Videokanál poslanca

Ďakujem veľmi pekne. Ešte raz, vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predkladáme aj návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 422/2015 Z. z. o uznávaní dokladov, o vzdelaní a uznávaní odborných kvalifikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Tento návrh zákona predovšetkým transponuje smernicu Európskeho parlamentu a Rady č. 2004/505, ktorou sa mení aj smernica č. 2005/36 Európskeho spoločenstva, pokiaľ ide o uznávanie odborných kvalifikácií sestier zodpovedných za všeobecnú starostlivosť, ktoré absolvovali odbornú prípravu v Rumunsku, s transpozičnou lehotou do marca 2025.
Návrh zákona zároveň reaguje aj na odporúčanie Rady Európskej únie týkajúcej sa podpory automatického vzájomného uznávania kvalifikácií získaných v rámci vysokoškolského vzdelávania vyššieho sekundárneho vzdelávania a odbornej prípravy a výsledkov študijných pobytov v zahraničí, z ktorého vyplýva potreba vykonať kroky na zavedenie automatického uznávania na pokračovanie v štúdiu.
Cieľom tohto návrhu zákona je teda aktualizovať podmienky uznávania odbornej kvalifikácie sestier s odbornou kvalifikáciou nadobudnutou v Rumunsku pre účely výkonu regulovaného povolania v Slovenskej republike a zaviesť systém automatického uznávania dokladov z členských štátov vo forme elektronických doložiek nahrádzajúcich uznanie stupňa dosiahnutého vzdelania na pokračovanie v štúdiu a iné účely.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, ďakujem za pozornosť a dovoľujem si vás požiadať o prerokovanie predloženého materiálu. Ďakujem.

.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, budem reagovať na tie veci, ktoré tu odzneli. V prvom rade tento zákon naozaj nemá za úmysel zbúrať všetko, čo tu bolo, a zasa prichádzať s nejakými novými reformami. My sme si, tak ako povedal pán poslanec Habánik, máme viacero vecí pripravených a povedali sme si, že ideme s vecami, ktoré naozaj považujeme za praktické, ktoré majú niečo zlepšiť. A ja budem hovoriť naozaj o tom, že to zlepšujú. Vy hovoríte, pani poslankyňa, že to nezlepšujú, dokonca, že to nejakým spôsobom vracajú späť, ja s tým absolútne nesúhlasím a verím, že vyvrátim každú jednu vec.
V prvom rade ešte ale chcem povedať, že zákon proste nemôže byť, ja už som použil také slovo, že fetiš. Proste my si nemyslíme, že zákonom niečo napíšeme a zrazu sa zmení kvalita vysokých škôl, to je nezmysel. Proste aj preto nemá zmysel dneska robiť zasa obsiahle, obrovské zmeny v zákone o verejných vysokých školách alebo o vysokých školách, ktorým zas niečo zbúrame, niečo ideme nanovo nastaviť. Ja tak pracovať nechcem, ani nebudem. Pristúpili sme k praktickým veciam, ktoré idú niečo zlepšovať. Ja vám ale aj poviem k tej kvalite niečo.
Ku kvalite, ak chceme zlepšovať kvalitu vysokých škôl, tak sme pristúpili v tom, že sme pokračovali, zaviedli metodiku VER alebo v metodike hodnotenie VER-u, ktoré musíme teraz naďalej zlepšovať a upravovať, napríklad tam bude nový komponent spoločenských dopadov, pretože sa ukázalo, že tých hodnotení niektorých univerzít, predovšetkým napríklad pedagogických fakúlt a tak ďalej, tie hodnotenia neboli úplne objektívne. Nejde len o čiarky a bodky v nejakých prestížnych karentoch, ale zaviedli sme výkonnostné zmluvy, ktoré ste teraz v tom úvode trošku zbagatelizovali, ja ich považujem za absolútne kľúčové. Kľúčové, pretože nám vytvárajú isté ciele, ktoré chceme sledovať, a na základe týchto cieľov, či ich plnia, alebo neplnia tieto výsledky, ich vieme odmeňovať. To je najlepší spôsob, akým môžeme financovať verejné vysoké školy. Zároveň poviem, že takýto model, keď si zoberiete v Rakúsku, a teraz nepoviem, či je to 90 alebo 95 % financovania, v Rakúsku je na základe výkonnostných zmlúv. Ak chceme zlepšiť kvalitu vysokých škôl, tak sme niečo urobili a verte mi, že to neurobíme nejakou zmenou technickou zákona.
Čo sme urobili, pretože ste hovorili, pani poslankyňa Gažovičová, o tom, že nám utekajú mladí ľudia. Veď to je stav, ktorý tu je, to sa nedá zvrátiť. Niekedy je, prosím, teraz to poviem tak, ako to zvyknem hovoriť aj mojim kolegom, ja rád prijímam kritiku a kritika má byť pozitívne mienená a máme ju byť schopní prijímať. Ak je kritika mienená negatívne, že sa nad tým pomaly niektorí pousmievajú a sa z toho tešia, no tak to nepovažujem za dobrú kritiku. To znamená, mať radosť možno z toho, alebo posielať ľudí zo Slovenska preč, však ako je to tu zlé, ja netvrdím, že tu nemáme mnoho problémov, ja sa s tými mladými ľuďmi takisto stretávam asi ako aj vy aj v zahraničí, aj tu. Mali sme, nedávno sme predstavili prieskum, ktorý sme robili na konci roka o spokojnosti študentov na našich vysokých školách. Asi to neni úplne to isté, čo budú hovoriť tí, ktorí odišli, ktorí nemajú skúsenosť s našimi vysokými školami, a máme urobiť všetko preto, aby sme tú kritiku alebo tie obavy tých mladých ľudí, ktorí dneska sa nerozhodujú pre naše školy, odstraňovali. Čo sme urobili preto?
Urobili sme osem, nazvem to, našich veľtrhov všetkých vysokých škôl, aj súkromných, aj verejných, kde sa zúčastnilo viac ako 8-tisíc stredoškolákov. A budeme v tom pokračovať, aby naši stredoškoláci, tretiaci a štvrtáci, mali možnosť sa oboznámiť s našimi vysokými školami. Podporujeme a budeme naďalej podporovať všetky spolupráce vysokého školstva a vysokých škôl na výmenné študijné pobyty, či už je to Erasmus+, ale aj iné modely, ktorým umožníme našim študentom, mladým študentom, aby keď budú študovať na slovenskej vysokej škole, aby mali možnosť si ísť na výmenný pobyt na jeden semester alebo dva semestre a mali možnosť sa dotknúť toho medzinárodného prostredia, iného spôsobu vyučovania a zároveň priniesť tú skúsenosť, pretože najväčší problém máme so zmenou nášho školstva tým, že my ho nevieme zvonka meniť. Nám nepomôžu úplne ľudia, ktorí odišli študovať preč a možno sa aj vrátia, lebo už sú mimo toho prostredia. Potrebujeme a robíme to, že veľmi významným spôsobom chceme podporovať tieto výmenné pobyty aj v rámci doktorandov. Spolupracujeme s ministerstvom zahraničných vecí aj vnútra, ako zefektívniť procesy v prípade víz z tretích krajín, ako je India, dostať sem proste šikovných ľudí a internacionalizácia vo všeobecnosti je jeden z kľúčových momentov na skvalitnenie a zvýšenie konkurencieschopnosti, ktorú máme aj vo výkonnostných zmluvách.
A keď sa dotknem aj k tomuto zákonu, tak sme práve tým, o čom vy hovoríte, že o otvorenosti, že to uzatvárame, to otvárame, pretože sme to otvorili ako nikdy doteraz to bolo možné. Aj keď sa bavíme o tých funkčných miestach. Na to, aby ste mohli obsadiť funkčné miesto docenta, ste museli mať v habilitačnom konaní niekoho. Musel byť zamestnancom vysokej školy. To dnes nie je potrebné. Naozaj dneska budeme môcť získať ľudí na funkčné miesta zo zahraničia predovšetkým.
Ak budem hovoriť to, čo sme ďalej urobili, navýšili sme finančné prostriedky o 122 mil. v oblasti vysokého školstva, podporili sme napríklad cez úpravu alebo zmenu schémy, ktorá tu bola, Študuj doma, ktorú som kritizoval už dávno v minulosti, že načo dávame 9-tisíc euro za štúdium akéhokoľvek štúdia, keď potom hovoríme o vlastne o nejakej disproporcii v oblasti kvality. Vybrali sme s ministerstvom hospodárstva, aj teda so zamestnávateľmi nedostatkové odbory a povolania, 261 alebo 262 nedostatkových odborov. Sú to väčšinou technické smery, ale sú tam aj lekári aj učitelia, psychológovia, logopédi, ktorým sme umožnili napríklad štipendijnú schému 16,5-tisíc euro za bakalárske štúdium. S nejakým postupným uvoľňovaním tých peňazí, aby nedostali tie peniaze všetky za prvý ročník a potom to nedokončia. Investovali sme, nakúpili sme v rámci Otvorenej vedy nové databázy, aj všeobecne k prístupom ku karentom, ale aj v oblasti systému AMBIS, ktorý je pre lekárov. To znamená, robíme veľmi veľa preto, aby sme zvýšili atraktivitu, ale aj kvalitu vzdelávania. Áno, investuje sa najviac na opravy internátov. Však nebude to zo dňa na deň, ale neviem, či to bolo 62 mil., ktoré sa dajú, simulačné centrá napríklad v oblasti medikov a tak ďalej.
K tým veciam, ktoré ste ešte, ešte, ešte ďalej, áno, aj v tom, ak hovoríme o zákone, umožňujeme cezhraničné študijné programy a toto je moja absolútna priorita, ja som o tom hovoril aj na rade mobility, áno, ale kredit mobility. Zvýšiť podiel finančných prostriedkov v rámci Erasmus+, aby sme zvyšovali kredit mobilitu. Samozrejme, že nevieme súťažiť s najlepšími školami na svete, ak máme absolútne skvelého človeka a talent, máme umožniť podporu možno aj cez štát zaplatiť štipendium, zaviazať si toho človeka, aby po nejakom čase sa mohol vrátiť, ale cieľom je podporovať kredit mobility. Aby som si pozrel poznámky, pardon.
K pani poslankyni Kosovej, odznelo tam veľa vecí, ktoré sú rozporuplné podľa mňa, pani poslankyňa. Pretože na jednej strane kritizujete, že akademický senát bude mať väčšinu a že uzatvárame v správnej rade, a že vlastne to nie je dobré. Potom hovoríte, že akademický senát vypadol v prípade schvaľovania dlhodobého zámeru a bude to mať len správna rada, to nie je dobré. Pritom vám pán poslanec Habánik presne povedal, pokiaľ by ste čítali ten zákon súvisle, akademický senát má právomoc na základe návrhu rektora si osvojiť isté kompetencie. My sme len povedali, že nebudeme mať v troch úrovniach zo zákona obligatórne požiadavky, že dlhodobý zámer sa musí schvaľovať aj tam, aj tam, aj tam, ale sme dali, áno, správna rada aj z toho titulu, že ak sme chceli hovoriť o nejakom inom regulačnom mechanizme, teda ľudí, ktorí sú mimo školy, z externého prostredia, tak má prechádzať tento dlhodobý zámer. Dokonca sme to posilnili tou dvojtretinovou väčšinou, aby to bola naozaj že veľká zhoda. Ale ak akademický senát chce si pôsobnosť nechať, aby v tej chvíli mohol akademický senát sa vyjadrovať k dlhodobému zámeru, veď to sú tie akademické slobody. Majú na to právomoc, ale nebudeme do zákona ich zväzovať, že to musia robiť. Ak to chcú, to robiť môžu, to vám na to odpovedal pán poslanec Habánik. A je to úplne podľa mňa správne, ako keď my máme všetko diktovať, čo majú robiť. My dávame isté, isté rámce a tu si myslím, že práve tá správna rada tým, že je to externým orgánom, ktorý ale aj prináša svoje problémy, pretože ľudia, ktorí nikdy nepôsobili vo vysokom školstve, majú častokrát iné predstavy, čo na jednej strane obohacuje ten svet a na druhej strane ho aj nejakým spôsobom komplikuje a brzdí. Ale my sme ho nezhoršili, len sme povedali napríklad aj v oblasti ukazovateľov, ktoré správna rada dáva napríklad rektorovi na odmeňovanie, že tieto ukazovatele nesmú byť v rozpore s dlhodobými ukazovateľmi školy v oblasti výkonnostných zmlúv, lebo aj to sa dialo. No tak potom rektor na to, aby dostal odmenu, tak má vykonávať iné ukazovatele, ktoré nie sú že nad rámec, ale v príkrom rozpore s ukazovateľmi, ktoré si vysoká škola schválila na to, ktorým smerom sa chce posúvať. Ostatné si myslím, že odznelo aj v tých faktických poznámkach.
Ja ešte poviem možno k tomu funkčnému miestu a obsadzovaniu funkčných miest do tej komisii, ktorú som tak v úvode povedal, ešte raz. Možno, viete, tváriť sa, že predtým dávala nominantov vedecká rada, ktorej predsedom je rektor, ktorý si to zasa navolí a kvôli tomu má zasadať vedecká rada, to sú absolútne obštrukcie, to, čo do cieľa nemení kvalitu tej veci, nemení. My sme naopak tam dali, že jeden musí byť mimo vysokej školy takýto nominant. Nikto nemá v úmysle, a tak ako ste to sa snažili nasvietiť, že ustupovať, no tá debata bola veľmi široká. Verte mi, že aj pripomienky, ešte na vláde som mal niektoré pripomienky aj od niektorých dekanov alebo rektorov, ktorí si chceli presadiť nejaký pohľad a hľadali sme niečo, čomu veríme, že je správne a posunie trošku mimo komfortnú zónu, ale v prospech našej kvality a teda vysokého školstva. A nebude sa to určite dať urobiť tým, že teraz si predstavujeme, že prídeme zasa s bombastickým nejakým novým zákonom a všetci sa budú dva roky hľadať v ňom, že vlastne čo od nich chceme. Toto ja odmietam, napriek tomu som povedal, pracujme koncepčne, áno, aj na novom vysokoškolskom zákone aj v súlade s novou akreditáciou, aj v súlade s inováciami, ktoré sa pripravujú, jednotné agentúry.
Pracujme na tom koncepčne, ale, prosím pekne, akože nezahlcujme tých ľudí neustálymi zmenami a myslieť si, že zákon to vyrieši. No nevyrieši to. To je o veľa tej implementácie a súhlasím v tom, že čas ukáže, ako sa nám to darilo. Ale proste bombastické stále koncepcie, ktorých tu mávame, nestačia. Proste to treba realizovať a vidíte to, aj ako ste spomenuli, aj kurikulárnu reformu, napísať to nie je jednoduché, ale zimplementovať je to násobne, násobne ťažšie. A treba proste pri tom byť. A ja nechcem obťažovať tých ľudí neustálymi proste super nápadmi, že čo všetko ideme zasa od podlahy zbúrať alebo na podlahu zbúrať a od podlahy zase stavať.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne a vážení páni poslanci, predkladáme vám návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
Účelom tohto návrhu zákona je úprava v súčasnosti asi najzásadnejších otázok, ktoré spôsobujú vysokým školám niektoré problémy v praxi, javia sa ako neefektívne alebo komplikujú a predlžujú niektoré rozhodovacie procesy. Odstránením príslušných problémov sa zefektívnia procesy riadenia vysokých škôl pri zachovaní plnenia míľnikov a cieľov plánu obnovy a odolnosti.
Návrhom tohto zákona sa upravujú najmä otázky pôsobnosti akademického senátu, lehoty pre vyhlásenie voľby rektora, spôsob obsadzovania miest vedúcich zamestnancov verejnej vysokej školy, kreácia správnej rady a kvalifikačné predpoklady na obsadzovanie funkčného miesta docentov a profesorov.
Cieľom návrhu zákona je tiež zefektívnenie nakladania s majetkom verejných vysokých škôl v nadväznosti na potreby aplikačnej praxe. Ďalším cieľom je zvýšenie transparentnosti v rámci procesu výberového konania pri obsadzovaní funkčných miest na verejných vysokých školách. Návrh zákona tiež precizuje otázky nezlučiteľnosti funkcií v orgánoch verejných vysokých škôl a v reprezentáciách verejných vysokých škôl tak, aby zodpovedali aj svojmu účelu.
Ak dovolíte, uvediem niektoré veci, o ktorých bola aj verejná diskusia, v ktorých bola otázka, či zmeny napríklad v otázke správnej rady sa menia k lepšiemu, alebo či nejakým spôsobom obmedzujeme pôsobnosť správnej rady. Jedna z kľúčových vecí, na ktoré poukazovali aj vysoké školy, bol spôsob voľby členov správnej rady. V pláne obnovy a odolnosti máme záväzok, že štát nebude mať väčšinu v správnych radách. To sa doteraz zabezpečovalo tým, že polovicu členov správnej rady volil alebo obsadzoval minister na základe podnetov od príslušných organizácií alebo tí, ktorí boli oprávnení dávať návrhy, a polovicu obsadzoval akademický senát. Nepárneho, posledného člena si spoločne volila správna rada. Ten návrh, ktorý uvádzame dnes, je ten, že o jedného člena, teda toho, ktorého si volili spomedzi seba členovia správnej rady, bude kandidátom akademického senátu.
Zároveň sme ale do pôsobnosti správnej rady dali niektoré kompetencie, ktoré si vyžadujú aj súhlas dvoch tretín všetkých členov správnej rady, čím sme vlastne vytvorili konsenzuálne rozhodovanie a teda nie väčšinové, aby nejaká skupina alebo časť správnej rady mohla rozhodnúť. Tie, o ktorých sa to dotýka, aby som to uviedol presne (rečník listuje v papieroch), týkajú sa to dlhodobej činnosti, teda v § 41 sa to týka odseku 13: Správna rada verejnej vysokej školy udeľuje predchádzajúci písomný súhlas s návrhom rektora na právne úkony, ktorým chce verejná vysoká škola buď nadobudnúť nehnuteľný majetok, v prípade, ak je tam stanovená určitá cena, ktorá je vyššia ako 30-násobok sumy, alebo je to nadobudnúť hnuteľnú vec, zriadiť vecné bremeno, zriadiť predkupné právo k majetku verejnej vysokej školy, založiť inú právnickú osobu, uzatvoriť zmluvu o čerpaní úveru. Alebo je to práve to ustanovenie odseku 4, kde správna rada verejnej vysokej školy schvaľuje na návrh rektora dlhodobý zámer verejnej vysokej školy a rozpočet verejnej vysokej školy, čo považujeme za kľúčový dokument.
Takže ak boli námietky na to, že teraz bude mať akademický senát väčšinu a vlastne uzatvárame tú školu dovnútra, tak hovorím, nie je tomu tak, pretože je dnes jasné, samozrejme, to samospráva vysokých škôl v mnohých veciach môžu konať a mali by konať slobodne, ale tým, že dávame dvojtretinové hlasovanie alebo kvórum na hlasovanie v prípade týchto ustanovení, tak musí dôjsť ku konsenzu teda členov správnej rady.
Druhá kritizovaná oblasť bola obsadzovanie funkčných miest docentov a profesorov, tam si myslím, že sme urobili naopak krok vpred, pretože sme odstránili, aby na funkčné miesto docenta alebo profesora musel byť, musel byť človek z konkrétneho študijného programu. Tým pádom sme obmedzovali možnosť obsadiť miesto docenta alebo profesora zo zahraničia. Takže príklad, ak by sme mali doktoranda, neviem, z Imperial College, asi by sa nám nedokázal obsadiť na funkčné miesto docenta, pretože taký program by nemali. Áno, musí to byť v súlade so štandardmi, ktoré máme aj v rámci akreditačnej agentúry, ale naopak, týmto spôsobom sme sa snažili otvoriť túto vec.
Čo sa týka komisie na obsadzovanie, áno, tam bola otázka, či bola príliš široká a dali sme kompetencie na návrh na obsadzovanie zo strany dekana a rektora, pretože na konci dňa aj tak vo výsledku sú to nadriadení vedúci pracovníci a musia na konci dňa súhlasiť s týmto, ale myslím si, že tieto kroky nevedú k tomu, o čom bolo tu taká verejná debata k nejakému uzatvoreniu, ale naopak k podpore a internacionalizácie a naozaj zefektívneniu niektorých konaní, pretože tváriť sa na nejakú strašne rozsiahlu komisiu, ktorú na konci dňa o nej rozhodne dekan s rektorom, nie je dobré. To znamená, áno, sú tam, tá komisia pozostáva aj z vedúceho pracovníka na katedre, z dekana a teda nominanta aj rektora, kde sme dali požiadavku, že v komisii musí byť aj z inej fakulty obsadenie, obsadenie ľudí.
Toľko za mňa k tým najpodstatnejším veciam, ja verím, že v rozprave budú niektoré otázky a ja budem môcť na ne potom v záverečnom slove reagovať.
Ďakujem veľmi pekne za vašu pozornosť a dovoľujem si vás požiadať o prerokovanie aj tohto materiálu.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi uviesť návrh zákona o vzdelávaní dospelých a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Návrh zákona zavádza moderný, praktický a efektívny systém celoživotného vzdelávania. Jeho cieľom je uľahčiť ľuďom prístup k vzdelaniu v každom veku, dať druhú šancu tým, ktorí majú nedostatočnú kvalifikáciu, a zároveň vytvoriť aj zrozumiteľný systém pravidiel pre zamestnávateľov. Tieto zmeny vyžadujú pružnejšie reakcie vzdelávacieho systému pre každého a zabezpečenie celoživotného prístupu k možnostiam vzdelávať sa a rozvíjať svoje zručnosti a kompetencie počas celého života s ohľadom na individuálne potreby tak, aby každý mohol realizovať svoj potenciál.
Posilňuje sa aj motivácia pre účasť na vzdelávaní zavedením tzv. individuálnych vzdelávacích účtov. V dôsledku toho sa očakáva zvýšenie záujmu o kurzy v neformálnom vzdelávaní a následné zvýšenie ponuky, diverzifikáciu jej foriem zo strany poskytovateľov.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne a páni poslanci, ďakujem za vašu pozornosť, dovoľujem si požiadať o prerokovanie predloženého materiálu.
K predchádzajúcej rozprave len uvediem, že na mnohé z týchto vecí sme viedli debatu a diskusiu a som pripravený, samozrejme, diskutovať aj potom, ale nechcem vás oberať ani o ten čas, ktorý máte.

Ďakujem veľmi pekne, vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, ak teda vidím, áno, množné číslo, vážení páni poslanci, dovoľte mi ešte uviesť návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 138/2019 Z. z. o pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov. Sme v druhom čítaní.
Viete, že cieľom návrhu zákona je najmä zohľadnenie potrieb aplikačnej praxe a oblastiach, ktoré sa týkajú podmienok výkonu pracovnej činnosti pedagogických zamestnancov. V návrhu zákona navrhujeme najmä odstrániť duplicitu vykonávaných činností v prípade sociálneho pedagóga, sociálneho pracovníka, spresňujeme podmienky zaraďovania úspešných športovcov, trénerov, umelcov do vyšších kariérových stupňov, zavádzame kompenzačný príspevok, zjednodušujeme podmienky zabezpečovania kvality inovačného vzdelávania, upravujeme podmienky výkonu činnosti supervízora v školách.
Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne a páni poslanci, ďakujem za vašu pozornosť a dovoľujem si vás tiež požiadať o prerokovanie aj tohto bodu programu.

Ďakujem veľmi pekne. pán predsedajúci.
Chcem sa v prvom rade poďakovať za veľmi vecnú debatu aj dnes, aj na výbore. Dovoľte mi zareagovať na pár vecí, ktoré si myslím, že si zaslúžia pozornosť. Nebudem opakovať sa o veciach, o ktorých sme debatovali na výbore. Ale v prvom rade cítim, že veľmi veľa debatujeme o téme, ktorá nie je hlavnou témou ani nežnej revolúcie vo vzdelávaní, ani problémov v školstve. Máme tu pomerne ucelený rámec zmien, o ktorých sme diskutovali veľmi málo a stále sme opakovali a recyklovali nejaké témy. Ja si myslím, že by si zaslúžilo školstvo aj verejnosť, aby sme hovorili o mnohých veciach, ale možno o to nie je taký záujem.
Čo sa týka problému, ktoré, si myslím, že ideologicky nejaké podfarbené, dokonca niekedy až politické kauzy naozaj nepatria ani do desiatky, možno ani do stovky problémov. Ale ja rešpektujem a reflektovali sme veľmi jasne v zákone aj na to, o čom tu bolo asi najviac, a to je, aká ingerencia, aká účasť rodiča, zákonného zástupcu má byť v citlivých témach. A to sme si dali do programového vyhlásenia vlády a som pripravil návrh zákonov, diskutovali sme o tom a naozaj sme pripravili návrh, ktorý rodiča dáva na konci reťazca akejkoľvek extrakurikulárnej témy a aktivity, to znamená všetko, čo ide nad rámec školského vzdelávacieho programu na konci si vyžaduje, buď dáva rodičovi možnosť zastaviť to, aby to dieťa na takú aktivitu nešlo v prípade, že školská rada a pedagogická rada vyjadria súhlas s takou aktivitou, alebo dáva priamo rodičovi požiadavku na to, aby udelil súhlas. Dokonca sme v § 3 princípoch výchovy a vzdelávania navrhli to, aby bolo jednoznačne, všetky aktivity na škole, ktoré sa týkajú výchovy a vzdelávania, aby boli politicky, ideologicky a nábožensky neutrálne. A chcem aj v tejto chvíli povedať, že ministerstvo školstva a ja osobne dávam podporu tomu pozmeňovaciemu návrhu, ktorý doplnil tou bodkočiarkou, že to je v súlade s § 15, teda s cirkevnými školami a náboženským vzdelávaním na školách. Žiadny problém, takto sme to aj interpretovali pre právnu istotu, nie je s tým žiadny problém.
Ak dovolíte, budem teraz v rýchlosti reagovať na pár zmien alebo na pár vecí, ktoré tu padli. Asi nemá zmysel hovoriť o mnohých zhodách, ktoré tu sú. Myslím si, že tým, že som počúval aj opozíciu, či už išlo z pozície KDH, Progresívneho Slovenska, alebo od pána Vašečku, na mnohé veci nemáte častokrát rovnaký názor ani medzi sebou, ani medzi koalíciou, ale to, čo cítim, že sa zhodujeme, že školstvo má byť nadpolitické a má prežiť dlhšiu alebo niekoľko etáp v budúcnosti aj ministrov.
Ja som sa takisto postavil k veci, že veci, ktoré fungujú a sú dobré, určite nebudem len z nejakého nového inovátorstva rušiť a prichádzať s niečím novým, ani učitelia, ani deti si to nezaslúžia. Takže tu je gesto, za ktoré ďakujem, aj v tejto debate som to cítil, že máme záujem a vieme sa dohodnúť na mnohých veciach.
Pani Kalmárovej som dneska na hodine otázok v zásade odpovedal aj otázku, čo sa týka katalógu podporných opatrení, je tam 21, kombinujeme ich, máme nejaké finančné prostriedky, nebudem to opakovať. Ak budem reagovať na pani Remišovú, nie je tu, ale naozaj ako padli nepravdivé veci. Aj som jej to potom sa snažil povedať v prípade odvolávania riaditeľov, ak hovoríme o úmyselnom trestnom čine, je obligátorne ustanovenie zákona, ktoré hovorí, že riaditeľ musí byť odvolaný a v § 2 ods. 2 nemôže taký riaditeľ ďalej byť kandidátom na menovanie školy, takže to len dávam do pozornosti.
To, čo hovoril Martin Šmilňák, ale aj pani Remišová, máme tu šikanu, presne tak. A dnes ak chceme reagovať aj na to, aby školy si nezatvárali pred tým oči, posilnili sme kompetencie a dali sme to ako zásadné porušenie povinností aj vedenia školy. A ak štátna školská inšpekcia opakovane zistí, že je šikana na škole a nereaguje sa a reagovanie na šikanu nie je len to, že vylúčim žiaka, ale tam je iks iných vecí. Tak v takom prípade sme dali do kompetencie práve možnosť návrh na odvolanie riaditeľa, ktorý sa ale následne tiež nebude môcť uchádzať o pozíciu, pretože neraz sa stáva, že keď príde k návrhu na odvolanie z viacerých možností, tak tesne predtým riaditeľ odíde a môže znova ísť, takže tu by som naozaj chcel, aby sme hovorili si aj v tomto pravdu.
Ak budeme hovoriť o zvyšovaní poplatkov v materských školách, tiež to nie je pravda, čo tu odznelo, pretože cieľom právnej úpravy tohto zákona je, aby materské školy boli dostupné, dostupné pre všetkých.
Pán Ledecký hovorí, že nevidí v tom žiadny prínos materských škôl, že prejdú na financovanie štátom. Tak už naozaj nerozumiem, o čom rozpráva pán poslanec, pretože práve financovanie zo štátu má pomôcť chudobným regiónom, obciam a tam, kde na to nemajú. A práve sme tam urobili to ustanovenie o tom, že okresy, ktorých priemerná mzda je nižšia, ako je priemerná mzda v národnom hospodárstve nebudú môcť ani všeobecným záväzným nariadením umožňovať vyberanie poplatkov a štát bude musieť zabezpečiť financovanie pre tieto deti.
K segregácii nebudem ďalej hovoriť, ja dávam do pozornosti, včera sme mali k tomu tlačovku, diskutujeme o tom, zbytočne vás oberať o čas už teraz.
K pánovi Pollákovi ja chcem to aj tu povedať, áno, debatujeme aj s pánom ministrom Erikom Tomášom o predprimárnom vzdelávaní, o tom, ako naviazať možno do budúcna dávky na povinnosť predprimárneho vzdelávania. Možnože to pôjde dočasným vyrovnávacím opatrením, uvidíme.
A teraz k pánovi Vašečkovi. Ten prvý pozmeňujúci návrh, pán poslanec, tak to aj v súčasnosti je, nie je treba robiť taký pozmeňujúci návrh, v zákone to tak je a k tomu výklad usmernenia na ministerstve školstva, ktorým presne vykladáme, ako sa to, že to je v plnej výške, kľudne vám to uvedieme.
Čo sa týka bodu číslo alebo toho druhého, ktorým reagujete na bod 30, ja súhlasím. V tomto máme, myslím si, že zhodu medzi ministerstvom a poslancami, že sa to môže spresniť. Neuškodí to, naopak to pomôže v právnej istote, že sa doplní ten § 15, že tým nie sú dotknutí alebo nie je dotknutý § 15.
Nesúhlasím s tým, čo ste hovorili v prípade vysvedčení a tu poviem pár iba slov k tomu. Nerozumiem, prečo by maturitné vysvedčenie malo byť iné ako aj napríklad vodičské oprávnenie alebo vodičský preukaz, ktorý takisto môže získať osoba pod iným menom a vôbec nie je vecou ministerstva školstva, aby posudzovalo dôvody, prečo na matrike mám zmenené údaje. Ak si teda moja manželka za slobodna robila vodičský preukaz a získala vodičské oprávnenie, tak po zmene jej mena, priezviska, kedy si zobrala moje meno, by teda jej nemal byť vydaný nový vodičský preukaz podľa tejto úvahy, ale mala by ho nosiť po starom, pretože rovnako ide o falšovanie, a teda pôvodného zámeru, lebo presne toto robíme. Upozorňujem ešte raz, v roku 2017 ministerka vtedajšia za SNS zmenila, navrhla, zmenila zákon a vtedajšia vláda, parlament to schválil, že sa vydávajú diplomy po zmene osobných údajov a opakujem, osobné údaje nemení ministerstvo. To sú údaje, ktoré sú zapísané v matrike.
A ak chceme skúmať to, čo ste vy povedali, či už pre potreby kňažských seminárov, alebo štát má potrebu, máme tu úplne jeden jasný dokument a ten sa volá rodný list. Pretože sa nám môže stať aj v prípade maturantov, ktorí končia v 19-tom veku života, že po dovŕšení plnoletosti kľudne môže dôjsť k tomu, že si aj možno podstúpia zmenu pohlavia a budú maturovať už po zmene pohlavia a budú zapísaní a akiste to nezodpovedá vašej predstave o tom, či teda niekto má právo vedieť jeho skutočné rodené pohlavie alebo nie. Ja sa k tomu ani nejdem vyjadrovať, len hovorím o absurdite toho, že sa snažíme natlačiť nejakú informáciu o falšovaní dokladov. Nesúhlasím s tým. Považujem síce túto tému za zbytočnú, ale nezasahuje do fungovania výchovy a vzdelávania, a preto som, preto budeme o tom debatovať aj určite v koalícii, možnože sa dohodneme na voľnom hlasovaní v tomto bode.
Ja teda hovorím za seba ako za ministra školstva, považujem túto tému za nepochopenú, nafúknutú, nesprávne interpretovanú. A ak chceme ju tak interpretovať, tak potom by som naozaj apeloval, aby všetky orgány štátnej správy a všetky doklady, ktoré sa vydávajú na základe osobných údajov, mali zodpovedať tomu, ako máte napísané v rodnom čísle. Ak má niekto hanlivé meno a zmenil si ho, nemali by mu byť nikdy vydané žiadne nové doklady potom, ako došlo k zmene teda jeho mena, vrátane vodičského preukazu a iných, ktoré tu sú, lebo je to úplne rovnaká aplikácia. Máme tu rodný list a kňažské semináre si chcú dať požiadavku, ja tomu úplne rozumiem.
Majú rodný list, ktorý môžu preukázať. Prepáčte, vysvedčenie maturitné naozaj nemôže byť verným opisom toho, ako sa kto, kde narodil. To je k tomuto bodu.
A čo sa týka súhlasu rodičov, ja som nesúhlasil ani na výbore s tým, aby sme zužovali otázku iba na sexuálnu výchovu súhlasu rodičov. Naopak, ten náš návrh hovorí o tom, že na jednej strane dávame vo všetkých, teda použijem slova, extrakurikulárnych veciach možnosť rodičovi buď zamietnuť, alebo povoliť dieťaťu zúčastniť sa takejto výchovno-vzdelávacej aktivity. Ale ja si myslím, že tu mnoho rodičov, ak pôjdeme teda do tejto otázky, ktorú ste načrtli, ktorí nebudú napríklad súhlasiť ani v tom, aby dieťa bolo formované do otázky vegánstva. Takisto si myslím, že možnože by to moja manželka, možno ja, nechcel, aby moje dieťa niekto navádzal do formy vegánstva. To isté môžeme hovoriť takisto o eutanázii, o iks veciach, nielen do formovania sexuálnej výchovy.
Preto si myslím, že je správne, aby sme čo sa týka štátneho vzdelávacieho programu dôverovali odborníkom, prestali trošku politizovať. Sám pán minister aj na výbore potvrdil, že bol účastný poslednej zmeny štátneho vzdelávacieho programu a podpísal ho a že otázka zmeny štátneho vzdelávacieho programu nie takto (minister zdvihol ruku a luskol prstami), to zmeníme desaťkrát hocijako zákon, ale nie štátny vzdelávací program.
A ak potrebujeme posilňovať istý typ, ako sme povedali, aby sa nepresadzovalo, neformovalo nejako subjektívne, tak hovorme presne o objektivite, neutralite, ktorá bude ideologická, politická, náboženská a akákoľvek iná.
To, samozrejme, nijakým spôsobom neznižuje vôľu rodiča a žiaka, že chce sa vzdelávať cirkevne alebo že sa chce zúčastniť nejakej inej aktivity, to je slobodný prejav. Čl. 1 Ústavy Slovenskej republiky, samozrejme, je nad zákonom a ten priamo hovorí o tom, že sa naše zriadenie nejakým spôsobom nespája so žiadnou ideológiou, náboženstvom a to neznamená, že ľudia nemôžu chodiť do kostola, že nemôžu chodiť na cirkevné školy, že nemôžu na základe slobodného prejavu vôle rodiča a detí sa zúčastňovať náboženskej výchovy.
Ešte raz a na záver poviem, je predovšetkým zodpovednosťou rodičov, rodičov, čo a akým spôsobom vplývajú na svoje deti, ako vychovávajú. Toto nie je vecou školy, aby som si ja myslel, že moje dieťa chcem mať takto ideovo a hodnotovo nastavené a škola ho bude formovať. Tak ako tvrdím, že ani škola nemá posúvať na rodičov výučbu doma a dopracovávanie si nejakých tém, ktoré by mali zvládnuť v škole.
Myslím, že som povedal všetko. Samozrejme, že som otvorený aj mnohé návrhy vecného charakteru, ktoré na výbore boli podávané v pozmeňujúcich návrhoch, ktoré som považoval za príliš večné a systémové, aby sme ich takto odhlasovávali. Ministerstvo má svoje odborné útvary, ktoré by mali posúdiť rozsah dopadov zmien. Viacerým som ponúkol diskusiu a debatu na to, aby sme ich prepracovali, zanalyzovali a môžeme ich spustiť.
A poslednú vec a už vidím, že nám aj končí čas.
Pán poslanec Šmilňák, čo sa týka aj financovania, veď to tu opakujeme a opakujeme, opakujeme, aj pán poslanec Habánik sa k tomu vyjadril. Viete, financovanie, zmeny financovania samosprávy alebo materských škôl, pardon, ktoré financovala samospráva, je najväčšia zmena, ktoré samospráva za svoju existenciu od reformy mala.
To okrem toho, že to je fajn a správne spôsobuje alebo mohlo spôsobiť veľkú destabilizáciu v existencii fungovania miest a obcí. A ja akceptujem napriek tomu, že sme mali záujem aj o školské kluby detí, aj že sme diskutovali o iných, obavu samosprávy o to, aby napríklad ukazovatele zadlženosti nepadli tým obciam a mestám a boja sa toho, boja sa, čo to spraví s ich rozpočtami. Preto sme podpísali memorandum, veď my sme našli dohodu.
A ešte takto pred rokom to pre nich bolo no go, po anglicky povedané. Veď si prijali uznesenia k tomu na sneme, že to je neakceptovateľné pre nich, ale išli sme krok za krokom a v memorande sme sa dohodli, že hneď v roku 2026, teda po roku fungovania prehodnotíme aj školské kluby detí a ďalšie veci. Veď buďme korektní. Ja si myslím, že aj to a budem hovoriť aj za stranu HLAS predovšetkým, my sme povedali, že tie veci budeme robiť na komunikácii. Tak ako komunikujem s vami, tak sa snažím aj s aktérmi, ktorí v školstve sú. Veď to neznamená, že to je mačko-pes ale že tie veci dokážeme doručovať. A to, čo máte v zákone od nežnej revolúcie mnoho nie jednoduchých a náročných zmien. Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Ďakujem za otázku. Ak dovolíte, prečítam odpoveď pána ministra vnútra.
Vážená pani poslankyňa, rezervačný systém Ministerstva vnútra Slovenskej republiky pre objednanie sa na pracoviská cudzineckej polície je funkčný, avšak mimoriadne vyťažený. V predošlých dňoch sme urobili opatrenia, na základe ktorých by už k výpadkom nemalo dochádzať a eliminuje sa tiež priestor na zneužívanie rezervačného systému. Zároveň sme urobili viaceré technické úpravy, ktoré skvalitnia a zlepšia služby prideľovania termínov. Aj dnes boli nasadené ďalšie opatrenia technického charakteru, ktoré prispejú k skvalitneniu služby a zlepšeniu jej ochrany. Počty termínov na rezerváciu sú prispôsobené kapacitám pracovísk cudzineckej polície. Výrazná časť je vyhradená žiadateľom o udelenie alebo obnovenie prechodného pobytu za účelom zamestnania na Slovensku, a to z dôvodu aktuálnej situácie na trhu práce, čo sa po nasadení príslušných technických úprav aj prejavilo a termíny na uvedené tipy pobytov sú už k dispozícii na každom oddelení aj v súčasnej dobe. Vzhľadom na situáciu Úrad hraničnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru monitoruje stav vyťaženosti jednotlivých pracovísk. Rezervačný systém reflektuje na potreby žiadateľov. V najbližších dňoch budú zavedené ďalšie úpravy systému, aby bol uspokojený čo najväčší počet žiadateľov. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky do blízkej budúcnosti pripravuje ďalšie systémové opatrenia, na základe ktorých sa agenda cudzineckej polície výrazne zefektívni. Paradoxne napriek tomu, že cudzinci sa sťažujú na nedostatok termínov a na nemožnosť rezervovať si termín na nimi požadovanú dobu, v niektorých prípadov prepadne až 30 % rezervovaných termínov, na ktoré sa prihlásili a napriek tomu sa na ne nedostavili.
Ďakujem, skončil som.

Ďakujem.
V prvom rade chcem povedať, že konsolidácia sa vôbec nedotkla financií, ktoré smerujú na školstvo aj v oblasti podporných opatrení. To, o čom hovoríme, je, že v priebehu dvoch rokov ide viac ako 200 miliónov na podporné opatrenia a či už sú to asistenti učiteľov, či už je to školský podporný tím a sú to aj potom ďalej finančné prostriedky do budúcna na supervízorov. A od začiatku, ako som prišiel na ministerstvo, naozaj nechceme znižovať latky na vzdelávanie. Chceme, naopak, udržať tú latku požiadaviek na deti a radšej im dať podporu aj prostredníctvom napríklad podporných opatrení. Ale je úplne legitímne sa pýtať, že každé jedno euro, ktoré smeruje do školstva, akú prináša hodnotu. A to, čo sa pýtam toho tímu napriek tomu, že pokračujeme stále s financovaním a my okrem navyšovania počtu napríklad asistentov učiteľov z 9-tisíc na 11-tisíc, teraz to je celkový objem, aj preklápame k tomu ešte aj ešifové peniaze. Sú to obrovské finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu, ale ja sa pýtam, čo to prináša. To je legitímna otázka. Či to jedno euro, ktoré ide do podporného tímu, je viac, ako keď pôjde učiteľom na platy, zjednodušene povedané. My musíme mať úplne jasné kritériá, vedieť zmerať, že ak sme takéto podporné opatrenie nasadili u istej skupine žiakov na základe, samozrejme, diagnostiky, CPP a podobne, ktoré tu vznikajú, tak nám to prináša tento typ, v priemere nejaký, výsledku, ktorý meriame. Pretože ak mi niekto povie, že však vieme, že to je potrebné, tak ja hovorím, ak to vieme, tak mi to popíšte. Popíšte mi tú funkciu, ak poviem, že keď sem dám, toto mi to prinesie. Samozrejme, to neni úplne exaktná veda, ale toto musíme vedieť a sme tlačení z ministerstva financií úplne prirodzene a ja by som robil to isté. My vám dávame finančné prostriedky, povedzte, akú hodnotu to prináša. Takže nie, nešetrí sa v tom, ale kým prejdeme teda na tú nárokovateľnosť plnú, tak si naozaj dávame pozor a chceme urobiť všetko pre to, aby sme mali dobrú metodiku, ale aj dobré meranie v tom, čo s tými peniazmi dávame. Ja som aj navštívil mnohé školy. Necítim sa odborník, aby som hovoril, či štyria asistenti učiteľa v niektorých triedach sú potrební. Vidím, že napríklad v marginalizovaných rómskych komunitách špecificky, keď máte integrované triedy, tak proste je to potrebné. Deti, ktoré majú aj zdravotné postihnutie a podobne. Ale, ale musíme to vedieť zmerať.
Takže len som chcel spresniť ešte v úvode aj, čo som odmietol, nešetrí sa tu a konsolidácia sa nijakým spôsobom tejto oblasti nedotkla. Ale sú to obrovské finančné prostriedky a musíme na to vedieť aj povedať, že sú efektívne využívané. A doteraz na to neexistuje, neexistuje, opakujem, nejaká dobrá, presná metodika hodnotenia a vyhodnocovania a merania toho, čo to prináša.

Ďakujem veľmi pekne, vážený pán predsedajúci, ďakujem za slovo.
Vážená pani poslankyňa, ďakujem za otázku. Katalóg podporných opatrení obsahuje celkovo 21 podporných opatrení, medzi ktoré patrí aj doučovanie. Ide o systém, v ktorom sa jednotlivé podporné opatrenia môžu vzájomne prepájať, dopĺňať, a to v rôznom zložení. To znamená, že ak dieťaťu so zrakovým postihnutím neposkytneme podporné opatrenie kompenzačné pomôckyalebo podporné opatrenie úprava formy vzdelávania, to sú konkrétne dve opatrenia, bude neúčelné mu poskytovať podporné opatreniedoučovanie. Vychádzajúc z uvedeného predchádzaniu či eliminovaniu zhoršenému prospechu môže okrem podporného opatrenia doučovanie vo výraznej miere prispieť aj iné podporné opatrenie, napríklad zabezpečenie činnosti na rozvoj emocionality a sociálnych zručností a tiež podpora prostredníctvom pedagogických a odborných zamestnancov školy. Títo zamestnanci môžu ako členovia školského podporného tímu poskytovaním intervencií účinne napomôcť tomu, aby u žiakov nedochádzalo k zhoršeniu prospechu, čo neraz vyústi do opakovania ročníka. Ministerstvo školstva preto v rámci svojich rozpočtových možností pristúpilo prioritne aj k financovaniu iných potrebných podporných opatrení, najmä poskytnutím príspevku na podporné opatrenie zabezpečenie pôsobenia pedagogického asistenta v triede a odborných a pedagogických zamestnancov, ktorí môžu byť členmi školského podporného tímu. Práve oni identifikujú poskytovanie podporného opatrenia doučovania nevynímajúc. Doučovanie bolo nastavené s tým úmyslom, aby sa najväčšia pomoc dostávala takým žiakom, ktorým hrozí v nasledujúcom školskom roku 2025/2026 opakovanie ročníka. Podotýkam, že sa jedná o jedno z viacerých kritérií, na základe ktorých môže škola požiadať o finančný príspevok na podporné opatrenie doučovanie. Pri revidovaní podporného opatrenia doučovanie muselo ministerstvo školstva brať do úvahy aj rozpočtové možnosti, ktorými disponujeme a ktoré boli schválené a legislatívne ustanovené v roku 2022. Rozpočet na príspevok na podporné opatrenia podľa zákona o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v roku 2024 vo výške 74 585 000. Ide o finančné prostriedky rozpočtované na obdobie september až december roku 2024. Z týchto finančných prostriedkov sa v uvedenom období financuje približne deväťtisíc pedagogických asistentov, tisícpäťsto úväzkov školských podporných tímov, šesťsto úväzkov nepedagogických zamestnancov zabezpečujúcich sebaobslužné činnosti a ďalšie podporné opatrenia, ktoré si zakladajú nemalý finančný nárok. Vzhľadom na výšku disponibilných prostriedkov a konsolidačné opatrenia muselo ministerstvo školstva pristúpiť k postupnému zavádzaniu a prioritizovaniu jednotlivých podporných opatrení, tak aby boli čo najefektívnejšie využité.
Dovoľujem si však upozorniť, že právne predpisy sú aktuálne nastavené tak, že od roku 2026 budú podporné opatrenia z finančného hľadiska plne nárokovateľné. To znamená, že všetky oprávnené požiadavky musia byť kladne vybavené, teda aj odfinancovateľné. Školský zákon ustanovuje žiakovi zákonné právo na poskytnutie podporného opatrenia vrátane doučovania, pričom zákon o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení, o ktorom aktuálne rokujeme v druhom čítaní, uvádza, že do roku 2026 ministerstvo školstva môže prideliť príspevok na podporné opatrenia, teda nemusí tento príspevok priznať, a teda odfinancovať. Z uvedeného vyplýva, že do roku 2026 je potrebné nastaviť systém podporných opatrení spôsobom, aby sme takto nastavené kritériá dokázali pri súčasnej aj ekonomickej situácii financovať. Do úvahy je potrebné brať aj ďalšie súvislosti ako napríklad udržateľnosť doposiaľ podporených pracovných pozícií pedagogických asistentov a iných zamestnancov, ktorým sa bude musieť zabezpečiť pokračovanie financovania zo štátneho rozpočtu, pretože prechádzame aj z financovania európskych finančných prostriedkov z národného projektu POP III aj v ďalších školských rokoch.
Aj preto sme pri nastavovaní kritérií a cieľových skupín kombinovali a hľadali také možnosti, ktoré budú prínosom pre žiaka, a zároveň budú môcť byť aj reálne odfinancované. Revidovaný katalóg podporných opatrení stanovil maximálnu hranicu hodín vzhľadom k tomu, že v prvom vydaní katalógu podporných opatrení sa uvádza len odporúčaný rozsah. Tento umožňoval školám poskytovať viac ako 40 hodín doučovania na žiaka za kvalifikačné obdobie, čo výrazne prekračovalo možnosti financovania vzhľadom na spomenuté finančné alokované prostriedky. Ministerstvo školstva však sa daným podnetom a podnetmi podobného charakteru zaoberá.
Chcem ešte na záver upozorniť alebo dať do povedomia, že naozaj aj v rámci revízie výdavkov budú všetky podporné opatrenia revidované aj Útvarom hodnoty za peniaze.