Videokanál poslanca

Vážený pán poslanec, slovenská vláda dlhodobo upozorňuje, že Green Deal, to znamená zelená transformácia, musí byť realistická a musí hlavne aj prihliadať na to, aká je štruktúra nášho hospodárstvo a nielen teda nášho, ale aj jednotlivých krajín Európskej únie, pretože od správy Maria Draghiho z minulého roka zo septembra uplynulo zhruba dvanásť mesiacov a jasne správa pojednávala o tom, že Európa síce má byť zelená, určite máme prihliadať na ochranu životného prostredia a má sa výrazným spôsobom najrozvinutejší kontinent podieľať na záchrane, na záchrane našej planéty, no však Európa stráca konkurencieschopnosť, a to bolo jasne v tej správe uvedené. Stráca konkurencieschopnosť kvôli tomu, že jednak tie ciele, ktoré boli nastavené v Green Deale, boli nastavené veľmi ambiciózne. Áno, berieme aj situáciu, že boli nadstavované ešte pred pandémiou, boli nadstavované pred vojnou na Ukrajine, aj dokonca pred energetickou krízou. No však obávame sa, že po týchto krízach, ktorými Európa prešla, tieto ciele mali byť skutočne zoptimalizované na to, čo Európa vie zvládnuť a, ako som spomínala, jasne o tom hovorí správa Maria Draghiho.
Ak ste si v nedávnych, v posledných dňoch všimli aj vyjadrenia Maria Draghiho, tak hovoril o tom, že nie úplne ambiciózne Európa túto správu si vzala k srdcu a očakával rýchlejšie konanie a ambicióznejšie konanie v čase, odkedy táto správa vyšla, a dokonca tam hovoril, že skoro v podstate táto správa nie je reflektovaná nejakými novými opatreniami na pôde Komisie. My na každom jednom stretnutí, a nielen teda moji kolegovia, ale aj ja osobne, keďže sa zúčastňujem až troch zasadaní ministrov, ministrov pre energetiku, ministrov pre konkurencieschopnosť a ministrov pre obchod, na každom jednom stretnutí ministrov sa snažíme, snažíme akcelerovať myšlienku, aby Európa skutočne Green Deal prehodnotila a aby nemal negatívny vplyv na jednotlivé hospodárstvo.
Keďže, samozrejme, Slovenská republika, dobre vieme, že je v podstate lídrom, čo sa týka počtu vyrobených vozidiel na počet obyvateľov, tak sa zaujíma hlavne o to, ako to bude prebiehať v automobilovom priemysle, bolo rozhodnuté 2035 zákaz výroby spaľovacích motorov, už sami vidíte, že Európa čiastočne prehodnotila, alebo resp. tie ciele, ktoré mala na roky ´25 – ´27, tak spriemerovala a tie kvóty, ktoré boli dané na každý rok, tak v podstate ich dala na nejaké širšie časové obdobie. Je to jednoducho fakt, že automobilový priemysel stráca konkurencieschopnosť a nielen kvôli cenám vysokých energií, ale aj kvôli tomu, že prechodom na výrobu elektrických vozidiel sme menej konkurencieschopní ako sú čínske automobily, žiaľ, Európa nemá dostatok nerastných surovín, ktoré vstupujú do výroby batérií a následne batériových komponentov. Celý subdodávateľský reťazec na výrobu týchto batériových komponentov je v rukách iných kontinentov a najmä teda v rukách Číny, jednoducho je to veľmi problematické pre automobilky si vybudovať nový subdodávateľský reťazec, ktorý je ešte oveľa finančne náročnejší ako subdodávateľský reťazec na výrobu automobilov so spaľovacím motorom. Ja sa osobne potýkam s dvoma prístupmi, jeden prístup, ktorý je zastupovaný časťou automobilového priemyslu na Slovensku, hovorí o tom, že k prehodnoteniu cieľa na rok 2035, zákaz výroby spaľovacích, by malo prísť, pretože nebudú schopní do 2035 konkurovať sortimentom vyrobených elektrických vozidiel, na druhú stranu tu máme niektoré automobilky, ktoré investovali miliardy do nových produkčných liniek a plánujú a teda prispôsobili sa tomuto strategickému rozhodnutiu a ony naopak sa sťažujú, že ak by tento cieľ na 2035 mal byť prehodnotený, tak s tým majú vážny problém, čo sa týka investícií a následne aj konkurencieschopnosti po roku 2035. Musíme si uvedomiť, že niektoré automobilky väčšinu svojho sortimentu vyvážajú a tam nie je len... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za otázku. Pán poslanec všetky výzvy, ktoré boli pripravené na SIEA a ktoré boli naplánované v rámci SIEA aj na ministerstve hospodárstva, tak boli naplánované ešte bývalými vedeniami ministerstva hospodárstva a ja som tieto výzvy upravovala skutočne iba v minimálnej podobe. Ich zoznam, čo ešte všetko bude vyhlásené tento rok, budúci rok, vám kľudne dáme aj s jednotlivými alokáciami, vôbec s tým nemáme problém. Väčšina z týchto výziev zbehla a, nazvem to, nie je pozastavená kvôli tomu, že by nebol dopyt, ale je pozastavená kvôli tomu, že už nie sú finančné prostriedky a chceme finančné prostriedky, aby sa do nich doliali.
Čo sa týka energopomoci, poviem vám to tak, ako som to odpovedala už pri rozprave k zákonu o adresnej energopomoci. My sanujeme z energopomoci z balíka zhruba 435 mil. hlavne zvýšené ceny energií, čo sa týka plynu, a zvýšené ceny tepla. Pri teple si dávame veľký pozor, ktorý región zvyšuje ceny a ktorý ceny nezvyšuje, pretože nie všetky centrálne, alebo všetky subjekty centrálneho zásobovania tepla zvyšujú svoje ceny. Takže budeme sanovať len tam, kde sa zvyšujú. No a tá druhá čiastka z celej energopomoci ide hlavne na zvýšenie cien plynu. Žiaľ, neobnovením toku plynu cez ukrajinské územie a následným aj nákupom plynu Ukrajinou na stredoeurópskom trhu sa zvýšili ceny hneď po zastavení plynu zhruba o 25 %. Čiastočne potom vyklesali, ale celkovo v priemere máme o 10 % vyššie ceny, ako má zbytok Európy, a preto pristupujeme k energopomoci. Jednoducho nechceme, aby domácnosti trpeli rozhodnutím, že sa naďalej nedováža plyn cez potrubie cez Ukrajinu a zároveň, že prichádza aj k REPoweru, to znamená odstrihnutiu sa od ruských dodávok plynu. A my musíme a máme potrebu, aby sme pomáhali slovenským domácnostiam s nárastom cien energií. Nemyslíme si, že slovenské domácnosti majú veľmi veľké príjmy, aspoň približne 90 % domácností, ktoré mienime sanovať na budúci rok, a preto sme povedali, že pomoc ľuďom doručíme s vysokými cenami energií v takom rozmere, ako bude možná.
Boli tu viaceré otázky, prečo z eurofondov. Sama Európska komisia v dôsledku REPower a v dôsledku toho, že máme vyššie ceny v stredoeurópskom regióne, odsúhlasila financovanie tejto energopomoci z prostriedkov eurofondu. Určite už len registrom odberných miest, ktorý bude zriadený na základe zákona, ktorý dneska predkladám, a máme prvé čítanie hneď po hodine otázok, už len týmto zákonom vytvoríme register odberných miest, ktorý bude analytikom dávať jasné informácie na to, kde sa efektívne vynakladajú prostriedky na zníženie energetickej náročnosti budov. Budeme mať jasné analytické pravidlá a výstupy na to, aby sme sa vedeli rozhodnúť aj pri prichádzajúcej legislatíve, ktorá k nám prichádza z Európskej únie, čo sa týka energetickej efektívnosti a našich povinností, ktoré máme do 2030 plniť ako štát. Pracujeme na tom, aby tie opatrenia boli adresné. Nemyslím teraz pomoc, ale tam, kde treba pomôcť s energetickou efektívnosťou, tak budeme tie opatrenia aj v rámci výziev adresovať a budeme tam tie ciele dávať. Ja vám len príklad poviem, Zelená domácnostiam.
Zelená domácnostiam pre sedem krajov bola v nejakom objeme. Zrazu Zelená domácnostiam pre Bratislavský kraj bola posledným vedením ministerstva hospodárstva navýšená na trojnásobné množstvo, ako má každý iný kraj. Nechápali sme prečo. Zrejme asi, ako vy hovoríte, bola to tá politická korupcia, alebo nejak tak to nazvem. My sme spriemerovali Bratislavský kraj podľa počtu obyvateľov na takú pomoc, aby bolo to porovnateľné s ostatnými krajmi a ešte dodnes táto časť zelených domácností tejto výzvy ešte nie je vôbec vyčerpaný. Nevieme prečo.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Vážený pán poslanec, poslednou vyhlásenou výzvou Slovenskej inovačnej a energetickej agentúry je výzva na podporu energetickej efektívnosti a využívania obnoviteľných zdrojov v podnikoch, ktorá bola vyhlásená v apríli tohto roka. Predmetná výzva vychádza pri stanovení výšky nenávratného finančného prostriedku z pravidiel stanovených v platnej stratégii financovania Európskeho fondu regionálneho rozvoja, Európskeho sociálneho fondu plus Kohézneho fondu, Fondu na spravodlivú transformáciu európskeho námorného, rybolovného a akvakultúrneho fondu na programové obdobie na 2021 – 2027. V schéme štátnej pomoci na opatrenia energetickej efektívnosti a v schéme štátnej pomoci na podporu energie z obnoviteľných zdrojov energie, obnoviteľného vodíka a vysokoúčinnej kogenerácie, pričom maximálna miera príspevku vrátane podielu zo štátneho rozpočtu nesmie presiahnuť zadefinovaný strop. Z uvedeného vyplýva, že Slovenská inovačná a energetická agentúra postupuje v zmysle platných predpisov a nariadení upravujúcich možnosti financovania subjektov oprávnených v rámci tejto výzvy, t. j. podnikateľských subjektov a subjektov, ktoré sa stávajú účastníkmi hospodárskej súťaže. Štandardne sa 15-percentná miera financovania zo štátneho rozpočtu uplatňuje pri subjektoch štátnej správy, pričom táto posledná výzva, na ktorú ste sa pýtali, je zameraná na podporu podnikateľských subjektov. Slovenská inovačná a energetická agentúra uvádza, že nejde o úpravu, ani zmenu politiky a nastavenie vychádza z pravidiel stanovených v platnej stratégii financovania Európskeho fondu regionálneho rozvoja, Európskeho sociálneho fondu plus Kohézneho fondu, Fondu na spravodlivú transformáciu a tak ďalej a tak ďalej. V zmysle harmonogramu plánovaných výziev programu Slovensko 2021 – 2027 na rok 2025 verzia 6.1 plánu Slovenská inovačná a energetická agentúra ešte vyhlási tri dopytové výzvy a jednu výzvu na predloženie národného projektu v štvrtom kvartáli 2025. Cieľom inovačnej a energetickej agentúry je všetky výzvy uvedené v predmetnom harmonograme vyhlásiť v plánovanom termíne a neuvažujeme s pozastavením, resp. s rušením niektorých výziev.

Ďakujem veľmi pekne.
Vážená pani poslankyňa, dovolím si zastúpiť ministra dopravy.
Ministerstvo dopravy aj v prípade prvého konsolidačného balíka zareagovalo promptne a prijalo opatrenia naprieč celým rezortom, takisto sa tak deje aj teraz v rámci zostavovania rozpočtu verejnej správy na roky ´26 – ´28 a, samozrejme, aj v rámci druhého konsolidačného balíka. Naše opatrenia sú zamerané na samotnú prevádzku, teda chod rozpočtových organizácií, ako aj spoločností, ktoré sú či už úplne alebo čiastočne financované zo štátneho rozpočtu. K prijímaniu opatrení však pristupujeme s odbornou starostlivosťou, aby bol zabezpečený riadny výkon činnosti organizácií a spoločností v súlade s predmetom ich činnosti a v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide teda o opatrenia v personálnej oblasti, znižovania limitu zamestnancov, kde dochádza k racionalizácii jednotlivých procesov. Celkom za štyri rozpočtové organizácie, ktoré sú v zriaďovateľskej pôsobnosti ministerstva dopravy, znižujeme limit o 45 zamestnancov. Rovnaké opatrenia robíme v tomto roku aj v prípade našich spoločností, Železnice Slovenskej republiky plánované zníženie o 500 zamestnancov, Železničná spoločnosť Slovensko zníženie o 350 zamestnancov a obdobne pristupujeme aj k Národnej diaľničnej spoločnosti. Zároveň znižujeme výdavky aj v oblasti poskytovania služieb, tovarov a prác, s odbornou starostlivosťou pristupujeme ku každej zákazke, ktorá sa má realizovať v rámci jednotlivých plánov verejného obstarávania na príslušný rok, na tento proces máme vytvorený interný kontrolný a hodnotiaci systém. Naše opatrenia a zníženie dopadov na štátny rozpočet predstavujú sumu 58 mil. eur. V rámci návrhu rozpočtu na nasledujúce rozpočtové obdobie tak ministerstvo upravilo svoj rozpočet v rámci bežných výdavkov. Tak ako bolo spomenuté, opatrenia sa realizujú aj v obchodných spoločnostiach, ktoré sú pod zriaďovateľskou pôsobnosťou ministerstva dopravy, znižujú výdavky aj v oblastiach financovaných z vlastných zdrojov.
Ďakujem veľmi pekne za otázku.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, vážený pán predsedajúci.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám návrh zákona, ktorý neslúži len tejto vláde, ale umožní každej jednej vláde adresne pomáhať zraniteľným domácnostiam, zraniteľným skupinám občanov so zvýšenými cenami energií a umožní aj pružne reagovať na to, akým spôsobom a v akom rozsahu má byť adresná pomoc vyplácaná.
Predkladám návrh zákona, ktorý prináša poriadok do systému. Na Slovensku máme približne 2 mil. domácností a máme približne 2,5 mil. odberných miest a je nemysliteľné, aby sme ľudí a takéto číslo domácností naháňali... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Danko, Andrej, podpredseda NR SR
Prosím, kľud v sále!

Saková, Denisa, podpredsedníčka vlády a ministerka hospodárstva SR
... naháňali po úradoch s papiermi a nútili ich, aby nám priniesli údaje, ktoré štát v informačných systémoch už má. V rámci informatizácie sme tu budovali niekoľko informačných systémov, ktoré spadajú podľa kompetenčného zákona pod správu rôznych štátnych inštitúcií a vždy sme obdivovali Estónsko, ako je ďaleko v informatizácii. Dnes, keď prinášame tento zákon, aby sme adresnú energopomoc robili automatizovane, bez toho, že občania niekam musia chodiť a opätovne si pýtať papiere a potvrdenia o príjmoch s pečiatkami, tak vlastne zisťujeme, ako keby sme to ani nemali po nich chcieť, resp. aby sme nemali po nás chcieť, aby sme to robili automaticky. Povedzme si, ako to bude fungovať.
Vláda Slovenskej republiky podľa tohto zákona, ktorý určuje právny a inštitucionálny rámec na poskytnutie energopomoci, vláda na základe svojho nariadenia určí, do akej hranice príjmu a v akom rozsahu bude adresná energopomoc poskytovaná. To znamená, bude môcť pružne reagovať na to, ako sa nám s cenami energií, alebo ako ceny energií sa nám hýbu na trhu a bude pružne reagovať aj na to, ako budú potreby ľudí a ich domácností. V zákone je jasne napísané, že táto energopomoc sa minimálne raz ročne bude prehodnocovať, to znamená, že systém minimálne raz ročne prehodnotí automatickým výpočtom, kto nárok má a kto nárok nemá. Všetky použité údaje sa po tomto spracovaní automaticky vymažú a ministerstvo vo svojom informačnom systéme odberných miest žiadne takéto údaje citlivé nebude nikdy mať. A keďže je vylúčený zásah človeka pri tomto automatickom spracovaní, to znamená, že je aj vylúčenie zneužitia takýchto citlivých osobných údajov u konkrétnych osôb.
Na základe takto určeného princípu bude domácnosti od začiatku roka poskytovaná adresná energopomoc. Každý, komu adresná pomoc mala byť poskytnutá a nejakým spôsobom poskytnutá nebola a cíti sa dotknutý, že tá adresná pomoc mu mala byť poskytnutá, určite bude mať aj možnosť reklamácie. My zbierame údaje a porovnávame údaje z rôznych databáz, napríklad distribučných spoločností, predajcov energií a, samozrejme, narážame na kvalitu dát, ktorá v informačných systémoch, ja nehovorím tu o distribútoroch a predajcoch odberných miest, ale aj na kvalitu dát, ktoré máme v informačných systémoch štátnej správy, a doslova a do písmena veľakrát sa zastavujeme na tom, že tieto údaje musíme konkrétnej štátnej inštitúcii, musíme ju na to upozorniť a požiadať ju o to, aby si tieto údaje, ktoré nie sú kompatibilné, vyčistila alebo resp. dala do poriadku.
Citlivé informácie, ako sú napríklad informácie o platoch, keď bude žiadosť, budeme ich doručovať danej konkrétnej osobe veľmi citlivo a hlavne ich budeme doručovať za najvyšších bezpečnostných pravidiel a bezpečnostných opatrení tak, ako sa nám v súčasnosti doručujú informácie alebo resp. doručujú doklady na klientske pracoviská.
Aby sme toto všetko vedeli zabezpečiť, vytvoríme, ako som spomínala, na základe tohto zákona register odberných miest, kde, ešte raz zopakujem, v § 9 ods. 2 máte presné vymenovanie údajov, ktoré tento register odberných miest bude zhromažďovať a tento register odberných miest bude automatickým spôsobom v budúcnosti využitý na realizáciu výpočtu nárokov na adresnú energopomoc. Všetko bude uložené, tento informačný systém bude uložený v dátovom centre ministerstva vnútra pod rovnakým stupňom ochrany, ako je zabezpečený schengenský informačný systém, ako sú zabezpečené dokladové agendy. Tieto opatrenia nám pravidelne kontroluje aj Európska komisia.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem za slovo, vážený pán predsedajúci.
Nebudem túto rozpravu zbytočne dlho naťahovať. Hovoríme o skrátenom legislatívnom konaní, to znamená, na celý zákon, štruktúru zákona a na to, čo zákon upravuje, si nechám čas, priestor po prvej rozprave. Prvom čítaní, pardon. Budem reagovať len na to, čo som tu počula ako odôvodnenia, že si jednotliví poslanci nemyslia, že toto by malo ísť na skrátené legislatívne konanie, teda zákon o energopomoci.
Všetci vieme, že na jar tu bol zákon, viacerí ste to spomínali, na základe ktorého sme na ministerstve hospodárstva sa snažili porovnávať a zosumarizovať údaje, ktoré máme v informačných systémoch štátnej správy. Nelustrovali sme, opakujem, nelustrovali sme, skúmali sme kvalitu dát a na základe tejto kvality dát sme nastavili architektúru informačného systému, ktorý by mal slúžiť na výpočet adresnej energopomoci, a nastavili sme aj schému výpočtu. Preto dnes sme v skrátenom legislatívnom konaní, pretože sme potrebovali na toto niekoľko mesiacov. Takýto systém, ktorý by mal byť v správe ministerstva hospodárstva, kde jednotlivé dáta, ktoré bude ten systém obsahovať, rieši § 9 ods. 2, nejde o žiadnu novú SIS-ku, informačnú službu, bezpečnostnú zložku, si to tam jasne pozrite a prečítajte. Keď niekto bude mať pochybnosť, ods. 4 toho istého paragrafu hovorí o automatickom výpočte, či niekto má alebo nemá nárok na energopomoc a ak na tento výpočet použijeme dáta z iných informačných systémov, ktoré sú v tom istom cloude ministerstva vnútra, dáta sú hneď po výpočte zmazané, zmazané. Ministerstvo vnútra v tomto cloude prevádzkuje schengenský informačný systém, dokladovú agendu a iné bezpečnostné ďalšie systémy jednotlivých inštitúcií štátnej správy, samozrejme za najprísnejších bezpečnostných opatrení, ktoré dokonca pri európskych alebo respektíve schengenskom informačnom systéme kontroluje Komisia každé tri roky.
Troška možno ešte v rámci tých energokompenzácií a prečo z eurofondov. Pani poslankyne, páni poslanci, sama toto schválila Európska komisia, keď sme ju o to žiadali, z jedného jediného dôvodu. Spravila ideologické rozhodnutie o RePower, to znamená ukončenie dodávok ruských energetických médií. V rámci plynu, odkedy začala Ukrajina od januára tohto roka nakupovať plyn v stredoeurópskom regióne, máme 10 % vyššie ceny plynu v strednej Európe, ako ich má západná Európa. A pri rokovaniach s Európskou komisiou, keďže toto je dôsledok RePoweru, bolo vyhodnotené, že áno, s energo alebo respektíve z eurofondov môžeme financovať aj energopomoc na budúci rok.
A keď už sa bavíme teda o skrátenom legislatívnom konaní, a viacerí to tu kritizujete, jediná poznámka možno, pán poslanec Dostál, hovorili ste tu o tom, že takýmto skráteným legislatívnym konaním, citujem: „môže byť znížená kvalita výsledku". Pán poslanec, boli ste štátnym právnikom na ministerstve spravodlivosti a pani ministerka Kolíková vtedy priniesla do parlamentu v skrátenom legislatívnom konaní reformu súdnictva, ktorá tu bola asi najväčšia za posledných 30 rokov. (Reakcia z pléna.) Bola bola. Jedna bola, jedna časť tej reformy bola, pretože sme ju kritizovali, že takáto reforma súdnictva, si to nájdeme, takáto reforma súdnictva je v skrátenom legislatívnom konaní. Toľko možno k tomuto vášmu argumentačnému postoju, čo sa týka skráteného legislatívneho konania.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám na schválenie skrátené legislatívne konanie o návrhu zákona o energopomoci, kde týmto návrhom zákona potrebujeme zabezpečiť vhodný, primeraný právny a inštitucionálny rámec na poskytovanie adresnej pomoci, t. j. pomoci obyvateľstvu so zvýšenými cenami energií. Uplatňovaním adresnej pomoci dotknuté energetické domácnosti, ku ktorým sa, ktorým sa prizná nárok na energopomoc v roku 2026, budú chránené pred skokovitým nárastom cien za elektrinu, plyn a teplo. Podľa skutočností známych v príprave, pri príprave tohto materiálu bol predpoklad, že na zabezpečenie rovnakej úrovne cien energií pre domácnosti aj na rok 2026 je približne, by bolo potrebných približne 475 mil. pri zachovaní plošného charakteru poskytovanej pomoci. Rozhodli sme sa, že táto pomoc bude adresná a súvisí to aj s tým, že so Slovenskými elektrárňami máme memorandum, ktoré taktiež nemôže byť uplatnené plošne, pretože by nám ho už Európska komisia ďalej nepovolila využiť.
Podľa § 89 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady navrhujem, aby vzhľadom na to, že môže dôjsť aj k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd a k značným hospodárskym škodám, aby bol vládny návrh zákona o adresnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov schválený v skrátenom legislatívnom konaní.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si požiadať o schválenie skráteného legislatívneho konania.

Ďakujem veľmi pekne.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vám predložiť vládny návrh zákona na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmenami a doplneniami Dohovoru energetickej charty. Ide o medzinárodnú zmluvu, ktorá bola prijatá 3. decembra 2024 na ministerskej konferencii energetickej charty.
Cieľom materiálu je schváliť zmeny a doplnenia dohovoru z dôvodu potreby zosúladiť jeho znenie so súčasnými environmentálnymi cieľmi, napríklad cieľmi Parížskej dohody, Európskej zelenej dohody a s modernými štandardmi ochrany investícií Európskej únie. Zmeny a doplnenia dohovoru sa týkajú ôsmich oblastí, ktorými sú napríklad používanie nových definícií, ochrana investícií, urovnávanie sporov, tranzit alebo udržateľný rozvoj a sociálna zodpovednosť podnikov.
Materiál nemá vplyvy na rozpočet verejnej správy, na podnikateľské prostredie, nemá sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie, informatizáciu spoločnosti, služby verejnej správy pre občana ani vplyv na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o vyslovenie súhlasu so zmenami a doplneniami tohto dohovoru.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, uznesením vlády Slovenskej republiky č. 410/2025 som bola poverená uviesť vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon, zákon č. 56/2018 Z. z. o posudzovaní zhody výrobku, sprístupňovaní určeného výrobku na trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Vládnym návrhom zákona sa preberajú povinnosti výrobcov batérií do domácností, ako aj priemyselných batérií a lehota na podávanie, na podávanie správ v oblasti rádiových zariadení. Implementuje sa alebo čiastočne sa implementuje sedem nariadení Európskeho parlamentu a Rady, dve delegované a vykonávacie nariadenia Európskej komisie a dve vykonávacie rozhodnutia Európskej komisie.
Vzhľadom na rozsah jednotlivých ustanovení európskych nariadení a vykonávacích predpisov je potrebná úprava vládneho návrhu zákona, pretože ten je rámcovým zákonom pre sprístupňovanie určených výrobkov na trhu a jeho prostredníctvom dochádza k zosúladeniu všetkých spoločných požiadaviek, k zavedeniu terminológie pre oblasť posudzovania zhody, autorizácie a notifikácie, pravidiel pre sprístupňovanie určených výrobkov na trhu a postupu orgánov dohľadu pri dohľade nad určenými výrobkami.
Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky sa ustanovuje ako notifikujúci orgán pre nové skupiny určených výrobkov, a to pre batérie, systémy umelej inteligencie, permanentné magnety, kybernetickú odolnosť produktov s digitálnymi prvkami a aj výrobky, ktoré prichádzajú do kontaktu s vodou určenou na ľudskú spotrebu. Ďalej sa ustanovujú orgány dohľadu nad novými určenými výrobkami.
V súvislosti s vykonávacími rozhodnutiami Európskej komisie sa dopĺňa Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo povinnosť zasielať údaje Európskej komisii spojené s používaním pyrotechnických výrobkov kategórie F1 až F4 a údaje a informácie v súvislosti so strojovými zariadeniami.
Návrh zákona ďalej upravuje činnosť orgánov dohľadu a výkon dohľadu nad určenými výrobkami, terminologicky spresňuje niektoré ustanovenia a mení šesť ďalších právnych predpisov s cieľom zabezpečiť ich súlad s predloženým návrhom.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ďakujem za pozornosť a dovoľujem si vás požiadať o podporu predloženého vládneho návrhu zákona.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 108/2024 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, predstavuje transpozíciu smernice Európskej únie 2024/825. Pokiaľ ide o posilnenie postavenia spotrebiteľov v rámci zelenej transformácie prostredníctvom lepšej ochrany pred nekalými praktikami a prostredníctvom lepšieho informovania a smernice Európskej únie 2024/1799, pardon, 1799, áno, o spoločných pravidlách na podporu opravy tovaru.
Cieľom materiálu je motivovať spotrebiteľov k udržateľnej spotrebe a oprave tovarov, prináša konkrétne opatrenia na podporu opraviteľnosti tovarov, zlepšenie informovanosti spotrebiteľov a zníženie produkcie odpadu. Zavádza sa nová povinnosť pre výrobcov vybraných druhov výrobkov, ako sú práčky, vysávače, mobilné telefóny, zabezpečiť opravu tovaru, a to bezplatne alebo za cenu, ktorá neodrádza spotrebiteľa od opravy. Doba zákonnej zodpovednosti za vady sa predlžuje potom o dvanásť mesiacov, ak si spotrebiteľ pri reklamácii vadného tovaru vyberie ako nápravu opravu veci.
Návrh zákona obsahuje opatrenia proti klamlivým environmentálnym tvrdeniam obchodníkov, tzv. greenwashing. Obchodníci budú môcť poskytovať environmentálne tvrdenia len vtedy, ak budú dostatočne preukázané.
Návrh zákona nebude mať vplyv na rozpočet verejnej správy, na služby verejnej správy pre občana a na informatizáciu spoločnosti. Predpokladá pozitívne aj negatívne vplyvy na podnikateľské prostredie, pozitívne sociálne vplyvy, pozitívne vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu a na životné prostredie.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si požiadať o podporu predloženého návrhu zákona.
Ďakujem za pozornosť.