Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Uvádzajúci uvádza bod

7.5.2021 o 11:38 hod.

JUDr.

Zuzana Stavrovská

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie v rozprave 17.6.2022 11:55 - 11:55 hod.

Zuzana Stavrovská Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Dovoľte na záver naozaj veľké poďakovanie za to, že vaša práca je zameraná na ľudí so zdravotným postihnutím a na pomoc. Mojou úlohou je naprieč celým politickým spektrom pôsobiť nezávisle a presne upozorňovať na to, kde sú tie medzery, ktoré treba odhaliť. Stretnutia s vami sú pre nás veľkou inšpiráciou, a preto vás srdečne aj s mojimi kolegami a kolegyňami pozývame na úrad, vaše skúsenosti, ktoré máte, pretože na vás sa ľudia obracajú, ste známejšie osoby ako ja alebo ako úrad. My, samozrejme, sa snažíme dostať čo najviac do povedomia a myslím, že sa nám to teda aj darí, ale vy máte možno vo vašich regiónoch ten bližší kontakt s ľuďmi so zdravotným postihnutím. Neváhajte sa na nás obrátiť, aby sme tú pomoc mohli aj spoločne nastaviť a prípadne aj spoločne potom upraviť danú legislatívu. Radi vás teda uvítame na úrade a sme otvorení komunikácii a diskusii na riešenie týchto problémov, ktoré vy aj sami evidujete a riešite.
Ďakujem ešte raz veľmi pekne aj v mene celého kolektívu. Ďakujem.
Skryt prepis
 

17.6.2022 10:25 - 10:40 hod.

Zuzana Stavrovská Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som vám na tomto mieste predniesla výsledky činnosti komisára pre osoby so zdravotným postihnutím za rok 2021. Je to práca celého tímu úradu komisára a rada by som vás informovala a prešla s vami všetky oblasti, ktoré sme v správe spracovali.
Dovoľte však najprv, kým začnem túto prezentáciu, aby som sa vám poďakovala za dôveru, ktorú ste mi dali v decembrových voľbách, a veľmi si to vážim, verím, že vašu dôveru nesklamem a ďakujem vám veľmi pekne za priestor, aby som mohla túto prácu vykonávať ďalších šesť rokov. Táto práca ma veľmi baví a verím, že to nadšenie, ktoré na úrade máme, aby sa zmenili a zlepšili podmienky života ľudí so zdravotným postihnutím, že sa pretaví naozaj v tomto období k ďalším a k ďalším lepším výsledkom.
Začala by som číslami, ktoré sú v úvode správy v jednotlivých tabuľkách, grafoch, ktoré si môžete v tejto správe pozrieť. Čiže celkovo sme za rok 2021 mali doručených 631 podnetov, z toho ukončených bolo 552, čiže 87 %, vo zvyšných sa ešte koná, pretože za obdobie na konci roka, keď tieto podnety chodili, tak nebolo možné, samozrejme, ich doriešiť. Celkovo však za šesť rokov práce úradu komisára sme prijali vyše 3 400 podnetov. Rada by som vás previedla touto správou aj z pohľadu takej šesťročnej bilancie môjho prvého funkčného obdobia a upozornila na rôzne zistenia. Celkovo bolo v roku 2021 ukončených 650 podnetov, ktoré teda je ten počet vyšší ako počet doručených, prijatých podnetov, pretože sme dokončili aj niektoré podnety začaté v rokoch ´20 a čo znamená teda, že vlastne niektoré tie podnety, ktoré boli v roku 2020, teoreticky ´21, mali už svoj výsledok.
Najčastejšie zamerania podnetov, ktoré boli ku nám doručené, bolo v období roku 2021, to boli podnety týkajúce sa sociálneho poistenia a invalidného dôchodku. Na tomto mieste by som veľmi rada zhodnotila tento stav z dôvodu, že teda tento počet podnetov sme vnímali aj z pohľadu pandemickej situácie, že ľudia prichádzali o prácu a riešili svoju pomoc formou možnosti prepočítania invalidných dôchodkov. Čiže tento počet týchto podnetov bol veľmi veľký, týkal sa naozaj 74 prípadov.
V poradí ďalším počtom podnetov boli sociálne služby, a to sú podnety týkajúce sa pobytovej celoročnej formy. Ďalším v poradí boli občianskoprávne alebo rodinné problémy a potom týkajúce sa, podnety týkajúce sa bezbariérovosti, koncesionárskych poplatkov, zdravotnej starostlivosti, peňažných príspevkov na opatrovanie, kde nám vyskočilo aj v súvislosti s nepriznaním týchto peňažných príspevkov vyše 25 podnetov.
Typy podnetov, ktoré sme na úrade riešili, možno rozdeliť do troch kategórií, a to 52 % tvorili podnety na preskúmanie, čiže bolo nám doručené nejaké rozhodnutie, alebo bol podávateľom podnetu namietaný postup nejakého úradu verejnej správy, ktorý sme museli prešetriť a preskúmať jednotlivé listiny a následne sme potom písali vyjadrenia. 46 % podnetov sa týkalo poradenstva a 2 % tvorili podnety ako návrhy na zmenu legislatívy, existujúcej legislatívy.
V akom veku sa na nás častejšie obracajú podávatelia? Najčastejšie sa na nás obracia stredná a staršia generácia, čiže najviac nám bolo doručených podnetov vo veku od 51 po 60 rokov a potom sedemdesi... nad 71 rokov. Nasleduje kategória od 41 do 50 a ďalšie vekové kategórie. Ale tieto informácie o veku našich dotknutých osôb sledujeme vtedy, keď nám túto informáciu podávatelia poskytnú, čiže nemáme informácie o všetkých podávateľoch, čiže toto vlastne je informácia o tých podnetoch, v ktorých to vieme vysledovať.
Sumárne zhodnotenie pôsobnosti komisárky v číslach za obdobie posledných šiestich rokov je uvedené v kapitole 6 na str. 69 a z nich vyberám informácie o počte porušení Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím, ktoré sme zistili v jednej štvrtine podnetov, v ktorej bolo porušených celkovo 18 článkov dohovoru s celkovým počtom porušení 110. Najväčším počtom porušení, najväčší počet porušení sme konštatovali v oblasti porušenia práva na prístupnosť, v 93 prípadoch, kedy boli porušené práva na prístupnosť z hľadiska architektonického riešenia alebo poskytovania informácií, čiže komunikačné bariéry, či už je to aj v doprave, alebo v jednotlivých budovách, alebo komunikačné bariéry týkajúce sa poskytovania informácií napríklad aj v čase pandémie.
83 porušení sme konštatovali pri porušení práva na primeranú životnú úroveň, čo je 28, čl. 28 Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím, kedy sme konštatovali porušenie práva na dostatočnú výživu, ubytovanie, rovnaký prístup k cenovo dostupným službám a verejnej bytovej výstavby, oblečenia, starostlivosti o tých ľudí.
81 porušení sme konštatovali v prípade porušenia čl. 13, a to je prístup k spravodlivosti. A to sú tie súdne konania, do ktorých my vstupujeme ako subjekt popri osobe so zdravotným postihnutím ako nezávislý úrad, ktorý má pomáhať ľuďom so zdravotným postihnutím v týchto súdnych konaniach. Čiže jednoznačne sme konštatovali, že v 81 prípadoch došlo k porušeniu práva na spravodlivosť, ktorú garantuje čl. 13 dohovoru. V sedemdesiatich dvoch porušení, 72 porušení sme konštatovali pri práve na nezávislý spôsob života podľa čl. 19, a to je presne ten článok, ktorý hovorí o tom, že ľudia, ktorí sú odkázaní na sociálne služby, na pomoc štátu, či už podporou formou rôznych finančných príspevkov, alebo odkázaní sú na starostlivosť v sociálnych službách, tak tuto vlastne je ten problém, že nemali osobnú asistenciu, nebol im priznaný príspevok na opatrovanie, boli segregovaní v zásade z tohto dôvodu a nemohli sa začleniť do spoločnosti.
Na odstránenie zistených nedostatkov sme uložili okrem opatrení ukladaných pri monitoringoch, ktoré evidujeme samostatne, tu sme uložili pri individuálnych podnetoch 195 opatrení na nápravu a k nim bolo uložených 206 úloh, ale z toho v roku 2021 sme uložili 33 nových opatrení a z toho bolo 24 splnených. Čiže na tomto mieste by som rada poďakovala subjektom, ktorým ukladáme opatrenia na nápravu, že prijímajú tieto opatrenia, že je možné s nimi komunikovať v tomto pozitívnom duchu a tak, aby tieto opatrenia prijali ako svoju úlohu, že my vlastne sa snažíme ich viesť k tomu, aby boli odstraňované prekážky a bariéry pre ľudí so zdravotným postihnutím.
Čo je dôležité a v tomto vidíme obrovský zmysel našej práce, ktorá je pôsobnosťou značne neobvyklou v porovnaní napr. s pôsobnosťou verejného ochrancu práv, je, že komisár môže vstúpiť do súdneho konania. Ako som uviedla, my sme konštatovali porušenia čl. 13 v rámci týchto súdnych konaní a považujeme za veľmi významné, aby táto účasť v súdnych konaniach jednoducho bola realizovaná jednoduchším spôsobom. Stretávame sa totiž s tým, že musíme požiadať súd, aby sme mohli vstúpiť do súdneho konania, aby súd vydal uznesenie o povolení vstupu, čo však ale znamená, že niekedy toto uznesenie je vydané aj po siedmich-ôsmich mesiacoch, čím sa celé konanie predlžuje, alebo môže sa stať, že súd vôbec nevydá uznesenie, ktorým povoľuje vstup komisára z dôvodu, že dostatočne sú chránené záujmy účastníka konania kolíznym opatrovníkom, čo však ale znamená vo veľa prípadoch to, že kolízny opatrovník je nečinný v súdnom konaní alebo má konflikt záujmu vo vzťahu k osobe, ktorú má zastupovať, že je rodinný príslušník napr. navrhovateľa v konaní o obmedzení spôsobilosti na právne úkony.
Čiže k 31. 12. 2021 sme celkovo vstúpili do 93 súdnych konaní, z toho v roku ´21 sme vstúpili do deviatich nových súdnych konaní a zúčastnili sme sa v roku 2021 33 pojednávaní. A to znova ale teda poukazujem na to, že bolo obdobie pandémie, kedy tie súdy vlastne neurčovali termíny pojednávaní, ale napriek tomu sme sa zúčastnili 33 pojednávaní.
Tým, že nemáme vytvorené pobočky, že komisariát má sídlo v Bratislave, tak sme v roku 2017 zvolili, navrhli taký projekt, že budeme chodiť za obyvateľmi rôznych miest v rámci Slovenska, aby sme priamo v týchto regiónoch mohli pomôcť ľuďom, ktorí túto našu pomoc potrebujú. Povedzme si pravdu, že mnohí z nich nemajú prostriedky na to, aby pricestovali na úrad alebo aby posielali svoje listiny poštou, alebo aby si mohli urobiť fotokópie, čiže preto my sme tento projekt začali realizovať. Celkovo sme za šesť rokov navštívili 32 miest, nazvali sme ich výjazdy komisárky pre osoby so zdravotným postihnutím s tímom. Plán bol, že 12 miest ročne navštívime, žiaľ, v čase pandémie sa nám toto značne zredukovalo, ale snažíme sa teraz dohnať to, čo sme minulý rok a predminulý rok nenaplnili, ten plán 12 miest, lebo v roku 2020 sme boli v jednom meste a v ´21 sme boli v meste Dunajská Streda a Hlohovec a na budúci týždeň máme výjazd na celý týždeň na východné Slovensko do Starej Ľubovne, Bardejova a Svidníka. Takže v pondelok odchádzame.
Rada by som ešte zhrnula, kým podrobnejšie sa budem venovať tejto téme, že sme vykonali aj monitoring... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Laurenčík, Milan, podpredseda NR SR
Prepáčte. Páni poslanci, prosím, trochu kľudu, lebo je tu strašný šum a nepočujeme rozprávať pani komisárku.
Ďakujem, môžete pokračovať.

Stavrovská, Zuzana, komisárka pre osoby so zdravotným postihnutím
Ďakujem pekne.
V roku 2021 sme vykonali deväť monitoringov v zariadeniach sociálnych služieb a tri monitoringy v psychiatrických zariadeniach. Posilnili sme vlastne týmto spôsobom celý ten, celú tú našu agendu aj zisteniami, aj ukladaním opatrení presne v týchto zariadeniach. Posilnili sme tiež informačný kanál smerom k verejnosti. Posilnili sme náš webový portál a zverejňovanie informácií na týchto komunikačných sieťach na facebooku a teda tá návštevnosť sa značne zvýšila. Čiže priebežne informujeme, komunikujeme s verejnosťou o tom, čo sa vlastne na úrade deje.
Pokiaľ ide o rok 2021, značnú časť podnetov sme obdržali týkajúcich sa pandémie. A keďže rok 2021 bol očkovacím rokom, viac-menej všetky tieto podnety sa týkali procesu očkovania. Čiže bolo celkovo prijatých 74 podnetov, čo predstavuje takmer 12 %. Najčastejšie otázky boli otázky týkajúce sa k aktuálnym opatreniam vlády, Úradu verejného zdravotníctva, k testovaniu, očkovaniu osôb s ťažkým zdravotným postihnutím, otázky k opatreniam platných pre školy, zariadenia sociálnych služieb.
Medzi podnety týkajúce sa nemožnosti očkovania osôb s ťažkým zdravotným postihnutím sme mali doruč... teda k týmto podnetom sme mali, do, k tejto téme sme mali doručených veľa podnetov, pretože z pohľadu osôb so zdravotným postihnutím trvalo dlho, kým štát ich začal uprednostňovať pri očkovaní, a tieto osoby sa cítili veľmi ohrozene. Upozorňovali, že hoci vyhláška, ktorá je platná od februára ´21, upravila očkovanie proti ochoreniu COVID-19 aj pre ľudí so zdravotným postihnutím, v skutočnosti však títo ľudia nemali sa kde zaregistrovať. Až následne potom v marci bola vytvorená čakáreň pre tieto osoby. My sme komunikovali so samosprávnymi krajmi a vytvorili sme náhradný zoznam osôb, ktorý tvorili ako náhradníci pre očkovanie z dôvodu teda, že vekovú kategóriu ešte nespĺňali. A komunikovali sme so samosprávnymi krajmi, aby v prípade potreby získania náhradníkov aby oslovili týchto ľudí so zdravotným postihnutím. Čiže stále však boli ešte v pozícii náhradníka, a preto som teda vyzvala všetky zložky, ktoré sa zúčastňujú očkovania, aby maximálne vyšli v ústrety osobám so zdravotným postihnutím.
V Úrade komisára pre osoby so zdravotným postihnutím sme denne sledovali, ako sa táto pandemická situácia vyvíja a ako s ňou sa boria ľudia so zdravotným postihnutím, ktorí strádajú celkom inak ako zdraví ľudia. Napríklad sa to aj týkalo vyhradených otváracích hodín v obchodoch, kde boli skôr vyhradené len pre seniorov nad 65 rokov a opäť akoby sa zabudlo na tieto zraniteľné osoby. Toto vlastne sa odstránilo v marci ´21.
Ďalším problémom boli podnety, ktorými sa podávatelia na nás obrátili a týkali sa problémov očkovania občanov so zdravotným postihnutím, ktorí uviedli, že sa nemôžu dať očkovať proti ochoreniu COVID-19 vzhľadom na zdravotné diagnózy a možné kontraindikácie. Cítili sa byť diskriminovaní, pretože, tým, že vlastne ich zdravotný stav vyhodnotili v spolupráci s lekármi a nesúhlasili s obmedzeniami, ktoré boli, pretože neboli očkovaní. Preto som sa obrátila na ministerstvo zdravotníctva, ktoré potom v septembri ´21 spresnilo, že v zmysle platnej vyhlášky Úradu verejného zdravotníctva č. 117 sa karanténne povinnosti osôb vstupujúcich na územie nevzťahovali na osoby s trvalými kontraindikáciami očkovania na základe potvrdenia lekára. Ale znova sme tu riešili problém, že nebol určený žiadny, nebola určená žiadna forma tohto potvrdenia, čiže nastal s tým problém. Neexistovali jednotné vzory, lekári nevydávali a pacientom neodporúčali dať sa očkovať väčšinou len v ústnej forme.
V októbri až decembri sme teda opäť riešili niekoľko podnetov podávateľov, ktorí sa dlho, dlhodobo ako ťažko chorí občania cítili závažne diskriminovaní, keďže sa, ako tvrdili, nemohli dať zaočkovať proti ochoreniu pre kontraindikácie. Takže znova sme komunikovali v tejto veci a vďaka teda novej právnej úprave bola táto nezrovnalosť odstránená. Rezort zdravotníctva v tejto súvislosti vydal 22. decembra ´21 odborné usmernenie vo veci kontraindikácie očkovania proti ochoreniu COVID-19.
Posledným takým zaujímavým, zaujímavou témou súvisiacou s očkovaním a s covidom-19 a riešenie a motiváciu ľudí, aby sa dali zaočkovať, bola očkovacia lotéria. V tomto sme získali tiež niekoľko podnetov a namietali sme proces pravidiel očkovacej lotérie, kedy predovšetkým ľudia, ktorí sú nepočujúci a nevidiaci, boli diskriminovaní pri tých pravidlách, ktoré fungovali v očkovacej lotérii, pretože tie heslá, ktoré sa zobrazili na obrazovkách, boli tam len 20 sekúnd, neboli pretlmočené do posunkového jazyka. Ľudia, ktorí sú nevidiaci, nemali možnosť si to prečítať, čiže tieto heslá vlastne namietali, že ten proces je teda pre nich veľmi diskriminujúci. Takže sme následne potom pri komunikácii s ministerstvom financií tento problém vyriešili a vlastne, síce už v poslednej fáze, ale proste sa to doriešilo.
Medzi kľúčové činnosti, medzi také tie druhé najpodstatnejšie činnosti, ktoré patria do pôsobnosti komisára, je vykonávanie monitorovacej činnosti. Ako som uviedla, monitorujeme dodržiavanie práv ľudí so zdravotným postihnutím v roku 2021 v deviatich zariadeniach sociálnych služieb a v troch psychiatrických zariadeniach. Celkovo však za obdobie do 31. 12. 2021 sme vykonali monitoringy v 111 zariadeniach sociálnych služieb, v ktorých sme uložili 1 279 opatrení na nápravu. Niektoré zariadenia týchto opatrení mali aj 50, niektoré menej.
Čo je ale dôležité, že my tieto opatrenia na nápravu potom sledujeme, ako sa plnia. Keď prichádzame do zariadenia, prichádzame vždy neohlásene. Náš proces je upravený internými smernicami a správa, ktorú spracovávame, má okolo 50 – 60 strán, kde analyzujeme jednotlivé články Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím a predovšetkým sa zameriavame na právo na primeranú životnú úroveň podľa čl. 28. Zameriavame sa na právo na najvyššiu dosiahnuteľnú úroveň fyzického a duševného zdravia podľa čl. 25 na právo na uplatnenie spôsobilosti na právne úkony a právo na osobnú slobodu a osobnú bezpečnosť podľa čl. 12 a čl. 14 dohovoru, právo na ochranu pred mučením a iným krutým, neľudským alebo ponižujúcim zaobchádzaním podľa čl. 15 a 16 dohovoru a právom na nezávislý spôsob života a zapojenie sa do spoločnosti podľa čl. 19 dohovoru. Čiže celkovo sme v týchto deviatich zariadeniach, ktoré sme navštívili v roku 2021, uložili 183 opatrení.
Na tomto mieste si dovolím povedať, že najmä zariadenia sociálnych služieb s celoročnou pobytovou formou, veľkokapacitné zariadenia stále prinášajú pre svojich klientov vyššie riziko obmedzovania osobnej slobody klientov. Veľakrát s dobrým úmyslom zamestnanci zariadení poskytujú klientom zvýšenú ochranu pred všetkým. Pritom si neuvedomujú, že v týchto situáciách mnohým klientom zasahujú do ich základných ľudských práv a slobôd, ktoré každému človeku zaručuje ústava, medzinárodné zmluvy a mnohé zákony. Pre viacerých zamestnancov v zariadeniach je ťažko rozlíšiť, kde je tá hranica medzi legitímnym dôvodom obmedzenia osobnej slobody a protizákonným dôvodom, najmä vtedy, ak je to súčasť ich rutinnej práce. A preto my prichádzame do týchto zariadení ako nositeľ tých nových postupov, nových myšlienok. Prichádzame sem ako supervízori, aby sme celé to zariadenie nastavili na to, aby prijalo tie odlišné postupy, ktoré platia podľa Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím, ktorý sme ratifikovali v roku 2020, 2010. Čiže našou snahou je skvalitniť život ľudí v zariadeniach sociálnych služieb a vlastne ako keby predísť tomu, že do tohoto zariadenia keď príde štátny dozor a štátna inštitúcia, ako je dohľad napríklad podľa, odbor dohľadu ministerstva práce, aby tieto dôsledky boli čo najmenšie. Preto my sa snažíme komunikovať a vždy riešime priamo hneď na mieste mnohé zistenia, ktoré sme počas monitoringov zistili.
Možno len v krátkosti, aby som vás oboznámila, v čom vidíme teda najväčšie problémy, najväčšie bariéry v zariadeniach sociálnych služieb. Sú to predovšetkým budovy týchto zariadení, rôzna kvalita a to je právo na primeranú životnú úroveň. Väčšina týchto zariadení, ktoré sme navštívili v roku 2021, bola v pekných moderných priestoroch, ale sú zariadenia, ktoré historicky už sú v daných starých budovách, kde tento problém naozaj je potrebné riešiť, sú tieto budovy buď pamiatkovo chránené, kde každá rekonštrukcia predstavuje náročný proces, ale súčasne aj mnohé tieto zariadenia ani nemajú dostatok finančných prostriedkov na to, aby doplnili chýbajúce výťahy, klimatizácie, aby doplnili, odstránili tie bariéry v zariadeniach.
Spojené s touto, s týmto problémom bariér v zariadeniach sociálnych služieb je aj bezpečnosť. A ruka v ruke vlastne zaručuje klientom to, že sa dostanú v prípade nežiaducej situácie bezpečne mimo zariadenia. Nebudem hovoriť o tých nešťastných udalostiach, ktoré sa stali v posledných obdobiach, ale rada by som na tomto mieste, čo som teda pozorovala v médiách, obdiv vyslovila, keď klientov týchto zariadení dokážu bezpečne zamestnanci dostať von. A bola som naozaj prekvapená milo, napríklad v zariadení pre seniorov v Spišskej Novej Vsi, akou formou vynášali klientov, ktorí sú ležiaci na lôžku, na protipožiarnych podložkách všetkých povynášali von. Ale, samozrejme, oceňujem, že sa tam proste pridalo veľmi veľa dobrovoľníkov. Čiže ja chcem na tomto mieste povedať, aké je to nevyhnutné mať všetky tieto procesy zabezpečené, týkajúce sa protipožiarnej ochrany, pretože nestačia nám len signalizačné zariadenia, ak ich máme, pokiaľ my nevieme tých klientov bezpečne dostať von. Aj keď máme evakuačný výťah v zariadení, tak neznamená, že do toho evakuačného výťahu sa dostane všetkých 40 postelí napríklad, hej? Čiže ako ich dostať na to bezpečné prostredie? Jedine tým, že ich budú musieť povynášať von. Ale nemôžu ich vynášať na posteliach. Preto je veľmi dôležité, aby sa tieto protipožiarne tréningy a protipožiarne poplachy v čase, keď je to možné bezpečne vyskúšať, aby sa realizovali. A v tomto smere teda som ocenila, že ministerstvo práce vyslovilo teda termíny pre zariadenia sociálnych služieb, ktoré mali splniť v súvislosti s protipožiarnymi evakuačnými poplachmi, avšak teda mám informáciu o tom, že nie vo všetkých zariadeniach sa táto úloha splnila a že v minimálnom počte zariadení, v minimálnom počte hlásili nejaký problém, ktorý je potrebné odstrániť, čo mne príde z toho pohľadu, ako poznáme tie zariadenia sociálnych služieb, možno ako keby zľahčovanie celej situácie. Neviem, ale myslím si, že je veľmi dôležité, aby sa teda na to v zariadeniach zameriavali.
Čo by som ešte chcela povedať, je, k zariadeniam sociálnych služieb, že zaujímame sa aj o to, ako klienti bývajú v izbách, či je dodržaný, či sú dodržané metre štvorcové, či môžu, či sú ubytovaní v prechodných izbách, alebo či v izbách je ich viacej ako traja. Čiže toto, na toto sa zameriavame.
Zameriavame sa na podávanie stravy. Čo mňa prekvapilo v mnohých takých zariadeniach, ktoré by sme povedali, že sú výkladnou skriňou sociálnych služieb, je strava podávaná klientom, ktorí potrebujú papať mixovanú stravu, mixovaná do jednej neidentifikovanej hmoty. A to teda nehovoríme o tých klientoch, ktorí papajú cez sondu, ale normálne. Čiže tuto je veľmi dôležité, aj v akých podmienkach, ako je tá strava zložená a aké sú časové rozpätia medzi posledným jedlom, ktorý je povedzme o pol piatej, je večera, ale následne raňajky sú až o ôsmej. Čiže ten klient celé toto obdobie stráda a je hladný a v mnohých zariadeniach už o piatej sú klienti v posteli, pretože sa končí zmena. Čiže my takýmto spôsobom sa snažíme proste tú inštitucionalitu búrať, aby sa tie podmienky pre tých jednotlivých klientov individuálne nastavovali, aby proste tam nebol ten proces, že o piatej všetci do postele. A môžu do desiatej pozerať televízor podľa vyjadrenia vedenia zariadení. Ale, samozrejme, toto nie je forma takej tej starostlivosti, ktorú by sme chceli my zažiť.
Ďalej sa zaujímame o úkony opatrovateľských aktivít, ako sú zaznamenávané, ako je zachovávané právo na súkromie v týchto zariadeniach pri úkonoch intímnej hygieny, či sú používané paravány. Znova, krásne zariadenie, ale proste toto zanedbali. Paravány majú, ale majú ich niekde naskladané a vôbec ich nepoužívajú pri tejto intímnej hygiene.
Radi, samozrejme, aj hovoríme o tej dobrej praxi a keďže máme hrozne veľa skúseností, zaujímame sa aj o to, akým spôsobom sú školení zamestnanci, či teda majú možnosť získať nejaké ďalšie nadstavbové vzdelávanie, školenie, alebo chodí na školenie len pán riaditeľ alebo pani riaditeľka a následne tie školiace materiály odovzdáva zamestnancom, čo my teda s tým, samozrejme, veľmi nesúhlasíme.
Súčasne teda je naším cieľom aj zisťovať, ako sa aplikuje v praxi ten nový inštitút dôverníka, ktorý je účinný od minulého roku od júla, ako sa v praxi v zariadeniach sociálnych služieb aplikuje, pretože nemenej dôležitým právom, ktoré sledujeme a ako sa dodržiava, je spôsobilosť na právne úkony, nakladanie s finančnými prostriedkami klientov, úkony opatrovníka a určité ochranné prostriedky týchto klientov v prípade, že sa chcú sťažovať, kam chcú ísť. A v tomto smere sme teda uložili tiež opatrenia na nápravu.
Súčasne by som v tomto smere, pokiaľ ide o tú monitorovaciu činnosť, vás chcela oboznámiť v krátkosti s výsledkami monitoringu v psychiatrických zariadeniach, v ktorých sme boli minulý rok v troch. Boli sme v Prešove, Trebišove a v Trenčíne a tu by som chcela zvýrazniť značný rozdiel napríklad pri tom zabezpečení budovy, ktorá vlastne má slúžiť na poskytovanie tejto zdravotnej starostlivosti. Čiže značne sú tam rozdielne prístupy pri architektúre a pri rekonštrukciách budov.
Zamerali sme sa tiež aj na zmenu zákona o zdravotnej starostlivosti 576/2004 a zamerali sme sa aj na ukladanie opatrení pre ministerstvo zdravotníctva a žiadali sme posilniť odborný personál, vzdelávanie týchto zamestnancov a zaujímali sme sa o to, akým spôsobom sa používa elektrokonvulzívna terapia. Čiže hodnotili sme právo na primeranú životnú úroveň znova podľa čl. 28, kde máme za cieľ sledovať minimalizovanie utrpenia pacienta a maximalizovať jeho pohodu počas hospitalizácie na, a na prijatie na tú optimálnu liečbu. Tu sme sledovali nadužívanie obmedzovacích prostriedkov, nadužívanie sieťových postelí na detskom oddelení v Prešove, kde bol veľmi prísny režim prekračujúci najprísnejší režim vo väzniciach, dokonca priame porušovanie ľudských práv, nevyhovujúce toalety bez možnosti sa zavrieť, kamery. Naproti tomu veľmi moderný prístup napríklad v Trebišove. Bunkový systém, žiadne kamery, čiže je tu silný kontrast medzi tým materiálno-technickým zabezpečením a ochranou ľudských práv v týchto jednotlivých zariadeniach a dodržiavaním štandardov.
Právo na najvyššiu dosiahnuteľnú úroveň duševného zdravia; znova sme sledovali, ako sú vyškolení zamestnanci v týchto zariadeniach aj z hľadiska ich ochrany, pretože, samozrejme, musia sa chrániť aj zamestnanci, či majú školenie v deeskalačných technikách, či majú vytvorené podmienky pre vhodný výkon práce aj zamestnanci v týchto zariadeniach. Čiže takýmto spôsobom sme sledovali, ako títo zamestnanci sa aj zapájajú do rôznych takých tých moderných aktivít, ktoré môžu teda v rámci tej psychiatrickej starostlivosti sledovať.
Zaujímali sme sa tiež o právo na uplatnenie spôsobilosti na právne úkony, kto dáva informovaný súhlas. Je tu naozaj veľký problém, že informované súhlasy sú podpisované pri prijatí pacienta, kedy ten pacient je naozaj vo veľmi ťažkom psychickom stave. Dokonca za prítomnosti polície sú tieto súhlasy udeľované alebo sú udeľované takou formou, že, samozrejme, tomu ten pacient vôbec nerozumie.
Zažili sme napríklad v Prešove kolektívne obmedzovanie všetkých možností zdravotnej starostlivosti a teda takého príjemného pobytu v zariadení psychiatrie. Napríklad sme aj v správe upozornili na to, a tu je priestor uvažovať o novele zákona, že v prípade pacientov, detských pacientov, ktorí teda mali svoje oddelenie v Prešove, sme zažili situáciu, keď prijímali detskú pacientku, ktorá bola blízko veku dospelosti, a pričom ju o ničom nepoučili, ani o ďalšom postupe, ani aké liečebné postupy sa budú teda realizovať, pretože ten súhlas podpísal rodič, ale ona vôbec o tom nebola informovaná, akým spôsobom teda bude liečená.
Tu sme chceli teda naozaj vyzdvihnúť to, že v prípade hospitalizácie detí je potrebné zvažovať, že či nie je namieste žiadať súd o udelenie súhlasu s hospitalizáciou, hlavne v prípade týchto detských pacientov, ktorí nesúhlasia s hospitalizáciou. Čiže môžme my konštatovať, že ide o nedobrovoľnú hospitalizáciu, keďže rodič túto, tento súhlas s hospitalizáciou podpíše. Takže tieto zaužívané postupy prijímania detských pacientov umožňujú nemocnici vlastne sanovať tzv. nútenú hospitalizáciu. Z nášho pohľadu je potrebné to riešiť osobitnými procesmi v zákone.
Sociálny pracovník býva kontaktovaný iba vtedy, ak tú potrebu posúdi lekár. Kým v roku 2019 pri monitorovacej činnosti v psychiatrických zariadeniach sme vítali, že sociálny pracovník je priamo na oddelení a má priamy kontakt s tými pacientami, teraz ten sociálny pracovník prichádza, až keď to zhodnotí lekár, že je potrebné, aby prišiel. Čiže to riešenie sa veľmi formalizuje a tá pomoc pre pacienta sa veľmi formalizuje.
V súvislosti s ochranou pred mučením sa nadužívajú sieťové postele, ako som povedala. Používajú sa ako bežné lôžka. Zariadenie síce poukazuje na to, že nemá iné postele, že ten pacient musí v tom sieťovom lôžku byť, lebo nemá kde teda ležať, ale v každom prípade každý pacient napríklad, ktorý prichádza, je umiestňovaný v Prešove do sieťovej postele a je mu aplikovaná aj liečba medikamentózna. Čiže v tomto smere my ukladáme opatrenia, akým spôsobom tie zariadenia majú sledovať pacientov, akým spôsobom majú používať tie sieťové postele, a našou snahou je, samozrejme, aj podporiť, aby zriaďovateľ finančne umožnil tomuto zariadeniu kúpiť aj iné druhy postelí. V každom prípade však tie sieťové postele sú umiestnené medzi bežnými lôžkami, čo značne proste ohrozuje toho pacienta z hľadiska jeho dôstojnosti a tým pádom... ďakujem (komisárke priniesli pohár vody), a tým pádom vlastne tým, že je pred očami iných pacientov v tej sieťovej posteli, znamená to preňho veľké poníženie a veľkú traumu do budúcnosti.
Našou snahou je, samozrejme, sa zaujímať aj to, ako ten pacient je riešený po opustení nemocnice, či to zariadenie prevádzkuje nejaký stacionár, kde by ten pacient mohol chodiť. A tu by som rada teda vyzdvihla, že v Prešove napríklad majú takýto denný stacionár, ale ten bol vlastne až nefunkčný teda, dá sa povedať, z dôvodu teda pandemických opatrení.
Čiže verím, že vnímané liečebné procesy týchto pacientov s psychiatrickým ochorením môžeme zmeniť aj cez optiku ochrany ľudských práv a v konečnom dôsledku práve tieto zmeny môžu priniesť pozitívny prínos pre každé zdravotnícke zariadenia. Myslím, že pomôže tomu aj koncepcia humanizácie ústavnej starostlivosti v odbore psychiatrie. Čiže my vlastne naozaj presadzujeme tieto nové myšlienky, vysvetľujeme a ponúkame pomoc, aj ak je potrebné vyškoliť zamestnancov v oblasti ochrany ľudských práv.
Zaujímavou bola téma, ktorá sa objavila v kapitole, ktorú sme teda spracovali v kapitole 4.4, a to je Štátna podpora rozvoja ekonomiky a tvorby sociálnych podnikov. Už v roku 2020 v správe sme upozornili na niektoré nedostatky súvisiace s finančnou podporou sociálnych podnikov, ktoré boli schválené v národnom projekte Investičná pomoc pre sociálne podniky, ktorý nie je dostupný a otvorený pre všetky sociálne podniky bez rozdielu. Témou sa zaoberal aj výbor pre osoby so zdravotným postihnutím a v septembri 2021 odporučil implementačnej agentúre ministerstva práce, sociálnych vecí vypracovať analýzu podpory sociálnych podnikov. Podľa implementačnej agentúry však táto zmena podmienok financovania mohla znamenať zásadný zásah do poskytovania príspevkov, čiže následne už táto zmena nebola riešená. Čo sme však vysledovali, že k januáru 2022 boli v rámci národného projektu vyplatené príspevky v sume 470-tisíc, vyše 470-tisíc iba 19 podnikom. Iba 19 podnikom z vyše 512 podnikov, z vyše 500 podnikov. A celá tá pomoc bola v rozsahu 48 mil., vyše 48 mil., pritom teda iba 470-tisíc bolo týmto sociálnym podnikom rozdelené. Čiže z takmer 49 mil. sa nevyčerpá ani 10, sa nevyčerpá ani 10 %. Z tohto teda my sme robili takú analýzu v správe a máme záujem pri nastavení týchto nových podmienok pre sociálne podniky participovať na tom, aby sa tieto podmienky zmenili. Čiže v každom prípade podľa nášho názoru neboli dobre nastavené tieto pravidlá, keďže opatrenia, ktoré boli nastavené na plnenie, dve opatrenia vôbec neboli naplnené a v rámci zvyšných dvoch opatrení bolo teda vyplatených necelých tých 500-tisíc. To znamená, že z celkovej sumy takmer 49 mil. sa vyčerpá iba 10 %, sa vyčerpalo iba 10 %.
V súčasnosti je na Slovensku registrovaných, teda ku dňu spracovania správy, k tomu 31. marcu, 512 sociálnych podnikov, ktoré zamestnávajú 4 750 ľudí. Z týchto podnikov iba 92 predložilo žiadosť o financovanie v rámci tohto národného projektu k januáru 2022, z toho iba 49 bolo zazmluvnených a iba devätnástim boli vyplatené príspevky. Prečo sa nezapojilo viac podnikov? Prečo je problémom ich čerpanie, je, samozrejme, v záujme našej ďalšej práce a súčasne teda aj ponúkame pomoc pri nastavovaní tých nových podmienok.
Dovoľte mi ešte vybrať pár príbehov z celkového počtu 40 z našej správy. Niektoré sú až absurdné, čo ľudia so zdravotným postihnutím musia znášať, ako musia bojovať, aby im štát priznal podporu a pomoc. V oblasti kompenzácií sme sa trápili s rôznymi postupmi úradov práce, kedy podľa našich zistení úrady práce sa často javia ako úrady, ktoré namiesto pomoci ľuďom so zdravotným postihnutím im pomoc odopierajú, nútia ich donekonečna sa dožadovať spravodlivosti a pomoci. Samozrejme, hovoríme o podnetoch, ktoré prišli k nám na úrad. Je veľké spektrum pomoci, ktoré, samozrejme, úrady práce poskytujú, a my hovoríme o podnetoch, kde si myslíme, že ten úrad práce nepostupoval správne, dokonca v zjavných prípadoch, ktoré určite sú v konflikte. Napríklad osamelá matka s dvoma ťažko chorými synmi nemá podľa úradu práce nárok na príspevok na opatrovanie o syna, ktorý je po vážnej operácii mozgu, má akútny hydrocefalus, ktorý nesmie, tento syn nesmie ostať sám a má ťažké zdravotné postihnutie, úrad ho však posúdil ako osobu, ktorá takúto zdravotnú starostlivosť, respektíve takúto pomoc, sociálnu pomoc nepotrebuje. Navyše má ďalšieho syna, ktorý má poruchy správania. Následne však, aj po našej intervencii, tejto pani bol príspevok na opatrovanie priznaný. Úrad práce ju usmernil, aby si podala novú žiadosť a že následne jej ten príspevok bude priznaný.
Čo sa však ale stáva, že tým, že vlastne, dovolím si povedať, že takto sú žiadatelia manipulovaní a proste sú usmernení, podajte si novú žiadosť, lebo podľa tej starej žiadosti ešte nenapĺňate tie podmienky, oni vlastne prichádzajú o ten príspevok za to obdobie, predchádzajúce obdobie, kedy si žiadosť podali, pretože celá táto podpora je viazaná na podanie žiadosti. Nemožno ju priznať spätne, len od podania žiadosti.
Čo je teda ešte ďalej pre nás veľmi ťažké a nevieme veľmi tým klientom pomôcť, je, to sú drahé prerábky bytov. Keďže platí pre pomoc, pri rekonštrukcii bytov platí opatrenie, ktoré je z roku 2009, platí opatrenie ministerstva práce 6/2009. Dávno už sú tie tovary a práce, ktoré sa poskytujú pri týchto stavebných úpravách, ďaleko sú za realitou, hej, pretože tie ceny, ktoré sú uvedené, nezodpovedajú aktuálnym cenám. Čiže my sme takýto prípad aj s jedným klientom riešili a veľmi akčný pán, ktorý vlastne veľmi naozaj rýchlo pochopil, že o čo ide, keď predložil faktúru na preplatenie prerábky kúpeľne, a pochopil to, že vlastne musí v tej faktúre byť uvedené presne to, čo je v opatrení 6/2009, pretože pracovníčky úradov práce nemajú žiadne vzdelanie, či formulácia prekladu nad dverami je presne napríklad to, alebo osadenie vane alebo sprchovacieho kúta je presne to, ktoré zodpovedá tomu textu uvedenému v opatrení. Čiže následne potom prepracoval ten dodávateľ faktúru na komplet presne podľa tohto opatrenia a tomu žiadateľovi, tomu podávateľovi bola preplatená celá tá suma. Inak všetky tie sumy sú škrkané, krátené, že tá formulácia v tých faktúrach nezodpovedá textu, ktorý je v tomto opatrení. A znova teda hovorím, že tie sumy sú tam teda značne nereálne. My upozorňujeme na túto potrebu novely opatrenia č. 6/2009 už od roku 2018 v každej správe.
Ešte v súvislosti s kompenzáciami by som rada povedala o takom jednom prípade, ktorý sme riešili a to je, že manželka, ktorá opatrovala svojho manžela, imobilného manžela, požiadala o príspevok na opatrovanie, ale úrad práce jej povedal, že nie, nie, nie, vy nie ste schopná sa o neho starať, lebo vy máte určité psychické problémy, vy ste taká tenučká, vy sa oňho starať nemôžete, hoci ona ho dlhé roky opatrovala. Čiže úrad práce vyhodnotil, že to, čo vlastne ona reálne robí, že nie je to, čo ju podporí s príspevkom na opatrovanie. Čiže značný rozpor s reálnym stavom, čiže spochybnili jej schopnosť a vlastne popreli všetky tie zákonné podmienky, ktoré spĺňala na priznanie príspevku na opatrovanie. Následne tiež ako sme v tejto práci my teda kontaktovali úrad práce, sa tento príspevok jej podarilo podať, teda priznať.
Ďalšou takou tou agendou je veľmi ťažká agenda, a to je občianskoprávna agenda, kde prichádzame do styku s úplne že hrôzostrašnými prípadmi, či už sa jedná o starostlivosť v rodinách, alebo podvody na ľuďoch so zdravotným postihnutím týkajúcich sa majetku alebo zanedbania starostlivosti zo strany obce. Jedným takým prípadom bol medializovaný prípad, my sme ho, my sme meno tej pani zmenili, ale ten prípad bol veľmi medializovaný. Je to prípad, ktorý sme spracovali do príbehu na strane 124, ktorá žila v neľudských podmienkach. My sme dostali podnet od aktivistov z obce. Na druhý deň sme vycestovali, ja s kolegyňou hovorkyňou, do tejto obce a priamo na mieste sme zistili, že tá pani žije v hrozných podmienkach, bez vody, bez tepla, s rozbitými oknami, v hnilom, plesnivom dome, v ktorom bol strašný smrad. Jednoducho tie podmienky, by ste nedali tam ani proste psíka, ale ona v takýchto podmienkach žila. Komunikovala s obcou, obec bola jej opatrovníkom, avšak túto starostlivosť táto obec absolútne zanedbala. Táto pani si rok pred tým podala žiadosť o umiestnenie do zariadenia sociálnych služieb a toto mesto neriešilo, táto obec neriešila jej naliehavé umiestnenie. Bolo to vo februári, táto naša návšteva, a od nasledujúceho dňa boli mínus šestnásťstupňové mrazy. Čiže priamo z tohoto miesta som zatelefonovala na samosprávny kraj v Bratislave, kde som žiadala pani riaditeľku sociálneho odboru, aby nám pomohli, že potrebujeme nevyhnutne umiestniť túto pani do tepla.
A na tomto mieste by som naozaj chcela oceniť spoluprácu so samosprávnymi krajmi a mnohými obcami, mnohými mestami, kedy my takéto hrôzostrašné podnety dostaneme a nevieme ich hneď reálne riešiť na mieste, že máme túto spoluprácu krásne nastavenú, komunikujeme a spájame, sieťujeme tieto subjekty, ktoré v danom meste sú, aby poskytli pomoc, aby navštívili tú rodinu, aby riešili to, čo majú podľa zákona riešiť. Čiže toto je jeden taký prípad z mnohých, pretože po zverejnení tohto prípadu sa začali k nám kopiť ďalšie, ďalšie. Aj v našej obci máme takéhoto človeka a žije v maringotke a je tam hrozné, má, v hrozných podmienkach. Čiže aj vďaka medializácii rôznych príbehov, ktoré my sme spracovali do správy, vieme viacej pomôcť a vieme vyhlásiť pomoc a podporu pre týchto ľudí a prosbu hlavne k tým spoluobčanom, k tým ľuďom, ktorí žijú v okolí, aby neboli ľahostajní k tým ľuďom, ktorých napríklad dlhšie nevidia, alebo k tým ľuďom, ktorí vyzerajú ošumtelo, proste nie je o ich postarané.
Ďalším takým trendom, ktorý sa v období pandémie vyskytol, je podvody, majetkové podvody na ľuďoch so zdravotným postihnutím. Ako keby tá celá tá situácia nás nejakým spôsobom zvlčila a jediný zdroj, ktorý nám zabezpečí a garantuje existenciu, je majetok toho príbuzného so zdravotným postihnutím. Preto veľakrát sú títo ľudia manipulovaní a ľahšie zmanipulovateľní, aby svoj majetok previedli na príbuzných, ktorí im prisľúbia starostlivosť, podporu, pomoc, čo však sa reálne následne nezrealizuje. Takže toto sú také hrôzostrašné príbehy z tejto agendy, medzi ktorých ešte však musím zaradiť aj jeden, ktorý nie je ojedinelý, že bol podaný návrh na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony jedného pána, ktorý bol po mozgovej porážke a mal len problémy s jednou hornou končatinou, ktorú nemal dokonale funkčnú, ale manželka povedala a syn, že už si vyžaduje väčšiu starostlivosť a je potrebné ho umiestniť do zariadenia sociálnych služieb. Následne on, samozrejme, teda s tým nesúhlasil, lebo chcel byť vo svojom prostredí, následne syn podal návrh na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony. Tento pán nám telefonoval a prosil: "Pomôžte mi." Na súde prosil sudkyňu: "Prosím vás, neobmedzujte ma v spôsobilosti na právne úkony, veď ja tú službu môžem prijímať, nemusím byť obmedzený v spôsobilosti na právne úkony." A súd ho nakoniec obmedzil napriek teda nášmu vstupu, súd ho obmedzil na to, že nemôže rozhodovať o sociálnych službách a o zdravotnej starostlivosti. To znamenalo, že syn, ktorý sa stal opatrovníkom, mohol úplne v pokoji uzavrieť zmluvu o poskytovaní sociálnych služieb a toho svojho otca do zariadenia umiestniť, ako sa aj stalo. My sme teda s tým pánom viedli celé to súdne konanie krok za krokom, spísali sme spolu odvolanie, my sme podali odvolanie, on podal odvolanie a čakali sme na rozhodnutie krajského súdu, pretože ten pán nemal žiadne mentálne problémy, že by sa sám ohrozoval alebo že by tam bol aspoň čiastočný dôvod na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony. Čo sa ale stalo? Syn mi následne telefonoval a vyhrážal sa mi, že či sa ja budem starať o toho jeho otca, pretože ak budeme pokračovať v tom konaní, on vyhlasuje, že on viacej otca nemá a nikdy ho do toho zariadenia nepôjde ani navštíviť. Samozrejme, krutá situácia v rodine, čo, samozrejme, veľmi ťažko teda ten pán znášal a keď nám prišlo rozhodnutie krajského súdu, že krajský súd zastavuje konanie o spôsobilosti na právne úkony, lebo ten pán zobral svoje odvolanie späť, pretože pod vplyvom rodiny, ktorá ho presvedčila, že zoberieme ťa raz do mesiaca ku nám domov a budeme ťa navštevovať, tak pod prísľubom tohto on vlastne poprel tú svoju spôsobilosť na právne úkony a zobral to odvolanie späť. A tuto máme obrovský problém, pretože ako komisariát nemôžeme konať nad rámec jeho vôle, hoci zjavne išlo o protiústavné rozhodnutie a chceli sme, aby nám o tom rozhodol krajský súd. A týchto prípadov máme niekoľko, kedy sú proste títo ľudia zmanipulovaní rodinnými príslušníkmi a jednoducho nechcú ďalej sa brániť, čo my ale z pohľadu ochrany ľudských práv vidíme ako závažný problém.
Rada by som teda aj povedala, že máme krásne rozhodnutia odvolacieho súdu, krajského súdu napríklad v Trenčíne, napríklad v Bratislave, kde je, ja hovorím osvietený senát, ktorý chápe problematiku spôsobilosti na právne úkony už inou optikou, kde nám napríklad posledne krajský súd nám zrušil rozhodnutie Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, kde podal, absolútne ide nad rámec ústavy, absolútne neproporcionálne rozhodnutie. Tak preto je to hrozne dôležité, aby my sme v týchto konaniach jednoducho mali tú aktívnu pôsobnosť.
Dovoľte teda, ešte je tu niekoľko tých, naozaj tých príbehov aj z oblasti zdravotnej starostlivosti, aj z oblasti sociálnych služieb, kde vlastne napríklad v tých sociálnych službách si robia tie zariadenia sociálnych služieb rodinní príslušníci ako väzenie. Zakazujú tým svojim príbuzným, ktorí sú v tých zariadeniach, ako opatrovníci, s kým sa budú stretávať, že vôbec nemôže opúšťať toto zariadenie, aké bude mať aktivity. Čiže vytvárajú si z tých zariadení sociálnych služieb väzenie pre svojich príbuzných, čo teda my v zásade hneď riešime a ukladáme potom, samozrejme, opatrenia a pomoc poskytujeme aj tomu zariadeniu, ktoré to vníma, že toto je už nad rámec zákona. Samotné zariadenie nás prosí, pomôžte, nevieme sa brániť proti tým opatrovníkom.
Ešte možno zopár slov k maloletým a už potom by som sa asi chýlila k záveru. Túto, v tejto agende veľmi citlivo vnímame starostlivosť o maloleté deti, ktoré majú zdravotné postihnutie, zo strany rodinných príslušníkov. Viacero podnetov nám nasvedčuje, že právna úprava úplne bráni deťom s mentálnym postihnutím dosiahnuť vyššie stupne vzdelania, výber vzdelávacieho odboru či na to, aby sa uchádzali o prijatie na konkrétne stredné školy, systém ich chce akoby len "upratať", aby nikde nezavadzali, nezabezpečuje im inklúziu, aby mohli získať vzdelanie. V tomto smere sme konštatovali porušenie čl. 24 dohovoru, a preto sme aj v rámci pripomienkových konaní, v ktorých sme veľmi aktívni, uplatnili pripomienky k novele školského zákona.
Ďalšou osobitnou témou je, že rodičia so zdravotným postihnutím, ktorí sú obmedzení v spôsobilosti na právne úkony, nemajú spôsobilosť starať sa o svoje dieťa. Nemajú žiadne rodičovské práva, lebo zákon o rodine toto absolútne vylučuje, čo však ale znamená, že pri súdnom rozhodnutí, pri súdnom konaní sa nikdy neposudzovalo, či ten rodič je schopný sa starať o dieťa, lebo súd sa zaoberá len spôsobilosťou na právne úkony týkajúce sa finančnej, majetkovej povahy a vybavovanie úradných záležitostí. V tomto smere je teda potrebné zmeniť zákon o rodine, aby sa vypustilo ustanovenie § 28, ktoré hovorí o tom, že rodič s obmedzenou spôsobilosťou na právne úkony nemá žiadne rodičovské práva a povinnosti.
Ďalší medializovaný prípad, ktorý ste aj riešili tu na pôde Národnej rady v sociálnom výbore, je príbeh Sofie s cystickou fibrózou. Toto dievčatko má také vážne následky tejto cystickej fibrózy, že mama musí sa o ňu starať 24 hodín denne. Pripravuje jej jedlo, robí jej pomoc v zdravotníckych jednotlivých úkonoch. Ústredie práce niekoľko rokov ignorovalo a rozhodlo o zamietnutí príspevku. Tento proces sa niekoľkokrát opakoval na Najvyššom súde. Prosím vás, šesť rokov trvalo, kým mama tejto Sofie mala priznaný príspevok na opatrovanie. A znova hovorím, znova ju viedol úrad práce k tomu, aby si podala novú žiadosť. Tá mama bola úplne zúfalá. Pri prerokovaní osobnom na ústredí práce veľmi nepríjemne a ponižujúco bolo s ňou komunikované. Po šiestich rokoch sa to podarilo. Ministerstvo tiež v tejto veci urobilo veľkú podporu a nakoniec tejto mame bol priznaný príspevok na opatrovanie za obdobie šiestich rokov.
Posledné možno, čomu by som sa chcela venovať v prípade maloletých detí, že sa odnímajú peňažné príspevky na opatrovanie, čo môže, samozrejme, viesť k zvyšovaniu inštitucionálnej starostlivosti. Ak si pozriete príbeh 39, akoby sa riadili úrady práce pravidlom, že rodič, ktorý máš dieťa so zdravotným postihnutím, si povinný sa oňho starať, lebo zákon o rodine ti to ukladá. A tu zrazu ako keby mala vycúvať tá pomoc štátu, pretože zákon o rodine tomu rodičovi ukladá, že sa má starať o svoje dieťa. Ale tá starostlivosť je diametrálne odlišná pri deťoch so zdravotným postihnutím a pri deťoch bez zdravotného postihnutia, kedy môže ten rodič mať svoj súkromný život, môže mať svoju prácu, môže mať svoje záľuby, koníčky, kamarátov, kamarátky. Kdežto pri deťoch so zdravotným postihnutím to veľakrát, v prevažnej miere nie je možné, ale my sa z pohľadu úradu práce pozeráme na tých rodičov, že nie, nie, nie, ty si povinný plniť povinnosti podľa zákona o rodine. Čiže údajne teda táto, túto pomoc má poskytnúť rodina, hoci to dieťa, ktoré už raz bolo v tom systéme pomoci a rodičom bol priznaný príspevok na opatrovanie, mu nevyzdravelo a príspevok bol odňatý naraz, z ničoho nič, lebo sa prehodnotila metodika na ústredí práce a sa začali uprednostňovať presne tieto prístupy. Však ja by som rada povedala, že, rodičia, ľudia so zdravotným postihnutím, bojujte za svoje práva, držte sa toho, čo cítite, a bráňte sa, lebo veľakrát, žiaľ, v tejto spleti týchto jednotlivých procesov, ktoré sú, ten, ktorý vytrvalý je, a ten, ktorý proste sa nevzdáva, dosiahne tú podporu, ale veľakrát až po mnohých rokoch.
Ja som chcela, samozrejme, aj povedať, veľa prípadov máme aj ohľadom sociálneho zabezpečenia invalidných dôchodkov z mladosti. Nevyvážená právna úprava možnosti doplatiť si invalidné dôchodky z mladosti týkajúce sa, napríklad v porovnaní s inými procesmi, invalidných dôchodkov, kedy takéto doplatenie zákon aj umožňuje. Čiže ľudia, ktorí majú invalidný dôchodok z mladosti, majú veľmi nízke dôchodky, čo im mimoriadne sťažuje ich životnú existenciu. V tomto smere znova tiež komunikujeme aj v rámci legislatívy, snažíme sa doplniť a riešiť tieto problémy.
Samozrejme, v oblasti zdravotnej starostlivosti, zubno-lekárska starostlivosť v anestéze. Znova riešime to s ministerstvom zdravotníctva. Našou snahou je aj v rámci pracovných skupín túto legislatívu zmeniť.
V neposlednej miere však našou veľmi podstatnou prácou sú aj aktivity týkajúce sa legislatívnej činnosti, či už sami navrhujeme zmenu legislatívy, alebo v rámci medzirezortného pripomienkového konania uplatňujeme zásadné pripomienky. A vážime si, samozrejme, predkladateľov týchto zákonov, že máme možnosť mnohé z týchto zásadných pripomienok aj presadiť a máme možnosť aj mnohé z týchto zásadných pripomienok teda odôvodniť a komunikovať s týmito predkladateľmi.
Vážim si iniciatívu vás poslancov, ak vás zistenia, ktoré sú v tejto správe, inšpirujú k tomu, aby ste podávali poslanecké návrhy. Lebo povedzme si po pravde, veľakrát ten proces, ktorý prebieha v rámci ústredných orgánov štátnej správy, je oveľa zložitejší, oveľa dlhší, pričom tá právna úprava veľakrát je nie až taká zasahujúca, ale, z hľadiska štátneho rozpočtu, ale je podstatná pre tých ľudí so zdravotným postihnutím.
Takže ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť. Trošku som bola taká emotívnejšia. Ďakujem veľmi pekne. Som pripravená zodpovedať vaše otázky a ešte raz ďakujem za podporu a za predovšetkým vašu snahu, aby ste v rámci zákonov skvalitňovali a zlepšovali životné podmienky ľudí so zdravotným postihnutím. Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 7.5.2021 13:10 - 13:15 hod.

Zuzana Stavrovská Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, táto naozaj významná chvíľa patrí všetkým ľuďom so zdravotným postihnutím. Naozaj si zaslúžia vašu podporu a pomoc a ja vám aj v ich mene veľmi ďakujem za to, že pri navrhovaní alebo pri schvaľovaní zákonov myslíte presne na túto skupinu ľudí, ktorí, ako sme my analyzovali v kapitole o plnení dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím, sme analyzovali to, že sme začali už tú cestu, ale ešte máme veľkú cestu pred sebou. Že implementácia dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím nás ešte naozaj čaká a s ňou spojená nás čaká veľmi veľa práce. A my teda pri tých podnetoch hľadáme vždy cesty, kde by sme ešte mohli, mohli viacej pomôcť a hľadáme cesty preto, aby sa zmenili zákony a aby komisár pre osoby so zdravotným postihnutím alebo Úrad komisára pre osoby so zdravotným postihnutím vedel tu pomoc ľuďom so zdravotným postihnutím poskytnúť širokospektrálne. Ja aj v tej kapitole o legislatíve som upozornila na to, že my sledujeme tú nevyhnutnosť pomoci v rôznych oblastiach, a preto aj navrhujeme, že uvoľnite nám tie vstupy do súdnych konaní, uvoľnite nám možnosť podľa trestného poriadku zastupovať a aj vstupovať do konaní týkajúcich sa ľudí so zdravotným postihnutím, nielen vtedy, keď ten človek je poškodený, čo teraz je možné, ale hlavne, keď je obvinený. A pretože ľudia práve so zdravotným postihnutím veľakrát sa stávajú subjektami toho trestného konania, lebo sa nevedia brániť, čiže tu treba naozaj veľmi citlivo zohľadňovať komunikáciu počas trestného konania, sledovať formu, akým spôsobom sú odovzdávané informácie, či sú dostatočné chránené.
Rovnako aj my tým, že tých našich klientov vedieme celým tým súdnym konaním, oni nás žiadajú, aby sme ich zastupovali aj pred Ústavným súdom, ale toto možné nie je. Tam proste my vždy narazíme na mantinel, tu nám končí pôsobnosť.
Takže veľmi pekne vás prosím, ak budete na to myslieť pri schvaľovaní zákonov. Myslím si, že tí ľudia so zdravotným postihnutím si zaslúžia, aby dostali širokospektrálnu pomoc.
Ešte na záver pár slov k tej celkovej situácií pandémie. Naozaj pandémia nám priniesla určité zmeny, obrovské zmeny v sociálnych vzťahoch a hrozne veľa podnetov k nám prichádza presne, ako ste povedali, z toho rodinného prostredia, z toho rodinného prostredia, kde my nevieme vstúpiť. Obeťou sa stávajú deti, obeťou sa stávajú aj seniori a v tomto smere tá situácia sa veľmi zhoršila, čiže to súkromné prostredie my môžeme znova riešiť len takou nejakou inou okľukou cez iné orgány, o ktorých som teda už hovorila. Takže ja tomu verím, že dostaneme priestor na to, aby sme aj komunikovali s ministerstvom financií. Každoročne boxujeme o navýšenie rozpočtu, je to veľký problém a ľudia, ktorí tu pracujú na úrade, naozaj musím priznať, sú to vysoko profesionálni právnici a ostatní zamestnanci, ktorí nie sú ľudia a nie sú právnici tesne po škole, aby mohol niekto vykonávať túto prácu naozaj odborne, musí mať rozsiahle pracovné skúsenosti a my takýchto ľudí máme, ale problém je potom aj dlhodobo ich udržať. Takže inak kladiem na to veľké úsilie, verím, že sa mi to podarí aj s vašou pomocou a ďakujem vám ešte raz veľmi pekne za obrovské slová uznania a vďaky a ďakujem aj ja vám za podporu.
Ďakujem. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 7.5.2021 12:45 - 12:49 hod.

Zuzana Stavrovská Zobrazit prepis
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, veľmi si vážim, naozaj si veľmi vážim tieto vaše vyjadrenia podpory a ocenenia našej práce. Dovoľte, aby som teda povedala, že vďaka, samozrejme, mojim kolegyniam a kolegom, že dokážeme takto fungovať a vďaka tomu, že prijali teda tú filozofiu tej širokospektrálnej pomoci, lebo nájsť takých ľudí je naozaj veľmi ťažké. A keď už máme takýchto ľudí, mali by sme ich, samozrejme, aj potom primerane oceniť.
My teda sa s tým bortíme každý rok, riešime problém nedostatku finančných prostriedkov, ale teda toto som nechcela povedať. Chcela som vlastne z toho miesta sa poďakovať mojim kolegyniam, mojim kolegom. Dovoľte, aby som sa teda aj poďakovala a prijala vyše výzvy na ďalšiu našu prácu. Poďakovala, by som sa poďakovala aj mimovládnym organizáciám, ktoré nám spoločne pomáhajú a veľakrát nás motivujú a veľakrát nás aj smerujú, že kde do ktorej oblasti ešte by sme mohli začrieť. Ja som naozaj v tomto smere mimoriadne nadšený človek a keby sa dalo, tak by som naozaj robila aj 24 hodín denne. Žiaľ, teda možné to nie je. Ale každé podnety, ktoré môžu skvalitniť život ľudí so zdravotným postihnutím, berieme veľmi vážne a ďalej nad nimi pracujeme.
Takže či už sú to podnety od pani prezidentky Fóra pre pomoc starším, pani Ľubici Gálisovej, tých je nespočetne veľa. Pani Gálisová je už náš tímový hráč, hoci nie je zamestnaná na úrade, ale to obrovské spektrum podnetov, ktoré nám posiela, naozaj preukazuje jej rozsiahlu a kvalitnú prácu. (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 7.5.2021 12:35 - 12:36 hod.

Zuzana Stavrovská Zobrazit prepis
Dovoľte, ja by som z tohto miesta ešte rada použila slová pani predsedníčky Európskej komisie pani von der Leyenovej. Osoby so zdravotným postihnutím majú právo na dobré podmienky na pracovisku, nezávislý život, rovnaké príležitosti, ako aj plnohodnotnú účasť na živote svojej komunity. Každý má právo na život bez prekážok. Je pre nás, je našou povinnosťou, aby sme ako spoločenstvo zabezpečili ich plné zapojenie sa do života spoločnosti na rovnakom základe s ostatnými.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 7.5.2021 11:38 - 12:33 hod.

Zuzana Stavrovská Zobrazit prepis
Dobrý deň prajem. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som sa vám prihovorila s výsledkami činnosti, ktoré sme spracovali do Správy komisára pre osoby so zdravotným postihnutím za rok 2020. Tieto výsledky činnosti môžem povedať, že v mnohých častiach aj analyzujú určitý päťročný vývoj, keďže máme päť rokov pôsobnosti komisára za sebou, tak snažila som sa vám urobiť aj taký obraz vývoja ochrany ľudských práv na Slovensku mnohými teda tabuľkami, grafmi, a preto teda tá správa má aj určitú hrúbku a rozsiahlosť informácií. V každom prípade mojou snahou bolo podať čo najvernejší obraz o tom, ako pracujeme na úrade a ako sú dodržiavané práva ľudí so zdravotným postihnutím v Slovenskej republike.
Takže dovoľte, aby som sa poďakovala za vytvorenie tohto priestoru a je to teda moja v poradí piata správa, ktorú predkladám do parlamentu.
Zákonné postavenie komisára pre osoby so zdravotným postihnutím ako špecializovaného orgánu na ochranu a podporu ľudí so zdravotným postihnutím je upravené v zákone 176/2015 o komisárovi pre deti a komisárovi pre osoby so zdravotným postihnutím a predstavuje nezávislý mechanizmus na presadzovanie, ochranu a monitorovanie vykonávania Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím, ktorý sme ratifikovali 25. júna 2010 a v minulom roku sme si pripomenuli 10. výročie ratifikácie tohto dohovoru. Pôsobnosť komisára, ako dobre viete, sa nevzťahuje však bezhranične na všetky subjekty v Slovenskej republike. Vzťahuje sa na orgány štátnej správy, verejnej správy, samosprávy, právnické osoby ako aj fyzické osoby, ktoré sa podľa osobitného zákona zasahujú do práv a povinností fyzický osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy. Ďalej sú to právnické a fyzické osoby, podnikatelia, ktoré takýmto istým spôsobom môžu nejakým, nejakými vzťahmi zasahovať do ochrany práv ľudí so zdravotným postihnutím.
Žiaľ, ukazuje sa, že je veľký problém, že komisár pre osoby so zdravotným postihnutím nemôže zasahovať do súkromných vzťahov. V takýchto prípadoch my, keďže prichádza pomerne veľa podnetov, ktoré sa týkajú súkromno-právnych vzťahov, v takýchto prípadoch my potom kontaktujeme príslušnú obec, úrad práce, ošetrujúceho lekára a hľadáme cesty pomoci pre týchto ľudí a skúmame, v akom stave sa dodržiava ochrana tohto človeka v domácom prostredí. Čiže v týchto súkromných vzťahoch hľadáme cesty zase zo strany pomoci orgánov verejnej správy.
Kľúčové oblasti, ktoré pravidelne ročne vyhodnocujem v správe, sú predovšetkým posudzovanie individuálnych podnetov, kde by som rada teda poukázala na to, že nie sme odkázaní len na to, koľko podnetov je doručených ku nám, ale sami vlastnou iniciatívou aj začíname konanie z vlastnej iniciatívy, keď zachytíme v médiách informáciu o tom, že nejaký vzťah o osobe so zdravotným postihnutím nie je korektný so zákonom.
Tu by som teda naozaj rada zvýraznila z tohto miesta, že špecializovaná verejná ochrana práv si našla svoje miesto na tomto úrade a spočíva teda hlavne v tom, že komisár sa zaoberá výlučne právami týchto osôb, ktoré sú garantované v Ústave, v medzinárodnom Dohovore o právach osôb so zdravotným postihnutím.
Práca Úradu komisára pre osoby so zdravotným postihnutím sa odráža aj v rôznych oblastiach činnosti. Svojimi rôznorodými aktivitami presahuje bežné úrady tohto typu s najnižším rozpočtom a s najnižším počtom zamestnancov, s najtransparentnejšími výsledkami činnosti a najpočetnejším druhom aktivít. Úrad komisára pre osoby so zdravotným postihnutím tvorí okrem mňa tím 11 ľudí, ktorí sú ochotní prijať nastavenú vysokú náročnosť tejto práce, disponujú vysokou mierou empatie, a preto vybavujú podnety v rozsahu čo najširšej a najvšestrannejšej pomoci. Pri vybavovaní podnetov postupujú adresne a v čo najkratších lehotách. Mnohých našich podávateľov sprevádzame celým ich konaním, ktoré sa týka rôznych žiadostí alebo rôznych zásahov. Pomáhame písať odvolania, žaloby, poňali sme túto prácu naozaj širokospektrálne, hoci podľa zákona o komisároch my by sme mali vlastne len posudzovať konanie orgánov verejnej správy, ale v rámci poskytovania usmernení túto pomoc klientom ponúkame, a teda zabezpečujeme v celom rozsahu.
Počas 5 rokov existencie sa mi podarilo vybudovať akčnú a flexibilnú organizáciu s plochou organizačnou štruktúrou, čo znamená pre nás veľmi rýchle odovzdávanie informácií, optimalizované procesy a vďaka aj na mieru a veľmi exaktnému informačnému systému nám táto, toto všetko umožňuje veľkú pružnosť v rozhodovaní, pretože tok informácií od pracovníkov k najvyššiemu vedeniu je rýchly, krátky a bez zbytočnej byrokracie a zároveň transparentný. Práca je štandardizovaná a veľmi sa dobre koordinuje. Bežné práce sú efektívne, dobre vyhodnotiteľné, pričom zamestnanci sú špecializovaní podľa jednotlivého, jednotlivých referátov, podľa jednotlivých podnetov, ktoré na úrad prichádzajú.
Úrad nadobudol vysokú flexibilitu a akčnosť aj počas obdobia pandémie, kedy sme boli online prístupní našim podávateľom podnetov či už cez mobilné telefóny, alebo aj cez maily a to naozaj iba v období, kedy bolo potrebné zostať na práci doma, na tzv. homeoffice. Všetky tieto práce boli zabezpečené. Na úrade sme sa striedali, čiže úrad zabezpečoval všetky svoje pôsobnosti komisárky, ako ukladá teda zákon.
Kvalita našej práce a reputácia sa podľa výsledkov, ktoré máme od našich podávateľov podnetov, každým rokom zlepšuje. O čom svedčí zvyšujúci sa počet individuálnych podnetov a v oblasti hlavne rýchlej adresnosti riešenia podnetov, v pružnom zásahu, poskytovaní poradenstva, vo vykonávaní osobných monitoringov, v osvete a v práci s neziskovými organizáciami.
Postavenie úradu je veľmi dobre deklarované aj v konaní súdov, kedy na súdy prizývajú do súdnych konaní už z vlastnej iniciatívy. V konaniach, kde je účastníkom konania osoba so zdravotným postihnutím, veľmi si to vážim, že prišla táto doba, že nemusíme vo všetkých problematických súdnych konaniach my žiadať súdy o vstup do súdneho konania, ale súdy nás priamo oslovujú, aby sme do súdneho konania vstúpili.
Plnenie uložených odporúčaní, ktoré sme dali vláde, vládnym inštitúciám, pravidelne hodnotíme, sú tieto opatrenia uložené na nápravu v našej správe zobrazené, rovnako sú zverejnené aj na webovom portáli. Týmto zverejňovaním máme záujem doviesť ľudí a subjekty, ktoré vykonávajú zásah, aby sa tohto zásahu zbavili, aby teda nebolo možné z ich strany konštatovať ďalej porušovanie a zásahy do práv ľudí so zdravotným postihnutím.
Z tohto miesta by som veľmi rada ešte poďakovala za podporu pri presadzovaní legislatívnych zmien zapracovaných v odporúčaní vlády zo strany poslancov Národnej rady formou poslaneckej legislatívnej iniciatívy, budem bližšie k tomu ešte hovoriť. Veľmi oceňujem aj možnosť zúčastňovať sa v pracovných skupinách. Na zmenu legislatívy dotýkajúcej sa práv ľudí so zdravotným postihnutím. Od iných orgánov verejnej správy sa teda odlišujeme tým, že v priebehu roka zverejňujeme priebežnú informáciu o činnosti úradu, transparentne je prepojený náš webový portál s vnútorným prostredím úradu - intranetom.
Sme jediný orgán verejnej správy, ktorý tieto informácie poskytuje širokej verejnosti. Zverejňujeme rôzne grafické zobrazenia o podnetoch, spôsobe ich doručenia, vybavenia územnej špecifikácie, zdravotného postihnutia, aktivitách komisárky a zamestnancov úradu, súdnych konaniach, podaných podnetoch na prokuratúru, opatreniach na nápravu, kalendár aktivít zamestnancov a komisárky a ďalšie. Teším sa, že tento portál začína byť záujmom aj pre študentov, resp. iné odborné skupiny ľudí pri spracovaní rôznych analýz a rôznych správ, čo znamená pre nás naozaj veľkú, veľké ocenenie, že informácie, ktoré my spracúvame sú ďalej spracovávané v ďalších správach.
V správe o činnosti za rok 2020 by som, práve chceme poskytnúť čo najkomplexnejší pohľad na vývoj dodržiavania ľudských práv, a preto správa obsahuje aj odporúčania, aj systémové zmeny v jednotlivých oblastiach, v ktorých Úrad komisára pre osoby so zdravotným postihnutím odhalil pochybenia. Správa teda obsahuje desať kapitol. Obsahuje 84 príbehov, 73 grafov, 39 tabuliek a 17 obrázkov, z ktorých 2 tvoria mapy osobných monitorovacích návštev a mapu individuálnych návštev počas výjazdových dní.
Správa v kapitole jedna na strane 64 obsahuje odpočet plnenia legislatívnych odporúčaní. V tomto smere sú to zhodnotené odporúčania za rok 2016 až 19. Za päť rokov práce v oblasti návrhov a odporúčaní na zmenu právnych predpisov bolo k 31. 12. 2020 predložených vláde celkom 59 odporúčaní v jednotlivých oblastiach, ktorých bolo 5 splnených legislatívnou iniciatívou vlády, dve odporúčania splnené vďaka legislatívnej iniciatíve poslancov Národnej rady, dve odporúčania splnené nálezom Ústavného súdu. Nakoľko mnohé odporúčania si vyžadujú rozsiahlu právnu úpravu môžem hodnotiť pozitívne, že vláda na plnení 11 týchto odporúčaní pracuje priebežne, 35 uložených odporúčaní je nesplnených.
Od strany 64 sú podrobne podľa rezortov zverejnené tieto odporúčania na zmenu legislatívy a v závere tejto kapitoly je, je zobrazený aj graf. Medzi prijatými opatreniami, ktoré majú zásadný význam v živote ľudí so zdravotným postihnutím, boli zmeny od roku 2018, od 1. 7., a to bola zmena peňažného príspevku na osobnú asistenciu a príspevku na opatrovanie. V súčasnosti je to suma 4,18 za hodinu osobnej asistencie a 476,74 mesačne pri opatrovaní jednej fyzickej osoby. V tomto období došlo aj k rozšíreniu diagnóz, podpory pre ľudí so zdravotným postihnutím a zrušenie krátenia príspevku za opatrovanie v prípade, že dieťa navštevovalo školu viac ako 20 hodín týždenne.
Dovoľte, aby som ešte zvýraznila, že v roku 2020 od 1. februára začala byť účinná od novela zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Ja som v predchádzajúcom období prezentovala ťažké situácie ľudí, ktorí bývajú v bytoch, kde sa nenachádza výťah alebo výťah, ktorý nie je možné používať pre ľudí odkázaných na invalidný vozík. A v tomto smere práve poslanecká iniciatíva zabezpečila, že od 5. 12. 2012 bol schválený, bola schválená novela tohto zákona, že už nebudú môcť zástupcovia vlastníkov bytov, nebytových priestorov rozhodovať o tom, či sa namontuje schodisková plošina na, do vnútorných priestorov spoločne.
Ako som už spomenula, ďalšia iniciatíva bola vyriešená nálezom Ústavného súdu, keď sa zrušila a odstránila veková hranica pre príspevok na osobnú asistenciu a kúpu osobného motorového vozidla. Keďže som v každej správe od roku 2016 navrhovala realizovať novelu § 24, 25 zákona 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti tak, aby komisárovi pre osoby so zdravotným postihnutím boli poskytované a sprístupňované informácie zo zdravotnej dokumentácie v rozsahu výkonu oprávnení podľa zákona o komisárovi. Jednalo sa o informácie týkajúce sa právnych záležitostí, právnych záležitostí spojených s umiestnením pacienta do zdravotníckeho zariadenia, udelenie súhlasu s poskytovanou liečbou, udelenie súhlasu s poskytovaniu liekov, s rôznymi zákrokmi. Argumentovali sme naozaj od roku 2016, že je tu potreba, aby... my ako právnici z úradu nemáme vôbec záujem hodnotiť, či daný lekár nariadil liečbu v súlade so zdravotným stavom toho pacienta. My nemáme vôbec záujem popierať odbornosť lekárov, ale zaujíma nás to, či boli dodržané ľudské práva pacienta pri prijímaní do nemocnice a pri jeho hospitalizácii. Tuto veľmi, naozaj veľmi rada by som poďakovala pani poslankyni Hatrákovej za jej iniciatívu z augusta z roku 2020 a vlastne aj to, že následne v spolupráci s ministerstvom zdravotníctva pripravili novelu zákona o zdravotnej starostlivosti a podporu poslancom, všetkým poslancom, ktorí túto novelu schválili. Schválenie bolo naozaj veľmi pre nás oceniteľné. A teším sa, že už od 1. apríla môžeme vykonávať pôsobnosť v záujme ochrany hospitalizovaných ľudí so zdravotným postihnutím. Samozrejme, rozumieme tomu tak, že vždy my komunikujeme s týmito pacientmi, pýtame si súhlas k nahliadnutiu, oboznamujeme ich s tým, čo budeme robiť, čo nás zaujíma, aby boli o tom informovaní.
Medzi legislatívne úlohy, na ktorých sa pracuje, je teda prijatie jednotnej lekárskej posudkovej činnosti, príprava nového školského zákona, stavebného zákona. Práce, ktoré boli spomínané s aplikáciou čl. 12 Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím, ktoré v súčasnom období sú rozpracované, čakáme ďalej na pozvanie ministerstva, akým spôsobom sa táto otázka bude riešiť. Uplatňujeme pripomienky v medzirezortných pripomienkových konaniach ku všetkým týmto materiálom, o ktorých som povedala, o ktorých som hovorila.
Z pohľadu zvýšenia ochrany a pomoci ľudí so zdravotným postihnutím považujem za potrebné upraviť hodinovú sadzbu osobnej asistencie, nakoľko sa v roku 2020 neupravovala, zostala vo výške z roku 2019 v sume 4,18, a aktualizovať sumu opatrovateľského príspevku. Súčasne my sme aj v našich pripomienkach uplatňovali problém týkajúci sa pomoci rodinám detí s Aspergerovým syndrómom a detí s autizmom a táto pomoc jednoducho podľa aktuálne platného zákona o kompenzáciách nie je zabezpečená.
V prípade posudzovania individuálnych podnetov týkajúcich sa ľudí so zdravotným postihnutím bola mojou najťažiskovejšou, teda toto posudzovanie bolo mojou najťažiskovejšou pôsobnosťou. Do roku 2020, do 31. 12. 2020 bolo doručených 2 797 podnetov. V roku 2020 došlo k miernemu nárastu počtu podnetov, avšak bolo ich doručených 685 v tejto súvislosti. Avšak potrebujem z tohto miesta povedať, že mnohí podávatelia podnetov v jednom svojom podaní napádajú niekoľko rozhodnutí, napríklad úradov práce. Čiže my sme, keď sme urobili analýzu týchto podnetov, v zásade my riešime toho klienta ako klienta so všestrannou pomocou, ktorý potrebuje pomoc na posúdenie všetkých rôznych druhov, možných alternatív, napríklad na priznávanie peňažných príspevkov na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia, čo znamená, že tento počet 685 sa navyšuje o 441 rozhodnutí len čo boli vydané v správnom konaní. To znamená, keď v jednom podnete klient napríklad napáda desať rozhodnutí úradu práce, každé toto rozhodnutie musí byť posúdené samostatne.
Čiže v tomto smere najväčší počet podnetov bolo doručených v oblasti kompenzácií a v oblasti zamestnanosti. Každoročne sa toto číslo potvrdzuje. A my teda, ako som už uviedla, pomoc poskytujeme našim klientom naozaj širokospektrálne. Pomáhame písať im aj odvolania, aj správne žaloby a vyjadrenia.
Druhou takou najťažiskovejšou, najťažiskovejšími podnetmi boli podnety z občiansko-právnej rodinnej agendy a podnety z oblasti zdravotníctva, z oblasti sociálneho poistenia. Podnety individuálne boli triedené na podnety na preskúmanie, podnety na poskytnutie poradenstva, na zmenu legislatívy, pričom podnetov na preskúmanie bolo 427. V roku 2020 sa nám podarilo ukončiť 800 podnetov, čiže v danom prípade bolo ukončených 509 podnetov na preskúmanie. Žiaľ, 112 podnetov bolo odložených, a teda aj o tomto informujeme na našom webovom portáli a vždy vyzývame našich podávateľov, aby doplnili svoj podnet. V prípade, že nevieme vysledovať vôbec, o čo tomu podávateľovi ide a nevieme ani vysledovať, že proti ktorému orgánu verejnej správy ten podnet smeruje, v takom prípade, ak máme tieto informácie, si žiadame doklady z úradu priamo.
V týchto 509 podnetov ukončených na preskúmanie bolo konštatované porušenie dohovoru v 75 podnetoch, čo je 13 %, celkom v 18 článkoch dohovoru s celkovým počtom 107 porušení. Medzi najviac zasahujúce boli čl. 9 - prístupnosť. Jedná sa o prístupnosť architektonickú, ale aj v oblasti zdravotných, teda informačných technológií. A druhou najkľúčovejšou, druhým najkľúčovejším zásahom bol zásah do primeranej životnej úrovne a sociálnej ochrany.
Keďže považujem za kľúčovú informáciu smerom k verejnosti zverejňovanie opatrení na nápravu, ktoré ukladám podľa § 10 ods. 2 písm. a) bod 4 zákona o komisárovi, tieto aj zverejňujeme. Rovnako sme v tejto správe zverejnili aj opatrenia na nápravu z monitoringov, ktoré sme v roku 2020 navštívili. V roku 2020 sme uložili nových 46 opatrení na nápravu s 36 úlohami, z toho 16 bolo splnených a 20 úloh je v konaní a prebieha teda plnenie.
Ako som uviedla, významnou pôsobnosťou Úradu komisára je vstup do súdneho konania. V roku 2020 sme vstúpili tiež do súdnych konaní týkajúcich sa predovšetkým spôsobilosti na právne úkony a starostlivosti o maloleté deti. Do 31. 12. 2020 úrad vstúpil celkom do 81 súdnych konaní a z toho v roku 2020 vstúpil úrad do 6 súdnych konaní.
Ďalšou významnou aktivitou je podávanie podnetu na prokuratúru. Neskôr vám aj oznámim veľký teda tiež ďalší postup úspešnosti pri podaní podnetov na prokuratúru. V roku 2020 sme podali celkom 6 podnetov.
My vlastne v tom našom systéme evidujeme rôzne analýzy. Len pre vašu informáciu z jednotlivých grafov v agendách úradu najpočetnejšiu skupinu dotknutých osôb so zdravotným postihnutím v roku 2020 tvorili ľudia so zmyslovým postihnutím - sluchovým postihnutím. Nepočujúci sa s hromadnými podnetmi v celkovom počte 269 osôb poukazovali hlavne na neprístupnosť informácií počas pandémie COVID-19 na tlačových konferenciách organizovaných vládou, Úradom vlády a ministerstvami.
Ďalšou najpočetnejšou skupinou boli ľudia s telesným postihnutím, celkom 159. Tam, do tejto skupiny sú zahrnutí aj ľudia čiastočne imobilní, mobilní alebo teda úplne imobilní. A treťou skupinou boli ľudia s duševnými psychickými chorobami v počte 161.
To sú informácie, ktoré sú zverejnené na webe, ale nie vždy vieme vysledovať dané zdravotné postihnutie, čiže kde teda tieto informácie máme možnosť vysledovať, zadávame ich do systému, pretože napríklad len 101 týchto našich dotknutých osôb nemáme špecifikovaných.
Ešte takú krátku informáciu o tom, že medzi najviac ohrozené skupiny ľudí so zdravotným postihnutím z hľadiska veku sú ľudia medzi 41. až 60. rokom veku, tých bolo 79. Päťdesiatjeden až šesťdesiat rokov veku tých bolo 77 a nad 71 rokov 70 našich dotknutých osôb. Znova tento údaj je korektný vo vzťahu k tým informáciám, ktoré máme.
Najväčší počet podávateľov bolo, teda keď hovoríme o pohlaví, bolo viacej žien. Bolo 526 žien a mužov 452. Medzi kraje najviac problematické a napádané sú Bratislavský kraj, kde bolo evidovaných 248 podaní, Banskobystrický kraj s 211 a potom už nasledujú ďalšie kraje, ktoré majú neporovnateľne menej podaní.
Významnou súčasťou teda mojej práce sú aj hodnotenia, ktoré články dohovoru boli najviac napádané a čo teda najviac napádalo zo strany našich podávateľov, na čo upozorňovali. Medzi najviac doručených podnetov bolo na riešení nepriaznivej situácie životnej, čo, samozrejme, bolo vyvolané aj pandémiou. Týkalo sa toto poskytovanie sociálnych služieb alebo zabezpečenie finančnej existencie pre našich podávateľov podnetov.
Vzhľadom na rastúcu hrozbu a závažnosť pandémie COVID-19 a z toho vyplývajúcu nutnosť informovať v čo najväčšom rozsahu dospel úrad k rozhodnutiu zriadiť od 20. marca 2020 špecializované sekciu COVID-19 na svojom webovom sídle. A táto bola dostupná aj na adrese komisar.sk a na komisarprezdravotnepostihnutych.sk. Účelom tejto sekcie bolo vytvoriť centralizovaný zdroj informácií pre osoby so zdravotným postihnutím a poskytovateľov sociálnych služieb tak, aby pre nich v čo najväčšom rozsahu boli dostupné informácie na jednom mieste. My sme zbierali po všetkých možných portáloch informácie a sústreďovali sme ich v tejto našej sekcii. Bolo tam zhromaždených celkovo 19 infoliniek na podporu počas pandémie. Deväť infoliniek prevádzkovaných Úradom verejného zdravotníctva, centrálna infolinka, grafy, odkazy, ale aj napríklad usmernenia v ľahko zrozumiteľnom jazyku pre ľudí, ktorí potrebovali teda riešiť oblasť pandémie. Tieto boli spracované vo forme easy to read. Veľká väčšina z nich bola vytvorená vďaka snahe nadácie SOCIA a dobrovoľníkov pre zrozumiteľné vysvetlenie informácie COVID - koronavírus ľudom so zdravotným postihnutím. Súčasťou postupného rozvoja sekcie COVID-19 bolo aj prevzatie kľúčových informácií a ich začlenenie do štruktúry obsahu odkazujúc priamo na zdroje z portálu korona.gov.sk.
Za rok 2020 bolo doručených 109 podnetov týkajúcich sa pomoci počas pandémie. Najčastejšie dopyty občanov v súvislosti s COVID-19 sa týkali vysvetlenia systému pomoci pre SZČO, pre chránené dielne, sociálne podniky, vysvetlenie opatrení súvisiacich s obmedzením pohybu, poskytovanie osobnej asistencie, osobných asistentov, poskytovanie pomoci v súvislosti s nedostupnosťou sociálnych služieb, požiadavky na tlmočenie do slovenského posunkového jazyka alebo požiadavky spojené s poskytovaním informácií v nepriehľadnom rúšku na tvári, keď nebolo možné text odčítať z pier.
Vždycky, pokiaľ bolo potrebné, komunikovali s príslušnými ministerstvami na riešenie tejto situácie a na individuálne úvahy a rozhodnutia týkajúce sa pomoci ľuďom so zdravotným postihnutím. Za oblasť sociálnych služieb to bol zvlášť náročný rok nielen teda v oblasti sociálnych služieb, ale v poskytovaní zdravotnej starostlivosti a vzdelávania, pretože všetky tieto oblasti ovplyvňovali pandemické opatrenia, ktoré slúžili na prevenciu a elimináciu šírenia ochorenia COVID-19. Ľudia s ťažkým zdravotným postihnutím a ľudia vo vyššom veku sú skupinou najviac ohrozenou týmto ochorením. V zariadeniach sociálnych služieb boli teda prijímané opatrenia, ktoré svojím charakterom obmedzovali klientov a ich rodinných príslušníkov.
Celková situácia kládla vysoké nároky na zamestnancov sociálnych služieb, a preto teda a ešte v príprave pri tých prvých informácií pandémii o COVID-e-19 v spolupráci s mimovládnymi organizáciami, najmä Fórum pre ľudské práva, nezávislou platformou SocioFórum, s Radou pre poradenstvo sociálnej práce sme spracovali postupy na prípravu na pandémiu a následne na zabezpečenie starostlivosti počas pandémie, ale aj v spolupráci s ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny.
Najviac teda môžme podľa týchto informácií konštatovať, že prekonávanie krízových situácií v zariadeniach poukázalo na mimoriadnu dôležitosť kvalitného personálneho zabezpečenia starostlivosti v zariadeniach sociálnych služieb, kvalite vykonávanej kontrolnej činnosti zo strany zriaďovateľov zariadení najmä obcí, zo strany registračných miest vyšších územných celkov, ako aj zo strany dohľadu nad poskytovaním sociálnych služieb, či dohľadu nad poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Vyššie uvedeným oblastiam smerujú aj niektoré moje návrhy a odporúčania v správe za rok 2020, pričom oceňujem ochotu a záujem ministerstva práce zaoberať sa možnosťami pozitívnych zmien vo vyššie uvedených oblastiach.
Rada by som ešte pár slov venovala veľmi kritickej situácii v čase pandémie v zariadeniach sociálnych služieb a z tohto miesta by som rada poďakovala aj zamestnancom sociálnych služieb za to, že zvládli túto situáciu, lebo veľakrát sa aj samotní zamestnanci obracali na nás, že neboli 14 dní doma, že majú doma rodiny, deti a nevedia, akým spôsobom majú túto starostlivosť o svoje rodiny a deti zabezpečiť. Teda využívam preto túto možnosť poukazovať na náročnosť práce a poďakovať sa týmto zamestnancom za to, v akých podmienkach pracovali a často aj na úkor svojej rodiny.
Ďalšou rozsiahlou pôsobnosťou bol výkon monitorovacej činnosti dodržiavania pre ľudí so zdravotným postihnutím v období, keď bolo možné troška vycestovať. V rámci Slovenska sme zrealizovali deväť monitoringov v zariadeniach sociálnych služieb. Bolo to v čase, keď pandemické opatrenia boli uvoľnené. Z týchto zariadení sociálnych služieb sme spracovali správu v kapitole 6 od strany 334. V tomto smere potrebujem aj povedať, že na výkon týchto monitoringov nás upozornili mnohí, mnohí zamestnanci zariadení sociálnych služieb aj klienti. My sme zmenili posudzovanie už v minulom roku, pohľad dodržiavania ľudských práv z oblasti Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím metodikou svetovej zdravotníckej organizácie. V tomto smere sme sa vyškolili a zamerali sme sa na kontrolu primeranej životnej úrovne - čl. 28, právo na najvyššiu dosiahnuteľnú úroveň fyzického a duševného zdravia - čl. 25, právo na uplatnenie spôsobilosti na právne úkony - čl. 12, osobnú bezpečnosť - čl. 14, ochranu pred mučením a iným krutým neľudským zaobchádzaním - čl. 15, 16 a právo na nezávislý spôsob života, zapojenia do spoločnosti - čl. 19.
Podľa teda tých analýz, ktoré sú uvedené v správe, sú mnohé tieto problémy zisteniami opakujúcimi, to znamená, že v rámci teda týchto monitorovacích činností aj návštevou vždy iných a nových zariadení sociálnych služieb. My sledujeme naozaj, že tá situácia v týchto zariadeniach, v niektorých teda, nie je veľmi pozitívna. Napríklad sme boli prekvapení, že napriek tomu, že zákon o sociálnych službách je účinný tento rok už dvanásty rok, minulý rok bol účinný jedenásť rokov, podľa ktorého sa nemôžu v zariadeniach sociálnych služieb používať sieťové postele. Tieto sieťové postele sme v zariadeniach našli, ktoré sa používajú, v minulom roku som upozorňovala na sieťové klietkové postele v súvislosti s monitoringom psychiatrických zariadení. Tento rok, žiaľ, musím konštatovať, že sme minulý rok v niektorých zariadeniach aj našli sieťové postele. V každom prípade toto všetko charakterizuje znaky tvrdej inštitucionalizácie. Zistenia z monitoringov sú v mnohých zariadeniach, a to bez ohľadu na pandemickú situáciu, tie podmienky sú značne pre klientov obmedzené, obmedzené prijímať vlastné rozhodnutie o svojom živote, o svojej vlastnej práci, o svojom vzdelávaní.
V správe, samozrejme, hodnotím aj dobré, pozitívne zariadenia, kde je individuálny prístup ku klientom. Nerada by som hodnotila deväť navštívených zariadení rovnakým hodnotením. Rada vždy upozorním aj na tie zariadenia, ktoré sú naozaj tým motivátorom v prístupe sociálnych služieb. Čiže napríklad z grafu č. 5 na strane 53 a z grafu č. 27 vyplýva, že bolo uložených spolu 183 opatrení a celkovo za rok od júna 2017, kedy sme začali vykonávať monitoring, do 31. 12. 2020 bolo celkovo pre zariadenia sociálnych služieb uložených 1 096 opatrení na nápravu.
V správe sme vás informovali aj o našom prieskume počas volebného dňa v roku 2020. Dvadsiateho deviateho februára sme monitorovali volebné miestnosti a možnosti realizovať volebné právo pre osoby, ktoré sú odkázané na invalidný vozík, pre osoby so zmyslovými poruchami a rovnako aj s mentálnym postihnutím. Rada by som o tom ešte teda viacej rozprávala, ale zhrniem to veľmi krátko. Z celkového počtu volebných budov bolo 23 neprístupných vstupov pre osoby s obmedzenou schopnosťou pohybu, 28 nemalo parkovacie miesta pre osoby so zdravotným postihnutím, 13 malo bariéry vo vnútri budovy. Podľa celkového hodnotenia bolo 36 budov neprístupných z 50 pre osoby so zdravotným postihnutím.
V rámci legislatívy aktuálne sme riešili návrh na novelu - Opatrenie ministerstva práce, sociálnych vecí 6/2009, ktorým sa ustanovuje zoznam stavebných prác, stavebných materiálov a zariadení na maximálne zohľadňované sumy. Táto suma, ktorá je uvedená v opatrení, nie je dávno aktuálna, nezodpovedá cenám ani stavebných technológiám, materiálom ani postupom. Čiže aj keď úrad práce vyjde v ústrety tomu žiadateľovi a prizná mu príspevok na kompenzáciu napríklad na prerábku kúpeľne, tak jednoducho ten človek veľakrát si nemá z čoho ten rozdiel na tie práce doplatiť. Čiže z tohto miesta teda prosím ministerstvo, aby sa s tým začalo dôsledne zaoberať.
Ďalej sme riešili podmienky športovcov s intelektuálnym znevýhodnením. V súčasnosti sme riešili právo na odmenu za účasť na Svetových hrách Špeciálnych olympiád a príspevku na zásluhy v oblasti športu. Aktuálne sme v komunikácii s ministerstvom školstva, riešime to. Tento problém bol v minulom mesiaci aj predmetom rokovania Výboru pre osoby so zdravotným postihnutím na základe môjho návrhu.
Ďalšie teda vo vzťahu k zákonom o kompenzáciách som hovorila o nedostupnosti kompenzačných pomôcok z dôvodu vysokého doplatku a starostlivosti o rodiny s deťmi s Aspergerovým syndrómom a s autizmom.
Z roku 2019 zostala nedoriešená otázka ratifikácie Opčného protokolu Dohovoru proti mučeniu a inému krutému, neľudskému zaobchádzaniu a ponižujúcemu zaobchádzaniu a trestaniu, ktorý má okrem systematickej pravidelnej kontroly za úlohu pomáhať pri náprave zistených nedostatkov, pri formulovaní štandardov a odporúčaní vyjadrovať sa k platným navrhovaným právnym predpisom.
Z tohto miesta by som vás chcela veľmi pekne poprosiť o podporu, pretože práve na Úrade komisára pre osoby so zdravotným postihnutím takéto posudzovanie zásahov proti neľudskému a ponižujúcemu zaobchádzaniu realizujeme aktuálne aj v súčasnosti. Sme špeciálne vyškolený tím, reálne tieto monitoringy, ktoré robíme, sú aj hodnotením tohto porušovania. Čiže doterajšie výsledky monitorovacej činnosti, počet a charakter uložených opatrení na nápravu za porušovanie ľudských práv klientov sociálnych služieb a psychiatrických zariadeniach preukazujú, že tím, celý tím na Úrade komisára pre osoby so zdravotným postihnutím je pripravený na výkon činnosti národného preventívneho mechanizmu v rozsahu pôsobnosti Úradu komisára pre osoby so zdravotným postihnutím. My sme teda navrhovali, aby bola pôsobnosť Národného preventívneho mechanizmu delená medzi troch subjektov, medzi tri subjekty - verejnú ochrankyňu, komisárku pre deti a komisárku pre osoby so zdravotným postihnutím s tým, že by sme spracovávali každá za svoju pôsobnosť správu, ktorá by bola sumarizovaná verejnou ochrankyňou práv tak, ako tomu bolo napríklad pri podávaní druhej a tretej hodnotiacej správy Slovenskej republiky o plnení Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím, kde gestorom tejto úlohy bolo ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny a jednotlivé ministerstvá dávali podklady na spracovanie tejto správy.
V súvislosti ešte s legislatívnou činnosťou by som rada upozornila a vás informovala o tom, že hodne zasahujeme aj s pripomienkami do veľkej reformy školstva vo vzťahu k inklúzii, ktorá ale reálne stále nerieši, resp. sa vyhýba riešeniu zabezpečovania samoobslužných a zdravotných úkonov na škole, čo je nevyhnutnou podmienkou fyzickej inklúzie detí so zdravotným postihnutím.
Rôznorodosť našej práce. Ešte by som vám rada priblížila aspoň zopár vybraných príbehov a podelila by som sa s vami o skúsenosti spojené s riešením podnetov, ktorých posudzovanie sme ukončili v roku 2020. Sú to skutočné príbehy, ktoré ľudia so zdravotným postihnutím prežívajú. Výber z nich je naozaj veľmi malý, pretože v správe je ich celkom 84 a zvládali sme to naozaj veľmi ťažko, ktoré z toho množstva ťažkých situácií, ktoré sme riešili na úrade, dať do správy. A riešili sme to spolu s kolegyňami a s kolegami a nakoniec sme nevedeli, ktoré z tých 84 príbehov by sme mali vypustiť.
Takže ja by som len povedala zopár informácií, napríklad o zmene života ľudí so zariadení sociálnych služieb, ktoré sa nám podarilo, pri ktorom sa nám podarilo asistovať a viesť toto súdne konanie. Pretože pri monitoringoch, keď navštevujeme zariadenia, snažíme sa, aby zariadenia pristupovali ku klientom spôsobom, ako by sa mohli dostať čo najviac a najrýchlejšie do komunitného života z inštitúcie, a preto teda aj motivujeme daných klientov k tomu, aby si podávali žiadosti o vrátenie spôsobilosti na právne úkony. Nám sa to podarilo v minulom roku v dvoch prípadoch. Jeden klient si splnil sen a odišiel zo zariadenia, stal sa bačom a má plnú spôsobilosť na právne úkony. A druhá klientka tá sa vrátila k svojmu priateľovi, vrátila sa jej spôsobilosť na právne úkony. Len aby ste mali predstavu o tom, že je to naozaj veľmi zložitá argumentácia. Súdy pristupujú k týmto ľuďom mimoriadne ochranársky a je naozaj veľmi ťažko vyargumentovať, prečo ten človek by mal mať vrátenú spôsobilosť na právne úkony.
V tomto druhom prípade sme boli 1. decembra, ja som bola osobne prítomná, na pojednávaní ako zástupca úradu a bola som prekvapená z úplného zvratu toho súdneho konania, keď prokurátorka na začiatku povedala zamietnuť návrh a na konci, keďže tá klientka bola naozaj pripravená, vedela argumentovať, reagovať, vedela si prezentovať svoju vôľu, svoje plánovanie ďalšieho života, že na konci pojednávania prokurátorka sama povedala, že súhlasí, aby jej bola vrátená spôsobilosť na právne úkony. Takže sme všetci pred pojednávaciou miestnosťou plakali od šťastia. A teda mám informácie, že sa jej darí veľmi dobre a hľadá si miesto v nejakej práci, aby mohla byť úplne samostatná.
Ďalšou takou akože kľúčovou informáciou, čo by som rada tu ešte povedala, je nedobrovoľná hospitalizácii na psychiatrii a asistencia príslušníkov Policajného zboru. Čo znamená, príbeh je opísaný na strane 169, je to 22. príbeh a pacientka, ktorá bola hospitalizovaná, musela strpieť, že podanie plienky, pripútanie popruhmi sa vykonávalo za asistencie polície. Nebol to jediný podnet, ktorý sme riešili. A vlastne tá asistencia polície je v tomto smere absolútne neprimeraným zásahom. Navyše v ďalšom príbehu je zobrazená situácia, že klientku aj do pyžama prezliekali za prítomnosti a za účasti a za asistencie polície. Takže táto hliadka bola privolaná na pomoc zamestnancom psychiatrie, čo ja, samozrejme, tomu rozumiem a veľmi si vážim prácu lekárov aj sestričiek na psychiatrii, ale je tu veľký, vážny problém, že oni nemôžu, samozrejme, byť ohrození na životoch. Pacienti veľakrát aj nezvládajú tú danú situáciu prevozu do nemocničného zariadenia, do zdravotníckeho zariadenia, a preto by tá nemocnica mala mať vytvorené podmienky a dostatok zdrojov na to, aby mali, mohli mať zamestnaných opatrovateľov na tento, ošetrovateľov, na tento úkon prijímania nepokojných pacientov. V žiadnom prípade ale túto pôsobnosť nemôže suplovať príslušník Policajného zboru.
Čiže my sme v tomto ukladali opatrenia na nápravu, a preto je dôležité aj v tejto súvislosti povedať, že prečo my teda potrebujeme nahliadať do zdravotnej dokumentácie, aby sme vedeli, že či tá pacientka dala súhlas, či nemocnica požiadala do 24 hodín. Podala informáciu súdu, že má tam pacienta, ktorý nedal súhlas na hospitalizáciu. Kedy ten súd prišiel, kedy vydal uznesenie, čiže toto sú kroky. Napríklad, či bola poskytnuté elektrokonvulzívna terapia so súhlasom tej pacientky. Takže toto sme riešili aj s inšpekciou ministerstva vnútra. Výsledok zatiaľ zo strany šetrenia ministerstva vnútra nemáme. My sme nemocnici uložili opatrenia na nápravu.
Ešte by som vás rada informovala o 27. príbehu na strane 187 a poukázala na to, že vďaka podaniu podnetu na prokuratúru sa menia procesy Sociálnej poisťovne, kde nebol žiadny garantovaný časový horizont riešenia žiadosti o poskytnutie invalidného dôchodku. Podrobné postupy boli upravené v metodickom pokyne č. 15/2019. My sme tento pokyn vyhodnotili za, v rozpore so zákonom a podali sme podnet na prokuratúru. Teraz v marci nám krajská prokuratúra oznámila, že tento metodický pokyn Sociálnej poisťovne zrušila, teda podala protest a v spolupráci so Sociálnou poisťovňou bol vypracovaný nový metodický pokyn, teda prokuratúra nám oznámila, že Sociálna poisťovňa vypracovala nový metodický pokyn 2021. Tu bol teda problém, že od podania žiadosti o poskytnutie invalidného dôchodku, teda od uplatnenia nároku nebola žiadna lehota na to, kedy sa má vytvoriť a spísať, teda kedy má byť zo strany poisťovne daný termín spísania žiadosti o invalidný dôchodok. Čiže tým, že tam nebola lehota, podávatelia podnetu upozorňovali na to, že čakajú niekoľko mesiacov až rok na to, aby vôbec Sociálna poisťovňa týchto ľudí prizvala na posúdenie zdravotného stavu posudkovým lekárom a na spísanie žiadosti o invalidný dôchodok. Až od tohto momentu začne plynúť 60-dňová lehota na vybavenie daného podávateľa podnetov.
Ešte by som rada povedala pár informácii napríklad aj o tom, aké úskalia musia zvládať rodiny s deťmi so zdravotným postihnutím, kedy napríklad matka, ktorá má syna operovaného na nádor na mozgu, nemala šancu dostať príspevok na opatrovanie na tohto chlapca. Hoci ten chlapec nevie prejsť ani 5 krokov. Jedná sa o 20-ročného mladého muža a kvôli zdravotnému stavu, jeho vážnemu zdravotnému stavu si požiadala o príspevok na opatrovanie. Bolo jej odporučené, aby počkala, kým sa jeho zdravotný stav ešte zhorší a potom nech si podá novú žiadosť. Žiaľ, jej odvolanie bolo aj na ústredí úradu práce zamietnuté.
Ďalším takým ťažkým príbehom je príbeh, ktorý bol aj medializovaný, mamičky s dievčatkom s cystickou fibrózou. Jedná sa o 8-ročné dievčatko a tu je úplná absurdita, že úrady práce v takýchto prípadoch rozhodujú spôsobom, akoby išlo o starostlivosť o zdravé dieťa. Pričom tá starostlivosť je neporovnateľne náročná s bežnou rodičovskou starostlivosťou a úrady práce nám rozhodujú takým spôsobom, že - ty, rodič, ty sa staraj! Podľa zákona o rodine máš povinnosť sa starať, a preto my ti ten príspevok na opatrovanie nepriznáme. Takže naozaj ten boj veľakrát je hrozne dlhotrvajúci. Aj cez rozhodnutia Najvyššieho súdu znova sa tí podávatelia podnetov dostávajú úplne na začiatok.
Na záver ešte by som rada povedala o príbehoch, ktoré sú zobrazené, zobrazujú situáciu zo života ľudí so zdravotným postihnutím pri prekonávaní architektonických bariér a bariér v myslení, kedy naozaj na základe nášho zásahu sa nám podarilo, že dané zariadenie, rekreačné zariadenie nám vyšlo v ústrety a vytvorilo nové podmienky pre ľudí so zdravotným postihnutím. Či už sú odkázaní na invalidný vozík a aj na atrakcie. Tie príbehy sú veľmi zaujímavé a teším sa, že takýmto zásahom mohli aj naši podávatelia ďalej využívať služby rôznych turistických atrakcií a turistického ruchu.
A posledný príbeh, o ktorom by som chcela povedať, je z hľadiska prístupnosti poskytovania informácií. V čase pandémie všetci nosíme rúška. Sú ľudia, ktorí nerozumejú týmto našim príhovorom, našim rozhodnutiam. V tomto smere sme mali od 256 podávateľov podnet týkajúci sa netlmočenia do slovenského posunkového jazyka tlačových konferencií. My sme ukladali opatrenia a prosby úradu vlády, ministerstvu zdravotníctva, ministerstvu vnútra, ministerstvu obrany. Požiadala som ich, aby prijali organizačno-technické opatrenia, ktoré počas tlačových konferencií zabezpečia tlmočenie do slovenského posunkového jazyka.
Na druhej strane je tu ďalšia obrovská skupina nepočujúcich ľudí, ktorí nevedia používať posunkový jazyk, a rúško na tvári im spôsobuje obrovský nedostatok a bariéru v poskytovaní informácií. Tento problém sme riešili tiež s Úradom vlády. Uvedenú problematiku som riešila aj s kanceláriou pani prezidentky. V súčasnosti sa rieši technické zabezpečenie online titulkovania cestou tieňového hovorcu, titulkára, po splnení technických podmienok a nastavení systému. Prístupný bude aj pre ďalšie inštitúcie, ktoré organizujú ako tlačové konferencie, tak aj individuálne vyhlásenia, kde je dôležité, aby im porozumela osoba s postihnutím sluchu.
Ďakujem veľmi pekne za vašu ochotu ma počúvať. Tých príbehov je veľmi veľa a ja som teda naozaj vybrala za takú každú jednu oblasť taký ten najkritickejší a ďakujem vám veľmi pekne za to, že pomáhate nám pri presadzovaní ochrany práv ľudí so zdravotným postihnutím. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

19.5.2020 9:37 - 9:39 hod.

Zuzana Stavrovská Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, ďakujem vám veľmi za vašu plodnú rozpravu a všetky príspevky. Som veľmi rada, že vzniká medzi nami priestor na ďalšiu prácu, na riešenie podnetov, s ktorými sa vy stretávate. A prosím vás, určite kontaktujte buď mňa osobne, alebo úrad, kedykoľvek môžete na úrad prísť alebo poslať mail, proste vieme sa dohodnúť aj, že prídem do vašich výborov alebo klubov, aby sme sa dohodli na riešení, ako čo najviac pomôcť ľuďom so zdravotným postihnutím.
25. júna je desiate výročie ratifikácie dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím. Vždy, pri každej prednáške, keď hovorím o našej práci, musím naozaj spomenúť významný podiel ľudí so zdravotným postihnutím na tom, že tento dohovor má také vážne vízie, také obrovské námety na zlepšenie života ľudí so zdravotným postihnutím, pretože kým iné medzinárodné zmluvy išli z dielne právnikov, tento dohovor si písali samotní ľudia so zdravotným postihnutím a presne menovali to, čo potrebujú skvalitniť, zlepšiť, aby ich život bol čo najviac príbuzný ľuďom bez zdravotného postihnutia.
Aj dobré zákony, ktoré Slovenská republika prijala od ratifikácie tohto dohovoru, a musím naozaj potvrdiť a veľmi rada to hovorím, že tá zmena prichádza, možno neprichádza až tak rýchlo, ako by sme si to predstavovali, ale od toho je tu, samozrejme, aj Výbor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, ktorý hodnotí, ako Slovenská republika aplikuje dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím do svojho právneho poriadku. Tento rok sa pripravuje druhá a tretia správa o plnení dohovoru, verím tomu, že tých pripomienok výboru OSN bude stále menej a menej.
Ďakujem vám veľmi pekne ešte raz a teším sa na spoluprácu.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 15.5.2020 12:14 - 13:39 hod.

Zuzana Stavrovská
 
  • << First
  • 1
  • Last >>