Videokanál poslanca

Ďakujem za slovo. Michal, ty si hovoril o tom, ako už táto vláda bez ohľadu na to, ako si to oni dnes odhlasujú, stratila dôveru tých najdôležitejších ľudí, pretože stratila dôveru občanov a občianok. 2/3 ľudí si praje demisiu vlády, pretože je to úplný výsmech. To, čo sa tu deje, je výsmech všetkým slušným a poctivým ľuďom, pre ktorých pravidlá musia platiť, ktorí si musia svoje povinnosti plniť bez výhovoriek, na rozdiel od tejto vlády. Naozaj táto garnitúra tu sa správa skôr ako nejaká rustikálna šľachta, pre ktorú žiadne pravidlá neplatia, lebo tie majú platiť len pre podaných a taký je úplný obraz ich vládnutia. Sľubovali lacnejšie potraviny, ľudia v obchodoch nevidia tlačovky ministra Takáča, vidia tam bločky svoje, vidia tam tú realitu. Každý jeden, okrem očividne členov tejto vlády, už vidí túto realitu. Sľubovali pokoj, máme neustály konflikt, hádky v koalícii, vydieranie. Ako odvolávame tu ministrov a zachraňujete ich naozaj len tým, že ani len neotvoríte schôdzu. Možno pán bývalý budúci alebo teda budúci bývalý minister Taraba by o tom asi vedel niečo rozprávať, keby tu sedel. Sľubovali stabilitu a poriadok a máme tu vládu, ktorú musí Ústavný súd upozorniť, aby si splnila svoju základnú povinnosť. Zákon je pre vás naozaj len odporúčanie. A bežný občan musí dodržiavať každý termín, ale vláda si zo slov „bezodkladne“ urobila „keď sa nám to politicky bude hodiť“. Naozaj je to strašný výsmech. Chcete, aby sme prijali, že porušenie povinnosti je iba nejaký politický názor. Lenže ľudia nie sú hlúpi a ja som si istá, že tak, ako to ukazujú tieto čísla, tak vám to spočítajú aj vo voľbách. Ďakujem.

Pán Pročko, nevykrikujte. Môžeme vrátiť čas. Ďakujem za slovo. Pán minister, aj na základe vášho vystúpenia toto je vláda výhovoriek. Premiér Robert Fico na jej čele ukázal slabosť, odišiel, ani tu nesedí a bojíte sa toho, čo by pre každú vládu malo byť úplnou samozrejmosťou. Uchádzať sa o dôveru a potvrdiť svoju legitimitu. A ja chápem prečo. Stačia štyria koaliční poslanci, ktorí nesúhlasia s kauzami tejto vlády a táto nočná mora skončí. A po dnešnom hlasovaní sa každý jeden vládny poslanec osobne prihlási k zodpovednosti za každý krok tejto vlády. A hovorím to špeciálne do lavíc HLAS-u a SNS, lebo ťažko potom budete do médií hovoriť, že vás sa kroky tejto vlády netýkajú. Zdôrazňujem poslancom za HLAS, že sa dnes tak postavíte za, citujem, vydierača ministra Migala. Hovorím poslancom za SNS, že sa postavíte za ministra Huliaka, ktorý niekoľkokrát verejne urážal vášho predsedu Danka. Dnešné hlasovanie o dôvere nie je vôbec prejav sily. Je to iba dôkaz toho, že k vašej základnej ústavnej povinnosti vás musel dotlačiť až Ústavný súd. A občania si z toho majú odniesť jednu jedinú vec, že táto vláda nechce rovnaké pravidlá pre všetkých, chce pravidlá pre vás a výnimky pre seba a už len preto si dôveru absolútne nezaslúži. Ďakujem.

Ešte k tým číslam dodať, že nedá sa robiť takýto prieskum na maloletých. Čiže, keď sa bavíme o školách, my vlastne nevieme, ale teda predpokladáme, že pokiaľ sa s tým stretli matky alebo teda staršie ženy, dospelé, tak sa s tým stretávajú aj ich dcéry. Čiže tie čísla by ešte narástli. To je jeden aspekt. A druhý aspekt je, že akékoľvek by to percento bolo, tak pokiaľ sa bavíme, že to riešenie má byť o dôstojnosti a bezpečnosti v školskom prostredí, tak sa týka úplne každej jednej ženy alebo teda dievčaťa, čiže polovice populácie, tak podľa mňa milión pre polovicu populácie je akoby úplne adekvátna suma, zvlášť, keď, ako už aj Beáta naznačila a ja som to v mojom príspevku do rozpravy hovorila, keď tento štát naozaj si vie nájsť peniaze na omnoho zbytočnejšie veci, tak možno sa radšej zamerajme na neutrácanie na tieto zbytočné veci, aby sme teda nebrali tým sestrám, čo ste vy, pomaly, ale pôjde to. Áno, takže naozaj nerozumiem úplne tomuto pomeru a príde mi to, že tá suma je úplne adekvátna a je to lacnejšie ako napríklad zníženie tej DPH.

Konštruktívne otázky. Ja začnem od začiatku. Vrátim sa k tým číslam. V tom prieskume 16 % žien priznalo, že dnes zažíva menštruačnú chudobu a 6 % žien priznalo, že namiesto vložiek používajú nejaké iné náhrady, ktoré nespĺňajú hygienické štandardy. My tam navrhujeme v tom návrhu dve veci. Prvá sú bezplatné menštruačné potreby na školách základných, stredných a vysokých. Tak, ako je tam papier alebo mydlo. Ja neviem, máte pocit, že je problém s distribúciou mydla alebo toaletného papiera. Je to akože úplne ten istý princíp. Ja úplne nerozumiem tejto otázke. To nie je, že my chceme zobrať odniekiaľ vložky a dať ich tam. To je oddelená vec. To je to druhé opatrenie, ktoré sa týka teda toho, že tie vložky v štátnych hmotných rezervách, keď im dôjde expirácia, tak sa vyhadzujú namiesto toho, aby sa teda distribuovali do či už nejakých azylových centier alebo, ja neviem, pre ľudí bez domova a rôznym takýmto organizáciám, ktoré by ich teda potom vedeli naozaj posunúť tam, kde by sa použili, lebo oni už sú kúpené. Tie peniaze na ne už boli minuté. Oni už akože od peňazí daňových poplatníkov boli, čiže namiesto toho, aby sme ich vyhodili, tak navrhujeme túto alternatívu. No a posledná otázka ešte, aj na tú teda posledná vec k tej otázke, koľko nás to stojí, tak ja neviem, koľko nás ako spoločnosť stojí, keď naozaj dievčatá vynechávajú tú školu kvôli tomu, že majú menzes a ako aj kolegyňa povedala niekedy aj dvakrát do mesiaca. To sú tí sociálne znevýhodnení. Druhá vec je, opäť, že škola chceme, aby bola bezpečná a som si istá, že každej z nás sa niekedy stalo, že proste sme tú potrebu tam chceli nájsť a nenašli a boli sme vystavené možno nejakej akože veľmi zahambujúcej situácii, keď sme ju museli ísť kade-tade zháňať. Takže to nie je len sociálne opatrenie ako také, ale je to proste otázka úplne bežnej hygieny. Ďalej, pán poslanec.

Ja ťa, Bea, doplním a dovolím si teda odpovedať aj na tú predchádzajúcu otázku ohľadom toho neporiadku a teda kradnutia, lebo toto bola veľmi častá otázka, ktorá prichádzala práve, keď sme to aj my riešili na tej lokálnej úrovni v Petržalke a prichádzalo to ako akože legitímna obava. Ja tomu úplne rozumiem. A Dôstojná menštruácia, teda iniciatíva Dôstojná menštruácia, s ktorou sme pri tom spolupracovali, len v januári 2026 mali 70 menštruačných skriniek už nainštalovaných po celom Slovensku a dovtedy ešte pribudlo ďalších nejakých 20, ak som to správne pozerala do dnešného dňa. A vlastne, áno, akože úplne úprimne, tie prvé týždne v mnohých školách, tie decká si z toho nejakým spôsobom tiež robili srandu, je to prirodzené a ráta sa s tým, ale vlastne v každej jednej, okrem jedinej, ktorú nakoniec teda tú skrinku museli odinštalovať, lebo naozaj to tam proste nejakým spôsobom nebolo zvládnuteľné, tak všade inde sa to stabilizovalo, nemali s tým naozaj žiadne problémy. Tie deti aj všetci vlastne v tej škole si na to zvykli a teda predpokladám, že keď sa tu bavíme o miestach iných ako škole, tak aj tam majú tiež skrinky, či už sú to komunitné centrá a tak ďalej. Jednoducho nikde sa im neukazuje, že takýto problém by tam vyskakoval, že by to teda niekto vykrádal a ďalej predával a naozaj akože nemáme toto nijako potvrdené. Oni s tým skúsenosť nemali. Takže toľko ešte, aby som doplnila tú otázku. Ďalej, pán poslanec Pročko.

Ty si veľmi správne vlastne rozprávala aj o tom, že sú dievčatá, ktoré vlastne nevedia v tom momente, keď zažijú menštruáciu prvýkrát, čo sa s nimi deje a práve preto je, alebo teda my v tej Petržalke, ako som spomínala, keď sme sa rozprávali o tom, že teda budú na tých základných školách tie potreby, tak sme sa bavili aj o tom, že samozrejme, ako to oznámiť a vlastne sme spoločne prišli na to, že už len to, že sa tam akože sprítomnia a budú na tých toaletách, tak sa to niektoré tie dievčatá, samozrejme bavíme sa o Bratislave, ale teda ten náš zákon je celoslovenský, takže tam by sa o tom museli rozprávať. Naozaj na všetkých školách a vlastne je to skvelá príležitosť, ako týmto mladým dievčatám, ktoré sa o tom doma absolútne nedozvedia, vysvetliť, čo sa s ich telom deje alebo môže stať alebo raz udeje. Takže ďakujem, že si to vlastne nasvietila aj z tejto stránky a opäť. Taká jednoduchá vec, ako mať tam tie potreby, prinesie aj to, že mnohé dievčatá zistia, že vlastne niečo takéto sa im vôbec môže stať a je to otázka zdravia. Takže ďakujem. Pani poslankyňa Bito Cigániková

Za faktické poznámky neviem, čo k tomu dodať. Naozaj ma mrzí, ak teda to bolo tak, Ingrid, ako si spomínala, že, že tu týmto vyrušujeme nejakým spôsobom, ale naozaj to považujem za dôležité a tých dôvodov, prečo, tu už zaznelo veľa, určite ešte zaznie aj od teba. A ja by som sa možno vrátila aj k tej výzve, ktorú dala Beáta pánovi ministrovi školstva, ktorý teda, ako aj ona povedala, sa tvári, že mladí ľudia naozaj, že im na tom záleží a ja mu to chcem veriť. Takže pokiaľ teda sa rozhodnete tento náš návrh nepodporiť, čo sa asi rozhodnete, tak tiež sa pridávam k tejto výzve, že prosím vás, si ho adoptujte. Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Kosová.

Pekne za slovo. Vážené kolegyne, vážení kolegovia. Viete si predstaviť, že máte 12 rokov, idete ráno do školy ako každý iný deň, máte v batohu zošit č. 10, ale nemáte tieto hygienické potreby, nemáte vložky, lebo rodičia vám ich buď nezbalili, lebo ich to nenapadlo, lebo pozabudli. Alebo doma na ne tento mesiac proste nevyšlo. Elektrina vyšla drahšia ako zvyčajne, pokazila sa práčka. Akýkoľvek podobný dôvod. A potom niekde medzi prvou a druhou hodinou cítite, že niečo nie je v poriadku. Idete na toaletu, máte strach, hanbíte sa, lebo zistíte, čo sa asi stalo, nechcete to nikomu povedať, ani kamarátke, ani učiteľke, tak si okolo pása zaviažete mikinu, vypýtate sa domov, poviete, že je vám zle. Pretože vám škola nevedela zabezpečiť úplne základnú hygienickú potrebu a bezpečie. A toto nie je nejaký vymyslený príbeh. Je to úplne bežná realita. Stala sa dokonca aj mne osobne, a to teda sa nepovažujem za niekoho, kto by trpel menštruačnou chudobou ako takou. Ale áno, zažívajú to úplne bežne ženy a dievčatá na Slovensku aj na prvom stupni a toto by sa podľa mňa, podľa nás, v roku 2026 na Slovensku, v krajine Európskej únie, skutočne nemalo diať. Menštruácia nie je ideológia, nie je liberálna, nie je konzervatívna, je to úplne normálna biologická realita, ktorá sa každý mesiac týka státisícov dievčat a žien a menštruačná chudoba nie je okrajový problém. Kolegyňa Jurík už tu tie čísla povedala, ale ja ich zopakujem. Možno si niekto ten prenos zapol len teraz alebo prišiel len teraz. Podľa agentúry NMS až 44 % žien na Slovensku už zažilo menštruačnú chudobu, 16 % ju zažíva dnes a 6 % žien priznalo, že namiesto vložiek používajú papier, látku alebo iné improvizované náhrady, ktoré málokedy spĺňajú základné hygienické štandardy, môžu ohroziť ich zdravie, dokonca život. Dnes, opakujem, v roku 2026 v členskej krajine EÚ. A dovoľte mi to povedať na rovinu, dievčatá a ženy zo sociálne slabších pomerov, zraniteľných skupín alebo študujúce s nízkym príjmom sa dnes naozaj často musia zaobísť bez hygienickej ochrany. V prípade, že si ledva dokážu zabezpečiť základné životné potreby ako stravu a bývanie, tak sa tie menštruačné potreby naozaj stávajú luxusom, ktorý už si nemôžu dovoliť. A netreba snáď ani dodávať, aký veľký krok a veľký vplyv by toto bolo pre pocit dôstojnosti, sebavedomia, bezpečia, rovnosti v školskom prostredí. Štát to podľa mňa nemôže nechať len tak. A už dnes je neskoro. A nezabezpečiť dievčatám na školách to najzákladnejšie je to úplne rovnaký princíp, ako máme prístup k toaletnému papieru, k mydlu, k pitnej vode. My navrhujeme teda dve konkrétne jednoduché opatrenia v tomto návrhu. Prvé sú bezplatné menštruačné potreby na školách, na základných, stredných aj vysokých, tak ako, opakujem, sú úplne bežné iné veci na toaletách. A druhé opatrenie sa týka niečoho, čo aj mňa naozaj veľmi prekvapilo, keď sme to zistili, že teda štát dnes drží v hmotných rezervách dámske hygienické vložky. To je samo o sebe dobrá správa. Problém je však v tom, že tieto zásoby sa obmieňajú len vtedy, keď sa blíži ich expirácia. A v praxi teda tieto potreby, ktoré štát nakúpil z verejných peňazí, môžu roky ležať v sklade a keď príde čas ich obmeny, namiesto toho, aby boli využité a pomohli ženám a dievčatám, ktoré ich potrebujú, tak sa často stane a hrozí, že jednoducho skončia ako odpad. Opakujem, štát tieto zásoby zaplatil z peňazí daňových poplatníkov. Už sú kúpené, sú dostupné, fyzicky existujú a nedáva nám zmysel, aby sa teda vyhadzovali v čase, keď sa dajú použiť. Napríklad v azylových domovoch, v krízových centrách, kam ženy často prichádzajú absolútne bez ničoho, alebo pre organizácie pracujúce s ľuďmi bez domova a iné komunity, pre ktoré sú naozaj menštruačné potreby luxusom. Preto navrhujeme rozumné riešenie: keď štát tieto zásoby obmieňa, tak nech ich do 30 dní bezodkladne poskytne organizáciám a inštitúciám, ktoré pomáhajú ľuďom v núdzi a sociálnom vylúčení. A tiež, ako už bolo povedané, ale zopakujem, nie je to vôbec len nejaký náš experiment. Banskobystrický samosprávny kraj zaviedol menštruačné potreby zadarmo do župných stredných škôl už v roku 2022. Od roku 2024 rozšíril tento systém do knižníc, múzeí, kultúrnych inštitúcií a kontaktných centier pre mladých ľudí. Trnavský samosprávny kraj spustil rovnaký systém v roku 2025 pre všetkých 44 župných stredných škôl. A v Petržalke ako prvej mestskej časti Bratislavy som ja z mojej poslaneckej priority navrhla Múzeí, kultúrnych inštitúcií a kontaktných centier pre mladých ľudí. Trnavský samosprávny kraj spustil rovnaký systém v roku 2025 pre všetkých 44 župných stredných škôl. A v Petržalke ako prvej mestskej časti v Bratislave som ja z mojej poslaneckej priority navrhla a som veľmi rada, že sme to na zastupiteľstve schválili. Inštaláciu menštruačných skriniek na všetkých základných školách, ktoré sú teda v správe mestskej časti, v spolupráci s iniciatívou Odvoz, údržby, inštalácie. A veľmi ich týmto srdečne pozdravujem a som naozaj vďačná za ich prácu a že to, presne ako Beáta už povedala, napriek všetkému hejtu nevzdali a teda pracujú ďalej a neboja sa spolupráce možno aj s opozíciou, čo tiež veľakrát sa im môže nevyplatiť. Takže, čo sme zistili, že keď samospráva chce, vie pomôcť, keď škola vidí túto potrebu, vie konať. Ja som naozaj veľmi rada, že v Petržalke všetci, všetci riaditelia, riaditeľky, sokol. Teda tieto skrinky mali o ne záujem a teda budú sa inštalovať vo všetkých základných školách. A my prichádzame s návrhom, aby táto pomoc nezávisela len od dobrovôle samosprávy alebo teda aby to nezáležalo od toho, kde dievča a žena vyrastá, ale aby žiačka v Bratislave mala úplne rovnaké podmienky ako žiačka v Rimavskej Sobote alebo vo Vranove nad Topľou, lebo naozaj si nemyslíme, že je správne, aby dôstojnosť závisela od miesta bydliska. A ja viem, že pri tejto téme sa veľmi často objaví pokušenie robiť si z nej posmech, zľahčovať ju, tváriť sa, že ide o nejakú nepodstatnú agendu. Ale prosím vás, skúsme sa na chvíľu odosobniť od nejakých politických nálepiek. Toaletný papier nepovažujeme za ideológiu. Mydlo nie je luxus. Pitná voda nie je progresívna agenda. Jednoducho vieme, že bez základnej hygieny žiadna inštitúcia, úrad či škola nemôže fungovať a menštruačné potreby patria do rovnakej kategórie. Nie sú nadštandard, sú úplný, úplný základ. A buďme úprimní, naozaj tento štát dokáže zafinancovať omnoho menej potrebné veci a toto by nemal byť problém. A položme si aj úprimnú otázku, koľko nás ako spoločnosť stojí, keď dievča vynechá vyučovanie len preto, že nemá prístup k základnej hygiene? Koľko stojí strata dôstojnosti, hanba a pocit, že vaše vlastné telo je nejakým spôsobom problém, ktorý treba skrývať? Každé euro, podľa mňa investované do toho, aby dievčatá zostali v škole a cítili sa tam dôstojne, sú skvelo investované eurá alebo teda je skvelo investované euro. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, mnohí z vás tomu možno nebudú chcieť veriť, ale menštruačná chudoba na Slovensku je reálny problém. Aj keď sa o nej nehovorí, vieme, že ju zažívajú dievčatá a ženy od Bratislavy až po Sninu. Áno, bohužiaľ, aj dnes. Obdobné riešenia sú navyše dôležité aj pre rastúcu chudobu a zhoršujúcu sa ekonomickú situáciu rodín a mladých ľudí. Chudoba na Slovensku postihuje čím ďalej tým väčší počet osôb a rodín. O maloletých deťoch síce dáta na Slovensku úplne presné neexistujú, no vieme, opakujem, že chudobou je u nás ohrozených neuveriteľných 980 000 ľudí, takmer milión, a najviac sú ohrozené rodiny s deťmi a jednorodičovské domácnosti. Vážené kolegyne, kolegovia, téma menštruačnej chudoby nie je liberálna ani konzervatívna. Opakujem, je o ľudskej dôstojnosti, rovnosti a spravodlivosti. V tomto našom návrhu navrhujeme účinnosť od 1. januára 2027. Myslím si, že dávame školám, zriaďovateľom aj teda všetkým ostatným, ktorých sa to má týkať, dostatok času pripraviť sa. Je to naozaj rozumný systémový krok, ktorý Slovensko malo už dávno urobiť. Vráťme sa, prosím vás, teda na chvíľu ešte k tej 12-ročnej dievčine z úvodu, lebo viete, čo by jej najviac pomohlo v ten deň. Nie nejaká dlhá politická debata a naťahovačky a urážačky, obyčajná hygienická potreba, bez otázok, a to je v zásade všetko, čo my v tomto návrhu žiadame. Menštruačná chudoba nie je hanba, žena, dievčatá. Hanba je vedieť, že tento problém existuje, poznať riešenie, mať pred očami príklady dobrej praxe a neurobiť nič. Preto vás prosíme o podporu tohto návrhu. Ďakujem veľmi pekne. Na vaše vystúpenie dve faktické poznámky.

Pekne za slovo. Vážené kolegyne, vážení kolegovia. Viete si predstaviť, že máte 12 rokov, idete ráno do školy ako každý iný deň, máte v batohu zošit č. 10, ale nemáte tieto hygienické potreby, nemáte vložky, lebo rodičia vám ich buď nezbalili, lebo ich to nenapadlo, lebo pozabudli. Alebo doma na ne tento mesiac proste nevyšlo. Elektrina vyšla drahšia ako zvyčajne, pokazila sa práčka. Akýkoľvek podobný dôvod. A potom niekde medzi prvou a druhou hodinou cítite, že niečo nie je v poriadku. Idete na toaletu, máte strach, hanbíte sa, lebo zistíte, čo sa asi stalo, nechcete to nikomu povedať, ani kamarátke, ani učiteľke, tak si okolo pása zaviažete mikinu, vypýtate sa domov, poviete, že je vám zle. Pretože vám škola nevedela zabezpečiť úplne základnú hygienickú potrebu a bezpečie. A toto nie je nejaký vymyslený príbeh. Je to úplne bežná realita. Stala sa dokonca aj mne osobne, a to teda sa nepovažujem za niekoho, kto by trpel menštruačnou chudobou ako takou. Ale áno, zažívajú to úplne bežne ženy a dievčatá na Slovensku aj na prvom stupni a toto by sa podľa mňa, podľa nás, v roku 2026 na Slovensku, v krajine Európskej únie, skutočne nemalo diať. Menštruácia nie je ideológia, nie je liberálna, nie je konzervatívna, je to úplne normálna biologická realita, ktorá sa každý mesiac týka státisícov dievčat a žien a menštruačná chudoba nie je okrajový problém. Kolegyňa Jurík už tu tie čísla povedala, ale ja ich zopakujem. Možno si niekto ten prenos zapol len teraz alebo prišiel len teraz. Podľa agentúry NMS až 44 % žien na Slovensku už zažilo menštruačnú chudobu, 16 % ju zažíva dnes a 6 % žien priznalo, že namiesto vložiek používajú papier, látku alebo iné improvizované náhrady, ktoré málokedy spĺňajú základné hygienické štandardy, môžu ohroziť ich zdravie, dokonca život. Dnes, opakujem, v roku 2026 v členskej krajine EÚ. A dovoľte mi to povedať na rovinu, dievčatá a ženy zo sociálne slabších pomerov, zraniteľných skupín alebo študujúce s nízkym príjmom sa dnes naozaj často musia zaobísť bez hygienickej ochrany. V prípade, že si ledva dokážu zabezpečiť základné životné potreby ako stravu a bývanie, tak sa tie menštruačné potreby naozaj stávajú luxusom, ktorý už si nemôžu dovoliť. A netreba snáď ani dodávať, aký veľký krok a veľký vplyv by toto bolo pre pocit dôstojnosti, sebavedomia, bezpečia, rovnosti v školskom prostredí. Štát to podľa mňa nemôže nechať len tak. A už dnes je neskoro. A nezabezpečiť dievčatám na školách to najzákladnejšie je to úplne rovnaký princíp, ako máme prístup k toaletnému papieru, k mydlu, k pitnej vode. My navrhujeme teda dve konkrétne jednoduché opatrenia v tomto návrhu. Prvé sú bezplatné menštruačné potreby na školách, na základných, stredných aj vysokých, tak ako, opakujem, sú úplne bežné iné veci na toaletách. A druhé opatrenie sa týka niečoho, čo aj mňa naozaj veľmi prekvapilo, keď sme to zistili, že teda štát dnes drží v hmotných rezervách dámske hygienické vložky. To je samo o sebe dobrá správa. Problém je však v tom, že tieto zásoby sa obmieňajú len vtedy, keď sa blíži ich expirácia. A v praxi teda tieto potreby, ktoré štát nakúpil z verejných peňazí, môžu roky ležať v sklade a keď príde čas ich obmeny, namiesto toho, aby boli využité a pomohli ženám a dievčatám, ktoré ich potrebujú, tak sa často stane a hrozí, že jednoducho skončia ako odpad. Opakujem, štát tieto zásoby zaplatil z peňazí daňových poplatníkov. Už sú kúpené, sú dostupné, fyzicky existujú a nedáva nám zmysel, aby sa teda vyhadzovali v čase, keď sa dajú použiť. Napríklad v azylových domovoch, v krízových centrách, kam ženy často prichádzajú absolútne bez ničoho, alebo pre organizácie pracujúce s ľuďmi bez domova a iné komunity, pre ktoré sú naozaj menštruačné potreby luxusom. Preto navrhujeme rozumné riešenie: keď štát tieto zásoby obmieňa, tak nech ich do 30 dní bezodkladne poskytne organizáciám a inštitúciám, ktoré pomáhajú ľuďom v núdzi a sociálnom vylúčení. A tiež, ako už bolo povedané, ale zopakujem, nie je to vôbec len nejaký náš experiment. Banskobystrický samosprávny kraj zaviedol menštruačné potreby zadarmo do župných stredných škôl už v roku 2022. Od roku 2024 rozšíril tento systém do knižníc, múzeí, kultúrnych inštitúcií a kontaktných centier pre mladých ľudí. Trnavský samosprávny kraj spustil rovnaký systém v roku 2025 pre všetkých 44 župných stredných škôl. A v Petržalke ako prvej mestskej časti Bratislavy som ja z mojej poslaneckej priority navrhla Múzeí, kultúrnych inštitúcií a kontaktných centier pre mladých ľudí. Trnavský samosprávny kraj spustil rovnaký systém v roku 2025 pre všetkých 44 župných stredných škôl. A v Petržalke ako prvej mestskej časti v Bratislave som ja z mojej poslaneckej priority navrhla a som veľmi rada, že sme to na zastupiteľstve schválili. Inštaláciu menštruačných skriniek na všetkých základných školách, ktoré sú teda v správe mestskej časti, v spolupráci s iniciatívou Odvoz, údržby, inštalácie. A veľmi ich týmto srdečne pozdravujem a som naozaj vďačná za ich prácu a že to, presne ako Beáta už povedala, napriek všetkému hejtu nevzdali a teda pracujú ďalej a neboja sa spolupráce možno aj s opozíciou, čo tiež veľakrát sa im môže nevyplatiť. Takže, čo sme zistili, že keď samospráva chce, vie pomôcť, keď škola vidí túto potrebu, vie konať. Ja som naozaj veľmi rada, že v Petržalke všetci, všetci riaditelia, riaditeľky, sokol. Teda tieto skrinky mali o ne záujem a teda budú sa inštalovať vo všetkých základných školách. A my prichádzame s návrhom, aby táto pomoc nezávisela len od dobrovôle samosprávy alebo teda aby to nezáležalo od toho, kde dievča a žena vyrastá, ale aby žiačka v Bratislave mala úplne rovnaké podmienky ako žiačka v Rimavskej Sobote alebo vo Vranove nad Topľou, lebo naozaj si nemyslíme, že je správne, aby dôstojnosť závisela od miesta bydliska. A ja viem, že pri tejto téme sa veľmi často objaví pokušenie robiť si z nej posmech, zľahčovať ju, tváriť sa, že ide o nejakú nepodstatnú agendu. Ale prosím vás, skúsme sa na chvíľu odosobniť od nejakých politických nálepiek. Toaletný papier nepovažujeme za ideológiu. Mydlo nie je luxus. Pitná voda nie je progresívna agenda. Jednoducho vieme, že bez základnej hygieny žiadna inštitúcia, úrad či škola nemôže fungovať a menštruačné potreby patria do rovnakej kategórie. Nie sú nadštandard, sú úplný, úplný základ. A buďme úprimní, naozaj tento štát dokáže zafinancovať omnoho menej potrebné veci a toto by nemal byť problém. A položme si aj úprimnú otázku, koľko nás ako spoločnosť stojí, keď dievča vynechá vyučovanie len preto, že nemá prístup k základnej hygiene? Koľko stojí strata dôstojnosti, hanba a pocit, že vaše vlastné telo je nejakým spôsobom problém, ktorý treba skrývať? Každé euro, podľa mňa investované do toho, aby dievčatá zostali v škole a cítili sa tam dôstojne, sú skvelo investované eurá alebo teda je skvelo investované euro. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, mnohí z vás tomu možno nebudú chcieť veriť, ale menštruačná chudoba na Slovensku je reálny problém. Aj keď sa o nej nehovorí, vieme, že ju zažívajú dievčatá a ženy od Bratislavy až po Sninu. Áno, bohužiaľ, aj dnes. Obdobné riešenia sú navyše dôležité aj pre rastúcu chudobu a zhoršujúcu sa ekonomickú situáciu rodín a mladých ľudí. Chudoba na Slovensku postihuje čím ďalej tým väčší počet osôb a rodín. O maloletých deťoch síce dáta na Slovensku úplne presné neexistujú, no vieme, opakujem, že chudobou je u nás ohrozených neuveriteľných 980 000 ľudí, takmer milión, a najviac sú ohrozené rodiny s deťmi a jednorodičovské domácnosti. Vážené kolegyne, kolegovia, téma menštruačnej chudoby nie je liberálna ani konzervatívna. Opakujem, je o ľudskej dôstojnosti, rovnosti a spravodlivosti. V tomto našom návrhu navrhujeme účinnosť od 1. januára 2027. Myslím si, že dávame školám, zriaďovateľom aj teda všetkým ostatným, ktorých sa to má týkať, dostatok času pripraviť sa. Je to naozaj rozumný systémový krok, ktorý Slovensko malo už dávno urobiť. Vráťme sa, prosím vás, teda na chvíľu ešte k tej 12-ročnej dievčine z úvodu, lebo viete, čo by jej najviac pomohlo v ten deň. Nie nejaká dlhá politická debata a naťahovačky a urážačky, obyčajná hygienická potreba, bez otázok, a to je v zásade všetko, čo my v tomto návrhu žiadame. Menštruačná chudoba nie je hanba, žena, dievčatá. Hanba je vedieť, že tento problém existuje, poznať riešenie, mať pred očami príklady dobrej praxe a neurobiť nič. Preto vás prosíme o podporu tohto návrhu. Ďakujem veľmi pekne. Na vaše vystúpenie dve faktické poznámky.

Faktické poznámky. Naozaj ma mrzí jednak, že sa nevyjadril možno aj pán minister. Položila som tam niekoľko otázok, tak som čakala, že možno, možno zareaguje aspoň na jednu z nich. Ešte by som k tomu možno doplnila aj to, že Rada pre rozpočtovú zodpovednosť upozornila, že výpadok výnosu daňových a odvodových príjmov pramení z nerealistických očakávaní pri nastavovaní konsolidačných opatrení. Čiže vláda si naplánovala príjmy z daní, ktoré sa nenaplnili, pretože zadusila ekonomiku. A človek fakt nemusí byť ekonóm na to, aby vedel, že keď raz počítate s tým, že vám na účet príde viac peňazí, než vám v skutočnosti príde, tak máte problém. A od štátu ľudia skutočne očakávajú väčšiu zodpovednosť, keďže manažuje financie nás všetkých, má o to menej akoby priestoru a o to menej politikov budú mať priestor na rozvoj krajiny či riešenie nejakých ďalších kríz, ktoré prídu a mňa ako mladého človeka, ale myslím si, že nás všetkých toto naozaj trápi a som veľmi zvedavá na vyjadrenie pána ministra, ak sa teda prihlási do rozpravy v nejakom bode. Ďakujem. Ďalší vystupujúci v rozprave by mal byť pán poslanec.