Videokanál poslanca
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Dobrý deň prajem. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som sa vám prihovorila s výsledkami činnosti, ktoré sme spracovali do Správy komisára pre osoby so zdravotným postihnutím za rok 2020. Tieto výsledky činnosti môžem povedať, že v mnohých častiach aj analyzujú určitý päťročný vývoj, keďže máme päť rokov pôsobnosti komisára za sebou, tak snažila som sa vám urobiť aj taký obraz vývoja ochrany ľudských práv na Slovensku mnohými teda tabuľkami, grafmi, a preto teda tá správa má aj určitú hrúbku a rozsiahlosť informácií. V každom prípade mojou snahou bolo podať čo najvernejší obraz o tom, ako pracujeme na úrade a ako sú dodržiavané práva ľudí so zdravotným postihnutím v Slovenskej republike.
Takže dovoľte, aby som sa poďakovala za vytvorenie tohto priestoru a je to teda moja v poradí piata správa, ktorú predkladám do parlamentu.
Zákonné postavenie komisára pre osoby so zdravotným postihnutím ako špecializovaného orgánu na ochranu a podporu ľudí so zdravotným postihnutím je upravené v zákone 176/2015 o komisárovi pre deti a komisárovi pre osoby so zdravotným postihnutím a predstavuje nezávislý mechanizmus na presadzovanie, ochranu a monitorovanie vykonávania Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím, ktorý sme ratifikovali 25. júna 2010 a v minulom roku sme si pripomenuli 10. výročie ratifikácie tohto dohovoru. Pôsobnosť komisára, ako dobre viete, sa nevzťahuje však bezhranične na všetky subjekty v Slovenskej republike. Vzťahuje sa na orgány štátnej správy, verejnej správy, samosprávy, právnické osoby ako aj fyzické osoby, ktoré sa podľa osobitného zákona zasahujú do práv a povinností fyzický osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy. Ďalej sú to právnické a fyzické osoby, podnikatelia, ktoré takýmto istým spôsobom môžu nejakým, nejakými vzťahmi zasahovať do ochrany práv ľudí so zdravotným postihnutím.
Žiaľ, ukazuje sa, že je veľký problém, že komisár pre osoby so zdravotným postihnutím nemôže zasahovať do súkromných vzťahov. V takýchto prípadoch my, keďže prichádza pomerne veľa podnetov, ktoré sa týkajú súkromno-právnych vzťahov, v takýchto prípadoch my potom kontaktujeme príslušnú obec, úrad práce, ošetrujúceho lekára a hľadáme cesty pomoci pre týchto ľudí a skúmame, v akom stave sa dodržiava ochrana tohto človeka v domácom prostredí. Čiže v týchto súkromných vzťahoch hľadáme cesty zase zo strany pomoci orgánov verejnej správy.
Kľúčové oblasti, ktoré pravidelne ročne vyhodnocujem v správe, sú predovšetkým posudzovanie individuálnych podnetov, kde by som rada teda poukázala na to, že nie sme odkázaní len na to, koľko podnetov je doručených ku nám, ale sami vlastnou iniciatívou aj začíname konanie z vlastnej iniciatívy, keď zachytíme v médiách informáciu o tom, že nejaký vzťah o osobe so zdravotným postihnutím nie je korektný so zákonom.
Tu by som teda naozaj rada zvýraznila z tohto miesta, že špecializovaná verejná ochrana práv si našla svoje miesto na tomto úrade a spočíva teda hlavne v tom, že komisár sa zaoberá výlučne právami týchto osôb, ktoré sú garantované v Ústave, v medzinárodnom Dohovore o právach osôb so zdravotným postihnutím.
Práca Úradu komisára pre osoby so zdravotným postihnutím sa odráža aj v rôznych oblastiach činnosti. Svojimi rôznorodými aktivitami presahuje bežné úrady tohto typu s najnižším rozpočtom a s najnižším počtom zamestnancov, s najtransparentnejšími výsledkami činnosti a najpočetnejším druhom aktivít. Úrad komisára pre osoby so zdravotným postihnutím tvorí okrem mňa tím 11 ľudí, ktorí sú ochotní prijať nastavenú vysokú náročnosť tejto práce, disponujú vysokou mierou empatie, a preto vybavujú podnety v rozsahu čo najširšej a najvšestrannejšej pomoci. Pri vybavovaní podnetov postupujú adresne a v čo najkratších lehotách. Mnohých našich podávateľov sprevádzame celým ich konaním, ktoré sa týka rôznych žiadostí alebo rôznych zásahov. Pomáhame písať odvolania, žaloby, poňali sme túto prácu naozaj širokospektrálne, hoci podľa zákona o komisároch my by sme mali vlastne len posudzovať konanie orgánov verejnej správy, ale v rámci poskytovania usmernení túto pomoc klientom ponúkame, a teda zabezpečujeme v celom rozsahu.
Počas 5 rokov existencie sa mi podarilo vybudovať akčnú a flexibilnú organizáciu s plochou organizačnou štruktúrou, čo znamená pre nás veľmi rýchle odovzdávanie informácií, optimalizované procesy a vďaka aj na mieru a veľmi exaktnému informačnému systému nám táto, toto všetko umožňuje veľkú pružnosť v rozhodovaní, pretože tok informácií od pracovníkov k najvyššiemu vedeniu je rýchly, krátky a bez zbytočnej byrokracie a zároveň transparentný. Práca je štandardizovaná a veľmi sa dobre koordinuje. Bežné práce sú efektívne, dobre vyhodnotiteľné, pričom zamestnanci sú špecializovaní podľa jednotlivého, jednotlivých referátov, podľa jednotlivých podnetov, ktoré na úrad prichádzajú.
Úrad nadobudol vysokú flexibilitu a akčnosť aj počas obdobia pandémie, kedy sme boli online prístupní našim podávateľom podnetov či už cez mobilné telefóny, alebo aj cez maily a to naozaj iba v období, kedy bolo potrebné zostať na práci doma, na tzv. homeoffice. Všetky tieto práce boli zabezpečené. Na úrade sme sa striedali, čiže úrad zabezpečoval všetky svoje pôsobnosti komisárky, ako ukladá teda zákon.
Kvalita našej práce a reputácia sa podľa výsledkov, ktoré máme od našich podávateľov podnetov, každým rokom zlepšuje. O čom svedčí zvyšujúci sa počet individuálnych podnetov a v oblasti hlavne rýchlej adresnosti riešenia podnetov, v pružnom zásahu, poskytovaní poradenstva, vo vykonávaní osobných monitoringov, v osvete a v práci s neziskovými organizáciami.
Postavenie úradu je veľmi dobre deklarované aj v konaní súdov, kedy na súdy prizývajú do súdnych konaní už z vlastnej iniciatívy. V konaniach, kde je účastníkom konania osoba so zdravotným postihnutím, veľmi si to vážim, že prišla táto doba, že nemusíme vo všetkých problematických súdnych konaniach my žiadať súdy o vstup do súdneho konania, ale súdy nás priamo oslovujú, aby sme do súdneho konania vstúpili.
Plnenie uložených odporúčaní, ktoré sme dali vláde, vládnym inštitúciám, pravidelne hodnotíme, sú tieto opatrenia uložené na nápravu v našej správe zobrazené, rovnako sú zverejnené aj na webovom portáli. Týmto zverejňovaním máme záujem doviesť ľudí a subjekty, ktoré vykonávajú zásah, aby sa tohto zásahu zbavili, aby teda nebolo možné z ich strany konštatovať ďalej porušovanie a zásahy do práv ľudí so zdravotným postihnutím.
Z tohto miesta by som veľmi rada ešte poďakovala za podporu pri presadzovaní legislatívnych zmien zapracovaných v odporúčaní vlády zo strany poslancov Národnej rady formou poslaneckej legislatívnej iniciatívy, budem bližšie k tomu ešte hovoriť. Veľmi oceňujem aj možnosť zúčastňovať sa v pracovných skupinách. Na zmenu legislatívy dotýkajúcej sa práv ľudí so zdravotným postihnutím. Od iných orgánov verejnej správy sa teda odlišujeme tým, že v priebehu roka zverejňujeme priebežnú informáciu o činnosti úradu, transparentne je prepojený náš webový portál s vnútorným prostredím úradu - intranetom.
Sme jediný orgán verejnej správy, ktorý tieto informácie poskytuje širokej verejnosti. Zverejňujeme rôzne grafické zobrazenia o podnetoch, spôsobe ich doručenia, vybavenia územnej špecifikácie, zdravotného postihnutia, aktivitách komisárky a zamestnancov úradu, súdnych konaniach, podaných podnetoch na prokuratúru, opatreniach na nápravu, kalendár aktivít zamestnancov a komisárky a ďalšie. Teším sa, že tento portál začína byť záujmom aj pre študentov, resp. iné odborné skupiny ľudí pri spracovaní rôznych analýz a rôznych správ, čo znamená pre nás naozaj veľkú, veľké ocenenie, že informácie, ktoré my spracúvame sú ďalej spracovávané v ďalších správach.
V správe o činnosti za rok 2020 by som, práve chceme poskytnúť čo najkomplexnejší pohľad na vývoj dodržiavania ľudských práv, a preto správa obsahuje aj odporúčania, aj systémové zmeny v jednotlivých oblastiach, v ktorých Úrad komisára pre osoby so zdravotným postihnutím odhalil pochybenia. Správa teda obsahuje desať kapitol. Obsahuje 84 príbehov, 73 grafov, 39 tabuliek a 17 obrázkov, z ktorých 2 tvoria mapy osobných monitorovacích návštev a mapu individuálnych návštev počas výjazdových dní.
Správa v kapitole jedna na strane 64 obsahuje odpočet plnenia legislatívnych odporúčaní. V tomto smere sú to zhodnotené odporúčania za rok 2016 až 19. Za päť rokov práce v oblasti návrhov a odporúčaní na zmenu právnych predpisov bolo k 31. 12. 2020 predložených vláde celkom 59 odporúčaní v jednotlivých oblastiach, ktorých bolo 5 splnených legislatívnou iniciatívou vlády, dve odporúčania splnené vďaka legislatívnej iniciatíve poslancov Národnej rady, dve odporúčania splnené nálezom Ústavného súdu. Nakoľko mnohé odporúčania si vyžadujú rozsiahlu právnu úpravu môžem hodnotiť pozitívne, že vláda na plnení 11 týchto odporúčaní pracuje priebežne, 35 uložených odporúčaní je nesplnených.
Od strany 64 sú podrobne podľa rezortov zverejnené tieto odporúčania na zmenu legislatívy a v závere tejto kapitoly je, je zobrazený aj graf. Medzi prijatými opatreniami, ktoré majú zásadný význam v živote ľudí so zdravotným postihnutím, boli zmeny od roku 2018, od 1. 7., a to bola zmena peňažného príspevku na osobnú asistenciu a príspevku na opatrovanie. V súčasnosti je to suma 4,18 za hodinu osobnej asistencie a 476,74 mesačne pri opatrovaní jednej fyzickej osoby. V tomto období došlo aj k rozšíreniu diagnóz, podpory pre ľudí so zdravotným postihnutím a zrušenie krátenia príspevku za opatrovanie v prípade, že dieťa navštevovalo školu viac ako 20 hodín týždenne.
Dovoľte, aby som ešte zvýraznila, že v roku 2020 od 1. februára začala byť účinná od novela zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Ja som v predchádzajúcom období prezentovala ťažké situácie ľudí, ktorí bývajú v bytoch, kde sa nenachádza výťah alebo výťah, ktorý nie je možné používať pre ľudí odkázaných na invalidný vozík. A v tomto smere práve poslanecká iniciatíva zabezpečila, že od 5. 12. 2012 bol schválený, bola schválená novela tohto zákona, že už nebudú môcť zástupcovia vlastníkov bytov, nebytových priestorov rozhodovať o tom, či sa namontuje schodisková plošina na, do vnútorných priestorov spoločne.
Ako som už spomenula, ďalšia iniciatíva bola vyriešená nálezom Ústavného súdu, keď sa zrušila a odstránila veková hranica pre príspevok na osobnú asistenciu a kúpu osobného motorového vozidla. Keďže som v každej správe od roku 2016 navrhovala realizovať novelu § 24, 25 zákona 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti tak, aby komisárovi pre osoby so zdravotným postihnutím boli poskytované a sprístupňované informácie zo zdravotnej dokumentácie v rozsahu výkonu oprávnení podľa zákona o komisárovi. Jednalo sa o informácie týkajúce sa právnych záležitostí, právnych záležitostí spojených s umiestnením pacienta do zdravotníckeho zariadenia, udelenie súhlasu s poskytovanou liečbou, udelenie súhlasu s poskytovaniu liekov, s rôznymi zákrokmi. Argumentovali sme naozaj od roku 2016, že je tu potreba, aby... my ako právnici z úradu nemáme vôbec záujem hodnotiť, či daný lekár nariadil liečbu v súlade so zdravotným stavom toho pacienta. My nemáme vôbec záujem popierať odbornosť lekárov, ale zaujíma nás to, či boli dodržané ľudské práva pacienta pri prijímaní do nemocnice a pri jeho hospitalizácii. Tuto veľmi, naozaj veľmi rada by som poďakovala pani poslankyni Hatrákovej za jej iniciatívu z augusta z roku 2020 a vlastne aj to, že následne v spolupráci s ministerstvom zdravotníctva pripravili novelu zákona o zdravotnej starostlivosti a podporu poslancom, všetkým poslancom, ktorí túto novelu schválili. Schválenie bolo naozaj veľmi pre nás oceniteľné. A teším sa, že už od 1. apríla môžeme vykonávať pôsobnosť v záujme ochrany hospitalizovaných ľudí so zdravotným postihnutím. Samozrejme, rozumieme tomu tak, že vždy my komunikujeme s týmito pacientmi, pýtame si súhlas k nahliadnutiu, oboznamujeme ich s tým, čo budeme robiť, čo nás zaujíma, aby boli o tom informovaní.
Medzi legislatívne úlohy, na ktorých sa pracuje, je teda prijatie jednotnej lekárskej posudkovej činnosti, príprava nového školského zákona, stavebného zákona. Práce, ktoré boli spomínané s aplikáciou čl. 12 Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím, ktoré v súčasnom období sú rozpracované, čakáme ďalej na pozvanie ministerstva, akým spôsobom sa táto otázka bude riešiť. Uplatňujeme pripomienky v medzirezortných pripomienkových konaniach ku všetkým týmto materiálom, o ktorých som povedala, o ktorých som hovorila.
Z pohľadu zvýšenia ochrany a pomoci ľudí so zdravotným postihnutím považujem za potrebné upraviť hodinovú sadzbu osobnej asistencie, nakoľko sa v roku 2020 neupravovala, zostala vo výške z roku 2019 v sume 4,18, a aktualizovať sumu opatrovateľského príspevku. Súčasne my sme aj v našich pripomienkach uplatňovali problém týkajúci sa pomoci rodinám detí s Aspergerovým syndrómom a detí s autizmom a táto pomoc jednoducho podľa aktuálne platného zákona o kompenzáciách nie je zabezpečená.
V prípade posudzovania individuálnych podnetov týkajúcich sa ľudí so zdravotným postihnutím bola mojou najťažiskovejšou, teda toto posudzovanie bolo mojou najťažiskovejšou pôsobnosťou. Do roku 2020, do 31. 12. 2020 bolo doručených 2 797 podnetov. V roku 2020 došlo k miernemu nárastu počtu podnetov, avšak bolo ich doručených 685 v tejto súvislosti. Avšak potrebujem z tohto miesta povedať, že mnohí podávatelia podnetov v jednom svojom podaní napádajú niekoľko rozhodnutí, napríklad úradov práce. Čiže my sme, keď sme urobili analýzu týchto podnetov, v zásade my riešime toho klienta ako klienta so všestrannou pomocou, ktorý potrebuje pomoc na posúdenie všetkých rôznych druhov, možných alternatív, napríklad na priznávanie peňažných príspevkov na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia, čo znamená, že tento počet 685 sa navyšuje o 441 rozhodnutí len čo boli vydané v správnom konaní. To znamená, keď v jednom podnete klient napríklad napáda desať rozhodnutí úradu práce, každé toto rozhodnutie musí byť posúdené samostatne.
Čiže v tomto smere najväčší počet podnetov bolo doručených v oblasti kompenzácií a v oblasti zamestnanosti. Každoročne sa toto číslo potvrdzuje. A my teda, ako som už uviedla, pomoc poskytujeme našim klientom naozaj širokospektrálne. Pomáhame písať im aj odvolania, aj správne žaloby a vyjadrenia.
Druhou takou najťažiskovejšou, najťažiskovejšími podnetmi boli podnety z občiansko-právnej rodinnej agendy a podnety z oblasti zdravotníctva, z oblasti sociálneho poistenia. Podnety individuálne boli triedené na podnety na preskúmanie, podnety na poskytnutie poradenstva, na zmenu legislatívy, pričom podnetov na preskúmanie bolo 427. V roku 2020 sa nám podarilo ukončiť 800 podnetov, čiže v danom prípade bolo ukončených 509 podnetov na preskúmanie. Žiaľ, 112 podnetov bolo odložených, a teda aj o tomto informujeme na našom webovom portáli a vždy vyzývame našich podávateľov, aby doplnili svoj podnet. V prípade, že nevieme vysledovať vôbec, o čo tomu podávateľovi ide a nevieme ani vysledovať, že proti ktorému orgánu verejnej správy ten podnet smeruje, v takom prípade, ak máme tieto informácie, si žiadame doklady z úradu priamo.
V týchto 509 podnetov ukončených na preskúmanie bolo konštatované porušenie dohovoru v 75 podnetoch, čo je 13 %, celkom v 18 článkoch dohovoru s celkovým počtom 107 porušení. Medzi najviac zasahujúce boli čl. 9 - prístupnosť. Jedná sa o prístupnosť architektonickú, ale aj v oblasti zdravotných, teda informačných technológií. A druhou najkľúčovejšou, druhým najkľúčovejším zásahom bol zásah do primeranej životnej úrovne a sociálnej ochrany.
Keďže považujem za kľúčovú informáciu smerom k verejnosti zverejňovanie opatrení na nápravu, ktoré ukladám podľa § 10 ods. 2 písm. a) bod 4 zákona o komisárovi, tieto aj zverejňujeme. Rovnako sme v tejto správe zverejnili aj opatrenia na nápravu z monitoringov, ktoré sme v roku 2020 navštívili. V roku 2020 sme uložili nových 46 opatrení na nápravu s 36 úlohami, z toho 16 bolo splnených a 20 úloh je v konaní a prebieha teda plnenie.
Ako som uviedla, významnou pôsobnosťou Úradu komisára je vstup do súdneho konania. V roku 2020 sme vstúpili tiež do súdnych konaní týkajúcich sa predovšetkým spôsobilosti na právne úkony a starostlivosti o maloleté deti. Do 31. 12. 2020 úrad vstúpil celkom do 81 súdnych konaní a z toho v roku 2020 vstúpil úrad do 6 súdnych konaní.
Ďalšou významnou aktivitou je podávanie podnetu na prokuratúru. Neskôr vám aj oznámim veľký teda tiež ďalší postup úspešnosti pri podaní podnetov na prokuratúru. V roku 2020 sme podali celkom 6 podnetov.
My vlastne v tom našom systéme evidujeme rôzne analýzy. Len pre vašu informáciu z jednotlivých grafov v agendách úradu najpočetnejšiu skupinu dotknutých osôb so zdravotným postihnutím v roku 2020 tvorili ľudia so zmyslovým postihnutím - sluchovým postihnutím. Nepočujúci sa s hromadnými podnetmi v celkovom počte 269 osôb poukazovali hlavne na neprístupnosť informácií počas pandémie COVID-19 na tlačových konferenciách organizovaných vládou, Úradom vlády a ministerstvami.
Ďalšou najpočetnejšou skupinou boli ľudia s telesným postihnutím, celkom 159. Tam, do tejto skupiny sú zahrnutí aj ľudia čiastočne imobilní, mobilní alebo teda úplne imobilní. A treťou skupinou boli ľudia s duševnými psychickými chorobami v počte 161.
To sú informácie, ktoré sú zverejnené na webe, ale nie vždy vieme vysledovať dané zdravotné postihnutie, čiže kde teda tieto informácie máme možnosť vysledovať, zadávame ich do systému, pretože napríklad len 101 týchto našich dotknutých osôb nemáme špecifikovaných.
Ešte takú krátku informáciu o tom, že medzi najviac ohrozené skupiny ľudí so zdravotným postihnutím z hľadiska veku sú ľudia medzi 41. až 60. rokom veku, tých bolo 79. Päťdesiatjeden až šesťdesiat rokov veku tých bolo 77 a nad 71 rokov 70 našich dotknutých osôb. Znova tento údaj je korektný vo vzťahu k tým informáciám, ktoré máme.
Najväčší počet podávateľov bolo, teda keď hovoríme o pohlaví, bolo viacej žien. Bolo 526 žien a mužov 452. Medzi kraje najviac problematické a napádané sú Bratislavský kraj, kde bolo evidovaných 248 podaní, Banskobystrický kraj s 211 a potom už nasledujú ďalšie kraje, ktoré majú neporovnateľne menej podaní.
Významnou súčasťou teda mojej práce sú aj hodnotenia, ktoré články dohovoru boli najviac napádané a čo teda najviac napádalo zo strany našich podávateľov, na čo upozorňovali. Medzi najviac doručených podnetov bolo na riešení nepriaznivej situácie životnej, čo, samozrejme, bolo vyvolané aj pandémiou. Týkalo sa toto poskytovanie sociálnych služieb alebo zabezpečenie finančnej existencie pre našich podávateľov podnetov.
Vzhľadom na rastúcu hrozbu a závažnosť pandémie COVID-19 a z toho vyplývajúcu nutnosť informovať v čo najväčšom rozsahu dospel úrad k rozhodnutiu zriadiť od 20. marca 2020 špecializované sekciu COVID-19 na svojom webovom sídle. A táto bola dostupná aj na adrese komisar.sk a na komisarprezdravotnepostihnutych.sk. Účelom tejto sekcie bolo vytvoriť centralizovaný zdroj informácií pre osoby so zdravotným postihnutím a poskytovateľov sociálnych služieb tak, aby pre nich v čo najväčšom rozsahu boli dostupné informácie na jednom mieste. My sme zbierali po všetkých možných portáloch informácie a sústreďovali sme ich v tejto našej sekcii. Bolo tam zhromaždených celkovo 19 infoliniek na podporu počas pandémie. Deväť infoliniek prevádzkovaných Úradom verejného zdravotníctva, centrálna infolinka, grafy, odkazy, ale aj napríklad usmernenia v ľahko zrozumiteľnom jazyku pre ľudí, ktorí potrebovali teda riešiť oblasť pandémie. Tieto boli spracované vo forme easy to read. Veľká väčšina z nich bola vytvorená vďaka snahe nadácie SOCIA a dobrovoľníkov pre zrozumiteľné vysvetlenie informácie COVID - koronavírus ľudom so zdravotným postihnutím. Súčasťou postupného rozvoja sekcie COVID-19 bolo aj prevzatie kľúčových informácií a ich začlenenie do štruktúry obsahu odkazujúc priamo na zdroje z portálu korona.gov.sk.
Za rok 2020 bolo doručených 109 podnetov týkajúcich sa pomoci počas pandémie. Najčastejšie dopyty občanov v súvislosti s COVID-19 sa týkali vysvetlenia systému pomoci pre SZČO, pre chránené dielne, sociálne podniky, vysvetlenie opatrení súvisiacich s obmedzením pohybu, poskytovanie osobnej asistencie, osobných asistentov, poskytovanie pomoci v súvislosti s nedostupnosťou sociálnych služieb, požiadavky na tlmočenie do slovenského posunkového jazyka alebo požiadavky spojené s poskytovaním informácií v nepriehľadnom rúšku na tvári, keď nebolo možné text odčítať z pier.
Vždycky, pokiaľ bolo potrebné, komunikovali s príslušnými ministerstvami na riešenie tejto situácie a na individuálne úvahy a rozhodnutia týkajúce sa pomoci ľuďom so zdravotným postihnutím. Za oblasť sociálnych služieb to bol zvlášť náročný rok nielen teda v oblasti sociálnych služieb, ale v poskytovaní zdravotnej starostlivosti a vzdelávania, pretože všetky tieto oblasti ovplyvňovali pandemické opatrenia, ktoré slúžili na prevenciu a elimináciu šírenia ochorenia COVID-19. Ľudia s ťažkým zdravotným postihnutím a ľudia vo vyššom veku sú skupinou najviac ohrozenou týmto ochorením. V zariadeniach sociálnych služieb boli teda prijímané opatrenia, ktoré svojím charakterom obmedzovali klientov a ich rodinných príslušníkov.
Celková situácia kládla vysoké nároky na zamestnancov sociálnych služieb, a preto teda a ešte v príprave pri tých prvých informácií pandémii o COVID-e-19 v spolupráci s mimovládnymi organizáciami, najmä Fórum pre ľudské práva, nezávislou platformou SocioFórum, s Radou pre poradenstvo sociálnej práce sme spracovali postupy na prípravu na pandémiu a následne na zabezpečenie starostlivosti počas pandémie, ale aj v spolupráci s ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny.
Najviac teda môžme podľa týchto informácií konštatovať, že prekonávanie krízových situácií v zariadeniach poukázalo na mimoriadnu dôležitosť kvalitného personálneho zabezpečenia starostlivosti v zariadeniach sociálnych služieb, kvalite vykonávanej kontrolnej činnosti zo strany zriaďovateľov zariadení najmä obcí, zo strany registračných miest vyšších územných celkov, ako aj zo strany dohľadu nad poskytovaním sociálnych služieb, či dohľadu nad poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Vyššie uvedeným oblastiam smerujú aj niektoré moje návrhy a odporúčania v správe za rok 2020, pričom oceňujem ochotu a záujem ministerstva práce zaoberať sa možnosťami pozitívnych zmien vo vyššie uvedených oblastiach.
Rada by som ešte pár slov venovala veľmi kritickej situácii v čase pandémie v zariadeniach sociálnych služieb a z tohto miesta by som rada poďakovala aj zamestnancom sociálnych služieb za to, že zvládli túto situáciu, lebo veľakrát sa aj samotní zamestnanci obracali na nás, že neboli 14 dní doma, že majú doma rodiny, deti a nevedia, akým spôsobom majú túto starostlivosť o svoje rodiny a deti zabezpečiť. Teda využívam preto túto možnosť poukazovať na náročnosť práce a poďakovať sa týmto zamestnancom za to, v akých podmienkach pracovali a často aj na úkor svojej rodiny.
Ďalšou rozsiahlou pôsobnosťou bol výkon monitorovacej činnosti dodržiavania pre ľudí so zdravotným postihnutím v období, keď bolo možné troška vycestovať. V rámci Slovenska sme zrealizovali deväť monitoringov v zariadeniach sociálnych služieb. Bolo to v čase, keď pandemické opatrenia boli uvoľnené. Z týchto zariadení sociálnych služieb sme spracovali správu v kapitole 6 od strany 334. V tomto smere potrebujem aj povedať, že na výkon týchto monitoringov nás upozornili mnohí, mnohí zamestnanci zariadení sociálnych služieb aj klienti. My sme zmenili posudzovanie už v minulom roku, pohľad dodržiavania ľudských práv z oblasti Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím metodikou svetovej zdravotníckej organizácie. V tomto smere sme sa vyškolili a zamerali sme sa na kontrolu primeranej životnej úrovne - čl. 28, právo na najvyššiu dosiahnuteľnú úroveň fyzického a duševného zdravia - čl. 25, právo na uplatnenie spôsobilosti na právne úkony - čl. 12, osobnú bezpečnosť - čl. 14, ochranu pred mučením a iným krutým neľudským zaobchádzaním - čl. 15, 16 a právo na nezávislý spôsob života, zapojenia do spoločnosti - čl. 19.
Podľa teda tých analýz, ktoré sú uvedené v správe, sú mnohé tieto problémy zisteniami opakujúcimi, to znamená, že v rámci teda týchto monitorovacích činností aj návštevou vždy iných a nových zariadení sociálnych služieb. My sledujeme naozaj, že tá situácia v týchto zariadeniach, v niektorých teda, nie je veľmi pozitívna. Napríklad sme boli prekvapení, že napriek tomu, že zákon o sociálnych službách je účinný tento rok už dvanásty rok, minulý rok bol účinný jedenásť rokov, podľa ktorého sa nemôžu v zariadeniach sociálnych služieb používať sieťové postele. Tieto sieťové postele sme v zariadeniach našli, ktoré sa používajú, v minulom roku som upozorňovala na sieťové klietkové postele v súvislosti s monitoringom psychiatrických zariadení. Tento rok, žiaľ, musím konštatovať, že sme minulý rok v niektorých zariadeniach aj našli sieťové postele. V každom prípade toto všetko charakterizuje znaky tvrdej inštitucionalizácie. Zistenia z monitoringov sú v mnohých zariadeniach, a to bez ohľadu na pandemickú situáciu, tie podmienky sú značne pre klientov obmedzené, obmedzené prijímať vlastné rozhodnutie o svojom živote, o svojej vlastnej práci, o svojom vzdelávaní.
V správe, samozrejme, hodnotím aj dobré, pozitívne zariadenia, kde je individuálny prístup ku klientom. Nerada by som hodnotila deväť navštívených zariadení rovnakým hodnotením. Rada vždy upozorním aj na tie zariadenia, ktoré sú naozaj tým motivátorom v prístupe sociálnych služieb. Čiže napríklad z grafu č. 5 na strane 53 a z grafu č. 27 vyplýva, že bolo uložených spolu 183 opatrení a celkovo za rok od júna 2017, kedy sme začali vykonávať monitoring, do 31. 12. 2020 bolo celkovo pre zariadenia sociálnych služieb uložených 1 096 opatrení na nápravu.
V správe sme vás informovali aj o našom prieskume počas volebného dňa v roku 2020. Dvadsiateho deviateho februára sme monitorovali volebné miestnosti a možnosti realizovať volebné právo pre osoby, ktoré sú odkázané na invalidný vozík, pre osoby so zmyslovými poruchami a rovnako aj s mentálnym postihnutím. Rada by som o tom ešte teda viacej rozprávala, ale zhrniem to veľmi krátko. Z celkového počtu volebných budov bolo 23 neprístupných vstupov pre osoby s obmedzenou schopnosťou pohybu, 28 nemalo parkovacie miesta pre osoby so zdravotným postihnutím, 13 malo bariéry vo vnútri budovy. Podľa celkového hodnotenia bolo 36 budov neprístupných z 50 pre osoby so zdravotným postihnutím.
V rámci legislatívy aktuálne sme riešili návrh na novelu - Opatrenie ministerstva práce, sociálnych vecí 6/2009, ktorým sa ustanovuje zoznam stavebných prác, stavebných materiálov a zariadení na maximálne zohľadňované sumy. Táto suma, ktorá je uvedená v opatrení, nie je dávno aktuálna, nezodpovedá cenám ani stavebných technológiám, materiálom ani postupom. Čiže aj keď úrad práce vyjde v ústrety tomu žiadateľovi a prizná mu príspevok na kompenzáciu napríklad na prerábku kúpeľne, tak jednoducho ten človek veľakrát si nemá z čoho ten rozdiel na tie práce doplatiť. Čiže z tohto miesta teda prosím ministerstvo, aby sa s tým začalo dôsledne zaoberať.
Ďalej sme riešili podmienky športovcov s intelektuálnym znevýhodnením. V súčasnosti sme riešili právo na odmenu za účasť na Svetových hrách Špeciálnych olympiád a príspevku na zásluhy v oblasti športu. Aktuálne sme v komunikácii s ministerstvom školstva, riešime to. Tento problém bol v minulom mesiaci aj predmetom rokovania Výboru pre osoby so zdravotným postihnutím na základe môjho návrhu.
Ďalšie teda vo vzťahu k zákonom o kompenzáciách som hovorila o nedostupnosti kompenzačných pomôcok z dôvodu vysokého doplatku a starostlivosti o rodiny s deťmi s Aspergerovým syndrómom a s autizmom.
Z roku 2019 zostala nedoriešená otázka ratifikácie Opčného protokolu Dohovoru proti mučeniu a inému krutému, neľudskému zaobchádzaniu a ponižujúcemu zaobchádzaniu a trestaniu, ktorý má okrem systematickej pravidelnej kontroly za úlohu pomáhať pri náprave zistených nedostatkov, pri formulovaní štandardov a odporúčaní vyjadrovať sa k platným navrhovaným právnym predpisom.
Z tohto miesta by som vás chcela veľmi pekne poprosiť o podporu, pretože práve na Úrade komisára pre osoby so zdravotným postihnutím takéto posudzovanie zásahov proti neľudskému a ponižujúcemu zaobchádzaniu realizujeme aktuálne aj v súčasnosti. Sme špeciálne vyškolený tím, reálne tieto monitoringy, ktoré robíme, sú aj hodnotením tohto porušovania. Čiže doterajšie výsledky monitorovacej činnosti, počet a charakter uložených opatrení na nápravu za porušovanie ľudských práv klientov sociálnych služieb a psychiatrických zariadeniach preukazujú, že tím, celý tím na Úrade komisára pre osoby so zdravotným postihnutím je pripravený na výkon činnosti národného preventívneho mechanizmu v rozsahu pôsobnosti Úradu komisára pre osoby so zdravotným postihnutím. My sme teda navrhovali, aby bola pôsobnosť Národného preventívneho mechanizmu delená medzi troch subjektov, medzi tri subjekty - verejnú ochrankyňu, komisárku pre deti a komisárku pre osoby so zdravotným postihnutím s tým, že by sme spracovávali každá za svoju pôsobnosť správu, ktorá by bola sumarizovaná verejnou ochrankyňou práv tak, ako tomu bolo napríklad pri podávaní druhej a tretej hodnotiacej správy Slovenskej republiky o plnení Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím, kde gestorom tejto úlohy bolo ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny a jednotlivé ministerstvá dávali podklady na spracovanie tejto správy.
V súvislosti ešte s legislatívnou činnosťou by som rada upozornila a vás informovala o tom, že hodne zasahujeme aj s pripomienkami do veľkej reformy školstva vo vzťahu k inklúzii, ktorá ale reálne stále nerieši, resp. sa vyhýba riešeniu zabezpečovania samoobslužných a zdravotných úkonov na škole, čo je nevyhnutnou podmienkou fyzickej inklúzie detí so zdravotným postihnutím.
Rôznorodosť našej práce. Ešte by som vám rada priblížila aspoň zopár vybraných príbehov a podelila by som sa s vami o skúsenosti spojené s riešením podnetov, ktorých posudzovanie sme ukončili v roku 2020. Sú to skutočné príbehy, ktoré ľudia so zdravotným postihnutím prežívajú. Výber z nich je naozaj veľmi malý, pretože v správe je ich celkom 84 a zvládali sme to naozaj veľmi ťažko, ktoré z toho množstva ťažkých situácií, ktoré sme riešili na úrade, dať do správy. A riešili sme to spolu s kolegyňami a s kolegami a nakoniec sme nevedeli, ktoré z tých 84 príbehov by sme mali vypustiť.
Takže ja by som len povedala zopár informácií, napríklad o zmene života ľudí so zariadení sociálnych služieb, ktoré sa nám podarilo, pri ktorom sa nám podarilo asistovať a viesť toto súdne konanie. Pretože pri monitoringoch, keď navštevujeme zariadenia, snažíme sa, aby zariadenia pristupovali ku klientom spôsobom, ako by sa mohli dostať čo najviac a najrýchlejšie do komunitného života z inštitúcie, a preto teda aj motivujeme daných klientov k tomu, aby si podávali žiadosti o vrátenie spôsobilosti na právne úkony. Nám sa to podarilo v minulom roku v dvoch prípadoch. Jeden klient si splnil sen a odišiel zo zariadenia, stal sa bačom a má plnú spôsobilosť na právne úkony. A druhá klientka tá sa vrátila k svojmu priateľovi, vrátila sa jej spôsobilosť na právne úkony. Len aby ste mali predstavu o tom, že je to naozaj veľmi zložitá argumentácia. Súdy pristupujú k týmto ľuďom mimoriadne ochranársky a je naozaj veľmi ťažko vyargumentovať, prečo ten človek by mal mať vrátenú spôsobilosť na právne úkony.
V tomto druhom prípade sme boli 1. decembra, ja som bola osobne prítomná, na pojednávaní ako zástupca úradu a bola som prekvapená z úplného zvratu toho súdneho konania, keď prokurátorka na začiatku povedala zamietnuť návrh a na konci, keďže tá klientka bola naozaj pripravená, vedela argumentovať, reagovať, vedela si prezentovať svoju vôľu, svoje plánovanie ďalšieho života, že na konci pojednávania prokurátorka sama povedala, že súhlasí, aby jej bola vrátená spôsobilosť na právne úkony. Takže sme všetci pred pojednávaciou miestnosťou plakali od šťastia. A teda mám informácie, že sa jej darí veľmi dobre a hľadá si miesto v nejakej práci, aby mohla byť úplne samostatná.
Ďalšou takou akože kľúčovou informáciou, čo by som rada tu ešte povedala, je nedobrovoľná hospitalizácii na psychiatrii a asistencia príslušníkov Policajného zboru. Čo znamená, príbeh je opísaný na strane 169, je to 22. príbeh a pacientka, ktorá bola hospitalizovaná, musela strpieť, že podanie plienky, pripútanie popruhmi sa vykonávalo za asistencie polície. Nebol to jediný podnet, ktorý sme riešili. A vlastne tá asistencia polície je v tomto smere absolútne neprimeraným zásahom. Navyše v ďalšom príbehu je zobrazená situácia, že klientku aj do pyžama prezliekali za prítomnosti a za účasti a za asistencie polície. Takže táto hliadka bola privolaná na pomoc zamestnancom psychiatrie, čo ja, samozrejme, tomu rozumiem a veľmi si vážim prácu lekárov aj sestričiek na psychiatrii, ale je tu veľký, vážny problém, že oni nemôžu, samozrejme, byť ohrození na životoch. Pacienti veľakrát aj nezvládajú tú danú situáciu prevozu do nemocničného zariadenia, do zdravotníckeho zariadenia, a preto by tá nemocnica mala mať vytvorené podmienky a dostatok zdrojov na to, aby mali, mohli mať zamestnaných opatrovateľov na tento, ošetrovateľov, na tento úkon prijímania nepokojných pacientov. V žiadnom prípade ale túto pôsobnosť nemôže suplovať príslušník Policajného zboru.
Čiže my sme v tomto ukladali opatrenia na nápravu, a preto je dôležité aj v tejto súvislosti povedať, že prečo my teda potrebujeme nahliadať do zdravotnej dokumentácie, aby sme vedeli, že či tá pacientka dala súhlas, či nemocnica požiadala do 24 hodín. Podala informáciu súdu, že má tam pacienta, ktorý nedal súhlas na hospitalizáciu. Kedy ten súd prišiel, kedy vydal uznesenie, čiže toto sú kroky. Napríklad, či bola poskytnuté elektrokonvulzívna terapia so súhlasom tej pacientky. Takže toto sme riešili aj s inšpekciou ministerstva vnútra. Výsledok zatiaľ zo strany šetrenia ministerstva vnútra nemáme. My sme nemocnici uložili opatrenia na nápravu.
Ešte by som vás rada informovala o 27. príbehu na strane 187 a poukázala na to, že vďaka podaniu podnetu na prokuratúru sa menia procesy Sociálnej poisťovne, kde nebol žiadny garantovaný časový horizont riešenia žiadosti o poskytnutie invalidného dôchodku. Podrobné postupy boli upravené v metodickom pokyne č. 15/2019. My sme tento pokyn vyhodnotili za, v rozpore so zákonom a podali sme podnet na prokuratúru. Teraz v marci nám krajská prokuratúra oznámila, že tento metodický pokyn Sociálnej poisťovne zrušila, teda podala protest a v spolupráci so Sociálnou poisťovňou bol vypracovaný nový metodický pokyn, teda prokuratúra nám oznámila, že Sociálna poisťovňa vypracovala nový metodický pokyn 2021. Tu bol teda problém, že od podania žiadosti o poskytnutie invalidného dôchodku, teda od uplatnenia nároku nebola žiadna lehota na to, kedy sa má vytvoriť a spísať, teda kedy má byť zo strany poisťovne daný termín spísania žiadosti o invalidný dôchodok. Čiže tým, že tam nebola lehota, podávatelia podnetu upozorňovali na to, že čakajú niekoľko mesiacov až rok na to, aby vôbec Sociálna poisťovňa týchto ľudí prizvala na posúdenie zdravotného stavu posudkovým lekárom a na spísanie žiadosti o invalidný dôchodok. Až od tohto momentu začne plynúť 60-dňová lehota na vybavenie daného podávateľa podnetov.
Ešte by som rada povedala pár informácii napríklad aj o tom, aké úskalia musia zvládať rodiny s deťmi so zdravotným postihnutím, kedy napríklad matka, ktorá má syna operovaného na nádor na mozgu, nemala šancu dostať príspevok na opatrovanie na tohto chlapca. Hoci ten chlapec nevie prejsť ani 5 krokov. Jedná sa o 20-ročného mladého muža a kvôli zdravotnému stavu, jeho vážnemu zdravotnému stavu si požiadala o príspevok na opatrovanie. Bolo jej odporučené, aby počkala, kým sa jeho zdravotný stav ešte zhorší a potom nech si podá novú žiadosť. Žiaľ, jej odvolanie bolo aj na ústredí úradu práce zamietnuté.
Ďalším takým ťažkým príbehom je príbeh, ktorý bol aj medializovaný, mamičky s dievčatkom s cystickou fibrózou. Jedná sa o 8-ročné dievčatko a tu je úplná absurdita, že úrady práce v takýchto prípadoch rozhodujú spôsobom, akoby išlo o starostlivosť o zdravé dieťa. Pričom tá starostlivosť je neporovnateľne náročná s bežnou rodičovskou starostlivosťou a úrady práce nám rozhodujú takým spôsobom, že - ty, rodič, ty sa staraj! Podľa zákona o rodine máš povinnosť sa starať, a preto my ti ten príspevok na opatrovanie nepriznáme. Takže naozaj ten boj veľakrát je hrozne dlhotrvajúci. Aj cez rozhodnutia Najvyššieho súdu znova sa tí podávatelia podnetov dostávajú úplne na začiatok.
Na záver ešte by som rada povedala o príbehoch, ktoré sú zobrazené, zobrazujú situáciu zo života ľudí so zdravotným postihnutím pri prekonávaní architektonických bariér a bariér v myslení, kedy naozaj na základe nášho zásahu sa nám podarilo, že dané zariadenie, rekreačné zariadenie nám vyšlo v ústrety a vytvorilo nové podmienky pre ľudí so zdravotným postihnutím. Či už sú odkázaní na invalidný vozík a aj na atrakcie. Tie príbehy sú veľmi zaujímavé a teším sa, že takýmto zásahom mohli aj naši podávatelia ďalej využívať služby rôznych turistických atrakcií a turistického ruchu.
A posledný príbeh, o ktorom by som chcela povedať, je z hľadiska prístupnosti poskytovania informácií. V čase pandémie všetci nosíme rúška. Sú ľudia, ktorí nerozumejú týmto našim príhovorom, našim rozhodnutiam. V tomto smere sme mali od 256 podávateľov podnet týkajúci sa netlmočenia do slovenského posunkového jazyka tlačových konferencií. My sme ukladali opatrenia a prosby úradu vlády, ministerstvu zdravotníctva, ministerstvu vnútra, ministerstvu obrany. Požiadala som ich, aby prijali organizačno-technické opatrenia, ktoré počas tlačových konferencií zabezpečia tlmočenie do slovenského posunkového jazyka.
Na druhej strane je tu ďalšia obrovská skupina nepočujúcich ľudí, ktorí nevedia používať posunkový jazyk, a rúško na tvári im spôsobuje obrovský nedostatok a bariéru v poskytovaní informácií. Tento problém sme riešili tiež s Úradom vlády. Uvedenú problematiku som riešila aj s kanceláriou pani prezidentky. V súčasnosti sa rieši technické zabezpečenie online titulkovania cestou tieňového hovorcu, titulkára, po splnení technických podmienok a nastavení systému. Prístupný bude aj pre ďalšie inštitúcie, ktoré organizujú ako tlačové konferencie, tak aj individuálne vyhlásenia, kde je dôležité, aby im porozumela osoba s postihnutím sluchu.
Ďakujem veľmi pekne za vašu ochotu ma počúvať. Tých príbehov je veľmi veľa a ja som teda naozaj vybrala za takú každú jednu oblasť taký ten najkritickejší a ďakujem vám veľmi pekne za to, že pomáhate nám pri presadzovaní ochrany práv ľudí so zdravotným postihnutím. (Potlesk.)
Rozpracované
Videokanál poslanca
Vystúpenie v rozprave 17.6.2022 11:55 - 11:55 hod.
Zuzana StavrovskáDovoľte na záver naozaj veľké poďakovanie za to, že vaša práca je zameraná na ľudí so zdravotným postihnutím a na pomoc. Mojou úlohou je naprieč celým politickým spektrom pôsobiť nezávisle a presne upozorňovať na to, kde sú tie medzery, ktoré treba odhaliť. Stretnutia s vami sú pre nás veľkou inšpiráciou, a preto vás srdečne aj s mojimi kolegami a kolegyňami pozývame na úrad, vaše skúsenosti, ktoré...
Dovoľte na záver naozaj veľké poďakovanie za to, že vaša práca je zameraná na ľudí so zdravotným postihnutím a na pomoc. Mojou úlohou je naprieč celým politickým spektrom pôsobiť nezávisle a presne upozorňovať na to, kde sú tie medzery, ktoré treba odhaliť. Stretnutia s vami sú pre nás veľkou inšpiráciou, a preto vás srdečne aj s mojimi kolegami a kolegyňami pozývame na úrad, vaše skúsenosti, ktoré máte, pretože na vás sa ľudia obracajú, ste známejšie osoby ako ja alebo ako úrad. My, samozrejme, sa snažíme dostať čo najviac do povedomia a myslím, že sa nám to teda aj darí, ale vy máte možno vo vašich regiónoch ten bližší kontakt s ľuďmi so zdravotným postihnutím. Neváhajte sa na nás obrátiť, aby sme tú pomoc mohli aj spoločne nastaviť a prípadne aj spoločne potom upraviť danú legislatívu. Radi vás teda uvítame na úrade a sme otvorení komunikácii a diskusii na riešenie týchto problémov, ktoré vy aj sami evidujete a riešite.
Ďakujem ešte raz veľmi pekne aj v mene celého kolektívu. Ďakujem.
Dovoľte však najprv, kým začnem túto prezentáciu, aby som sa vám poďakovala za dôveru, ktorú ste...
Dovoľte však najprv, kým začnem túto prezentáciu, aby som sa vám poďakovala za dôveru, ktorú ste mi dali v decembrových voľbách, a veľmi si to vážim, verím, že vašu dôveru nesklamem a ďakujem vám veľmi pekne za priestor, aby som mohla túto prácu vykonávať ďalších šesť rokov. Táto práca ma veľmi baví a verím, že to nadšenie, ktoré na úrade máme, aby sa zmenili a zlepšili podmienky života ľudí so zdravotným postihnutím, že sa pretaví naozaj v tomto období k ďalším a k ďalším lepším výsledkom.
Začala by som číslami, ktoré sú v úvode správy v jednotlivých tabuľkách, grafoch, ktoré si môžete v tejto správe pozrieť. Čiže celkovo sme za rok 2021 mali doručených 631 podnetov, z toho ukončených bolo 552, čiže 87 %, vo zvyšných sa ešte koná, pretože za obdobie na konci roka, keď tieto podnety chodili, tak nebolo možné, samozrejme, ich doriešiť. Celkovo však za šesť rokov práce úradu komisára sme prijali vyše 3 400 podnetov. Rada by som vás previedla touto správou aj z pohľadu takej šesťročnej bilancie môjho prvého funkčného obdobia a upozornila na rôzne zistenia. Celkovo bolo v roku 2021 ukončených 650 podnetov, ktoré teda je ten počet vyšší ako počet doručených, prijatých podnetov, pretože sme dokončili aj niektoré podnety začaté v rokoch ´20 a čo znamená teda, že vlastne niektoré tie podnety, ktoré boli v roku 2020, teoreticky ´21, mali už svoj výsledok.
Najčastejšie zamerania podnetov, ktoré boli ku nám doručené, bolo v období roku 2021, to boli podnety týkajúce sa sociálneho poistenia a invalidného dôchodku. Na tomto mieste by som veľmi rada zhodnotila tento stav z dôvodu, že teda tento počet podnetov sme vnímali aj z pohľadu pandemickej situácie, že ľudia prichádzali o prácu a riešili svoju pomoc formou možnosti prepočítania invalidných dôchodkov. Čiže tento počet týchto podnetov bol veľmi veľký, týkal sa naozaj 74 prípadov.
V poradí ďalším počtom podnetov boli sociálne služby, a to sú podnety týkajúce sa pobytovej celoročnej formy. Ďalším v poradí boli občianskoprávne alebo rodinné problémy a potom týkajúce sa, podnety týkajúce sa bezbariérovosti, koncesionárskych poplatkov, zdravotnej starostlivosti, peňažných príspevkov na opatrovanie, kde nám vyskočilo aj v súvislosti s nepriznaním týchto peňažných príspevkov vyše 25 podnetov.
Typy podnetov, ktoré sme na úrade riešili, možno rozdeliť do troch kategórií, a to 52 % tvorili podnety na preskúmanie, čiže bolo nám doručené nejaké rozhodnutie, alebo bol podávateľom podnetu namietaný postup nejakého úradu verejnej správy, ktorý sme museli prešetriť a preskúmať jednotlivé listiny a následne sme potom písali vyjadrenia. 46 % podnetov sa týkalo poradenstva a 2 % tvorili podnety ako návrhy na zmenu legislatívy, existujúcej legislatívy.
V akom veku sa na nás častejšie obracajú podávatelia? Najčastejšie sa na nás obracia stredná a staršia generácia, čiže najviac nám bolo doručených podnetov vo veku od 51 po 60 rokov a potom sedemdesi... nad 71 rokov. Nasleduje kategória od 41 do 50 a ďalšie vekové kategórie. Ale tieto informácie o veku našich dotknutých osôb sledujeme vtedy, keď nám túto informáciu podávatelia poskytnú, čiže nemáme informácie o všetkých podávateľoch, čiže toto vlastne je informácia o tých podnetoch, v ktorých to vieme vysledovať.
Sumárne zhodnotenie pôsobnosti komisárky v číslach za obdobie posledných šiestich rokov je uvedené v kapitole 6 na str. 69 a z nich vyberám informácie o počte porušení Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím, ktoré sme zistili v jednej štvrtine podnetov, v ktorej bolo porušených celkovo 18 článkov dohovoru s celkovým počtom porušení 110. Najväčším počtom porušení, najväčší počet porušení sme konštatovali v oblasti porušenia práva na prístupnosť, v 93 prípadoch, kedy boli porušené práva na prístupnosť z hľadiska architektonického riešenia alebo poskytovania informácií, čiže komunikačné bariéry, či už je to aj v doprave, alebo v jednotlivých budovách, alebo komunikačné bariéry týkajúce sa poskytovania informácií napríklad aj v čase pandémie.
83 porušení sme konštatovali pri porušení práva na primeranú životnú úroveň, čo je 28, čl. 28 Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím, kedy sme konštatovali porušenie práva na dostatočnú výživu, ubytovanie, rovnaký prístup k cenovo dostupným službám a verejnej bytovej výstavby, oblečenia, starostlivosti o tých ľudí.
81 porušení sme konštatovali v prípade porušenia čl. 13, a to je prístup k spravodlivosti. A to sú tie súdne konania, do ktorých my vstupujeme ako subjekt popri osobe so zdravotným postihnutím ako nezávislý úrad, ktorý má pomáhať ľuďom so zdravotným postihnutím v týchto súdnych konaniach. Čiže jednoznačne sme konštatovali, že v 81 prípadoch došlo k porušeniu práva na spravodlivosť, ktorú garantuje čl. 13 dohovoru. V sedemdesiatich dvoch porušení, 72 porušení sme konštatovali pri práve na nezávislý spôsob života podľa čl. 19, a to je presne ten článok, ktorý hovorí o tom, že ľudia, ktorí sú odkázaní na sociálne služby, na pomoc štátu, či už podporou formou rôznych finančných príspevkov, alebo odkázaní sú na starostlivosť v sociálnych službách, tak tuto vlastne je ten problém, že nemali osobnú asistenciu, nebol im priznaný príspevok na opatrovanie, boli segregovaní v zásade z tohto dôvodu a nemohli sa začleniť do spoločnosti.
Na odstránenie zistených nedostatkov sme uložili okrem opatrení ukladaných pri monitoringoch, ktoré evidujeme samostatne, tu sme uložili pri individuálnych podnetoch 195 opatrení na nápravu a k nim bolo uložených 206 úloh, ale z toho v roku 2021 sme uložili 33 nových opatrení a z toho bolo 24 splnených. Čiže na tomto mieste by som rada poďakovala subjektom, ktorým ukladáme opatrenia na nápravu, že prijímajú tieto opatrenia, že je možné s nimi komunikovať v tomto pozitívnom duchu a tak, aby tieto opatrenia prijali ako svoju úlohu, že my vlastne sa snažíme ich viesť k tomu, aby boli odstraňované prekážky a bariéry pre ľudí so zdravotným postihnutím.
Čo je dôležité a v tomto vidíme obrovský zmysel našej práce, ktorá je pôsobnosťou značne neobvyklou v porovnaní napr. s pôsobnosťou verejného ochrancu práv, je, že komisár môže vstúpiť do súdneho konania. Ako som uviedla, my sme konštatovali porušenia čl. 13 v rámci týchto súdnych konaní a považujeme za veľmi významné, aby táto účasť v súdnych konaniach jednoducho bola realizovaná jednoduchším spôsobom. Stretávame sa totiž s tým, že musíme požiadať súd, aby sme mohli vstúpiť do súdneho konania, aby súd vydal uznesenie o povolení vstupu, čo však ale znamená, že niekedy toto uznesenie je vydané aj po siedmich-ôsmich mesiacoch, čím sa celé konanie predlžuje, alebo môže sa stať, že súd vôbec nevydá uznesenie, ktorým povoľuje vstup komisára z dôvodu, že dostatočne sú chránené záujmy účastníka konania kolíznym opatrovníkom, čo však ale znamená vo veľa prípadoch to, že kolízny opatrovník je nečinný v súdnom konaní alebo má konflikt záujmu vo vzťahu k osobe, ktorú má zastupovať, že je rodinný príslušník napr. navrhovateľa v konaní o obmedzení spôsobilosti na právne úkony.
Čiže k 31. 12. 2021 sme celkovo vstúpili do 93 súdnych konaní, z toho v roku ´21 sme vstúpili do deviatich nových súdnych konaní a zúčastnili sme sa v roku 2021 33 pojednávaní. A to znova ale teda poukazujem na to, že bolo obdobie pandémie, kedy tie súdy vlastne neurčovali termíny pojednávaní, ale napriek tomu sme sa zúčastnili 33 pojednávaní.
Tým, že nemáme vytvorené pobočky, že komisariát má sídlo v Bratislave, tak sme v roku 2017 zvolili, navrhli taký projekt, že budeme chodiť za obyvateľmi rôznych miest v rámci Slovenska, aby sme priamo v týchto regiónoch mohli pomôcť ľuďom, ktorí túto našu pomoc potrebujú. Povedzme si pravdu, že mnohí z nich nemajú prostriedky na to, aby pricestovali na úrad alebo aby posielali svoje listiny poštou, alebo aby si mohli urobiť fotokópie, čiže preto my sme tento projekt začali realizovať. Celkovo sme za šesť rokov navštívili 32 miest, nazvali sme ich výjazdy komisárky pre osoby so zdravotným postihnutím s tímom. Plán bol, že 12 miest ročne navštívime, žiaľ, v čase pandémie sa nám toto značne zredukovalo, ale snažíme sa teraz dohnať to, čo sme minulý rok a predminulý rok nenaplnili, ten plán 12 miest, lebo v roku 2020 sme boli v jednom meste a v ´21 sme boli v meste Dunajská Streda a Hlohovec a na budúci týždeň máme výjazd na celý týždeň na východné Slovensko do Starej Ľubovne, Bardejova a Svidníka. Takže v pondelok odchádzame.
Rada by som ešte zhrnula, kým podrobnejšie sa budem venovať tejto téme, že sme vykonali aj monitoring... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Laurenčík, Milan, podpredseda NR SR
Prepáčte. Páni poslanci, prosím, trochu kľudu, lebo je tu strašný šum a nepočujeme rozprávať pani komisárku.
Ďakujem, môžete pokračovať.
Stavrovská, Zuzana, komisárka pre osoby so zdravotným postihnutím
Ďakujem pekne.
V roku 2021 sme vykonali deväť monitoringov v zariadeniach sociálnych služieb a tri monitoringy v psychiatrických zariadeniach. Posilnili sme vlastne týmto spôsobom celý ten, celú tú našu agendu aj zisteniami, aj ukladaním opatrení presne v týchto zariadeniach. Posilnili sme tiež informačný kanál smerom k verejnosti. Posilnili sme náš webový portál a zverejňovanie informácií na týchto komunikačných sieťach na facebooku a teda tá návštevnosť sa značne zvýšila. Čiže priebežne informujeme, komunikujeme s verejnosťou o tom, čo sa vlastne na úrade deje.
Pokiaľ ide o rok 2021, značnú časť podnetov sme obdržali týkajúcich sa pandémie. A keďže rok 2021 bol očkovacím rokom, viac-menej všetky tieto podnety sa týkali procesu očkovania. Čiže bolo celkovo prijatých 74 podnetov, čo predstavuje takmer 12 %. Najčastejšie otázky boli otázky týkajúce sa k aktuálnym opatreniam vlády, Úradu verejného zdravotníctva, k testovaniu, očkovaniu osôb s ťažkým zdravotným postihnutím, otázky k opatreniam platných pre školy, zariadenia sociálnych služieb.
Medzi podnety týkajúce sa nemožnosti očkovania osôb s ťažkým zdravotným postihnutím sme mali doruč... teda k týmto podnetom sme mali, do, k tejto téme sme mali doručených veľa podnetov, pretože z pohľadu osôb so zdravotným postihnutím trvalo dlho, kým štát ich začal uprednostňovať pri očkovaní, a tieto osoby sa cítili veľmi ohrozene. Upozorňovali, že hoci vyhláška, ktorá je platná od februára ´21, upravila očkovanie proti ochoreniu COVID-19 aj pre ľudí so zdravotným postihnutím, v skutočnosti však títo ľudia nemali sa kde zaregistrovať. Až následne potom v marci bola vytvorená čakáreň pre tieto osoby. My sme komunikovali so samosprávnymi krajmi a vytvorili sme náhradný zoznam osôb, ktorý tvorili ako náhradníci pre očkovanie z dôvodu teda, že vekovú kategóriu ešte nespĺňali. A komunikovali sme so samosprávnymi krajmi, aby v prípade potreby získania náhradníkov aby oslovili týchto ľudí so zdravotným postihnutím. Čiže stále však boli ešte v pozícii náhradníka, a preto som teda vyzvala všetky zložky, ktoré sa zúčastňujú očkovania, aby maximálne vyšli v ústrety osobám so zdravotným postihnutím.
V Úrade komisára pre osoby so zdravotným postihnutím sme denne sledovali, ako sa táto pandemická situácia vyvíja a ako s ňou sa boria ľudia so zdravotným postihnutím, ktorí strádajú celkom inak ako zdraví ľudia. Napríklad sa to aj týkalo vyhradených otváracích hodín v obchodoch, kde boli skôr vyhradené len pre seniorov nad 65 rokov a opäť akoby sa zabudlo na tieto zraniteľné osoby. Toto vlastne sa odstránilo v marci ´21.
Ďalším problémom boli podnety, ktorými sa podávatelia na nás obrátili a týkali sa problémov očkovania občanov so zdravotným postihnutím, ktorí uviedli, že sa nemôžu dať očkovať proti ochoreniu COVID-19 vzhľadom na zdravotné diagnózy a možné kontraindikácie. Cítili sa byť diskriminovaní, pretože, tým, že vlastne ich zdravotný stav vyhodnotili v spolupráci s lekármi a nesúhlasili s obmedzeniami, ktoré boli, pretože neboli očkovaní. Preto som sa obrátila na ministerstvo zdravotníctva, ktoré potom v septembri ´21 spresnilo, že v zmysle platnej vyhlášky Úradu verejného zdravotníctva č. 117 sa karanténne povinnosti osôb vstupujúcich na územie nevzťahovali na osoby s trvalými kontraindikáciami očkovania na základe potvrdenia lekára. Ale znova sme tu riešili problém, že nebol určený žiadny, nebola určená žiadna forma tohto potvrdenia, čiže nastal s tým problém. Neexistovali jednotné vzory, lekári nevydávali a pacientom neodporúčali dať sa očkovať väčšinou len v ústnej forme.
V októbri až decembri sme teda opäť riešili niekoľko podnetov podávateľov, ktorí sa dlho, dlhodobo ako ťažko chorí občania cítili závažne diskriminovaní, keďže sa, ako tvrdili, nemohli dať zaočkovať proti ochoreniu pre kontraindikácie. Takže znova sme komunikovali v tejto veci a vďaka teda novej právnej úprave bola táto nezrovnalosť odstránená. Rezort zdravotníctva v tejto súvislosti vydal 22. decembra ´21 odborné usmernenie vo veci kontraindikácie očkovania proti ochoreniu COVID-19.
Posledným takým zaujímavým, zaujímavou témou súvisiacou s očkovaním a s covidom-19 a riešenie a motiváciu ľudí, aby sa dali zaočkovať, bola očkovacia lotéria. V tomto sme získali tiež niekoľko podnetov a namietali sme proces pravidiel očkovacej lotérie, kedy predovšetkým ľudia, ktorí sú nepočujúci a nevidiaci, boli diskriminovaní pri tých pravidlách, ktoré fungovali v očkovacej lotérii, pretože tie heslá, ktoré sa zobrazili na obrazovkách, boli tam len 20 sekúnd, neboli pretlmočené do posunkového jazyka. Ľudia, ktorí sú nevidiaci, nemali možnosť si to prečítať, čiže tieto heslá vlastne namietali, že ten proces je teda pre nich veľmi diskriminujúci. Takže sme následne potom pri komunikácii s ministerstvom financií tento problém vyriešili a vlastne, síce už v poslednej fáze, ale proste sa to doriešilo.
Medzi kľúčové činnosti, medzi také tie druhé najpodstatnejšie činnosti, ktoré patria do pôsobnosti komisára, je vykonávanie monitorovacej činnosti. Ako som uviedla, monitorujeme dodržiavanie práv ľudí so zdravotným postihnutím v roku 2021 v deviatich zariadeniach sociálnych služieb a v troch psychiatrických zariadeniach. Celkovo však za obdobie do 31. 12. 2021 sme vykonali monitoringy v 111 zariadeniach sociálnych služieb, v ktorých sme uložili 1 279 opatrení na nápravu. Niektoré zariadenia týchto opatrení mali aj 50, niektoré menej.
Čo je ale dôležité, že my tieto opatrenia na nápravu potom sledujeme, ako sa plnia. Keď prichádzame do zariadenia, prichádzame vždy neohlásene. Náš proces je upravený internými smernicami a správa, ktorú spracovávame, má okolo 50 – 60 strán, kde analyzujeme jednotlivé články Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím a predovšetkým sa zameriavame na právo na primeranú životnú úroveň podľa čl. 28. Zameriavame sa na právo na najvyššiu dosiahnuteľnú úroveň fyzického a duševného zdravia podľa čl. 25 na právo na uplatnenie spôsobilosti na právne úkony a právo na osobnú slobodu a osobnú bezpečnosť podľa čl. 12 a čl. 14 dohovoru, právo na ochranu pred mučením a iným krutým, neľudským alebo ponižujúcim zaobchádzaním podľa čl. 15 a 16 dohovoru a právom na nezávislý spôsob života a zapojenie sa do spoločnosti podľa čl. 19 dohovoru. Čiže celkovo sme v týchto deviatich zariadeniach, ktoré sme navštívili v roku 2021, uložili 183 opatrení.
Na tomto mieste si dovolím povedať, že najmä zariadenia sociálnych služieb s celoročnou pobytovou formou, veľkokapacitné zariadenia stále prinášajú pre svojich klientov vyššie riziko obmedzovania osobnej slobody klientov. Veľakrát s dobrým úmyslom zamestnanci zariadení poskytujú klientom zvýšenú ochranu pred všetkým. Pritom si neuvedomujú, že v týchto situáciách mnohým klientom zasahujú do ich základných ľudských práv a slobôd, ktoré každému človeku zaručuje ústava, medzinárodné zmluvy a mnohé zákony. Pre viacerých zamestnancov v zariadeniach je ťažko rozlíšiť, kde je tá hranica medzi legitímnym dôvodom obmedzenia osobnej slobody a protizákonným dôvodom, najmä vtedy, ak je to súčasť ich rutinnej práce. A preto my prichádzame do týchto zariadení ako nositeľ tých nových postupov, nových myšlienok. Prichádzame sem ako supervízori, aby sme celé to zariadenie nastavili na to, aby prijalo tie odlišné postupy, ktoré platia podľa Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím, ktorý sme ratifikovali v roku 2020, 2010. Čiže našou snahou je skvalitniť život ľudí v zariadeniach sociálnych služieb a vlastne ako keby predísť tomu, že do tohoto zariadenia keď príde štátny dozor a štátna inštitúcia, ako je dohľad napríklad podľa, odbor dohľadu ministerstva práce, aby tieto dôsledky boli čo najmenšie. Preto my sa snažíme komunikovať a vždy riešime priamo hneď na mieste mnohé zistenia, ktoré sme počas monitoringov zistili.
Možno len v krátkosti, aby som vás oboznámila, v čom vidíme teda najväčšie problémy, najväčšie bariéry v zariadeniach sociálnych služieb. Sú to predovšetkým budovy týchto zariadení, rôzna kvalita a to je právo na primeranú životnú úroveň. Väčšina týchto zariadení, ktoré sme navštívili v roku 2021, bola v pekných moderných priestoroch, ale sú zariadenia, ktoré historicky už sú v daných starých budovách, kde tento problém naozaj je potrebné riešiť, sú tieto budovy buď pamiatkovo chránené, kde každá rekonštrukcia predstavuje náročný proces, ale súčasne aj mnohé tieto zariadenia ani nemajú dostatok finančných prostriedkov na to, aby doplnili chýbajúce výťahy, klimatizácie, aby doplnili, odstránili tie bariéry v zariadeniach.
Spojené s touto, s týmto problémom bariér v zariadeniach sociálnych služieb je aj bezpečnosť. A ruka v ruke vlastne zaručuje klientom to, že sa dostanú v prípade nežiaducej situácie bezpečne mimo zariadenia. Nebudem hovoriť o tých nešťastných udalostiach, ktoré sa stali v posledných obdobiach, ale rada by som na tomto mieste, čo som teda pozorovala v médiách, obdiv vyslovila, keď klientov týchto zariadení dokážu bezpečne zamestnanci dostať von. A bola som naozaj prekvapená milo, napríklad v zariadení pre seniorov v Spišskej Novej Vsi, akou formou vynášali klientov, ktorí sú ležiaci na lôžku, na protipožiarnych podložkách všetkých povynášali von. Ale, samozrejme, oceňujem, že sa tam proste pridalo veľmi veľa dobrovoľníkov. Čiže ja chcem na tomto mieste povedať, aké je to nevyhnutné mať všetky tieto procesy zabezpečené, týkajúce sa protipožiarnej ochrany, pretože nestačia nám len signalizačné zariadenia, ak ich máme, pokiaľ my nevieme tých klientov bezpečne dostať von. Aj keď máme evakuačný výťah v zariadení, tak neznamená, že do toho evakuačného výťahu sa dostane všetkých 40 postelí napríklad, hej? Čiže ako ich dostať na to bezpečné prostredie? Jedine tým, že ich budú musieť povynášať von. Ale nemôžu ich vynášať na posteliach. Preto je veľmi dôležité, aby sa tieto protipožiarne tréningy a protipožiarne poplachy v čase, keď je to možné bezpečne vyskúšať, aby sa realizovali. A v tomto smere teda som ocenila, že ministerstvo práce vyslovilo teda termíny pre zariadenia sociálnych služieb, ktoré mali splniť v súvislosti s protipožiarnymi evakuačnými poplachmi, avšak teda mám informáciu o tom, že nie vo všetkých zariadeniach sa táto úloha splnila a že v minimálnom počte zariadení, v minimálnom počte hlásili nejaký problém, ktorý je potrebné odstrániť, čo mne príde z toho pohľadu, ako poznáme tie zariadenia sociálnych služieb, možno ako keby zľahčovanie celej situácie. Neviem, ale myslím si, že je veľmi dôležité, aby sa teda na to v zariadeniach zameriavali.
Čo by som ešte chcela povedať, je, k zariadeniam sociálnych služieb, že zaujímame sa aj o to, ako klienti bývajú v izbách, či je dodržaný, či sú dodržané metre štvorcové, či môžu, či sú ubytovaní v prechodných izbách, alebo či v izbách je ich viacej ako traja. Čiže toto, na toto sa zameriavame.
Zameriavame sa na podávanie stravy. Čo mňa prekvapilo v mnohých takých zariadeniach, ktoré by sme povedali, že sú výkladnou skriňou sociálnych služieb, je strava podávaná klientom, ktorí potrebujú papať mixovanú stravu, mixovaná do jednej neidentifikovanej hmoty. A to teda nehovoríme o tých klientoch, ktorí papajú cez sondu, ale normálne. Čiže tuto je veľmi dôležité, aj v akých podmienkach, ako je tá strava zložená a aké sú časové rozpätia medzi posledným jedlom, ktorý je povedzme o pol piatej, je večera, ale následne raňajky sú až o ôsmej. Čiže ten klient celé toto obdobie stráda a je hladný a v mnohých zariadeniach už o piatej sú klienti v posteli, pretože sa končí zmena. Čiže my takýmto spôsobom sa snažíme proste tú inštitucionalitu búrať, aby sa tie podmienky pre tých jednotlivých klientov individuálne nastavovali, aby proste tam nebol ten proces, že o piatej všetci do postele. A môžu do desiatej pozerať televízor podľa vyjadrenia vedenia zariadení. Ale, samozrejme, toto nie je forma takej tej starostlivosti, ktorú by sme chceli my zažiť.
Ďalej sa zaujímame o úkony opatrovateľských aktivít, ako sú zaznamenávané, ako je zachovávané právo na súkromie v týchto zariadeniach pri úkonoch intímnej hygieny, či sú používané paravány. Znova, krásne zariadenie, ale proste toto zanedbali. Paravány majú, ale majú ich niekde naskladané a vôbec ich nepoužívajú pri tejto intímnej hygiene.
Radi, samozrejme, aj hovoríme o tej dobrej praxi a keďže máme hrozne veľa skúseností, zaujímame sa aj o to, akým spôsobom sú školení zamestnanci, či teda majú možnosť získať nejaké ďalšie nadstavbové vzdelávanie, školenie, alebo chodí na školenie len pán riaditeľ alebo pani riaditeľka a následne tie školiace materiály odovzdáva zamestnancom, čo my teda s tým, samozrejme, veľmi nesúhlasíme.
Súčasne teda je naším cieľom aj zisťovať, ako sa aplikuje v praxi ten nový inštitút dôverníka, ktorý je účinný od minulého roku od júla, ako sa v praxi v zariadeniach sociálnych služieb aplikuje, pretože nemenej dôležitým právom, ktoré sledujeme a ako sa dodržiava, je spôsobilosť na právne úkony, nakladanie s finančnými prostriedkami klientov, úkony opatrovníka a určité ochranné prostriedky týchto klientov v prípade, že sa chcú sťažovať, kam chcú ísť. A v tomto smere sme teda uložili tiež opatrenia na nápravu.
Súčasne by som v tomto smere, pokiaľ ide o tú monitorovaciu činnosť, vás chcela oboznámiť v krátkosti s výsledkami monitoringu v psychiatrických zariadeniach, v ktorých sme boli minulý rok v troch. Boli sme v Prešove, Trebišove a v Trenčíne a tu by som chcela zvýrazniť značný rozdiel napríklad pri tom zabezpečení budovy, ktorá vlastne má slúžiť na poskytovanie tejto zdravotnej starostlivosti. Čiže značne sú tam rozdielne prístupy pri architektúre a pri rekonštrukciách budov.
Zamerali sme sa tiež aj na zmenu zákona o zdravotnej starostlivosti 576/2004 a zamerali sme sa aj na ukladanie opatrení pre ministerstvo zdravotníctva a žiadali sme posilniť odborný personál, vzdelávanie týchto zamestnancov a zaujímali sme sa o to, akým spôsobom sa používa elektrokonvulzívna terapia. Čiže hodnotili sme právo na primeranú životnú úroveň znova podľa čl. 28, kde máme za cieľ sledovať minimalizovanie utrpenia pacienta a maximalizovať jeho pohodu počas hospitalizácie na, a na prijatie na tú optimálnu liečbu. Tu sme sledovali nadužívanie obmedzovacích prostriedkov, nadužívanie sieťových postelí na detskom oddelení v Prešove, kde bol veľmi prísny režim prekračujúci najprísnejší režim vo väzniciach, dokonca priame porušovanie ľudských práv, nevyhovujúce toalety bez možnosti sa zavrieť, kamery. Naproti tomu veľmi moderný prístup napríklad v Trebišove. Bunkový systém, žiadne kamery, čiže je tu silný kontrast medzi tým materiálno-technickým zabezpečením a ochranou ľudských práv v týchto jednotlivých zariadeniach a dodržiavaním štandardov.
Právo na najvyššiu dosiahnuteľnú úroveň duševného zdravia; znova sme sledovali, ako sú vyškolení zamestnanci v týchto zariadeniach aj z hľadiska ich ochrany, pretože, samozrejme, musia sa chrániť aj zamestnanci, či majú školenie v deeskalačných technikách, či majú vytvorené podmienky pre vhodný výkon práce aj zamestnanci v týchto zariadeniach. Čiže takýmto spôsobom sme sledovali, ako títo zamestnanci sa aj zapájajú do rôznych takých tých moderných aktivít, ktoré môžu teda v rámci tej psychiatrickej starostlivosti sledovať.
Zaujímali sme sa tiež o právo na uplatnenie spôsobilosti na právne úkony, kto dáva informovaný súhlas. Je tu naozaj veľký problém, že informované súhlasy sú podpisované pri prijatí pacienta, kedy ten pacient je naozaj vo veľmi ťažkom psychickom stave. Dokonca za prítomnosti polície sú tieto súhlasy udeľované alebo sú udeľované takou formou, že, samozrejme, tomu ten pacient vôbec nerozumie.
Zažili sme napríklad v Prešove kolektívne obmedzovanie všetkých možností zdravotnej starostlivosti a teda takého príjemného pobytu v zariadení psychiatrie. Napríklad sme aj v správe upozornili na to, a tu je priestor uvažovať o novele zákona, že v prípade pacientov, detských pacientov, ktorí teda mali svoje oddelenie v Prešove, sme zažili situáciu, keď prijímali detskú pacientku, ktorá bola blízko veku dospelosti, a pričom ju o ničom nepoučili, ani o ďalšom postupe, ani aké liečebné postupy sa budú teda realizovať, pretože ten súhlas podpísal rodič, ale ona vôbec o tom nebola informovaná, akým spôsobom teda bude liečená.
Tu sme chceli teda naozaj vyzdvihnúť to, že v prípade hospitalizácie detí je potrebné zvažovať, že či nie je namieste žiadať súd o udelenie súhlasu s hospitalizáciou, hlavne v prípade týchto detských pacientov, ktorí nesúhlasia s hospitalizáciou. Čiže môžme my konštatovať, že ide o nedobrovoľnú hospitalizáciu, keďže rodič túto, tento súhlas s hospitalizáciou podpíše. Takže tieto zaužívané postupy prijímania detských pacientov umožňujú nemocnici vlastne sanovať tzv. nútenú hospitalizáciu. Z nášho pohľadu je potrebné to riešiť osobitnými procesmi v zákone.
Sociálny pracovník býva kontaktovaný iba vtedy, ak tú potrebu posúdi lekár. Kým v roku 2019 pri monitorovacej činnosti v psychiatrických zariadeniach sme vítali, že sociálny pracovník je priamo na oddelení a má priamy kontakt s tými pacientami, teraz ten sociálny pracovník prichádza, až keď to zhodnotí lekár, že je potrebné, aby prišiel. Čiže to riešenie sa veľmi formalizuje a tá pomoc pre pacienta sa veľmi formalizuje.
V súvislosti s ochranou pred mučením sa nadužívajú sieťové postele, ako som povedala. Používajú sa ako bežné lôžka. Zariadenie síce poukazuje na to, že nemá iné postele, že ten pacient musí v tom sieťovom lôžku byť, lebo nemá kde teda ležať, ale v každom prípade každý pacient napríklad, ktorý prichádza, je umiestňovaný v Prešove do sieťovej postele a je mu aplikovaná aj liečba medikamentózna. Čiže v tomto smere my ukladáme opatrenia, akým spôsobom tie zariadenia majú sledovať pacientov, akým spôsobom majú používať tie sieťové postele, a našou snahou je, samozrejme, aj podporiť, aby zriaďovateľ finančne umožnil tomuto zariadeniu kúpiť aj iné druhy postelí. V každom prípade však tie sieťové postele sú umiestnené medzi bežnými lôžkami, čo značne proste ohrozuje toho pacienta z hľadiska jeho dôstojnosti a tým pádom... ďakujem (komisárke priniesli pohár vody), a tým pádom vlastne tým, že je pred očami iných pacientov v tej sieťovej posteli, znamená to preňho veľké poníženie a veľkú traumu do budúcnosti.
Našou snahou je, samozrejme, sa zaujímať aj to, ako ten pacient je riešený po opustení nemocnice, či to zariadenie prevádzkuje nejaký stacionár, kde by ten pacient mohol chodiť. A tu by som rada teda vyzdvihla, že v Prešove napríklad majú takýto denný stacionár, ale ten bol vlastne až nefunkčný teda, dá sa povedať, z dôvodu teda pandemických opatrení.
Čiže verím, že vnímané liečebné procesy týchto pacientov s psychiatrickým ochorením môžeme zmeniť aj cez optiku ochrany ľudských práv a v konečnom dôsledku práve tieto zmeny môžu priniesť pozitívny prínos pre každé zdravotnícke zariadenia. Myslím, že pomôže tomu aj koncepcia humanizácie ústavnej starostlivosti v odbore psychiatrie. Čiže my vlastne naozaj presadzujeme tieto nové myšlienky, vysvetľujeme a ponúkame pomoc, aj ak je potrebné vyškoliť zamestnancov v oblasti ochrany ľudských práv.
Zaujímavou bola téma, ktorá sa objavila v kapitole, ktorú sme teda spracovali v kapitole 4.4, a to je Štátna podpora rozvoja ekonomiky a tvorby sociálnych podnikov. Už v roku 2020 v správe sme upozornili na niektoré nedostatky súvisiace s finančnou podporou sociálnych podnikov, ktoré boli schválené v národnom projekte Investičná pomoc pre sociálne podniky, ktorý nie je dostupný a otvorený pre všetky sociálne podniky bez rozdielu. Témou sa zaoberal aj výbor pre osoby so zdravotným postihnutím a v septembri 2021 odporučil implementačnej agentúre ministerstva práce, sociálnych vecí vypracovať analýzu podpory sociálnych podnikov. Podľa implementačnej agentúry však táto zmena podmienok financovania mohla znamenať zásadný zásah do poskytovania príspevkov, čiže následne už táto zmena nebola riešená. Čo sme však vysledovali, že k januáru 2022 boli v rámci národného projektu vyplatené príspevky v sume 470-tisíc, vyše 470-tisíc iba 19 podnikom. Iba 19 podnikom z vyše 512 podnikov, z vyše 500 podnikov. A celá tá pomoc bola v rozsahu 48 mil., vyše 48 mil., pritom teda iba 470-tisíc bolo týmto sociálnym podnikom rozdelené. Čiže z takmer 49 mil. sa nevyčerpá ani 10, sa nevyčerpá ani 10 %. Z tohto teda my sme robili takú analýzu v správe a máme záujem pri nastavení týchto nových podmienok pre sociálne podniky participovať na tom, aby sa tieto podmienky zmenili. Čiže v každom prípade podľa nášho názoru neboli dobre nastavené tieto pravidlá, keďže opatrenia, ktoré boli nastavené na plnenie, dve opatrenia vôbec neboli naplnené a v rámci zvyšných dvoch opatrení bolo teda vyplatených necelých tých 500-tisíc. To znamená, že z celkovej sumy takmer 49 mil. sa vyčerpá iba 10 %, sa vyčerpalo iba 10 %.
V súčasnosti je na Slovensku registrovaných, teda ku dňu spracovania správy, k tomu 31. marcu, 512 sociálnych podnikov, ktoré zamestnávajú 4 750 ľudí. Z týchto podnikov iba 92 predložilo žiadosť o financovanie v rámci tohto národného projektu k januáru 2022, z toho iba 49 bolo zazmluvnených a iba devätnástim boli vyplatené príspevky. Prečo sa nezapojilo viac podnikov? Prečo je problémom ich čerpanie, je, samozrejme, v záujme našej ďalšej práce a súčasne teda aj ponúkame pomoc pri nastavovaní tých nových podmienok.
Dovoľte mi ešte vybrať pár príbehov z celkového počtu 40 z našej správy. Niektoré sú až absurdné, čo ľudia so zdravotným postihnutím musia znášať, ako musia bojovať, aby im štát priznal podporu a pomoc. V oblasti kompenzácií sme sa trápili s rôznymi postupmi úradov práce, kedy podľa našich zistení úrady práce sa často javia ako úrady, ktoré namiesto pomoci ľuďom so zdravotným postihnutím im pomoc odopierajú, nútia ich donekonečna sa dožadovať spravodlivosti a pomoci. Samozrejme, hovoríme o podnetoch, ktoré prišli k nám na úrad. Je veľké spektrum pomoci, ktoré, samozrejme, úrady práce poskytujú, a my hovoríme o podnetoch, kde si myslíme, že ten úrad práce nepostupoval správne, dokonca v zjavných prípadoch, ktoré určite sú v konflikte. Napríklad osamelá matka s dvoma ťažko chorými synmi nemá podľa úradu práce nárok na príspevok na opatrovanie o syna, ktorý je po vážnej operácii mozgu, má akútny hydrocefalus, ktorý nesmie, tento syn nesmie ostať sám a má ťažké zdravotné postihnutie, úrad ho však posúdil ako osobu, ktorá takúto zdravotnú starostlivosť, respektíve takúto pomoc, sociálnu pomoc nepotrebuje. Navyše má ďalšieho syna, ktorý má poruchy správania. Následne však, aj po našej intervencii, tejto pani bol príspevok na opatrovanie priznaný. Úrad práce ju usmernil, aby si podala novú žiadosť a že následne jej ten príspevok bude priznaný.
Čo sa však ale stáva, že tým, že vlastne, dovolím si povedať, že takto sú žiadatelia manipulovaní a proste sú usmernení, podajte si novú žiadosť, lebo podľa tej starej žiadosti ešte nenapĺňate tie podmienky, oni vlastne prichádzajú o ten príspevok za to obdobie, predchádzajúce obdobie, kedy si žiadosť podali, pretože celá táto podpora je viazaná na podanie žiadosti. Nemožno ju priznať spätne, len od podania žiadosti.
Čo je teda ešte ďalej pre nás veľmi ťažké a nevieme veľmi tým klientom pomôcť, je, to sú drahé prerábky bytov. Keďže platí pre pomoc, pri rekonštrukcii bytov platí opatrenie, ktoré je z roku 2009, platí opatrenie ministerstva práce 6/2009. Dávno už sú tie tovary a práce, ktoré sa poskytujú pri týchto stavebných úpravách, ďaleko sú za realitou, hej, pretože tie ceny, ktoré sú uvedené, nezodpovedajú aktuálnym cenám. Čiže my sme takýto prípad aj s jedným klientom riešili a veľmi akčný pán, ktorý vlastne veľmi naozaj rýchlo pochopil, že o čo ide, keď predložil faktúru na preplatenie prerábky kúpeľne, a pochopil to, že vlastne musí v tej faktúre byť uvedené presne to, čo je v opatrení 6/2009, pretože pracovníčky úradov práce nemajú žiadne vzdelanie, či formulácia prekladu nad dverami je presne napríklad to, alebo osadenie vane alebo sprchovacieho kúta je presne to, ktoré zodpovedá tomu textu uvedenému v opatrení. Čiže následne potom prepracoval ten dodávateľ faktúru na komplet presne podľa tohto opatrenia a tomu žiadateľovi, tomu podávateľovi bola preplatená celá tá suma. Inak všetky tie sumy sú škrkané, krátené, že tá formulácia v tých faktúrach nezodpovedá textu, ktorý je v tomto opatrení. A znova teda hovorím, že tie sumy sú tam teda značne nereálne. My upozorňujeme na túto potrebu novely opatrenia č. 6/2009 už od roku 2018 v každej správe.
Ešte v súvislosti s kompenzáciami by som rada povedala o takom jednom prípade, ktorý sme riešili a to je, že manželka, ktorá opatrovala svojho manžela, imobilného manžela, požiadala o príspevok na opatrovanie, ale úrad práce jej povedal, že nie, nie, nie, vy nie ste schopná sa o neho starať, lebo vy máte určité psychické problémy, vy ste taká tenučká, vy sa oňho starať nemôžete, hoci ona ho dlhé roky opatrovala. Čiže úrad práce vyhodnotil, že to, čo vlastne ona reálne robí, že nie je to, čo ju podporí s príspevkom na opatrovanie. Čiže značný rozpor s reálnym stavom, čiže spochybnili jej schopnosť a vlastne popreli všetky tie zákonné podmienky, ktoré spĺňala na priznanie príspevku na opatrovanie. Následne tiež ako sme v tejto práci my teda kontaktovali úrad práce, sa tento príspevok jej podarilo podať, teda priznať.
Ďalšou takou tou agendou je veľmi ťažká agenda, a to je občianskoprávna agenda, kde prichádzame do styku s úplne že hrôzostrašnými prípadmi, či už sa jedná o starostlivosť v rodinách, alebo podvody na ľuďoch so zdravotným postihnutím týkajúcich sa majetku alebo zanedbania starostlivosti zo strany obce. Jedným takým prípadom bol medializovaný prípad, my sme ho, my sme meno tej pani zmenili, ale ten prípad bol veľmi medializovaný. Je to prípad, ktorý sme spracovali do príbehu na strane 124, ktorá žila v neľudských podmienkach. My sme dostali podnet od aktivistov z obce. Na druhý deň sme vycestovali, ja s kolegyňou hovorkyňou, do tejto obce a priamo na mieste sme zistili, že tá pani žije v hrozných podmienkach, bez vody, bez tepla, s rozbitými oknami, v hnilom, plesnivom dome, v ktorom bol strašný smrad. Jednoducho tie podmienky, by ste nedali tam ani proste psíka, ale ona v takýchto podmienkach žila. Komunikovala s obcou, obec bola jej opatrovníkom, avšak túto starostlivosť táto obec absolútne zanedbala. Táto pani si rok pred tým podala žiadosť o umiestnenie do zariadenia sociálnych služieb a toto mesto neriešilo, táto obec neriešila jej naliehavé umiestnenie. Bolo to vo februári, táto naša návšteva, a od nasledujúceho dňa boli mínus šestnásťstupňové mrazy. Čiže priamo z tohoto miesta som zatelefonovala na samosprávny kraj v Bratislave, kde som žiadala pani riaditeľku sociálneho odboru, aby nám pomohli, že potrebujeme nevyhnutne umiestniť túto pani do tepla.
A na tomto mieste by som naozaj chcela oceniť spoluprácu so samosprávnymi krajmi a mnohými obcami, mnohými mestami, kedy my takéto hrôzostrašné podnety dostaneme a nevieme ich hneď reálne riešiť na mieste, že máme túto spoluprácu krásne nastavenú, komunikujeme a spájame, sieťujeme tieto subjekty, ktoré v danom meste sú, aby poskytli pomoc, aby navštívili tú rodinu, aby riešili to, čo majú podľa zákona riešiť. Čiže toto je jeden taký prípad z mnohých, pretože po zverejnení tohto prípadu sa začali k nám kopiť ďalšie, ďalšie. Aj v našej obci máme takéhoto človeka a žije v maringotke a je tam hrozné, má, v hrozných podmienkach. Čiže aj vďaka medializácii rôznych príbehov, ktoré my sme spracovali do správy, vieme viacej pomôcť a vieme vyhlásiť pomoc a podporu pre týchto ľudí a prosbu hlavne k tým spoluobčanom, k tým ľuďom, ktorí žijú v okolí, aby neboli ľahostajní k tým ľuďom, ktorých napríklad dlhšie nevidia, alebo k tým ľuďom, ktorí vyzerajú ošumtelo, proste nie je o ich postarané.
Ďalším takým trendom, ktorý sa v období pandémie vyskytol, je podvody, majetkové podvody na ľuďoch so zdravotným postihnutím. Ako keby tá celá tá situácia nás nejakým spôsobom zvlčila a jediný zdroj, ktorý nám zabezpečí a garantuje existenciu, je majetok toho príbuzného so zdravotným postihnutím. Preto veľakrát sú títo ľudia manipulovaní a ľahšie zmanipulovateľní, aby svoj majetok previedli na príbuzných, ktorí im prisľúbia starostlivosť, podporu, pomoc, čo však sa reálne následne nezrealizuje. Takže toto sú také hrôzostrašné príbehy z tejto agendy, medzi ktorých ešte však musím zaradiť aj jeden, ktorý nie je ojedinelý, že bol podaný návrh na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony jedného pána, ktorý bol po mozgovej porážke a mal len problémy s jednou hornou končatinou, ktorú nemal dokonale funkčnú, ale manželka povedala a syn, že už si vyžaduje väčšiu starostlivosť a je potrebné ho umiestniť do zariadenia sociálnych služieb. Následne on, samozrejme, teda s tým nesúhlasil, lebo chcel byť vo svojom prostredí, následne syn podal návrh na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony. Tento pán nám telefonoval a prosil: "Pomôžte mi." Na súde prosil sudkyňu: "Prosím vás, neobmedzujte ma v spôsobilosti na právne úkony, veď ja tú službu môžem prijímať, nemusím byť obmedzený v spôsobilosti na právne úkony." A súd ho nakoniec obmedzil napriek teda nášmu vstupu, súd ho obmedzil na to, že nemôže rozhodovať o sociálnych službách a o zdravotnej starostlivosti. To znamenalo, že syn, ktorý sa stal opatrovníkom, mohol úplne v pokoji uzavrieť zmluvu o poskytovaní sociálnych služieb a toho svojho otca do zariadenia umiestniť, ako sa aj stalo. My sme teda s tým pánom viedli celé to súdne konanie krok za krokom, spísali sme spolu odvolanie, my sme podali odvolanie, on podal odvolanie a čakali sme na rozhodnutie krajského súdu, pretože ten pán nemal žiadne mentálne problémy, že by sa sám ohrozoval alebo že by tam bol aspoň čiastočný dôvod na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony. Čo sa ale stalo? Syn mi následne telefonoval a vyhrážal sa mi, že či sa ja budem starať o toho jeho otca, pretože ak budeme pokračovať v tom konaní, on vyhlasuje, že on viacej otca nemá a nikdy ho do toho zariadenia nepôjde ani navštíviť. Samozrejme, krutá situácia v rodine, čo, samozrejme, veľmi ťažko teda ten pán znášal a keď nám prišlo rozhodnutie krajského súdu, že krajský súd zastavuje konanie o spôsobilosti na právne úkony, lebo ten pán zobral svoje odvolanie späť, pretože pod vplyvom rodiny, ktorá ho presvedčila, že zoberieme ťa raz do mesiaca ku nám domov a budeme ťa navštevovať, tak pod prísľubom tohto on vlastne poprel tú svoju spôsobilosť na právne úkony a zobral to odvolanie späť. A tuto máme obrovský problém, pretože ako komisariát nemôžeme konať nad rámec jeho vôle, hoci zjavne išlo o protiústavné rozhodnutie a chceli sme, aby nám o tom rozhodol krajský súd. A týchto prípadov máme niekoľko, kedy sú proste títo ľudia zmanipulovaní rodinnými príslušníkmi a jednoducho nechcú ďalej sa brániť, čo my ale z pohľadu ochrany ľudských práv vidíme ako závažný problém.
Rada by som teda aj povedala, že máme krásne rozhodnutia odvolacieho súdu, krajského súdu napríklad v Trenčíne, napríklad v Bratislave, kde je, ja hovorím osvietený senát, ktorý chápe problematiku spôsobilosti na právne úkony už inou optikou, kde nám napríklad posledne krajský súd nám zrušil rozhodnutie Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, kde podal, absolútne ide nad rámec ústavy, absolútne neproporcionálne rozhodnutie. Tak preto je to hrozne dôležité, aby my sme v týchto konaniach jednoducho mali tú aktívnu pôsobnosť.
Dovoľte teda, ešte je tu niekoľko tých, naozaj tých príbehov aj z oblasti zdravotnej starostlivosti, aj z oblasti sociálnych služieb, kde vlastne napríklad v tých sociálnych službách si robia tie zariadenia sociálnych služieb rodinní príslušníci ako väzenie. Zakazujú tým svojim príbuzným, ktorí sú v tých zariadeniach, ako opatrovníci, s kým sa budú stretávať, že vôbec nemôže opúšťať toto zariadenie, aké bude mať aktivity. Čiže vytvárajú si z tých zariadení sociálnych služieb väzenie pre svojich príbuzných, čo teda my v zásade hneď riešime a ukladáme potom, samozrejme, opatrenia a pomoc poskytujeme aj tomu zariadeniu, ktoré to vníma, že toto je už nad rámec zákona. Samotné zariadenie nás prosí, pomôžte, nevieme sa brániť proti tým opatrovníkom.
Ešte možno zopár slov k maloletým a už potom by som sa asi chýlila k záveru. Túto, v tejto agende veľmi citlivo vnímame starostlivosť o maloleté deti, ktoré majú zdravotné postihnutie, zo strany rodinných príslušníkov. Viacero podnetov nám nasvedčuje, že právna úprava úplne bráni deťom s mentálnym postihnutím dosiahnuť vyššie stupne vzdelania, výber vzdelávacieho odboru či na to, aby sa uchádzali o prijatie na konkrétne stredné školy, systém ich chce akoby len "upratať", aby nikde nezavadzali, nezabezpečuje im inklúziu, aby mohli získať vzdelanie. V tomto smere sme konštatovali porušenie čl. 24 dohovoru, a preto sme aj v rámci pripomienkových konaní, v ktorých sme veľmi aktívni, uplatnili pripomienky k novele školského zákona.
Ďalšou osobitnou témou je, že rodičia so zdravotným postihnutím, ktorí sú obmedzení v spôsobilosti na právne úkony, nemajú spôsobilosť starať sa o svoje dieťa. Nemajú žiadne rodičovské práva, lebo zákon o rodine toto absolútne vylučuje, čo však ale znamená, že pri súdnom rozhodnutí, pri súdnom konaní sa nikdy neposudzovalo, či ten rodič je schopný sa starať o dieťa, lebo súd sa zaoberá len spôsobilosťou na právne úkony týkajúce sa finančnej, majetkovej povahy a vybavovanie úradných záležitostí. V tomto smere je teda potrebné zmeniť zákon o rodine, aby sa vypustilo ustanovenie § 28, ktoré hovorí o tom, že rodič s obmedzenou spôsobilosťou na právne úkony nemá žiadne rodičovské práva a povinnosti.
Ďalší medializovaný prípad, ktorý ste aj riešili tu na pôde Národnej rady v sociálnom výbore, je príbeh Sofie s cystickou fibrózou. Toto dievčatko má také vážne následky tejto cystickej fibrózy, že mama musí sa o ňu starať 24 hodín denne. Pripravuje jej jedlo, robí jej pomoc v zdravotníckych jednotlivých úkonoch. Ústredie práce niekoľko rokov ignorovalo a rozhodlo o zamietnutí príspevku. Tento proces sa niekoľkokrát opakoval na Najvyššom súde. Prosím vás, šesť rokov trvalo, kým mama tejto Sofie mala priznaný príspevok na opatrovanie. A znova hovorím, znova ju viedol úrad práce k tomu, aby si podala novú žiadosť. Tá mama bola úplne zúfalá. Pri prerokovaní osobnom na ústredí práce veľmi nepríjemne a ponižujúco bolo s ňou komunikované. Po šiestich rokoch sa to podarilo. Ministerstvo tiež v tejto veci urobilo veľkú podporu a nakoniec tejto mame bol priznaný príspevok na opatrovanie za obdobie šiestich rokov.
Posledné možno, čomu by som sa chcela venovať v prípade maloletých detí, že sa odnímajú peňažné príspevky na opatrovanie, čo môže, samozrejme, viesť k zvyšovaniu inštitucionálnej starostlivosti. Ak si pozriete príbeh 39, akoby sa riadili úrady práce pravidlom, že rodič, ktorý máš dieťa so zdravotným postihnutím, si povinný sa oňho starať, lebo zákon o rodine ti to ukladá. A tu zrazu ako keby mala vycúvať tá pomoc štátu, pretože zákon o rodine tomu rodičovi ukladá, že sa má starať o svoje dieťa. Ale tá starostlivosť je diametrálne odlišná pri deťoch so zdravotným postihnutím a pri deťoch bez zdravotného postihnutia, kedy môže ten rodič mať svoj súkromný život, môže mať svoju prácu, môže mať svoje záľuby, koníčky, kamarátov, kamarátky. Kdežto pri deťoch so zdravotným postihnutím to veľakrát, v prevažnej miere nie je možné, ale my sa z pohľadu úradu práce pozeráme na tých rodičov, že nie, nie, nie, ty si povinný plniť povinnosti podľa zákona o rodine. Čiže údajne teda táto, túto pomoc má poskytnúť rodina, hoci to dieťa, ktoré už raz bolo v tom systéme pomoci a rodičom bol priznaný príspevok na opatrovanie, mu nevyzdravelo a príspevok bol odňatý naraz, z ničoho nič, lebo sa prehodnotila metodika na ústredí práce a sa začali uprednostňovať presne tieto prístupy. Však ja by som rada povedala, že, rodičia, ľudia so zdravotným postihnutím, bojujte za svoje práva, držte sa toho, čo cítite, a bráňte sa, lebo veľakrát, žiaľ, v tejto spleti týchto jednotlivých procesov, ktoré sú, ten, ktorý vytrvalý je, a ten, ktorý proste sa nevzdáva, dosiahne tú podporu, ale veľakrát až po mnohých rokoch.
Ja som chcela, samozrejme, aj povedať, veľa prípadov máme aj ohľadom sociálneho zabezpečenia invalidných dôchodkov z mladosti. Nevyvážená právna úprava možnosti doplatiť si invalidné dôchodky z mladosti týkajúce sa, napríklad v porovnaní s inými procesmi, invalidných dôchodkov, kedy takéto doplatenie zákon aj umožňuje. Čiže ľudia, ktorí majú invalidný dôchodok z mladosti, majú veľmi nízke dôchodky, čo im mimoriadne sťažuje ich životnú existenciu. V tomto smere znova tiež komunikujeme aj v rámci legislatívy, snažíme sa doplniť a riešiť tieto problémy.
Samozrejme, v oblasti zdravotnej starostlivosti, zubno-lekárska starostlivosť v anestéze. Znova riešime to s ministerstvom zdravotníctva. Našou snahou je aj v rámci pracovných skupín túto legislatívu zmeniť.
V neposlednej miere však našou veľmi podstatnou prácou sú aj aktivity týkajúce sa legislatívnej činnosti, či už sami navrhujeme zmenu legislatívy, alebo v rámci medzirezortného pripomienkového konania uplatňujeme zásadné pripomienky. A vážime si, samozrejme, predkladateľov týchto zákonov, že máme možnosť mnohé z týchto zásadných pripomienok aj presadiť a máme možnosť aj mnohé z týchto zásadných pripomienok teda odôvodniť a komunikovať s týmito predkladateľmi.
Vážim si iniciatívu vás poslancov, ak vás zistenia, ktoré sú v tejto správe, inšpirujú k tomu, aby ste podávali poslanecké návrhy. Lebo povedzme si po pravde, veľakrát ten proces, ktorý prebieha v rámci ústredných orgánov štátnej správy, je oveľa zložitejší, oveľa dlhší, pričom tá právna úprava veľakrát je nie až taká zasahujúca, ale, z hľadiska štátneho rozpočtu, ale je podstatná pre tých ľudí so zdravotným postihnutím.
Takže ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť. Trošku som bola taká emotívnejšia. Ďakujem veľmi pekne. Som pripravená zodpovedať vaše otázky a ešte raz ďakujem za podporu a za predovšetkým vašu snahu, aby ste v rámci zákonov skvalitňovali a zlepšovali životné podmienky ľudí so zdravotným postihnutím. Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)
Vystúpenie v rozprave 7.5.2021 13:10 - 13:15 hod.
Zuzana StavrovskáRovnako aj my tým, že tých našich klientov vedieme celým tým súdnym konaním, oni nás žiadajú, aby sme ich zastupovali aj pred Ústavným súdom, ale toto možné nie je. Tam proste my vždy narazíme na mantinel, tu nám končí pôsobnosť.
Takže veľmi pekne vás prosím, ak budete na to myslieť pri schvaľovaní zákonov. Myslím si, že tí ľudia so zdravotným postihnutím si zaslúžia, aby dostali širokospektrálnu pomoc.
Ešte na záver pár slov k tej celkovej situácií pandémie. Naozaj pandémia nám priniesla určité zmeny, obrovské zmeny v sociálnych vzťahoch a hrozne veľa podnetov k nám prichádza presne, ako ste povedali, z toho rodinného prostredia, z toho rodinného prostredia, kde my nevieme vstúpiť. Obeťou sa stávajú deti, obeťou sa stávajú aj seniori a v tomto smere tá situácia sa veľmi zhoršila, čiže to súkromné prostredie my môžeme znova riešiť len takou nejakou inou okľukou cez iné orgány, o ktorých som teda už hovorila. Takže ja tomu verím, že dostaneme priestor na to, aby sme aj komunikovali s ministerstvom financií. Každoročne boxujeme o navýšenie rozpočtu, je to veľký problém a ľudia, ktorí tu pracujú na úrade, naozaj musím priznať, sú to vysoko profesionálni právnici a ostatní zamestnanci, ktorí nie sú ľudia a nie sú právnici tesne po škole, aby mohol niekto vykonávať túto prácu naozaj odborne, musí mať rozsiahle pracovné skúsenosti a my takýchto ľudí máme, ale problém je potom aj dlhodobo ich udržať. Takže inak kladiem na to veľké úsilie, verím, že sa mi to podarí aj s vašou pomocou a ďakujem vám ešte raz veľmi pekne za obrovské slová uznania a vďaky a ďakujem aj ja vám za podporu.
Ďakujem. (Potlesk.)
Vystúpenie v rozprave 7.5.2021 12:45 - 12:49 hod.
Zuzana StavrovskáMy teda sa s tým bortíme každý rok, riešime problém nedostatku finančných prostriedkov, ale teda toto som nechcela povedať. Chcela som vlastne z toho miesta sa poďakovať mojim kolegyniam, mojim kolegom. Dovoľte, aby som sa teda aj poďakovala a prijala vyše výzvy na ďalšiu našu prácu. Poďakovala, by som sa poďakovala aj mimovládnym organizáciám, ktoré nám spoločne pomáhajú a veľakrát nás motivujú a veľakrát nás aj smerujú, že kde do ktorej oblasti ešte by sme mohli začrieť. Ja som naozaj v tomto smere mimoriadne nadšený človek a keby sa dalo, tak by som naozaj robila aj 24 hodín denne. Žiaľ, teda možné to nie je. Ale každé podnety, ktoré môžu skvalitniť život ľudí so zdravotným postihnutím, berieme veľmi vážne a ďalej nad nimi pracujeme.
Takže či už sú to podnety od pani prezidentky Fóra pre pomoc starším, pani Ľubici Gálisovej, tých je nespočetne veľa. Pani Gálisová je už náš tímový hráč, hoci nie je zamestnaná na úrade, ale to obrovské spektrum podnetov, ktoré nám posiela, naozaj preukazuje jej rozsiahlu a kvalitnú prácu. (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Vystúpenie v rozprave 7.5.2021 12:35 - 12:36 hod.
Zuzana StavrovskáUvádzajúci uvádza bod 7.5.2021 11:38 - 12:33 hod.
Zuzana StavrovskáTakže dovoľte, aby som sa poďakovala za vytvorenie tohto priestoru a je to teda moja v poradí piata správa, ktorú predkladám do parlamentu.
Zákonné postavenie komisára pre osoby so zdravotným postihnutím ako špecializovaného orgánu na ochranu a podporu ľudí so zdravotným postihnutím je upravené v zákone 176/2015 o komisárovi pre deti a komisárovi pre osoby so zdravotným postihnutím a predstavuje nezávislý mechanizmus na presadzovanie, ochranu a monitorovanie vykonávania Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím, ktorý sme ratifikovali 25. júna 2010 a v minulom roku sme si pripomenuli 10. výročie ratifikácie tohto dohovoru. Pôsobnosť komisára, ako dobre viete, sa nevzťahuje však bezhranične na všetky subjekty v Slovenskej republike. Vzťahuje sa na orgány štátnej správy, verejnej správy, samosprávy, právnické osoby ako aj fyzické osoby, ktoré sa podľa osobitného zákona zasahujú do práv a povinností fyzický osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy. Ďalej sú to právnické a fyzické osoby, podnikatelia, ktoré takýmto istým spôsobom môžu nejakým, nejakými vzťahmi zasahovať do ochrany práv ľudí so zdravotným postihnutím.
Žiaľ, ukazuje sa, že je veľký problém, že komisár pre osoby so zdravotným postihnutím nemôže zasahovať do súkromných vzťahov. V takýchto prípadoch my, keďže prichádza pomerne veľa podnetov, ktoré sa týkajú súkromno-právnych vzťahov, v takýchto prípadoch my potom kontaktujeme príslušnú obec, úrad práce, ošetrujúceho lekára a hľadáme cesty pomoci pre týchto ľudí a skúmame, v akom stave sa dodržiava ochrana tohto človeka v domácom prostredí. Čiže v týchto súkromných vzťahoch hľadáme cesty zase zo strany pomoci orgánov verejnej správy.
Kľúčové oblasti, ktoré pravidelne ročne vyhodnocujem v správe, sú predovšetkým posudzovanie individuálnych podnetov, kde by som rada teda poukázala na to, že nie sme odkázaní len na to, koľko podnetov je doručených ku nám, ale sami vlastnou iniciatívou aj začíname konanie z vlastnej iniciatívy, keď zachytíme v médiách informáciu o tom, že nejaký vzťah o osobe so zdravotným postihnutím nie je korektný so zákonom.
Tu by som teda naozaj rada zvýraznila z tohto miesta, že špecializovaná verejná ochrana práv si našla svoje miesto na tomto úrade a spočíva teda hlavne v tom, že komisár sa zaoberá výlučne právami týchto osôb, ktoré sú garantované v Ústave, v medzinárodnom Dohovore o právach osôb so zdravotným postihnutím.
Práca Úradu komisára pre osoby so zdravotným postihnutím sa odráža aj v rôznych oblastiach činnosti. Svojimi rôznorodými aktivitami presahuje bežné úrady tohto typu s najnižším rozpočtom a s najnižším počtom zamestnancov, s najtransparentnejšími výsledkami činnosti a najpočetnejším druhom aktivít. Úrad komisára pre osoby so zdravotným postihnutím tvorí okrem mňa tím 11 ľudí, ktorí sú ochotní prijať nastavenú vysokú náročnosť tejto práce, disponujú vysokou mierou empatie, a preto vybavujú podnety v rozsahu čo najširšej a najvšestrannejšej pomoci. Pri vybavovaní podnetov postupujú adresne a v čo najkratších lehotách. Mnohých našich podávateľov sprevádzame celým ich konaním, ktoré sa týka rôznych žiadostí alebo rôznych zásahov. Pomáhame písať odvolania, žaloby, poňali sme túto prácu naozaj širokospektrálne, hoci podľa zákona o komisároch my by sme mali vlastne len posudzovať konanie orgánov verejnej správy, ale v rámci poskytovania usmernení túto pomoc klientom ponúkame, a teda zabezpečujeme v celom rozsahu.
Počas 5 rokov existencie sa mi podarilo vybudovať akčnú a flexibilnú organizáciu s plochou organizačnou štruktúrou, čo znamená pre nás veľmi rýchle odovzdávanie informácií, optimalizované procesy a vďaka aj na mieru a veľmi exaktnému informačnému systému nám táto, toto všetko umožňuje veľkú pružnosť v rozhodovaní, pretože tok informácií od pracovníkov k najvyššiemu vedeniu je rýchly, krátky a bez zbytočnej byrokracie a zároveň transparentný. Práca je štandardizovaná a veľmi sa dobre koordinuje. Bežné práce sú efektívne, dobre vyhodnotiteľné, pričom zamestnanci sú špecializovaní podľa jednotlivého, jednotlivých referátov, podľa jednotlivých podnetov, ktoré na úrad prichádzajú.
Úrad nadobudol vysokú flexibilitu a akčnosť aj počas obdobia pandémie, kedy sme boli online prístupní našim podávateľom podnetov či už cez mobilné telefóny, alebo aj cez maily a to naozaj iba v období, kedy bolo potrebné zostať na práci doma, na tzv. homeoffice. Všetky tieto práce boli zabezpečené. Na úrade sme sa striedali, čiže úrad zabezpečoval všetky svoje pôsobnosti komisárky, ako ukladá teda zákon.
Kvalita našej práce a reputácia sa podľa výsledkov, ktoré máme od našich podávateľov podnetov, každým rokom zlepšuje. O čom svedčí zvyšujúci sa počet individuálnych podnetov a v oblasti hlavne rýchlej adresnosti riešenia podnetov, v pružnom zásahu, poskytovaní poradenstva, vo vykonávaní osobných monitoringov, v osvete a v práci s neziskovými organizáciami.
Postavenie úradu je veľmi dobre deklarované aj v konaní súdov, kedy na súdy prizývajú do súdnych konaní už z vlastnej iniciatívy. V konaniach, kde je účastníkom konania osoba so zdravotným postihnutím, veľmi si to vážim, že prišla táto doba, že nemusíme vo všetkých problematických súdnych konaniach my žiadať súdy o vstup do súdneho konania, ale súdy nás priamo oslovujú, aby sme do súdneho konania vstúpili.
Plnenie uložených odporúčaní, ktoré sme dali vláde, vládnym inštitúciám, pravidelne hodnotíme, sú tieto opatrenia uložené na nápravu v našej správe zobrazené, rovnako sú zverejnené aj na webovom portáli. Týmto zverejňovaním máme záujem doviesť ľudí a subjekty, ktoré vykonávajú zásah, aby sa tohto zásahu zbavili, aby teda nebolo možné z ich strany konštatovať ďalej porušovanie a zásahy do práv ľudí so zdravotným postihnutím.
Z tohto miesta by som veľmi rada ešte poďakovala za podporu pri presadzovaní legislatívnych zmien zapracovaných v odporúčaní vlády zo strany poslancov Národnej rady formou poslaneckej legislatívnej iniciatívy, budem bližšie k tomu ešte hovoriť. Veľmi oceňujem aj možnosť zúčastňovať sa v pracovných skupinách. Na zmenu legislatívy dotýkajúcej sa práv ľudí so zdravotným postihnutím. Od iných orgánov verejnej správy sa teda odlišujeme tým, že v priebehu roka zverejňujeme priebežnú informáciu o činnosti úradu, transparentne je prepojený náš webový portál s vnútorným prostredím úradu - intranetom.
Sme jediný orgán verejnej správy, ktorý tieto informácie poskytuje širokej verejnosti. Zverejňujeme rôzne grafické zobrazenia o podnetoch, spôsobe ich doručenia, vybavenia územnej špecifikácie, zdravotného postihnutia, aktivitách komisárky a zamestnancov úradu, súdnych konaniach, podaných podnetoch na prokuratúru, opatreniach na nápravu, kalendár aktivít zamestnancov a komisárky a ďalšie. Teším sa, že tento portál začína byť záujmom aj pre študentov, resp. iné odborné skupiny ľudí pri spracovaní rôznych analýz a rôznych správ, čo znamená pre nás naozaj veľkú, veľké ocenenie, že informácie, ktoré my spracúvame sú ďalej spracovávané v ďalších správach.
V správe o činnosti za rok 2020 by som, práve chceme poskytnúť čo najkomplexnejší pohľad na vývoj dodržiavania ľudských práv, a preto správa obsahuje aj odporúčania, aj systémové zmeny v jednotlivých oblastiach, v ktorých Úrad komisára pre osoby so zdravotným postihnutím odhalil pochybenia. Správa teda obsahuje desať kapitol. Obsahuje 84 príbehov, 73 grafov, 39 tabuliek a 17 obrázkov, z ktorých 2 tvoria mapy osobných monitorovacích návštev a mapu individuálnych návštev počas výjazdových dní.
Správa v kapitole jedna na strane 64 obsahuje odpočet plnenia legislatívnych odporúčaní. V tomto smere sú to zhodnotené odporúčania za rok 2016 až 19. Za päť rokov práce v oblasti návrhov a odporúčaní na zmenu právnych predpisov bolo k 31. 12. 2020 predložených vláde celkom 59 odporúčaní v jednotlivých oblastiach, ktorých bolo 5 splnených legislatívnou iniciatívou vlády, dve odporúčania splnené vďaka legislatívnej iniciatíve poslancov Národnej rady, dve odporúčania splnené nálezom Ústavného súdu. Nakoľko mnohé odporúčania si vyžadujú rozsiahlu právnu úpravu môžem hodnotiť pozitívne, že vláda na plnení 11 týchto odporúčaní pracuje priebežne, 35 uložených odporúčaní je nesplnených.
Od strany 64 sú podrobne podľa rezortov zverejnené tieto odporúčania na zmenu legislatívy a v závere tejto kapitoly je, je zobrazený aj graf. Medzi prijatými opatreniami, ktoré majú zásadný význam v živote ľudí so zdravotným postihnutím, boli zmeny od roku 2018, od 1. 7., a to bola zmena peňažného príspevku na osobnú asistenciu a príspevku na opatrovanie. V súčasnosti je to suma 4,18 za hodinu osobnej asistencie a 476,74 mesačne pri opatrovaní jednej fyzickej osoby. V tomto období došlo aj k rozšíreniu diagnóz, podpory pre ľudí so zdravotným postihnutím a zrušenie krátenia príspevku za opatrovanie v prípade, že dieťa navštevovalo školu viac ako 20 hodín týždenne.
Dovoľte, aby som ešte zvýraznila, že v roku 2020 od 1. februára začala byť účinná od novela zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Ja som v predchádzajúcom období prezentovala ťažké situácie ľudí, ktorí bývajú v bytoch, kde sa nenachádza výťah alebo výťah, ktorý nie je možné používať pre ľudí odkázaných na invalidný vozík. A v tomto smere práve poslanecká iniciatíva zabezpečila, že od 5. 12. 2012 bol schválený, bola schválená novela tohto zákona, že už nebudú môcť zástupcovia vlastníkov bytov, nebytových priestorov rozhodovať o tom, či sa namontuje schodisková plošina na, do vnútorných priestorov spoločne.
Ako som už spomenula, ďalšia iniciatíva bola vyriešená nálezom Ústavného súdu, keď sa zrušila a odstránila veková hranica pre príspevok na osobnú asistenciu a kúpu osobného motorového vozidla. Keďže som v každej správe od roku 2016 navrhovala realizovať novelu § 24, 25 zákona 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti tak, aby komisárovi pre osoby so zdravotným postihnutím boli poskytované a sprístupňované informácie zo zdravotnej dokumentácie v rozsahu výkonu oprávnení podľa zákona o komisárovi. Jednalo sa o informácie týkajúce sa právnych záležitostí, právnych záležitostí spojených s umiestnením pacienta do zdravotníckeho zariadenia, udelenie súhlasu s poskytovanou liečbou, udelenie súhlasu s poskytovaniu liekov, s rôznymi zákrokmi. Argumentovali sme naozaj od roku 2016, že je tu potreba, aby... my ako právnici z úradu nemáme vôbec záujem hodnotiť, či daný lekár nariadil liečbu v súlade so zdravotným stavom toho pacienta. My nemáme vôbec záujem popierať odbornosť lekárov, ale zaujíma nás to, či boli dodržané ľudské práva pacienta pri prijímaní do nemocnice a pri jeho hospitalizácii. Tuto veľmi, naozaj veľmi rada by som poďakovala pani poslankyni Hatrákovej za jej iniciatívu z augusta z roku 2020 a vlastne aj to, že následne v spolupráci s ministerstvom zdravotníctva pripravili novelu zákona o zdravotnej starostlivosti a podporu poslancom, všetkým poslancom, ktorí túto novelu schválili. Schválenie bolo naozaj veľmi pre nás oceniteľné. A teším sa, že už od 1. apríla môžeme vykonávať pôsobnosť v záujme ochrany hospitalizovaných ľudí so zdravotným postihnutím. Samozrejme, rozumieme tomu tak, že vždy my komunikujeme s týmito pacientmi, pýtame si súhlas k nahliadnutiu, oboznamujeme ich s tým, čo budeme robiť, čo nás zaujíma, aby boli o tom informovaní.
Medzi legislatívne úlohy, na ktorých sa pracuje, je teda prijatie jednotnej lekárskej posudkovej činnosti, príprava nového školského zákona, stavebného zákona. Práce, ktoré boli spomínané s aplikáciou čl. 12 Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím, ktoré v súčasnom období sú rozpracované, čakáme ďalej na pozvanie ministerstva, akým spôsobom sa táto otázka bude riešiť. Uplatňujeme pripomienky v medzirezortných pripomienkových konaniach ku všetkým týmto materiálom, o ktorých som povedala, o ktorých som hovorila.
Z pohľadu zvýšenia ochrany a pomoci ľudí so zdravotným postihnutím považujem za potrebné upraviť hodinovú sadzbu osobnej asistencie, nakoľko sa v roku 2020 neupravovala, zostala vo výške z roku 2019 v sume 4,18, a aktualizovať sumu opatrovateľského príspevku. Súčasne my sme aj v našich pripomienkach uplatňovali problém týkajúci sa pomoci rodinám detí s Aspergerovým syndrómom a detí s autizmom a táto pomoc jednoducho podľa aktuálne platného zákona o kompenzáciách nie je zabezpečená.
V prípade posudzovania individuálnych podnetov týkajúcich sa ľudí so zdravotným postihnutím bola mojou najťažiskovejšou, teda toto posudzovanie bolo mojou najťažiskovejšou pôsobnosťou. Do roku 2020, do 31. 12. 2020 bolo doručených 2 797 podnetov. V roku 2020 došlo k miernemu nárastu počtu podnetov, avšak bolo ich doručených 685 v tejto súvislosti. Avšak potrebujem z tohto miesta povedať, že mnohí podávatelia podnetov v jednom svojom podaní napádajú niekoľko rozhodnutí, napríklad úradov práce. Čiže my sme, keď sme urobili analýzu týchto podnetov, v zásade my riešime toho klienta ako klienta so všestrannou pomocou, ktorý potrebuje pomoc na posúdenie všetkých rôznych druhov, možných alternatív, napríklad na priznávanie peňažných príspevkov na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia, čo znamená, že tento počet 685 sa navyšuje o 441 rozhodnutí len čo boli vydané v správnom konaní. To znamená, keď v jednom podnete klient napríklad napáda desať rozhodnutí úradu práce, každé toto rozhodnutie musí byť posúdené samostatne.
Čiže v tomto smere najväčší počet podnetov bolo doručených v oblasti kompenzácií a v oblasti zamestnanosti. Každoročne sa toto číslo potvrdzuje. A my teda, ako som už uviedla, pomoc poskytujeme našim klientom naozaj širokospektrálne. Pomáhame písať im aj odvolania, aj správne žaloby a vyjadrenia.
Druhou takou najťažiskovejšou, najťažiskovejšími podnetmi boli podnety z občiansko-právnej rodinnej agendy a podnety z oblasti zdravotníctva, z oblasti sociálneho poistenia. Podnety individuálne boli triedené na podnety na preskúmanie, podnety na poskytnutie poradenstva, na zmenu legislatívy, pričom podnetov na preskúmanie bolo 427. V roku 2020 sa nám podarilo ukončiť 800 podnetov, čiže v danom prípade bolo ukončených 509 podnetov na preskúmanie. Žiaľ, 112 podnetov bolo odložených, a teda aj o tomto informujeme na našom webovom portáli a vždy vyzývame našich podávateľov, aby doplnili svoj podnet. V prípade, že nevieme vysledovať vôbec, o čo tomu podávateľovi ide a nevieme ani vysledovať, že proti ktorému orgánu verejnej správy ten podnet smeruje, v takom prípade, ak máme tieto informácie, si žiadame doklady z úradu priamo.
V týchto 509 podnetov ukončených na preskúmanie bolo konštatované porušenie dohovoru v 75 podnetoch, čo je 13 %, celkom v 18 článkoch dohovoru s celkovým počtom 107 porušení. Medzi najviac zasahujúce boli čl. 9 - prístupnosť. Jedná sa o prístupnosť architektonickú, ale aj v oblasti zdravotných, teda informačných technológií. A druhou najkľúčovejšou, druhým najkľúčovejším zásahom bol zásah do primeranej životnej úrovne a sociálnej ochrany.
Keďže považujem za kľúčovú informáciu smerom k verejnosti zverejňovanie opatrení na nápravu, ktoré ukladám podľa § 10 ods. 2 písm. a) bod 4 zákona o komisárovi, tieto aj zverejňujeme. Rovnako sme v tejto správe zverejnili aj opatrenia na nápravu z monitoringov, ktoré sme v roku 2020 navštívili. V roku 2020 sme uložili nových 46 opatrení na nápravu s 36 úlohami, z toho 16 bolo splnených a 20 úloh je v konaní a prebieha teda plnenie.
Ako som uviedla, významnou pôsobnosťou Úradu komisára je vstup do súdneho konania. V roku 2020 sme vstúpili tiež do súdnych konaní týkajúcich sa predovšetkým spôsobilosti na právne úkony a starostlivosti o maloleté deti. Do 31. 12. 2020 úrad vstúpil celkom do 81 súdnych konaní a z toho v roku 2020 vstúpil úrad do 6 súdnych konaní.
Ďalšou významnou aktivitou je podávanie podnetu na prokuratúru. Neskôr vám aj oznámim veľký teda tiež ďalší postup úspešnosti pri podaní podnetov na prokuratúru. V roku 2020 sme podali celkom 6 podnetov.
My vlastne v tom našom systéme evidujeme rôzne analýzy. Len pre vašu informáciu z jednotlivých grafov v agendách úradu najpočetnejšiu skupinu dotknutých osôb so zdravotným postihnutím v roku 2020 tvorili ľudia so zmyslovým postihnutím - sluchovým postihnutím. Nepočujúci sa s hromadnými podnetmi v celkovom počte 269 osôb poukazovali hlavne na neprístupnosť informácií počas pandémie COVID-19 na tlačových konferenciách organizovaných vládou, Úradom vlády a ministerstvami.
Ďalšou najpočetnejšou skupinou boli ľudia s telesným postihnutím, celkom 159. Tam, do tejto skupiny sú zahrnutí aj ľudia čiastočne imobilní, mobilní alebo teda úplne imobilní. A treťou skupinou boli ľudia s duševnými psychickými chorobami v počte 161.
To sú informácie, ktoré sú zverejnené na webe, ale nie vždy vieme vysledovať dané zdravotné postihnutie, čiže kde teda tieto informácie máme možnosť vysledovať, zadávame ich do systému, pretože napríklad len 101 týchto našich dotknutých osôb nemáme špecifikovaných.
Ešte takú krátku informáciu o tom, že medzi najviac ohrozené skupiny ľudí so zdravotným postihnutím z hľadiska veku sú ľudia medzi 41. až 60. rokom veku, tých bolo 79. Päťdesiatjeden až šesťdesiat rokov veku tých bolo 77 a nad 71 rokov 70 našich dotknutých osôb. Znova tento údaj je korektný vo vzťahu k tým informáciám, ktoré máme.
Najväčší počet podávateľov bolo, teda keď hovoríme o pohlaví, bolo viacej žien. Bolo 526 žien a mužov 452. Medzi kraje najviac problematické a napádané sú Bratislavský kraj, kde bolo evidovaných 248 podaní, Banskobystrický kraj s 211 a potom už nasledujú ďalšie kraje, ktoré majú neporovnateľne menej podaní.
Významnou súčasťou teda mojej práce sú aj hodnotenia, ktoré články dohovoru boli najviac napádané a čo teda najviac napádalo zo strany našich podávateľov, na čo upozorňovali. Medzi najviac doručených podnetov bolo na riešení nepriaznivej situácie životnej, čo, samozrejme, bolo vyvolané aj pandémiou. Týkalo sa toto poskytovanie sociálnych služieb alebo zabezpečenie finančnej existencie pre našich podávateľov podnetov.
Vzhľadom na rastúcu hrozbu a závažnosť pandémie COVID-19 a z toho vyplývajúcu nutnosť informovať v čo najväčšom rozsahu dospel úrad k rozhodnutiu zriadiť od 20. marca 2020 špecializované sekciu COVID-19 na svojom webovom sídle. A táto bola dostupná aj na adrese komisar.sk a na komisarprezdravotnepostihnutych.sk. Účelom tejto sekcie bolo vytvoriť centralizovaný zdroj informácií pre osoby so zdravotným postihnutím a poskytovateľov sociálnych služieb tak, aby pre nich v čo najväčšom rozsahu boli dostupné informácie na jednom mieste. My sme zbierali po všetkých možných portáloch informácie a sústreďovali sme ich v tejto našej sekcii. Bolo tam zhromaždených celkovo 19 infoliniek na podporu počas pandémie. Deväť infoliniek prevádzkovaných Úradom verejného zdravotníctva, centrálna infolinka, grafy, odkazy, ale aj napríklad usmernenia v ľahko zrozumiteľnom jazyku pre ľudí, ktorí potrebovali teda riešiť oblasť pandémie. Tieto boli spracované vo forme easy to read. Veľká väčšina z nich bola vytvorená vďaka snahe nadácie SOCIA a dobrovoľníkov pre zrozumiteľné vysvetlenie informácie COVID - koronavírus ľudom so zdravotným postihnutím. Súčasťou postupného rozvoja sekcie COVID-19 bolo aj prevzatie kľúčových informácií a ich začlenenie do štruktúry obsahu odkazujúc priamo na zdroje z portálu korona.gov.sk.
Za rok 2020 bolo doručených 109 podnetov týkajúcich sa pomoci počas pandémie. Najčastejšie dopyty občanov v súvislosti s COVID-19 sa týkali vysvetlenia systému pomoci pre SZČO, pre chránené dielne, sociálne podniky, vysvetlenie opatrení súvisiacich s obmedzením pohybu, poskytovanie osobnej asistencie, osobných asistentov, poskytovanie pomoci v súvislosti s nedostupnosťou sociálnych služieb, požiadavky na tlmočenie do slovenského posunkového jazyka alebo požiadavky spojené s poskytovaním informácií v nepriehľadnom rúšku na tvári, keď nebolo možné text odčítať z pier.
Vždycky, pokiaľ bolo potrebné, komunikovali s príslušnými ministerstvami na riešenie tejto situácie a na individuálne úvahy a rozhodnutia týkajúce sa pomoci ľuďom so zdravotným postihnutím. Za oblasť sociálnych služieb to bol zvlášť náročný rok nielen teda v oblasti sociálnych služieb, ale v poskytovaní zdravotnej starostlivosti a vzdelávania, pretože všetky tieto oblasti ovplyvňovali pandemické opatrenia, ktoré slúžili na prevenciu a elimináciu šírenia ochorenia COVID-19. Ľudia s ťažkým zdravotným postihnutím a ľudia vo vyššom veku sú skupinou najviac ohrozenou týmto ochorením. V zariadeniach sociálnych služieb boli teda prijímané opatrenia, ktoré svojím charakterom obmedzovali klientov a ich rodinných príslušníkov.
Celková situácia kládla vysoké nároky na zamestnancov sociálnych služieb, a preto teda a ešte v príprave pri tých prvých informácií pandémii o COVID-e-19 v spolupráci s mimovládnymi organizáciami, najmä Fórum pre ľudské práva, nezávislou platformou SocioFórum, s Radou pre poradenstvo sociálnej práce sme spracovali postupy na prípravu na pandémiu a následne na zabezpečenie starostlivosti počas pandémie, ale aj v spolupráci s ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny.
Najviac teda môžme podľa týchto informácií konštatovať, že prekonávanie krízových situácií v zariadeniach poukázalo na mimoriadnu dôležitosť kvalitného personálneho zabezpečenia starostlivosti v zariadeniach sociálnych služieb, kvalite vykonávanej kontrolnej činnosti zo strany zriaďovateľov zariadení najmä obcí, zo strany registračných miest vyšších územných celkov, ako aj zo strany dohľadu nad poskytovaním sociálnych služieb, či dohľadu nad poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Vyššie uvedeným oblastiam smerujú aj niektoré moje návrhy a odporúčania v správe za rok 2020, pričom oceňujem ochotu a záujem ministerstva práce zaoberať sa možnosťami pozitívnych zmien vo vyššie uvedených oblastiach.
Rada by som ešte pár slov venovala veľmi kritickej situácii v čase pandémie v zariadeniach sociálnych služieb a z tohto miesta by som rada poďakovala aj zamestnancom sociálnych služieb za to, že zvládli túto situáciu, lebo veľakrát sa aj samotní zamestnanci obracali na nás, že neboli 14 dní doma, že majú doma rodiny, deti a nevedia, akým spôsobom majú túto starostlivosť o svoje rodiny a deti zabezpečiť. Teda využívam preto túto možnosť poukazovať na náročnosť práce a poďakovať sa týmto zamestnancom za to, v akých podmienkach pracovali a často aj na úkor svojej rodiny.
Ďalšou rozsiahlou pôsobnosťou bol výkon monitorovacej činnosti dodržiavania pre ľudí so zdravotným postihnutím v období, keď bolo možné troška vycestovať. V rámci Slovenska sme zrealizovali deväť monitoringov v zariadeniach sociálnych služieb. Bolo to v čase, keď pandemické opatrenia boli uvoľnené. Z týchto zariadení sociálnych služieb sme spracovali správu v kapitole 6 od strany 334. V tomto smere potrebujem aj povedať, že na výkon týchto monitoringov nás upozornili mnohí, mnohí zamestnanci zariadení sociálnych služieb aj klienti. My sme zmenili posudzovanie už v minulom roku, pohľad dodržiavania ľudských práv z oblasti Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím metodikou svetovej zdravotníckej organizácie. V tomto smere sme sa vyškolili a zamerali sme sa na kontrolu primeranej životnej úrovne - čl. 28, právo na najvyššiu dosiahnuteľnú úroveň fyzického a duševného zdravia - čl. 25, právo na uplatnenie spôsobilosti na právne úkony - čl. 12, osobnú bezpečnosť - čl. 14, ochranu pred mučením a iným krutým neľudským zaobchádzaním - čl. 15, 16 a právo na nezávislý spôsob života, zapojenia do spoločnosti - čl. 19.
Podľa teda tých analýz, ktoré sú uvedené v správe, sú mnohé tieto problémy zisteniami opakujúcimi, to znamená, že v rámci teda týchto monitorovacích činností aj návštevou vždy iných a nových zariadení sociálnych služieb. My sledujeme naozaj, že tá situácia v týchto zariadeniach, v niektorých teda, nie je veľmi pozitívna. Napríklad sme boli prekvapení, že napriek tomu, že zákon o sociálnych službách je účinný tento rok už dvanásty rok, minulý rok bol účinný jedenásť rokov, podľa ktorého sa nemôžu v zariadeniach sociálnych služieb používať sieťové postele. Tieto sieťové postele sme v zariadeniach našli, ktoré sa používajú, v minulom roku som upozorňovala na sieťové klietkové postele v súvislosti s monitoringom psychiatrických zariadení. Tento rok, žiaľ, musím konštatovať, že sme minulý rok v niektorých zariadeniach aj našli sieťové postele. V každom prípade toto všetko charakterizuje znaky tvrdej inštitucionalizácie. Zistenia z monitoringov sú v mnohých zariadeniach, a to bez ohľadu na pandemickú situáciu, tie podmienky sú značne pre klientov obmedzené, obmedzené prijímať vlastné rozhodnutie o svojom živote, o svojej vlastnej práci, o svojom vzdelávaní.
V správe, samozrejme, hodnotím aj dobré, pozitívne zariadenia, kde je individuálny prístup ku klientom. Nerada by som hodnotila deväť navštívených zariadení rovnakým hodnotením. Rada vždy upozorním aj na tie zariadenia, ktoré sú naozaj tým motivátorom v prístupe sociálnych služieb. Čiže napríklad z grafu č. 5 na strane 53 a z grafu č. 27 vyplýva, že bolo uložených spolu 183 opatrení a celkovo za rok od júna 2017, kedy sme začali vykonávať monitoring, do 31. 12. 2020 bolo celkovo pre zariadenia sociálnych služieb uložených 1 096 opatrení na nápravu.
V správe sme vás informovali aj o našom prieskume počas volebného dňa v roku 2020. Dvadsiateho deviateho februára sme monitorovali volebné miestnosti a možnosti realizovať volebné právo pre osoby, ktoré sú odkázané na invalidný vozík, pre osoby so zmyslovými poruchami a rovnako aj s mentálnym postihnutím. Rada by som o tom ešte teda viacej rozprávala, ale zhrniem to veľmi krátko. Z celkového počtu volebných budov bolo 23 neprístupných vstupov pre osoby s obmedzenou schopnosťou pohybu, 28 nemalo parkovacie miesta pre osoby so zdravotným postihnutím, 13 malo bariéry vo vnútri budovy. Podľa celkového hodnotenia bolo 36 budov neprístupných z 50 pre osoby so zdravotným postihnutím.
V rámci legislatívy aktuálne sme riešili návrh na novelu - Opatrenie ministerstva práce, sociálnych vecí 6/2009, ktorým sa ustanovuje zoznam stavebných prác, stavebných materiálov a zariadení na maximálne zohľadňované sumy. Táto suma, ktorá je uvedená v opatrení, nie je dávno aktuálna, nezodpovedá cenám ani stavebných technológiám, materiálom ani postupom. Čiže aj keď úrad práce vyjde v ústrety tomu žiadateľovi a prizná mu príspevok na kompenzáciu napríklad na prerábku kúpeľne, tak jednoducho ten človek veľakrát si nemá z čoho ten rozdiel na tie práce doplatiť. Čiže z tohto miesta teda prosím ministerstvo, aby sa s tým začalo dôsledne zaoberať.
Ďalej sme riešili podmienky športovcov s intelektuálnym znevýhodnením. V súčasnosti sme riešili právo na odmenu za účasť na Svetových hrách Špeciálnych olympiád a príspevku na zásluhy v oblasti športu. Aktuálne sme v komunikácii s ministerstvom školstva, riešime to. Tento problém bol v minulom mesiaci aj predmetom rokovania Výboru pre osoby so zdravotným postihnutím na základe môjho návrhu.
Ďalšie teda vo vzťahu k zákonom o kompenzáciách som hovorila o nedostupnosti kompenzačných pomôcok z dôvodu vysokého doplatku a starostlivosti o rodiny s deťmi s Aspergerovým syndrómom a s autizmom.
Z roku 2019 zostala nedoriešená otázka ratifikácie Opčného protokolu Dohovoru proti mučeniu a inému krutému, neľudskému zaobchádzaniu a ponižujúcemu zaobchádzaniu a trestaniu, ktorý má okrem systematickej pravidelnej kontroly za úlohu pomáhať pri náprave zistených nedostatkov, pri formulovaní štandardov a odporúčaní vyjadrovať sa k platným navrhovaným právnym predpisom.
Z tohto miesta by som vás chcela veľmi pekne poprosiť o podporu, pretože práve na Úrade komisára pre osoby so zdravotným postihnutím takéto posudzovanie zásahov proti neľudskému a ponižujúcemu zaobchádzaniu realizujeme aktuálne aj v súčasnosti. Sme špeciálne vyškolený tím, reálne tieto monitoringy, ktoré robíme, sú aj hodnotením tohto porušovania. Čiže doterajšie výsledky monitorovacej činnosti, počet a charakter uložených opatrení na nápravu za porušovanie ľudských práv klientov sociálnych služieb a psychiatrických zariadeniach preukazujú, že tím, celý tím na Úrade komisára pre osoby so zdravotným postihnutím je pripravený na výkon činnosti národného preventívneho mechanizmu v rozsahu pôsobnosti Úradu komisára pre osoby so zdravotným postihnutím. My sme teda navrhovali, aby bola pôsobnosť Národného preventívneho mechanizmu delená medzi troch subjektov, medzi tri subjekty - verejnú ochrankyňu, komisárku pre deti a komisárku pre osoby so zdravotným postihnutím s tým, že by sme spracovávali každá za svoju pôsobnosť správu, ktorá by bola sumarizovaná verejnou ochrankyňou práv tak, ako tomu bolo napríklad pri podávaní druhej a tretej hodnotiacej správy Slovenskej republiky o plnení Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím, kde gestorom tejto úlohy bolo ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny a jednotlivé ministerstvá dávali podklady na spracovanie tejto správy.
V súvislosti ešte s legislatívnou činnosťou by som rada upozornila a vás informovala o tom, že hodne zasahujeme aj s pripomienkami do veľkej reformy školstva vo vzťahu k inklúzii, ktorá ale reálne stále nerieši, resp. sa vyhýba riešeniu zabezpečovania samoobslužných a zdravotných úkonov na škole, čo je nevyhnutnou podmienkou fyzickej inklúzie detí so zdravotným postihnutím.
Rôznorodosť našej práce. Ešte by som vám rada priblížila aspoň zopár vybraných príbehov a podelila by som sa s vami o skúsenosti spojené s riešením podnetov, ktorých posudzovanie sme ukončili v roku 2020. Sú to skutočné príbehy, ktoré ľudia so zdravotným postihnutím prežívajú. Výber z nich je naozaj veľmi malý, pretože v správe je ich celkom 84 a zvládali sme to naozaj veľmi ťažko, ktoré z toho množstva ťažkých situácií, ktoré sme riešili na úrade, dať do správy. A riešili sme to spolu s kolegyňami a s kolegami a nakoniec sme nevedeli, ktoré z tých 84 príbehov by sme mali vypustiť.
Takže ja by som len povedala zopár informácií, napríklad o zmene života ľudí so zariadení sociálnych služieb, ktoré sa nám podarilo, pri ktorom sa nám podarilo asistovať a viesť toto súdne konanie. Pretože pri monitoringoch, keď navštevujeme zariadenia, snažíme sa, aby zariadenia pristupovali ku klientom spôsobom, ako by sa mohli dostať čo najviac a najrýchlejšie do komunitného života z inštitúcie, a preto teda aj motivujeme daných klientov k tomu, aby si podávali žiadosti o vrátenie spôsobilosti na právne úkony. Nám sa to podarilo v minulom roku v dvoch prípadoch. Jeden klient si splnil sen a odišiel zo zariadenia, stal sa bačom a má plnú spôsobilosť na právne úkony. A druhá klientka tá sa vrátila k svojmu priateľovi, vrátila sa jej spôsobilosť na právne úkony. Len aby ste mali predstavu o tom, že je to naozaj veľmi zložitá argumentácia. Súdy pristupujú k týmto ľuďom mimoriadne ochranársky a je naozaj veľmi ťažko vyargumentovať, prečo ten človek by mal mať vrátenú spôsobilosť na právne úkony.
V tomto druhom prípade sme boli 1. decembra, ja som bola osobne prítomná, na pojednávaní ako zástupca úradu a bola som prekvapená z úplného zvratu toho súdneho konania, keď prokurátorka na začiatku povedala zamietnuť návrh a na konci, keďže tá klientka bola naozaj pripravená, vedela argumentovať, reagovať, vedela si prezentovať svoju vôľu, svoje plánovanie ďalšieho života, že na konci pojednávania prokurátorka sama povedala, že súhlasí, aby jej bola vrátená spôsobilosť na právne úkony. Takže sme všetci pred pojednávaciou miestnosťou plakali od šťastia. A teda mám informácie, že sa jej darí veľmi dobre a hľadá si miesto v nejakej práci, aby mohla byť úplne samostatná.
Ďalšou takou akože kľúčovou informáciou, čo by som rada tu ešte povedala, je nedobrovoľná hospitalizácii na psychiatrii a asistencia príslušníkov Policajného zboru. Čo znamená, príbeh je opísaný na strane 169, je to 22. príbeh a pacientka, ktorá bola hospitalizovaná, musela strpieť, že podanie plienky, pripútanie popruhmi sa vykonávalo za asistencie polície. Nebol to jediný podnet, ktorý sme riešili. A vlastne tá asistencia polície je v tomto smere absolútne neprimeraným zásahom. Navyše v ďalšom príbehu je zobrazená situácia, že klientku aj do pyžama prezliekali za prítomnosti a za účasti a za asistencie polície. Takže táto hliadka bola privolaná na pomoc zamestnancom psychiatrie, čo ja, samozrejme, tomu rozumiem a veľmi si vážim prácu lekárov aj sestričiek na psychiatrii, ale je tu veľký, vážny problém, že oni nemôžu, samozrejme, byť ohrození na životoch. Pacienti veľakrát aj nezvládajú tú danú situáciu prevozu do nemocničného zariadenia, do zdravotníckeho zariadenia, a preto by tá nemocnica mala mať vytvorené podmienky a dostatok zdrojov na to, aby mali, mohli mať zamestnaných opatrovateľov na tento, ošetrovateľov, na tento úkon prijímania nepokojných pacientov. V žiadnom prípade ale túto pôsobnosť nemôže suplovať príslušník Policajného zboru.
Čiže my sme v tomto ukladali opatrenia na nápravu, a preto je dôležité aj v tejto súvislosti povedať, že prečo my teda potrebujeme nahliadať do zdravotnej dokumentácie, aby sme vedeli, že či tá pacientka dala súhlas, či nemocnica požiadala do 24 hodín. Podala informáciu súdu, že má tam pacienta, ktorý nedal súhlas na hospitalizáciu. Kedy ten súd prišiel, kedy vydal uznesenie, čiže toto sú kroky. Napríklad, či bola poskytnuté elektrokonvulzívna terapia so súhlasom tej pacientky. Takže toto sme riešili aj s inšpekciou ministerstva vnútra. Výsledok zatiaľ zo strany šetrenia ministerstva vnútra nemáme. My sme nemocnici uložili opatrenia na nápravu.
Ešte by som vás rada informovala o 27. príbehu na strane 187 a poukázala na to, že vďaka podaniu podnetu na prokuratúru sa menia procesy Sociálnej poisťovne, kde nebol žiadny garantovaný časový horizont riešenia žiadosti o poskytnutie invalidného dôchodku. Podrobné postupy boli upravené v metodickom pokyne č. 15/2019. My sme tento pokyn vyhodnotili za, v rozpore so zákonom a podali sme podnet na prokuratúru. Teraz v marci nám krajská prokuratúra oznámila, že tento metodický pokyn Sociálnej poisťovne zrušila, teda podala protest a v spolupráci so Sociálnou poisťovňou bol vypracovaný nový metodický pokyn, teda prokuratúra nám oznámila, že Sociálna poisťovňa vypracovala nový metodický pokyn 2021. Tu bol teda problém, že od podania žiadosti o poskytnutie invalidného dôchodku, teda od uplatnenia nároku nebola žiadna lehota na to, kedy sa má vytvoriť a spísať, teda kedy má byť zo strany poisťovne daný termín spísania žiadosti o invalidný dôchodok. Čiže tým, že tam nebola lehota, podávatelia podnetu upozorňovali na to, že čakajú niekoľko mesiacov až rok na to, aby vôbec Sociálna poisťovňa týchto ľudí prizvala na posúdenie zdravotného stavu posudkovým lekárom a na spísanie žiadosti o invalidný dôchodok. Až od tohto momentu začne plynúť 60-dňová lehota na vybavenie daného podávateľa podnetov.
Ešte by som rada povedala pár informácii napríklad aj o tom, aké úskalia musia zvládať rodiny s deťmi so zdravotným postihnutím, kedy napríklad matka, ktorá má syna operovaného na nádor na mozgu, nemala šancu dostať príspevok na opatrovanie na tohto chlapca. Hoci ten chlapec nevie prejsť ani 5 krokov. Jedná sa o 20-ročného mladého muža a kvôli zdravotnému stavu, jeho vážnemu zdravotnému stavu si požiadala o príspevok na opatrovanie. Bolo jej odporučené, aby počkala, kým sa jeho zdravotný stav ešte zhorší a potom nech si podá novú žiadosť. Žiaľ, jej odvolanie bolo aj na ústredí úradu práce zamietnuté.
Ďalším takým ťažkým príbehom je príbeh, ktorý bol aj medializovaný, mamičky s dievčatkom s cystickou fibrózou. Jedná sa o 8-ročné dievčatko a tu je úplná absurdita, že úrady práce v takýchto prípadoch rozhodujú spôsobom, akoby išlo o starostlivosť o zdravé dieťa. Pričom tá starostlivosť je neporovnateľne náročná s bežnou rodičovskou starostlivosťou a úrady práce nám rozhodujú takým spôsobom, že - ty, rodič, ty sa staraj! Podľa zákona o rodine máš povinnosť sa starať, a preto my ti ten príspevok na opatrovanie nepriznáme. Takže naozaj ten boj veľakrát je hrozne dlhotrvajúci. Aj cez rozhodnutia Najvyššieho súdu znova sa tí podávatelia podnetov dostávajú úplne na začiatok.
Na záver ešte by som rada povedala o príbehoch, ktoré sú zobrazené, zobrazujú situáciu zo života ľudí so zdravotným postihnutím pri prekonávaní architektonických bariér a bariér v myslení, kedy naozaj na základe nášho zásahu sa nám podarilo, že dané zariadenie, rekreačné zariadenie nám vyšlo v ústrety a vytvorilo nové podmienky pre ľudí so zdravotným postihnutím. Či už sú odkázaní na invalidný vozík a aj na atrakcie. Tie príbehy sú veľmi zaujímavé a teším sa, že takýmto zásahom mohli aj naši podávatelia ďalej využívať služby rôznych turistických atrakcií a turistického ruchu.
A posledný príbeh, o ktorom by som chcela povedať, je z hľadiska prístupnosti poskytovania informácií. V čase pandémie všetci nosíme rúška. Sú ľudia, ktorí nerozumejú týmto našim príhovorom, našim rozhodnutiam. V tomto smere sme mali od 256 podávateľov podnet týkajúci sa netlmočenia do slovenského posunkového jazyka tlačových konferencií. My sme ukladali opatrenia a prosby úradu vlády, ministerstvu zdravotníctva, ministerstvu vnútra, ministerstvu obrany. Požiadala som ich, aby prijali organizačno-technické opatrenia, ktoré počas tlačových konferencií zabezpečia tlmočenie do slovenského posunkového jazyka.
Na druhej strane je tu ďalšia obrovská skupina nepočujúcich ľudí, ktorí nevedia používať posunkový jazyk, a rúško na tvári im spôsobuje obrovský nedostatok a bariéru v poskytovaní informácií. Tento problém sme riešili tiež s Úradom vlády. Uvedenú problematiku som riešila aj s kanceláriou pani prezidentky. V súčasnosti sa rieši technické zabezpečenie online titulkovania cestou tieňového hovorcu, titulkára, po splnení technických podmienok a nastavení systému. Prístupný bude aj pre ďalšie inštitúcie, ktoré organizujú ako tlačové konferencie, tak aj individuálne vyhlásenia, kde je dôležité, aby im porozumela osoba s postihnutím sluchu.
Ďakujem veľmi pekne za vašu ochotu ma počúvať. Tých príbehov je veľmi veľa a ja som teda naozaj vybrala za takú každú jednu oblasť taký ten najkritickejší a ďakujem vám veľmi pekne za to, že pomáhate nám pri presadzovaní ochrany práv ľudí so zdravotným postihnutím. (Potlesk.)
25. júna je desiate výročie ratifikácie dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím. Vždy, pri každej prednáške, keď hovorím o našej práci, musím naozaj spomenúť významný podiel ľudí so zdravotným postihnutím na tom, že tento dohovor má také vážne vízie, také obrovské námety na zlepšenie života ľudí so zdravotným postihnutím, pretože kým iné medzinárodné zmluvy išli z dielne právnikov, tento dohovor si písali samotní ľudia so zdravotným postihnutím a presne menovali to, čo potrebujú skvalitniť, zlepšiť, aby ich život bol čo najviac príbuzný ľuďom bez zdravotného postihnutia.
Aj dobré zákony, ktoré Slovenská republika prijala od ratifikácie tohto dohovoru, a musím naozaj potvrdiť a veľmi rada to hovorím, že tá zmena prichádza, možno neprichádza až tak rýchlo, ako by sme si to predstavovali, ale od toho je tu, samozrejme, aj Výbor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, ktorý hodnotí, ako Slovenská republika aplikuje dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím do svojho právneho poriadku. Tento rok sa pripravuje druhá a tretia správa o plnení dohovoru, verím tomu, že tých pripomienok výboru OSN bude stále menej a menej.
Ďakujem vám veľmi pekne ešte raz a teším sa na spoluprácu.
Uvádzajúci uvádza bod 15.5.2020 12:14 - 13:39 hod.
Zuzana StavrovskáVýročná správa o činnosti je už v poradí štvrtou správou môjho funkčného obdobia a vážim si teda možnosť vás komplexne o tejto práci mojej oboznámiť.
Zákon o postavení komisára pre osoby so zdravotným postihnutím ako špecializovaného orgánu ochrany a podpory ľudí so zdravotným postihnutím je upravená v zákone č. 176/2015 Z. z. a jednoznačne preukazuje, že jedná sa o špecializovanú verejnú ochranu práv, ktorá spočíva hlavne v tom, že komisár v prípade osôb so zdravotným postihnutím sa zaoberá výlučne právami tejto skupiny uznanými v Dohovore o právach osôb so zdravotným postihnutím, vrátane príslušných iných dohovorov a Ústavy Slovenskej republiky. Pôsobnosť komisára sa vzťahuje na subjekty, ktoré v oblasti práv osôb so zdravotným postihnutím pôsobia, alebo ktorých činnosť sa môže práv osôb so zdravotným postihnutím dotýkať. Konkrétne podľa ustanovenia § 9 zákona o komisároch sú to subjekty všetky orgány verejnej správy, sú to orgány štátnej správy, územnej samosprávy, právnické osoby, fyzické osoby, ktoré podľa osobitného predpisu zasahujú do práv a povinností fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy a právnické osoby, ktoré nie sú uvedené, podnikatelia, ktoré teda majú určitý vzťah k životu ľudí so zdravotným postihnutím.
Podľa § 10 zákona o komisároch je vymedzená rozsiahla pôsobnosť komisára a táto je v dvoch takých najdôležitejších bodoch zahrnutá ako posudzovanie jednotlivých individuálnych podnetov a výkon monitorovacej činnosti. Nemenej významnou je aj práca komisára v spolupráci s mimovládnymi organizáciami, ale aj za účelom zvyšovania povedomia o právach osôb so zdravotným postihnutím.
Správa, ktorú dnes prezentujem, je správou, ktorá je rozdelená do siedmich kapitol. V tejto správe sa nachádza veľké množstvo grafov. Ak si zoberieme, že správa o činnosti za rok 2019 má 271 strán, dovoľte, aby som vás teda previedla len takými kľúčovými informáciami, ktorých teda nebude veľmi málo, ale budem sa snažiť to zhutniť. Čiže je správa rozdelená do siedmich kapitol, pričom obsahuje 43 grafov, ktoré zobrazujú napríklad porovnanie počtu prijatých podnetov, ukončených podnetov, spôsobu ich podania, typy, zameranie podnetov, stav prijatých podnetov v roku 2019. Je to graf č. 7 na strane 27. Správa obsahuje tiež 24 tabuliek a 7 fotografií, z ktorých dve tvoria mapy. Jedna o miestach, kde som s tímom navštívila v rámci výjazdových dní komisárky mestá na Slovensku. Jedná sa o 29 miest na strane 50 a mapa všetkých miest, kde sme vykonali osobné monitoringy škôl, ÚVTOS, DSS-iek, zariadení pre seniorov, psychiatrických zariadení. Podrobne sú v tej správe rozpísané aj všetky tabuľky, kde sme, na ktorých miestach a v ktorých zariadeniach boli.
Kapitola prvá obsahuje tiež na strane 41 odpočet plnenia legislatívnych odporúčaní navrhnutých vláde vyplývajúcich zo správ o činnosti za obdobie rokov 2016-2018, ktoré boli uložené podľa § 11 ods. 1 zákona o komisárovi. V oblasti návrhov a odporúčaní na zmenu právnych predpisov bolo k 31. 12. predložených vláde 27 odporúčaní v jednotlivých oblastiach, z ktorých bolo osem splnených, devätnásť nesplnených, avšak z týchto devätnásť nám dva problémy vyriešil Ústavný súd 4. apríla a jeden problém bol vyriešený poslaneckým návrhom, ktorý bol 5. decembra schválený v tomto parlamente.
Medzi významné zmeny na skvalitnenie života ľudí so zdravotným postihnutím je však potrebné povedať, že boli prijaté zmeny týkajúce sa výšky peňažného príspevku na osobnú asistenciu, keď dneska táto výška dosahuje 4,18 eura na hodinu a príspevku na opatrovanie 430 eur 35 centov, čím bola zmenená pôvodná suma životného minima na sumu vo výške minimálnej mzdy.
Za významné považujem rozšírenie diagnóz pre priznanie parkovacieho preukazu, zrušenie krátenia príspevkov na opatrovanie v prípade, ak dieťa navštevovalo školu viac ako 20 hodín týždenne. My sme sami teda tieto návrhy uplatňovali aj v rámci pracovnej skupiny, ktorej som bola členkou. Zmena, ktorá bola, ktorá nastala od 1. februára 2020, je to zmena zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, kedy podľa § 14b už nemôžu vlastníci bytov a nebytových priestorov vetovať právo človeka odkázaného na mobilné zariadenie, mobilné zdvíhacie zariadenie v rámci spoločných priestorov schodištia. Tu sme niekoľko rokov od roku 2016 riešili tieto prípady uväznených vozičkárov vo svojich bytoch. Takže tu vlastne chcem sa z tohto miesta aj poďakovať poslancom, ktorí 5. decembra naozaj schválili túto poslaneckú novelu. My sme na úrade k tomu robili kompletné podklady.
Významný je tiež Nález Ústavného súdu zo 4. apríla 2020, ktorý povedal, že veková hranica 65 rokov veku v prípade príspevkov na osobnú asistenciu a príspevku na kúpu osobného motorového vozidla je protiústavná. My sme na to upozorňovali od roku 2016. Teším sa, že som našla oporu u pani verejnej ochrankyni práv, ktorej som predložila návrh na podanie návrhu na Ústavný súd. Takže toto celé sa udialo 4. septembra 2018, kedy bol tento návrh podaný a 2. apríla Ústavný súd rozhodol.
Čo je neprijaté z odporúčaní vlády, ktoré boli dané odporúčaniami v tejto správe, je určite nevytvorenie účinného kontrolného mechanizmu posudkových lekárov, kde vlastne nemáme žiadnu, žiadny právny nástroj na to, aby činnosť posudkových lekárov bola preskúmaná v rámci konania o kompenzáciách. Jedine prichádza do úvahy konanie na súde v rámci správneho konania, kedy môže ten účastník konania žiadať, aby súd ustanovil do konania súdneho znalca a samozrejme, že sú s tým spojené vysoké náklady na spracovanie týchto znaleckých posudkov a nie vždy v rámci súdneho konania sa to podarí.
Niekoľko rokov sa ľuďom so zdravotným postihnutím sľubuje zjednotiť posudzovanie zdravotného stavu a zefektívniť výkon posudkovej činnosti. Súčasný stav právnej a organizačnej úpravy posudkovej činnosti v praxi okrem iného spôsobuje nadmernú byrokraciu, s ňou spojenú administratívnu záťaž pre občanov, vyššiu nákladovosť a neefektívnosť procesov. Súčasne som v odporúčaniach vláde navrhla, aby zvážila zrušenie príjmovej hranice pre rodiny v prípade žiadosti o peňažné príspevky na kompenzáciu spojené so zvýšenými výdavkami či už na oblečenie, na stravu, kde vekovou hranicou celej tej jednotky posudzovanej rodiny je veľmi nízky príjem. Je to trojnásobok sumy životného minima, čiže je to 630 eur a 60 centov aktuálne. Čiže veľa týchto ľudí potom stráca nárok na to, aby takýto príspevok na kompenzáciu bol im priznaný.
Za významné potrebujem povedať to, že od roku 2017 bola na Ministerstve spravodlivosti vypracovaná, teda konštituovaná pracovná skupina na implementáciu článku 12 Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím aj v súlade so záverečnými odporúčaniami výboru OSN. Je veľmi dôležité povedať, že rovnako som členkou tejto pracovnej skupiny, ale, žiaľ, sme sa neposunuli do nejakého štádia schválenia aspoň zásad zákona. Čiže táto úloha nebola splnená, hoci teda pracovná skupina pracovala intenzívne, nepodarilo sa predložiť tento materiál vo forme zámeru zákona do medzirezortného pripomienkového konania. Tu je veľmi dôležité povedať, že vlastne nemáme v našom právnom poriadku, okrem § 10 Občianskeho zákonníka o tom, že je možné človeka obmedziť v spôsobilosti na právne úkony, žiadnu právnu úpravu, ktorá by mu poskytovala pomoc pri rozhodovaní, ako sa hovorí aj v čl. 12 dohovoru, pomoc pri rozhodovaní tým, ktorí túto pomoc vzhľadom na svoje vôľové a mentálne schopnosti potrebujú.
V našej práci veľmi vážne pociťujeme nepôsobnosť, resp. nekompetenciu komisára pre osoby so zdravotným postihnutím nahliadať do zdravotnej dokumentácie. Keďže dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím hovorí aj o práve človeka na primeranú zdravotnú starostlivosť a poskytovanie zdravotnej starostlivosti aj v mieste svojho bydliska aj so všetkou špecializáciou, tuto vlastne my narážame stále na to, že nevieme prelomiť ustanovenie § 24, 25 zákona o zdravotnej starostlivosti tak, aby komisárovi pre osoby so zdravotným postihnutím boli poskytnuté a sprístupnené údaje zo zdravotnej dokumentácie. V rozsahu výkonu oprávnení podľa zákona o komisárovi dopĺňam, na úrade nie sme lekári, ale v zdravotnej dokumentácii podľa tohto zákona sa zakladá aj, do zdravotnej dokumentácie sa zakladajú súhlasy s hospitalizáciou, informované súhlasy s liečbou, súhlasy v prípade psychiatrickej liečby, s elektrokonzultívnou terapiou. Čiže sú tu veľmi dôležité dokumenty, ktoré sú spojené s ochranou ľudských práv daného pacienta.
Súčasne som upozornila vládu na to, aby v zákone o sociálnom poistení zvážila stanovenú dobu dôchodkového poistenia. Stretávame sa u nás na úrade s podnetmi, že prichádzajú ľudia, ktorým chýba pár dní na priznanie invalidného dôchodku. Nemajú dosiahnutú dobu dôchodkového poistenia a teda tu sme navrhovali vláde, aby schválila nejakú výnimku, ktorá by týmto ľuďom umožnila byť zabezpečeným v čase, keď nemôžu pracovať z dôvodu svojho zdravotného stavu, alebo aspoň aby mali alikvotnú čiastku za tie odpracované roky.
Ďalšou horúcou témou je prijatie stavebného zákona, o ktorej teda všetci viete. My sme tiež na to upozorňovali a hlavne na bezbariérovosť verejných budov, že nie je dostatočne zabezpečená a že nie sú žiadne kontrolné mechanizmy, ktoré by zabránili skolaudovať verejnú budovu s bariérovým vstupom a bariérami vo vnútri. Poslednými bodmi, ktoré sme navrhovali v odporučeniach vláde, bolo podporiť vzdelávanie detí v čo najširšom rozsahu, aby inkluzívne vzdelávanie bolo nárokovateľné, ako to predpokladá čl. 24 Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím. Hovoríme o tom, aby bola prijatá garancia pre deti so zdravotným postihnutím v povinnosti školy zabezpečiť deťom so zdravotným postihnutím adekvátnu pomoc v oblasti sebaobsluhy a zdravotníckych úkonov, zabezpečiť materiálne, finančne a personálne dostatočný počet asistentov učiteľa.
Súčasne v zariadeniach sociálnych služieb sme prosili, žiadali, navrhovali, aby bol zmenený zákon o sociálnych službách, aby bol vykonávaný precízny výber zamestnancov, ale hlavne, aby bol podstatne navýšený počet zamestnancov, ktorý je uvedený v prílohe k zákonu. Ďalej ako aj budem hovoriť o jednotlivých príbehoch, ktoré sme riešili v roku 2019, vyvstáva tu veľký problém v tom, že nám nefunguje odľahčovacia služba, zdravotná odľahčovacia služba.
V kapitole II sú opísané jednotlivé podnety, ktoré sme mali doručené v roku 2019, resp. 2018 a boli ukončené v roku 2019, ktoré sú spracované do formy príbehov. Príbehov zo života ľudí so zdravotným postihnutím, ktoré musia vlastne, sú to ich životné príbehy, ktoré musia prežívať k tomu, aby sa domohli svojej ochrany a svojich práv. V roku 2019 mi bolo doručených 660 podnetov, pričom v porovnaní s rokom 2018 ich bolo o 27,4 % viacej, pričom je dôležité uviesť, že v mnohých podnetoch, hlavne v oblasti príspevkov na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia podávatelia napádajú viacero rozhodnutí úradov práce. Čo znamená, že v rámci jedného podnetu individuálne posudzujeme rôzne rozhodnutia úradov práce. V roku 2019 bolo na úrad komisára doručených z týchto 660 podnetov na posúdenie kompenzácie zamestnanosti 206 podnetov, v občianskoprávnej a rodinnej agende 119, z podnetov zdravotníctva a z oblasti sociálneho poistenia 107, z podnetov týkajúcich sa bezbariérovej prístupnosti 63, z podnetov sociálnych služieb a vzdelávania 94 a z podnetov starostlivosti o maloletých 71.
Za významnú zložku našej práce považujem aktívnu vyhľadávaciu činnosť pri riešení individuálnych podnetov, čo v praxi znamená, že z dostupných údajov, keď vieme identifikovať miesto, kde sa dokonca osoba nachádza, kontaktujeme priamo orgán verejnej správy, že nečakáme, aby nám táto osoba doklady zaslala, ale súčasne túto aktívnu vyhľadávaciu činnosť by som charakterizovala aj vlastnou iniciatívou v prípade, že zachytíme informácie v médiách, kontaktujeme reláciu danú alebo noviny, a aby nám teda sprostredkovali kontakt na tú konkrétnu osobu a ponúkame teda pomoc v riešení zložitej situácie.
Keď spriemerujem teda počet podnetov, denne prichádzalo na úrad 2,64 podnetov. Doručené podnety štrukturujeme ako podania na preskúmanie žiadosti o poskytnutie poradenstva a podnety na zmenu legislatívy. Každá jedna zložka je pre nás veľmi dôležitá, pretože z podnetov na preskúmanie my vieme vyvodiť aj ďalšie kroky, ktoré riešime v súvislosti so zmenou legislatívy; 36,8 % podnetov na poradenstvo nám nasvedčuje, že nám tu chýba niečo v našej verejnej správe, kto je tu zodpovedný orgán za poskytovanie poradenstva. Veľakrát sa teda títo ľudia obracajú na nás, že nemá im kto poradiť a že pomoc im bola odmietnutá. Podľa registratúrneho poriadku bolo k týmto 660 podnetom doručených 1 410 podaní. To sú doplnenia poskytnutia súčinností, stanoviská, čo predstavuje priemerne 5,64 podaní denne. Z úradov sme odoslali v roku 2019 1 049 doporučených zásielok, čo predstavuje 4,2 zásielok denne. Čiže denne, keď to spočítame, sme pracovali s 12,48 zásielkami, okrem komunikácie prostredníctvom telefonických dopytov, dožiadaní odpovedí mailami priamo s podávateľmi, dotknutými osobami zo strany právničiek úradov. Na úrade sme prijali 215 návštev v roku 2019.
Podnety doručené v roku 2019, z tých 660 sme ukončili 468. Tu je dôležité povedať, že z tých celkových podnetov bolo ukončených na preskúmanie 346 a to sú tie podnety, v ktorých konštatujeme, či došlo k porušeniu práva osoby so zdravotným postihnutím, ktoré majú garantované v dohovore alebo v zákonoch, ktoré sú účinné v Slovenskej republike. Čiže z týchto 346 podnetov bolo konštatované porušenie v 101 podnetoch.
Ešte by som chcela uviesť, že máme teda aj taký problém, že podnety boli doručené, ale neboli k tomu priložené prílohy a s niektorými podnetmi sme teda nevedeli konať tak, že sme ich museli odložiť podľa § 22 zákona o komisárovi a za nedoplnenie bolo odložených 44 podnetov. V podnetoch vyhodnocujeme každý jednotlivý článok, keď došlo teda k porušeniu, a vrátim sa teda k tomu, že k tým 346 podnetom na preskúmanie bolo konštatované porušenie v 112 prípadoch. Čiže 21 článkov dohovoru a celkovo teda 64 podnetov. Najviac zaťažujúci článok bola primeraná životná úroveň a sociálna ochrana, osobná mobilita a prístupnosť bariéry.
Keďže považujem za kľúčovú informáciu smerom k verejnosti zverejňovanie opatrení na nápravu, ktoré ukladám jednotlivým orgánom verejnej správy zasahujúcim do práv chránených Dohovorom o právach osôb so zdravotným postihnutím podľa § 10 ods. 2 písm. a) bod 4 zákona o komisárovi, tieto spracúvame, vyhodnocujeme vždy k 30. 6. a k 31. 12. Všetky opatrenia sú uverejnené v správe, ktoré boli uložené, ale do 31. 12. 2019 bolo na odstránenie zásahu alebo zabránenie jeho vzniku zo strany orgánov verejnej správy uložených 121 opatrení na nápravu a k nim uložených 170 úloh. K 31. 12. bolo splnených 105 opatrení, pričom v roku 2019 som uložila 23 opatrení na nápravu a s 25 úlohami. Z toho bolo splnených 18 na 100 % a päť teda zatiaľ prebieha.
Za významnú pôsobnosť komisárov a aj nášho úradu, ktorá je rozsiahlejšia v porovnaní s pôsobnosťou verejného ochrancu práv, je právo úradu komisára vstúpiť do súdneho konania, ktorého účastníkom je osoba so zdravotným postihnutím. Podľa § 12 ods. 2 zákona o civilnom mimosporovom poriadku 160/2015. Do 31. 12. úrad komisára vstúpil do 72 súdnych podaní, konaní a v roku 2019 úrad komisára vstúpil do 14 súdnych konaní. Vstup do súdnych konaní bolo odôvodnenými, odôvodnených jednotlivými článkami Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím. Okrem toho sme teda v týchto súdnych konaniach predkladali vyjadrenia na podporu práva účastníkov konania so zdravotným postihnutím a v roku 2019 sme sa zúčastnili 57 pojednávaní.
Za neodmysliteľnú súčasť práce komisárky považujem právo podať podnet na prokuratúru v prípadoch, v ktorých som presvedčená, že právoplatným rozhodnutím orgánu verejnej správy bol porušený zákon alebo dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím. Túto pôsobnosť aktívne využívam pri posudzovaní takých podnetov, v ktorých už rozhodnutie orgánu verejnej správy nadobudlo právoplatnosť. V roku 2019 sme podali 18 podnetov na prokuratúru, z toho 12 bolo ukončených, protest prokurátora bol podaný v dvoch prípadoch.
Za ďalšiu najviac rozvinutú činnosť v rámci pôsobnosti je potrebné považovať výkon monitorovacej činnosti dodržiavania ľudských práv ľudí so zdravotným postihnutím uvedené v kapitole V. správy. V roku 2019 sme vykonali osobné návštevy v 39 zariadeniach sociálnych služieb. Sú uvedené v tabuľke č. 14 od strany 232 a tu je uvedený aj prehľad týchto zariadení spolu s uvedením dátumu vykonania monitoringu vo všetkých samosprávnych krajoch, u verejných aj neverejných poskytovateľoch sociálnych služieb podľa tabuľky č. 15 na strane 234, a zistenia z pohľadu dodržiavania ľudských práv podľa dohovoru od strany 235 sú uložené opatrenia na nápravu uvedené v tabuľke č. 17 na strane 241. Do konca roka bolo odoslaných 16 hodnotiacich správ. Jedná sa o značne rozsiahle materiály, ku ktorým bolo, čiže 16 zariadeniam bolo uložených 218 opatrení na nápravu, čo predstavuje 13,6 opatrenia na jedno zariadenie.
Ako je zrejmé z tabuľky č. 17 a grafu 45, najviac uložených opatrení v počte 73 sa týkalo na práva na primeranú životnú úroveň. V počte 42 opatrení týchto bolo uložených v oblasti ochrany pred krutým neľudským a ponižujúcim zaobchádzaním a 39 opatrení v oblasti spôsobilosti na právne úkony. V roku 2019 sa vykonali aj monitorovacie návštevy v 6 školách, pričom sme sa zamerali na systém vzdelávania, pomoci, zaraďovania detí do vyučovacieho procesu, schopnosti, plus chýbajúca pomoc pri úkonoch sebaobsluhy a zdravotníckych úkonoch a transponovanie odporúčaní Centra pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie do vzdelávacieho procesu. V roku 2019 sme spustili pilotný projekt monitoringov dodržiavania ľudských práv v šiestich psychiatrických zariadeniach. Boli sme v šiestich zariadeniach, ktoré boli zložené, dve oddelenia psychiatrické, teda v nemocniciach a dve liečebne a dve nemocnice. Podrobnejšie je to teda uvedené v správe. Môžem potom ešte neskôr teda sa týmto monitoringom venovať. V každom prípade potrebujem povedať, že správu z týchto monitoringov pripravujeme ako mimoriadnu správu a bude predložená na rokovanie tohto parlamentu. Vo výročnej správe je naozaj iba základné informácie, ktoré sme zistili pri monitoringoch.
Máme funkčný systém, informačný systém, ktorý online informuje verejnosť o tom, čo sa na úrade deje a akým spôsobom sú podávané podnety, vybavované podnety. V týchto sférach ponúkame rôzne, naozaj rôzne zisťovania tabuľky v rámci celého Slovenska. Chceme totiž týmto naším portálom urobiť taký obraz pre verejnosť, ako sú dodržiavané práva ľudí so zdravotným postihnutím a ako sa žije ľuďom so zdravotným postihnutím na Slovensku. Keďže sledujem rôzne druhy identifikátorov o osobách, ako aj o predmete podnetov a orgánov verejnej správy, aby sme teda čo najvieryhodnejšie predstavili obraz spoločnosti vo vzťahu k ľuďom so zdravotným postihnutím, podľa tabuľky č. 1 na strane 31 najpočetnejšiu skupinu ľudí so zdravotným postihnutím tvoria ľudia s telesným postihnutím a ľudia s duševnými a psychickými chorobami. Graf č. 12 na strane 30 hovorí o najviac ohrozených skupinách ľudí so zdravotným postihnutím z hľadiska veku, keď najviac ohrozenou skupinou sú podľa našich údajov, ktoré vieme my vysledovať, sú to ľudia medzi 51 a 60 rokmi, kde je 78 dotknutých osôb a 40 a medzi 41. a 50. rokom veku, kde je 68 dotknutých osôb.
My sme od roku 2019 vytvorili na úrade samostatný referát starostlivosť o maloletých, ktorý prierezovo pomáha deťom do 18. roku veku a to preto, že vlastne 81 detí do 18. roku veku máme medzi dotknutými osobami. Niekedy je, samozrejme, problém vyšpecifikovať aj zameranie, teda zdravotné postihnutie aj vek konkrétnej dotknutej osoby, pretože niekedy tie podnety sa týkajú väčšieho počtu ľudí, alebo sa poskytuje poradenstvo, kde nevieme vysledovať tieto hodnoty. Medzi kraje, ktoré sú najviac, v ktorých najviac dochádza k podávaniu podnetov, je Bratislavský kraj v počte 149 a Banskobystrický kraj v počte 142, potom nasledujú Nitriansky, Trnavský, Prešovský, Košický, Žilinský, Trenčiansky.
Významnou súčasťou mojej práce sú aktivity, ktorými napĺňam ďalšiu víziu. Mojou prácou je pomáhať ľuďom so zdravotným postihnutím. K tomu slúžia všetky aktivity podpory rôznych mimovládnych organizácií, ktoré sú základným článkom pomoci a obhajcom ľudských práv svojich členov. V správe o činnosti v kapitole 6 sú zverejnené všetky aktivity spolupráce, medzi ktoré patria predovšetkým tieto výjazdové dni komisárky, účasti na rôznych konferenciách a seminároch, stretnutiach, pracovných skupinách.
V 4. kapitole je spracovaná časť týkajúca sa legislatívy. Za ďalšiu, alebo činnosť v legislatíve považujem za významnú prácu, ktorá smeruje k zmene právnych predpisov a my sme sa dali zaregistrovať ako pripomienkujúci orgán, hoci nie sme povinne pripomienkujúci orgán v rámci medzirezortného pripomienkového konania a cez tieto aktivity sa nám podarilo zmeniť niektoré právne predpisy, hlavne zabezpečiť štátnu podporu nepočujúcich športovcov, zapojili sme sa do ratifikácie občanov protokolu Dohovoru proti mučeniu a inému krutému neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu. Tu je potrebné povedať, že bola pripravená celá štruktúra fungovania tejto ochrany tohto nezávislého preventívneho mechanizmu avšak bolo to odložené teda pre ďalšie volebné obdobia. Významnú úlohu v tomto systéme mal aj úrad komisára pre osoby so zdravotným postihnutím.
Rovnako sme sa zapojili aj do projektu sčítania obyvateľov v roku 2021, tu vidíte na strane 229, že sa teda nepodarilo doplniť otázky týkajúce sa ľudí so zdravotným postihnutím. Máme teda naozaj veľký problém, že neexistuje jednotná evidencia ľudí so zdravotným postihnutím v rámci Slovenska a teda nakoniec nám Štatistický úrad vyšiel v ústrety a spracoval výberové štatistické zisťovania v roku 2019, teraz sú vyhodnocované, tak sama som zvedavá, že v akom a s akým výsledkom teda tieto zisťovania budú zosumarizované.
Dovoľte mi, prosím, aby som za jednotlivé oblasti činnosti, ktoré robíme, dotkla sa tých životných príbehov ľudí so zdravotným postihnutím. Za oblasť zamestnanosti a kompenzácií musím znova sa vrátiť k tej jednotnej posudkovej činnosti. Podávatelia podnetov upozorňujú na to, že rôzne posudzovania zdravotného stavu pre účely kompenzácií sociálneho poistenia alebo sociálnych služieb prináša zmätok a nepochopenie dôvodov takýchto odlišných kritérií. Posudzovanie sa vykonáva podľa troch rôznych zákonov, pre účely kompenzácií ťažkého zdravotného postihnutia sa posudzuje miera funkčnej poruchy, pre účely poskytovania sociálnych služieb odkázanosť na sociálnu službu a pre účely sociálneho poistenia priznaním invalidných dôchodkov sa posudzuje neschopnosť pracovať v porovnaní so zdravou osobou. Ak máte záujem, rada by som povedala o príbehoch aj s jednotlivými stranami, na ktorých sa tieto príbehy nachádzajú v správe. V príbehoch č. 4 a 5 podávatelia podnetov poukazujú na viaceré prípady, že majú obavy z podávania novej žiadosti o ďalší peňažný príspevok z dôvodu strachu z odobratia už vyplácaných peňažných príspevkov a z dôvodu znižovania miery funkčnej poruchy u osôb s ťažkým zdravotným postihnutím. K uvedeným zisteniam dochádza v prípadoch nových žiadostí o peňažné príspevky, týmto osobám sa prehodnocuje zdravotný stav, ktorý je častokrát už trvalý a v predchádzajúcom vydanom komplexnom posudku je zistená znížená miera funkčnej poruchy. Podávatelia podnetov mi avizujú aj to, že už sa boja požiadať o nové príspevky z obavy zníženia miery funkčnej poruchy.
V decembri 2019 sa na úrad komisára pre osoby so zdravotným postihnutím s podnetom a s otázkou obrátila podávateľka, či sa má snažiť o podanie odvolania proti rozsudku žiadosti o peňažný príspevok na opatrovanie. Opatroval ju syn, teda opatroval by ju syn, keďže už potrebuje vo viacerých úkonoch pomoc druhej osoby. Podávateľka podnetu mala obavy, že na základe už priznaných peňažných príspevkov na diétne stravovanie a peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s ich hygienou alebo s opotrebovaním šatstva, bielizne, bytového zariadenia, kde bolo v rozhodnutí zrejme znižovanie miery funkčnej poruchy osoby so zdravotným postihnutím, toto bude pokračovať. Podávateľka podnetu mala v roku 2013 mieru funkčnej poruchy 80 %, zdravotné ťažkosti počas sociálneho šetrenia dokazovali, že má sťaženú pohybovú schopnosť, používa vychádzkovú palicu a korzet na chrbticu. V roku 2019 podal jej syn žiadosť o priznanie peňažného príspevku na opatrovanie, no vydanom, vo vydanom rozhodnutí už mala mieru funkčnej poruchy len 50 %, pričom jej zdravotný stav sa zhoršil, čo bolo zrejmé aj z jej lekárskych správ. Syn podávateľky podnetu nemôže matku opatrovať a zároveň aj chodiť do práce a živiť celú rodinu. Peňažný príspevok na opatrovanie synovi podávateľky podnetu nebol priznaný. Úrad práce, sociálnych a vecí a rodiny sa odvolával na zákon o rodine a plnenie rodinných povinností.
Z predložených listín som jednoznačne vyhodnotila, že podať odvolanie proti rozhodnutiu je správne, čo som podávateľke podnetu hneď aj avizovala, poradila som jej aj ďalší postup. Žiaľ, zo strachu, aby nestratila už aj v minulosti schválené peňažné príspevky, ma požiadala o zrušenie konania v danej veci. Z dôvodu strachu podávateľky z podnetu pred nepredvídateľným konaním zamestnancov úradu práce neuvádzame ani bližšiu špecifikáciu tohto úradu.
Na strane 66 je príbeh č. 5, podľa ktorého sa, a podľa komplexného posudku bola podávateľke podnetu priznaná 50-percentná miera funkčnej poruchy. Termín opätovného posúdenia zdravotného stavu nebol potrebný. Úrad práce Galanta, ktorý v rozhodnutí vychádzal z tohto posudku, nevyhovel jej žiadosti a nepriznal podávateľke podnetu príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov, nakoľko nie je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. Podávateľka podnetu podala proti rozhodnutiu úradu práce odvolanie. V rámci odvolacieho konania bola posúdená miera funkčnej poruchy zodpovedajúcej jej druhu zdravotného postihnutia, dokazovanie bolo doplnené lekárskym posudkom. Na základe diagnostických záverov bola podávateľke určená miera funkčnej poruchy len 30 %, čo znamená, že neprináleží jej status fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím. Vzhľadom na to, že mala určenú mieru funkčnej poruchy menej ako 50 %, nespĺňala základnú zákonom stanovenú podmienku a preto bol vypracovaný len lekársky posudok, ktorý neobsahuje formy kompenzácie na zmiernenie alebo prekonanie sociálneho dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia. Po dôkladnom preskúmaní podnetu a predloženej dokumentácie som dospela k názoru, že uvedeným konaním a rozhodnutím druhostupňového orgánu došlo k zásahu do práv podávateľky podnetu. Týmto konaním boli porušené nielen základné princípy právneho štátu, ale aj dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím, pričom je dôležité povedať, že primárnym cieľom dohovoru je podľa čl. 1 presadzovať, chrániť a zabezpečovať plné a rovnaké využívanie všetkých ľudských práv, základných slobôd všetkými osobami so zdravotným postihnutím.
Čo sa teda ďalej udialo? Keďže peňažný príspevok o kompenzáciu nadobudol právoplatnosť a nebolo už možné podať žalobu v správnych veciach, v správnom konaní, podala som podnet na krajskú prokuratúru a uplatnila som žiadosť od Krajskej prokuratúry Bratislava 28. septembra 2019, aby prokuratúra podala protest prokurátora. Krajská prokuratúra Bratislava na základe môjho podnetu preskúmala rozhodnutie a 16. januára 2020 uznala za dôvodné podať protest, ktorým žiadala napadnuté rozhodnutie v lehote do 30 dní odo dňa doručenia protestu ako nezákonné zrušiť.
Čo sa však stalo ďalej? Keďže podávateľka naozaj má vážne obavy o ďalšie možnosti uplatňovania si pomoci cez peňažné príspevky, požiadala ma, aby som vo veci ďalej nekonala a svoju žiadosť zobrala späť. Správny orgán mal vo svojom rozhodnutí takýto záver riadne odôvodniť, to bol problém, na ktorý prokuratúru upozornil.
Nedá mi nespomenúť ešte jeden podnet, ktorý preukazuje na absolútne nevhodný postup, zamestnankyňu úradu práce v tomto prípade v Bratislave. Je to príbeh č. 7 na strane 69, kedy dotknutá osoba v tomto príbehu má 78 rokov a z dôvodu odkázanosti na pomoc druhej osoby aj na základe vyššieho veku podala si žiadosť o, o kompenzáciu, finančnú kompenzáciu na kúpu zdvíhacieho zariadenia; 16. októbra 2017 bol úradom práce schválený, bola schválená táto žiadosť a bol jej priznaný príspevok 11 599 a 20 centov. Čo sa však stalo ďalej? Podávateľka podnetu chcela teda túto, túto plošinu nainštalovať pred vchodom domu, ale stretla sa s problémom, s vlastníkom, vlastníka chodníka, ktorý nedal súhlas na montáž tejto, tejto schodiskovej nájazdovej plošiny a v apríli 2019 terénne pracovníčky vykonali šetrenie v mieste bydliska účastníčky konania a za účelom overenia účelnosti kompenzácie zistili, že zdvíhacie zariadenie nie je nainštalované. V tomto šetrení bola spísaná, o tomto šetrení bola spísaná aj zápisnica. Podávateľka podnetu pracovníčkam zdôvodnila, prečo teda nemohlo dôjsť k namontovaniu. Vzhľadom na teda nesúhlas vlastníka chodníka tieto pracovníčky neavizovali žiadny problém, prečo by mala ona ďalej konať, čo v tomto prípade je pre mňa úplne nepochopiteľné, lebo podávateľka podnetu mala celú sumu peňažného príspevku na svojom účte a mohla ho kľudne v momente vrátiť, ale pracovníčky úradu práce na to neupozornili, že už jej dávno uplynula zákonná lehota na montáž tohto zariadenia. Schválne som si dala predložiť aj zápisnicu z tohto sociálneho šetrenia. Žiadne upozornenie tam nebolo. Až 11. júna 2019 sa vyjadril vlastník, že nemá námietky k realizácii. Následne v októbri 2019 podávateľka podnetu odovzdala úradu práce faktúru, podľa ktorej preukázala kúpu a montáž zdvíhacieho zariadenia. Krátko na to prišlo rozhodnutie z úradu práce, že má celú sumu 11 599 a dvadsať centov vrátiť, pretože nedodržala lehoty, ktoré boli určené v rozhodnutí. Stačilo len málo na to, aby takáto situácia nevznikla, pretože zariadenie je namontované, zaplatené, ale podávateľka podnetu musí celú sumu peňažného príspevku vrátiť. Samozrejme neznalosť zákonov neospravedlňuje, ale v tomto prípade si myslím a takto sme aj celý podnet uzavreli, že došlo k porušeniu v komunikácii zamestnankýň, ktoré v apríli 2019 boli na šetrení, boli oboznámené o tom, že je problém s namontovaním tejto schodiskovej plošiny. Samozrejme, rozhodnutie je vydané v súlade so zákonom, pretože aj ústredie práce bolo toho istého názoru. Zákon o kompenzáciách nepozná žiadne ustanovenie o možnosti z nejakej, nejakej, zrušenia tvrdosti zákona. Stačilo len málo, stačila len komunikácia zo strany úradov práce. V tomto prípade však naozaj rozhodnutie úradu prace bolo vydané v súlade so zákonom. Stačilo len málo, stačilo len trochu človečini alebo snahy pomôcť tomu, kto tú pomoc od štátu potrebuje. Ale to bola zrejme neznáma pre dotknuté zamestnankyne Úradu práce Bratislava.
Na strane 75 je príbeh 10 o tom, ako na úrade práce sa pomoci či uľahčenia života so zdravotným postihnutím nedovolal ani pán vo veku 82 rokov. Práve naopak, v tomto veku sú naši občania odkázaní domáhať sa svojich práv či potrebnej pomoci prostredníctvom mimoriadnych opravných prostriedkov, medzi ktoré patrí aj podanie správnej žaloby na súd. Až našou pomocou pri spísaní správnej žaloby sa podávateľ podnetu vo veku 82 rokov domohol uznania, že rozhodnutie o jeho žiadosti o parkovací preukaz vychádzal z nesprávneho lekárskeho posudku. Napriek tomu, že podávateľ podnetu predložil všetky potrebné lekárske správy a ponúkol maximálnu súčinnosť svoju aj svojich ošetrujúcich lekárov, špecialistov, aby mohol byť jeho zdravotný stav pre účely posúdenia nároku na parkovací preukaz riadne vyhodnotený, posudkový lekár evidentne nedostatočne vyhodnotil doloženú zdravotnú dokumentáciu. Niektoré lekárske správy úplne prehliadol a niektoré závery z lekárskych správ mierne pozmenil. Tým dosiahol, že percentuálna miera funkčnej poruchy podávateľa podnetu nedosiahla 50 % a teda podávateľ podnetu nebol považovaný za osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. Na základe toho mu bola žiadosť o parkovací preukaz zamietnutá. Podávateľ na tieto závažné nezrovnalosti upozornil Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica, ale v odvolacom konaní ústredie toto rozhodnutie potvrdilo. Podávateľ nakoniec vyhral, v novom kole správneho konania totiž ústredie práce mu tento parkovací preukaz schválilo, ale až vtedy, keď krajský súd to rozhodnutie ústredia práce zrušil. V tomto smere sme tomuto podávateľovi podnetu poskytli znova účinnú pomoc pri spísaní odvolania.
Podávatelia žiadostí o kompenzácie by mali využiť všetky dostupné prostriedky ochrany proti rozhodnutiu, a to aj podaním správnej žaloby na krajský súd. Hovorím o tom v príbehu 10 na strane 73. Z praxe totiž máme, nemáme teda, z praxe nemáme právny nástroj, ako by sme mohli pomôcť ľuďom, keď už rozhodnutie nadobudne právoplatnosť. Využívame teda možnosť podať podnet na prokuratúru. Avšak tu narážame na problém, že prokuratúra podľa zákona o prokuratúre nemá a nevykonáva, nedisponuje žiadnymi právnymi prostriedkami, ktoré by umožňovali verifikovať alebo objektivizovať obsah lekárskych posudkov. Preto prokurátor nie je oprávnený prehodnocovať odborné závery vyslovené posudkovými lekármi, ktorí pri posudkovej činnosti disponovali všetkými relevantnými podkladmi a z toho dôvodu podnet, náš podnet odložil.
Dovoľte, aby som teda z tohto miesta prosila všetkých ľudí so zdravotným postihnutím, ich príbuzných, ktorí sa obracajú o pomoc na orgány verejnej štátnej správy, aby vždy využili všetky opravné prostriedky, ktoré im zákon ponúka, aby nás kontaktovali za účelom rýchlej pomoci. Pretože mnohé tie podnety, ktoré ku nám prichádzajú, prichádzajú posledný alebo predposledný deň lehoty, čo samozrejme pre nás znamená obrovskú záťaž, ale sledujeme tieto lehoty, aby sme mohli pomôcť.
V oblasti občianskoprávnej a rodinnej agendy poukazujem na nedostupnosť právneho poradenstva v občianskoprávnej oblasti pre osoby so zdravotným postihnutím. Podávatelia podnetov na Úrad komisára pre osoby so zdravotným postihnutím sú väčšinou osobami s nízkym príjmom, prípadne z dôvodu svojej diagnózy si nevedia zabezpečiť právnu pomoc. Navrhovala som, aby štát zabezpečil pomoc v konaniach o spôsobilosti na právne úkony. Aby nemusel prebehnúť proces posudzovania príjmu týchto účastníkov konania, ale aby zo zákona bolo zabezpečené právo právneho zastúpenia. Pretože z označeného počtu podaní tohto typu usudzujem, že prístup k právnej pomoci a podpore ľuďom, ktorým je alebo je zasiahnuté do spôsobilosti na právne úkony, je v súčasnosti nedostatočný.
Rada by som v tejto časti upozornila na rozhodnutie súdov, keďže od 1. júla 2016 už nemôžu súdy pozbaviť spôsobilosti na právne úkony podľa civilného mimosporového poriadku, stretávame sa s úplne absurdnými rozsudkami, kedy súd rozhodne o tom, že obmedzuje spôsobilosti na právne úkony daného účastníka v celom rozsahu. Súčasne alternatívne môžu súdy, a veľmi často rozhodujú, že rozhodujú o celom spektre právnych úkonov, jedine ponechajú tomu účastníkovi konania právo disponovať s dvadsiatimi alebo päťdesiatimi eurami mesačne. Čiže hovoríme o obmedzení spôsobilosti na právne úkony alebo úplnom pozbavení spôsobilosti na právne úkony.
A znova tu narážame na ten problém ďalšej alternatívy, o ktorej som hovorila v súvislosti s novelou zákona, s novelou Občianskeho zákonníka. S tým je spojená aj nedostatočná kontrola opatrovníkov pozbavených alebo obmedzených spôsobilosti na právne úkony. Pretože správy opatrovníkov a hlavne verejných opatrovníkov zariadení sociálnych služieb sú formálne, nie sú tam uvedené žiadne trvalé príkazy, ktoré ten opatrovník uzavrel, žiadne zmluvy, ktoré uzavrel v mene tohto opatrovanca. Čiže prichádzajú peňažné prostriedky k rukám opatrovníkov, ale životná úroveň ľudí pod opatrovníctvom sa veľmi znižuje. V niektorých prípadoch opatrovníci neuhradia ani len výdavky na bývanie alebo na lieky opatrovanca, prípadne sa pokúšajú ním manipulovať s cieľom získať ďalší majetok.
V tejto kapitole považujem za dôležité upozorniť na zlé zaobchádzanie a nevhodné správanie ku seniorom. Keď si zoberieme, že skupina seniorov tvorí významný podiel účastníkov našich podnetov, je to do roku, nad 61 rokov 57 a nad 70 rokov 61 dotknutých osôb, ale len pri tých individuálnych podnetoch, nehovorím o monitorovacích aktivitách. Zneužívanie a týranie starších osôb sa čoraz častejšie objavuje v rodinách, ale aj v zariadeniach sociálnych služieb. Obava seniorov o svoj život im nedovoľuje otvorene hovoriť o ich nepriaznivých životných podmienkach. Nie je žiadnou výnimkou, že takéto podnety prichádzajú anonymne alebo s prosbou o utajenie totožnosti podávateľa podnetu a dotknutej osoby seniora. Rovnako kritické je aj zneužívanie závislosti seniora od svojej rodiny alebo nezištnej, "nezištnej" pomoci iných osôb, kedy dochádza k prevodom majetkov, k psychickému vydieraniu a hrubému zaobchádzaniu.
Z tohto miesta by som chcela poďakovať všetkým tým, ktorí si všímajú konanie a prejavy nevhodného zaobchádzania s klientmi, seniormi, inými ľuďmi so zdravotným postihnutím v sociálnych službách alebo v rodinách, predovšetkým v oblasti ochrany práv seniorov. Ďakujem pani prezidentke Fóra pre pomoc starším, aj tímu, ktorí denne zaznamenávajú na seniorlinke rôzne životné osudy seniorov, ktoré mnohé nám posielajú vo forme podnetov na poskytnutie pomoci.
Pre oblasť zdravotníctva a sociálneho poistenia by som upozornila na tri, tri veci. V príbehu 22 na strane 111 je popísaný príbeh mamy, ktorá sa 24 hodín stará o svojho dospelého syna, 24-ročného chlapca napojeného na pľúcnu ventiláciu. Jednoznačne pri šetrení tohto podnetu sme konštatovali, že je tu absencia zdravotníckej ošetrovateľskej odľahčovacej služby pre osamelých opatrovateľov, ktorí sa nepretržite starajú o príbuzného v domácom prostredí. V súčasnosti absentuje akákoľvek právna úprava, ktorá by zabezpečila kooperujúce zdravotnícke zariadenie pre pacienta odkázaného na 24-hodinovú najmä ošetrovateľskú starostlivosť v domácej opatere, ak túto z objektívnych dôvodov nemôže zabezpečiť jeho opatrovateľ. V rámci zdravotníckych zariadení nemáme na Slovensku vybudované oddelenia následnej intenzívnej starostlivosti pre ventilovaných pacientov pri fakultných nemocniciach, ani agentúry domácej ošetrovateľskej starostlivosti so zameraním na intenzívnu starostlivosť tri až šesť hodín. Aj napriek tomu, že táto povinnosť vyplýva Slovenskej republike z medzinárodných záväzkov, túto starostlivosť neposkytujú. Je zrejmé, že absencia zdravotníckej odľahčovacej služby sa dotýka niekoľkých stoviek osamelých opatrovateľov, ktorí sa nepretržite starajú o rodinného príslušníka v domácom prostredí bez možnosti odpočinku alebo vybavenia si neodkladných súkromných záležitostí. Nepretržitú 24-hodinovú starostlivosť o osobu odkázanú na život udržujúce prístroje, ktorú má zabezpečovať v domácom prostredí osamelý opatrovateľ, považujem z dlhodobého hľadiska pre tohto opatrovateľa za neudržateľnú, vyčerpávajúcu až traumatizujúcu.
Preto som sa so žiadosťou o predloženie písomného stanoviska obrátila na ministerstvo zdravotníctva, ktoré vo svojej odpovedi prehliadlo špecifiká služby, ktorú podávateľka podnetu potrebuje a teda ošetrovateľských úkonov zo strany zdravotníckeho personálu, ktorý spadá jednoznačne do gescie ministerstva zdravotníctva. Odporúčanie a prehodnotenie zodpovednosti, prehodenie zodpovednosti na ministerstvo práce, ktorého v gescii je poskytovanie sociálnych služieb a nie ošetrovateľských úkonov, je pre podávateľku podnetu nepochopiteľné a neakceptovateľné, pretože nemá záujem svojho syna umiestniť do zariadenia sociálnych služieb. Chce sa o syna starať v domácom prostredí, pokiaľ to bude možné. Podávateľka podnetu je poberateľkou príspevku na opatrovanie, pričom má nárok na odľahčovaciu službu formou opatrovateľskej alebo pobytovej služby v sociálnych zariadeniach. Žiadna z týchto služieb však nie je schopná pokryť komplexnú starostlivosť o klienta na pľúcnej ventilácii, ktorého treba odsávať a kde treba obsluhovať tri prístroje udržujúce klienta pri živote. Pracovníci, ktorí vykonávajú domácu opatrovateľskú službu, sú kvalifikovaní ako opatrovatelia s kurzom opatrovania. Domáca opatrovateľská služba poskytuje sebaobslužné úkony, výkony starostlivosti o domácnosť, zabezpečenie sociálnych aktivít a dohľad. Pobytové sociálne zariadenie, zariadenia nedisponujú materiálnym ani personálnym vybavením pre požadovanú ošetrovateľskú starostlivosť. Jediným zariadením, kde by bolo možné klienta umiestniť, je oddelenie ARO v nemocničnom zariadení, ktoré dokáže zabezpečiť ošetrovateľskú starostlivosť, avšak toto pracovisko takúto krátkodobú službu pre neakútnych pacientov neposkytuje.
Ako komisárka pre osoby so zdravotným postihnutím zastávam názor, že ministerstvo zdravotníctva ani štát nemôže nikoho nútiť, aby osoby im blízke a odkázané na celodennú starostlivosť niekoho iného, o ktoré sa majú záujem starať v domácom prostredí a tým zvyšovať kvalitu života osôb vyžadujúcich si opateru, umiestnili do nejakého zariadenia len z dôvodu, že v štáte nie je zriadená služba, ktorá by ľuďom uľahčila starostlivosť o tieto osoby. Takýto argument je z hľadiska medzinárodných záväzkov Slovenskej republiky a teda aj dohovoru o ochrane práv, o právach osôb so zdravotným postihnutím a Európskeho dohovoru o ochrane základných ľudských práv a slobôd neprípustný. Vyriešením tejto situácie podávateľky podnetu a desiatok ďalších opatrovateľov starajúcich sa o svojich príbuzných v domácom prostredí dochádza zo strany štátu k znižovaniu kvality života týchto ľudí a teda aj k porušovaniu ich základného práva na ľudskú dôstojnosť. S podávateľkou podnetu sme v kontakte, veríme, že v ďalšom období sa táto téma bude riešiť.
Na strane 115 je príbeh 23, ktorý hovorí o tom, že nie je dostupná zubnolekárska starostlivosť pre nespolupracujúcich pacientov, teda pacientov napríklad s mentálnym postihnutím alebo s autizmom. Týchto podnetov máme niekoľko, pričom tu je aj v tomto príbehu uvedené, že na ošetrenie zubnolekárske je potrebné čakať rok a pol. Nedostatok lekárov, ktorí vedia takýto zákrok v anestézie urobiť, nasvedčuje tomu, že pomoc sa týmto pacientom nedostáva. Samotný fakt, že v štáte chýbajú lekári, ktorí by vedeli, respektíve mohli zubnolekárske ošetrenie pacienta so zdravotným postihnutím poskytnúť, však nepredstavuje prijateľné odôvodnenie, prečo je základné právo na prístup k zdravotnej starostlivosti o seba so zdravotným postihnutím porušené. Tieto dlhé čakacie lehoty v jednotlivých zariadeniach znamenajú pre osoby so zdravotným postihnutím obrovské problémy, bolesti a nie je možné teda takýmto spôsobom im pomôcť.
Ako komisárka pre osoby so zdravotným postihnutím zastávam názor, že ošetrenie nespolupracujúcich pacientov v celkovej anestéze je potrebné realizovať bezodkladne, nakoľko ich primárna diagnóza, resp. postih je stav nezvratný. Ministerstvo zdravotníctva ma v súvislosti s uvedeným informovalo, že nemá v súčasnosti právnu, resp. legislatívnu možnosť zabezpečiť vyšší počet poskytovateľov zubnolekárskej zdravotnej starostlivosti a že pri tvorbe novej legislatívy bude potrebné pripraviť a prijať také legislatívne opatrenia, ktoré zlepšuje poskytovanie zubnolekárskej starostlivosti zdravotne postihnutým osobám a uľahčuje zubným lekárom vykonávanie zdravotnej starostlivosti. Ďalej ma informoval, že pred tým, než bude možné zabezpečiť vyšší počet poskytovateľov zubnolekárskej zdravotnej starostlivosti, je možné popracovať na dočasnom opatrení, ktorým by sa aspoň trochu zjednodušila situácia prístupu osôb so zdravotným postihnutím zubnolekárskemu ošetreniu. Konkrétne príprava opatrenia, ktorým by sa jednotlivým zdravotným poisťovniam umožnilo do času zvýšenia počtu zubných ambulancií bez toho, aby takýmto postupom porušovali zákon, umožniť osobám so zdravotným postihnutím absolvovať zubnolekárske ošetrenie aj u nezazmluvnených poskytovateľov zubnolekárskej starostlivosti vrátane preplatenia poskytnutých zdravotných výkonov v základnom prevedení bez potrebného schválenia žiadosti o zákrok vopred pred ošetrením u zubného lekára a bez podmienky absolvovania preventívnej prehliadky.
Ministerstvu zdravotníctva som uložila ako opatrenie o bezodkladné započatie prác smerujúcich k odstráneniu zisteného porušovania práv osôb so zdravotným postihnutím a navrhla som prijatie opatrení, ktoré do času zvýšenia počtu zubných ambulancií zjednodušia prístup osôb so zdravotným postihnutím k zubnolekárskemu ošetreniu a následne iniciovanie legislatívnej zmeny, ktorá zabezpečí takýto prístup.
V oblasti sociálneho poistenia za vážny problém, ktorý nám stu stále vyskakuje a začalo sa stále viac a viac obracať viac podávateľov, ktoré, konkrétne rodičov detí so zdravotným postihnutím, ktorým bol Sociálnou poisťovňou priznaný invalidný dôchodok z mladosti a ktorí sa boja o to, že bude, čo bude s ich deťmi, keď tu už jedného dňa oni nebudú, pretože deťom nebude mať kto pomôcť a tieto deti majú dôchodok okolo 250 eur mesačne. Podávatelia vo svojich podnetoch namietajú, že osoby, ktorým bol priznaný invalidný dôchodok z detstva, sú diskriminované oproti svojim rovesníkom, ktorým, ktorí teda invaliditu nemajú od narodenia, teda zdravotné postihnutie, nakoľko invalidné dôchodky z mladosti sú veľmi nízke v porovnaní s inými dôchodkami a nemajú možnosť si doplatiť za obdobie štúdia, aby mali zvýšený tento dôchodok. Čiže v predmetnej veci som sa obrátila so žiadosťou o predloženie písomného stanoviska, resp. zaujatie stanoviska k tomu, či je možné doplatiť poistné na dôchodkové poistenie pri invalidite z mladosti, či je možné doplatiť poistné na dôchodkové poistenie pri invalidite aj po dátume uznania za invalidného, či sa tento doplatok poistného, resp. vymeriavací základ zohľadní pri výpočte invalidného dôchodku. S týmto súvislosť, v tejto súvislosti teda čakám na ďalšie riešenia.
Rozsiahlou témou, ktorá rezonuje v správe a teda aj v živote ľudí zo zdravotným postihnutím, sú bariéry. Bezbariérová prístupnosť, o ktorej hovorí čl. 9 Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím, je veľmi vážnou a rozsiahlou témou. Je to, či už je to bariérový vstup do volebných miestností opísaný v príbehu 29 na strane 139, kedy osoby so zdravotným postihnutím odkázané na invalidný vozík musia stáť, sedieť pod schodami volebnej miestnosti a nemôžu sa dostať do volebnej miestnosti z dôvodu bariér. Rýchla odpoveď od predsedov volebných komisií je, veď môžu požiadať o schránku, o prenosnú schránku. Myslím si, že má každý volič právo voliť v miestnosti, v ktorej je zapísaný ako volič, bez toho, že by musel takýmto spôsobom hľadať si miestnosť, ktorá je bezbariérová, alebo aby žiadal o volebnú schránku.
V príbehu 31 na strane 139 je opísané konanie reštaurácie v Motoreste Dubník pri diaľnici v Lovčiciach, kde odmietli vstup s vodiacim psom na verejne prístupné miesto. Je medializovaný príbeh nevidiaceho chlapca s vodiacim psom, ktorý sa chcel naobedovať v reštaurácii. Čašník razantne odmietol, že sa nemôžu so psom najesť dokonca ani vonku na terase reštaurácie. Okamžite po medializácii prípadu sa majiteľom motorestu upozornilo, že podľa zákona o kompenzáciách sa vodiaci pes považuje za pomôcku na prekonávanie bariér pre nevidiace osoby. Ďalej som ho upozornila, že podľa zákona 325/2007 o ochrane podpory verejného zdravia osoby so zdravotným postihnutím s vodiacim psom nemajú obmedzený prístup do priestorov určených na konzumáciu pokrmov a nápojov vrátane pokrmov rýchleho občerstvenia, cukrárskych výrobkov. Obmedzený vstup sa týka iba výrobných a skladovacích priestorov. Majiteľ tohto zariadenia na uložené opatrenie nereagoval.
Medzi ďalšie podnety týkajúce sa prekonávania bariér patrí autobusová, železničná doprava, kde v príbehu č. 33 na strane 43 je opísaný prípad, keď osobu na elektrickom vozíku odmietli vodiči autobusu prepravovať z dôvodu používania elektrického invalidného vozíka. Dotknutej osobe oznámili, že sa môže prepravovať iba na mechanickom vozíku. SAD Poprad na základe mojej výzvy na prijatie opatrení prehodnotila svoj postup a prijala opatrenia, ktoré umožňujú prepravu aj týchto osôb na elektrickom invalidnom vozíku.
V príbehu na strane 34, teda v príbehu 34 na strane 144 som poukázala na problém bezplatnej prepravy v železničnej preprave. Na bezplatnú prepravu totiž nemajú nárok osoby so zdravotným postihnutím, ktoré nespĺňajú potrebný počet rokov dôchodkového poistenia, a to ani v prípade, ak tieto osoby Sociálna poisťovňa uznala za invalidné, v niektorých prípadoch však týmto ľuďom chýba len zopár dní na to, aby získali invalidný dôchodok. Znamená to, že sú vyradené z tohto celého procesu bezplatnej dopravy. Ministra dopravy a výstavby som požiadala, aby inicioval zmenu podmienok nároku na bezplatnú prepravu tak, aby všetky osoby, ktoré, všetky osoby, ktoré Sociálna poisťovňa uznala za invalidné, mohli využívať prepravu v železničnej doprave bezplatne. Minister dopravy mi oznámil, že ministerstvo tieto zmeny podmienok nároku na bezplatnú, o zmene podmienok nároku na bezplatnú prepravu neuvažuje.
Na pôde úradu komisára sa tiež uskutočnili pracovné stretnutia, ktorých sa zúčastnili zástupcovia ministerstva dopravy a výstavby, ďalej zástupcovia železničnej spoločnosti Slovensko, Národnej diaľničnej spoločnosti, Občianskeho združenia Bez bariér. Cieľom týchto pracovných stretnutí bolo vytvoriť základ recipročných pravidiel medzi Českou a Slovenskou republikou pri poskytovaní zliav cestujúcim so zdravotným postihnutím, v železničnej, diaľničnej preprave a pripraviť prostredie pre zahájenie oficiálnych rokovaní pre rozvoj mobility cestovného ruchu. Všetky tieto subjekty sa po vyhodnotení štatistických údajov budú teda ďalej pokračovať a spracovaný materiál bude predložený na rokovanie vlády.
Ďalšími problémami sú, je vyrubovanie poplatkov za komunálny, drobný, stavebný odpad, kedy tieto môžu byť likvidačné pre ľudí so zdravotným postihnutím. Takýto príbeh je príbeh č. 317 na strane 150 a rada by som teda z tohto miesta ešte oboznámila o tom, že riešili sme prípad chlapca, ktorý miluje vážnu hudbu a na Novoročný koncert v roku 2019 nebol vpustený do sály, koncertnej. Riešili sme toto s pánom riaditeľom Slovenskej filharmónie, veľmi ústretovo nám vyšiel naozaj v ústrety a riešil, riešil tento problém a z tohto miesta mu ďakujem. Chlapcovi sa vytvorilo samostatné miesto na sedenie pri dverách rovno a pravidelne tieto koncerty môže navštevovať, dokonca pán riaditeľ mu dal aj, teda sprievodnej osobe mame dal zľavu a chlapec chodí zadarmo. Takým veľkým ešte úspechom je aj iniciatíva na prístupnosť televíznych programov pre osoby so sluchovým postihnutím, kedy sme začali komunikovať na základe podnetov so súkromnou televíziou TA3, ktorá od 1. decembra 2019 zabezpečila každodenné vysielanie troch relácií aj s tlmočníkom do slovenského, do posunkového jazyka, a to hlavné správy, šport a ekonomika a z tejto, z tejto pozície teda tiež veľké poďakovanie.
Oblasť sociálnych služieb, Chronicky sa tu objavujú dve kľúčové oblasti, teda najkľúčovejší, je ich teda samozrejme viacej, nedostatok zamestnancov v zariadeniach sociálnych služieb je spojené s prijatím každého uchádzača o zamestnanie nespĺňajúceho aspoň minimálne profesionálne predpoklady, avšak bez dôslednejšieho preverenia jeho morálnych, etických vlastností. Zlepšenie, skvalitnenie aj formou legislatívnej úpravy personálneho výberu zamestnancov v zariadení sociálnych služieb, napríklad predloženie odpisu z registra trestov, táto podmienka sa ukázala ako dôvod na hlavne v jednom podnete, ktorý sme riešili. Predloženie prípadne pozitívnych hodnoverných referencií o predchádzajúcej praxi, samozrejme, je táto oblasť viazaná na finančnú motiváciu kvalitného personálu nad tým, aby mohli, a nad tým by ste teda mohli uvažovať.
Zlepšenie, spriechodnenie spolupráce medzi obcami a zariadeniami sociálnych služieb v oblasti komunitnej úrovne poskytovania sociálnych služieb je ďalšou témou v oblasti sociálnych služieb. Z jednotlivých monitoringov, ktoré sme vykonali, nám najviac vyskakuje úplná nepripravenosť zariadení sociálnych služieb na ochranu pred požiarmi, čím je ohrozená bezpečnosť klientov. Nedostatok zamestnancov financovaných zriaďovateľom uvedených podľa prílohy č. 1 k zákonu o sociálnych službách upravuje maximálny počet prijímateľov sociálnej služby na jedného zamestnanca a minimálny percentuálny podiel odborných zamestnancov na celkovom počte zamestnancov. Uvedený počet zamestnancov je absolútne nepostačujúci.
V príbehu 46 na strane 173 je opísaný príbeh nelegálnej práce klientov v zariadeniach sociálnych služieb. Zamestnávanie klientov v zariadeniach sociálnych služieb nesúce znaky nelegálneho zamestnávania sa nestáva ničím výnimočným. Klienti vykonávajú ťažké remeselné práce s bremenami, bez mzdy, bez lekárskeho potvrdenia o spôsobilosti vykonávať prácu, ktorú vykonávajú nielen v zariadeniach, ale aj mimo nich, napríklad v obci zariadenia alebo v mieste bydliska vedenia tohto zariadenia. Tiež máme opísaný v správe príbeh o tom, ako sú zamestnávané klientky. Je to pracovná terapia alebo ich zneužívanie? Do akej miery je možné považovať výpomoc jednotlivých klientiek v zariadeniach za pracovnú terapiu? Pokiaľ majú tieto klientky umývať ďalšie svoje spolubývajúce, prebaľovať, asi ťažko možno hovoriť o pracovnej terapii.
Rovnako sme sa stretli aj s používaním obmedzovacích prostriedkov nad rámec uvedený v zákone o sociálnych službách, a to mnohokrát aj z dôvodu nedostatku zamestnancov a pre uľahčenie ich práce. V správe je niekoľko fotografií o používaní týchto obmedzovacích prostriedkov. Neustále pokračuje porušovanie § 73 zákona o sociálnych službách použitím zákonom chránenej sumy, ktorá je vo výške 26 % sumy životného minima chápaná ako vreckové klienta na znižovanie nedoplatkov za poskytované sociálne služby. V mnohých zariadeniach sa stretávam s javom, že zariadenie ako opatrovník klientov pozbavených alebo obmedzených spôsobilosti na právne úkony strháva z vreckového menšie či väčšie sumy na zníženie dlhov za poskytovanie sociálnych služieb v prípadoch, ak ich nízky dôchodok nepostačuje na pokrytie plnej sumy za poskytované služby. Ďalším problémom, ktorý evidujeme v zariadeniach sociálnych služieb, je absencia signalizačných zariadení, architektonické bariéry, ktoré bránia klientom vo voľnom pohybe.
Za oblasť starostlivosti o maloletých by som rada zvýraznila slabú otvorenosť škôl, inklúzií detí so zdravotným postihnutím. Toto už nie je v dnešnej dobe pri všetkých technologických možnostiach a poznatkoch možné naďalej tolerovať, ani tlačiť nevyhnutnosť zásadných reforiem pred sebou. Možnosť detí so zdravotným postihnutím plnohodnotne sa vzdelávať v bežných školách a vo všetkých stupňoch vzdelania nie je dar ani niečo naviac, čo poskytujeme, ak na to máme prostriedky, čas a chuť. Je to nárok každého. Napĺňanie stále obchádzame. Je nevyhnutné prejsť k napĺňaniu práva detí na vzdelanie.
Problémy pri vzdelávaní detí so zdravotným postihnutím sú opísané v príbehoch č. 53 a 54, kde konštatujeme, že deti nemajú vytvorené individuálne plány so svojou triedou, individuálne plány na vzdelávanie so svojou triedou. Úplne iba formálne sú vzdelávané v kabinete, s posmeškami, mnohokrát len za dôslednej účasti rodičov je možné toto vzdelávanie naozaj rozvíjať. Ak sa rodič domáha nápravy, ochrany, má naznačené, aby dieťa školu opustilo. Podrobnejšie píšem o tom na strane 199. Len v prípade pomoci a podporných služieb pre rodiny s deťmi so zdravotným postihnutím, ktoré sú zamerané nielen na základnú starostlivosť, ale sú dôležité a potrebné aj tam, je toho málo. Ale musíme ísť ďalej, nemôžme sa zastaviť na tom, že takáto pomoc nie je dostupná. Prístupnosť a investície do služieb zameraných na zvyšovanie potenciálov osôb so zdravotným postihnutím už od ranného veku je základ, aby sme sa niekam posunuli v kvalite života ľudí so zdravotným postihnutím, v napĺňaní ich rovnocenného postavenia v spoločnosti a umožnení im participovať v spoločnosti aktívne, nie pasívne ako bremená.
V podnete č. 55 na strane 201 je opísaný príbeh chlapca, príbeh nevidiaceho chlapca, ktorý je aktívnym chlapcom nielen v škole, ale aj vo všetkých možných mimoškolských aktivitách, v športe. A jeho mama požiadala o zvýšenie hodín počtu osobnej asistencie preto, aby tie aktivity mohol ďalej a viacej rozvíjať. Úrad práce ju upozornil na to, že tieto deti môžu mať osobného asistenta len na predčítavanie a na sprievod k lekárovi. Na základe našej aktivity sa nakoniec podarilo rozšírenie hodín osobnej asistencie o 100 % zvýšiť. Tento príbeh je opísaný na strane teda 202.
Predsudky, s ktorými sú sprevádzaní rodičia so zdravotným postihnutím, prelínajú ich život v starostlivosti o ich deti. V týchto, v správe je opísaný, sú opísané príbehy dvoch otcov, ktorým sa snažili matky zabrániť, aby sa stretávali so svojimi deťmi. Dôvodom bolo zdravotné postihnutie. V týchto prípadoch sme vstúpili na strane otca do konania v rámci súdneho konania. Boli sme, sprevádzali sme teda tohto otca celým konaním. Pomáhali sme pri vyjadreniach, aj pri spísaní odvolania. Zároveň úrad komisára bol pribratý ako účastník konania a zaslal aj svoje vlastné osobné, teda písomné vyjadrenie.
Článok 7 Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím hovorí aj to, že štáty musia prijať účinné a primerané opatrenia na odstránenie diskriminácie osôb so zdravotným postihnutím vo všetkých záležitostiach týkajúcich sa manželstva, rodiny, rodičovstva a partnerských vzťahov. A tiež musia zabezpečiť, aby dieťa nebolo v žiadnom prípade oddelené od svojho rodiča len z dôvodu zdravotného postihnutia rodiča. Tiež sme poukázali na to, že aj v prípade, ak by v dôsledku zdravotného postihnutia nebol rodič schopný sa o svoje dieťa plnohodnotne starať, do jeho rodičovských práv ako základných ľudských práv je možné zasiahnuť len v nevyhnutnom rozsahu, ale napríklad aj stanovením vhodných podmienok na to, aby mohol tú starostlivosť realizovať. Starostlivosť o dieťa so zdravotným postihnutím je považované ako nie bežná rodičovská záležitosť. Snahy týchto matiek o zákaz styku s otcom súd nepriznal. Je neprípustné, aby súd pristúpil k úplnému zákazu styku rodiča s dieťaťom, ak to nie je nevyhnutné a existujú iné možnosti, ako zabezpečiť naplnenie rodičovských práv.
Poslednou časťou mojej správy je krátka informácia o tom, akú monitorovaciu činnosť sme vykonávali. Pravidelné kontroly v zariadeniach sociálnych služieb je potrebné viac a než žiaduce. Zariadenia by mali byť niekoľkokrát do roka kontrolované, ale bez predchádzajúceho ohlásenia svojím zriaďovateľom. My v rámci vyhodnocovania týchto jednotlivých opatrení, ktoré sme uložili doteraz zariadeniam sociálnych služieb, konštatujeme, že tie zariadenia naozaj tie opatrenia, ktoré sú potrebné, riešia okamžite. Dokonca nám hlásia, že všetky opatrenia sú splnené, čo my, samozrejme, veľmi vítame.
Samostatnú správu o dodržiavaní práv ľudí so zdravotným postihnutím v zariadeniach sociálnych služieb spracovávame a bude predložená. Tuto však stále poukazujeme na to, že stále dochádza v zariadeniach sociálnych služieb k nevhodnému zaobchádzaniu a ochrana klientov nie je dostatočná. V súčasnosti riešime a zaoberáme sa aj monitorovaním zariadení v čase pandémie, akým spôsobom sú poskytované ochranné prostriedky a ochrana týchto jednotlivých klientov, ale aj zamestnancov. Veľmi nám záleží na tom, aby boli školení zamestnanci v zariadeniach sociálnych služieb, aby sa posilnil ich počet a podľa môjho názoru, keď zamestnanci budú spokojní so svojou prácou a budú mať vytvorené vhodné podmienky, tak aj tým klientom sa bude vodiť lepšie.
V druhej polovici roka 2019 sme zahájili taký pilotný projekt - monitorovanie práv ľudí so zdravotným postihnutím v psychiatrických zariadeniach. Dali sme sa špeciálne vyškoliť cez Kanceláriu WHO. K jednotlivým zisteniam, ku ktorým sme dospeli, sme hneď informovali vedenie týchto zariadení, vedenie riaditeľov. Súčasne aj sme žiadali mnohé z týchto opatrení splniť okamžite. Dôležité je z môjho pohľadu povedať, že systém psychiatrickej starostlivosti je zastaralý, že psychiatrické nemocnice sú niekde na konci toho spektra investície finančných prostriedkov do rekonštrukcií. Mali sme možnosť toto zistiť v šiestich zariadeniach, v dvoch liečebniach, v dvoch oddeleniach a v dvoch nemocniciach. Potrebné je, samozrejme, v tomto smere dohliadať na ochranu práv pacientov, na udeľovanie súhlasov s liečbou, na informovanie o postupe liečby, na všetky tieto informácie, ktoré sa týkajú poskytovania zdravotnej starostlivosti. V nemalej miere je však potrebné dohliadnuť na to, aby zamestnanci boli v bezpečí, aby zamestnanci boli školení, ale aby boli školení aj v oblasti ľudských práv. Všetky tieto odporúčania sú aj predmetom našej mimoriadnej správy.
Dovoľte mi, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, z tohto miesta ešte na záver poďakovať aj mojim kolegyniam na úrade, pretože je nás spolu jedenásť aj so mnou. A správa, ktorú sme vám predložili, môže, myslím, veľmi jednoznačne potvrdiť, že počet ľudí na úrade je veľmi nízky vzhľadom na rozsah práce, ktorú robíme. Máme sedem právničiek, sedem právnických miest, jedného administrátora portálu nášho webového, riaditeľku úradu, asistentku a mňa. Všetci pracujeme na plný výkon, nemáme žiadneho šoféra, všetky zariadenia sme sa vozili sami služobnými autami. Nemáme žiadneho hovorcu, nemáme zastupiteľnosť na úrade. Dokonca minulý rok sme urobili desať výberových konaní, sme nevedeli obsadiť tri miesta na úrade, pretože vykonávať túto prácu nevie robiť, teda nevie každý. Musí mať na to veľké srdce, veľkú trpezlivosť a empatiu k ľuďom so zdravotným postihnutím a potom, samozrejme, aj tie schopnosti a vedomosti, ktoré môže získať aj na úrade. My veľmi radi ho vyškolíme. Ale pokiaľ ten človek nie je lojálny k ľuďom so zdravotným postihnutím, tak nemôže na úrade pracovať. Čiže veľké poďakovanie mojim kolegyniam a kolegovi naozaj za to, že sú schopní v tomto tempe pracovať. A myslím si, že teda to tempo je naozaj mimoriadne veľké. Takže týmto by som skončila prednes mojej správy.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť. (Potlesk.)
- << First
- «
- 1
- »
- Last >>