Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, budem reagovať na tie veci, ktoré tu odzneli. V prvom rade tento zákon naozaj nemá za úmysel zbúrať všetko, čo tu bolo, a zasa prichádzať s nejakými novými reformami. My sme si, tak ako povedal pán poslanec Habánik, máme viacero vecí pripravených a povedali sme si, že ideme s vecami, ktoré naozaj považujeme za praktické, ktoré majú niečo zlepšiť. A ja budem hovoriť naozaj o tom, že to zlepšujú. Vy hovoríte, pani poslankyňa, že to nezlepšujú, dokonca, že to nejakým spôsobom vracajú späť, ja s tým absolútne nesúhlasím a verím, že vyvrátim každú jednu vec.
V prvom rade ešte ale chcem povedať, že zákon proste nemôže byť, ja už som použil také slovo, že fetiš. Proste my si nemyslíme, že zákonom niečo napíšeme a zrazu sa zmení kvalita vysokých škôl, to je nezmysel. Proste aj preto nemá zmysel dneska robiť zasa obsiahle, obrovské zmeny v zákone o verejných vysokých školách alebo o vysokých školách, ktorým zas niečo zbúrame, niečo ideme nanovo nastaviť. Ja tak pracovať nechcem, ani nebudem. Pristúpili sme k praktickým veciam, ktoré idú niečo zlepšovať. Ja vám ale aj poviem k tej kvalite niečo.
Ku kvalite, ak chceme zlepšovať kvalitu vysokých škôl, tak sme pristúpili v tom, že sme pokračovali, zaviedli metodiku VER alebo v metodike hodnotenie VER-u, ktoré musíme teraz naďalej zlepšovať a upravovať, napríklad tam bude nový komponent spoločenských dopadov, pretože sa ukázalo, že tých hodnotení niektorých univerzít, predovšetkým napríklad pedagogických fakúlt a tak ďalej, tie hodnotenia neboli úplne objektívne. Nejde len o čiarky a bodky v nejakých prestížnych karentoch, ale zaviedli sme výkonnostné zmluvy, ktoré ste teraz v tom úvode trošku zbagatelizovali, ja ich považujem za absolútne kľúčové. Kľúčové, pretože nám vytvárajú isté ciele, ktoré chceme sledovať, a na základe týchto cieľov, či ich plnia, alebo neplnia tieto výsledky, ich vieme odmeňovať. To je najlepší spôsob, akým môžeme financovať verejné vysoké školy. Zároveň poviem, že takýto model, keď si zoberiete v Rakúsku, a teraz nepoviem, či je to 90 alebo 95 % financovania, v Rakúsku je na základe výkonnostných zmlúv. Ak chceme zlepšiť kvalitu vysokých škôl, tak sme niečo urobili a verte mi, že to neurobíme nejakou zmenou technickou zákona.
Čo sme urobili, pretože ste hovorili, pani poslankyňa Gažovičová, o tom, že nám utekajú mladí ľudia. Veď to je stav, ktorý tu je, to sa nedá zvrátiť. Niekedy je, prosím, teraz to poviem tak, ako to zvyknem hovoriť aj mojim kolegom, ja rád prijímam kritiku a kritika má byť pozitívne mienená a máme ju schopní prijímať. Ak je kritika mienená negatívne, že sa nad tým pomaly niektorí pousmievajú a sa z toho tešia, no tak to nepovažujem za dobrú kritiku. To znamená, mať radosť možno z toho, alebo posielať ľudí zo Slovenska preč, však ako je to tu zlé, ja netvrdím, že tu nemáme mnoho problémov, ja sa s tými mladými ľuďmi takisto stretávam asi ako aj vy, aj v zahraničí, aj tu. Mali sme, nedávno sme predstavili prieskum, ktorý sme robili na konci roka o spokojnosti študentov na našich vysokých školách. Asi to neni úplne to isté, čo budú hovoriť tí, ktorí odišli, ktorí nemajú skúsenosť s našimi vysokými školami, a máme urobiť všetko preto, aby sme tú kritiku alebo tie obavy tých mladých ľudí, ktorí dneska sa nerozhodujú pre naše školy, odstraňovali. Čo sme urobili pre to?
Urobili sme osem, nazvem to, našich veľtrhov všetkých vysokých škôl, aj súkromných, aj verejných, kde sa zúčastnilo viac ako 8-tisíc stredoškolákov. A budeme v tom pokračovať, aby naši stredoškoláci, tretiaci a štvrtáci, mali možnosť sa oboznámiť s našimi vysokými školami. Podporujeme a budeme naďalej podporovať všetky spolupráce vysokého školstva a vysokých škôl na výmenné študijné pobyty, či už je to ERASMUS+, ale aj iné modely, ktorým umožníme našim študentom, mladým študentom, aby keď budú študovať na slovenskej vysokej škole, aby mali možnosť si ísť na výmenný pobyt na jeden semester alebo dva semestre a mali možnosť sa dotknúť toho medzinárodného prostredia, iného spôsobu vyučovania a zároveň priniesť tú skúsenosť, pretože najväčší problém máme so zmenou nášho školstva tým, že my ho nevieme zvonka meniť. Nám nepomôžu úplne ľudia, ktorí odišli študovať preč a možno sa aj vrátia, lebo už sú mimo toho prostredia. Potrebujeme a robíme to, že veľmi významným spôsobom chceme podporovať tieto výmenné pobyty aj v rámci doktorandov. Spolupracujeme s ministerstvom zahraničných vecí aj vnútra, ako zefektívniť procesy v prípade víz z tretích krajín, ako je India, dostať sem proste šikovných ľudí a internacionalizácia vo všeobecnosti je jeden z kľúčových momentov na skvalitnenie a zvýšenie konkurencieschopnosti, ktorú máme aj vo výkonnostných zmluvách.
A keď sa dotknem aj k tomuto zákonu, tak sme práve tým, o čom vy hovoríte, že o otvorenosti, že to uzatvárame, to otvárame, pretože sme to otvorili ako nikdy doteraz to bolo možné. Aj keď sa bavíme o tých funkčných miestach. Na to, aby ste mohli obsadiť funkčné miesto docenta, ste museli mať v habilitačnom konaní niekoho. Musel byť zamestnancom vysokej školy. To dnes nie je potrebné. Naozaj dneska budeme môcť získať ľudí na funkčné miesta zo zahraničia predovšetkým.
Ak budem hovoriť to, čo sme ďalej urobili, navýšili sme finančné prostriedky o 122 mil. v oblasti vysokého školstva, podporili sme napríklad cez úpravu alebo zmenu schémy, ktorá tu bola, Študuj doma, ktorú som kritizoval už dávno v minulosti, že načo dávame 9-tisíc euro za štúdium akéhokoľvek štúdia, keď potom hovoríme o vlastne o nejakej disproporcii v oblasti kvality. Vybrali sme s ministerstvom hospodárstva, aj teda so zamestnávateľmi nedostatkové odbory a povolania, 261 alebo 262 nedostatkových odborov. Sú to väčšinou technické smery, ale sú tam aj lekári aj učitelia, psychológovia, logopédi, ktorým sme umožnili napríklad štipendijnú schému 16,5-tisíc euro za bakalárske štúdium. S nejakým postupným uvoľňovaním tých peňazí, aby nedostali tie peniaze všetky za prvý ročník a potom to nedokončia. Investovali sme, nakúpili sme v rámci Otvorenej vedy nové databázy, aj všeobecne k prístupom ku karentom, ale aj v oblasti systému AMBS, ktorý je pre lekárov. To znamená, robíme veľmi veľa preto, aby sme zvýšili atraktivitu, ale aj kvalitu vzdelávania. Áno, investuje sa najviac na opravy internátov. Však nebude to zo dňa na deň, ale neviem, či to bolo 62 mil., ktoré sa dajú. Simulačné centrá napríklad v oblasti medikov a tak ďalej.
Tým veciam, ktoré ste ešte, ešte, ešte ďalej, áno, aj v tom, ak hovoríme o zákone, umožňujeme cezhraničné študijné programy a toto je moja absolútna priorita, ja som o tom hovoril aj na Rade, mobility áno, ale kredit mobility. Zvýšiť podiel finančných prostriedkov v rámci Erasmus+, aby sme zvyšovali kredit mobilitu. Samozrejme, že nevieme súťažiť s najlepšími školami na svete, ak máme absolútne skvelého človeka a talent, máme umožniť podporu možno aj cez štát zaplatiť štipendium, zaviazať si toho človeka, aby po nejakom čase sa mohol vrátiť, ale cieľom je podporovať kredit mobility. Aby som si pozrel poznámky, pardon.
K pani poslankyni Kosovej, odznelo tam veľa vecí, ktoré sú rozporuplné podľa mňa, pani poslankyňa. Pretože na jednej strane kritizujete, že akademický senát bude mať väčšinu a že uzatvárame v správnej rade, a že vlastne to nie je dobré. Potom hovoríte, že akademický senát vypadol v prípade schvaľovania dlhodobého zámeru a bude to mať len správna rada, to nie je dobré. Pritom vám pán poslanec Habánik presne povedal, pokiaľ by ste čítali ten zákon súvisle, akademický senát má právomoc na základe návrhu rektora si osvojiť isté kompetencie. My sme len povedali, že nebudeme mať v troch úrovniach zo zákona obligatórne požiadavku, že dlhodobý zámer sa musí schvaľovať aj tam, aj tam, aj tam, ale sme dali áno, správna rada aj z toho titulu, že ak sme chceli hovoriť o nejakom inom regulačnom mechanizme, teda ľudí, ktorí sú mimo školy, z externého prostredia, tak má prechádzať tento dlhodobý zámer. Dokonca sme to posilnili tou dvojtretinovou väčšinou, aby to bola naozaj že veľká zhoda. Ale ak akademický senát chce si pôsobnosť nechať, aby v tej chvíli mohol akademický senát sa vyjadrovať k dlhodobému zámeru, veď to sú tie akademické slobody. Majú na to právomoc, ale nebudeme do zákona ich zväzovať, že to musia robiť. Ak to chcú, to robiť môžu, to vám na to odpovedal pán poslanec Habánik. A je to úplne podľa mňa správne, ako keď my máme všetko diktovať, čo majú robiť. My dávame isté, isté rámce, a tu si myslím, že práve tá správna rada tým, že je to externým orgánom, ktorý ale aj prináša svoje problémy, pretože ľudia, ktorí nikdy nepôsobili vo vysokom školstve, majú častokrát iné predstavy, čo na jednej strane obohacuje ten svet a na druhej strane ho aj nejakým spôsobom komplikuje a brzdí. Ale my sme ho nezhoršili, len sme povedali napríklad aj v oblasti ukazovateľov, ktoré správna rada dáva napríklad rektorovi na odmeňovanie, že tieto ukazovatele nesmú byť v rozpore s dlhodobými ukazovateľmi školy v oblasti výkonnostných zmlúv, lebo aj to sa dialo. No tak potom rektor na to, aby dostal odmenu, tak má vykonávať iné ukazovatele, ktoré nie sú že nad rámec, ale v príkrom rozpore s ukazovateľmi, ktoré si vysoká škola schválila na to, ktorým smerom sa chce posúvať. Ostatné si myslím, že odznelo aj v tých faktických poznámkach.
Ja ešte poviem možno k tomu funkčnému miestu a obsadzovaniu funkčných miest do tej komisii, ktorú som tak v úvode povedal, ešte raz. Možno, viete, tváriť sa, že predtým dával nominantov vedecká rada, ktorej predsedom je rektor, ktorý si to zasa navolí a kvôli tomu má zasadať vedecká rada, to sú absolútne obštrukcie, to čo do cieľa nemení kvalitu tej veci, nemení. My sme naopak tam dali, že jeden musí byť mimo vysokej školy takýto nominant. Nikto nemá v úmysle, a tak ako ste to sa snažili nasvetiť, že ustupovať, no tá debata bola veľmi široká. Verte mi, že aj pripomienky ešte na vláde som mal niektoré pripomienky aj od niektorých dekanov alebo rektorov, ktorí si chceli presadiť nejaký pohľad a hľadali sme niečo, čomu veríme, že je správne a posunie trošku mimo komfortnú zónu, ale v prospech našej kvality a teda vysokého školstva. A nebude sa to určite dať urobiť tým, že teraz si predstavujeme, že prídeme zasa s bombastickým nejakým novým zákonom a všetci sa budú dva roky hľadať v ňom, že vlastne čo od nich chceme. Toto ja odmietam, napriek tomu som povedal, pracujme koncepčne, áno, aj na novom vysokoškolskom zákone aj v súlade s novou akreditáciou, aj v súlade s inováciami, ktoré sa pripravujú jednotné agentúry.
Pracujme na tom koncepčne, ale prosím pekne, akože nezahlcujme tých ľudí neustálymi zmenami a myslieť si, že zákon to vyrieši. No nevyrieši to. To je o veľa tej implementácie a súhlasím v tom, že čas ukáže, ako sa nám to darilo. Ale proste bombastické stále koncepcie, ktorých tu mávame, nestačia. Proste to treba realizovať a vidíte to, aj ako ste spomenuli, aj kurikulárnu reformu, napísať to nie je jednoduché, ale zimplementovať je to násobne, násobne ťažšie. A treba proste pri tom byť. A ja nechcem obťažovať tých ľudí neustálymi proste super nápadmi, že čo všetko ideme zasa od podlahy zbúrať alebo na podlahu zbúrať a od podlahy zase stavať.
Ďakujem pekne.
