Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, politická strana ZA ĽUDÍ je strana regiónov a strana odborníkov. Na našom predvolebnom programe v každej časti nášho predvolebného programu dlhodobo pracovali tímy odborníkov. Preto som veľmi, veľmi vďačná, že sa obrovská časť našich opatrení z nášho predvolebného programu ocitla v programovom vyhlásení vlády, za čo chcem, samozrejme, poďakovať aj našim koaličným partnerom.
Myslím si, že v rozprave k programovému vyhláseniu vlády by sme sa mali pri tomto pulte asi vyjadrovať k veciam, ktorým rozumieme, ktorým sa v profesijnom živote venujeme. A preto sa ja budem venovať len oblasti regionálneho školstva. Veľmi v krátkosti chcem povedať, že môj profesijný život je celý spojený s regionálnym školstvom. Pracovala som ako učiteľka na základnej škole na dedine, neskôr na strednej škole v krajskom meste, v umeleckom školstve, som angličtinárkou, dejepisárkou, momentálne pôsobím ako riaditeľka základnej školy, jedinej bezbariérovej základnej školy v Prešove, ktorá je školou skutočne pre všetky deti, pretože máme zdravotne znevýhodnené deti a taktiež máme deti športovo nadané, máme športové triedy futbalového, futbalové športové triedy Tatranu Prešov. Preto si myslím, že môj pohľad na regionálne školstvo aj tým, že v ňom pôsobím viac ako 20 rokov, je naozaj širokospektrálny a dovolím si hodnotiť preto programové vyhlásenie vlády v tejto oblasti.
V tomto regionálnom školstve žijem svoj život vyše dvadsiatich rokov, ako som povedala. Žila som ho v školstve, ktoré momentálne má dvadsiateho ministra v porevolučnom fungovaní nášho štátu. Žila som ho v školstve, ktoré je dlhodobo, ale dlhodobo a vážne podfinancované. Žila som ho v školstve, ktoré je zavalené administratívou, v školstve, ktoré trpelo rôznymi vymyslenými reformami, z ktorých bola väčšina robená naozaj hurá systémom, čiže na ministerstve si vymysleli a v školách sme vyskúšali, čo malo, samozrejme, vždycky dopad na vzdelávanie na školách. V tomto školstve ho žijem naozaj celý svoj život, v školstve zmietaný, zmietaným kauzami ministrov školstva v súvislosti s eurofondami, preto mi dovoľte vyjadriť nádej, že nastupujúca vláda tieto pomery v školstve zmení. A zaväzuje sa k tomu aj v programovom vyhlásení vlády.
Ďalšia vec, o ktorej chcem hovoriť, je postavenie, postavenie učiteľa, ktoré takisto definuje programové vyhlásenie vlády podporou učiteľov. Bohužiaľ, v spoločnosti veľmi často zaznieva a zaznelo to aj tuná v pléne niekoľkokrát, že školstvo je podfinancované, lebo učitelia sú nezaplatení, a preto sú nekvalitní. Dovolím sa voči tomuto mýtu veľmi vážne vyhradiť. Školstvo, ako som povedala, prichádzam zo školstva, môj syn chodí na základnú školu v Prešove, školstvo je plné veľmi kvalitných ľudí. Ľudí, ktorí robia nad rámec, ľudí, ktorí robia na 100 %, ľudí kreatívnych, ľudí plných energie a zároveň – na naše šťastie a na šťastie našich detí – nerobia len do výšky svojho platu. Takže dovolím sa ohradiť voči tomuto mýtu, naozaj to zaznelo niekoľkokrát na tejto pôde, čo ma veľmi mrzí.
Je pravdou, že školstvo starne. Je pravdou, že mladý muž sa v školstve dlho neohreje, pretože nedokáže odštartovať svoju rodinu a svoju, a svoju budúcnosť v školstve, pretože je veľmi slabo zaplatený.
Dovolím si ešte malú pripomienku k tomu, že tu z každej strany z opozície zaznieva, že programové vyhlásenie vlády je veľmi všeobecne napísané. Ja som tam našla niekoľko pre regionálne školstvo veľmi jasných formulácií. Jedna z tých formulácií hovorí o tom; alebo takto. Prvýkrát sa v programovom vyhlásení vlády ocitli formulácie, ktoré sa týkajú zdravotne znevýhodnených detí. Ako som povedala, ja som z takejto školy, máme vozičkárov, máme rôzne zdravotné znevýhodnenia na škole. Tejto problematike sa v školstve venovalo veľmi, veľmi málo.
Viem, že mnohí ľudia, ktorí pôsobili v školstve v minulosti na ministerstvách, by sa mohli ohradiť, teda že stále sa nejaká tlačová konferencia robila ohľadom asistentov učiteľov. Realita v školách je ale úplne iná. Pri tom, že riaditeľ školy, ktorý má 55 začlenených žiakov, čiže integrovaných buď z dôvodu zdravotného znevýhodnenia, alebo z dôvodu špeciálnych vzdelávacích alebo výchovných potrieb, odovzdá tento, tento fakt okresnému úradu, ktorý na základe vzorca, ktorý dostal z ministerstva školstva, urobí plus, mínus, krát, delené a vypočíta, že na 55 takýchto začlenených žiakov má v škole postačovať 4,5 asistenta. To je realita, v ktorých školy žijú, to je realita, z ktorej vychádzame, a preto som veľmi vďačná najmä mojej kolegyni, dlhoročnej bojovníčke za práva zdravotne znevýhodnených ľudí a zdravotne znevýhodnených detí, že sa tieto pasáže o tom, že na, že na školách musia byť zavedené celé špecializované tímy špeciálnych pedagógov, psychológov, zdravotných sestier, jednoducho dostalo do programového vyhlásenia vlády. Je to pre mňa úplne jasný a konkrétny odkaz hlavne k tejto skupine v školstve.
Ďalšou vecou, ktorej sa chcem dotknúť a ktorá je pre mňa veľmi konkrétna takisto, je téma zaškoľovacích ročníkov v budovách základných škôl. Je to úplne jednoduché riešenie. Niekoľko rokov tu vládla vláda, ktorá neustále riešila nedostatočný počet miest v škôlkach, a úplne jednoduchým riešením, nepotrebovali sme na Slovensku vymyslieť niečo nové, všade vo svete sú tieto veci zavedené, sú práve zaškoľovacie ročníky v budovách základných škôl. Táto vláda sa zaväzuje k podpore a k vytváraniu takýchto zaškoľovacích ročníkov. Nemusím tu asi rozprávať o tom, že je to pre deti, hlavne tie, ktoré nenavštevovali škôlku, veľmi výhodné z dôvodu toho, že sa dvakrát neadaptujú na cudzie prostredie, čiže prichádzajú do zaškoľovacieho ročníka a následne zostávajú študovať na tej istej základnej škole, čiže sa dvakrát neadaptujú na prostredie, na budovu, na procesy v nej. Je to veľmi ľahké, je to ľahké aj pre deti, ktoré škôlku navštevovali, pretože v podstate majú rok na tú adaptáciu, za normálnych okolností na ňu majú, keď prichádzajú do prvého ročníka, v podstate niekoľko dní. Takže to je ďalšie veľmi konkrétne opatrenie.
Chcem povedať, že zatiaľ čo my sme 20 rokov v školstve vyslovene tápali, existovali v Európe a vo svete štáty, ktoré pochopili, že budúcnosť národa v absolútnej miere závisí od vzdelania detí v tomto národe. A preto sa rozhodli otvoriť celospoločenskú diskusiu, naprieč politickými spektrami prijali koncepcie, vízie, ako školstvo bude fungovať, dali si tam časový harmonogram na 30 rokov a každá ďalšia vláda v podstate túto koncepciu preberá. Toto je cesta, ktorú ja vidím aj cestou pre Slovensko. Toto je v podstate, podľa mňa toto programové vyhlásenie je štartovacou plochou k takejto možnosti vytvoriť celospoločenský konsenzus, ako sa má školstvo ďalej vyvíjať, vytvoriť koncepciu na desiatky rokov a vtedy v podstate máme šancu vychovať naše deti alebo vzdelávať ich, aby boli konkurencieschopné v 21. storočí na celosvetovom, celoeurópskom trhu práce.
Myslím, že tu nebudem dlhšie rozoberať, že je to absolútne nevyhnutné a že je veľmi dôležité, aby sme to pochopili konečne aj my. Preto aj s povzbudením mnohých ľudí z regionálneho školstva, ktorí ma kontaktujú, vyslovujem nádej, že sa takéto procesy začínajú akurát, vyslovujem nádej v obsadení ministerstva školstva, vidím množstvo, vo vedení ministerstva školstva vidím množstvo ľudí, ktorí dlhoročne hovoria o potrebe takýchto zmien, a preto veľmi rada podporím takéto vyhlásenie vlády.
Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)
