sme mali, tak aby sme ich aj vyriešili. Ale aby sme ich vyriešili lepším spôsobom, ako boli vyriešené, ako boli riešené doteraz.
Či sa čerpajú zmysluplne. Zmysluplne. My robíme všetko preto, aby sa zmysluplne čerpali škôlky. Každý hovorí o tom, že je potrebné, aby deti mali miesto v škôlke. Z eurofondov vzniklo 25-tisíc nových miest v škôlkach, teraz prvýkrát výzva aj pre Bratislavský kraj, v Bratislave chýba 2 500 miest v škôlkach. Touto výzvou, ktorú sme vyhlasovali, ich chceme túto potrebu pokryť. Na celom Slovensku sme to robili.
Obnova, obnova DSS, obnova ciest, obnova nemocníc, z eurofondov boli obnovené mnohé nemocnice, oddelenia po celom Slovensku. Čiže áno, robíme všetko preto, aby peniaze z eurofondov neslúžili oligarchom, ale aby v prvom rade slúžili ľuďom a aby pomáhali zlepšovať, zlepšovať kvalitu života ľudí na Slovensku. A to je aj cieľ tohto zákona, ktorý by mal jednoduchší, rýchlejší, transparentnejší, férový spôsob využívania eurofondov.
Takže ďakujem vám ešte veľmi pekne, milé kolegyne, milí kolegovia, za podporu a prajem všetko dobré. Ďakujem.

Ďakujem, ďakujem, pán predsedajúci.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predkladám vládny návrh zákona o príspevkoch z fondov Európskej únie a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Ako všetci vieme, prideľovanie eurofondov bolo v minulosti neraz poznačené nekalými praktikami a korupciou, za čo potom musel štát do Bruselu vracať stovky miliónov eur a platiť vysoké pokuty. To všetko boli peniaze, o ktoré Slovensko prišlo, ktoré sa mohli využiť na zlepšovanie života občanov.
Vďaka novým pravidlám, ktoré zavádzame týmto zákonom, bude prideľovanie eurofondov jednoduchšie, rýchlejšie, transparentnejšie a férové. Byrokracia, len samotná byrokracia zo strany Európskej únie, ktorá sa týka európskych štrukturálnych fondov, má viac ako 860 strán, preto naozaj nie je dôvod, aby sme k tejto európskej byrokracii pridávali ďalšie navyše byrokratické pravidlá aj na národnej úrovni. Preto aj v tomto zákone sme robili všetko preto, aby sme nešli nad rámec už existujúcich európskych pravidiel, aby sme zoštíhlili a zefektívnili celé riadenie eurofondov.
Návrh zákona vypracovalo ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie v úzkej spolupráci s Ministerstvom financií Slovenskej republiky a Úradom pre verejné obstarávanie, čo bolo kľúčové pre konštruktívnu a dobrú spoluprácu, pretože zavádzame aj nové postupy pre kontrolu verejného obstarávania. A takisto aj s desiatkami relevantných partnerov od jednotlivých ministerstiev, Úradu vlády, cez splnomocnencov vlády pre rómske komunity, rozvoj občianskej spoločnosti, Protimonopolný úrad Slovenskej republiky, Konfederácia odborových zväzov, Republikovú úniu zamestnávateľov až po zástupcov samospráv.
Návrhom zákona zakladáme nový rámec a pravidlá pre eurofondy, z ktorých Slovenská republika dostane na roky 2021 až ´27 takmer 13 mld. eur. V tejto legislatíve sme zohľadnili desiatky zmien a opatrení, ktoré sme do riadenia eurofondov zaviedli už hneď po nástupe vlády. To bolo päť balíčkov zjednodušení, ktoré už sme aplikovali na tieto staré eurofondy, tak tie sme už zohľadnili v tomto nariadení. Základným zjednodušením nových eurofondov je Operačný program Slovensko, ktorý nahradí fragmentovanú súčasnú štruktúru a zníži počet orgánov, ktoré sa podieľajú na riadení eurofondov až o dve tretiny.
Návrh zákona takisto určuje postavenie a právomoci jednotlivých orgánov verejnej správy v procese využívania finančných prostriedkov z eurofondov. Ustanovuje úlohy vlády Slovenskej republiky ako vrcholného orgánu moci a zároveň definuje orgán na zabezpečenie ochrany finančných záujmov Európskej únie.
Podľa nových pravidiel sa výrazne zníži objem vyžadovanej dokumentácie zo strany žiadateľov a prijímateľov. Zruší sa napríklad hlásenie o začatí realizácie projektu, zjednoduší sa vykazovanie nákladov, pretože takmer za dve desaťročia sa v Slovenskej republike rozmohol taký zlozvyk, že jednotlivé riadiace a sprostredkovateľské orgány od žiadateľov vyžadovali množstvo tlačív, potvrdení vysoko nad rámec toho, čo od nás vyžaduje legislatíva Európskej únie. A novým zákonom túto byrokraciu okrešeme na minimum.
V čl. 6 návrhu zákona sa realizuje a napĺňa aj jedna z nosných téz programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky. Primárnym cieľom bolo aj zjednodušiť kontrolu verejného obstarávania, pretože súčasný systém kontroly verejného obstarávania pri čerpaní prostriedkov z eurofondov bol mimoriadne náročný. Čiže teraz tam dochádza k zásadným zmenám výkonu kontroly verejného obstarávania, to patrilo doteraz k najproblematickejším oblastiam. V tomto období verejné obstarávanie kontrolu vykonávalo až 21 riadiacich a sprostredkovateľských orgánov. Každý z týchto orgánov mal trochu iné pravidlá, čo prinášalo chaos, zbytočné chyby.
Po novom túto kontrolu bude vykonávať už len Úrad pre verejné obstarávanie podľa jednotných pravidiel a jednotnej príručky. To bude nóvum vôbec za 20 rokov, že takéto, takéto niečo zavádzame. Tu by som sa aj chcela poďakovať kolegom z Úradu pre verejné obstarávanie za dvojročnú intenzívnu, konštruktívnu spoluprácu pri nastavovaní tohto nového modelu kontroly verejného obstarávania.
Určite to nebude ľahké ani pre nich, pretože treba, aby sme zabezpečili právnu istotu, aby kontrola bola jednotná a aby žiadatelia si boli istí, že skrátka, keď jeden orgán povie, že verejné obstarávanie je v poriadku, tak to verejné obstarávanie v poriadku aj bude.
Návrh zákona bol predmetom riadneho pripomienkového konania od 22. septembra 2021 do 12. októbra. Bol predmetom rokovania Hospodárskej a sociálnej rady, Legislatívnej rady vlády Slovenskej republiky a Vlády Slovenskej republiky, ktorá ho prerokovala a schválila na svojom rokovaní 12. januára 2022.
===== ... Návrh zákona bol predmetom riadneho pripomienkového konania od 22. septembra 2021 do 12. októbra. Bol predmetom rokovania Hospodárskej a sociálnej rady, legislatívnej rady vlády Slovenskej republiky a vlády Slovenskej republiky, ktorá ho prerokovala a schválila na svojom rokovaní 12. januára 2022. Je v súlade s ústavou, ústavnými zákonmi. Návrh zákona bude mať pozitívne vplyvy na informatizáciu spoločnosti a chcela by som vás požiadať o podporu tohto návrhu zákona.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem, ďakujem, pán predsedajúci.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predkladám vládny návrh zákona o príspevkoch z fondov Európskej únie a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Ako všetci vieme, prideľovanie eurofondov bolo v minulosti neraz poznačené nekalými praktikami a korupciou, za čo potom musel štát do Bruselu vracať stovky miliónov eur a platiť vysoké pokuty. To všetko boli peniaze, o ktoré Slovensko prišlo, ktoré sa mohli využiť na zlepšovanie života občanov.
Vďaka novým pravidlám, ktoré zavádzame týmto zákonom, bude prideľovanie eurofondov jednoduchšie, rýchlejšie, transparentnejšie a férové. Byrokracia, len samotná byrokracia zo strany Európskej únie, ktorá sa týka európskych štrukturálnych fondov, má viac ako 860 strán, preto naozaj nie je dôvod, aby sme k tejto európskej byrokracii pridávali ďalšie navyše byrokratické pravidlá aj na národnej úrovni. Preto aj v tomto zákone sme robili všetko preto, aby sme nešli nad rámec už existujúcich európskych pravidiel, aby sme zoštíhlili a zefektívnili celé riadenie eurofondov.
Návrh zákona vypracovalo ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie v úzkej spolupráci s Ministerstvom financií Slovenskej republiky a Úradom pre verejné obstarávanie, čo bolo kľúčové pre konštruktívnu a dobrú spoluprácu, pretože zavádzame aj nové postupy pre kontrolu verejného obstarávania. A takisto aj s desiatkami relevantných partnerov od jednotlivých ministerstiev, Úradu vlády, cez splnomocnencov vlády pre rómske komunity, rozvoj občianskej spoločnosti, Protimonopolný úrad Slovenskej republiky, Konfederácia odborových zväzov, Republikovú úniu zamestnávateľov až po zástupcov samospráv.
Návrhom zákona zakladáme nový rámec a pravidlá pre eurofondy, z ktorých Slovenská republika dostane na roky 2021 až ´27 takmer 13 mld. eur. V tejto legislatíve sme zohľadnili desiatky zmien a opatrení, ktoré sme do riadenia eurofondov zaviedli už hneď po nástupe vlády. To bolo päť balíčkov zjednodušení, ktoré už sme aplikovali na tieto staré eurofondy, tak tie sme už zohľadnili v tomto nariadení. Základným zjednodušením nových eurofondov je Operačný program Slovensko, ktorý nahradí fragmentovanú súčasnú štruktúru a zníži počet orgánov, ktoré sa podieľajú na riadení eurofondov až o dve tretiny.
Návrh zákona takisto určuje postavenie a právomoci jednotlivých orgánov verejnej správy v procese využívania finančných prostriedkov z eurofondov. Ustanovuje úlohy vlády Slovenskej republiky ako vrcholného orgánu moci a zároveň definuje orgán na zabezpečenie ochrany finančných záujmov Európskej únie.
Podľa nových pravidiel sa výrazne zníži objem vyžadovanej dokumentácie zo strany žiadateľov a prijímateľov. Zruší sa napríklad hlásenie o začatí realizácie projektu, zjednoduší sa vykazovanie nákladov, pretože takmer za dve desaťročia sa v Slovenskej republike rozmohol taký zlozvyk, že jednotlivé riadiace a sprostredkovateľské orgány od žiadateľov vyžadovali množstvo tlačív, potvrdení vysoko nad rámec toho, čo od nás vyžaduje legislatíva Európskej únie. A novým zákonom túto byrokraciu okrešeme na minimum.
V čl. 6 návrhu zákona sa realizuje a napĺňa aj jedna z nosných téz programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky. Primárnym cieľom bolo aj zjednodušiť kontrolu verejného obstarávania, pretože súčasný systém kontroly verejného obstarávania pri čerpaní prostriedkov z eurofondov bol mimoriadne náročný. Čiže teraz tam dochádza k zásadným zmenám výkonu kontroly verejného obstarávania, to patrilo doteraz k najproblematickejším oblastiam. V tomto období verejné obstarávanie kontrolu vykonávalo až 21 riadiacich a sprostredkovateľských orgánov. Každý z týchto orgánov mal trochu iné pravidlá, čo prinášalo chaos, zbytočné chyby.
Po novom túto kontrolu bude vykonávať už len Úrad pre verejné obstarávanie podľa jednotných pravidiel a jednotnej príručky. To bude nóvum vôbec za 20 rokov, že takéto, takéto niečo zavádzame. Tu by som sa aj chcela poďakovať kolegom z Úradu pre verejné obstarávanie za dvojročnú intenzívnu, konštruktívnu spoluprácu pri nastavovaní tohto nového modelu kontroly verejného obstarávania.
Určite to nebude ľahké ani pre nich, pretože treba, aby sme zabezpečili právnu istotu, aby kontrola bola jednotná a aby žiadatelia si boli istí, že skrátka, keď jeden orgán povie, že verejné obstarávanie je v poriadku, tak to verejné obstarávanie v poriadku aj bude.
Návrh zákona bol predmetom riadneho pripomienkového konania od 22. septembra 2021 do 12. októbra. Bol predmetom rokovania Hospodárskej a sociálnej rady, Legislatívnej rady vlády Slovenskej republiky a Vlády Slovenskej republiky, ktorá ho prerokovala a schválila na svojom rokovaní 12. januára 2022.
===== ... Návrh zákona bol predmetom riadneho pripomienkového konania od 22. septembra 2021 do 12. októbra. Bol predmetom rokovania Hospodárskej a sociálnej rady, legislatívnej rady vlády Slovenskej republiky a vlády Slovenskej republiky, ktorá ho prerokovala a schválila na svojom rokovaní 12. januára 2022. Je v súlade s ústavou, ústavnými zákonmi. Návrh zákona bude mať pozitívne vplyvy na informatizáciu spoločnosti a chcela by som vás požiadať o podporu tohto návrhu zákona.
Ďakujem veľmi pekne.

Vážené dámy, vážení páni, ďakujem vám veľmi pekne za aj konštruktívny príspevok, aj konštruktívnu faktickú poznámku. To, čo hovoríte je veľmi dôležité aj v oblasti verejného obstarávania. Takto to presne prebiehalo, že riadiaci orgán povedal, že verejné obstarávanie je v poriadku. Druhý orgán, Úrad pre verejné obstarávanie povedal, že je v poriadku, prišiel nakoniec audit a povedal, že verejné obstarávanie v poriadku nie je a na koniec boli obrovské korekcie.
Prípad s pôdohospodármi, len chcem upozorniť na to, že toto sú eurofondy, ktoré sa týkajú troch fondov, Európsky sociálny fond, Európsky fond regionálneho rozvoja a Európsky kohézny fond a program rozvoja vidieka, kde je práve podpora podnikateľov. Dnes sa schvaľuje na vláde veľký strategický plán v oblasti celej poľnohospodárskej politiky. Pán minister pôdohospodárstva ho predkladá, sú to 4 mld. eur, ktoré manažuje ministerstvo pôdohospodárstva, a pôjde práve na jednak na program rozvoja vidieka, aj na priamu podporu poľnohospodárom.
A tu je ale veľmi dôležité to, čo ste aj povedali, pán poslanec, že Pôdohospodárska platobná agentúra mala v minulosti obrovské problémy. Však to vieme všetci veľmi dobre, takmer skoro stratila akreditáciu, tam sa diali presne takéto veci. Čiže teraz je mim... a navyše celý proces auditoval, akoby sami seba auditovali, hej. Namiesto toho, aby procesy auditoval nezávislý orgán ako napríklad ministerstvo financií, tak tam oni mali súkromnú audítorskú spoločnosť, ktorá im vždy vyhlásila, že však všetko je v poriadku, hoci nič nebolo v poriadku, ako to vidieť aj v mnohých príkladoch. Takže aj tam je dôležité, nielen tu, ale aj s pánom ministrom pôdohospodárstva, však sme v komunikácii s tým, že aby naozaj tie pravidlá aj na programe rozvoja vidieka, to znamená v pôdohospodárstve, boli nastavené čo najjednoduchšie, čo najtransparentnejšie, tak aby tie peniaze sa dostali čo najrýchlejšie, najrýchlejšie k ľuďom.
Určite budeme v tom robiť všetky potrebné kroky. Za nás, ja mám také motto, že menej byrokracie sa rovná menej korupcie, menej korupcie sa rovná viac peňazí pre ľudí. Čiže to je, to sme robili aj v tomto zákone a budeme to robiť aj v systéme riadenia, aj vo všetkom, čo sa bude týkať eurofondov.
Takže ešte raz vám ďakujem veľmi pekne a hovorím, keby boli akékoľvek otázky alebo aj od vás podnety, tak my ich veľmi radi prijmeme, zapracujeme, preveríme, lebo naozaj nám ide o to, aby sa nestávali prípady, že sa eurofondy vybavujú alebo vzniknú obrovské pochybenia v procesoch, následne musia vracať peniaze žiadatelia alebo dokonca inštitúcie a štát, čiže peniaze im prepadnú a v konečnom dôsledku škoduje občan.
Ďakujem vám veľmi pekne, ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne.
Pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predkladám vládny návrh zákona o príspevkoch z fondov Európskej únie a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Ako všetci vieme, prideľovanie eurofondov bolo v minulosti neraz poznačené nekalými praktikami, korupciou, za čo štát musel vracať a stále musí vracať stovky miliónov eur a platiť vysoké pokuty. To všetko sú peniaze, o ktoré Slovenská republika prichádza, ktoré by sa mohli zmysluplne investovať. Vďaka novým pravidlám, ktoré zavádzame týmto zákonom, bude prideľovanie eurofondov bez zbytočnej byrokracie, osekali sme európsku, resp. nechali sme pravidlá len na úrovni európskej byrokracie. Zároveň si treba priznať, že európska byrokracia alebo európske pravidlá, ktoré schvaľuje Európsky parlament, legislatíva len k eurofondom, majú 860 strán. Čiže v tomto zákone nejdeme nad rámec európskych pravidiel, snažili sme sa byrokraciu zredukovať na možné minimum v tomto novom zákone a zaviedli sme viaceré významné zjednodušenia aj na základe širokej participatívnej diskusie so všetkými zúčastnenými stranami. Diskutovali sme jednak s ľuďmi z regiónov, so starostami, primátormi, so sociálno-ekonomickými partnermi, tak aby sme do zákona zapracovali čo najviac zjednodušení, ktoré nám umožňuje európska legislatíva.
Základným zjednodušením nových eurofondov je operačný program Slovensko, ktorý nahradí viaceré doterajšie programy. Bude mať 10 sprostredkovateľských orgánov, čo je približne tretina oproti súčasnému stavu. To znamená, že aj procesy budú výrazne jednoduchšie, pretože pred tým každý jeden operačný program mal svoj monitorovací výbor, všetko trvalo veľmi dlho, teraz byrokraciu zjednodušujeme o dve tretiny.
Návrh zákona určuje takisto postavenie a právomoci jednotlivých orgánov verejnej správy v procese využívania finančných prostriedkov z eurofondov, ustanovuje úlohy vlády Slovenskej republiky ako vrcholného orgánu výkonnej moci v oblasti využívania finančných prostriedkov z eurofondov, súčasne definuje orgán zabezpečujúci ochranu finančných záujmov Európskej únie, riadiaci orgán, platobné orgány, finančné nástroje a orgány v oblasti integrovanej územnej investície. Takisto určuje základné princípy a procesy riadenia a kontroly poskytovania príspevku vrátane návratnej formy pomoci a obsahuje tiež procesné ustanovenia pri rozhodovaní o žiadosti o poskytnutie príspevku. Takisto upravujeme aj proces vysporiadania finančných vzťahov.
Podľa nových pravidiel sa výrazne zníži objem vyžadovanej dokumentácie zo strany žiadateľov a prijímateľov, zruší sa napríklad hlásenie o začatí realizácie procesu projektu, či zjednoduší sa vykazovanie nákladov.
Za takmer dve desaťročia sa v Slovenskej republike rozmohol taký zlozvyk, že jednotlivé riadiace a sprostredkovateľské orgány od žiadateľov vyžadovali množstvo tlačív a potvrdení vysoko nad rámec toho, čo od nás požaduje európska legislatíva. Novým zákonom túto byrokraciu okrešeme na minimum.
V čl. VI návrhu zákona sa takisto realizuje a napĺňa jedna z nosných téz Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky. Primárnym cieľom navrhovanej právnej úpravy je zefektívniť súčasný systém kontroly verejného obstarávania pri čerpaní finančných prostriedkov z eurofondov, čím dochádza k zásadným zmenám výkonu kontroly verejného obstarávania, ktorý doteraz patril k najviac problémovým oblastiam. Tí, ktorí implementovali eurofondy alebo starostovia, primátori, sociálno-ekonomickí partneri, tak jedna z najčastejších sťažností bola dlhotrvajúce kontroly, veľká byrokracia, nesúlad medzi jednotlivými riadiacimi orgánmi a medzi Úradom pre verejné obstarávanie. Teraz tieto procesy zjednocujeme a zavádzame jednotný postup.
Návrh zákona vypracovalo ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie v úzkej spolupráci s Ministerstvom financií Slovenskej republiky a Úradom pre verejné obstarávanie a desiatkami relevantných partnerov od jednotlivých rezortov Úradu vlády, splnomocnencov vlády pre rómske komunity a rozvoj občianskej spoločnosti, protimonopolný úrad, Konfederácie odborových zväzov Slovenskej republiky, Republikovú úniu zamestnávateľov až po zástupcov samospráv. Bol predmetom riadneho pripomienkového konania, bol predmetom rokovania Hospodárskej a sociálnej rady Slovenskej republiky, legislatívnej rady vlády a vlády Slovenskej republiky, ktorá ho prerokovala a schválila na svojom rokovaní 12. januára 2022.
Vážené dámy, vážení páni, som presvedčená, že tento zákon prinesie do riadenia eurofondov zásadné a pozitívne zmeny, ktoré zjednodušia celý proces, prinesú čo najvyššiu mieru transparentnosti a zjednodušia využívanie prostriedkov v prospech ľudí.
Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť, dovoľujem si vás požiadať o podporu tomuto návrhu zákona.
Ďakujem veľmi pekne.