Videokanál poslanca

Ďakujem pekne. Ja len chcem kolegom veľmi pekne poďakovať, stotožňujem sa so všetkým, čo povedali aj kolega Suja, aj kolega Kočiš, ja len mám niekedy pocit, že, že táto spoločnosť odsúva ľudí, ktorí nie sú prínosom nejakým pre... pre ňu ako takí, a majú pocit, že, že to nie je potrebné riešiť. Ja, keď sa niekto nestretol s niečím takým, tak to mô... pochybujem, že to pochopí. A keď sa aj stretol, tak si urobí nejaký obraz a povie si, áno, majú to ťažké. Ale obuť si topánky rodičov, ktorí toto zažívajú dennodenne, to si asi nedokáže predstaviť nikto, kto to nezažil, ale to je pochopiteľné.
Takže budem veľmi rada, keď aspoň takým malý krôčikom urobíme krok vpred, a ja dúfam, že sa nám podarí presadiť ešte nejaké ďalšie nové veci, ktoré uľahčia takýmto rodinám život.
Ďakujem vám veľmi pekne, kolegovia.

Ďakujem pekne. Vážené kolegyne, kolegovia, o tom, čo má upraviť návrh novely, som už hovorila dosť obsažne v prvom čítaní. Teraz by som chcela povedať pár slov z pohľadu rodiny, do ktorej sa dieťa so zdravotným postihnutím narodí.
Začnem asi tým, že narodenie vlastného dieťaťa je asi pre každého rodiča ten najkrajší moment v živote. Narodením dieťaťa so zdravotným postihnutím sa ale rodina stáva odlišnou od iných rodín. Radosť vystrieda strach, obavy a smútok. A začína boj. Každodenný a doživotný. Keď sa dieťa narodí a diagnostikujú mu určité postihnutie, je dôležité, aby rodina cítila určitú oporu, pomoc, lebo rodina sa musí vyrovnať s faktom, že ich dieťa je iné. Mnoho rodičov sa s týmto faktom zmieri a snaží sa dať dieťaťu všetko, čo je v ich silách. No mnoho rodičov sa s tým nevie vyrovnať a svoje dieťa zveria do ústavnej starostlivosti. Tam dieťaťu nikdy nebude poskytnuté to, čo by mu mohli dať rodičia. A to je hlavne láska.
Veľkým problémom pre rodiny s postihnutým dieťaťom je to, že sa cítia izolovaní a osamotení. Postihnutie je obrovskou záťažou a problémom pre rodičov. V škole sa môžete vyučiť za krajčírov, kuchárov či vyštudovať právo alebo strojárstvo. Nikde sa však nedá naučiť, ako byť rodičom postihnutého dieťaťa. Rodičia majú teda zákonité obavy z toho, či to zvládnu a ako to zvládnu. Bez ohľadu na závažnosť postihnutia každý rodič to prežíva a niečo v rodičovi umiera. Rodičia postihnutých detí často riešia to, čo je najlepšie pre rodinu ako celok, finančný príjem, zamestnanie, sociálne výhody a ako sa začleniť späť do spoločnosti. Rodičia si tak vlastne hľadajú cestu, ako sa vyrovnať s postihnutím dieťaťa. Je to však najmä o tom, vyrovnať sa s bolesťou a s pocitmi s tým spojenými.
Je nutné takúto rodinu podporovať nielen ekonomicky, ale predovšetkým jej poskytnúť odbornú lekársku a metodickú pomoc i psychologický servis smerovaný ako k dieťaťu samotnému, tak i k jeho rodičom, pretože starostlivosť o takéto dieťa predstavuje vysokú mieru psychickej, fyzickej záťaže i stresov, ktoré môžu narušiť nielen osobnosť rodičov, ale aj samotnú stabilitu rodiny.
Rodina, ak ostane úplná, stráca jeden príjem. Ak ostane rodič sám, stráca príjem úplne a ostáva mu požiadať iba štát o pomoc. Nedostatok zariadení sociálnych služieb brzdí možnosti pracovať minimálne jednému z rodičov. Tam potom ruka v ruke, pochopiteľne, prichádza beznádej a frustrácia. Starostlivosť je náročná, vyčerpávajúca a nekonečná. Každý rodič miluje svoje dieťa. A nezáleží na tom, aké je. Spoločnosť sa ale nemôže spoľahnúť na to, že rodič sa postará a zvládne to sám bez pomoci. Mám za to, že štát by mal v maximálnej miere podávať pomocnú ruku rodičom, ktorí sa starajú o deti a dospelých s hendikepom. Zo skúseností ale viem, že sa boria s problémami a majú pocit, že sú v tom úplne sami.
Vážení kolegovia, verím, že návrh zákona podporia všetci poslanci a urobíme tak aspoň malý krok k zlepšeniu životných situácií takýchto rodín. Nech vedia, že spoločnosť na nich nezabudla.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, sa predkladá z dôvodu potreby doplnenia prílohy č. 4 upravujúcej percentuálnu mieru poklesu zárobkovej činnosti podľa druhu zdravotného poistenia... druhu zdravotného postihnutia orgánov a systémov na účely invalidity ako jednej z podmienok nároku na invalidný dôchodok.
Navrhuje sa v prílohe č. 4 doplniť kapitolu Duševné choroby a poruchy správania o novú skupinu chorôb, a tou je poruchy autistického spektra, kam zahŕňame detský autizmus, atypický autizmus, Rettov syndróm, iná detská dezintegračná porucha, hyperaktívna porucha spojená s mentálnou retardáciou a stereotypnými pohybmi, Aspergerov syndróm, iné poruchy autistického spektra, nešpecifikované poruchy autistického spektra, a to vrátane ustanovenia percentuálnej miery poklesu schopnosti zárobkovej činnosti.
Cieľom navrhovaného doplnenia je predísť nutnosti porovnania niektorých chorôb s inou chorobou, ktorá je svojím funkčným dopadom najviac porovnateľná.
Návrh zákona nemá vplyvy na rozpočet verejnej správy, vplyvy na podnikateľské prostredie a nemá sociálne vplyvy a vplyvy na životné prostredie, na informatizáciu, na služby verejnej správy pre občana a na manželstvo, rodičovstvo a rodinu. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky a zákonmi, ako aj s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.
Ďakujem pekne.

Pán predseda, žiadam o termínovanie bodov 37 a 38, tlač 569 a 574, na utorok 21. 9. o 15.00.

Kolegovia, ja vám ďakujem za teda uznanlivé slová. Ja by som ešte snáď k tomu doplnila všetko, čo sme tu hovorili. Ja dúfam, že sme začali, že týmto nekončíme, lebo tento problém čo je, sa nás dotýka.
Jedna vec je, jak ste hovorili, pán kolega, že potrebujeme psychiatrov, potrebujeme pedopsychiatrov, svätá pravda, je ich málo. K tomu ešte chcem povedať, že tento návrh sa nedotkne možno veľa ľudí s autizmom, pretože väčšinou ruka v ruke s diagnózou autizmus ide aj mentálna retardácia. To znamená, že majú tam nejaké pridružené ochorenia, takých tých kvázi Rain Manov je málo a naozaj je to náročné, aby sa zamestnali, i keď majú schopnosti, mnohí majú schopnosti.
O tom, ako ste hovorili, pán kolega, že to, že proste tieto choroby rozbíjajú rodiny. Áno, je to tak, bohužiaľ, tí rodičia to neunesú a môj názor je taký, že už tí, ktorí nesú to bremeno, lebo je to bremeno pre všetkých rodičov, ktorí sa s týmto stretnú, by mal byť ten štát tu na to, aby im pomohol.
Zariadenia pre autistické deti alebo autistických dospelých, vy hovoríte, že s niekým spolupracujete, je to super, len ich je málo, tie deti sú doma, resp. dospelí, poradovníky v DSS-kách sú na dvadsať rokov, lebo v podstate sa čaká, kým niekto zomrie.
Čiže musíme ísť touto cestou, ja hovorím, dúfam, že sme len začali, mám veľa vecí, ktoré by som chcela zmeniť, a verím, že sa nám podarí niečo toto volebné obdobie urobiť pre týchto ľudí, lebo naozaj to je, to je ťažká diagnóza, hoci si niekto myslí, že to je taká sofistikovaná diagnóza, je to veľmi ťažká diagnóza.
Kolegovia, ďakujem vám veľmi pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Vážené kolegyne, kolegovia. Poruchy autistického spektra sú samostatnou kapitolou duševných porúch uvedenou v medzinárodnej klasifikácii chorôb pod názvom Prenikavé poruchy vývinu. Keďže počet ľudí s autizmom v našej spoločnosti stúpa, problematike autizmu sa venuje v odbornej aj laickej verejnosti väčšia pozornosť ako v minulosti. Tomu zodpovedajú aj vytýčené ciele v rámci Národného programu duševného zdravia. Poruchy autistického spektra známe aj pod starším názvom Detský autizmus sú závažným celoživotným neurovývinovým ochorením, týkajú sa preto prirodzene nielen detí, ale aj dospelých ľudí s touto poruchou, ktorí sú ohrození vysokou mierou sociálneho vylúčenia. Zväčša pri každodennom fungovaní potrebujú pomoc druhej osoby a len zriedka sú schopní uplatniť sa na trhu práce. To sa týka aj tých jedincov s poruchou autistického spektra, u ktorých nie je významne znížený intelekt, tzv. vysokofunkčných autistov a ľudí s Aspergerovým syndrómom.
Najväčší problém s invalidizáciou je u autistov, ktorí nemajú súbežne diagnózu mentálnej retardácie. Pritom aj u nich je narušenie sociálnych a komunikačných schopností výrazné a zamestnať sa, sa im v drvivej väčšine prípadov nepodarí.
Zriedkavými výnimkami sú geniálni experti na izolované odvetvia, napríklad programátori a podobne, kde zamestnávateľ toleruje ich čudácke maniere a nevyspytateľný výkon v práci výmenou za ich výnimočný prínos.
Priznajme si, každý z nás pracujúcich už aspoň párkrát sníval o tom, že by nemusel chodiť do práce a mohol by sa venovať tomu, čo ho baví. Nemusel by vstávať do práce, počúvať otravného šéfa alebo riešiť intrigy medzi kolegami. Ale je aj veľa vecí, ktoré by sme bez práce nemali. Nehovorím len o peniazoch, ale to, že chodíme do práce, znamená, že môžeme na sebe pracovať a neustále sa zdokonaľovať, učiť sa nové veci. Ak človek chodí pravidelne do práce, znamená to, že má denný režim, teda počas pracovného týždňa väčšinou chodí spať a vstáva v približne rovnakom čase. Okrem toho má práca aj sociálny aspekt. Na pracovisku sa stretávame s určitým okruhom ľudí, s ktorými vytvárame vzťahy, spolupracujeme, ale aj súťažíme. V práci môže človek zažívať pocit úspechu, dobre vykonanej práce, ale na druhej strane musí zniesť aj kritiku a negatívnu spätnú väzbu.
Skúste si predstaviť, že nič z tohto by vám nebolo umožnené. Ako by asi vyzerali vaše dni? Bohužiaľ, život bez práce je realitou pre väčšinu ľudí, ktorí trpia autizmom. Medzi dospelými autistami je takmer stopercentná nezamestnanosť, pričom veľa z nich má dostatočné schopnosti a zručnosti na to, aby mohli vykonávať prácu.
Po ukončení vzdelávania väčšinou ostávajú doma, ocitajú sa v sociálnej izolácii, pomaly strácajú zmysel života. Prečo je to tak? Pre autistov je ťažké vyjadrovať a popísať svoje emócie. Preto je pre nich ťažké identifikovať, čo by chceli robiť. Ak už aj vedia, v akej oblasti by chceli pôsobiť a hľadajú si v nej prácu, majú často problém uspieť na pracovnom pohovore, keďže jedným z deficitov, ktoré so sebou autizmus prináša, je narušená schopnosť komunikácie. Tieto neúspechy ešte viac narúšajú ich sebavedomie a vzbudzuje to v nich pocit bezmocnosti a menejcennosti. Vo svojom živote sú odkázaní na sociálne dávky a pomoc rodiny.
Súčasné znenie zákona č. 461 o sociálnom poistení, žiaľ, túto problematiku vôbec nerieši. V prílohe č. 4 tohto zákona, ktorá uvádza zoznam duševných chorôb a porúch správania, pri ktorých je nárok na priznanie invalidného dôchodku, sa poruchy autistického spektra vôbec neuvádzajú. To mimoriadne sťažuje situáciu samotným osobám s autizmom, ich rodinám, ošetrujúcim lekárom a v neposlednom rade aj posudkovým lekárom.
V snahe o nápravu tejto situácie predkladáme návrh novely o sociálnom poistení, v ktorej navrhujeme pridanie novej položky v prílohe č. 4. Jedná sa o novú položku 9 kapitoly V - Duševné choroby a poruchy správania, ktorá bude mať názov Prenikavé poruchy vývinu. Psychický vývoj týchto jedincov je narušený manifestáciou príznakov v rannom až školskom veku. Zložité mozgové funkcie, ktoré sú zodpovedné za fungovanie komunikácie, sociálne interakcie a predstavivosti, sú narušené v rôznej miere, od ktorej sa následne odvíja stupeň poruchy. Dôsledkom obmedzeného fungovania niektorých funkcií sú problémy v porozumení bežných zákonitostí a pravidlám okolitého sveta, čo spôsobuje zníženú schopnosť prispôsobiť sa a fungovať na úrovni rovesníkov.
Pri posudzovaní sa treba zamerať na kvalitatívne narušenie sociálnych interakcií, kvalitatívne narušenie komunikácie, veľmi obmedzený rozsah záujmov a aktivít. Pri prenikavých poruchách vývinu aj pri miernom narušení sociability ide o výrazný odklon od zdravej populácie. U jedincov, ktorí nemajú narušený intelekt alebo majú mierne narušený intelekt, tzv. vysokofunkčný autizmus a Aspergerov syndróm a boli schopní sa vzdelávať, je dôležité zhodnotiť, či sú aj schopní naučené vedomosti aplikovať v bežnom živote.
Vážení kolegovia, kolegyne, ďakujem vám za vašu pozornosť, a teda pevne dúfam, že uvedený návrh podporíte naprieč politickým spektrom.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Vážení kolegovia, návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, sa predkladá z dôvodu potreby doplnenia prílohy č. 4 upravujúcej percentuálnu mieru poklesu zárobkovej činnosti podľa druhu zdravotného postihnutia orgánov a systémov na účely invalidity ako jednej z podmienok nároku na invalidný dôchodok.
Navrhuje sa v prílohe č. 4 doplniť kapitolu, kapitolu V - Duševné choroby a poruchy správania o novú skupinu chorôb - Poruchy autistického spektra, kam spadá detský autizmus, atypický autizmus, Rettov syndróm, iná detská dezintegračná porucha, hyperaktívna porucha spojená s mentálnou retardáciou a stereotypnými pohybmi, Aspergerov syndróm, iné poruchy autistického spektra, nešpecifikované poruchy autistického spektra, a to vrátane ustanovenia percentuálnej mieri poklesu schopnosti zárobkovej činnosti.
Cieľom navrhovaného doplnenia je predísť nutnosti porovnania niektorých chorôb s inou chorobou, ktorá je svojím funkčným dopadom najviac porovnateľná.
Návrh zákona nemá vplyvy na rozpočet verejnej správy, vplyvy na podnikateľské prostredie a nemá sociálne vplyvy a vplyvy na životné prostredie, na informatizáciu, na služby verejnej správy pre občana a na manželstvo, rodičovstvo a rodinu. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky a zákonmi ako aj s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.
Ďakujem, skončila som.

Ďakujem pekne. Ja sa krátko vrátim k tomu včerajšku. Pán kolega, vy ste tu argumentovali, že chcete byť zodpovedný, že proste musíte k tomu pristúpiť zodpovedne, a teda v nočných hodinách to možné nie je. To je síce pekné, ale vy ste nás proste chcel len vycvičiť. To je celé. Lebo to nie je prvýkrát, čo sa to stalo, to sa už tu raz stalo, že sme tu sedeli, celé plénum, a čakali sme, kedy skončí zdravotnícky výbor, ale pani predsedníčka odišla domov, lebo nemala čas. Nemala čas sa oboznámiť s tým, čo bude na rokovaní výboru. Takže toto nie je novinka, to a dneska ste to tu aj povedal vlastne, že ste nás vycvičil.
Druhá vec. Ja nebudem pochybovať o vašej odbornosti, ale to dnešné vystúpenie bolo ako prednáška na vysokej škole. Na vysokej škole ekonomickej, odbor financie. (Ruch v sále a zaznievanie gongu.) Ale my tu riešime reálnu situáciu. A mňa len veľmi mrzí alebo... no je mi to, bohužiaľ, to je smiech cez plač, že vy ste sa vlastne stali takým, takým užitočným panáčikom pre opozičných poslancov a oni sa, oni sa len smejú, oni si otvoria pukance a môžu len tlieskať, lebo to je celé. Vy sa tešíte z toho, že vás chvália? Ako to vám ako robí dobre? Lebo ja to tak nevidím.
Druhá vec je, pán kolega, SaS-ka sa profiluje ako propodnikateľská strana. Áno? Vy žijete na Slovensku? Vy sa pohybujete medzi podnikateľmi? A to je jedno, či to je gastro, alebo akýkoľvek sektor. Vy ste včera v rozprave povedali, že ideme do dobrých časov. Áno, máme málo hos... málo, málo hospitalizovaných, málo nakazených. Ale čo to má spoločné s ekonomikou? Tá je na kolenách, pán kolega!
A ja vám dám jednu otázku, ako chcete naštartovať ekonomiku, lebo od toho sa to celé odvíja.

Ja takisto len pripomínam kolegom z výboru na kontrolu Vojenského spravodajstva, dnes 12.15 hod. máme rokovanie v miestnosti 71 ubytovacieho zariadenia. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ja len krátko by som zareagovala, ja úplne súhlasím s tým, čo tu odznelo. Veci sa dejú tak, ako sa dejú, ale, samozrejme, podporíme návrh tohto zákona, len ja si myslím, že znova začíname odzadu a riešime dôsledok a nie príčinu. Tak, ako to odznelo, aj kolegyňa Drábiková povedala, ja si myslím, že častokrát tie domovy sociálnych služieb sú kapacitne poddimenzované, čo sa týka zamestnancov, a takisto sú veľmi slabo finančne ohodnotení. Tú prácu robí človek, ktorý ju chce robiť, samozrejme, ale tiež musí z niečoho žiť, takže mám za to, že možno cesta je aj riešiť túto situáciu a vlastne nejakým spôsobom dostať do legislatívy alebo do nejakej vyhlášky materiálno-technické zabezpečenie takýchto zariadení, aby tam bolo presne stanovené, že koľko pracovníkov tam musí byť, a aby sa toto nestávalo, takéto ľudské zlyhania, s ktorými sa dneska potýkame.
Ďakujem veľmi pekne.