Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie

30.10.2024 o 10:23 hod.

JUDr. Ing.

Tomáš Drucker

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie v rozprave 6.12.2024 14:34 - 14:49 hod.

Tomáš Drucker Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne a vážení páni poslanci, tento návrh zákona mení a dopĺňa zákon č. 391/2020 Z. z. o teste proporcionality v oblasti regulácie povolaní a ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Návrh zákona predpokladá, sa predpokladá ako technická novela, ktorej cieľom je dosiahnutie súladu zákona so smernicou Európskeho parlamentu a Rady z 28. júna 2018 o teste proporcionality pred prijatím novej regulácie povolaní. Reaguje sa aj na odôvodnené stanovisko Európskej komisie proti Slovenskej republike. Po komunikácii s Európskou komisiou vzišla potreba upraviť niektoré ustanovenia zákona na zabezpečenie všetkých požiadaviek vyplývajúcich z tejto smernice.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne a páni poslanci, ďakujem za pozornosť a dovoľujem si vás požiadať o prerokovanie aj tohto predloženého materiálu. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 6.12.2024 14:34 - 14:49 hod.

Tomáš Drucker Zobrazit prepis
Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujeme si predložiť aj návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 422/2015 Z. z. o uznávaní dokladov o vzdelaní a uznávaní odborných kvalifikácií.
Tento návrh v zásade transponuje smernicu Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení aj smernica. Ide o uznávanie o odborných kvalifikácií sestier, keďže ide o regulované povolanie, ktoré absolvovali odbornú prípravu v Rumunsku, s transpozičnou lehotou do marca 2025. Cieľom návrhu zákona je teda aktualizovať podmienky uznávania odbornej kvalifikácie sestier s odbornou kvalifikáciou nadobudnutou v Rumunsku pre účely výkonu regulovaného povolania v celej Európskej únii, teda aj v Slovenskej republike, zaviesť systém automatického uznávania dokladov z členských štátov vo forme elektronických doložiek nahrádzajúcich uznanie stupňa dosiahnutého vzdelania na pokračovanie v štúdiu a iné účely.
Ak by som mohol krátko vám povedať, je to aj priestor na to, aby v prípade do budúcna mohli aj sestry, ktoré majú kvalifikačne uznané povolanie v Rumunsku vyštudované, mohli pôsobiť aj v Slovenskej republike.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne a páni poslanci, ďakujem aj teraz za vašu pozornosť a dovoľujem si vás požiadať o prerokovanie predloženého materiálu. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 6.12.2024 14:34 - 14:49 hod.

Tomáš Drucker Zobrazit prepis
Tak máte... musím si zobrať, pardon, vám to prečítam. (Minister si zobral z miesta pre navrhovateľov svoje podklady.) "Rektor vymenúva členov výberovej komisie tak, aby najmenej jeden z nich nebol zamestnancom príslušnej vysokej školy." Nie je to pravda.
A teraz pôjdem konkrétne k tým pár veciam, o ktorých ste hovorili.
Výberová komisia. Pani predsedníčka výboru vám presne povedala, snažíte sa hľadať niečo za každú cenu, čo proste nie je tak, nie je to pravda a nie je to podstatou problému. Výberová komisia dnes: jeden – rektor, jeden – vedecká rada, jeden – dekan, jeden – vedúci katedry, jeden – odbory. Po novom: dvaja – rektor, dvaja – dekan, nie traja dekan, pretože ten tretí je jasne napísaný, že musí ísť návrh zamestnancov, takže odbory. Takisto ako to bolo predtým.
Kto v súčasnosti je dneska predsedom vedeckej rady? Rektor, rektor. My tvrdo hovoríme, že dnes po novom musí rektor jedného vymenovať z iného zame... iného, alebo kandidáta, ktorý nie je zamestnancom vysokej školy. To je oveľa tvrdšie, ak to teda chceme o tom hovoriť, a transparentnejšie, pretože rektor ako predseda vedeckej rady zasa má len vplyv, a my sa tu ideme hrať na nejakú transparentnosť, ale je tu priamy vplyv. To isté tak hovoríme o vedúcom zamestnancovi fakulty alebo pracoviska, čo ani nevieme, čo je, či je to katedra, alebo čo to je, tak zasa tam má vplyv dekan. Tak sme povedali: dobre, dvaja – dekan.
A opakujem, toto nie je najpodstatnejšie. Najpodstatnejšie je to, o čom zasa ste úplne nehovorili pravdu, a my hovoríme, že na vedúcich pozi... alebo funkčné miesta docentov a profesorov, dnes treba mať absolvované habilitačné konanie a zároveň musíte byť, aktuálne pôsobiť na pedagogickom mieste. No tak ukážte mi tých odborníkov zo zahraničia, z Imperial College alebo niekde, ktorí to splnia. Vôbec to nezošnurovávame horšie, naopak, snažíme sa to otvoriť, aby tam naozaj mohli prísť tí odborníci a nemuseli spĺňať slovenské tvrdé požiadavky. To je po prvé.
A po druhé, internacionalizácia je jedným ukazovateľom aj vo výkonnostných zmluvách. My tlačíme vysoké školy, univerzity do toho, aby ak chcú extra peniaze, tak išli po internacionalizácii aj z hľadiska funkčných miest, aj z hľadiska výmeny študentov aj v pregraduálnom, aj v graduálnom, aj postgraduálnom štúdiu. Tak takto sa robí internacionalizácia a nie tým, že hovoríme tu o správnych radách, ktoré naozaj na toto nemajú žiadny vplyv a, tak ako vám bolo povedané, správna rada, to sú všetko členovia mimo akademického prostredia. Áno, členov navrhuje buď štát, ktorý, ak to poznáte, asi to poznáte, dostáva minister z návrhov všetkých možných organizácií, ľudí, s popisom čo, prečo, ako by to malo byť. Samozrejme, to na ministerstve niekto hodnotí. Dohodlo sa, že štát a ministerstvo naozaj nebude mať väčšinu v tom, a druhú polovicu s tým jedným miestom doteraz neurčitým a sme ho dali smerom k akademického senátu, takisto vyberá členov z neakademického prostredia. A na to, aby tu neboli debaty o tom, že akademický senát si tam dáva nejakých vlastných kamarátov alebo kto, tak sme zaviedli dvojtretinové väčšiny. A už je úplne naozaj jedno, či to jedno miesto patrí akademickému senátu, alebo sa tvárime, že sme si ho niekde našli, o čom ani nikto nemá ani páru, odkiaľ tento človek, ten posledný nepárny prišiel, tak sme len chceli, aby to bolo fér povedané. Nehrajte sa tu niekde na pozadí, že si vyberáte niekoho, čo mne je jasné kto. Tak nech sa za to, nech ten človek je riadne vypočutý, kľudne aj v akademickom senáte, ale zaviedli sme v tých kľúčových otázkach dvojtretinovú väčšinu. Tým pádom tam vzniká ten povinný konsenzus. Inak neprejde napríklad dlhodobý plán univerzity, neprejde, vysokej školy. Tak ja neviem, povedzte mi, v čom tu toto napĺňa znaky nejakej pohodlnosti alebo spiatočníctva. Ja si to vôbec nemyslím. Naopak, dávame tomu jasné pravidlá a nároky na tú školu, že sa musia dohodnúť, a nie pokútne.
A k tomu asi to poviem to posledné, o čom tu bola debata. Ešte pánovi bývalému ministrovi Horeckému, rieši sa aj momentálne s Úradom priemyselného vlastníctva definícia školského diela. Ja si to uvedomujem, že tam aj z hľadiska celého toho ekosystému, inovácie treba urobiť zmeny. Ja už som o tom ešte s bývalým pánom štátnym tajomníkom Šaškom hovoril, že tu musíme proste urobiť viac toho. Lebo dneska proste tam nie je vôľa kapitalizovať niektoré patenty a umožňovať vlastne vstup nejakého ďalšieho kapitálu.
K pánovi Dostálovi a teda aj k dámam, k pani poslankyniam, prečo? Pretože je to vaše právo poslancov. Tak ako je právo vaše prichádzať s poslaneckými návrhmi a tak ako som nevidel ani tento návrh, tak som nevidel ani ten váš návrh. Tak ako som to ikskrát povedal, že ja som za štandardný legislatívny proces, ale je to vaše právo prichádzať s návrhmi. Ak sa pýtate na môj názor, ja na to nevidím dôvod. Ale je to vaše právo prísť s návrhom na tri funkčné obdobia, na štyri, na nekonečno. Nemyslím si, že to zásadne oslabuje nejaké uzatvorenie škôl, pretože každý má právo sa hájiť. My nehovoríme, ani ten návrh teda nehovorí o tom ani pri dvoch, ani troch, ani nekonečnom počte otvorenom opakovania funkčných období, že niekto nemôže kandidovať. Ale je to vaše právo. Ikskrát prichádzate s návrhmi, ktoré nikto nikdy nevidel. Ani ja som tie vaše nevidel. Tak to, prosím, rešpektujte a postavte sa k tomu hlasovaním, ako to cítite.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

6.12.2024 14:19 - 14:34 hod.

Tomáš Drucker Zobrazit prepis
Ďakujem pekne.
Robil som si zopár poznámok. Na mnohé reagovali aj moji predrečníci niektorí vo faktických poznámkach. Dotknem sa pár.
Naozaj, dámy z Progresívneho Slovenska, ani sa mi nechcelo, sa priznám, reagovať, lebo sme reagovali v prvom čítaní v rozprave, vo výbore. Vy sa často radi označujete, že ste z Progresívneho Slovenska, ste progresívni, ale ja mám pocit, že teda ste strašné konzervy, že to, o čom rozprávate, je proste že úplne mimo. A neviem, že či to naozaj tak myslíte, alebo proste za každú cenu sa snažíte proste hovoriť veci a dokonca nehovoríte pravdu, to je na tom, a konkrétne aj vy, pani Kosová, aj teraz ste povedali, že z externého prostredia vo výberovej komisii bude nula. Dobre som to zachytil, dúfam.
Tak máte... musím si zobrať, pardon, vám to prečítam. (Minister si zobral z miesta pre navrhovateľov svoje podklady.) "Rektor vymenúva členov výberovej komisie tak, aby najmenej jeden z nich nebol zamestnancom príslušnej vysokej školy." Nie je to pravda.
A teraz pôjdem konkrétne k tým pár veciam, o ktorých ste hovorili.
Výberová komisia. Pani predsedníčka výboru vám presne povedala, snažíte sa hľadať niečo za každú cenu, čo proste nie je tak, nie je to pravda a nie je to podstatou problému. Výberová komisia dnes: jeden – rektor, jeden – vedecká rada, jeden – dekan, jeden – vedúci katedry, jeden – odbory. Po novom: dvaja – rektor, dvaja – dekan, nie traja dekan, pretože ten tretí je jasne napísaný, že musí ísť návrh zamestnancov, takže odbory. Takisto ako to bolo predtým.
Kto v súčasnosti je dneska predsedom vedeckej rady? Rektor, rektor. My tvrdo hovoríme, že dnes po novom musí rektor jedného vymenovať z iného zame... iného, alebo kandidáta, ktorý nie je zamestnancom vysokej školy. To je oveľa tvrdšie, ak to teda chceme o tom hovoriť, a transparentnejšie, pretože rektor ako predseda vedeckej rady zasa má len vplyv, a my sa tu ideme hrať na nejakú transparentnosť, ale je tu priamy vplyv. To isté tak hovoríme o vedúcom zamestnancovi fakulty alebo pracoviska, čo ani nevieme, čo je, či je to katedra, alebo čo to je, tak zasa tam má vplyv dekan. Tak sme povedali: dobre, dvaja – dekan.
A opakujem, toto nie je najpodstatnejšie. Najpodstatnejšie je to, o čom zasa ste úplne nehovorili pravdu, a my hovoríme, že na vedúcich pozi... alebo funkčné miesta docentov a profesorov, dnes treba mať absolvované habilitačné konanie a zároveň musíte byť, aktuálne pôsobiť na pedagogickom mieste. No tak ukážte mi tých odborníkov zo zahraničia, z Imperial College alebo niekde, ktorí to splnia. Vôbec to nezošnurovávame horšie, naopak, snažíme sa to otvoriť, aby tam naozaj mohli prísť tí odborníci a nemuseli spĺňať slovenské tvrdé požiadavky. To je po prvé.
A po druhé, internacionalizácia je jedným ukazovateľom aj vo výkonnostných zmluvách. My tlačíme vysoké školy, univerzity do toho, aby ak chcú extra peniaze, tak išli po internacionalizácii aj z hľadiska funkčných miest, aj z hľadiska výmeny študentov aj v pregraduálnom, aj v graduálnom, aj postgraduálnom štúdiu. Tak takto sa robí internacionalizácia a nie tým, že hovoríme tu o správnych radách, ktoré naozaj na toto nemajú žiadny vplyv a, tak ako vám bolo povedané, správna rada, to sú všetko členovia mimo akademického prostredia. Áno, členov navrhuje buď štát, ktorý, ak to poznáte, asi to poznáte, dostáva minister z návrhov všetkých možných organizácií, ľudí, s popisom čo, prečo, ako by to malo byť. Samozrejme, to na ministerstve niekto hodnotí. Dohodlo sa, že štát a ministerstvo naozaj nebude mať väčšinu v tom, a druhú polovicu s tým jedným miestom doteraz neurčitým a sme ho dali smerom k akademického senátu, takisto vyberá členov z neakademického prostredia. A na to, aby tu neboli debaty o tom, že akademický senát si tam dáva nejakých vlastných kamarátov alebo kto, tak sme zaviedli dvojtretinové väčšiny. A už je úplne naozaj jedno, či to jedno miesto patrí akademickému senátu, alebo sa tvárime, že sme si ho niekde našli, o čom ani nikto nemá ani páru, odkiaľ tento človek, ten posledný nepárny prišiel, tak sme len chceli, aby to bolo fér povedané. Nehrajte sa tu niekde na pozadí, že si vyberáte niekoho, čo mne je jasné kto. Tak nech sa za to, nech ten človek je riadne vypočutý, kľudne aj v akademickom senáte, ale zaviedli sme v tých kľúčových otázkach dvojtretinovú väčšinu. Tým pádom tam vzniká ten povinný konsenzus. Inak neprejde napríklad dlhodobý plán univerzity, neprejde, vysokej školy. Tak ja neviem, povedzte mi, v čom tu toto napĺňa znaky nejakej pohodlnosti alebo spiatočníctva. Ja si to vôbec nemyslím. Naopak, dávame tomu jasné pravidlá a nároky na tú školu, že sa musia dohodnúť, a nie pokútne.
A k tomu asi to poviem to posledné, o čom tu bola debata. Ešte pánovi bývalému ministrovi Horeckému, rieši sa aj momentálne s Úradom priemyselného vlastníctva definícia školského diela. Ja si to uvedomujem, že tam aj z hľadiska celého toho ekosystému, inovácie treba urobiť zmeny. Ja už som o tom ešte s bývalým pánom štátnym tajomníkom Šaškom hovoril, že tu musíme proste urobiť viac toho. Lebo dneska proste tam nie je vôľa kapitalizovať niektoré patenty a umožňovať vlastne vstup nejakého ďalšieho kapitálu.
K pánovi Dostálovi a teda aj k dámam, k pani poslankyniam, prečo? Pretože je to vaše právo poslancov. Tak ako je právo vaše prichádzať s poslaneckými návrhmi a tak ako som nevidel ani tento návrh, tak som nevidel ani ten váš návrh. Tak ako som to ikskrát povedal, že ja som za štandardný legislatívny proces, ale je to vaše právo prichádzať s návrhmi. Ak sa pýtate na môj názor, ja na to nevidím dôvod. Ale je to vaše právo prísť s návrhom na tri funkčné obdobia, na štyri, na nekonečno. Nemyslím si, že to zásadne oslabuje nejaké uzatvorenie škôl, pretože každý má právo sa hájiť. My nehovoríme, ani ten návrh teda nehovorí o tom ani pri dvoch, ani troch, ani nekonečnom počte otvorenom opakovania funkčných období, že niekto nemôže kandidovať. Ale je to vaše právo. Ikskrát prichádzate s návrhmi, ktoré nikto nikdy nevidel. Ani ja som tie vaše nevidel. Tak to, prosím, rešpektujte a postavte sa k tomu hlasovaním, ako to cítite.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 6.12.2024 13:04 - 13:19 hod.

Tomáš Drucker Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predkladáme návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Účelom tohto návrhu zákona je úprava niektorých najzásadnejších otázok, ktoré spôsobujú v súčasnosti vysokým školám problémy v praxi, javia sa ako neefektívne, prípadne komplikujú a predlžujú rozhodovacie procesy. Návrhom zákona sa upravujú najmä otázky pôsobnosti akademického senátu, lehoty pre vyhlásenie voľby rektora, spôsob obsadzovania miest vedúcich zamestnancov, kreácia správnej rady a kvalifikačné predpoklady na obsadzovanie funkčného miesta docentov a profesorov.
Mali sme v druhom čítaní aj nejaké pozmeňujúce návrhy, ktoré reflektovali aj nejakú diskusiu v rozprave v prvom čítaní, tak verím, že aj o tomto môže byť debata. Chcem ešte raz zdôrazniť, že ide o novelu zákona k vysokým školám, ktorá reaguje na aplikačnú prax. V súčasnosti na ministerstve pracujeme na koncepcii nového vysokoškolského zákona.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ďakujem za vašu pozornosť nateraz a dovoľujem si vás požiadať o prerokovanie predloženého materiálu.
Skryt prepis
 

6.12.2024 12:49 - 13:04 hod.

Tomáš Drucker
Ďakujem pekne, vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predkladáme návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Skryt prepis
 

7.11.2024 11:30 - 11:31 hod.

Tomáš Drucker
Vážený pán predsedajúci, z dôvodu potreby podania ešte pozmeňujúcich návrhov si vás dovoľujem požiadať o otvorenie rozpravy k tomuto bodu programu.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 30.10.2024 10:38 - 10:39 hod.

Tomáš Drucker Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Ešte raz, vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážený páni poslanci, predkladáme aj návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 422/2015 Z. z. o uznávaní dokladov, o vzdelaní a uznávaní odborných kvalifikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Tento návrh zákona predovšetkým transponuje smernicu Európskeho parlamentu a Rady č. 2004/505, ktorou sa mení aj smernica č. 2005/36 Európskeho spoločenstva, pokiaľ ide o uznávanie odborných kvalifikácií sestier zodpovedných za všeobecnú starostlivosť, ktoré absolvovali odbornú prípravu v Rumunsku, s transpozičnou lehotou do marca 2025.
Návrh zákona zároveň reaguje aj na odporúčanie Rady Európskej únie týkajúce sa podpory automatického vzájomného uznávania kvalifikácií získaných v rámci vysokoškolského vzdelávania vyššieho sekundárneho vzdelávania a odbornej prípravy a výsledkov študijných pobytov v zahraničí, z ktorého vyplýva potreba vykonať kroky na zavedenie automatického uznávania na pokračovanie v štúdiu.
Cieľom tohto návrhu zákona je teda aktualizovať podmienky uznávania odbornej kvalifikácie sestier s odbornou kvalifikáciou nadobudnutou v Rumunsku pre účely výkonu regulovaného povolania v Slovenskej republike a zaviesť systém automatického uznávania dokladov z členských štátov vo forme elektronických doložiek nahrádzajúcich uznanie stupňa dosiahnutého vzdelania na pokračovanie v štúdiu a iné účely.
Vážený pán predsedajú, vážené panie poslankyne, páni poslanci, ďakujem za pozornosť a dovoľujem si vás požiadať o prerokovanie predloženého materiálu. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 30.10.2024 10:36 - 10:38 hod.

Tomáš Drucker
 

Vystúpenie 30.10.2024 10:23 - 10:35 hod.

Tomáš Drucker Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, budem reagovať na tie veci, ktoré tu odzneli. V prvom rade tento zákon naozaj nemá za úmysel zbúrať všetko, čo tu bolo, a zasa prichádzať s nejakými novými reformami. My sme si, tak ako povedal pán poslanec Habánik, máme viacero vecí pripravených a povedali sme si, že ideme s vecami, ktoré naozaj považujeme za praktické, ktoré majú niečo zlepšiť. A ja budem hovoriť naozaj o tom, že to zlepšujú. Vy hovoríte, pani poslankyňa, že to nezlepšujú, dokonca, že to nejakým spôsobom vracajú späť, ja s tým absolútne nesúhlasím a verím, že vyvrátim každú jednu vec.
V prvom rade ešte ale chcem povedať, že zákon proste nemôže byť, ja už som použil také slovo, že fetiš. Proste my si nemyslíme, že zákonom niečo napíšeme a zrazu sa zmení kvalita vysokých škôl, to je nezmysel. Proste aj preto nemá zmysel dneska robiť zasa obsiahle, obrovské zmeny v zákone o verejných vysokých školách alebo o vysokých školách, ktorým zas niečo zbúrame, niečo ideme nanovo nastaviť. Ja tak pracovať nechcem, ani nebudem. Pristúpili sme k praktickým veciam, ktoré idú niečo zlepšovať. Ja vám ale aj poviem k tej kvalite niečo.
Ku kvalite, ak chceme zlepšovať kvalitu vysokých škôl, tak sme pristúpili v tom, že sme pokračovali, zaviedli metodiku VER alebo v metodike hodnotenie VER-u, ktoré musíme teraz naďalej zlepšovať a upravovať, napríklad tam bude nový komponent spoločenských dopadov, pretože sa ukázalo, že tých hodnotení niektorých univerzít, predovšetkým napríklad pedagogických fakúlt a tak ďalej, tie hodnotenia neboli úplne objektívne. Nejde len o čiarky a bodky v nejakých prestížnych karentoch, ale zaviedli sme výkonnostné zmluvy, ktoré ste teraz v tom úvode trošku zbagatelizovali, ja ich považujem za absolútne kľúčové. Kľúčové, pretože nám vytvárajú isté ciele, ktoré chceme sledovať, a na základe týchto cieľov, či ich plnia, alebo neplnia tieto výsledky, ich vieme odmeňovať. To je najlepší spôsob, akým môžeme financovať verejné vysoké školy. Zároveň poviem, že takýto model, keď si zoberiete v Rakúsku, a teraz nepoviem, či je to 90 alebo 95 % financovania, v Rakúsku je na základe výkonnostných zmlúv. Ak chceme zlepšiť kvalitu vysokých škôl, tak sme niečo urobili a verte mi, že to neurobíme nejakou zmenou technickou zákona.
Čo sme urobili, pretože ste hovorili, pani poslankyňa Gažovičová, o tom, že nám utekajú mladí ľudia. Veď to je stav, ktorý tu je, to sa nedá zvrátiť. Niekedy je, prosím, teraz to poviem tak, ako to zvyknem hovoriť aj mojim kolegom, ja rád prijímam kritiku a kritika má byť pozitívne mienená a máme ju schopní prijímať. Ak je kritika mienená negatívne, že sa nad tým pomaly niektorí pousmievajú a sa z toho tešia, no tak to nepovažujem za dobrú kritiku. To znamená, mať radosť možno z toho, alebo posielať ľudí zo Slovenska preč, však ako je to tu zlé, ja netvrdím, že tu nemáme mnoho problémov, ja sa s tými mladými ľuďmi takisto stretávam asi ako aj vy, aj v zahraničí, aj tu. Mali sme, nedávno sme predstavili prieskum, ktorý sme robili na konci roka o spokojnosti študentov na našich vysokých školách. Asi to neni úplne to isté, čo budú hovoriť tí, ktorí odišli, ktorí nemajú skúsenosť s našimi vysokými školami, a máme urobiť všetko preto, aby sme tú kritiku alebo tie obavy tých mladých ľudí, ktorí dneska sa nerozhodujú pre naše školy, odstraňovali. Čo sme urobili pre to?
Urobili sme osem, nazvem to, našich veľtrhov všetkých vysokých škôl, aj súkromných, aj verejných, kde sa zúčastnilo viac ako 8-tisíc stredoškolákov. A budeme v tom pokračovať, aby naši stredoškoláci, tretiaci a štvrtáci, mali možnosť sa oboznámiť s našimi vysokými školami. Podporujeme a budeme naďalej podporovať všetky spolupráce vysokého školstva a vysokých škôl na výmenné študijné pobyty, či už je to ERASMUS+, ale aj iné modely, ktorým umožníme našim študentom, mladým študentom, aby keď budú študovať na slovenskej vysokej škole, aby mali možnosť si ísť na výmenný pobyt na jeden semester alebo dva semestre a mali možnosť sa dotknúť toho medzinárodného prostredia, iného spôsobu vyučovania a zároveň priniesť tú skúsenosť, pretože najväčší problém máme so zmenou nášho školstva tým, že my ho nevieme zvonka meniť. Nám nepomôžu úplne ľudia, ktorí odišli študovať preč a možno sa aj vrátia, lebo už sú mimo toho prostredia. Potrebujeme a robíme to, že veľmi významným spôsobom chceme podporovať tieto výmenné pobyty aj v rámci doktorandov. Spolupracujeme s ministerstvom zahraničných vecí aj vnútra, ako zefektívniť procesy v prípade víz z tretích krajín, ako je India, dostať sem proste šikovných ľudí a internacionalizácia vo všeobecnosti je jeden z kľúčových momentov na skvalitnenie a zvýšenie konkurencieschopnosti, ktorú máme aj vo výkonnostných zmluvách.
A keď sa dotknem aj k tomuto zákonu, tak sme práve tým, o čom vy hovoríte, že o otvorenosti, že to uzatvárame, to otvárame, pretože sme to otvorili ako nikdy doteraz to bolo možné. Aj keď sa bavíme o tých funkčných miestach. Na to, aby ste mohli obsadiť funkčné miesto docenta, ste museli mať v habilitačnom konaní niekoho. Musel byť zamestnancom vysokej školy. To dnes nie je potrebné. Naozaj dneska budeme môcť získať ľudí na funkčné miesta zo zahraničia predovšetkým.
Ak budem hovoriť to, čo sme ďalej urobili, navýšili sme finančné prostriedky o 122 mil. v oblasti vysokého školstva, podporili sme napríklad cez úpravu alebo zmenu schémy, ktorá tu bola, Študuj doma, ktorú som kritizoval už dávno v minulosti, že načo dávame 9-tisíc euro za štúdium akéhokoľvek štúdia, keď potom hovoríme o vlastne o nejakej disproporcii v oblasti kvality. Vybrali sme s ministerstvom hospodárstva, aj teda so zamestnávateľmi nedostatkové odbory a povolania, 261 alebo 262 nedostatkových odborov. Sú to väčšinou technické smery, ale sú tam aj lekári aj učitelia, psychológovia, logopédi, ktorým sme umožnili napríklad štipendijnú schému 16,5-tisíc euro za bakalárske štúdium. S nejakým postupným uvoľňovaním tých peňazí, aby nedostali tie peniaze všetky za prvý ročník a potom to nedokončia. Investovali sme, nakúpili sme v rámci Otvorenej vedy nové databázy, aj všeobecne k prístupom ku karentom, ale aj v oblasti systému AMBS, ktorý je pre lekárov. To znamená, robíme veľmi veľa preto, aby sme zvýšili atraktivitu, ale aj kvalitu vzdelávania. Áno, investuje sa najviac na opravy internátov. Však nebude to zo dňa na deň, ale neviem, či to bolo 62 mil., ktoré sa dajú. Simulačné centrá napríklad v oblasti medikov a tak ďalej.
Tým veciam, ktoré ste ešte, ešte, ešte ďalej, áno, aj v tom, ak hovoríme o zákone, umožňujeme cezhraničné študijné programy a toto je moja absolútna priorita, ja som o tom hovoril aj na Rade, mobility áno, ale kredit mobility. Zvýšiť podiel finančných prostriedkov v rámci Erasmus+, aby sme zvyšovali kredit mobilitu. Samozrejme, že nevieme súťažiť s najlepšími školami na svete, ak máme absolútne skvelého človeka a talent, máme umožniť podporu možno aj cez štát zaplatiť štipendium, zaviazať si toho človeka, aby po nejakom čase sa mohol vrátiť, ale cieľom je podporovať kredit mobility. Aby som si pozrel poznámky, pardon.
K pani poslankyni Kosovej, odznelo tam veľa vecí, ktoré sú rozporuplné podľa mňa, pani poslankyňa. Pretože na jednej strane kritizujete, že akademický senát bude mať väčšinu a že uzatvárame v správnej rade, a že vlastne to nie je dobré. Potom hovoríte, že akademický senát vypadol v prípade schvaľovania dlhodobého zámeru a bude to mať len správna rada, to nie je dobré. Pritom vám pán poslanec Habánik presne povedal, pokiaľ by ste čítali ten zákon súvisle, akademický senát má právomoc na základe návrhu rektora si osvojiť isté kompetencie. My sme len povedali, že nebudeme mať v troch úrovniach zo zákona obligatórne požiadavku, že dlhodobý zámer sa musí schvaľovať aj tam, aj tam, aj tam, ale sme dali áno, správna rada aj z toho titulu, že ak sme chceli hovoriť o nejakom inom regulačnom mechanizme, teda ľudí, ktorí sú mimo školy, z externého prostredia, tak má prechádzať tento dlhodobý zámer. Dokonca sme to posilnili tou dvojtretinovou väčšinou, aby to bola naozaj že veľká zhoda. Ale ak akademický senát chce si pôsobnosť nechať, aby v tej chvíli mohol akademický senát sa vyjadrovať k dlhodobému zámeru, veď to sú tie akademické slobody. Majú na to právomoc, ale nebudeme do zákona ich zväzovať, že to musia robiť. Ak to chcú, to robiť môžu, to vám na to odpovedal pán poslanec Habánik. A je to úplne podľa mňa správne, ako keď my máme všetko diktovať, čo majú robiť. My dávame isté, isté rámce, a tu si myslím, že práve tá správna rada tým, že je to externým orgánom, ktorý ale aj prináša svoje problémy, pretože ľudia, ktorí nikdy nepôsobili vo vysokom školstve, majú častokrát iné predstavy, čo na jednej strane obohacuje ten svet a na druhej strane ho aj nejakým spôsobom komplikuje a brzdí. Ale my sme ho nezhoršili, len sme povedali napríklad aj v oblasti ukazovateľov, ktoré správna rada dáva napríklad rektorovi na odmeňovanie, že tieto ukazovatele nesmú byť v rozpore s dlhodobými ukazovateľmi školy v oblasti výkonnostných zmlúv, lebo aj to sa dialo. No tak potom rektor na to, aby dostal odmenu, tak má vykonávať iné ukazovatele, ktoré nie sú že nad rámec, ale v príkrom rozpore s ukazovateľmi, ktoré si vysoká škola schválila na to, ktorým smerom sa chce posúvať. Ostatné si myslím, že odznelo aj v tých faktických poznámkach.
Ja ešte poviem možno k tomu funkčnému miestu a obsadzovaniu funkčných miest do tej komisii, ktorú som tak v úvode povedal, ešte raz. Možno, viete, tváriť sa, že predtým dával nominantov vedecká rada, ktorej predsedom je rektor, ktorý si to zasa navolí a kvôli tomu má zasadať vedecká rada, to sú absolútne obštrukcie, to čo do cieľa nemení kvalitu tej veci, nemení. My sme naopak tam dali, že jeden musí byť mimo vysokej školy takýto nominant. Nikto nemá v úmysle, a tak ako ste to sa snažili nasvetiť, že ustupovať, no tá debata bola veľmi široká. Verte mi, že aj pripomienky ešte na vláde som mal niektoré pripomienky aj od niektorých dekanov alebo rektorov, ktorí si chceli presadiť nejaký pohľad a hľadali sme niečo, čomu veríme, že je správne a posunie trošku mimo komfortnú zónu, ale v prospech našej kvality a teda vysokého školstva. A nebude sa to určite dať urobiť tým, že teraz si predstavujeme, že prídeme zasa s bombastickým nejakým novým zákonom a všetci sa budú dva roky hľadať v ňom, že vlastne čo od nich chceme. Toto ja odmietam, napriek tomu som povedal, pracujme koncepčne, áno, aj na novom vysokoškolskom zákone aj v súlade s novou akreditáciou, aj v súlade s inováciami, ktoré sa pripravujú jednotné agentúry.
Pracujme na tom koncepčne, ale prosím pekne, akože nezahlcujme tých ľudí neustálymi zmenami a myslieť si, že zákon to vyrieši. No nevyrieši to. To je o veľa tej implementácie a súhlasím v tom, že čas ukáže, ako sa nám to darilo. Ale proste bombastické stále koncepcie, ktorých tu mávame, nestačia. Proste to treba realizovať a vidíte to, aj ako ste spomenuli, aj kurikulárnu reformu, napísať to nie je jednoduché, ale zimplementovať je to násobne, násobne ťažšie. A treba proste pri tom byť. A ja nechcem obťažovať tých ľudí neustálymi proste super nápadmi, že čo všetko ideme zasa od podlahy zbúrať alebo na podlahu zbúrať a od podlahy zase stavať.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis