Videokanál poslanca

Pán Karahuta, musím vám povedať, že ten zákon poznám veľmi dobre, lebo keď ešte bol pán štátny tajomník Ondruš, dva roky predtým, než sa ten zákon schválil, tak odvtedy ja aj s mojimi kolegami som nebol v nejakom pracovnom tíme. Čiže poznám ho dokonalejšie, ako si myslíte.
Ale napriek tomu, že ho poznám, nič o poľnohospodárstve v novele zákona som nenašiel ani o, teraz ani o rodinných podnikoch a už vôbec sa tam nespomína rodinná farma, ale viem o tom, že na ministerstve pôdohospodárstva, lebo poslali mi ten zákon na pripomienkovanie, pripravili zákon, kde definujú pojmy ako rodinná farma, sociálna farma, ale to je iný zákon, aj keď v obdobnej oblasti. Takže naozaj keby ste si ten zákon prečítali, tak pojmy ako rodinná farma a sociálna farma v zákone o sociálnom podnikaní nenájdete.
A aby som bol taký praktický a konkrétny, keď sa prijme ten zákon o tých rodinných podnikoch, ja nevidím žiadnu motiváciu podniku, aby na základe tohto zákona mal dôvod sa registrovať. Prečo si má komplikovať svoju dostatočne byrokratickú činnosť pri podnikaní ešte ďalšou byrokraciou, keď nemá z toho žiadne benefity? Ako podnikateľ sa správa logicky. Proste dajte mi, dajte mi nejaké benefity a ja sa potom tam zaregistrujem a pokiaľ je to výhodné, to budem používať. Takže, a práve to je problém, že od A do Z to tam nevidím, prečo by ten podnikateľ mal dôvod alebo tá rodinná firma sa registrovať. Čiže takú komplexnosť toho všetkého.
A naozaj, keď ste povedali (povedané s pobavením), že ten zákon nepoznám, tak ste zaťali do živého.
Ďakujem.

Pán Karahuta, v minulosti sa podporili sociálne podniky v stovkách miliónov slovenských korún a tie peniaze sa roztratili, nie všetky chvalabohu, niektoré sa vrátili a bolo to preto, lebo dali sa peniaze na sociálne podniky, ale nijakým spôsobom neboli tie sociálne podniky zadefinované. To znamená, my sme dali stovky miliónov na niečo, nezadefinovali sme to a v nádeji sme očakávali, že to bude fungovať. No tak keď niekomu dáte, určenému človeku stovky miliónov a nedáte mu pravidlá, tak len naivný človek si myslí, že sa to nerozkradne, a rozkradlo sa to. A preto si myslím po tejto skúsenosti, aj keď vznikal zákon o sociálnom podnikaní, tak keď si ten zákon podrobne preštudujete, tak všade vlastne tá prvotná myšlienka bola, aby nebola možnosť tie peniaze rozkradnúť. Najprv ten podnikateľ musí zaplatiť, až potom ten štát mu dá nejaké benefity. Bez tohoto, bez tohoto tam nejde. A ja naozaj, keď ja som mal obecné podniky a vlastne v tejto oblasti som dlhé-dlhé roky pôsobil, a preto si myslím, že práve z tejto obavy, aby sa pripravil komplexný zákon o rodinných podnikoch, kde sa zadefinujú všetky podmienky, aké štát dá z toho benefity, čo od tých, od tých rodín za to očakáva, alebo od tých rodinných podnikov za to očakáva a to je, to je jediná moja obava.
A druhá vec, ktorá je ešte k tomu, ja si myslím, že nám nehorí pod zadkom, že máme, máme naozaj priestor takýto zákon pripraviť, lebo momentálne nie sú žiadne zdroje ani zo štátneho rozpočtu, ani z európskych fondov na to, aby sme to museli zo dňa na deň pripraviť.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, pán minister, pani poslankyne, páni poslanci, rád by som predložil pozmeňujúci návrh, ktorý dnes najskôr stručne odôvodním.
Na základe požiadaviek z prostredia sociálneho podnikania, ako aj po preštudovaní odborných pripomienok v pripomienkovom konaní a po konzultáciách s ministrami a štátnymi tajomníkmi, ktorí boli na ministerstve hospodárstva a ministerstve spravodlivosti, som sa rozhodol pripraviť tento pozmeňujúci návrh.
Tento pozmeňujúci návrh je v podstate o tom, že vylučuje rodinné podniky z návrhu zákona, práve tento bod, ktorý pán minister spomínal, že je to na diskusiu. Áno, je to na diskusiu, vlastne v tomto zákone ako keby sa len definujú rodinné podniky a nie je tam žiadne nárokové plnenie, ktoré, ktoré bude, ktoré by malo byť v zákone prijaté až potom, keď vlastne ministerstvo financií alebo európske fondy nabehnú a sa definuje, odkiaľ, koľko a za akých podmienok sa tieto zdroje budú čerpať. Ja si však myslím, že oveľa lepšie je to urobiť tak, ako bol urobený zákon o sociálnom podnikaní, to znamená komplexný zákon so všetkým, čo musí, akú pridanú hodnotu musí priniesť ten sociálny podnik a aké mu štát za to zagarantuje zvýhodnené podmienky.
Myslím si, že zákon o sociálnom podnikaní, ktorý sa pripravoval, pripravil sa dobre, nakoniec tie roky, štyri roky, kde funguje, tak je vidieť, že naozaj to neni zákon na to, aby sa niekto na tom obohacoval, ale naozaj, naozaj plnil tú, plnil tie podmienky, ktoré sú tam, a preto, a preto vlastne bol aj ten dôvod, alebo moje, moje nazeranie na to je také, že urobme k tomu komplexný zákon o rodinných podnikoch, kde komplet zadefinujeme podporu a tak zároveň, čo tie rodinné podniky za to, aký benefit nášmu štátu dajú.
Takže to je odôvodnenie, teraz pristúpim k doslovnému predneseniu pozmeňujúceho návrhu.
1. V čl. I sa vypúšťa 1. bod.
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
2. V čl. I 5. bod znie:
"5. V § 2 odsek 10 znie:
"(10) Novým podnikom na účely tohto zákona je právnická osoba alebo fyzická osoba, podnikateľ, ktorá ku dňu podania žiadosti o priznanie štatútu registrovaného sociálneho podniku (ďalej len "žiadosť o štatút") existuje najdlhšie jeden rok alebo ktorá v období jedného roka pred podaním žiadosti o štatút nevykonávala hospodársku činnosť viac ako dva po sebe nasledujúce mesiace."."
3. V čl. I sa vypúšťa 46. bod.
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
4. V čl. I sa vypúšťa 50. bod.
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
V čl. I sa vypúšťa bod 66.
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
6. V čl. I 67. bode § 25 ods. 1 sa vypúšťajú slová "oblasti rodinných podnikov".
7. V čl. I sa vypúšťa 68. bod.
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
8. V čl. I 69. bod znie:
"69. V § 25 ods. 1 písmená d) a e) znejú:
"d) vedie
1. register registrovaných sociálnych podnikov (ďalej len "register sociálnych podnikov"),
2. register organizácií sektora sociálnej ekonomiky,
e) poskytuje alebo sprístupňuje bezodplatne v elektronickej podobe osobné údaje v rozsahu nevyhnutnom na účely plnenia úloh podľa osobitných predpisov^70ab) na základe odôvodnenej písomnej žiadosti alebo písomnej dohody, ktorá obsahuje účel spracovania, na aký sa majú osobné údaje poskytnúť alebo sprístupniť, z registra sociálnych podnikov, z registra organizácií sektora sociálnej ekonomiky a z informačného systému sociálnej ekonomiky orgánom štátnej správy, súdom, obciam, vyšším územným celkom a iným orgánom verejnej moci, fyzickým osobám a právnickým osobám, ktorým bol zverený výkon úloh podľa osobitných predpisov,".
Poznámka pod čiarou k odkazu 70ab znie:
^"70ab) Napríklad zákon č. 5/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 523/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 358/2015 Z. z. v znení neskorších predpisov."
9. V čl. I v 70. bode § 25 ods. 1 písm. i) sa slová "sociálnych podnikov a rodinných podnikov" nahrádzajú slovami "a sociálnych podnikov".
10. V čl. I sa vypúšťa 71. bod.
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
11. V čl. I sa vypúšťa 72. bod.
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
12. V čl. I v 73. bode § 25 ods. 4 sa vypúšťajú slová "a na konci sa pripájajú tieto slová "a v oblasti rodinných podnikov"."
13. V čl. I v 88. bode v § 26 ods. 12 a 105. bode § 34 ods. 10 sa slová "§ 27e" nahrádzajú slovami "§ 27c".
14. V čl. I v 96. bode úvodnej vety sa slová "vkladajú § 27c až 27e, ktoré vrátane nadpisov znejú" nahrádzajú slovami "vkladá § 27c, ktorý vrátane nadpisu znie", § 27c a 27d sa vypúšťajú a § 27e sa označuje ako § 27c.
15. V čl. I 97. bod znie:
"97. V § 28 odseky 2 až 4 znejú:
"(2) Ministerstvo práce uloží pokutu 1 000 euro registrovanému sociálnemu podniku za porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 9 alebo povinnosti podľa § 15 ods. 4.
(3) Ministerstvo práce uloží organizácii sektora sociálnej ekonomiky pokutu
a) do 1 000 euro za porušenie povinnosti podľa § 26 ods. 12,
b) od 1 000 euro do 10-tisíc euro za vydanie potvrdenia podľa § 26 ods. 10 v rozpore so skutočným stavom, ktorý poznala alebo musela poznať.
(4) Ministerstvo práce môže uložiť pokutu od 100 euro do 1 000 euro tomu, kto používa označenie "registrovaný sociálny podnik" alebo skratku "r. s. p." a nie je registrovaným sociálnym podnikom."."
16. V čl. I sa vypúšťa 98. bod.
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
17. V čl. I sa vypúšťa 99. bod.
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
18. V čl. I v 100. bode v § 29 ods. 2 písm. a) sa vypúšťajú slová "a na konci sa pripájajú tieto slová: "a konanie o priznanie štatútu registrovaného rodinného podniku"."
19. V čl. I v 101. bode v § 29 ods. 2 písm. b) sa vypúšťajú slová "žiadosti o evidenciu a žiadosti o registráciu".
20. Článok II sa vypúšťa.
Nasledujúce články sa primerane prečíslujú.
21. Článok III znie:
"Čl. III
Zákon č. 530/2003 Z. z. o Obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 432/2004 Z. z., č. 562/2004 Z. z., č. 24/2007 Z. z., č. 657/2007 Z. z., č. 659/2007 Z. z., č. 477/2008 Z. z., č. 547/2011 Z. z., č. 9/2013 Z. z., č. 537/2013 Z. z., č. 204/2014 Z. z., č. 87/2015 Z. z., č. 272/2015 Z. z., č. 361/2015 Z. z., č. 389/2015 Z. z., č. 91/2016 Z. z., č. 125/2016 Z. z., č. 141/2017 Z. z., č. 264/2017 Z. z., č. 52/2018 Z. z., č. 373/2018 Z. z., č. 311/2019 Z. z. č. 390/2019 Z. z. č. 198/2020 Z. z., č. 312/2020 Z. z., č. 403/2021 Z. z., č. 111/2022 Z. z. sa dopĺňa takto:
§ 7 sa dopĺňa odsekom 21, ktorý znie:
"(21) Pred zápisom údaju o registrovanom sociálnom podniku^15ace) do ďalších právnych skutočností registrovaný súd z predložených listín preverí, či zapísanej osobe bol priznaný štatút registrovaného sociálneho podniku."."
Poznámka pod čiarou k odkazu 15ace znie:
"^15ace) § 7 ods. 10 druhá veta zákona č. 112/2018 Z. z. o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. ..../2022 Z. z."
Ďakujem, pán predseda, skončil som s citovaním, s citovaním pozmeňujúceho návrhu a doplnil by som ešte pár vecí k uvedenému zákonu.
V uvedenom zákone okrem toho, že do tohto zákona idú, samozrejme, rodinné podniky, kde som dal pozmeňujúci návrh, aby v tomto zákone neboli, tak jedná sa aj o zvýšenie príspevku sociálnym podnikom pre zdravotne znevýhodnených občanov. Ja som rád, že všetky príspevky sa zjednotili. Tam boli veľmi malé rozdiely a vlastne dneska je to, dneska je to 50 % z ceny práce po danú dobu pre všetkých, ktorí nie sú zdravotne, ale sociálne znevýhodnení, to znamená dlhodobo nezamestnaní, alebo inak, iné cieľové skupiny, ktoré sú identifikované, ktoré môžu poskytnúť, ktorým štát môže poskytnúť tento príspevok, takže toto je pozitívne, toto vlastne vyplynulo z praxe.
Ďalej príspevky pre sociálne podniky sa presunuli do zákona o zamestnanosti. Tam mám tiež pozmeňujúci návrh, kde sa pre osoby, ktoré sú, ktoré majú zdravotné znevýhodnenie, ale nie sú identifikované ako invalidní občania, po posúdení, po posúdení posudkovým lekárom vlastne zvyšuje, resp. znižuje, ako bola doterajšia čiastka 75 % z ceny práce, ale zvyšuje sa im o 5 %, ako bol návrh, a ja si myslím, že tých 60 %, ktoré je návrh, je dostatočná a spravodlivá, ak sa takáto osoba naozaj potvrdí cez posudkového lekára, že to jeho znevýhodnenie zdravotné je dosť znevýhodnené na to, aby, aby tento príspevok dostal.
Čo je na zamyslenie v tomto zákone, tento zákon to nerieši, ale vyplácania platov v hotovosti. Viete, ten zákon tým, že aby sa tie peniaze naozaj nerozkradli, tak bola podmienka, že ak chce ten žiadateľ, ten sociálny podnik preplatiť časť tej mzdy od štátu, tak najprv musí dať plat a musí dať odvody sociálne a zdravotné a poslať potvrdenie o tom, že to splnil, až tak má nárok, alebo môže si nárokovať na tieto peniaze. Nechápem, prečo to niektorí musia vyplácať v hotovosti. Ja som viedol aj sociálny podnik, aj predtým obecné podniky a tak ďalej, vždycky, a zamestnával som rôznych ľudí a vždycky podmienka bola, aby si zriadili účet. A verte či neverte, za tých dvadsať rokov som nemal taký problém, aby niekto prišiel a povedal, že on si ten účet nemôže zriadiť. Dokonca aj keď bol problém s exekútormi, tak akonáhle na toho zamestnanca sme poslali prvú platbu do Sociálnej alebo zdravotnej poisťovne, tak okamžite sa exekútor na ďalší mesiac ozval. Čiže on si to zistil cez tieto organizácie a predtým, než sme mu tú mzdu vyplatili, sme museli tieto peniaze zadržať a poslať exekútorovi. Takže ani toto neni argument.
Čiže, ale zase ministerstvo, keďže každý rok každý sociálny podnik musí poslať nejakú správu, tam si vie vyžiadať, prečo to vyplácajú v hotovosti to zdôvodnenie, dokonca doteraz sú tzv. krajské poradné orgány sociálnej ekonomiky, ktoré chodia na konzultácie alebo kontroly, neviem, jak to správne nazvať, ale tak oni takisto by si, myslím, že mali zisťovať, že prečo, aký dôvod je vyplácať tieto peniaze v hotovosti. Lebo pokiaľ to ide bezhotovostne, tak tam je akási, akási väčšia dôvera a istota že tie peniaze naozaj tí zamestnanci v plne výške, v plnej výške dostanú.
Zachytil som práve pri konzultácii na ministerstve, chcem, pán minister, poďakovať, že naozaj ten váš prístup, že nájdu si vaši pracovníci čas aj vy si nájdete čas, aby proste všetky takéto vážnejšie zásahy do sociálnych zákonov, ako napríklad teraz do týchto dvoch, naozaj ja to obdivujem, že si nájdete čas a máte záujem naozaj hľadať schodné riešenia a nemyslíte si, že ten váš názor ministerský je ten najmúdrejší alebo najsprávnejší, tak toto oceňujem. Ale vlastne pri tej debate vyšlo, že tie sociálne podniky majú na tom medzitrhu práce robiť akúsi tú štartovaciu úlohu a že toto, tie výsledky nie sú až také dobré, ako sme očakávali. Tak je to možno pravda, ale ja zase, ja verím číslam, ja by som si poprosil v tomto smere aj nejakú analýzu možnože od vašich pracovníkov, máte nejaké, Inštitút zamestnanosti, ale aj ja spolupracujem s vysokými školami, ktoré sa venujú tejto téme, či už ekonomická univerzita, alebo univerzita pôdohospodárstva, regionálny odbor v Nitre, tak takisto poprosím pani profesorky, keď majú priestor, aby, aby to nejakým spôsobom vyhodnotili, aby sme sa aj v tejto veci pohli ďalej, lebo podľa mňa práve tento nástroj je veľmi dôležitý na to, aby sme aj ten medzitrh práce riešili. A ja si myslím, že sú opatrenia alebo nástroje, ktoré máme v tomto zákone, ktoré keď niečo nefunguje a vieme vylepšiť, tak to vylepšime.
Keď sa zakladali sociálne podniky, tak jednou z motivácií tých sociálnych podnikov bolo, že naozaj máme na Slovensku mestá a obce, regióny, kde nie sú žiadne aktivity. A aj keď tam máme samosprávu, zvolíme si tam starostu alebo primátora a teraz naozaj myslím tie okresy na juhu Slovenska a prihraničné oblasti na východe Slovenska a ten starosta, primátor napriek tomu, že má snahu, chce, tak vlastne nemal žiadny nástroj rozvíjať nejakým spôsobom tú zamestnanosť alebo akékoľvek aktivity, čo sa týka regionálneho rozvoja. A všetko, čo sa týka regionálneho rozvoja, tak keď tam je najvyššia nezamestnanosť, tak, samozrejme, tento, tento problém musí riešiť ako prvý. A ja som vnímal zákon o sociálnom podnikaní alebo zákon o sociálnych podnikoch ako vhodný nástroj na to, aby, systematický nástroj, lebo tie zdroje sú naozaj nárokovateľné, aby mohol ten, túto vec rozvíjať.
Takže ja som veľmi rád, že súčasná opozícia a koalícia, aj bývalá koalícia a terajšia opozícia a všetci to vnímajú rovnako a že nikto sa nechce túto systematickú pomoc toho sociálneho podnikania snažiť nejakým spôsobom zastaviť alebo zrušiť, lebo naozaj je to nástroj, kde systematicky a si myslím, že aj veľmi účelne je riešiť aktívnu politiku trhu práce. A najväčšiu výhodu majú tie znevýhodnené regióny, kde je ten potenciál tých pracovníkov, na ktorý je možno dostať ten príspevok, lebo je tam najvyššia nezamestnanosť, vlastne najväčší.
Ďakujem veľmi pekne.