Videokanál poslanca

Ďakujem veľmi pekne. Skúsim ísť po porade. Pani Jurík, ja nemám pocit, že by som kričala. My ľudí neklameme, ale prichádzame s faktami na rozdiel od vás. Pani Stohlová, žiadne fakty, len prázdne slová. Nič k (ETS2), no namiesto toho obhajujete bagety. Pán Sabo, my do rez, do regiónov na rozdiel od vás chodíme. Stretávame sa s občanmi a počúvame, čo ich trápi. Vy možno nekúrite plynom a do práce chodíte na bicykli, čiže možno sa vás to týkať ani nebude. A pán Pročko, neviem, či vôbec na vás reagovať. Viete, múdrosť vo svojej dobrej vôle dobieha ľudí. Ale vy, bežíte rýchlejšie a rýchlejšie, a možno tá múdrosť u vás zastavila aj na stopke. (Reakcia z pléna. To bolo krásne.)
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Milé kolegyne, vážení kolegovia, poďme teda k faktom. Európska únia v rámci svojej klimatickej stratégie Zelená dohoda pre Európu Green Deal a prostredníctvom reformy balíka Fit for 55 smeruje k zásadnému prehĺbeniu systému obchodovania s emisnými povolenkami. Od roku 2027 má byť spustený nový emisný systém ETS2, ktorý predstavuje jedno z najvýznamnejších zmien európskeho, environmentálnej politiky posledných rokov. Ale na rozdiel od ETS1, ktorý sa zameriava na veľké priemyselné zdroje emisií, elektrárne a teplárne, bude nový systém zahŕňať aj emisie pochádzajúce zo spaľovania palív v doprave a v domácnostiach. Čo to teda znamená?
Tento krok znamená zásadné rozšírenie dosahu klimatickej politiky EÚ, pretože do systému budú po prvý raz priamo zapojené aj domácnosti. V praxi to znamená, že domácnosti využívajú fosílne palivá, najmä zemný plyn, uhlie alebo naftu, sa po novom stanú subjektom, na ktorý sa vzťahuje cena uhlíka prostredníctvom emisných povoleniek.
Od kolegov z opozície tu počúvame, že Európska únia opäť raz sľubuje, že všetko bude v poriadku, že ceny emisných povoleniek budú vraj zastropované, že dopady na ľudí budú vraj minimálne, že zelená transformácia prinesie vraj nové príležitosti. To je ale úplný nezmysel a vy to dobre viete. Ceny zastropované nebudú a ani byť nemôžu. A ak niekto hovorí, že to zastropujú, tak klame alebo nevie pochopiť, ako burza a obchodovanie fungujú. Navyše bez vysokej ceny za povolenku Brusel nebude vedieť splniť svoj zámer, ktorý s povolenkami má, a to je prinútiť ľudí meniť plynové kotle, kotly, odsávať autá so spaľovacím motorom a dotovať technológie, ktoré sú pre bežných ľudí jednoducho nedostupné. Zároveň sa očakáva, že trh s povolenkami pre domácnosti sa stane novým globálnym segmentom uhlíkového obchodovania.
Podľa analýzy americkej spoločnosti Crashers (pozn. prepis.: neoverený zápis), ktorá spolupracuje s poprednými svetovými expertami vrátane laureátov Nobelovej ceny, sa systém ETS2 stane druhým najväčším uhlíkovým trhom na svete. Z pohľadu finančných trhov sú tieto povolenky atraktívne okrem iného aj preto, že dopyt po teple, doprave je stabilný aj v čase hospodárskeho poklesu, čiže vtedy, keď ľudia musia kúriť, chodiť do práce bez ohľadu na ekonomickú situáciu. A tona cena emisnej povolenky na lipskej burze presiahla 90 euro. To už tu odznelo. To nie je žiadny abstraktný údaj, ale fakt.
Ako som už načrtla, z ekonomického hľadiska je systém ETS2 založený na logike, že vysoká cena emisií vytvára tlak na zmenu správania spotrebiteľov. Len vtedy, ak budú fosílne zdroje dostatočne drahé, vznikne motivácia investovať do úsporných technológií, napríklad ako zateplenie budov, tepelných čerpadiel alebo elektromobilov. Čiže tento princíp potvrdzuje a štúdia inštitúcie pre ekonómiu energie pri univerzite v Kolíne nad Rýnom, o ktorej hovoril aj môj kolega Peter Kalivoda, ktorá má domácnos.... podľa ktorej cena z povolenky funguje ako forma uhlíkovej dane, ktorá má domácnosti pohnúť k investíciám do energeticky efektívnejších riešení. Avšak súčasne platí, že takto nastavený systém nevyhnutne povedie k zvýšeniu životných nákladov domácností, drahšie vykurovanie, pohonné hmoty aj energie sa odzrkadlia vo výdavkoch domácností a môžu mať vplyv aj na infláciu a kúpnu silu obyvateľstva. Pre Slovensko, kde veľká časť domácností využíva plynové vykurovanie a priemerné príjmy sú nižšie ako v západnej Európe, predstavuje zavedenie ETS2 totálny sociálny masaker.
Kolegyne a kolegovia z opozície, už je vás tu trošku menej, môžete sa vykrúcať, môžete (povedané so smiechom) svoje hlasovanie na pôde (reakcie z pléna), nevykrikujte! Môžete svoje hlasovanie na pôde Európskeho parlamentu obhajovať, ale výsledok bude stále rovnaký. (Reakcia z pléna.) Zapríčinili ste najväčší sociálny masaker na Slovensku. Zapríčinili ste to, že priemerná slovenská domácnosť, ktorá kúri plynom a jazdí na autách so spaľovacím motorom, si ročne priplatí viac ako 3-tisíc euro. Viac ako 3-tisíc euro. Môžete sa smiať, koľko chcete, je to fakt. Taký reálny prípad, príklad, dnes moji kolegovia ukázali na tlačovej konferencii faktúru za plyn od rodinného domu v Nitrianskom kraji. Táto rodina si ročne zaplatí vyše 1 600 eur za dom a vyše 1 400 eur za dve autá. To je konkrétne len pre túto rodinu vyše 3-tisíc euro za rok z ich rodinného rozpočtu. A to nehovorím ešte o zvýšenej inflácii, vyšších nákladoch za tovary a služby, dopravu a potraviny.
Kolegyne, kolegovia z opozície, veľmi som zvedavá, či na svojich protestoch poviete z tribúny tieto čísla aj ľuďom. Či pôjdete do regiónov, zaklopete na dvere staršieho rodinného domu a poviete ľuďom, ktorí v ňom bývajú, dobrý deň, vybavili sme vám vyššie ceny za kúrenie, dopravu a vlastne za všetko.
Verím, že aspoň vnútorne sa hanbíte za tento sociálny masaker, ktorý ste si všetci z opozície spoločne v EÚ odhlasovali. Za stranu HLAS hovorím, spravíme všetko pre to, aby vám tento plán nevyšiel a spravíme všetko pre to, aby sme Slovensko ochránili pred vami a pred sociálnym masakrom v podobe emisných povoleniek ETS2.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť a dúfam, že opozícia počúvala s porozumením.

Ďakujem veľmi pekne, vážený pán predsedajúci predkladám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 56/2018 Z. z. o posudzovaní zhody výrobku, sprístupňovaní určeného výrobku na trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v druhom čítaní. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1083 z 9. septembra 2025 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru, Výboru pre sociálne veci, Výboru pre zdravotníctvo a Výboru pre hospodárske záležitosti. Výbory prerokovali návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky, poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený neoznámili gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona. Návrh zákona odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť. Ústavnoprávny výbor s uznesením č. 348 z 8. októbra 2025, Výbor pre sociálne veci uznesením č. 131 z 13. októbra 2025, Výbor pre zdravotníctvo uznesením č. 140 z 9. októbra 2025 a Výbor pre hospodárske záležitosti uznesením č. 209 z 10. októbra 2025. Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedeným pod bodom 3 tejto správy vyplýva jeden pozmeňujúci a doplňujúci návrh. Gestorský výbor odporúča hlasovať o tomto bode s odporúčaním schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k predmetnému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom 3 tejto správy a stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadreným v rozprave k tomuto návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť v znení pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu uvedeného v tejto spoločnej správe, ktorý gestorský výbor odporučil schváliť. Spoločná správa výborov o výsledku prerokovania návrhu zákona v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru pre hospodárske záležitosti č. 230 zo 14. októbra 2025. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril predložiť návrh v zmysle príslušných ustanovení rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci otvorte prosím rozpravu.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, Vážený pán predsedajúci, predkladám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 108/2004 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v druhom čítaní. Národná rada Slovenskej republiky uznesením číslo 1082 z 9. septembra 2025 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom. Ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet a výboru pre hospodárske záležitosti. Výbory prerokovali návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili gestorskému výboru v určenej lehote žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona. Návrh zákona odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť. Ústavnoprávny výbor uznesením číslo 347 z 8. októbra 2025. Výbor pre financie a rozpočet uznesením číslo 250 z 13. októbra 2025 a výbor pre hospodárske záležitosti uznesením číslo 201 z 10. októbra 2025. Z uznesení Výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom 3 tejto správy vyplýva 11 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Gestorský výbor odporúča hlasovať o bodoch 1 až 11 spoločne, s odporúčaním schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k predmetnému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach, uvedených pod bodom 3 tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona odporúča Národnej rady Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto spoločnej správe, ktoré gestorský výbor odporučil schváliť. Spoločná správa výborov o výsledku prerokovania návrhu zákona v druhom čítaní, bola schválená uznesením výboru pre hospodárske záležitosti číslo 225 zo 14. októbra 2025. Týmto uznesením ma zároveň výbor poveril, predložiť návrh v zmysle príslušných ustanovení rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Pán predsedajúci prosím otvorte rozpravu.

Ďakujem veľmi pekne.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, podávam spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmenami a doplneniami Dohovoru energetickej charty. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 1036 z 2. septembra 2025 pridelil návrh na prerokovanie ústavnoprávneho výboru a výboru pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor určil výbor pre hospodárske záležitosti.
Ústavnoprávny výbor rokoval 4. septembra 2025 a prijal uznesenie č. 330. Výbor pre hospodárske záležitosti o návrhu rokoval 8. septembra 2025. Výbor neprijal uznesenie, keďže návrh uznesenia nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov podľa článku 84 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky. Ústavnoprávny výbor odporučil Národnej rade Slovenskej republiky podľa článku 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas so Zmenami a doplneniami Dohovoru energetickej charty a rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa článku 7 ods. 5. Gestorský výbor taktiež odporúča Národnej rade Slovenskej republiky podľa článku 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas so Zmenami a doplneniami Dohovoru energetickej charty a rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa článku 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.
Spoločná správa výborov vrátane návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky bola schválená uznesením gestorského výboru č. 196 8. septembra 2025. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril, aby som informovala o výsledku rokovania výborov, odôvodnila návrh a stanovisko gestorského výboru uvedené v spoločnej správe a predniesla návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 56/2018 Z. z. o posudzovaní zhody výrobku, sprístupňovaní určeného výrobku na trh a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
V súlade s 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, vážení kolegovia, vážené kolegyne, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 108/2024 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne, vážený pán predsedajúci.
Milé kolegyne, vážení kolegovia, chcem na úvod zdôrazniť, že poplatok za rozvoj patrí medzi príjmové časti rozpočtu samospráv a má medziročne rastúci trend. Tento zákon sa v aplikačnej praxi osvedčil. Pomáha obciam, aj mestám, ktoré sa ho rozhodli zaviesť, zaviesť do praxe. Po desiatich rokoch však sledujeme problémy a nástrahy. Na niektoré poukázala aj kontrolná správa Najvyššieho kontrolného úradu SR, ďalšie vzišli s diskusií s niektorými štatutárnymi predstaviteľmi samospráv, ktoré majú priame skúsenosti s týmto poplatkom. Nakoľko tento typ poplatku sa od svojho zavedenia do praxe sústredil na finančné kompenzácie na zaťaženie územia investičnou výstavbou, vývoj a skúsenosti samospráv poukazujú na potrebu využitia časti výnosu na iné oblasti, ktoré korešpondujú so všestranným rozvojom územia. Novela reflektuje na investičné zaťaženie územia na jednej strane, ale zároveň prihliada na druhej strane na atraktivitu územia, ktoré sprevádza súčasná či potencionálna investičná výstavba.
A preto je vhodné rozšíriť možnosti využitia výnosu z poplatku na rozvoj na oblasti ďalšieho rozvoja územia, napríklad na využitie financií na pozemkové úpravy, čo zvyšuje ďalší investičný a rozvojový potenciál samospráv, prípadne na aktualizáciu a tvorbu strategických dokumentov vrátane územných plánov, ale aj napríklad na budovanie verejných vodovodov a kanalizácií, prípadne na správu a údržbu zelene a podobne.
Rozšírenie možnosti využitia poplatku za rozvoj, za zaťaženie územia investičnou aktivitou o ďalšie oblasti nebude mať negatívne dopady na ekonomiku samospráv, ale zabezpečí pozitívne dopady pre koordinovaný rozvoj územia. Novela zákona korešponduje s programovým vyhlásením vlády v gescii Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky, to je, vláda zavedie mechanizmy udržateľného alternatívneho financovania, municipálneho rozvoja mimo zdrojov zo štátneho rozpočtu, eurofondov a Plánu obnovy a odolnosti SR, a taktiež vláda zavedie systém postupných krokov s dôrazom na odstránenie byrokracie a ďalších administratívno-technických prekážok, tak aby bolo možné bezodplatne previesť pozemky v správe Slovenského pozemkového fondu v intraviláne v obci a pozemky pod cestami v extraviláne obcí do ich vlastníctva. Zároveň bude podporovať procesy pozemkových úprav, ktoré priamo súvisia s riadeným rozvojom územia.
V závere môjho vystúpenia chcem uviesť, navrhované zmeny sú výsledkom diskusie s časťou dotknutých samospráv, ale aj s Ministerstvom financií Slovenskej republiky a Ministerstvom dopravy Slovenskej republiky. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, poprosím o podporu tohto zákona.
Ďakujem, pán predsedajúci, skončila som.

Ďakujem veľmi pekne.
Pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi predniesť dôvody, prečo je tento návrh zákona dôležitý a čím bude prínos pre naše mestá a obce. Poplatok za rozvoj patrí medzi príjmové časti rozpočtu samospráv a má medziročne rastúci trend. Z aplikačnej praxe však vyplýva oprávnená požiadavka samospráv, ktoré majú poplatok zavedený, aby bola rozšírená možnosť jeho využitia aj na iné, ako sú kapitálové výdavky. Najvyšší kontrolný úrad napríklad poukazuje na potrebu umožnenia využitia výnosu na nákup budov, čo však automaticky znamená ďalšie zaťaženie územia. Preto je vhodnejšie uprednostňovať také zmeny, ktoré rozšíria možnosti využitia poplatku na iné aktivity. Príčinou je, že tento typ poplatku sa od svojho zavedenia do praxe sústredil na finančné kompenzácie za zaťaženie územia investičnou výstavbou. Lenže vývoj a skúsenosti samospráv poukazujú, že by sme mali časti výnosu využiť aj na iné oblasti, ktoré korešpondujú so všestranným rozvojom územia. Aj preto by sa mali možnosti využitia výnosu z poplatku za rozvoj rozšíriť na oblasti ďalšieho rozvoja územia. Je to napríklad využitie financií na pozemkové úpravy, čo zvyšuje ďalší investičný a rozvojový potenciál samospráv alebo na aktualizáciu a tvorbu strategických dokumentov vrátane územných plánov. Toto rozšírenie možnosti využitia poplatku za rozvoj, teda za zaťaženie územia investičnou aktivitou o ďalšie oblasti mimo kapitálových výdavkov nebude mať negatívne dopady na ekonomiku samospráv. Naopak, zabezpečí pozitívne dopady pre koordinovaný rozvoj územia. Predložená legislatíva rozširuje možnosti využitia výnosu z poplatku na rozvoj na okruh vymedzených oprávnených výdavkov súvisiacich s využitím financií na pozemkové úpravy a financovanie aktualizácie strategických dokumentov samospráv. Novela zákona súčasne plne korešponduje s programovým vyhlásením vlády, takže vláda zavedie mechanizmy udržateľného alternatívneho financovania municipálneho rozvoja mimo zdrojov zo štátneho rozpočtu eurofondov a Plánu obnovy a odolnosti Slovenskej republiky.
A taktiež vláda zavedie systém postupných krokov s dôrazom na odstránenie byrokracie a ďalších administratívno-technických prekážok, tak aby bolo možné bezodplatne previesť pozemky v správe Slovenského pozemkového fondu v intraviláne obcí a pozemky pod cestami v extraviláne obcí do ich vlastníctva.
Zároveň bude podporovať procesy pozemkových úprav, ktoré priamo súvisia s riadeným rozvojom územia.
Čiže ide o pomoc pre naše samosprávy, a preto by som vás na záver chcela poprosiť o podporu tohto zákona. Ďakujem, pán podpredsedajúci, skončila som.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, predkladám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, v druhom čítaní. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 291 zo 14. mája 2024 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru a výboru pre hospodárske záležitosti.
Výbory prerokovali návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili gestorskému výboru v určenej lehote žiadne stanovisko k predmetnému návrhu.
Návrh zákona odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť: ústavnoprávny výbor uznesením č. 81 z 15. mája 2024, výbor pre hospodárske záležitosti uznesením č. 50 z 15. mája 2024.
Z uznesení výborov uvedených pod bodom III spoločnej správy vyplývajú štyri pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Gestorský výbor odporúča hlasovať o bodoch 1 až 4 spoločne s odporúčaním schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k predmetnému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto spoločnej správe, ktoré gestorský výbor odporúča schváliť.
Spoločná správa výborov o výsledku prerokovania návrhu zákona v druhom čítaní bola schválená uznesením výboru pre hospodárske záležitosti č. 51 z 15. mája 2024. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril predložiť návrhy v zmysle príslušných ustanovení rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.