Videokanál poslanca

Myslím, že som celkom jednoznačne a jasne vyjadril svoj názor, prečo som rozhodol, z hľadiska formálneho aj z hľadiska vecného, tak ako som rozhodol. To, že vy to považujete za slovičkárenie alebo tomu nerozumiete, s tým ja nedokážem nič spraviť. Ja som povedal aj vecné dôvody, aj formálne dôvody, prečo som rozhodol tak, ako som rozhodol, a budem vždy trvať na tom, aby z prokuratúry ako z hierarchicky usporiadanej sústavy štátnych orgánov, jednotnej sústavy, boli prezentované navonok jednotné názory a závery.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán poslanec, ja som už na túto otázku už dnešného dňa odpovedal, takže nebudem opakovať to, čo som už vyriekol.
Každopádne čo môžem zopakovať, je to, alebo doplniť, je to, že nikdy nebolo vydané na Generálnej prokuratúre opatrenie, ktorým by sa zakázala špeciálnemu prokurátorovi Danielovi Lipšicovi účasť na medzirezortných aktivitách mimo prokuratúry. Také opatrenie vydané nebolo.
Na operatívnej porade generálneho prokurátora bolo rozhodnuté, že v pracovnej skupine na ministerstve spravodlivosti pre úpravu § 363 Trestného poriadku bude Generálnu prokuratúru zastupovať JUDr. Javorský. Bolo tak rozhodnuté z toho dôvodu, že jednak je v plnej kompetencii a výlučnej kompetencii generálneho prokurátora vzhľadom na charakter orgánov prokuratúry delegovať či vyčleniť prokurátora pre činnosť v tej alebo onej pracovnej skupine, alebo komisii, a jednak preto bol poverený riaditeľ trestného odboru Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, pretože je vedúcim prokurátorom zodpovedným za vybavovanie, to znamená reálne nakladania, nakladanie s návrhmi oprávnených subjektov alebo na základe zistení podriadených prokuratúr, teda vybavovanie agendy § 363, pretože pod riaditeľa trestného odboru patrí aj prieskumné oddelenie, ktoré vybavuje návrhy vo vzťahu k Úradu špeciálnej prokuratúry a jej oddelenia, ktoré vybavujú zase agendu vo vzťahu k všeobecnej prokuratúre.
Práve riaditeľ trestného odboru disponuje komplexnými informáciami o vybavovaní návrhov na zrušenie právoplatných rozhodnutí v prípravnom konaní, a preto tak bolo rozhodnuté. Opäť, nebolo zakázané, bolo využité výlučné oprávnenie generálneho prokurátora nominovať, delegovať či vyčleniť pre činnosť pracovnej skupiny.
Pokiaľ ide o Bezpečnostnú radu Slovenskej republiky a jej poradný orgán, pracovnú skupinu, bol som predsedom Bezpečnostnej rady požiadaný o nomináciu osoby, jednej osoby, v jednotnom čísle, za Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky, a tak som aj urobil s tým, že som predsedovi vlády a zároveň predsedovi Bezpečnostnej rady odôvodnil, prečo je práve generálny prokurátor tou osobou, ktorá je kompetentná nominovať alebo delegovať člena pracovnej skupiny.
Ďakujem.

Takže áno, musíme sa, musíme sa vedieť správať tak v profesionálnom živote, ako aj, aj v súkromnom.
A pokiaľ ide, pokiaľ ide o spôsob komunikácie, nikdy som pred nikým neutekal. Skúste si vyžiadať, pani poslankyňa, od kancelára Národnej rady Slovenskej republiky list, ktorý mi bol zaslaný v nadväznosti na danú udalosť, a z neho zistíte, kto porušil zákon, kto porušil opatrenia, ktoré boli prijaté v Národnej rade Slovenskej republiky, a kto v konečnom dôsledku spôsobil bezpečnostný incident. Otázkou je, kto poslal novinárov tam, kde boli.
A pokiaľ ide o spôsob komunikácie, každý má určitý spôsob komunikácie. Niekto je uhladene arogantný, niekto je úprimný a povie to, čo sa verejnosti nemusí páčiť.
Pokiaľ ide o internetovú stránku Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, chceme to riešiť. Je to viazané na financie, pretože nie je to také jednoduché zase urobiť.
A pokiaľ ide o Facebook, je oficiálnym komunikačným nástrojom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky. Tá stránka, ktorú, ktorú prevádzkujem ja.
Ale áno, som vnímavý voči všetkým skutočnostiam a podnetom aj k tým, ktorý ste hovorili vy, ale nikdy nevyhoviete každému. Jednoducho aj ja mám určitý spôsob komunikácie a ten sa niekedy nedá zmeniť. Ale čo hovorím, hovorím úprimne a myslím si, že kto chce, tak to, tak to tak aj vníma, a kto nechce, tak môžem mu dať aj zlaté vajcia na podnos a povie, že tam je kopa piesku.
Ďakujem.

Pokiaľ ide o otázku, či je reálna možnosť, ako sa neprizerať na porušovanie zákona s ohľadom na udalosti, ktoré sa udiali v posledných mesiacoch, áno, je. Ukázali sme to v praxi, keď sme nekompromisnými spôsobom využili tie kompetencie, ktoré generálny prokurátor má zákonom zverené. A vykonali sme tým opatrenia na dosiahnutie zákonného stavu. Samozrejme, že sa tým neodstránia tie následky, ktoré, ktoré boli nezákonným stíhaním alebo nachádzaním sa osoby vo väzbe spôsobené. Jedinou možnosťou, ako... alebo reálnou možnosťou, ako takýmto veciam predchádzať a ako na nich reagovať, je, tak ako som povedal aj včera, striktné dodržiavanie zákona zo strany všetkých, či už orgánov činných v trestných konaní, to znamená policajtov, prokurátorov vrátane generálneho prokurátora, alebo aj, samozrejme, súdov.
Pokiaľ ide o to, ako hodnotím komunikáciu, ktorú ste spomínali, pán poslanec, k tejto konkrétnej sa nebudem vyjadrovať, pretože je to, je to živá vec a, a nie je vylúčené, že aj generálny prokurátor v tejto veci bude konať ako orgán činný v trestnom konaní.
Ale vo všeobecnosti môžem povedať, že, že, samozrejme, aj spôsob komunikácie, či v súkromní, alebo navonok, spôsob správania sa aj v súkromí, aj v práci je okolnosťou, podľa ktorej posudzujú občania... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne. Ešte jednu poznámku k problematike ustanovenia § 363, resp. skôr sa to týkalo toho nominovania účastníka, a k tomu, čo bolo povedané ohľadne účasti v komisii na ministerstve spravodlivosti, že po tom, ako som rozhodol o nominovaní účastníka jedného za Generálnu prokuratúru, napriek tomu, že bolo oznámené Generálnej prokuratúre, že, že to stretnutie bude v utorok, uskutočnilo sa bez nášho zástupcu v pondelok a v utorok tam chodil kolega sám zbytočne.
Pán poslanec Dostál, ste povedali, že, že došiel, áno, došiel tam nejaký zmätočný mail. Tak ja som si ten zmätočný mail dal vyhodiť od kolegu a z tohoto zmätočného mailu vyplýva jednoznačne, že podklady, ktoré žiadajú, aby predložil, aby mala komisia dostatočný čas na ich posúdenie pred najbližším stretnutím pracovnej skupiny, ktoré bude v utorok 21.9. o 12.30 hod. To nie je vôbec zmätočný, ten je úplne jasný. (Ruch v sále a zaznievanie gongu.) To len pre čistotu, pre čistotu veci.
Ďalej ste mi položili otázku ohľadom stretnutia môjho v Petrohrade s generálnym prokurátorom Ruskej federácie s pánom Igorom Viktorovičom Krasnovom. Áno, v dňoch 6. a 9. júla... až 9. júla 2021 som sa zúčastnil konferencie vedúcich predstaviteľov prokuratúry európskych štátov v Petrohrade, ktorá bola organizovaná generálnym prokurátorom Ruskej federácie v spolupráci s Radou Európy a Medzinárodnou asociáciou prokurátorov.
Bolo to jedno výnimočné medzinárodné podujatie, ktorého sa zúčastnili okrem generálnych prokurátorov a ich námestníkov z Európy prezident Medzinárodnej asociácie prokurátorov, predseda Európskej komisie pre efektívnosť súdnictva, predsedníčka Výboru pre boj proti terorizmu Rady Európy, podpredseda Výboru pre Dohovor o počítačovej kriminalite Rady Európy, emeritní sudcovia Európskeho súdu pre ľudské práva, viceprezidentka Benátskej komisie, generálny riaditeľ pre ľudské práva a právny štát Rady Európy, prezident Konzultačnej rady európskych prokurátorov, a to či už priamo na mieste, alebo, alebo online formou.
Hlavnými témami tejto konferencie boli úlohy prokuratúry pri ochrane práv jednotlivca a verejného záujmu vzhľadom na požiadavky Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv. Zároveň sa tejto konferencii prihovoril cez videokonferenciu aj prezident Ruskej federácie Vladimir Putin.
Áno, v rámci tohoto sympózia, tejto konferencie som mal aj bilaterálne stretnutie s generálnym prokurátorom Ruskej federácie a hovorím to úplne otvorene, som na to hrdý, som na to hrdý, pretože to stretnutie bolo výnimočné, bolo to stretnutie dvoch rovnocenných partnerov, dvoch rovnocenných generálnych prokurátorov, Slovenskej republiky a Ruskej federácie, ktorého cieľom bolo okrem iného aj nadviazať na dlhoročnú spoluprácu prokuratúry Slovenskej republiky a prokuratúry Ruskej federácie v nadväznosti na dohovory, resp. dohody o spolupráci medzi prokuratúrami, dodatkové protokoly k týmto dohodám či memoranda o vzájomnom porozumení, či programy spolupráce.
Opäť, ako je už zvykom vo vašom prípade, pán poslanec, ste opäť vytrhli jednu oblasť z možnej spolupráce, v ktorej by sme chceli s Ruskou federáciou na úrovni Generálnej prokuratúry spolupracovať, a síce ochrana ľudských práv a slobôd, čomu bolo napokon venované aj to sympózium, alebo konferencia, vzhľadom na nové kompetencie, ktoré boli dané Generálnej prokuratúre Ruskej federácie. My sme sa s pánom generálnym prokurátorom Ruskej federácie dohodli na spolupráci v oblasti boja proti organizovanému a nadnárodnému zločinu, terorizmu, drogovej kriminalite a extrémizmu, v oblastiach efektívneho vykonávania právnej pomoci v trestných veciach a extradície, ochrany ľudských práv a slobôd a ochrany verejného záujmu, ale aj v oblastiach vzdelávania, zvyšovania kvalifikácie, konzultácii či výmeny informácií a praktických skúseností. Je to vzťah dvoch rovnocenných partnerov. Či to napokon dopadne tak, že my sa budeme učiť od skúseností Ruskej federácie, alebo Ruská federácia od nás, záleží len od nás.
Som presvedčený o tom, že komunikácia so zahraničnými partnermi vrátane Ruskej federácie a generálnej prokuratúry ako nášho partnerského štátneho orgánu je jednoducho nevyhnutná. Sme odkázaní na túto spoluprácu a ja som hrdý, že k nám pristupujú ako k rovnocennému partnerovi. Práve naopak, škodlivé pre Slovenskú republiku a záujmy Slovenskej republiky je akékoľvek spochybňovanie našej možnej spolupráce a vnášanie pochybností o tom, že či je to dobré, alebo zlé. Som presvedčený aj o tom, že zástupcovia Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky veľmi dôstojne reprezentovali slovenskú republiku na tejto konferencii. Toľko k tejto otázke.
A napokon padla otázka ohľadom konštatovania, nie je tu pán poslanec Pollák, konštatovania na str. 39 správy o stave zákonnosti o kriminalite mladistvých osôb v okresoch, teda najčastejšie páchanej trestnej činnosti mladistvými v okresoch s vysokým podielom marginalizovaného obyvateľstva. Áno, pojem marginalizované obyvateľstvo sa nerovná rómske obyvateľstvo. Ide o znevýhodnené skupiny obyvateľov a to nielen na etnickom základe. Pri použití tohto pojmu sa vychádzalo z bežne používanej charakteristiky, pokiaľ ide o mladistvých bez prístupu k informáciám trhu práce, vzdelania, kultúre, resp. pri výklade tohto pojmu sa vychádzalo z toho najširšieho slova zmyslu, kde pod skupinu týchto obyvateľov, v ktorých žijú aj mladiství, a nevidia vzor a nevidia budúcnosť, kam by sa mohli pohnúť, sú to skupiny ľudí ohrozených chudobou, sociálnym vylúčením, závislosťou od alkoholu a iných návykových látok, nezamestnaní, zdravotne postihnutí občania, ale áno, patria tam aj rómske komunity. Patria tam aj rómske komunity žijúce v osadách alebo na periférii.
Keď chceme riešiť problém, musíme ho vedieť zadefinovať, aby sme vedeli opatrenia preventívno... predovšetkým preventívno-výchovného charakteru správne orientovať. A to, že v týchto okresoch je vysoký podiel marginalizovaných skupín, je jednoducho faktom. Navyše aj vláda Slovenskej republiky definuje tie tzv. najmenej rozvinuté okresy s cieľom poskytovania podpory a pomoci v týchto okresoch, je to v zmysle zákona č. 336/2005 Z. z. v platnom znení, takže určite nebolo naším cieľom, ani taký zber dát jednoducho neexistuje. Ten tu už neexistuje dlhé roky.
Ale, samozrejme, to, aké sú osobné a majetkové pomery obvineného, je jednou zo skutočnosti, ktorá sa zisťuje v trestnom konaní, nie samostatne štatisticky, ale v trestnom konaní, od ktorej závisia aj sankcie, prípadne opatrenia, ktoré sa pri uznaní viny ukladajú. Nechceme si pred tým zatvárať oči, ja verím, že, že aj tieto zistenia nám pomôžu k zlepšeniu stavu, ale to, samozrejme, nebude závisieť len od orgánov prokuratúry.
Ďakujem veľmi pekne.

Dobrý deň. Vážený predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, rád by som odpovedal na niektoré otázky alebo zaujal stanovisko k niektorým otázkam, ktoré vo svojom vystúpení predniesol pán poslanec Dostál. Išiel by som postupne.
Pokiaľ som vo svojom úvodnom slove hovoril o tom, že sa nastavoval systém dlhé roky a že bol nastavovaný už ministrom spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorý bol ministrom v roku 2004, nemal som na mysli § 363 Trestného poriadku a nasledujúce, ale nastavenie systému pomeru Generálnej prokuratúry a vzťahov Generálnej prokuratúry a Úradu špeciálnej prokuratúry. Myslím, že to bolo aj vcelku jasne zreteľné z môjho vystúpenia, a vyjadroval som sa preto, alebo na margo úvah o potrebe tzv. vykolíkovania úloh a postavenia Špeciálnej prokuratúry a Generálnej prokuratúry a zároveň som povedal aj to, že úlohy a postavenia a kompetencie generálneho prokurátora vo vzťahu k špeciálnemu prokurátorovi a prokurátorovi Úradu špeciálnej prokuratúry sú jasne dané v zákone. Tam nieto čo kolíkovať. Treba len rešpektovať pravidlá a správať sa podľa nich.
Tento systém, ktorý teraz niekto napáda, že treba zmeniť, zavádzali tí, ktorí to teraz kritizujú. Doposiaľ s tým žiaden problém nebol, dokonca nebol s tým problém, ani keď sme boli vo vláde a ministrom vnútra bol pán JUDr. Lipšic a ja som bol jeho štátnym tajomníkom, a ani vtedy nebola potreba kolíkovať Generálnu prokuratúru a Úrad špeciálnej prokuratúry. To znamená – k tomu prvému bodu asi toľko.
Pokiaľ ide o otázku zákazu účasti pána špeciálneho prokurátora v aktivitách medzirezortných alebo mimorezortných, pretože pán poslanec konštatoval, že nejako tomu nerozumie. Ja za to nemôžem, ja som sa to snažil už viackrát vysvetliť celkom jasne a ja som nikomu nič nezakazoval, ale ako ústavný činiteľ, ktorý je na čele prokuratúry, ktorý zodpovedá za Generálnu prokuratúru a rezort prokuratúry, ktorej osobitnou súčasťou s pôsobnosťou pre celé územie Slovenskej republiky je Úrad špeciálnej prokuratúry a ktorý riadi generálny prokurátor prostredníctvom špeciálneho prokurátora, ktorý je zároveň aj nadriadeným a bezprostredne nadriadeným prokurátorom špeciálnemu prokurátorovi, som nominoval do komisií jedného zástupcu, tak ako sme boli požiadaní, čo je moje výlučné právo.
To, že niektorí ústavní činitelia, či v dôsledku neznalosti, alebo z iných dôvodov, doposiaľ nezistili, že môjho podriadeného si nemôžu zobrať do komisie sami, ale že musia toho požiadať, o takéto niečo jeho nadriadeného, som veľmi jasne a citlivo vysvetlil tak ministerke spravodlivosti v telefonickom rozhovore, ako aj predsedovi Bezpečnostnej rady Slovenskej republiky v liste, ktorý som mu zaslal, a kde som mu vysvetlil charakter prokuratúry, orgánov prokuratúry. Preto nechápem, čo je na tom nepochopiteľné. Ale to nie je môj problém.
Pokiaľ ste mi kládli otázku k stíhaniu redaktorov Denníka N, a kládli ste mi v súvislosti s tým otázky aj opätovne aj na hodine otázok a kladiete si otázku, či to môže byť, nemôže byť vnímané ako nátlak na redaktorov kritického denníka, ja sa vám neviem vyjadriť k tomu, že ako to vnímajú redaktori kritického denníka, ja sa neviem vyjadriť k tomu, ako to môže vnímať verejnosť, ja viem len to, že generálny prokurátor ani krajský prokurátor ako nadriadený prokurátor nemá možnosť dať prokurátorom podriadeným tzv. negatívny pokyn nestíhať.
Ja som o tejto kauze vôbec nevedel. Ja som sa o tomto prípade dozvedel v pondelok, myslím, že to bolo minulý alebo predminulý týždeň, keď to prepuklo, a dozvedel som sa to na operatívnej porade od pána špeciálneho prokurátora. Ja som o tom prípade vôbec nevedel. Pán poslanec, ihneď, ihneď, ako som sa to dozvedel, som využil moje kompetencie a požiadal som krajského prokurátora, aby bezodkladne preskúmal dôvodnosť a opodstatnenosť trestného stíhania. To sa aj stalo a následne bolo rozhodnutie, myslím, 21. septembra ako nezákonné a neopodstatnené zrušené. Ja ako generálny prokurátor som vykonal všetko, čo som mohol a mal vykonať.
Pokiaľ ide o vaše konštatovanie alebo otázky vo vzťahu k tomu, ako sa stavala Generálna prokuratúra v správach o činnosti Generálnej prokuratúry, alebo rezortu prokuratúry za ostatné roky k paragrafu 363 a nasledujúcich Trestného poriadku a aké stanovisko som k nim zaujímal pri vypočutí pred voľbou kandidáta na generálneho prokurátora Slovenskej republiky, ja som vám na túto otázku odpovedal veľmi podrobne, veľmi podrobne a jasne na zasadnutí Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky. A môžem len zopakovať, že ani správy a ani moje vyjadrenia pred voľbou za kandidáta na generálneho prokurátora nie sú v rozpore s tým, čo tvrdím dnes.
Tak ja, ako aj rezort prokuratúry bol v otázke tohto mimoriadneho opravného prostriedku vždy konzistentný a to, že sme v správach poukázali na možné zneužívanie tohto inštitútu spočívajúce v tom, že niekedy právni zástupcovia používajú v mimoriadnom opravnom prostriedku tie isté skutkové a právne argumenty, ktoré používali v riadnom opravnom prostriedku, resp. že používajú tento mimoriadny opravný prostriedok a podávajú ho v lehotách krátko pred skončením prípravného konania, že spôsobuje možné prieťahy alebo obštrukcie, a to je to, čo som povedal, že nám na Úrade špeciálnej prokuratúry robilo šarapatu, to je presne to, tak to nie je vôbec v rozpore s tým, že ten inštitút je opodstatnený. To sme nikdy nespochybňovali, nikdy. Ak som sa aj na híringu alebo vypočutí vyjadroval k rôznym variantám, aké sú v zahraniční alebo na Slovensku, konkrétne som hovoril o Českej republike, som aj povedal jasne, že iná je situácia tam, kde sú možnosti dávať negatívne pokyny, a tam, kde nie sú. Z tohoto pohľadu áno, niektoré postupy obhajcov môžu byť vnímané ako neprofesionálne či účelové, avšak je to ich oprávnenie podľa Trestného poriadku a je na ich uvážení, akým spôsobom zvolia spôsob obhajoby. My sme len poukázali na to, že k takýmto prípadom dochádza.
V tejto súvislosti považujem za potrebné povedať, že využívanie zákonných oprávnení sa nerovná zneužívaniu práva. Tak ako pri tej prvej otázke toho nastavenia systému, kde nešlo o 363, ale o vzťah Úradu špeciálnej prokuratúry a Generálnej prokuratúry, ako aj tu je celkom zjavné, že nie celkom korektným spôsobom vytrhávate určité pasáže a vety z kontextu, ktoré majú vyvolať dojem, že človek tu zavádza alebo klame. Ale ono to tak nie je, samozrejme.
V ďalšej otázke... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Ďakujem veľmi pekne. Ani neviem, kde začať. Bolo vo vašom vystúpení, pán poslanec Šeliga, viacero, viacero momentov, na ktoré by sa patrilo zareagovať, tak aspoň stručne.
Pokiaľ ide o tú vašu poznámku o otvorenosti prokuratúry, ja som ten prvý, kto prezentoval záujem na otvorenosti prokuratúry a, ale zároveň som aj povedal, aj v tom úvodnom slove, keď som uvádzal správu, že otvorenosť neznamená anarchia. Tá otvorenosť prokuratúry je, samozrejme, podmienená charakterom prokuratúry ako jednotnou sústavou štátnych orgánov, hierarchicky usporiadanou, a som presvedčený o tom, že počas doby, keď som ja generálnym prokurátorom, má každý jeden prokurátor možnosť sa odborne vyjadrovať v akomkoľvek rozsahu, na každý jeden názor sa prihliada a vyhodnocuje sa, ale musí to byť, musí to byť korektným spôsobom a zároveň aj na príslušnej platforme.
Za platformu na komunikovanie odborných problémov, ktoré sú častokrát aj otvorené, určite nepovažujem médiá. Rovnako nepovažujem médiá za platformu spochybňovania rozhodnutí generálneho prokurátora podriadeným prokurátorom, a to ešte bez náležitých právnych argumentov. Nepovažujem za správne, že sa s právnymi názormi spochybňujúcimi rozhodnutie generálneho prokurátora najskôr oboznámim v niektorých médiách, niektorom médiu a až potom sa mi dostanú na stôl bez možnosti najskôr si veci vysvetliť s podriadenými prokurátormi.
Zároveň nepovažujem za otvorenosť, tak ako si ju ja predstavujem, komunikáciu podriadeného prokurátora pri nedodržaní princípu zdržanlivosti. A ani tá, ani ten spôsob komunikácie alebo rozporovania rozhodnutí generálneho prokurátora a ich spochybňovanie nemá so zdržanlivosťou nič spoločné. Navyše, môžte si urobiť rešerš, podľa mňa ho aj máte, za moje pôsobenie na čele Generálnej prokuratúry či som bol ja ten, čo obieha spriatelené médiá ako Sputnik, alebo či som to ja nebol. To je k tomu.
K tomu, či mám, alebo nemám vyslovovať podporu. Samozrejme, je to vždy na mojom uvážení, kedy to považujem za vhodné a hlavne potrebné reagovať na niektoré vyjadrenia predovšetkým politikov. Ja sa snažím čo najmenej teda do tohoto zasahovať a ísť do nejakých prekáračiek, ale možno sledujete moje vystúpenia či na Facebooku, asi vnútrorezortný život nemáte možnosť až tak sledovať, ale možno ste informovaní. Ja som minimálne v máji dal na facebookový profil verejné vyhlásenie, potom bolo aj v médiách, že sa zastrašiť nenecháme a že moju podporu majú všetci slušní, poctiví prokurátori a policajti, ktorí si ctia zákon. Plus som tam ďalšie veci ešte potom napísal. Ja som takúto výzvu dal, respektíve list napísal všetkým prokurátorom v Slovenskej republike, teraz neviem, či to bolo koncom júna alebo začiatkom júla, a bol zaslaný všetkým, ktorým som povedal, že bojujeme tu ozaj o tvár spravodlivosti na Slovensku a že majú moju podporu všetci tí, ktorí nebojácne pristupujú k aplikácii zákona, ale náležitým spôsobom.
Ja som nepovažoval za potrebné ten list komunikovať verejne, teraz musím povedať, lebo ma tlačíte niekde, že ja sa neviem ozvať. Ozval sa mi jeden prokurátor v nadväznosti na ten list z Úradu špeciálnej prokuratúry, že či mám na mysli aj ich, že či to aj im bol ten list posielaný, lebo išiel všetkým. Hovorím, samozrejme, každý jeden sa tam nájde v tom liste, ktorý je slušný, poctivý a ctí si literu zákona.
Treba zároveň povedať, nie som príliš zástancom toho, lebo ja sa nikomu o podporu ani neprosím, bolo by to pod moju úroveň, a preto vítam tie odborné kruhy, ktoré sa za mňa postavia, lebo nikoho som o to nežiadal. Skutočne na to nie som odkázaný už po toľkých rokoch odskákaných na prokuratúre, ale o to viac to teší. Viete, čím ma viac budete vyzývať vy alebo niekto iný na to, aby som sa za niekoho staval, tak tým viac to neurobím. Lebo proste neni to úprimné. Ja to musím vtedy cítiť, že áno, teraz to prekročilo hranicu a je to tak.
Ak mňa na porade Úradu špeciálnej prokuratúry vyzývali, že prečo sa nepostavím za vyšetrovateľov a prokurátorov, povedal som, ale ja nie som ani minister vnútra, ani prezident Policajného zboru, ani riaditeľ Národnej kriminálnej agentúry, ja tých ľudí nepoznám a ani ich prácu nepoznám. Ja tú prácu spoznám vtedy, keď budem rozhodovať o konkrétnom spise. Ja sa nemôžem s kľudným svedomím za niekoho postaviť, keď neviem, čo je vo veci. Hej? To je jedna vec.
Ja som nepočul, že by sa riaditeľ Národnej kriminálnej agentúry ozval a podporoval alebo nejaké vyhlásenie dával. To neni moja starosť. Ja som generálny prokurátor. Pokiaľ ide o prokurátorov v konkrétnych veciach, ja jednoducho nemôžem v konkrétnych veciach vystúpiť na obranu, že áno, dobre ste urobili, správne postupujete, pretože ja som zároveň orgánom činným v trestnom konaní. Ja v tej veci, spravidla v tých najzávažnejších veciach určite budem konať. Jak ja sa postavím a nekriticky na podporu postupu prokurátora alebo vyšetrovateľa v konkrétnej veci, určite budem čeliť tomu, že budú namietať, že som zaujatý, pretože som to na základe niečoho musel povedať. To je k tej podpore.
Pokiaľ ide o to, čo sa v médiách nazýva alebo podsúva sa im vojna prokurátorov, to vôbec nie je vojna. To vôbec nie je vojna. Ja mám, myslím, normálny, korektný vzťah so všetkými podriadenými, ale je to výlučne, výlučne otázka dodržiavania pravidiel – či vnútrorezortných, alebo navonok – rešpektovania subordinácie a spôsobov takých, aby z prokuratúry išli jednotné výstupy. Napokon si myslím, že občania nie sú takí naivní, aby si nevedeli dať sami odpoveď na otázku, kto vystupuje zdržanlivo, vecne, profesionálne a kedy niektorý postup nemusí byť už takto posudzovaný.
Pokiaľ ide o vysvetľovanie rozhodnutí, čo sa týka ostatnej "kauzy", ktorú tu niekto vyrobil preto, ohľadne informovania verejnosti, pretože už vecne sa nedalo skutočne napádať naše rozhodnutia, tak tam bolo povedané všetko. Proste v týchto prípadoch bolo informovanie nadštandardné. Nadštandardne, ale proste mňa nebudú naháňať politici jak zdutú kozu, keď ešte len vypustíme základnú informáciu s prísľubom, že zverejníme aj rozhodnutie, lebo ešte nestihli sme ho zanonymizovať, že ihneď verejne vysvetľovať a tak ďalej. No proste tak to nemôže fungovať. Ja určujem o tom, že akým spôsobom odkomunikujeme v ktorom štádiu trestného konania akú vec. Ale to myslím úprimne.
Pokiaľ ide o vysvetľovanie rozhodnutí, nikde, nikde v Európe a ani na Slovensku ani súdy, ani nikto iný neodôvodňuje rozhodnutia nad rámec. Ja si nepamätám, že by Najvyšší súd alebo okresný, krajský súd zdôvodňoval rozhodnutia nad rámec toho, čo je uvedené v odôvodnení rozhodnutia. Navyše ja nemôžem na brífingu vyhlásení alebo na tlačovej konferencii dopĺňať dôvody už uvedeného rozhodnutia. Môžem len skonštatovať to, čo tam je, a možno ľudovejším, prístupnejším spôsobom. Ale snažíme sa tie rozhodnutia písať tak, aby tomu rozumela tak laická, ako odborná verejnosť tomu, samozrejme, rozumie.
Pokiaľ ide o oprávnenie generálneho prokurátora rozhodovať o zrušovaní rozhodnutí v prípravnom konaní pred vznesením obvinenia, samozrejme, že môže, pretože generálny prokurátor, ako aj iní prokurátori konajú aj ex offo, z úradnej povinnosti, a ja nemusím mať podnet, nemusím disponovať podnetom od subjektu trestného konania na takýto postup. Navyše iks rozhodnutí sa zrušuje po začatí trestného stíhania pred vznesením obvinenia a keď sa tie môžu, tak sa môže aj uznesenie o začatí. Navyše uznesenie o začatí trestného stíhania má veľký, veľký význam z hľadiska ďalšieho konania. Ak takéto rozhodnutie trpí vadami nenapraviteľnými, jednoducho bude postihnuté celé ďalšie konanie, celé ďalšie konanie. Proste na piesku nepostavíte dom ani hotel, ani nič iné.
Ďalšia vec, opäť podsúvané verejnosti, že generálny prokurátor zakázal špeciálnemu prokurátorovi účasť v mimorezortných komisiách. Ja som nič nezakázal, len je tu ten čas, keď si musia aj všetci ústavní činitelia uvedomiť, aký, akého charakteru je orgán prokuratúry. Ja som to vcelku jasne sa snažil jasne popísať v liste predsedovi Bezpečnostnej rady Slovenskej republiky, keď išlo o účasť špeciálneho prokurátora v tom poradnom orgáne alebo tej pracovnej skupine. Treba si uvedomiť, že na čele Generálnej prokuratúry stojí generálny prokurátor. Generálny prokurátor je vedúcim služobného úradu, vedúci, je vedúcim, teda nadriadeným prokurátorom aj bezprostredne nadriadeným prokurátorom špeciálnemu prokurátorovi.
Špeciálna prokuratúra, a to si z nejakého dôvodu nechcú, ako keby si to neuvedomovali, možnože to skutočne doteraz nevedeli niektorí ústavní činitelia, sa k nej správajú, ako keby to bol nejaký samostatný útvar, ktorý nemá s Generálnou prokuratúrou nič spoločné. Ale opak je pravdou. Úrad špeciálnej prokuratúry je osobitná súčasť Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky s pôsobnosťou na celé územie Slovenskej republiky, ktorú, na čele ktorej je špeciálny prokurátor, prostredníctvom ktorého generálny prokurátor Slovenskej republiky riadi Úrad špeciálnej prokuratúry. (Ruch v sále.)
Vzhľadom na charakter orgánu on nemá vlastnú právnu subjektivitu. Vzhľadom na charakter tohoto orgánu a našu účasť v odborných pracovných skupinách je nevyhnutné, aby za rezort prokuratúry bol komunikovaný jednotný hlas. Aj to prispieva v konečnom dôsledku k úcte iných štátnych orgánov, ale aj občanov k právu a k právnemu štátu. Nie je možné, že poza môj chrbát, že ja sa z novín, z televíznych novín sa dozviem, že členom nejakej skupiny pracovnej je môj podriadený, priamy, bezprostredný podriadený, a ja to o tom neviem, pretože on ma neinformoval, ale bolo to povedané v médiách. Ale to neni tak, že iní ústavní činitelia si poukážu ten, ten, ten, týchto chcem do svojej skupiny, a ja o tom neviem a nemám na to žiaden dosah. Ide čiste o to, že keď má byť prezentovaný jednotný hlas, nie je možné, aby prišli na skupinu dvaja prokurátori z jedného orgánu a jeden hovorí doprava a druhý hovorí doľava. Sú dostatočné kapacity aj časové, aj vecné, aj osobné, aby sme si všetky odborné názory vysvetlili na pôde prokuratúry, ale z prokuratúry musí ísť jednotný hlas, jednotný.

Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
Pán generálny prokurátor, chcem sa spýtať, či ešte chcete dlhšie hovoriť, lebo už...

Žilinka, Maroš, generálny prokurátor SR
Dve vety už len by som dokončil.

Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
Tak dokončite dve vety, nech sa páči.

Žilinka, Maroš, generálny prokurátor SR
Toto som vysvetlil aj pani ministerke spravodlivosti, pokiaľ išlo o tú pracovnú skupinu k § 363 Trestného poriadku, veľmi jasne som jej to vysvetlil, že ak delegovať, tak mal by som to robiť ja, bol by som rád, keby to tak bolo a, paradoxne, akonáhle bolo rozhodnuté, že tam bude ďalej chodiť jeden kandidát, nielenže sa zasadnutie komisie urobilo posledné bez prítomnosti nášho zástupcu, ktorý mal tam ísť v utorok a oni ho urobili v pondelok, ale komisia sa aj zrušila.
Ďakujem.

Vážení páni podpredsedovia Národnej rady Slovenskej republiky, vážené panie poslankyne, páni poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, dovoľte mi, aby som uviedol Správu generálneho prokurátora Slovenskej republiky o činnosti prokuratúry v roku 2020 a o poznatkoch prokuratúry o stave zákonnosti Slovenskej republiky, ktorú som predložil Národnej rade Slovenskej republiky 31. augusta 2021, plniac si tak zákonnú povinnosť.
Rok 2020 bol v Slovenskej republike rokom viacerých politických a spoločenských zmien, bol okrem iného aj rokom výmeny na poste generálneho prokurátora Slovenskej republiky, kedy v júli 2020 zaniklo funkčné obdobie pánu generálnemu prokurátorovi Dr. Čižnárovi a do môjho vymenovania 10. decembra 2020 vykonávala funkciu generálneho prokurátora prvá námestníčka generálneho prokurátora Dr. Viera Kováčiková. Predkladaná správa je tak predovšetkým hodnotením činnosti prokuratúry za obdobie predchádzajúceho vedenia Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky a prosím, aby to bolo aj tak chápané.
Predložená správa má celkom 138 strán. Oproti predchádzajúcemu obdobiu sme sa snažili aj z hľadiska štruktúry, aj z hľadiska obsahu túto správu pozmeniť, doplniť tak, aby mala väčšiu vypovedaciu hodnotu, a tak sme ju obohatili tak o tabuľky, ako aj grafy, ktoré sú v záverečnej časti správy.
Nie je vôbec jednoduché zhutne a na niekoľkých stranách, lebo je to niekoľko strán, popísať činnosť prokuratúry Slovenskej republiky a činnosť tých 904 prokurátorov a ďalších štátnych zamestnancov prokuratúry, ktorí si plnili úlohy na 54 okresných prokuratúrach, ôsmich krajských prokuratúrach a na Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky vrátane Úradu špeciálnej prokuratúry.
Musím povedať, že tak ako v celom minulom roku, aj dnes v tomto momente, keď predkladám a uvádzam túto správu, si prokurátori v celej Slovenskej republike plnia svoje ústavné a zákonné kompetencie. Aj v tomto momente vykonávajú prokurátori dozor nad zákonnosťou prípravného konania, posudzujú zákonnosť rozhodnutí policajtov, vykonávajú konzultácie, preskúmavajú spisy či zrušujú nezákonné rozhodnutia. Aj v tomto momente prokurátori v Slovenskej republike zúčastňujú sa hlavných pojednávaní na základe obžalôb, ktoré podali, alebo návrhov na schválenie dohôd o vine a treste. Práve v tomto momente sa prokurátori zúčastňujú aj verejných a neverejných zasadnutí na príslušných súdoch. V tomto momente zároveň prokurátori plnia aj úlohy na úseku medzinárodnoprávnej pomoci a prokurátori v netrestnej oblasti preskúmavajú zákonnosť postupov a rozhodnutí orgánov verejnej správy, tak na úrovni štátnej správy, ako aj samosprávy. Vo verejnom záujme podávajú protesty, upozornenia, žaloby alebo vstupujú do začatého konania tam, kde zistili porušenie zákona. Aj v tomto momente prokurátori vykonávajú previerky vo väzniciach, psychiatrických zariadeniach a iných zariadeniach, kde je obmedzená osobná sloboda občana na základe aktu verejnej moci. Prokurátori sa zaoberajú ústavnosťou ustanovení právneho poriadku. Pripravujú stanoviská v rámci medzirezortných pripomienkových konaní, pripravujú podklady pre prípravu legislatívnych materiálov.
To je len zhruba a zjednodušene uvedené, aký okruh činností prokurátori vykonávali počas celého roka a vykonávajú ich stále aj v tomto momente, a to všetko s cieľom, aby sme vytvárali pre občanov, pre fyzické osoby, pre právnické osoby, ale aj pre celú krajinu spravodlivejšie prostredie. Spravodlivejšie prostredie pre život, ako aj pre podnikanie. Ak dovolíte, venoval by som sa takým najzásadnejším častiam, pretože nechcem vás otravovať štatistikou a prečítaním správy o stave zákonnosti alebo o činnosti, ktorú určite máte naštudovanú.
Tak snáď k trestnej oblasti považujem za potrebné povedať, že vývoj kriminality v roku 2020, tak ako aj v predchádzajúcich rokoch mal mierne klesajúcu tendenciu. Nápad trestných vecí bol 57 244, čo bol pokles o 6,5 %. Nižší nápad týchto trestných vecí sa odzrkadlil aj v poklese počtu vybavených vecí a tiež v poklese počtu stíhaných a obžalovaných osôb. Napriek poklesu počtu vybavených trestných vecí bol zachovaný pozitívny trend pomeru vybavených vecí k nápadu nových trestných vecí v prospech vybavených vecí. To je dobré. Počet vybavených vecí bol 61 767, vo vzťahu k nápadu nových trestných vecí bolo vybavených vecí o 7,9 % viac.
Napriek tomu však musíme skonštatovať, že došlo k nárastu tzv. reštančných vecí, ktorý stúpol o 11 %. Tie dôvody sú predovšetkým v tom, že minulý rok v podstate, tak ako aj tento sa niesol v znamení epidémie koronavírusu COVID-19 a prijatých opatrení, ktoré mali dosah aj na činnosť orgánov Policajného zboru, ale, samozrejme, aj prokuratúry.
Prokurátori v roku 2020 ukončili trestné stíhanie proti 31 866 osobám, čo je mierny pokles oproti predchádzajúcemu roku, ale to súvisí už s tým, čo som povedal, objasnenosť trestnej činnosti však ostala zachovaná.
Obžaloba bola podaná na 26 206 osôb, čo predstavuje 82,2 % všetkých osôb, ktoré boli trestne stíhané. Napriek poklesu počtu obžalovaných osôb v absolútnych číslach bolo v pomere k nápadu vecí podaných viac obžalôb ako v predchádzajúcom období. Práve v dôsledku opatrení proti koronavírusu a zníženej možnosti pohybu osôb, či už obvinených, alebo poškodených, došlo k poklesu počtu trestných vecí, v ktorých došlo k odklonom, ale to bolo spôsobené, ako som už povedal, z objektívnych dôvodov. V tejto súvislosti, keď som spomenul zvýšený počet reštančných vecí vzhľadom na tú pandemickú situáciu, došlo k zvýšeniu počtu starších vecí ako jeden rok o, skoro o 10 %, pri starších veciach ako dva roky o 13 % a starších veciach ako tri roky 11,7 %.
V tejto súvislosti som už, ale to je už opatrenie z tohoto roku, uložil na porade s krajskými prokurátormi opatrenie, aby aj v rámci svojich kompetencií prijali také účinné opatrenia, ktoré by mali smerovať k tomu, aby sa tento nepriaznivý stav zvrátil a aby pri zachovaní kvality výkonu prokurátorských činností došlo k poklesu týchto reštančných alebo starých vecí.
Pokiaľ ide o skladbu stíhaných osôb v roku 2020, tá sa zásadnejším spôsobom nezmenila a v podstate dlhé roky je, je v princípe konštantná, kde prevláda páchateľ mužského pohlavia, a to až skoro na 85 %.
Niekoľkými poznámkami sa zastavím pri mladistvých páchateľoch, pretože tak ako vo všetkých sférach spoločnosti, aj v trestnom práve platí, že mládež je naša budúcnosť a aj to kriminálne podhubie sa vyvíja a niekedy má základ už aj v detstve alebo v mladosti človeka. Na jednej strane treba povedať, že bol zaznamenaný, a to už dlhodobý od roku 2015, pokles počtu stíhaných obvinených mladistvých takmer o 5 %, bolo ich 1 587, teda o 6 %. Treba však povedať, že mladiství starší ako 14 rokov a mladší ako 15, to znamená od 14 do 15 rokov, sa na trestnej činnosti mladistvých podieľali skoro v 40 %. To je pomerne zlý ukazovateľ z hľadiska budúceho vývoja trestnej činnosti mladistvých. 10 % tvorili dievčatá, zvyšok chlapci. Je potrebné povedať, že takmer 8 % všetkých trestných činov spáchaných mladistvými bolo spáchaných pod vplyvom alkoholu alebo inej návykovej látky.
Čo je alarmujúce pri mladistvých, je to, že až v 13 % trestných vecí vedených proti mladistvým obžalovaným išlo o recidivistov. To znamená, mladiství sa už v minulosti dopustili trestnej činnosti. Prakticky každá tretia obžaloba na mladistvého bola podaná proti osobe, ktorá už v minulosti bola trestne stíhaná, resp. odsúdená. V tejto súvislosti sa musí naša aktivita aj aktivita orgánov prevencie a orgánov Policajného zboru zamerať predovšetkým na kraje Košice, Prešov, Banská Bystrica. Potom už nasledujú okresy, teda kraje s menším počtom stíhaných mladistvých.
Kriminalita mladistvých sa z hľadiska charakteru a skladby trestnej činnosti dá charakterizovať tak, že tú najväčšiu masu trestných činov páchali trestné činy proti majetku, trestné činy proti... krádeže, poškodzovania cudzej veci. Potom nasledovali trestné činy proti slobode a ľudskej dôstojnosti, ako sú porušovanie domovej slobody, ale aj lúpeže, vydierania, sexuálne zneužívanie, a nasledovali trestné činy proti iným právam a slobodám, ako je výtržníctvo, nebezpečné vyhrážanie, detská pornografia či týranie zvierat, hlavne na východnom Slovensku.
Z hľadiska štruktúry kriminality, ešte sa zastavím jednou vetou pri trestnom stíhaní cudzincov, z hľadiska teda osôb, ktoré páchajú trestnú činnosť. Tu treba povedať, že bol zaznamenaný mierny pokles podielu trestne stíhaných občanov, ktorí nie sú občanmi, štátnymi občanmi alebo príslušníkmi Slovenskej republiky, kde bolo trestne stíhaných 1 158 cudzincov a obžaloba bola podaná na 865 cudzincov, čo predstavuje pokles o 76 cudzincov. Z hľadiska štruktúry alebo štátneho občianstva cudzích štátnych príslušníkov, ktorí sa dopustili trestnej činnosti na území Slovenskej republiky, najpočetnejšiu skupinu tvorili občania Českej republiky, nasledovala Ukrajina, Rumunsko, Maďarsko, Poľská republika, Srbská, Bulharská a tak ďalej, tam už boli tie počty zanedbateľné.
Z hľadiska štruktúry kriminality táto je porovnateľná s predchádzajúcimi rokmi, aj keď značne špecifická, alebo tie špecifiká vyplývajú práve z tých protipandemických opatrení, zo skutočností, že ľudia boli zavretí v domácnostiach, pohyb občanov nebol voľný a tomu zodpovedal aj charakter páchanej trestnej činnosti. Samozrejme, už obvykle je najpočetnejším trestným činom majetková trestná činnosť a tam väčšinou krádeže. Nasleduje všeobecne nebezpečná kriminalita, všeobecne nebezpečné trestné činy. Tu sa chvíľku zastavím. Potom idú trestné činy proti životu a zdraviu a proti rodine a mládeži.
Keď som povedal, že sa zastavím pri všeobecne nebezpečných trestných činoch, treba povedať, že, a to už dlhodobo, už niekoľko rokov dozadu je druhým najpočetnejšie páchaným trestným činom v Slovenskej republike trestný čin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky. Treba povedať, že až 20 % všetkých trestných činov v Slovenskej republike bolo páchaných pod vplyvom či už alkoholu, alebo inej návykovej látky. Pomerne alarmujúci údaj.
Vzhľadom na rozsah trestného činu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky, ale to je už úloha z tohto roku, som v prvej polovici tohto roku rozhodol o tom, že Generálna prokuratúra Slovenskej republiky vykoná podrobnú analýzu páchania tohoto trestného činu a jej cieľom by malo byť zhodnotenie príčin páchania tohto trestného činu, regionálnych rozdielov, ukladania trestov, resp. sankcií a ich dostatočnosti z hľadiska efektívnosti, z hľadiska ochrany spoločnosti, výchovného účelu a prevencie pomeru sankcií a trestov ukladaných v trestnom konaní a správnom, resp. priestupkovom konaní. Efektívnosť právnej úpravy, aby sme vedeli navrhnúť aj nejaké opatrenia na zlepšenie a zvrátenie tohto stavu a, samozrejme, to sa od tej analýzy očakáva, aby to nebola analýza pre analýzu, ale aby z nej rezultoval aj nejaký výstup.
Ak hovoríme o trestnej činnosti, v charaktere trestnej činnosti, ktorá bola ovplyvnená predovšetkým pandemickými opatreniami a tou situáciou, v ktorej sa nielen Slovensko ocitlo, ale aj európske krajiny, treba poukázať na, treba poukázať na trestné činy páchané na blízkych osobách a na deťoch. V prvom rade je to domáce násilie a týranie blízkej a zverenej osoby, ale tiež aj sexuálne zneužívanie a vykorisťovanie detí na internete. Najzraniteľnejšími osobami z hľadiska domáceho násilia boli jednoznačne deti, ktoré boli izolované doma, nechodili do škôl, školských klubov, nenavštevovali krúžky, nemali reálnu šancu uniknúť z domácej izolácie za stálej prítomnosti osoby, ktorú môžme označovať ako tyran alebo predátor. A, samozrejme, malo na to vplyv aj frustrácia rodičov zo vzniknutej situácie, hrozba existenčných problémov alebo aj ich reálna, reálne existenčné problémy, opäť uzavretosť v jednom priestore dlhodobe, tzv. ponorková nemoc.
A druhá skupina oproti deťom sú seniori, to sú osoby žijúce v spoločnej domácnosti so svojimi deťmi, dospelými deťmi, ktoré majú svoje rodiny, a hlavne tu sa objavovali prípady nadávok, psychického násilia, vyhrážania, vydierania, odnímanie peňazí z dôchodkov či neposkytovanie potrebnej starostlivosti starším spoluobčanom.
Pokiaľ ide o týranie blízkej a zverenej osoby, v minulom roku bol zaznamenaný nárast až o 18 % trestne stíhaných osôb. Je to pomerne dosť, je to pomerne dosť. Opäť takým vzorovým páchateľom bol muž vo veku 31 až 40 rokov a tie najčastejšie prípady boli nielen násilia na partnerke a deťoch, ale teda aj na tých rodičoch, s ktorými žili v spoločnej domácnosti, a opäť významným fenoménom je alkohol, 40 percent. Takže alkohol a iné návykové látky nám robia problém a budeme musieť hľadať spôsoby, ako ho eliminovať.
Pokiaľ išlo o sexuálne zneužívanie a vykorisťovanie detí na internete, opäť, opäť došlo práve v dôsledku tej izolovanosti a prenosu života, preklopeniu života do sféry virtuálnej, počítačovej k nárastu vykorisťovania detí na internete, detská pornografia, online sexuálne zneužívanie, 33-percentný nárast v tejto oblasti.
O prieťahoch v trestnom konaní, ktoré boli spôsobené, ako som už povedal, objektívnymi skutočnosťami, hlavne tým stavom, v akom sa spoločnosť nachádzala, i napriek tomu treba povedať, že, a napriek tomu nápadu, že bol nižší ten nápad ako celkový, boli prokurátori pri uplatňovaní ich oprávnení pri výkone dozoru nad zákonnosťou tak pred začatím trestného stíhania, ako aj v prípravnom konaní boli aktívni. Bolo vykonaných 74 102 individuálnych previerok, skoro 20-tisíc záväzných pokynov vydali. Na druhej strane došlo skoro v 2 200 prípadoch k vráteniu veci policajnému orgánu alebo policajtovi na doplnenie vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania, došlo k miernemu zvýšeniu skoro o 2 % zrušených nezákonných a neopodstatnených uznesení vyšetrovateľov a policajtov a policajných orgánov a došlo aj k zvýšeniu počtu rozhodnutí o sťažnostiach. To sú, samozrejme, ukazovatele, ktoré, ktoré orgány činné v trestnom konaní, pokiaľ ide o sťažnosti, až tak ovplyvniť nevedia, pretože je to právom subjektu, ktorý má právo podať sťažnosť. No čo je potešiteľné, došlo napriek tej situácii, ktorá bola, došlo skoro k 2,5-percentnému nárastu účasti prokurátorov na úkonoch policajtov, čo je dobré, čo je, samozrejme, dobré.
Keď som hovoril o poklese počtu odklonov trestných konaní, čo je, samozrejme, žiaduca forma ukončenia prípravného konania, či už je to podmienečné zastavenie trestného stíhania, schválenie zmieru alebo uzavretie dohody o vine a treste, tam došlo k poklesu až o 27 percent. Ale predovšetkým pri uzatváraní dohôd o vine a treste je to spôsobené práve tou nemožnosťou cestovať a zúčastňovať sa osobne na úkonoch pred prokurátormi.
Pokiaľ ide o pôsobenie prokurátorov vo vzťahu k súdu a z hľadiska rýchlosti trestného konania a plynulosti, treba na jednej strane povedať, že takým signálom pre nás sú aj rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky, nálezy Ústavného súdu o priznaných finančných zadosťučineniach za prieťahy v konaniach súdnych, pričom v roku 2020 bolo 295 nálezov Ústavného súdu, ale z nich len 19 sa týkalo trestných vecí vo vzťahu k súdom, čo predstavuje 6,44 % všetkých nálezov. Treba ale zároveň povedať aj to, že na nečinnosť súdov môže prokurátor reagovať sťažnosťou pre nečinnosť a takýmto spôsobom dosiahnuť, aby sa aj v súdnom konaní riadne konalo a plynulo, plynule konalo. A musím povedať, že v roku 2020, opäť to ale môže byť spôsobené a zrejme to, tým hlavným dôvodom budú opatrenia v súvislosti s pandémiou, došlo k pomerne výraznému nárastu počtu takýchto sťažností, ktoré prokurátori museli aplikovať vo vzťahu k súdom, a to až o 34,6 %, pričom najviac sťažností bolo podaných v obvode Krajskej prokuratúry v Trnave, nasledovala Bratislava, Banská Bystrica, Trenčín a Košice.
Považujem za potrebné sa teraz dotknúť agendy prokuratúry v prieskumnej oblasti alebo v prieskumnej agende, ktorá je nielen mimoriadne dôležitá, ale ktorá aj je na pulze dňa v súčasnej dobe. Činnosť prokuratúry v prieskumnej oblasti alebo agende delíme na agendu v prípravnom konaní a v súdnom konaní. Z nášho pohľadu je dôležitejšie alebo významnejšie sa niekoľkými slovami zmieniť o agende v prípravnom konaní, kedy generálny prokurátor disponuje oprávnením v Trestnom poriadku zrušovať právoplatné rozhodnutia orgánov činných v trestnom konaní, ak zistí, že takýmto rozhodnutím alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, bol porušený zákon. V takýchto prípadoch dokonca generálny prokurátor nieže môže, ale musí rozhodnúť a takéto nezákonné rozhodnutie alebo aj konanie, ktoré mu predchádzalo, prípadne aj rozhodnutia naň nadväzujúce zrušiť.
Tento inštitút má význam hneď dvojjediný. Ten prvý je význam v rámci tej konkrétnej trestnej veci, kedy sa zabezpečuje garancia ochrany práv dotknutej osoby, ktorá podáva podnet na zrušenie právoplatného rozhodnutia, a v prípade porušenia zákona, ktorej právo bolo porušené, a teda sa zabezpečí náprava nezákonného stavu, tak ako sa to od orgánu ochrany práva, ktorým prokuratúra je, očakáva.
Tou druhou stranou mince v tej dvojjedinosti je zjednocovanie praxe prokurátorov a orgánov činných v trestnom konaní, v tom zahrňujúc teda aj policajtov, pretože všetky tieto rozhodnutia, ktoré sú v prípravnom konaní vydávané Generálnou prokuratúrou, generálnym prokurátorom, sú prejednávané s podriadenými prokurátormi a zistenia z nich zovšeobecňované tak, aby prípadne určité nedostatky sa neopakovali.
Význam tohoto inštitútu je zvýraznený tým, že do nášho právneho poriadku sme v roku 2011 zaviedli zákaz tzv. negatívnych pokynov, a teda za tejto situácie pri neexistencii, pri neexistencii oprávnenia generálneho prokurátora zrušovať právoplatné rozhodnutia v prípravnom konaní by vlastne generálny prokurátor ako osoba, ktorá nesie ústavnú zodpovednosť za činnosť prokuratúry a ochranu práv a oprávnených záujmov fyzických osôb, právnických osôb a štátu, nemal reálnu možnosť, ako reagovať na porušenie zákona.
Treba zároveň povedať aj to, že v prípravnom konaní v činnosti či už policajtov, alebo aj prokurátorov dochádza častokrát k tak závažným porušeniam zákona, ktoré vzhľadom na svoj charakter nie je možné reparovať v ďalšom štádiu ani prípravného konania a už vôbec nie konania súdneho, pretože to nespadá do kompetencie súdu. Sú teda zaťažené takou vadou, že v prípade podania obžaloby by prichádzali do úvahy len dve možnosti. Ak by to prehliadol sudca v prvopočiatku, tak oslobodenie, a keď si to všimne pri predbežnom prejednaní obžaloby alebo pri preskúmaní obžaloby, je to odmietnutie obžaloby a absolútna neúčinnosť všetkých vykonaných úkonov.
Ak by som mal poukázať na tie najčastejšie chyby, ktoré sa objavujú v rozhodnutiach a ktoré konštatujeme pri zrušovaní rozhodnutí, teda napríklad začatie, teda vznesenie obvinenia bez začatia trestného stíhania. Pomerne častá, častá vada. Takýto postup je, samozrejme, v zmysle ustálenej súdnej praxe rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu nezákonný. Rovnako rozhodnutie o vznesení obvinenia pri existencii prekážky právoplatne rozhodnutej veci.
Ďalej, nezákonné zadovažovanie dôkazov. To znamená, dôkazy boli zabezpečené podľa zákona o Policajnom zbore, ale mali byť zabezpečované už podľa Trestného poriadku.
Ďalej, porušenie tzv. funkčnej príslušnosti. V nadväznosti na rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu, ktorá dala k tomuto jasný výklad, sa, napriek tomu sa pomerne často vyskytujú prípady, že o sťažnosti rozhoduje orgán, ktorý fakticky vydal pokyn na vznesenie obvinenia, čo je neodstrániteľná vada.
Ďalej je to arbitrárnosť rozhodnutí. To znamená, že prokurátor sa v rozhodnutí o sťažnosti nevysporiadal riadne so všetkými skutočnosťami, skutkovými a právnymi, ktoré sú pre posudzovanie veci významné, relevantné. Teda buď na nich nedal dostatočnú odpoveď, alebo na nich nedal odpoveď žiadnu. Takéto prípady sú celkom jednoznačne na Ústavnom súde Slovenskej republiky posudzované aj v kontexte judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva a je to, nedá sa táto vada reparovať v ďalšom štádiu trestného konania.
Ďalej je to absencia znaku skutkovej podstaty trestného činu, to znamená nesprávne vyhodnotenie zadovážených dôkazov a napriek tomu teda vedenie trestného stíhania.
Čo sa týka početnosti takýchto rozhodnutí a podnetov v roku 2020, na Generálnej prokuratúre bolo vybavených 523 takýchto podnetov. V roku 2019 to bolo o 457 menej. V týchto veciach podávali podnety obvinení, poškodení, zúčastnené osoby a ďalšie subjekty trestného konania. Generálny prokurátor Slovenskej republiky rozhodol o zrušení uznesení v 85 prípadoch z tých 523, to je 16 % z celkového počtu, v predchádzajúcom roku to bolo 19 %, bolo viac tých prípadov a menší počet doručených podnetov. Z tohoto počtu bolo 55 rozhodnutí prokurátora a 30 právoplatných uznesení policajta. V roku 2020 bolo zrušených 15 meritórnych, 15 meritórnych rozhodnutí, to znamená zastavenie trestného stíhania, postúpenie veci, prípadne tzv. dočasné alebo medzitýmne rozhodnutia, podmienečné zastavenie trestného stíhania, respektíve konečne zmier, a 61 uznesení o vznesení obvinenia, pričom skončené trestné stíhanie bolo na Slovenskej republike proti 31 866. Tak pri počte 31 866 šesťdesiatjeden prípadov bolo zrušených. To je to nadužívanie inštitútu § 363, o ktorom sa asi hovorí.
V roku 2019 bolo zrušených 62 uznesení o vznesení obvinenia, zvyšok tvorili meritórne rozhodnutia.
Pokiaľ išlo o trestné veci Úradu špeciálnej prokuratúry, pretože to sa tak teraz mimoriadne sleduje, v roku 2020 došlo k zrušeniu obvinenia v deviatich, v deviatich prípadoch, pričom stíhaných bolo 660 osôb, deväť bolo zrušených a skončené bolo trestné stíhanie voči 308 osobám.
Ak dovolíte, prešiel by som pár slovami k pôsobnosti prokuratúry v netrestnej oblasti. Tak ako v trestnej oblasti, aj v oblasti pôsobnosti prokuratúry v netrestnej oblasti napriek tým obmedzeniam a tej situácii, ktorá bola v Slovenskej republike, ale opakujem, nielen v Slovenskej republike a celej Európe v minulom roku, si orgány prokuratúry plnili všetky úlohy tak v oblasti pôsobnosti v civilnom procese, v oblasti dozoru prokurátora na dodržiavaní zákonnosti orgánmi verejnej správy. A ak by ste dovolili, k tomu by som si dovolil teda povedať pár slov.
Podstatnú časť agendy v oblasti mimosúdnej predstavovalo vybavovanie podnetov fyzických a právnických osôb, ale aj samotných orgánov verejnej správy, ktorými tieto orgány a tieto subjekty žiadali teda o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia, opatrenia či postupu orgánov verejnej správy. V roku 2020 bolo vybavených 6 364 podnetov, bol to mierny pokles oproti predchádzajúcemu roku. Zvlášť treba poukázať na podnety, ktoré generálna, na základe ktorých Generálna prokuratúra preskúmala zákonnosť postupu Úradu verejného zdravotníctva vo veciach vydávania opatrení pri ohrození verejného zdravia, pričom Generálna prokuratúra Slovenskej republiky zistila porušenia zákona súvisiace predovšetkým s nedostatkom vecnej pôsobnosti Úradu verejného zdravotníctva na vydávanie opatrení po vyhlásení mimoriadnej situácie a po vyhlásení núdzového stavu, ako aj správnou formou týchto opatrení. V tejto súvislosti Generálna prokuratúra uplatnila prokurátorské opatrenie vo forme upozornenia a reakciou na toto upozornenie prokurátora bola novelizácia zákona o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia s účinnosťou od 15. 10. 2020. Prakticky obsah tej novely nie je potrebné opakovať, pretože právnu normu ste prijímali vy.
V súvislosti s ochorením COVID-19 sa na úrovni okresov aj krajov zaznamenali početné podnety voči rozhodnutiam orgánov verejného, verejnej správy o priestupkoch v súvislosti s opatreniami na zabránenie šíreniu ochorenia COVID-19. Išlo hlavne o nerešpektovanie zákazu pobytu na verejných priestranstvách bez prekrytia horných dýchacích ciest a podobne. Ďalšia skupina podnetu boli, alebo poznatkov, ktoré boli zistené a nezákonnosť bola zistená a potvrdená, bola voľba hlavného kontrolóra, teda príslušného ustanovenia zákona o obecnom zriadení, v súvislosti s čím sa pripravuje aj usmernenie Generálnej prokuratúry.
Prokuratúra čelila aj podnetom na úseku hazardných hier a to po ostatnej novele zákona o hazardných hrách, ale veľkú skupinu podnetov tvorili aj podnety vo veciach stavebných a vo veciach katastra.
Pokiaľ ide o vlastné poznatky prokuratúry, pretože orgány prokuratúry v netrestnej oblasti nekonajú len na základe podnetov občanov, ale aj ex officio, z úradnej povinnosti; inak presne to platí aj pri zrušovaní právoplatných rozhodnutí v prípravnom konaní, keď sa vrátim jednou vetou k tomuto oprávneniu, kedy nerezonuje to tak v spoločnosti, ale tu sú celé aparáty ľudí na krajských prokuratúrach a Generálnej prokuratúre, ktoré sa systematicky venujú problematike teda zrušovania právoplatných rozhodnutí, a teda my poznatky o porušení zákona čerpáme aj na základe dohľadovej činnosti nadriadených prokuratúr vo vzťahu k podriadeným prokuratúram a rozhodujeme aj na základe takto zistených pochybení, aj keď sa ich ten dotknutý subjekt, a to je jedno z akého dôvodu, spravidla je to z dôvodu nedostatku právneho vedomia, nedomáha. Proste sme univerzálny orgán ochrany práva.
Vrátim sa k netrestnej oblasti. Vlastné poznatky a previerky zachovania zákonnosti. Prokurátori v roku 2020 vykonali 1 428 previerok zachovávania zákonnosti orgánmi verejnej správy, a to tak orgánov štátnej správy, ako aj samosprávy, a vykonali sme aj zhodnotenie stavu zákonnosti v postupe a rozhodnutiach orgánov verejnej správy pri objasňovaní a prejednávaní priestupkov spáchaných porušením všeobecne záväzných právnych predpisov na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Bolo to veľmi hodnotné, hodnotná analýza, hodnotné zhodnotenie, z ktorého rezultovali aj konkrétne závery a návrhy aj vo vzťahu k úprave legislatívy. Bližšie to nebudem opäť hovoriť, to by bolo znovu nadlho.
Previerky prokurátorov okresných a krajských prokuratúr, ale aj Generálnej prokuratúry mali široký záber a týkali sa viacerých právnych oblastí. Charakterizoval by som teraz sedem najdôležitejších.
Prvá bola oblasť veterinárnej starostlivosti. Otázka žiadosti o sprístupnenie informácií, konanie o priestupkoch podľa zákona o priestupkoch spáchaných mladistvými a maloletými osobami. Týmto mladistvým a maloletým sa musíme venovať, myslím, veľmi poctivo celá spoločnosť a všetky oblasti, nielen tieto represívne naše orgány. Ďalej to bola oblasť vyvodzovania administratívnej zodpovednosti podľa zákona o zbraniach a strelive. Ďalej bola previerková činnosť vykonaná v súvislosti so zákonnosťou postupu obcí pri vydávaní opatrení o určení, zmene, zrušení súpisného čísla a orientačného čísla. A ostatnou oblasťou bolo, respektíve dve oblasti ešte boli. Preskúmavanie zákonnosti orgánov verejnej správy na úseku ohlasovania a povoľovania výrubu drevín a napokon úsek stavebných vecí.
Ak by som mal charakterizovať celú činnosť prokuratúry za minulý rok napriek tomu, že som bol generálnym prokurátorom a osobou zodpovednou za činnosť prokuratúry len 20 dní posledných v roku, musím konštatovať úplne objektívne, že napriek tej situácii, v ktorej sa Slovenská republika nachádzala, orgány prokuratúry plnili tú úlohu, ktorá im vyplýva z Ústavy Slovenskej republiky a zo zákonov. O tom nemám žiadnu pochybnosť.
Ak dovolíte, napriek tomu, že sa to netýka bezprostredne správy o poznatkoch, o činnosti prokuratúry a poznatkoch prokuratúry o stave zákonnosti, nedá mi nevyjadriť sa niekoľkými slovami a nevyužiť príležitosť, ktorá mi je daná, pretože nemám tú možnosť každý deň vystupovať v pléne Národnej rady Slovenskej republiky, aby som sa nevyjadril aj k celkovému stavu a situácii z hľadiska vnímania Slovenskej republiky ako právneho štátu, v otázke dôvery v právny štát a úvahám, ako riešiť situáciu, ktorá v Slovenskej republike je.
V prvom rade si kladiem otázku, čo znižuje dôveru občanov právneho štátu. Je to deväť rozhodnutí o zrušení vznesenia obvinenia alebo v ostatnej dobe dve rozhodnutia o zrušení vznesenia obvinenia z 308? Alebo 61 uznesení z 31-tisíc? Nemyslím si. Nemyslím si, že toto je ten dôvod. Navyše som presvedčený o tom, že ak orgány prokuratúry nekompromisne reagujú na porušenie zákona, transparentným spôsobom v rámci svojich kompetencií porušenie zákona konštatujú, je to práve naopak, je to impulz, kedy občania vidia a pociťujú, že je tu orgán, ktorý je nad vecou, ktorý je objektívny, nestranný a ktorý nemá problém skonštatovať, že došlo k porušeniu zákona a je potrebné zjednať nápravu.
Kladiem si otázku vo vzťahu k znižovaniu dôvery občanov v právny štát. Je to v poriadku, že sa pranierujú, spochybňujú, dehonestujú tí, ktorí poukážu na porušenie zákona, a nie tí, ktorí sa častokrát flagrantného a rozsiahleho porušenia zákona dopustili? Nie je práve to dôvodom znižovania úcty občanov v právny štát? Nie je dôvodom znižovania dôvery v právny štát to, ak po zistení, že niekto v rámci svojich kompetencií jasným, zrozumiteľným spôsobom konštatuje porušenie zákona a porušovanie základných práv občana, reakciou vládnej moci je snaha oklieštiť jeho právomoci? Je to normálne? Podľa mňa nie, nie je to normálne.
Prispieva k posilňovaniu dôveryhodnosti orgánov činných v trestnom konaní, ak je generálny prokurátor Slovenskej republiky, ako osoba zodpovedná za ochranu základných práv občanov, právnických osôb a štátu, ak je sústavne, sústavne, na dennej báze spochybňovaný, dehonestovaný, označovaný za mafiána, pri absencii akejkoľvek elementárnej úcty nie k Marošovi Žilinkovi, ale k tej ústavnej funkcii?
Je normálne, že sa nerešpektujú nastavené pravidlá prakticky na dennej báze? Alebo sa nechcú rešpektovať nastavené pravidlá? Ale tie pravidlá sa tu tvorili roky aj vo vzťahu Generálnej prokuratúry k Úradu špeciálnej prokuratúry, od roku 2004. Kto tie, kladiem otázku, kto tie pravidlá nastavil? Nebol to minister spravodlivosti, ktorý bol v roku 2004 ministrom spravodlivosti? A teraz sa tie pravidlá odmietajú rešpektovať? Pretože sa nerešpektuje nič, ani vnútrorezortné predpisy a pravidlá, ani vonkajšie pravidlá, subordinácie, charakteru orgánu ako jednotného orgánu. Jednoducho občania to musia cítiť, že je tu, že je tu orgán, ktorý je silný, a že je tu orgán, na ktorý sa môžu obrátiť s tým, ak sa poruší ich právo. Nemôže sa cítiť podriadený prokurátor dotknutý tým, že nadriadený prokurátor skonštatuje, že jeho postupom a rozhodnutím došlo k porušeniu zákona. Jednoducho ľudia sú omylní a dopúšťajú sa aj chýb. Ale nehádzať sa ako malé dieťa o zem a nedôstojným spôsobom, cez médiá polemizovať s rozhodnutiami Najvyššieho súdu či s rozhodnutiami generálneho prokurátora, alebo iného nadriadeného prokurátora.
Je to normálne a utvrdzuje to, utvrdzuje to dôveru občanov v právny štát, ak sa spochybňuje osoba generálneho prokurátora spôsobom, že predseda významného výboru Národnej rady Slovenskej republiky verejne prezentuje názor, že je dôležité alebo dôležitejšie, aby sa koaličná, koalícia dohodla na tom, aké bude mať šéf Generálnej prokuratúry právomoci pri zasahovaní do trestného konania, pretože potom už bude o moc menej záležať na tom, ktorá osoba túto pozíciu bude zastávať?
Je normálne, ak sa spochybňuje osoba generálneho prokurátora tým, že sa vyzýva na ústavnú väčšinu, aby bol odvolaný alebo iným spôsobom, iným spôsobom? Veď to je hrozné! Je normálne, kladiem si, a posilňuje to dôveru občanov v právny štát, ak rovnako predseda jedného z výborov, významného výboru povie, že občania by ocenili alebo špeciálna prokuratúra by ocenila, ak by jej Generálna prokuratúra v závažných a citlivých kauzách, ktoré spolu s NAKA vyšetrujú a stíhajú, kryla chrbát a nie podrážala nohy? Čo to je za výrok? Ja som neskladal sľub preto, aby som niekomu kryl chrbát. Ja nie som murár, ktorý postaví plot. Ja pracujem so zákonom, s ničím iným. Ja nie som na to, aby som ani prokurátorovi krajskej, ani prokurátorovi okresnej prokuratúry kryl chrbát. Ja ho budem kryť vtedy, ak budem cítiť, že sa deje skrivodlivosť voči podriadenému prokurátorovi, a vtedy zasiahnem.
Ale nie, generálny prokurátor tu nie je štatista. Tu nie je štatista, ktorý podpíše všetko, čo si niekto praje, pretože je to v súlade s jeho predstavou o smerovaní javov. Ale tak ako na Tour de France neabsolvujete etapu 250-kilometrovú spôsobom, že prejdete 150 km, to platí aj v trestnom práve. Jednoducho tu skratky nie sú prípustné. A na rozdiel od politiky, kde sú možné výsledky práce zo dňa na deň, z týždňa na týždeň, možno z mesiaca na mesiac, to v trestnom práve jednoducho neplatí, tým skôr vo vážnych kauzách, ktoré musíme ešte omnoho citlivejšie k nim pristupovať aj z hľadiska, a predovšetkým z hľadiska zákonnosti pri vyšetrovaní.
Ja si kladiem otázku, aký to má vplyv na dôveru a zvyšovanie alebo znižovanie dôvery občanov v právny štát, ak sa začne rozprávať pre dve rozhodnutia, pre dve rozhodnutia generálneho prokurátora, či už vydaného priamo, alebo v zastúpení námestníkom generálneho prokurátora, o zmene inštitútu len preto, lebo to niekomu sťažuje cestu za vidinou jeho spravodlivosti. Čo toto je, aká je to úcta aj k tomu právnemu poriadku, ktorý sa tu tvoril? A ten systém váh a protibŕzd sa tvoril dlhé roky, tvoril sa dlhé roky a sa rešpektoval ten systém. Ale predsa to neni o generálnom prokurátorovi, ja neprežívam slastné chvíle, keď podpisujem rozhodnutie, kde konštatujem, že človek bol neviem koľko vo väzbe a nemal byť vo väzbe, respektíve že boli porušené jeho práva iksnásobným spôsobom. Mne to nespôsobuje radosť. Tieto garancie, tieto ustanovenia sú tu pre občana, sú tu pre fyzické a právnické osoby a oni musia cítiť, že je tu inštitút nad vecou, ktorý je oslobodený od tých bočných informácií, ktoré, ja to chápem, dozorujúci prokurátor proste má, proste ich má, pretože sa stretáva s operatívcami, s vyšetrovateľmi. My rozhodujeme tak, že máme spis a my tieto bočné informácie nemáme.
Treba povedať, že otázka aj nakladania s inštitútom podľa § 363 je otázka v prvom rade dodržiavania zákona zo strany toho, kto s ním nakladá, ale je to aj otázka elementárnej dôvery v objektívnosť a nestrannosť generálneho prokurátora. Veď generálny prokurátor bol volený pred trištvrte rokom a tá dôvera v objektívnosť a nestrannosť sa prezentovala v počte 132 hlasov. Ja som taký istý, aký som bol pred mesiacom aj pred tridsiatimi rokmi, keď som na prokuratúru nastupoval alebo dvadsiatimi ôsmimi, alebo koľkými. Jednoducho je potrebné rešpektovať, že keď tu kompetentný orgán v rámci svojej príslušnosti a zodpovednosti skonštatuje, že došlo k porušeniu zákona, je to potrebné rešpektovať. A nie preto, že sa to niekomu nepáči pre meno obvineného, veď vás nezaujíma ten chlapec rómsky z východu, ktorého som zrušoval, ktorý ukradol drevo za 16 centov, ktorý bol stíhaný a ihneď som konal, dal som to zrušiť, nikoho to nezaujíma! Vás zaujíma meno xy, ktorý bol jeden a druhý zrušený. Ale prokurátor nemôže pristupovať alebo generálny prokurátor nepristupuje k rozhodovaniu na základe mena obvineného. Nie, to je tá posledná vec, čo ma zaujíma, mňa zaujíma spisový materiál, dôkazný stav, či to bolo zabezpečené v súlade so zákonom. Preto dávam garanciu občanom aj touto formou, že je tu orgán, ktorý vaše práva bude chrániť, možno so všetkými rozhodnutiami nebudete spokojní, pretože sa vás bytostne dotýkajú, ale bude vždy pristúpené objektívne a nestranne, ale nieže na základe dvoch rozhodnutí sa ihneď uvažuje o zmene právnej úpravy, ktorou sa nepoškodí generálny prokurátor, poškodia sa občania, pretože im slúži ten zákon a my sme zase služobníci zákona. Generálny prokurátor, námestník generálneho prokurátora a ďalší prokurátori.
Navyše treba povedať a položiť si otázku, neboli tie dve uznesenia len zámienkou na to, aby si tí, na ktorých porušovanie zákona sa upozorňuje, len upevnili svoje mocenské nástroje na prezentovanie svojej vízie pravdy? Pýtam sa to úplne vážne. Pretože ako sa ukázalo aj v prípade, v ktorom som rozhodoval konkrétne ja, obvineného podnikateľa, veľkopodnikateľa, veľký virvar, útoky, každý deň bol niektorý z politikov vrátane ministerky spravodlivosti na obrazovke a sekali, búchali do generálneho prokurátora a nakladali mi, čo sa dalo. Trpezlivo som to znášal, pretože nesiem svoju ústavnú zodpovednosť a zodpovednosť, môj podpis figuruje na tom rozhodnutí. Nesiem si zodpovednosť, ale generálny prokurátor rozhodol po tom, čo Najvyšší súd Slovenskej republiky v svojom rozhodnutí z januára konštatoval, že boli nielenže nezákonne vzatí do väzby obvinení, ale zároveň neboli splnené podmienky ani na vznesenie obvinenia. Ani na trestné stíhanie. Bolo mi vytýkané, prečo som rozhodol, prečo som rozhodol tak hneď, prečo sme nepočkali na päťčlenný senát, ktorý mal už v blízkej dobe rozhodnúť. Ad jedna, rozhodol som preto vtedy, kedy som rozhodol, pretože za päť dní končila zákonná lehota, v ktorej má generálny prokurátor povinnosť rozhodnúť, to znamená šesťmesačná lehota o právoplatnosti rozhodnutia, musel som rozhodnúť. Musel som rozhodnúť zákonným spôsobom, kde som prihliadol a zohľadnil aj rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, trojčlenného senátu.
Päťčlenný senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pred pár dňami rozhodol o podanom dovolaní tak, že ho odmietol, čo je pochopiteľné vzhľadom na zrušenie rozhodnutia o vznesení obvinenia, ale zároveň, zároveň aj jasne konštatoval ďalšie skutočnosti. A zrazu je každý ticho. Nikto si nepokladá za povinnosť sa ihneď postaviť pred médiá a povedať, pán generálny prokurátor, prepáčte. Áno, ja som tiež človek omylný a nemal som povedať bez toho, že by som poznal spis a že by som poznal všetky súvislosti, to, čo som povedal. A je to len v zlosti z toho, že sa to týka tej osoby. A nech je stíhaná tá osoba, ale za to, za čo si zaslúži.
Najvyšší súd Slovenskej republiky zaujal jasné stanovisko. Nebudem to čítať celé. Ministerka spravodlivosti doručené doplnenie podnetu vôbec nespracovala, jej postup bol neakceptovateľný. K veci sa postavila pasívne a len preposielala podnety jednej z procesných strán konania. Postupom ministerky došlo k zásadnému pochybeniu. Ani v prípade nezrušenia uznesenia o vznesení obvinenia by dovolanie ministerky nebolo úspešné, nakoľko sťažnostný súd, to znamená ten januárový, sa jasne a logicky vyrovnal so všetkými relevantnými skutočnosťami. To je to, na čo som poukazoval aj v mojom rozhodnutí a kde som rozoberal tie dôkazy. Na uvedené by nič nemalo vplyv, ani ministerkou zasielané listiny, výpovede svedkov, ktoré skôr podporovali tvrdenia obvinených a boli vytrhnuté z kontextu, alebo ďalšie prípisy. Vo vzťahu k ďalšej obvinenej, ktorá bola, tiež bola zrušená, ministerka spravodlivosti neuviedla žiadnu argumentáciu smerujúcu k dôvodnosti trestného stíhania.
A to treba povedať, a to treba povedať, že súd pri rozhodovaní o vzatí do väzby posudzuje skutočnosti, ktoré boli produkované pred vznesením obvinenia, z hľadiska kvalitatívneho inak a dôkazy ako prokurátor, ktorý je pánom prípravného konania. K tomu sa vyjadril jasne aj Ústavný súd Slovenskej republiky v jednom z rozhodnutí tohoto roku. Treba povedať, že keď pred vznesenie obvinenia treba, aby bolo dostatočne odôvodnený záver, že určitá osoba spáchala trestný čin, to znamená vyšší stupeň pravdepodobnosti, pri vzatí do väzby sa len posudzuje, či sú dôvody na podozrenie, že skutok spáchal obvinený. To je nižšie, nižšia kvalita.
Ale nedá mi, musím proste zacitovať z rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorý sa k danej problematike vyjadroval. Lebo stále sa hovorí, že prokuratúra zasiahla do práva súdu. To nie je pravda. To dokonca ani súdy netvrdia, ani Najvyšší súd Slovenskej republiky. My sme sa žiadnym spôsobom nedotkli rozhodnutia súdu, to sa, samozrejme, týka už druhej veci, ktorú riešil pán námestník Dr. Kandera. A Ústavný súd Slovenskej republiky v svojom rozhodnutí hovorí takto: Pokiaľ sťažovateľ Najvyššiemu súdu vytýkal, že sa v napadnutom rozhodnutí nezaoberal nesprávnym, nezákonným postupom vyšetrovateľa v rámci prípravného konania, ale aj konania pred začatím trestného stíhania týkajúceho sa predovšetkým spísania úradného záznamu o skutočnostiach nasvedčujúcich spáchanie trestného činu, ktorý bol podkladom na začatie trestného stíhania namiesto trestného oznámenia, podľa názoru Ústavného súdu tieto sťažovateľom uvádzané námietky bez akýchkoľvek pochybností presahovali rámec prieskumnej povinnosti Najvyššieho súdu v konaní, ktorého predmetom bolo rozhodovanie o osobnej slobode sťažovateľa, rozhodnutie o väzbe. Z ustanovení Trestného poriadku, § 230 ods. 1, jednoznačne vyplýva, ktorý orgán verejnej moci vykonáva dozor nad dodržiavaním zákonnosti pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní a práve tento orgán, teda prokurátor, mal byť v prvom rade adresátom sťažovateľom predostretých námietok. Práve prokurátor je v súlade s ustanoveniami Trestného poriadku oprávnený nesprávne, nezákonné postupy vyšetrovateľa korigovať. Prokurátor. Nie súd v prípravnom konaní. Ústavný súd zastáva názor, že nie je akceptovateľné vyžadovať od súdu rozhodujúceho v rámci prípravného konania o väzbe obvineného, aby v prípravnom konaní prebral právomoc dozor vykonávajúceho prokurátora a detailne skúmal zákonnosť postupu vyšetrovateľa v rámci prípravného konania a konania pred začatím trestného stíhania, pretože nie je zákonom zmocnený. On nie je zákonom zmocnený, aby v tomto štádiu trestného konania naprával prípadné chyby vyšetrovateľa. To si treba uvedomiť a mať na zreteli vždy, keď sa bude viesť debata o zmene inštitútu § 363 a nasledujúcich Trestného poriadku v zmysle, že vo väzobných veciach by tento, toto oprávnenie generálny prokurátor nemal. A práve tam to máme.
Nedá mi povedať ešte ďalšiu vec. Pomáha dôvere v právny štát a dôvere občanov v právny štát to, že sa nám tu jak huby po daždi z noci do rána vyrojili trestní právnici, ktorí neriešia kompetenčne to, čo majú zverené, ale zaujímajú sa o trestné právo? O trestné právo spôsobom, že nemajú ani len elementárne, základné znalosti o systéme a jednotlivých súvislostiach v rámci systému, v rámci rozhodovania? Je to normálne? Je to normálne, keď človek, ktorý nedokázal ani sám napísať diplomovú prácu, musím to tak povedať, uráža generálneho prokurátora, zaraďuje ho medzi mafiánov a neviem čo? (Potlesk.) Podľa mňa to normálne nie je. Nie je to normálne. A ja sa musím proti tomu ohradiť, aj keď pani ministerka povie, že na ústredných orgánoch sú prerastené organizovaným zločinom. Nech povie konkrétne, na Generálnej prokuratúre kto patrí medzi organizovaný zločin. Bude mať možnosť, môže sa vyjadriť, môže povedať kto, ale so všetkými dôsledkami.
Nedá mi, nedá mi ešte jednu poznámku k tejto problematike dôvery v právny štát a podobne povedať, že jednoducho nie je možné pristupovať k zmene právnych predpisov, zásadných ustanovení a k systémovým zmenám bez riadnej odbornej diskusie, ozaj poctivej odbornej diskusie, ale odbornej. Nie spôsobom, ako to robia pivní skauti. To jednoducho nie je možné. To sú vážne veci. Tu sa rozhoduje o ľuďoch. Tu sa nerozhoduje o tom, že je zaistená vec, kôpka papiera. Tu sa rozhoduje o ľuďoch, o garancii ich práv. To jednoducho nie je možné, aby pre nesúhlas s nejakým rozhodnutím, ktorý je... to je iluzórne, pretože tí ľudia kritizovali niečo, teraz dám nabok kauzu veľkopodnikateľa, kde Najvyšší súd sa viackrát vyjadril, a čakám, kedy predstúpia tí, ktorí nás dehonestovali, pred kamery, ale aj v ostatných prípadoch. Nepoznali spis, nepoznali dôvody, ale rozhodnutie bolo politicky nesprávne. Ale prokurátor politicky nerozhoduje, ani nikdy ja teda rozhodovať politicky nebudem. Aj keď mi osekáte ruky, v poriadku, pingpong hrať nebudem, ale... (Potlesk.)
V súvislosti s týmto považujem za potrebné povedať to, že pri Bezpečnostnej rade Slovenskej republiky bola zriadená odborná pracovná skupina, ktorá podľa vyjadrení, ktorá podľa vyjadrení predsedu vlády Slovenskej republiky zo včera, dnes sme to, dnes k tomu aj kolegyňa zaujímala stanovisko, produkoval 17 návrhov, konkrétnych návrhov zmien, zmien právnych predpisov aj systémových, aj iných. To nie je pravda. Pokiaľ tam bola Mgr. Hubertová len ako štafáž, že tam bol zástupca Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, ktorá potvrdila, že takéto opatrenia ani neboli prejednané so záverom, že je to výstup z pracovnej skupiny, a ani ona a ani ja ako generálny prokurátor takéto výstupy z tej skupiny nemám napriek tomu, že sme tam mali zástupcu, to je nekorektné. Toto, toto má zvýšiť dôveru občanov v právny štát?! Toto, čo sa udialo v súvislosti s touto skupinou?! To si myslím, že dosiahlo úplný opak, úplný opak. A ak má byť zástupca Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky nejakou zásterkou na to, aby mohli povedať, veď bol pri tom, veď o tom vie, tak zástupca Generálnej prokuratúry sa ďalej v tejto pracovnej skupine zúčastňovať nebude, pokiaľ by mali byť ešte ďalšie zasadnutia, čo neviem, či majú byť.
Ja som sa stretol aj pred nejakými dvoma alebo troma týždňami aj s pani prezidentkou Slovenskej republiky na jej žiadosť. Bol som tam aj s pánom dnes už prvým námestníkom generálneho prokurátora, kde sme v rámci možností bez toho, aby sme rozoberali konkrétne veci, debatovali o súčasnom stave aj právneho štátu, aj bezpečnostných zložkách a tak ďalej. Ja som povedal, že ten stav je horší, ako sme si ochotní priznať, že je. Určite nebude nekorektné, keď vytiahnem sekvenciu, pretože to budú moje slová, ktoré som povedal u pani prezidentky, ktorá sa ma opýtala, a inak túto otázku mi raz po telefóne položil aj pán predseda vlády Slovenskej republiky, že čo s tým, ako ďalej. A ja som jej odpovedal tri slová: striktné dodržiavanie zákona. Nič viac.
Každý, kto nesie svoju zákonnú kompetenciu, musí striktne dodržiavať zákon. A ja dávam ozaj týmto občanom slovo, že je tu orgán, ktorý bdie nad zákonnosťou, bdieť bude a nebude to inak, ani keď si to niekto bude priať alebo nebude priať. Jednoducho to je proste nastavený systém práce a bude to tak. Aj od kolegov v rámci prokuratúry žiadam, aby sa rešpektovali pravidlá, aby sa rešpektovali pravidlá vyplývajúce zo subordinácie a charakteru orgánov prokuratúry ako hierarchicky usporiadanej jednotnej sústavy štátnych orgánov na čele s generálnym prokurátorom, v ktorej prokurátori pôsobia v nadriadenosti a podriadenosti. Jednoducho nie je možné ignorovať vnútrorezortné predpisy bez toho, aby to malo dôsledok. Nie je možné stavať sa spôsobom pod pláštikom otvorenosti prokuratúry, lebo otvorenosť prokuratúry neznamená anarchiu. Neznamená, že hocikto pôjde do médií a bude urážať, dehonestovať a znižovať vážnosť nadriadeného prokurátora v súvislosti s rozhodovaním bez štipky, bez elementárnej štipky schopnosti sebareflexie a uznania si, že pochybil. Nie je možné ďalej akceptovať stav, že ten, kto poukáže na nezákonnosť a nesprávny postup, je v konečnom dôsledku v médiách valcovaný, ako keby bol zločinec.
To platí aj o disciplinárnych veciach. Keď si spomíname na príklad, kde Najvyšší súd Slovenskej republiky dvakrát, v dvoch rozhodnutiach povedal, že flagrantné porušenie zákona, lehôt a práv obvineného, ja dám návrh na disciplinárne stíhanie, pretože to nadriadený prokurátor odmietne urobiť, a ja som ten zlý? Nehnevajte sa!
Takže treba pri všetkých zmenách, ktoré, čo je právom vlády navrhovať, je právom poslancov navrhovať, je právom Národnej rady Slovenskej republiky prijať, právom prezidentky Slovenskej republiky podpísať, nepodpísať, vetovať. Prosím vás, s uvážením zasahovať do oprávnení a do systémových otázok, ktoré môžu v konečnom dôsledku pre občanov znamenať stratu tej kvality ochrany ich práv, ktorú majú dnes. Proste ľudia sú omylní a majú právo na to, myslím prokurátori a policajti, a ľudia majú právo na to, aby tie garancie, garancie tu boli.
Treba vypočuť odbornú verejnosť. Nemožno zatvárať oči nad podporou odbornej verejnosti. Veď aj k tej problematike, problematike § 363 a nasledujúcich Trestného poriadku sa vyjadrila Slovenská advokátska komora, Združenie sudcov Slovenska, sudcovia, akademická obec jednoznačne zaujíma stanovisko. Zaujíma stanovisko, prokurátori sa posledne vyjadrili. Ešte raz im ďakujem, že v sebe našli tú silu v rámci nášho hierarchicky usporiadaného systému. A presne to vystihli.
Áno, smejete sa, lebo podľa vás bez môjho súhlasu nejdú ani na toaletu, ako ste povedali. (Reakcia z pléna.) Samozrejme. Áno, ja mám (zaznievanie gongu) 900 prokurátorov na ruke. (Reakcia z pléna.) Takže, takže... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Laurenčík, Milan, podpredseda NR SR
Poprosím, pán poslanec Baránik. (Reakcia z pléna.)

Žilinka, Maroš, generálny prokurátor SR
Takže prosím, aby boli vypočuté hlasy odbornej verejnosti, pretože, pretože len tak môžme u občanov vzbudiť aspoň nádej, že sú tu orgány, ktoré ich chránia, a že robíme to v dobrej vôli. Ja dokiaľ budem môcť, budem to robiť, hovorím, aj keď mi, aj keď neviem, čo bude. Dávam ten prísľub a vždy som tak robil a vždy tak budem.
Vážený pán predseda Národnej rady, ďakujem velice pekne za slovo. Ďakujem. (Dlhotrvajúci potlesk.)