Videokanál poslanca

Vážená pani ministerka, vážený predsedajúci, kolegyne, kolegovia, Slovenská republika čerpá európske fondy už takmer osemnásť rokov. A tak ako tu bolo pred chvíľou spomenuté a dáme si ruku na srdce a úprimne si odpovieme na otázku, či sme potenciál prichádzajúcich eurofondov dokázali efektívne využiť. No asi nie, ani nie efektívne a o využívaní alebo zlom využívaní zdrojov počúvame dlho. Čo však efektívne využívanie zdrojov znamenalo minimálne za posledné roky? Pochybné tendre na vedu a výskum, zbití farmári, agrodotácie na betónové plochy, miliardy euro na nefunkčné IT, či stále nedokončená diaľnica na východ, ktorú taktiež z veľkej časti financujeme z európskych fondov. Kompletný zoznam prípadov, kedy boli eurofondy nezodpovedne rozflákané, by bol veľmi dlhý. Čo však ma viac mrzí, sú miliardy euro, ktoré ako krajina sme neboli schopní vyčerpať či kvôli zlému manažmentu a nakoniec sme tieto zdroje museli doplatiť z eurofondov, pardon, zo štátneho rozpočtu.
Každému je jasné, že systém a spôsob, akým čerpáme eurofondy osemnásť rokov, nezmeníme hneď. Čo sa tejto vláde podarilo, je nastaviť systém čerpania eurofondov tak, aby o týchto peniazoch rozhodovali aj ľudia priamo v regiónoch. V 8 krajoch vznikli tzv. Rady partnerstva, v ktorých majú zastúpenie kraj, mestá, obce, mimovládny sektor, sociekonomickí partneri priamo z regiónu. Eurofondy by sa tak nemali čerpať už len centralistickým spôsobom cez ministerstvo, ale mali by sa čerpať aj decentralizovane.
Avšak tu si musíme dať veľký pozor. Z tohto programového obdobia máme príklad, že boli takisto v regiónoch vytvorené podobné orgány Rada partnerstva pre RIUS. Bol som členom tejto Rady partnerstva v Prešove a musím povedať, že zasadala raz v roku 2015. Odvtedy bola nefunkčná a vlastne celé to bolo postavené len formálne a tá rada nemala vlastne žiadny vplyv. A podobne to bolo aj v ostatných krajoch. Nechcem, aby sa v novom programovacom období dostali do takého stavu. Preto verím, že to bude fungovať tak, ako sa to deklaruje. Je veľmi dôležité pripomenúť, že tento zákon pripravuje síce táto vláda, ale čerpať už bude tá nasledujúca a myslím si, že k fyzickým zdrojom z tohto programovacieho obdobia sa táto vláda alebo počas tejto vlády už žiadatelia nedostanú. Pretože je to presne to, čo počúvajú a volajú všetci európski predstavitelia, ktorí sa čerpaniu eurofondov venujú. Je to jednoducho systém, ktorý efektívne funguje v mnohých krajinách Európskej únie. My sa porovnávame stále s krajinami V4 a musím povedať, že vo všetkých troch krajinách V4 ten systém funguje lepšie. Ale Poľsko, ktoré je násobne väčšou krajinou, ako je Slovensko, v čerpaní eurofondov patrí medzi špičku. A keď som sa pýtal maršálka vojvodstva, že ako to, že dokážu takto čerpať zdroje, tak povedal, že to je v prvom rade reforma verejnej správy, ktorú my sme ešte ani nezačali, a v druhom rade, že keďže majú vplyv a veľký dosah na tieto peniaze a na rozhodovacie právomoci, tak si zavolal všetkých kompetentných ľudí a im povedal, že robte tak, aby sa ani jedno euro nevrátilo naspäť do Európskej únie. A tí ľudia sú za to zodpovední, aby sa tie peniaze minuli a minuli efektívne.
Neviem, pri našom riadení, komu na Slovensku by sme niečo také mohli doporučiť, nariadiť, aby to takto organizoval. Mám pocit, že je to presne naopak, aj praktickú skúsenosť, že na jednom projekte, ktorý sa venoval zamestnanosti, prišla kontrola v posledný deň po piatich rokoch, keď skončil projekt. A čo ju najviac zaujímalo, čo kontrolovali, tak to boli nálepky na ručných prístrojoch alebo nálepky na ručných vŕtačkách, že či je tam, že je to financované z Európskej únie a či tie vŕtačky stále máme. Nikoho nezaujímalo, aké efekty priniesol ten projekt, koľko ľudí sme zamestnali alebo ako by sme ich vytiahli z biedy. To je slovenské riadenie eurofondov.
Pri koronakríze, ale aj pri aktuálnej situácii na hraniciach vidíme, ako tie regionálne štruktúry či už VÚC-ka alebo tie štruktúry miestne, jednotlivé mestá a obce sú schopné rýchlo zareagovať a riešiť veci tak, že naraz vidíme, že ten tŕň z päty nám stále v tej prvej fáze a niekedy aj v druhej a niekedy aj poslednej vytiahnu práve oni. Aj teraz, keď sa pripravuje zákon lex Ukrajina, tak tam požadujeme od samospráv, aby to boli práve oni, ktorí kontrolujú. Lebo tak to je vždycky, že to konečné riešenie neurobí Bratislava, ale musí urobiť ten prijímateľ a častokrát je to vyšší územný celok alebo samospráva.
Dovolím si tvrdiť, že v čerpaní eurofondov Slovensko je v krízovej situácii, preto poďme do toho a nebojme sa kompetencií a zdroje presúvať do regiónov. Na to, aby tento decentralizovaný systém čerpania eurofondov fungoval, musíme do regiónov naliať peniaze. Citlivo vnímam obavy kritikov, starostov, primátorov a župana k novému programovaciemu obdobiu. Preto aj tu z tohto miesta vás žiadam, pani ministerka, pustite do týchto regiónov viac peňazí. Je a bude dosť a regióny ich dokážu čerpať rýchlo a efektívne.
Druhou výzvou, ktorá priamo súvisí s novým programovacím obdobím a stále stojí pred nami, je nastavenie priorít. Dovolím si pripomenúť samotnú podstatu európskych fondov, ktorou je dorovnávanie kvality života medzi viac a menej rozvinutými krajinami EÚ alebo viac a menej rozvinutými regiónmi v jednotlivých krajinách EÚ. Úplne v poriadku to vnímame, keď Nemci doplácajú na Slovensko alebo na iné nerozvinuté štáty, ktoré majú menej rozvinuté regióny...
===== Úplne v poriadku to vnímame, keď Nemci doplácajú na Slovensko alebo na iné nerozvinuté štáty, ktoré majú menej rozvinuté regióny a že sú čistí platitelia a tie peniaze prídu k nám a my už to tak neberieme, že tie peniaze sú do rozvinutých regiónoch. Už to tak berieme, že sú pre Slovensko a ten regionálny rozvoj tých najmenej rozvinutých regiónov a vlastne to, čo máme identifikované, čo by ten tie regióny najviac rozvinulo, neriešime alebo riešime okrajovo.
Keď si dáme ruku na srdce, darí sa nám to, robíme správne kroky, aby východ, či juh Slovenska dorovnával západu Slovenska? Čísla jasne hovoria, že v podpore rozvoja najmenej rozvinutých okresov ako vládna koalícia zlyhávame. Pritom programové vyhlásenie vlády hovorí jasne: "Vláda Slovenskej republiky vníma regionálny rozvoj a podporu najmenej rozvinutých okresov ako jednu z kľúčových oblastí, čo deklaruje aj vznikom ministerstva regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky." Žiaľ, keď čítam kritiku z Bruselu, ktorá MIRRI vyslovene tlačí do toho, aby investovala do riešenia problémov marginalizovaných rómskych komunít, mám pochybnosti, či zriadenie MIRRI stačilo a či je regionálny rozvoj v názve ministerstva právom. Stačí zavolať do najmenej rozvinutých okresov a hneď vidíte inú kvalitu života. Často sú to okresy s vysokou mierou nezamestnanosti a podľa rómskeho atlasu je práve v týchto okresoch vysoká koncentrácia rómskych osád a vylúčených komunít. Vyľudnenosť, prestarnutie obyvateľstva bez pracovných príležitostí aj taká je realita v najmenej rozvinutých okresoch.
Ľudí z týchto okresov len ťažko oklameme neférovými číslami a štatistikami, ako to z roka na rok v čerpaní eurofondov zlepšujeme, o týchto problémoch, ktoré dlhodobo trápia ľudí na východe, či na juhu Slovenska, hovoríme desaťročia a stále s ním vlády nedokážu pohnúť.
Dnes už vieme, že pri riešení problémov marginalizovaných komunitách funguje komplexný prístup. Všetci sa na tom zhodujú. Zamestnanie, vzdelávanie a bývanie. My chápeme, keď ľudia bez domova sú na ulici na lavičke, že sa nepohnú z toho marazmu, pokiaľ im nedáme bývanie. Pokiaľ ich z tej ulici nedostaneme domov, ale už nechápeme, keď Rómovia žijú v takýchto nevyhovujúcich podmienkach a my od nich chceme, aby sa zaradili do normálneho života. Takže to bývanie je naozaj priorita. Pri zamestnávaní máme 512 sociálnych podnikov, ktoré sa priamo tomu venujú. To znamená, za tri roky vzniklo 512 podnikov. Viac ako 4 000 ľudí, ktorí dostali príležitosť. Z toho 114 sociálnych podnikov založili mestá a obce. Máme ďalšie obecné podniky, ktoré sa venujú, hoci nie sú sociálnymi podnikmi, majú ten program nastavený tak, aby zamestnávali tých ťažko zamestnateľných ľudí. Čiže nástroje sú, len ich treba naozaj podporiť.
Ako som spomínal sociálne podnikanie, obecné podniky, lokálna ekonomika, aktívne opatrenia na trhu práce, investovanie do lokálnych projektov v daných regiónoch. To sú osvedčené nástroje. Len si to osvojiť a podporovať to systematicky a dlhodobo. Naprieč Slovenskom vidíme príklady dobrej praxe, kde to ide. Spomeniem napríklad Raslavice alebo Sveržov. Nechcem zachádzať do detailov, no riešenie eurofondov sú obrovskou príležitosťou na to, aby sme problém MRK vyriešili raz a navždy. Preto prosím, zobuďme sa a chyťme to do našich rúk. Nastavme si priority na nové programové obdobie, ktoré nás skutočne trápia a ktoré môžu priamo ovplyvniť kvalitu života na celom Slovensku. Problémy, o ktorých hovorím, potvrdila vo svojej správe aj komisárka pre kohéziu. Teda eurokomisárka zodpovedná za regionálny rozvoj na európskej úrovni, ktorá upozornila členské štáty na nedostatočné zapájanie samospráv pri čerpaní európskych peňazí.
V samospráve pôsobím viac ako 24 rokov a musím povedať, že spolupráca so štátom v čerpaní eurofondov je častokrát veľmi náročná. Štát sa dlhodobo pozerá skôr na formálne čísla, štatistiky, bodky, čiarky v pripravených projektov. Formalizmus a byrokracia je, mám pocit, dôležitejšia ako samotný prínos projektu. Jednoducho čerpáme peniaze len pre pekné štatistiky, no nepozeráme sa na konečný výsledok a prínos projektu. Kontrolujeme faktúry, bločky, ale naozaj cieľ toho projektu nikoho nezaujíma. Ak by sme do celého projektu zapojili viac samospráv aj ľudí z regiónov, som presvedčený, že na konci programových období by nám nezostali nevyčerpané zdroje EÚ.
Štát potrebuje regióny. Ako som už spomínal, v každej krízovej situácii sa obracia na tie regióny a tie regióny potom v konečnom dôsledku si tú svoju robotu alebo tú svoju úlohu splnia veľmi dobre. A takto štát potrebuje regióny aj ako partnera. Od prvého kroku nastavenia priorít až po vyčerpanie posledného centa, ktorý nám príde z Európskej únie. Potvrdzujú to aj slová Vladimíra Šuchu predsedu zastúpenia Európskej komisie na Slovensku, ktorý sa nedávno vyjadril na otázku spolupráce s regiónmi nasledovne: "Ak sa však pozrieme na krajiny, v ktorých čerpanie funguje, tak prenesenie zodpovednosti za časť peňazí priamo na regióny, nemôže uškodiť. Samozrejme, to musí ísť ruka v ruke s podporou kapacít. Z európskych fondov financujeme 3 200 zamestnancov a len 100 z nich sa nachádza v regiónoch." Tak ako financujeme zamestnancov v regiónoch z európskych fondov, takisto posúvame aj kompetencie, rozhodovacie právomoci a vlastne tú moc nad týmito zdrojmi. "Zvyšok je na centrálnych úradoch. Treba si položiť otázku, do akej miery sa takéto rozloženie dá pokladať za efektívne využitie pracovných síl a či to práve to nie je dôvod, prečo nevieme peniaze rýchlo a efektívne čerpať." Vytvorenie jedného Operačného programu Slovensko považujem za dobrý krok. Flexibilita predchádzajúceho systému bola takmer nulová a presúvanie peňazí bolo veľmi náročné. Slovensko však stále patrí medzi druhý najpomalší štát v čerpaní eurofondov a do roku 2023 nám ešte stále zostáva zhruba 7 miliárd. V novom programovacom období nás čaká ďalší balík miliárd z bežných eurofondov, no stojí pred nami aj čerpania peňazí z plánu obnovy. Sú to obrovské investície, ktoré dokážu absolútne prekopať úroveň kvality života na Slovensku. Preto, prosím, berme to vážne. Poučme sa z vlastných chýb a využime toto obdobie na to, aby sme najbližších 10 rokov dokázali využiť túto obrovskú šancu na zmenu. Preto ešte raz prosím, nebojme sa presúvať kompetencie, finančné zdroje a financovanie personálnych kapacít do regiónov. Využime šancu zmeniť budúcnosť Slovenska a nastavme priority tak, aby sme riešili najkľúčovejšie oblasti života - zamestnanie, ako som spomínal, pre tých najmenej prispôsobivých alebo tých najťažšie zamestnateľných ľudí cez sociálne podniky, vzdelávanie, budujme materské škôlky a, samozrejme, bývanie. Dávajme ľuďom, ktorí majú problém s bývaním, riešenie, aby naozaj sa mohli zapojiť do normálneho života. Inšpirujme a poučme sa z chýb, ktoré pri čerpaní eurofondov opakujeme 18 rokov a majme na pamäti to najdôležitejšie. Decentralizovaná krajina je úspešná krajina. Len decentralizovaná krajina je krajinou rozvoja.
Ďakujem za pozornosť.

Vážená pani ministerka, vážený predsedajúci, kolegyne, kolegovia, Slovenská republika čerpá európske fondy už takmer osemnásť rokov. A tak ako tu bolo pred chvíľou spomenuté a dáme si ruku na srdce a úprimne si odpovieme na otázku, či sme potenciál prichádzajúcich eurofondov dokázali efektívne využiť. No asi nie, ani nie efektívne a o využívaní alebo zlom využívaní zdrojov počúvame dlho. Čo však efektívne využívanie zdrojov znamenalo minimálne za posledné roky? Pochybné tendre na vedu a výskum, zbití farmári, agrodotácie na betónové plochy, miliardy euro na nefunkčné IT, či stále nedokončená diaľnica na východ, ktorú taktiež z veľkej časti financujeme z európskych fondov. Kompletný zoznam prípadov, kedy boli eurofondy nezodpovedne rozflákané, by bol veľmi dlhý. Čo však ma viac mrzí, sú miliardy euro, ktoré ako krajina sme neboli schopní vyčerpať či kvôli zlému manažmentu a nakoniec sme tieto zdroje museli doplatiť z eurofondov, pardon, zo štátneho rozpočtu.
Každému je jasné, že systém a spôsob, akým čerpáme eurofondy osemnásť rokov, nezmeníme hneď. Čo sa tejto vláde podarilo, je nastaviť systém čerpania eurofondov tak, aby o týchto peniazoch rozhodovali aj ľudia priamo v regiónoch. V 8 krajoch vznikli tzv. Rady partnerstva, v ktorých majú zastúpenie kraj, mestá, obce, mimovládny sektor, sociekonomickí partneri priamo z regiónu. Eurofondy by sa tak nemali čerpať už len centralistickým spôsobom cez ministerstvo, ale mali by sa čerpať aj decentralizovane.
Avšak tu si musíme dať veľký pozor. Z tohto programového obdobia máme príklad, že boli takisto v regiónoch vytvorené podobné orgány Rada partnerstva pre RIUS. Bol som členom tejto Rady partnerstva v Prešove a musím povedať, že zasadala raz v roku 2015. Odvtedy bola nefunkčná a vlastne celé to bolo postavené len formálne a tá rada nemala vlastne žiadny vplyv. A podobne to bolo aj v ostatných krajoch. Nechcem, aby sa v novom programovacom období dostali do takého stavu. Preto verím, že to bude fungovať tak, ako sa to deklaruje. Je veľmi dôležité pripomenúť, že tento zákon pripravuje síce táto vláda, ale čerpať už bude tá nasledujúca a myslím si, že k fyzickým zdrojom z tohto programovacieho obdobia sa táto vláda alebo počas tejto vlády už žiadatelia nedostanú. Pretože je to presne to, čo počúvajú a volajú všetci európski predstavitelia, ktorí sa čerpaniu eurofondov venujú. Je to jednoducho systém, ktorý efektívne funguje v mnohých krajinách Európskej únie. My sa porovnávame stále s krajinami V4 a musím povedať, že vo všetkých troch krajinách V4 ten systém funguje lepšie. Ale Poľsko, ktoré je násobne väčšou krajinou, ako je Slovensko, v čerpaní eurofondov patrí medzi špičku. A keď som sa pýtal maršálka vojvodstva, že ako to, že dokážu takto čerpať zdroje, tak povedal, že to je v prvom rade reforma verejnej správy, ktorú my sme ešte ani nezačali, a v druhom rade, že keďže majú vplyv a veľký dosah na tieto peniaze a na rozhodovacie právomoci, tak si zavolal všetkých kompetentných ľudí a im povedal, že robte tak, aby sa ani jedno euro nevrátilo naspäť do Európskej únie. A tí ľudia sú za to zodpovední, aby sa tie peniaze minuli a minuli efektívne.
Neviem, pri našom riadení, komu na Slovensku by sme niečo také mohli doporučiť, nariadiť, aby to takto organizoval. Mám pocit, že je to presne naopak, aj praktickú skúsenosť, že na jednom projekte, ktorý sa venoval zamestnanosti, prišla kontrola v posledný deň po piatich rokoch, keď skončil projekt. A čo ju najviac zaujímalo, čo kontrolovali, tak to boli nálepky na ručných prístrojoch alebo nálepky na ručných vŕtačkách, že či je tam, že je to financované z Európskej únie a či tie vŕtačky stále máme. Nikoho nezaujímalo, aké efekty priniesol ten projekt, koľko ľudí sme zamestnali alebo ako by sme ich vytiahli z biedy. To je slovenské riadenie eurofondov.
Pri koronakríze, ale aj pri aktuálnej situácii na hraniciach vidíme, ako tie regionálne štruktúry či už VÚC-ka alebo tie štruktúry miestne, jednotlivé mestá a obce sú schopné rýchlo zareagovať a riešiť veci tak, že naraz vidíme, že ten tŕň z päty nám stále v tej prvej fáze a niekedy aj v druhej a niekedy aj poslednej vytiahnu práve oni. Aj teraz, keď sa pripravuje zákon lex Ukrajina, tak tam požadujeme od samospráv, aby to boli práve oni, ktorí kontrolujú. Lebo tak to je vždycky, že to konečné riešenie neurobí Bratislava, ale musí urobiť ten prijímateľ a častokrát je to vyšší územný celok alebo samospráva.
Dovolím si tvrdiť, že v čerpaní eurofondov Slovensko je v krízovej situácii, preto poďme do toho a nebojme sa kompetencií a zdroje presúvať do regiónov. Na to, aby tento decentralizovaný systém čerpania eurofondov fungoval, musíme do regiónov naliať peniaze. Citlivo vnímam obavy kritikov, starostov, primátorov a župana k novému programovaciemu obdobiu. Preto aj tu z tohto miesta vás žiadam, pani ministerka, pustite do týchto regiónov viac peňazí. Je a bude dosť a regióny ich dokážu čerpať rýchlo a efektívne.
Druhou výzvou, ktorá priamo súvisí s novým programovacím obdobím a stále stojí pred nami, je nastavenie priorít. Dovolím si pripomenúť samotnú podstatu európskych fondov, ktorou je dorovnávanie kvality života medzi viac a menej rozvinutými krajinami EÚ alebo viac a menej rozvinutými regiónmi v jednotlivých krajinách EÚ. Úplne v poriadku to vnímame, keď Nemci doplácajú na Slovensko alebo na iné nerozvinuté štáty, ktoré majú menej rozvinuté regióny...
===== Úplne v poriadku to vnímame, keď Nemci doplácajú na Slovensko alebo na iné nerozvinuté štáty, ktoré majú menej rozvinuté regióny a že sú čistí platitelia a tie peniaze prídu k nám a my už to tak neberieme, že tie peniaze sú do rozvinutých regiónoch. Už to tak berieme, že sú pre Slovensko a ten regionálny rozvoj tých najmenej rozvinutých regiónov a vlastne to, čo máme identifikované, čo by ten tie regióny najviac rozvinulo, neriešime alebo riešime okrajovo.
Keď si dáme ruku na srdce, darí sa nám to, robíme správne kroky, aby východ, či juh Slovenska dorovnával západu Slovenska? Čísla jasne hovoria, že v podpore rozvoja najmenej rozvinutých okresov ako vládna koalícia zlyhávame. Pritom programové vyhlásenie vlády hovorí jasne: "Vláda Slovenskej republiky vníma regionálny rozvoj a podporu najmenej rozvinutých okresov ako jednu z kľúčových oblastí, čo deklaruje aj vznikom ministerstva regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky." Žiaľ, keď čítam kritiku z Bruselu, ktorá MIRRI vyslovene tlačí do toho, aby investovala do riešenia problémov marginalizovaných rómskych komunít, mám pochybnosti, či zriadenie MIRRI stačilo a či je regionálny rozvoj v názve ministerstva právom. Stačí zavolať do najmenej rozvinutých okresov a hneď vidíte inú kvalitu života. Často sú to okresy s vysokou mierou nezamestnanosti a podľa rómskeho atlasu je práve v týchto okresoch vysoká koncentrácia rómskych osád a vylúčených komunít. Vyľudnenosť, prestarnutie obyvateľstva bez pracovných príležitostí aj taká je realita v najmenej rozvinutých okresoch.
Ľudí z týchto okresov len ťažko oklameme neférovými číslami a štatistikami, ako to z roka na rok v čerpaní eurofondov zlepšujeme, o týchto problémoch, ktoré dlhodobo trápia ľudí na východe, či na juhu Slovenska, hovoríme desaťročia a stále s ním vlády nedokážu pohnúť.
Dnes už vieme, že pri riešení problémov marginalizovaných komunitách funguje komplexný prístup. Všetci sa na tom zhodujú. Zamestnanie, vzdelávanie a bývanie. My chápeme, keď ľudia bez domova sú na ulici na lavičke, že sa nepohnú z toho marazmu, pokiaľ im nedáme bývanie. Pokiaľ ich z tej ulici nedostaneme domov, ale už nechápeme, keď Rómovia žijú v takýchto nevyhovujúcich podmienkach a my od nich chceme, aby sa zaradili do normálneho života. Takže to bývanie je naozaj priorita. Pri zamestnávaní máme 512 sociálnych podnikov, ktoré sa priamo tomu venujú. To znamená, za tri roky vzniklo 512 podnikov. Viac ako 4 000 ľudí, ktorí dostali príležitosť. Z toho 114 sociálnych podnikov založili mestá a obce. Máme ďalšie obecné podniky, ktoré sa venujú, hoci nie sú sociálnymi podnikmi, majú ten program nastavený tak, aby zamestnávali tých ťažko zamestnateľných ľudí. Čiže nástroje sú, len ich treba naozaj podporiť.
Ako som spomínal sociálne podnikanie, obecné podniky, lokálna ekonomika, aktívne opatrenia na trhu práce, investovanie do lokálnych projektov v daných regiónoch. To sú osvedčené nástroje. Len si to osvojiť a podporovať to systematicky a dlhodobo. Naprieč Slovenskom vidíme príklady dobrej praxe, kde to ide. Spomeniem napríklad Raslavice alebo Sveržov. Nechcem zachádzať do detailov, no riešenie eurofondov sú obrovskou príležitosťou na to, aby sme problém MRK vyriešili raz a navždy. Preto prosím, zobuďme sa a chyťme to do našich rúk. Nastavme si priority na nové programové obdobie, ktoré nás skutočne trápia a ktoré môžu priamo ovplyvniť kvalitu života na celom Slovensku. Problémy, o ktorých hovorím, potvrdila vo svojej správe aj komisárka pre kohéziu. Teda eurokomisárka zodpovedná za regionálny rozvoj na európskej úrovni, ktorá upozornila členské štáty na nedostatočné zapájanie samospráv pri čerpaní európskych peňazí.
V samospráve pôsobím viac ako 24 rokov a musím povedať, že spolupráca so štátom v čerpaní eurofondov je častokrát veľmi náročná. Štát sa dlhodobo pozerá skôr na formálne čísla, štatistiky, bodky, čiarky v pripravených projektov. Formalizmus a byrokracia je, mám pocit, dôležitejšia ako samotný prínos projektu. Jednoducho čerpáme peniaze len pre pekné štatistiky, no nepozeráme sa na konečný výsledok a prínos projektu. Kontrolujeme faktúry, bločky, ale naozaj cieľ toho projektu nikoho nezaujíma. Ak by sme do celého projektu zapojili viac samospráv aj ľudí z regiónov, som presvedčený, že na konci programových období by nám nezostali nevyčerpané zdroje EÚ.
Štát potrebuje regióny. Ako som už spomínal, v každej krízovej situácii sa obracia na tie regióny a tie regióny potom v konečnom dôsledku si tú svoju robotu alebo tú svoju úlohu splnia veľmi dobre. A takto štát potrebuje regióny aj ako partnera. Od prvého kroku nastavenia priorít až po vyčerpanie posledného centa, ktorý nám príde z Európskej únie. Potvrdzujú to aj slová Vladimíra Šuchu predsedu zastúpenia Európskej komisie na Slovensku, ktorý sa nedávno vyjadril na otázku spolupráce s regiónmi nasledovne: "Ak sa však pozrieme na krajiny, v ktorých čerpanie funguje, tak prenesenie zodpovednosti za časť peňazí priamo na regióny, nemôže uškodiť. Samozrejme, to musí ísť ruka v ruke s podporou kapacít. Z európskych fondov financujeme 3 200 zamestnancov a len 100 z nich sa nachádza v regiónoch." Tak ako financujeme zamestnancov v regiónoch z európskych fondov, takisto posúvame aj kompetencie, rozhodovacie právomoci a vlastne tú moc nad týmito zdrojmi. "Zvyšok je na centrálnych úradoch. Treba si položiť otázku, do akej miery sa takéto rozloženie dá pokladať za efektívne využitie pracovných síl a či to práve to nie je dôvod, prečo nevieme peniaze rýchlo a efektívne čerpať." Vytvorenie jedného Operačného programu Slovensko považujem za dobrý krok. Flexibilita predchádzajúceho systému bola takmer nulová a presúvanie peňazí bolo veľmi náročné. Slovensko však stále patrí medzi druhý najpomalší štát v čerpaní eurofondov a do roku 2023 nám ešte stále zostáva zhruba 7 miliárd. V novom programovacom období nás čaká ďalší balík miliárd z bežných eurofondov, no stojí pred nami aj čerpania peňazí z plánu obnovy. Sú to obrovské investície, ktoré dokážu absolútne prekopať úroveň kvality života na Slovensku. Preto, prosím, berme to vážne. Poučme sa z vlastných chýb a využime toto obdobie na to, aby sme najbližších 10 rokov dokázali využiť túto obrovskú šancu na zmenu. Preto ešte raz prosím, nebojme sa presúvať kompetencie, finančné zdroje a financovanie personálnych kapacít do regiónov. Využime šancu zmeniť budúcnosť Slovenska a nastavme priority tak, aby sme riešili najkľúčovejšie oblasti života - zamestnanie, ako som spomínal, pre tých najmenej prispôsobivých alebo tých najťažšie zamestnateľných ľudí cez sociálne podniky, vzdelávanie, budujme materské škôlky a, samozrejme, bývanie. Dávajme ľuďom, ktorí majú problém s bývaním, riešenie, aby naozaj sa mohli zapojiť do normálneho života. Inšpirujme a poučme sa z chýb, ktoré pri čerpaní eurofondov opakujeme 18 rokov a majme na pamäti to najdôležitejšie. Decentralizovaná krajina je úspešná krajina. Len decentralizovaná krajina je krajinou rozvoja.
Ďakujem za pozornosť.

Hlasovanie o tomto návrhu bude zajtra o jedenástej hodine. Ďakujem.

Ja by som chcel poďakovať všetkým diskutujúcim a vystupujúcim, že to tak pozitívne zobrali. Ja naozaj takisto chcem poďakovať pánovi ministrovi, aj, aj všetkým diskutujúcim. A naozaj keď sa jedná o výživné alebo peniaze v náhradnej starostlivosti o dieťa, mám k tomu veľmi blízko, lebo detský domov v Spišskom Hrhove, odkiaľ pochádzam, bol naozaj desaťročia, a navyše na jednej ulici bývam s rodinou, ktorá má v náhradnej starostlivosti, myslím, že teraz štyri deti, a, a nie sú to zdravé deti. A keď vidím, s akou láskou sa o nich starajú a čo všetko im dávajú, tak určite nejaká inštitucionálna výchova v nejakom detskom domove to nedokáže.
Takže je super, že myslíme aj na to a že sa snažíme pomáhať týmto ľuďom lebo robia úžasnú prácu a naozaj nevieme ich nijakým spôsobom presvedčiť, tí ľudia to musia mať v sebe, aby sa do toho pustili, a pre mňa má, pre mňa majú takíto ľudia obrovský obdiv a vo mne majú obrovský obdiv.
Takže ešte raz, pán minister, vďaka za nich vám.
Ďakujeme.

Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi predložiť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 627/2005 Z. z. o príspevkoch na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 201/2008 Z. z. o náhradnom výživnom a o zmene a doplnenie zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 615/2006 Z. z. a v znení neskorších predpisov (tlač 836).
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1210 z 2. februára 2022 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Určila zároveň Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci ako gestorský výbor a lehoty na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch. Predmetný návrh zákona (tlač 836) prerokoval a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky schváliť ústavnoprávny výbor.
Výbor pre sociálne veci dňa 14. marca 2022 o predmetnom návrhu zákona nerokoval, pretože podľa § 52 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku nebol uznášaniaschopný. Z uznesenia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky nevyplývajú žiadne pozmeňujúce návrhy. Gestorský výbor odporúča návrh zákona schváliť. Spoločná správa Výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci č. 177 z 15. marca 2022.
Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril, aby som na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky pri prerokovaní o predmetnom návrhu zákona informoval o výsledku rokovania výborov a predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady.
Pán predseda, otvorte prosím, rozpravu.

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, návrh na voľbu člena Rady pre štátnu službu predkladá Národnej rade Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci, ktorý bol uznesením Národnej rady Slovenskej republiky č. 365 zo 6. decembra 2016 poverený plnením úloh v súvislosti s voľbou a činnosťou Rady pre štátnu službu podľa zákona o štátnej službe.
Rada pre štátnu službu sa skladá z piatich členov. Členov rady volí a odvoláva Národná rada Slovenskej republiky nadpolovičnou väčšinou hlasov prítomných poslancov.
Členka rady Daniela Zemanovičová, navrhnutá verejnou ochrankyňou práv, oznámila Národnej rade Slovenskej republiky listom zo dňa 13. 8. 2021, že sa vzdáva členstva v rade k 1. 10. 2021.
Dňa 22. 11. 2021 doručila verejná ochrankyňa práv návrh na zvolenie Mariána Töröka za člena rady.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci na svojej 64. schôdzi dňa 31. januára 2022 uznesením č. 163 konštatuje, že návrh na člena rady spĺňa podmienky ustanovené v zákone o štátnej službe a odporúča Národnej rade zvoliť za člena Rady pre štátnu službu Mariána Töröka.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci odporučil vykonať voľbu podľa ustanovení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a volebného poriadku o voľbe a odvolávaní iných funkcionárov, schváleného uznesením Národnej rady Slovenskej republiky č. 498 zo 17. júna 2011.
V prípade nezvolenia člena rady Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci vyzve verejnú ochrankyňu práv, aby predložila nového kandidáta.
Základné údaje o navrhovanom kandidátovi vrátane návrhu uznesenia NR SR sú uvedené v predkladanom materiáli.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem. Členovia sociálneho výboru dnes o 13.00 hod. máme výbor, takže upozorňujem.

Pán poslanec, v žiadnej analýze, a naozaj preštudoval som ich desiatky, možno stovky, o riešení regionálneho rozvoja, či rozvoja rómskych komunít, som sa nestretol ani okrajovo ako problém Rómov, že je nedostupnosť súdov. Čiže naozaj nepoužívajme argumenty alebo nepoužívajme Rómov a keď nechceme riešiť ich problémy, ale len ako keď vždy nejaký paskudný argument potrebujeme. (Potlesk.)
V okrese, v okrese Levoča bol niekedy súd a ja som, my sme mali súd potom neskôr v Poprade, potom nám ho preložili do Spišskej, potom nám ho preložili do Popradu, teraz je zase v Spišskej, je to v inom okrese, v inom kraji dokonca. Musím povedať, že ja osobne som nikdy na súde ako za seba nebol, ako starosta, samozrejme, som sa toho zúčastnil, ale pre mňa, pre mňa na tom súde vždy bolo dôležité, aby to konanie bolo čím kratšie a aby bolo spravodlivé. A naozaj nikdy som neriešil, či pôjdem autom, alebo autobusom o zastávku ďalej, alebo o zástavku bližšie.
Ale na druhej strane politicky rozumiem, že ako primátor okresného mesta, kde sa ruší sídlo súdu, za neho bojujete, lebo nič iné by som od žiadneho primátora okrasného mesta a neočakával politicky, to je úplne jasné.
Ďakujem.

Kolegyne, kolegovia, chcem vás upozorniť, že zasadnutie výboru pre sociálne veci je dneska 12.05 hod., takže členovia výboru, aby na to nezabudli. Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol výborom určený za spravodajcu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 865. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a Legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií.
V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada vo všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 897 z 18. januára 2022 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v prvom čítaní.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.