Videokanál poslanca

Ja som nehovorila o plyne a nehovorila som o rope, hovorila som de jadrovom palivo, to je veľký rozdiel. A o plyne mám veľmi veľké diskusie. Posledné týždne na úrovni Komisie v Bruseli aj z Luxemburgu, dokonca v pondelok a v nedeľu večer mám ďalšie stretnutia k tomu a neviem si predstaviť, ak dôsledky súčasnej predloženej REPower poviem občanom, či skutočne potom viem ja sa pozrieť našim občanom do očí. Neviem či budeme mať dostatok fyzického plynu. Komodita bude minimálne o 10, 15 % drahšia, tranzitné poplatky sa nám minimálne zvýšia o niekoľko desiatok percent a ešte nemáme ani jasnú odpoveď z Európskej komisie čo spravíme s arbitrážou, pokiaľ nám stopnú kontrakt na plyn a hrozí nám pokuta 20 mld. eur. To sú dôsledky REPower. A mám týždeň čo týždeň stretnutie v Bruseli a v Luxemburgu a nedostali sme zatiaľ jasnú odpoveď čo máme povedať našim domácnostiam a nášmu priemyslu. Lebo bez týchto vecí sa nemôžme my baviť o nejakej konkurencieschopnosti Slovenska. A ak náhodou na arbitráži, to je jedno či vyhráme, či prehráme, ak ruská strana si započíta všetky veci a penále z nášho kontraktu, ... a povie, že po 2,30 alebo 2,29 nám nedodá ani obohatený urán na jadrové palivo, tak nebudeme mať ani elektrickú energiu na Slovensku. To sú presne otázky, ktoré som povedala na komisii. Teraz ja sa bavím o REPower za ktorý som zodpovedná a všetky tieto otázky a argumenty dávame na stôl Európskej komisii kde nemáme zatiaľ jasné odpovede čo bude po 1. 1. 2028 so Slovenskom. Pretože dnes sme na opačnej strane plynovodu, ktorý ide zo západu na východ.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážená pani poslankyňa, v nadväznosti na vašu otázku len chcem pripomenúť, že prevádzka funkčných jadrových reaktorov a tak isto aj otázka dostatočného jadrového paliva je v kompetencii hlavne prevádzkovateľa zariadení, to znamená Slovenských elektrární, ale a je predmetom citlivých obchodných informácií. Budem sa snažiť povedať len to čo povedať môžem. Spoločnosť Slovenské elektrárne má splatnú zmluvu s dodávateľom na dovoz obohateného ruského uránu a teda spracovaného v podobe jadrového paliva. Je to spoločnosť TVEL a v rámci tejto zmluvy boli využité všetky možné dodávky v rámci bežných zmluvných podmienok, plus na dodávky jadrového paliva boli využité aj všetky opcie, ktoré táto zmluva poskytovala.
Môžem vás ubezpečiť, že máme dostatok jadrového paliva, ktoré už čiastočne niektoré je na Slovensku, niektoré je v procese dovozu a zároveň vám viem aj poskytnúť informácie, že boli podpísané zmluvy s francúzskym Framatomom a s amerických Westinghousom na dodávku paliva, ktoré by malo ísť do existujúcich ruských reaktorov VVER-440 tým samozrejme, že ešte tieto palivá musia byť licencované Úradom jadrového dozoru. Ale nielen vás, ale aj občanov chcem ubezpečiť, že máme dostatok jadrového paliva. A ja pevne verím, že aj Európska komisia v rámci rokovaní o REPower pude prihliadať na argumenty, ktoré slovenská strana má a ktoré tam veľmi intenzívne opakujeme, že pokiaľ Európska únia nebude sebestačná v procese obohatenia prirodzeného uránu na ten obohatený urán z ktorého následne sa vyrábajú aj vyrába sa jadrové paliva, tak zatiaľ by mala počúvať, že jednoducho ruský dodávateľ obohateného uránu je veľmi dôležitý hráč na svetovom trhu a spoločnosti ako je Framatom a Westinghaus bez dodávok tohto obohateného uránu od tohto ruského dodávateľa nebudú vedieť pre nás vyrobiť dostatok jadrového paliva. Toľko asi, pokiaľ máte nejaké ďalšie otázky.

Ďakujem veľmi pekne. Veľmi krátko. Pán poslanec Galek, v dôvodovej správe na strane 17 k bodu 100 vám prečítam. Navrhovaná úprava predstavuje adaptáciu slovenskej zákonnej právnej úpravy na priamo uplatniteľnú právnu úpravu Európskej únie, konkrétne článok 19d revidovaného nariadenia EÚ 2019/943 upraveného nariadením EÚ 2024/1747, podľa ktorého ak sa členské krajiny rozhodnú podporovať investície financované z verejných zdrojov prostredníctvom systémov priamej podpory cien do nových nízkouhlíkových zariadení na výrobu elektriny z nefosílnych palív, musia tieto byť štrukturované ako dvojsmerné rozdielové zmluvy alebo rovnocenné systémy s rovnakými účinkami. Tieto schémy musia okrem záruky výnosov pre výrobcov z elektriny s nízkouhlíkových technológií zahŕňať aj obmedzenie o hornej hranici trhových výnosov príslušných výrobcov. Navrhovaná úprava v § 26a upravuje možnosť podpory formou zmluvy o vyrovnávacom režime na výrobu elektriny z jadrového paliva a súvisiace náležitosti tejto formy podpory, minimálne náležitosti zmluvy o vyrovnávacom režime a minimálnu dobu trvania tejto formy podpory. Účelom zmluvy o vyrovnávacom režime na výrobu elektriny z jadrového paliva je úprava vzájomných práv a povinností na zabezpečenie podpory príjmov oprávneného investora zariadenia na výrobu elektriny z jadrového paliva s cieľom dosiahnuť návratnosť investícií vynaložených týmto investorom. Neviem, asi ste si to zle prečítali. Je to vyslovene transpozícia novej smernice o redizajne trhu, ktorá umožňuje zahŕňať aj podporu jadra vyrovnávacím režimom. Máme tam termín transpozície do 17.7.2027. Tam nikto nehovorí o žiadnom výbere dodávateľa alebo žeby toto malo vplyv na výber dodávateľa. Využívame možnosť, resp. nevyužívame, aplikujeme to, čo nám smernica hovorí. A pán poslanec Štefunko, ja by som to nazvala, celkovo, keď tvoríte energetický mix, momentálne prístup k obnoviteľným zdrojom. My podporujeme obnoviteľné zdroje, podporujeme, čo sa týka domácností, čo sa týka priemyslu, ešte za bývalých vlád boli nastavené výzvy... .. a pán poslanec Štefunko. Ja by som to nazvala celkovo, keď tvoríte energetický mix momentálne prístup k obnoviteľným zdrojom. My podporujeme obnoviteľné zdroje, podporujeme čo sa týka domácností, čo sa týka priemyslu. Ešte za bývalých vlád boli nastavené výzvy, ktoré postupne spúšťajú, niečo tam upravujeme, aby napríklad tí, ktorí v priemysle si dajú fotovoltiku na strechu tak mali aj možnosť refinancovať si batériové úložisko, aby nám elektrinu, ktorú majú vyrobenú v prebytku si ukladali a nedodávali do siete. Ja by som to skôr nazvala, my sme za to, aby ten mix bol vyrovnaný, my sme za to, aby sme mali obnoviteľné zdroje ale okrem late adaptér by som to nazvala aj care full adaptér, pretože, keď sme care full tak sa nám nemôže stať to čo sa stalo minulú jeseň v septembri, keď nesvietilo slnko v južných krajinách Európy a keď nefúkal vietor v severných krajinách Európy tak ceny elektrickej energie dosahovali tisíc eur za mega watt hodinu a našťastie Európa mala jadro, našťastie. Včera som bola na bilaterálnom stretnutí s ministrom energetiky Talianska a povedal "závidíme vám vaše snahy, ktoré máte v jadre" asi toľko. Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Veľmi krátko. Pán poslanec Galek, v dôvodovej správe na strane 17 k bodu 100 vám prečítam. Navrhovaná úprava predstavuje adaptáciu slovenskej zákonnej právnej úpravy na priamo uplatniteľnú právnu úpravu Európskej únie, konkrétne článok 19d revidovaného nariadenia EÚ 2019/943 upraveného nariadením EÚ 2024/1747, podľa ktorého ak sa členské krajiny rozhodnú podporovať investície financované z verejných zdrojov prostredníctvom systémov priamej podpory cien do nových nízkouhlíkových zariadení na výrobu elektriny z nefosílnych palív, musia tieto byť štrukturované ako dvojsmerné rozdielové zmluvy alebo rovnocenné systémy s rovnakými účinkami. Tieto schémy musia okrem záruky výnosov pre výrobcov z elektriny s nízkouhlíkových technológií zahŕňať aj obmedzenie o hornej hranici trhových výnosov príslušných výrobcov. Navrhovaná úprava v § 26a upravuje možnosť podpory formou zmluvy o vyrovnávacom režime na výrobu elektriny z jadrového paliva a súvisiace náležitosti tejto formy podpory, minimálne náležitosti zmluvy o vyrovnávacom režime a minimálnu dobu trvania tejto formy podpory. Účelom zmluvy o vyrovnávacom režime na výrobu elektriny z jadrového paliva je úprava vzájomných práv a povinností na zabezpečenie podpory príjmov oprávneného investora zariadenia na výrobu elektriny z jadrového paliva s cieľom dosiahnuť návratnosť investícií vynaložených týmto investorom. Neviem, asi ste si to zle prečítali. Je to vyslovene transpozícia novej smernice o redizajne trhu, ktorá umožňuje zahŕňať aj podporu jadra vyrovnávacím režimom. Máme tam termín transpozície do 17.7.2027. Tam nikto nehovorí o žiadnom výbere dodávateľa alebo žeby toto malo vplyv na výber dodávateľa. Využívame možnosť, resp. nevyužívame, aplikujeme to, čo nám smernica hovorí. A pán poslanec Štefunko, ja by som to nazvala, celkovo, keď tvoríte energetický mix, momentálne prístup k obnoviteľným zdrojom. My podporujeme obnoviteľné zdroje, podporujeme, čo sa týka domácností, čo sa týka priemyslu, ešte za bývalých vlád boli nastavené výzvy... .. a pán poslanec Štefunko. Ja by som to nazvala celkovo, keď tvoríte energetický mix momentálne prístup k obnoviteľným zdrojom. My podporujeme obnoviteľné zdroje, podporujeme čo sa týka domácností, čo sa týka priemyslu. Ešte za bývalých vlád boli nastavené výzvy, ktoré postupne spúšťajú, niečo tam upravujeme, aby napríklad tí, ktorí v priemysle si dajú fotovoltiku na strechu tak mali aj možnosť refinancovať si batériové úložisko, aby nám elektrinu, ktorú majú vyrobenú v prebytku si ukladali a nedodávali do siete. Ja by som to skôr nazvala, my sme za to, aby ten mix bol vyrovnaný, my sme za to, aby sme mali obnoviteľné zdroje ale okrem late adaptér by som to nazvala aj care full adaptér, pretože, keď sme care full tak sa nám nemôže stať to čo sa stalo minulú jeseň v septembri, keď nesvietilo slnko v južných krajinách Európy a keď nefúkal vietor v severných krajinách Európy tak ceny elektrickej energie dosahovali tisíc eur za mega watt hodinu a našťastie Európa mala jadro, našťastie. Včera som bola na bilaterálnom stretnutí s ministrom energetiky Talianska a povedal "závidíme vám vaše snahy, ktoré máte v jadre" asi toľko. Ďakujem veľmi pekne.

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vládny návrh zákona transponuje a implementuje viaceré legislatívne akty Európskej únie, najmä smernicu a nariadenie o vnútornom trhu s elektrinou, ako aj čiastočne smernice o podpore energie z obnoviteľných zdrojov, o trhu s plynom a vodíkom a nariadenie o znižovaní emisií metánu.
Zmenami zákona o energetike sa zavádza právna úprava zmlúv o flexibilnom pripojení, rozširujú sa povinnosti prevádzkovateľov distribučných sústav, týkajúce sa zverejňovania údajov vo voľnej kapacite aj výpočte, dopĺňa sa právna úprava zmlúv o dodávke elektriny alebo združenej dodávke elektriny s pevnou cenou na dobu určitú, ako aj úpravy v oblasti ochrany spotrebiteľa, zdieľania elektriny aktívnych odberateľov a zavádza sa činnosť organizátora zdieľania.
Zákonom sa tiež dopĺňa možnosť podpory výroby elektriny z jadrového paliva prostredníctvom dvojsmerných rozdielových zmlúv, hodnotenie potrieb flexibility elektrizačnej sústavy a kompetencie Hlavného banského úradu v oblasti metánových emisií. Zmeny v zákone o regulácii v sieťových odvetviach rozširujú právomoc Úradu regulácie sieťových odvetví, najmä v oblasti monitorovania zmlúv na trhu dodávky elektriny, zdieľania elektriny, tvorby vzorových zmlúv pre zdieľanie elektriny a novú úpravu v prípade vyhlásenia cenovej krízy.
Novelizácia zákona o podpore obnoviteľných zdrojov energie a kombinovanej výroby a tepla zavádza pravidlá kaskádovitého využívania drevnej biomasy, vyrovnávací režim pre vybrané obnoviteľné zdroje energie a kreditný systém pre elektrinu využívanú v doprave. Rovnako sa upravujú ciele pre obnoviteľné zdroje v doprave a v priemysle a vytvára sa rámec pre akceleračné zóny, zrýchlenie povoľovania a nadradený verejný záujem. V nadväznosti na záväzky Slovenskej republiky, ktoré jej vyplývajú zo smernice o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov. Vo vzťahu k využívaniu prostriedkov modernizačného fondu sa návrhom zákona tiež zavádza osobitný proces poskytovania finančných prostriedkov z modernizačného fondu na právnom základe poskytovania dotácií podľa zákona č. 71/2013 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti ministerstva hospodárstva. Súčasťou návrhu sú aj zmeny v zákone o tepelnej energetike, zákona o alternatívnom riešení sporov a zákona o banskej činnosti.
Materiál nemá vplyv na rozpočet verejnej správy, informatizáciu, služby pre občana, ani manželstvo, rodičovstvo a rodinu. Predpokladá sa pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie, životné prostredie a sociálnu oblasť.
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu predloženého vládneho návrhu zákona.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, dovoľte mi, aby som na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 13 z 15. januára bola poverená uviesť vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 435 o patentoch, dodatkových ochranných osvedčeniach a o zmene a doplnení niektorých zákonov, patentový zákon, v znení neskorších predpisov.
Cieľom vládneho návrhu zákona je prijatie úprav v oblasti priemyselno-právnej ochrany patentov, dodatkových ochranných osvedčení, ochranných známok dizajnov a úžitkových vzorov a v oblastiach poplatku za udržiavanie platnosti patentu a správnych poplatkov.
Obsahom vládneho návrhu zákona je zaviesť právnu úpravu náhrady trov konania, ktoré vznikajú účastníkom sporových konaní pred Úradom priemyselného vlastníctva, zaviesť spoločné postupy vypracované v rámci konvergenčného projektu zmluvných štátov Európskej patentovej organizácie a zmeny vyplývajúce z aplikačnej praxe, implementácia spoločného postupu týkajúceho sa priznania práva, prednosti a spoločného postupu pri vydávaní a akceptovaní elektronických dokladov o práve prednosti predstavujú tzv. dobrú prax a vykonávajú ju takmer všetky zmluvné štáty Európskej patentovej organizácie. Odstraňujú sa zároveň, zároveň nedostatky právnej úpravy predovšetkým formovačného legislatívno-technického charakteru. Zároveň novelizačné články 2 a 5 obsahujú revíziu sadzieb správnych poplatkov zahrnutých v sadzobníku správnych poplatkov v časti Priemyselné práva a revíziu sadzieb udržiavacích poplatkov za platnosť patentovať dodatkových ochranných osvedčení.
Návrh zákona predpokladá pozitívne aj negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy, podnikateľské prostredie, na služby verejnej správy pre občana a pozitívne vplyvy na informatizáciu spoločnosti. Nebude mať vplyv na životné prostredie, sociálne vplyvy ani vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu. Nemá ani vplyv na limit verejných výdavkov.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ďakujem za pozornosť a dovoľujem si požiadať o podporu predloženého vládneho návrhu zákona.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Veľmi krátko budem reagovať. Čo sa týka všetkých bezpečnostných zložiek, myslím si, ako som povedala včera, tým, že celý systém bude spracovávať cloud ministerstva vnútra a zamestnanci dátového centra v Banskej Bystrici pod ministerstvom vnútra, ktorí tam robia desaťročia, nie prvýkrát sa stretávajú s citlivými údajmi aj bezpečnostných zložiek, presne vedia, o ktoré registre ide. Takže nemám najmenší strach o to, že by sme nejakým spôsobom narušili, nazvem to tak, ani nie ochranu osobných dát, ale citlivé informácie, ktoré tieto systémy majú.
A čo sa týka druhej veci. Ja by som, pán poslanec už tu nie je, viete, nie, nie, nie váš zo Slovensko SK. Energetickú krízu tu máme od 2022, myslím si, že mali sme sa na to pozerať, akým spôsobom sa pripravovali dáta aj v rámci energokrízy 2022, keď išli kompenzácie za 3,5 mld. eur. Dostala som nejaké informácie z MIRRI, že už vtedy na to tlačili, takže dalo sa to robiť nielen posledných 18 mesiacov, ale aj o niečo, o niečo skôr. A to, že dáta nie sú úplne vyčistené v niektorých informačných systémoch, ako my sa snažíme. Poviem tak, keby som bola na ministerstve vnútra, kde som robila 12 rokov a dali sme ako tak dokopy informatiku, tak možno sme dnes nemuseli mať problém ani s týmito dátami. Ďakujem veľmi pekne, čo sa týkajú iných rezortov.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám zákon, ktorého dôvodom na predloženie je, aby sme poskytovali údaje na účely adresnej energopomoci so zámerom vytvoriť rámec na poskytovanie energopomoci. Ide o prvotný zber dát, kde ministerstvo hospodárstva s ostatnými inštitúciami štátnej správy bude dáta vyhodnocovať, aby sme systém nastavili adresne a budeme sa pokúšať ho nastaviť čo najspravodlivejšie.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Budem sa snažiť byť stručná.
Pán poslanec Hargaš, na ministerstve vnútra sme voľakedy pripravili taký projekt, ktorý sa nazýval, že bezvýznamový identifikátor, a vaša bývalá šéfka pani Remišová ho zrušila. Bolo to úplne jednoduché riešenie, ako by sme, keď už hovoríme dnes celý čas o ochrane osobných údajov, tak nemuseli si zdieľať dáta naprieč štátnou správou, súkromnými spoločnosťami, s bankami a všade tam, kde využívajú dáta z referenčných registrov v súkromnom sektore, tak sme to nemuseli robiť na základe rodného čísla, ktorý obsahuje dátum narodenia, obsahuje pohlavie, mohli sme mať bezvýznamový identifikátor a zrušila to, vraj nebude podporovať také projekty, to len akože, keď už sa bavíme o tom GDPR, tak mi to prišlo na rozum. Preto sme sa, že sa to tu aj spomenulo, čo sa týka rodného čísla pri registri odberných miest.
Budem sa snažiť byť fakt stručná. Všetci sme za adresnú pomoc a jediné, čo tento zákon má napomôcť, aby sme v čo najväčšej miere ju poskytovali automatizovane. Keď raz štát má údaje a robili ste na MIRRI, tak ich má využiť. A tak ako keď s osobnou žiadosťou prídete na ÚPSVaR alebo na klientske pracovisko, tak sa vždy hneváte, že prečo si tam máme nosiť papiere o informáciách, ktoré má štát, a nevedia si to tí ľudia vylustrovať. Nič iné nerobíme teraz, len aby sme adresnú pomoc v čo najväčšej miere zautomatizovali. Ja nehovorím o tom, že nebude existovať fyzický kontakt na ÚPSVaR-och, pretože, samozrejme, rátame aj s alternatívami, že 80 % ľudí, ktorí dostanú automaticky energetickú pomoc, tak 20 % ľudí sa môže stať, že budú mať špeciálne postavenia, alebo špeciálne okolnosti, za ktorých im túto adresnú pomoc dáme. Ale to je už potom na ďalšiu debatu a ja veľmi rada prídem aj na hospodársky výbor, keď budem predkladať druhý zákon a vysvetlím vám celé, ako sa to spracovávalo.
Čo sa týka, zhruba začnem ešte raz. Adresná pomoc, chceme ju najviac automatizovať. Nechcem, aby ľudia chodili na úrady a dávali si žiadosti. Môžme sa baviť o tom, keď vy hovoríte, že nechcete a viete dobre, že ju nechcete prijímať, energetickú pomoc, a máme vás z toho zoznamu vyškrtnúť, vieme sa o tom baviť, určite. Chápem niektoré pohnútky niektorých ľudí. Nemáme proti nim nič.
Vplyv na financie. Nehovorím, že to nič nestojí, ale keďže vieme, v akom stave sú naše financie, tak sme si dovolili spraviť to, že všetky financie, ktoré mám z ešifovských peňazí a sú dedikované do oblasti energetiky a sme ich neminuli, tak spoločne po konzultácii ich dávame na monitorovací výbor a budú venované na národný projekt adresnej pomoci a všetky inštitúcie, ktoré sa budú nejakými nákladmi na tomto podieľať, tak budú môcť z týchto prostriedkov čerpať. V prvej fáze približne máme 17 mil. eur a má to ísť, samozrejme, aj na nákup hardvéru aj na nejaké softskiels a tak ďalej.
Čo sa týka ministerstva hospodárstva, chcem všetkých ubezpečiť, že ministerstvo hospodárstva nejde nikoho lustrovať, ani si nejde stavať nové dátové centrum, ani si nejde stavať informačné systémy. Všetko ideme robiť v cloude ministerstva vnútra, za pomoci ministerstva vnútra, za pomoci IVeS-u. Jediným vlastníkom nového registra bude ministerstvo hospodárstva a to bude register odberných miest, pretože dnes taký register neexistuje. A pre elektrinu máme aspoň OKTE, ale pre plyn takéhoto, nazvem takýto subjekt, ktorý by všetko takto zlučoval a integroval, nemáme. Nejdeme nikoho lustrovať, to už som oznámila a vy ste to tu jasne povedali, dvanásť informačných systémov, veľa procesov beží na pozadí. My len chceme na tú automatickú podporu dať viaceré procesy, viaceré výpočty, analýzy a implementovať to tak do informačných systémov, aby tie vyhodnocovacie procesy, analytické procesy bežali na pozadí. My sa nejdeme v tých dátach hrabať ani nejdeme v nich lustrovať. A naopak, ak niekto bude mať pocit, že musí niečo reklamovať, tak, samozrejme, túto službu chceme dať hlavne na úrady práce, sociálnych vecí a rodiny, ktoré sa v týchto dátach alebo v takýchto dátach orientujú, majú k nim prístup, alebo na klientske pracoviská. Ale dá sa spraviť aj anonymizovaný prístup k informáciám, to znamená, že systém vám odpovie áno – nie a nemusíme si zdieľať nejaké informácie o... ako vy hovoríte, že každý sa bude pozerať na citlivé dáta.
Dotýkame sa príjmov hlavne preto, že chceme energetickú chudobu odviesť od hlavného parametra, a to je príjem domácnosti. Preto potrebujeme vedieť aj príjem, a preto potrebujeme vidieť aj možno nejaké iné dáta z finančnej správy, ako sú napríklad výplata dividend pri podnikateľoch, ktorí si dajú najmenšie mzdy a takto by padli do energopomoci a žijú z dividend, z výplaty dividend. A presne preto sa pýtame finančnej správy, v akej periodicite aké dáta nám idete posielať alebo, respektíve poskytovať do tých systémov, kde na pozadí bude bežať analytický proces.
No a možno ešte ďalšiu vec. Zákon na nevyhnutný čas. Ten projekt je definovaný na niekoľko rokov, nie je to len na jeden rok, pretože ja som na tom ministerstve hospodárstva nenašla akože vôbec nič. Ja som tam nenašla ale že nič. Jediný nápad, deliť niečo podľa spotreby a odrezať spotrebu, niektorú kompenzovať a zbytok si každý zaplatí sám.
Ideme do takej situácie, že by sme chceli, dokonca nie v prvom roku, ale v ďalších rokoch pracovať aj na tom, že vytvoríme nejaké teplotné mapy na Slovensku a tieto teplotné mapy na Slovensku a okresy podľa teplotných máp budú mať rozličné tarify, pretože, dáte mi za pravdu, že dom na Orave, ktorý kúri desať mesiacov, asi spotrebuje viacej plynu ako dom v Komárne, ktorý kúri šesť mesiacov. Chceme sa s takýmito vecami pohrať s rozumom a triezvou praktickosťou.
A ešte raz opakujem. My nejdeme lustrovať, my ideme spraviť adresnú pomoc čo najviac automatizovane. A súhlasíme za to, že minulý rok sme dávali plošnú pomoc, tento rok plošná pomoc. Keď pán Galek povedal, že helikoptérové peniaze, no tento rok nás plošná pomoc stojí zhruba 235 miliónov. Myslím si, že je to oveľa väčší rozdiel ako miliarda dvesto alebo tri a pol miliardy, ktorú platili oni za ich vlád.
Myslím, že to asi tak v skratke všetko. Ja, keď ste spomínali možno ešte jednu vec. Mamička pri narodení dieťaťa, áno, to sú životné situácie, ktoré sme preberali a riešili ešte od 2008, ale tiež sa nepýtali ste mamičky, či môžete sa bežať alebo hrabať v nejakých údajoch na pozadí, ale automaticky jej tie dávky vyplácate pri narodení dieťaťa. Takže my nič iné nerobíme, nikam sa nejdeme hrabať, ale keď raz máme na základe príjmu domácností zhodnotiť, či daná domácnosť má nárok na energopomoc, alebo nemá, tak ten príjem asi potrebujeme vedieť, potrebujeme vidieť aj výšku nejakých iných príjmov, nielen príjem fyzickej osoby, aby sme boli spravodlivejší, a všetko bude bežať v cloude ministerstva vnútra. Nejdeme robiť žiadne dodatočné náklady, že by sme ministerstvo hospodárstva teraz išli dať alebo, respektíve stavať z neho nejakého nového IT providera. To je celé.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, už v skrátenom legislatívnom konaní a v rámci rozpravy skráteného legislatívneho konania som vysvetľovala, že potrebujeme zákon, na základe ktorého môžeme získavať údaje z referenčných registrov rôznych inštitúcií štátnej správy, aby sme vedeli, v akom stave sú konkrétne dáta, ktoré potrebujeme na automatické vyplácanie kompenzácií v rámci energopomoci, a preto tento zákon aj v skrátenom legislatívnom konaní. Tento rok ešte určite príde do parlamentu konkrétny zákon, ktorý bude hovoriť o konkrétnych podmienkach získania energopomoci.
Ďakujem veľmi pekne za slovo.