Videokanál poslanca

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne, kolegovia, predkladám vám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jána Ferenčáka na vydanie zákona o podmienkach predaja energetických nápojov, tlač 838, v druhom čítaní.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 952 z 3. júna 2025 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj, výboru pre zdravotníctvo a výboru pre hospodárske záležitosti. Výbory prerokovali návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený neoznámili gestorskému výboru v určenej lehote žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona. Návrh zákona odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť všetky uvedené výbory okrem výboru pre zdravotníctvo, ktorý o návrhu nerokoval, pretože podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky nebol uznášaniaschopný. Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom 3 tejto správy vyplýva trinásť pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Gestorský výbor odporúča hlasovať o bodoch 1 až 13 spoločne s odporúčaním schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k predmetnému návrhu zákona vyjadrených v uzneseniach uvedených pod bodom 3 tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona odporúča Národnej rady Slovenskej republiky návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jána Ferenčáka na vydanie zákona o podmienkach predaja energetických nápojov, tlač 838, schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto spoločnej správe, ktoré gestorský výbor odporúčal schváliť. Spoločná správa výborov vo výsledku prerokovania návrhu zákona v druhom čítaní bola schválená uznesením výboru pre hospodárske záležitosti č. 200 z 30. septembra 2025. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril predložiť návrhy v zmysle príslušných ustanovení rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

Pán kolega, vy vidíte len bubákov. Mňa to veľmi mrzí, pretože účel tohto celého je spoločensky upokojiť situáciu, aby tak ako 2. februára 2025, keď som prišiel na Dargov ako asi prvý politik v danej chvíli, som nevidel fašistické symboly na vojnovom pamätníku na Dargove, bol to veľmi škaredý pohľad. Na druhej strane, viete, tu robíme niečo, aby sme zabránili akémukoľvek eskalovaniu a problémom v spoločnosti. Aby sme zabránili tomu, že ľudia si tu budú dovoľovať na vojnové hroby, kde sú aj pochovaní vojaci a aby, aby tá verejnosť trošku chápala, že je to náš odkaz budúcnosti, ale aj z odkazu minulosti, lebo existujú len tri premisy. Bol Holokaust, druhá svetová vojna, ktorá bola fašizmom a niekto, kto ten fašizmus odstránil, zlomil a potom sme mohli mať mier. To aké bolo usporiadanie sveta, to aké boli možno nálady, možno či demokratické voľby alebo na druhom spektre tie voľby boli v inej kondícii, to dnes nehodnotíme. My hodnotíme to, že niekde sú ľudia, ktorí s nevrátili domov do svojich domovských krajín z celej Európy, lebo zomreli za našu slobodu, za náš mier a v konečnom dôsledku dnes niekto hanobí ich pamiatku a ich hroby, a toto je cieľ, aby sme možno ochránili ten historický odkaz. Mňa to veľmi mrzí, že sa to takto kriví a, a toto je naozaj naratív, ktorý by nemal byť v takejto situácii. Ja som naschvál ani nespomínal pána, nekonkretizoval som ho v Košiciach, pretože to sa netýka len Košíc. To sa týkalo aj pamätníka na Dargove, pamätníkov v bystrickom aj v trenčianskom kraji, ale aj pamätníka na Slavíne, ktorý tu máte na dosah a ktorý minulý rok tiež bol veľmi škaredým spôsobom poškodený. A tu ak bude Talianska ambasáda mať problém s tým, že im niekto z prvej svetovej vojny poškodil pamätník, tak takisto sa na to bude vzťahovať táto zákon, zákonná úprava. Čiže nekrivme tu tú debatu o tom, že toto je nejaká proruská vec a podobné, podobné nezmysli. Pre mňa to je neprípustné. Účasť zákona je vytvoriť legislatívny rámec na to, aby sa odradil páchateľ od toho, že má urobiť nejaký trestný čin, ktorý dnes mu je tolerovaný. Toto vôbec nie je, vôbec nie je nič zlé na tom, aby, aby sme ochránili nejaké hodnoty do budúcna. Chráňme si mier, rodil sa ťažko. Z bilbordov sa to číta pekne, ale žije sa to už ťažšie, predpokladám. Ja sa chcem poďakovať aj kolegom z klubu, strana, teda zo Strany vidieka, že stiahli svoj prvotný návrh. Našli sme platformu, akou sme dokázali nájsť zhodu v koalícii a dnes HLAS, SMER, SNS, Strana vidieka predkladá koaličný návrh asi 19 poslancov, ktorí majú záujem ochrániť hodnoty, ochrániť pamätníky, ochrániť mier, ktorý si chceme ctiť. Ja vyzývam aj kolegov, ak sa stotožňujú s protifašistickou tematikou a chcú bojovať aj proti tomu čo tu bolo, teda Holokaust, fašizmus, poďme s tým bojovať spoločne. Urobme za tým ráznu čiaru a dajme tomu ďalšiu legislatívnu iniciatívu.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne.
Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, náš návrh novely Trestného zákona reflektuje spoločne na informácie, ktoré, bohužiaľ, zaplavili Slovensko, zaplavili ho veľmi negatívne a my sme tiež vypočuli v regióne mnoho ľudí, ktorých urážalo dehonestovanie vojnových hrobov, vojnových pamätníkov a pietnych miest, kde mnohokrát sa stretávam s kolegami, kde chodíme vzdať úctu tým, ktorí padli za nás, za náš mier, za našu aj slobodu a za to, že naše generácie môžu žiť v miery a že môžeme dnes byť dokonca v konečnom dôsledku aj pod slovenskou vlajkou. Na tieto miesta sa sústreďovali rôzne skupiny, rôzni vandali, rôzni ľudia, ktorí otrhovali, otrhávali vyobrazenia z pamätníkov, neblahým príkladom je aj pamätník v centre mesta Košice na Námestí osloboditeľov, kde jeden insitný umelec, ktorý má úžasné krytie mnohých ľudí, otrhával kosáky, otrhával kladivá, otrhával rôzne vyobrazenia, to, že to bolo symbolom v danom období desiatky rokov späť, to my dnes nevieme nijakým spôsobom demontovať, to my dnes nevieme nejakým spôsobom nič s tým urobiť, pretože vtedy to bola príznačná, príznačné vyobrazenie pre danú dobu a bol to symbol toho, že sa vyhralo nad fašizmom, sa vyhralo nad fašistickou čižmou, ktorá tu gniavila celú Európu.
===== desiatky rokov späť. To my dnes nevieme nejakým spôsobom demontovať, to my dnes nevieme nejakým spôsobom nič s tým urobiť, pretože vtedy to bola príznačná, príznačné vyobrazenie pre danú dobu a bol to symbol toho, že sa vyhralo nad fašizmom. Sa vyhralo nad fašistickou čižmou, ktorá tu gniavila celú Európu.
Z nášho pohľadu je dnes prístup k týmto vojnovým hrobom veľmi laxný, veľmi laxný z toho dôvodu, že poškodzovanie cudzej veci alebo také jemné poškodenie kultúrnej pamiatky je nedostatočné a preto sme otvorili komunikáciu naprieč celým politickým spektrom koalície a na ministerstve spravodlivosti sme vyladili paragraf, ktorým chceme dať do života novelou pri poškodení takéhoto vojnového hrobu a vojnového pamätníka aj to, aby to bolo trestným činom, pretože takto pred desiatimi rokmi a trošku ešte ďalej aj na Ukrajine dochádzalo k rôznym pomaľovaniam pamätníkov, dochádzalo k eskalovaniu napätia, a dnes štát a poslanci aj politici všeobecne tu majú byť na to, aby zmierňovali toto napätie. Takéto napätie ak eskaluje, tak sa môžu stretnúť dve skupiny. Tí, ktorí sú s protifašistickou tematikou uzrozumení, a potom tí, ktorí vyobrazujú takéto rôzne svastiky a rôzne symboly v rôznych farbách, či červených, žltých, modrých, akýkoľvek, je to, bohužiaľ, neprípustné a sú to hroby ľudí, ktorí padli za slobodu, padli za to, aby tu bol mier a padli za to, aby naozaj Európa sa oslobodila od fašizmu.
Toto pojednanie a tento paragraf nerozdeľuje, či to je vojnový hrob a vojnový pamätník prvej alebo druhej svetovej vojny. Ideme na to všeobecne a sme ochotní v druhom čítaní prispôsobiť to takému správaniu, ako keby toho Trestného zákona, toho konania, aby už aj poškodenie malého rozsahu malo svoju konzekvenciu a nehovoriac o tom, že pred pár týždňami sa v Košiciach odohrala jedna bizarná situácia. Tá bizarná situácia spočíva v tom, že najprv sa mestské zastupiteľstvo uznieslo nad tým, že budú meniť nejaké parametre pamätníka, potom zistili, že to nie je možné, je to upravené medzinárodnými zmluvami a prišla, prišiel super nápad. Prišiel super nápad - zamedziť ľuďom vstup k tomuto pamätníku. Tak z nášho pohľadu je to neprípustné brániť obyvateľom, verejnosti prístup k pamätníku, k hrobom, k vojnovým hrobom a k pamätným miestam druhej svetovej vojny, a mnohokrát z môjho pohľadu ide o bránenie tomu, aby človek bol, poviem to takto, antifašistický. Lebo keď, keď by sme fakt odsudzovali niečo zlé, tak to pochopím, ale toto tu je vzdelávanie, je to pripomínanie si pamätnej veci, pamätných udalostí a pamätných miest, toho, že niekto má bojovať proti fašizmu. Áno, vtedy bola taká doba, má to svoje špecifiká, dnes pre mnohých to je terčom posmechu, terčom čohokoľvek, ale toto je pre nás neprípustné.
Preto budeme navrhovať aj to, ak to bude mať podporu vládnej koalície a verím, že antifašistický prístup majú aj kolegovia z opozície a budeme chcieť sprísniť aj to, kto zabráni ľuďom prístup a osvetu k takému, pri takomto mieste, a znemožní takéto, takúto návštevu alebo oboznámenie sa s takýmto pietnym miestom, tak ten bude tiež musieť znášať konzekvencie. Samozrejme chceme vyladiť aj to, aby zásahy kultúrneho charakteru, či je to oprava alebo ďalšie možnosti, ktoré si vykonáva či už samospráva alebo správca pamätníka, neboli postihované trestným činom a ďalšími technickými vylepšeniami. Ale toto sú pre nás zásadné veci, ktoré musia reflektovanie na poškodzovanie pamätníkov, ktoré sú v Košiciach, na Bargove v Košickom kraji, ale aj v Banskobystrickom kraji, v Trenčianskom kraji, alebo aj tu na Slavíne v Bratislave. Vyobrazenia, ktoré som videl podobné svastike, nechcem to tak prehlásiť, lebo nie som znalec v tejto oblasti, sú poľutovaniahodné a sú naozaj na zamyslenie, že dnes v 21. storočí toto je schopný niekto na akékoľvek verejné miesto svojimi rukami napísať, nakresliť alebo čokoľvek s tým urobiť. Je to hanobenie takéhoto miesta a mnohých ľudí v regióne to uráža. To, že niekto tu má názor na, na také alebo onaké smerovanie dnešného konfliktu, ktorý dnes nemá z našej, z našej pozície akékoľvek riešenie, tak to je už okrajová vec, ale, ale my dnes nemôžeme zabudnúť na to, odkiaľ sme, čo dnes robíme, čo môžeme ovplyvniť a kam kráčame.
Preto by som vás chcel poprosiť aj za podpory Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov, ktorí s nami túto iniciatívu podporujú a ktorí chcú, aby boli takto pamätníky a vojnové hroby ochránené a aby ľudia, ktorí niečo s nimi idú robiť negatívne, aby si to dvakrát rozmysleli, pretože budú za to znášať dôsledky.
Kolegovia a kolegyne, poprosím vás o podporu tohto zákona.
Ďakujem vám veľmi pekne. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne.
Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, náš návrh novely Trestného zákona reflektuje spoločne na informácie, ktoré, bohužiaľ, zaplavili Slovensko, zaplavili ho veľmi negatívne a my sme tiež vypočuli v regióne mnoho ľudí, ktorých urážalo dehonestovanie vojnových hrobov, vojnových pamätníkov a pietnych miest, kde mnohokrát sa stretávam s kolegami, kde chodíme vzdať úctu tým, ktorí padli za nás, za náš mier, za našu aj slobodu a za to, že naše generácie môžu žiť v miery a že môžeme dnes byť dokonca v konečnom dôsledku aj pod slovenskou vlajkou. Na tieto miesta sa sústreďovali rôzne skupiny, rôzni vandali, rôzni ľudia, ktorí otrhovali, otrhávali vyobrazenia z pamätníkov, neblahým príkladom je aj pamätník v centre mesta Košice na Námestí osloboditeľov, kde jeden insitný umelec, ktorý má úžasné krytie mnohých ľudí, otrhával kosáky, otrhával kladivá, otrhával rôzne vyobrazenia, to, že to bolo symbolom v danom období desiatky rokov späť, to my dnes nevieme nijakým spôsobom demontovať, to my dnes nevieme nejakým spôsobom nič s tým urobiť, pretože vtedy to bola príznačná, príznačné vyobrazenie pre danú dobu a bol to symbol toho, že sa vyhralo nad fašizmom, sa vyhralo nad fašistickou čižmou, ktorá tu gniavila celú Európu.
===== desiatky rokov späť. To my dnes nevieme nejakým spôsobom demontovať, to my dnes nevieme nejakým spôsobom nič s tým urobiť, pretože vtedy to bola príznačná, príznačné vyobrazenie pre danú dobu a bol to symbol toho, že sa vyhralo nad fašizmom. Sa vyhralo nad fašistickou čižmou, ktorá tu gniavila celú Európu.
Z nášho pohľadu je dnes prístup k týmto vojnovým hrobom veľmi laxný, veľmi laxný z toho dôvodu, že poškodzovanie cudzej veci alebo také jemné poškodenie kultúrnej pamiatky je nedostatočné a preto sme otvorili komunikáciu naprieč celým politickým spektrom koalície a na ministerstve spravodlivosti sme vyladili paragraf, ktorým chceme dať do života novelou pri poškodení takéhoto vojnového hrobu a vojnového pamätníka aj to, aby to bolo trestným činom, pretože takto pred desiatimi rokmi a trošku ešte ďalej aj na Ukrajine dochádzalo k rôznym pomaľovaniam pamätníkov, dochádzalo k eskalovaniu napätia, a dnes štát a poslanci aj politici všeobecne tu majú byť na to, aby zmierňovali toto napätie. Takéto napätie ak eskaluje, tak sa môžu stretnúť dve skupiny. Tí, ktorí sú s protifašistickou tematikou uzrozumení, a potom tí, ktorí vyobrazujú takéto rôzne svastiky a rôzne symboly v rôznych farbách, či červených, žltých, modrých, akýkoľvek, je to, bohužiaľ, neprípustné a sú to hroby ľudí, ktorí padli za slobodu, padli za to, aby tu bol mier a padli za to, aby naozaj Európa sa oslobodila od fašizmu.
Toto pojednanie a tento paragraf nerozdeľuje, či to je vojnový hrob a vojnový pamätník prvej alebo druhej svetovej vojny. Ideme na to všeobecne a sme ochotní v druhom čítaní prispôsobiť to takému správaniu, ako keby toho Trestného zákona, toho konania, aby už aj poškodenie malého rozsahu malo svoju konzekvenciu a nehovoriac o tom, že pred pár týždňami sa v Košiciach odohrala jedna bizarná situácia. Tá bizarná situácia spočíva v tom, že najprv sa mestské zastupiteľstvo uznieslo nad tým, že budú meniť nejaké parametre pamätníka, potom zistili, že to nie je možné, je to upravené medzinárodnými zmluvami a prišla, prišiel super nápad. Prišiel super nápad - zamedziť ľuďom vstup k tomuto pamätníku. Tak z nášho pohľadu je to neprípustné brániť obyvateľom, verejnosti prístup k pamätníku, k hrobom, k vojnovým hrobom a k pamätným miestam druhej svetovej vojny, a mnohokrát z môjho pohľadu ide o bránenie tomu, aby človek bol, poviem to takto, antifašistický. Lebo keď, keď by sme fakt odsudzovali niečo zlé, tak to pochopím, ale toto tu je vzdelávanie, je to pripomínanie si pamätnej veci, pamätných udalostí a pamätných miest, toho, že niekto má bojovať proti fašizmu. Áno, vtedy bola taká doba, má to svoje špecifiká, dnes pre mnohých to je terčom posmechu, terčom čohokoľvek, ale toto je pre nás neprípustné.
Preto budeme navrhovať aj to, ak to bude mať podporu vládnej koalície a verím, že antifašistický prístup majú aj kolegovia z opozície a budeme chcieť sprísniť aj to, kto zabráni ľuďom prístup a osvetu k takému, pri takomto mieste, a znemožní takéto, takúto návštevu alebo oboznámenie sa s takýmto pietnym miestom, tak ten bude tiež musieť znášať konzekvencie. Samozrejme chceme vyladiť aj to, aby zásahy kultúrneho charakteru, či je to oprava alebo ďalšie možnosti, ktoré si vykonáva či už samospráva alebo správca pamätníka, neboli postihované trestným činom a ďalšími technickými vylepšeniami. Ale toto sú pre nás zásadné veci, ktoré musia reflektovanie na poškodzovanie pamätníkov, ktoré sú v Košiciach, na Bargove v Košickom kraji, ale aj v Banskobystrickom kraji, v Trenčianskom kraji, alebo aj tu na Slavíne v Bratislave. Vyobrazenia, ktoré som videl podobné svastike, nechcem to tak prehlásiť, lebo nie som znalec v tejto oblasti, sú poľutovaniahodné a sú naozaj na zamyslenie, že dnes v 21. storočí toto je schopný niekto na akékoľvek verejné miesto svojimi rukami napísať, nakresliť alebo čokoľvek s tým urobiť. Je to hanobenie takéhoto miesta a mnohých ľudí v regióne to uráža. To, že niekto tu má názor na, na také alebo onaké smerovanie dnešného konfliktu, ktorý dnes nemá z našej, z našej pozície akékoľvek riešenie, tak to je už okrajová vec, ale, ale my dnes nemôžeme zabudnúť na to, odkiaľ sme, čo dnes robíme, čo môžeme ovplyvniť a kam kráčame.
Preto by som vás chcel poprosiť aj za podpory Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov, ktorí s nami túto iniciatívu podporujú a ktorí chcú, aby boli takto pamätníky a vojnové hroby ochránené a aby ľudia, ktorí niečo s nimi idú robiť negatívne, aby si to dvakrát rozmysleli, pretože budú za to znášať dôsledky.
Kolegovia a kolegyne, poprosím vás o podporu tohto zákona.
Ďakujem vám veľmi pekne. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne.
Pán kolega Dostál, zareagujem na niektoré veci, ktoré ste mi adresovali. Vidiecke sídla a to, že na východe, tu na západe, v Bratislave si to ani neviete predstaviť, že obec môže mať 117 obyvateľov alebo 40 obyvateľov, alebo 38 obyvateľov a starosta, bohužiaľ, nemá financie ani na verejné osvetlenie, nieto ešte na svoj plat, tak budú musieť prejsť nejakou racionalizáciou a mať možno nejakú strediskovú zónu, kde, kde budú môcť byť, mať svojho starostu a ten rozpočet už bude trošku voľnejší, ale to necháme na ministerstvo vnútra, na ich spôsob riešenia tejto veci a myslím si, že Michal Kaliňák je výrazný odborník na tieto procesy v samospráve.
Ja sa dotknem stanoviska ministerstva financií, ktoré, samozrejme, racionálne predpokladalo, že ak je väčší počet poslancov, tak bude väčší rozpočet, my sme práve boli vyladiť tento prístup na magistráte v Košiciach, je to paragraf, ktorý pojednáva presne o tom, koľko násobok môže byť maximum príjmu poslanca v danom roku a ten ak bude správne redistribuovaný, tak väčší počet poslancov dostane rovnaký balík, resp. balík, z ktorého sa rozdelia, bude dané zadosť demokracii a je to podaná ruka ľuďom, ktorí naozaj v mestských častiach žijú a mestského poslanca dnes nemajú. A ako politik určite viete, v Bratislave väčšinou prechádzajú tiež veci, ktoré sa vyjednali na mestskom zastupiteľstve, ale mestské časti v Bratislave majú výrazne iné kompetencie. Okrem iného, okrem tých investičných a prevádzkovanie škôlok a škôl a podobných majú aj možnosť si, samozrejme, vybrať dane či už za nehnuteľnosti, za psa alebo tie poplatky, ktoré, ktoré tam majú okrem stavebných úradov a ďalších vecí, majú svoje kompetencie. V Košiciach to tak nie je, je zopár vybraných mestských častí, ktoré to majú, bohužiaľ, historicky sa dalo zadosť nejakému spôsobu nakladania s politickou mocou a toto je dnes výsledok toho. Ale v neposlednom rade práve ten aparát, ktorý môže magistrát poskytnúť, a ten námestník, politicky zodpovedný ľuďom a manažérsky zodpovedný vedeniu, je nástroj na to, aby doručil výsledok, aby do roku 2030 rešpektoval aj analytické výstupy z analýzy, ktorú majú dodať aj akademici, aj široká verejnosť a diskusia, a práve jeden z bodov prvotného návrhu hovorí o jeho kompetenciách. Čiže využívame to, že mesto Košice má svoj zákon, využívame to, že dnes nemôže o svojom osude alebo o svojich pomeroch rozhodnúť mestské zastupiteľstve, pretože Ústavný súd pozastavil účinnosť dvoch paragrafov, ktoré sa tu prijali v roku 2023, paradoxne vtedy ste boli, myslím, že štátnym tajomníkom na ministerstve spravodlivosti.
Myslím, že som naplnil všetky informácie, ktoré ste odo mňa požadovali, ak som na niečo zabudol, tak potom doplním v druhom čítaní, ale naším partnerom na debatu v tomto, ak nejde o rozpočet, je ministerstvo vnútra z hľadiska procesnosti a gerstorskosti, ale na druhej strane prvotným partnerom je mesto Košice a tá samospráva, ktorej sa týkajú tieto opatrenia. A ja som veľmi rád, že na poslednej výjazdovej vláde sa prijalo aj uznesenie vlády, budem citovať, je to uznesenie C30: „Zabezpečiť súčinnosť orgánov štátnej správy a samosprávy Košíc na racionalizácii v zmysle dlhodobej stratégie znižovania výdavkov na chod aparátov úradov, racionalizácie dvojstupňovej samosprávy v meste Košice, dlhodobej konsolidačnej politiky Slovenskej republiky a odstránenia rozdielov mestských častí v kompetenciách." Tá posledná pasáž hovorí presne o tom, že dnes malá mestská časť nemá peniaze na veci, ktoré by vedela veľmi efektívne zabezpečiť a tá väčšia tiež mnohokrát nemá, až na zopár, možno dve-tri výnimky.
Takže toto je naozaj vec, ktorú berieme vážne, my sme vypočuli aj volanie vedenia mesta, aj volanie ľudí, aj starostov, aj poslancov, aj ľudí, ktorí sa dnes nevedia dohodnúť, a my to nechceme nechať na politickom hašterení, ale vytvoriť priestor naozaj preto, aby sa táto téma pohla a aby sme ju čistým spôsobom, zákonným spôsobom dostali do toho rámca, ktorý je pre mesto Košice a Košičanov aj z hľadiska dlhodobej stratégie znižovania výdavkov, ale aj tých služieb ľuďom najefektívnejší.
Ďakujem vám veľmi pekne a chcem poprosiť kolegov a kolegyne o podporu tohto poslaneckého návrhu s mojím kolegom.

===== ... je počet mestských poslancov 41. 41 nie je malé číslo na druhé najväčšie mesto, ale na druhej strane tá zastupiteľnosť z každej mestskej časti nie je zabezpečená. A tým sa obraciame na kolegov, pretože z opozície, pretože stále hovoria o tom, aby sme mali každého proporčne zastúpeného, každý, aby mal svoj nediskriminačný prístup k tomu, aby vedel o ňom niekto rozhodovať cez toho mestského poslanca. Ale dnes tomu tak nie je, a preto náš návrh vypočul aj ľudí, ktorí nám v uliciach povedali: "Chceme aj my, menší v malých mestských častiach mať svojho mestského poslanca.". Mnohí z nich netrvali na starostovi, ale chceli, aby mali toho mestského poslanca. Ak sme pri starostoch, tak 22 mestských časti v Košiciach je slovenský unikát určite. Pretože len Bratislava ich má 17 a tiež má lex specialis - zákon o meste Bratislava. Košice majú 22, Bratislava má 17 mestských častí. Do druhého čítania navrhujeme aj pozmeňujúci návrh, ktorým by sa zabezpečilo, aby v každej mestskej časti bol zabezpečený mestský poslanec v danom volebnom obvode. A práve je to prevzaté zo zákona o meste Bratislava, ale poďme aj k tretej časti. A tá je viceprimátor, ktorého navrhujeme v merite prvého čítania. A to je tiež odpoveď na to, kde sme diskutovali, aj so starostami, s mestskými poslancami, ale aj s občanmi pol roka dozadu alebo trištvrte myslím, že to bola jar. A mali sme verejné stretnutie s obyvateľmi, bolo to aj s katedrou politológie Univerzity Pavla Jozefa Šafárika a tam sme preberali naozaj široké spektrum, nebolo politické, bolo naozaj samosprávne. A to spektrum názorov odpovedalo aj na to, že mesto Košice dnes nechce racionalizovať, pretože dnes nikto nevidí, že by niekto vyvíjal aktivitu aktívnu. Teda, že či niekto manažérsky riadi tieto procesy a podobne. A to je odpoveďou aj do klubu, jedného z najväčších by som povedal oponentov súčasného vedenia. Pretože argumentovali, že dnes to nikto neriadi. Tak my dávame odpoveď, dajme tam viceprimátora, ktorý bude z radov poslancov. Bude to človek, ktorý sa bude zodpovedať ľuďom a bude sa zodpovedať hlavne aj vedeniu mesta a rozpočtu, ktorý má šetriť. Pretože šetrenie je dnes možné z nákladov 8,7 mil. eur. A týchto 8,7 mil. eur sú náklady na chod mestských časti v meste Košice. Ak si to predstavíte pokope za štyri roky môže to byť úspora z balíka nejakých 35-36 mil. eur. A to už je celkom dobrá kopa peňazí, za ktoré sa môžu robiť multifunkčné haly za ktoré sa môžu dať dokopy školy, škôlky alebo súvislé opravy chodníkov a ciest ktorých nikdy nie je dosť, samozrejme. Ale toto má byť aj odpoveďou na elektronizáciu a počet mestských častí je závislí aj od toho akú bude mať odozvu tento novodobý systém keď to tak nazvem. Lebo tá elektronizácia má určité etapy. A tak, ako je naplánovaná od roku 2030 táto reforma, tak my dnes hovoríme o tom, že ten občan, aj z malej mestskej časti z väčšej bude môcť veľa vecí vybaviť online. Bude tie veci, ktoré sa dennodenne má potrebu riešiť na mestskej časti riešiť v tej istej budove, kde dnes mestská časť je, ale už len s jednou pracovníčkou, ktorá dnes bude mať na starosti počítač komunikáciu s magistrátom, komunikáciu s mestskou časťou. A v tejto budove budú môcť ľudia naďalej vykonávať nejaké voľnočasové aktivity. Či je to stretnutie Klubov jednoty dôchodcov, či je to stretnutie krúžkov žiakov, alebo čokoľvek na ambulantné predaje, a čo môže priniesť nejaké financie do mestskej kasy. V neposlednom rade aj toto stretnutie s občanmi, táto petícia, tá platforma, ktorú sme si vybrali odzrkadľuje aj sociálny prístup k reforme. Preto tá reforma nenastúpi v 2026 roku, ale v druhom čítaní bude komunikovaná aj pozmeňovákom s magistrátom mesta Košice, samozrejme s ministerstvom vnútra a odborom legislatívy a práva, na úrovni Národnej rady. A zabezpečí to, že prechod kompetencií, prechod práv a povinnosti, vzťahy zmluvné vo vzťahu k eurofondom a akékoľvek riziká budú vyčistené. A budú vyčistené tak, aby nedošlo k finančným škodám a zároveň, aby bol naplnený účel racionalizácie počtu mestských častí. Pretože 80 a viac percent obyvateľov sa podľa prieskumu, aj denníka, ktorý v Košiciach pôsobí, vyjadrilo za menší počet starostov, aj poslancov v miestnych zastupiteľstvách, kontrolórov, prednostov, rôznych vice-starostov a aparátov. Len pre porovnanie na magistráte v Košiciach robí okolo 500 ľudí, v odborných útvaroch, právne, životné, organizačné, kde aký odpor je tam asi deväť útvarov. No, ale aj na mestských častiach v 22 územných jednotkách robí tiež okolo 500 ľudí. My si uvedomujeme, že ľudský kapitál je v dnešnej dobe to najcennejšie, čo samospráva môže mať, a preto navrhujeme v druhom čítaní, aby tá zmena bola pozvoľná. Aby tá zmena bola od roku 2030 a do roku 2030 by práve viceprimátor ten manažér, ktorý má na starosti procesy na magistráte ktorý má na starosti aj tú zodpovednosť voči ľuďom. Mohol v rámci aj analýzy, ktorú dnes mesto Košice dalo spracovať za asi 300 000 eur z eurofondov Univerzite Komenského v Bratislave, potom ako skrečovali spôsob pridelenia v Košiciach ÚPŠ-ke a myslím, že ekonomickej fakulte TUKE. Tak má napĺňať presne racionálny spôsob nakladania aj s majetkom, aj so všetkým, čo k tomu patrí, analýzy zmlúv, analýzy všetkých dopadov, ale aj stop stavy na prijímanie zamestnancov. A hovorím to preto, že viac ako 30 rokov mnohí ľudia robia na mestských častiach a sú ľudským kapitálom, ktorý sa poviem to takto veľmi ľavicovo, my si nedovolíme tých ľudí hodiť na dlažbu. A ak niekto je vo veku kedy má prirodzene odísť do dôchodku do piatich rokov, je to úplne myslím si, že sociálny princíp. Na druhej strane, ak vyššia inštancia mestskej časti teda tá nová územná jednotka bude pripravená na prevzatie kompetencií a na prevzatie agendy, tak tým stop stavom sa docieli, že prechod určitej agendy prejde na tú vyššiu jednotku a tým pádom sa negenerujú do budúcnosti rôzne záväzky na odstupné, odchodné a vyššie náklady. Len pre porovnanie 8,7 mil. eur je ročný náklad na mestské časti, ich chod a personál. Ak by sme dnes chceli 400 ľudí poviem to takto, dať mimo tohto systému, tak tie náklady na odstupné a odchodné budú cez 10 mil. eur. Čiže účel by to nesplnilo, to šetrenie prvotné, a prvé dva roky by naozaj rozpočet myslím si, že kľakol a nemal by z toho radosť ani akýkoľvek primátor, ani akákoľvek mestská kasa. Dnes sme boli na ministerstve vnútra prejednať náš návrh zákona a stretli sme sa s nejakými drobnosťami, ktoré budeme musieť ešte vyladiť. Chcem povedať, že komunikujeme s mestom Košice na týždennej báze, a zároveň do pozmeňujúceho návrhu, ktorý sa týka nie ústredného orgánu štátnej správy, ale mesta Košice, samosprávy komunikujeme tak, že dnes 5 z 10 bodov pozmeňujúceho návrhu, ktorý cizelujeme poviem to takto z pera mesta Košice. Takže ja verím, že dôjde k racionálnej zhode. Dôjde k postupnej zmene a k rovnoprávnosti kompetencií. Pretože dnes 22 starostov má konflikt aj v tom, že nemajú rovnaké práva, nemajú rovnaké povinnosti, ale na druhej strane nemajú ani dostatok peňazí na to, aby svoje povinnosti vedeli naplniť. A toto je dnes zásadný problém, a bohužiaľ aj konflikt. My sme to na tej Rade starostov videli, a je tam výrazné pnutie. A musím povedať, že niekto to robí dobre, aby rozdeľoval celé spektrum a nakoniec vyšiel s tým ako, z toho celého ako víťaz. Ale mňa prekvapila jedna zásadná vec a to bola poznámka a dosť osobný útok pána viceprimátora z magistrátu mesta Košice, pána Marcela Gibodu, ktorý je nominantom SaSky v tejto inštitúcii. On povedal, že čo ideme šetriť, veď máme im dať viac peňazí z úrovne štátu a podobne. A keď nie viac peňazí, tak máme radšej robiť na tom, aby okolité obce boli pričlenené ku Košiciam a naplnili mestskú kasu. Čiže mne to pripomínalo nejaký princíp anexie, ktorú paradoxne z tejto liberálnej formy strany alebo z liberálnej strany práve ich nominant chcel živiť. A toto je pre mňa neprípustné. Takže posielam odkaz do Košíc, my to urobíme racionálne, my to urobíme systémovo, tak aby ľudia nepadali na dlažbu, ale tak aby sa šetrilo. V neposlednom rade určite príde otázka, že prečo 51 poslancov, namiesto 41 poslancov. No práve preto, aby sme nenarúšali systém dnešného prerozdeľovania mandátov, ale aby sme zabezpečili tým 10 mestským častiam z 22, ktoré sú malé, ktoré sú dnes diskriminované a ich obyvatelia nám to povedali, aby mali toho svojho zástupcu v mestskom zastupiteľstve a tak aby sa šetrili peniaze. To zabezpečíme tak, že zmeníme koeficient násobku minimálnej mzdy z 15 násobku, na nižší pri určitom pohľade na 10 násobok dôjde až ku 30 ročnej úspore. Čiže dnešný balík bude distribuovaný medzi väčší počet poslancov. Následne bude ešte aj ušetrený väčší balík peňazí, ako je to dnes. Ruka v ruke s tým ministerstvo vnútra malo poznámku aj na to, aby bol menší koeficient pri miestnych poslancoch. Ak dôjde k racionalizácii podľa modelu, ktorý dnes komunikujeme, dôjde k zníženiu o 30 až 40% aj miestnych poslancov, pri novom modely mestských časti takže nebojte sa Košičania, šetriť budeme, šetriť budeme vaše peniaze a urobíme všetko pre to, aby ľudia neprišli skrátka, aby sa tieto peniaze dali investovať naspäť do služieb a naspäť do všetkého, čo investície v Košiciach vyžadujú. Ďakujem veľmi pekne.

===== ... je počet mestských poslancov 41. 41 nie je malé číslo na druhé najväčšie mesto, ale na druhej strane tá zastupiteľnosť z každej mestskej časti nie je zabezpečená. A tým sa obraciame na kolegov, pretože z opozície, pretože stále hovoria o tom, aby sme mali každého proporčne zastúpeného, každý, aby mal svoj nediskriminačný prístup k tomu, aby vedel o ňom niekto rozhodovať cez toho mestského poslanca. Ale dnes tomu tak nie je, a preto náš návrh vypočul aj ľudí, ktorí nám v uliciach povedali: "Chceme aj my, menší v malých mestských častiach mať svojho mestského poslanca.". Mnohí z nich netrvali na starostovi, ale chceli, aby mali toho mestského poslanca. Ak sme pri starostoch, tak 22 mestských časti v Košiciach je slovenský unikát určite. Pretože len Bratislava ich má 17 a tiež má lex specialis - zákon o meste Bratislava. Košice majú 22, Bratislava má 17 mestských častí. Do druhého čítania navrhujeme aj pozmeňujúci návrh, ktorým by sa zabezpečilo, aby v každej mestskej časti bol zabezpečený mestský poslanec v danom volebnom obvode. A práve je to prevzaté zo zákona o meste Bratislava, ale poďme aj k tretej časti. A tá je viceprimátor, ktorého navrhujeme v merite prvého čítania. A to je tiež odpoveď na to, kde sme diskutovali, aj so starostami, s mestskými poslancami, ale aj s občanmi pol roka dozadu alebo trištvrte myslím, že to bola jar. A mali sme verejné stretnutie s obyvateľmi, bolo to aj s katedrou politológie Univerzity Pavla Jozefa Šafárika a tam sme preberali naozaj široké spektrum, nebolo politické, bolo naozaj samosprávne. A to spektrum názorov odpovedalo aj na to, že mesto Košice dnes nechce racionalizovať, pretože dnes nikto nevidí, že by niekto vyvíjal aktivitu aktívnu. Teda, že či niekto manažérsky riadi tieto procesy a podobne. A to je odpoveďou aj do klubu, jedného z najväčších by som povedal oponentov súčasného vedenia. Pretože argumentovali, že dnes to nikto neriadi. Tak my dávame odpoveď, dajme tam viceprimátora, ktorý bude z radov poslancov. Bude to človek, ktorý sa bude zodpovedať ľuďom a bude sa zodpovedať hlavne aj vedeniu mesta a rozpočtu, ktorý má šetriť. Pretože šetrenie je dnes možné z nákladov 8,7 mil. eur. A týchto 8,7 mil. eur sú náklady na chod mestských časti v meste Košice. Ak si to predstavíte pokope za štyri roky môže to byť úspora z balíka nejakých 35-36 mil. eur. A to už je celkom dobrá kopa peňazí, za ktoré sa môžu robiť multifunkčné haly za ktoré sa môžu dať dokopy školy, škôlky alebo súvislé opravy chodníkov a ciest ktorých nikdy nie je dosť, samozrejme. Ale toto má byť aj odpoveďou na elektronizáciu a počet mestských častí je závislí aj od toho akú bude mať odozvu tento novodobý systém keď to tak nazvem. Lebo tá elektronizácia má určité etapy. A tak, ako je naplánovaná od roku 2030 táto reforma, tak my dnes hovoríme o tom, že ten občan, aj z malej mestskej časti z väčšej bude môcť veľa vecí vybaviť online. Bude tie veci, ktoré sa dennodenne má potrebu riešiť na mestskej časti riešiť v tej istej budove, kde dnes mestská časť je, ale už len s jednou pracovníčkou, ktorá dnes bude mať na starosti počítač komunikáciu s magistrátom, komunikáciu s mestskou časťou. A v tejto budove budú môcť ľudia naďalej vykonávať nejaké voľnočasové aktivity. Či je to stretnutie Klubov jednoty dôchodcov, či je to stretnutie krúžkov žiakov, alebo čokoľvek na ambulantné predaje, a čo môže priniesť nejaké financie do mestskej kasy. V neposlednom rade aj toto stretnutie s občanmi, táto petícia, tá platforma, ktorú sme si vybrali odzrkadľuje aj sociálny prístup k reforme. Preto tá reforma nenastúpi v 2026 roku, ale v druhom čítaní bude komunikovaná aj pozmeňovákom s magistrátom mesta Košice, samozrejme s ministerstvom vnútra a odborom legislatívy a práva, na úrovni Národnej rady. A zabezpečí to, že prechod kompetencií, prechod práv a povinnosti, vzťahy zmluvné vo vzťahu k eurofondom a akékoľvek riziká budú vyčistené. A budú vyčistené tak, aby nedošlo k finančným škodám a zároveň, aby bol naplnený účel racionalizácie počtu mestských častí. Pretože 80 a viac percent obyvateľov sa podľa prieskumu, aj denníka, ktorý v Košiciach pôsobí, vyjadrilo za menší počet starostov, aj poslancov v miestnych zastupiteľstvách, kontrolórov, prednostov, rôznych vice-starostov a aparátov. Len pre porovnanie na magistráte v Košiciach robí okolo 500 ľudí, v odborných útvaroch, právne, životné, organizačné, kde aký odpor je tam asi deväť útvarov. No, ale aj na mestských častiach v 22 územných jednotkách robí tiež okolo 500 ľudí. My si uvedomujeme, že ľudský kapitál je v dnešnej dobe to najcennejšie, čo samospráva môže mať, a preto navrhujeme v druhom čítaní, aby tá zmena bola pozvoľná. Aby tá zmena bola od roku 2030 a do roku 2030 by práve viceprimátor ten manažér, ktorý má na starosti procesy na magistráte ktorý má na starosti aj tú zodpovednosť voči ľuďom. Mohol v rámci aj analýzy, ktorú dnes mesto Košice dalo spracovať za asi 300 000 eur z eurofondov Univerzite Komenského v Bratislave, potom ako skrečovali spôsob pridelenia v Košiciach ÚPŠ-ke a myslím, že ekonomickej fakulte TUKE. Tak má napĺňať presne racionálny spôsob nakladania aj s majetkom, aj so všetkým, čo k tomu patrí, analýzy zmlúv, analýzy všetkých dopadov, ale aj stop stavy na prijímanie zamestnancov. A hovorím to preto, že viac ako 30 rokov mnohí ľudia robia na mestských častiach a sú ľudským kapitálom, ktorý sa poviem to takto veľmi ľavicovo, my si nedovolíme tých ľudí hodiť na dlažbu. A ak niekto je vo veku kedy má prirodzene odísť do dôchodku do piatich rokov, je to úplne myslím si, že sociálny princíp. Na druhej strane, ak vyššia inštancia mestskej časti teda tá nová územná jednotka bude pripravená na prevzatie kompetencií a na prevzatie agendy, tak tým stop stavom sa docieli, že prechod určitej agendy prejde na tú vyššiu jednotku a tým pádom sa negenerujú do budúcnosti rôzne záväzky na odstupné, odchodné a vyššie náklady. Len pre porovnanie 8,7 mil. eur je ročný náklad na mestské časti, ich chod a personál. Ak by sme dnes chceli 400 ľudí poviem to takto, dať mimo tohto systému, tak tie náklady na odstupné a odchodné budú cez 10 mil. eur. Čiže účel by to nesplnilo, to šetrenie prvotné, a prvé dva roky by naozaj rozpočet myslím si, že kľakol a nemal by z toho radosť ani akýkoľvek primátor, ani akákoľvek mestská kasa. Dnes sme boli na ministerstve vnútra prejednať náš návrh zákona a stretli sme sa s nejakými drobnosťami, ktoré budeme musieť ešte vyladiť. Chcem povedať, že komunikujeme s mestom Košice na týždennej báze, a zároveň do pozmeňujúceho návrhu, ktorý sa týka nie ústredného orgánu štátnej správy, ale mesta Košice, samosprávy komunikujeme tak, že dnes 5 z 10 bodov pozmeňujúceho návrhu, ktorý cizelujeme poviem to takto z pera mesta Košice. Takže ja verím, že dôjde k racionálnej zhode. Dôjde k postupnej zmene a k rovnoprávnosti kompetencií. Pretože dnes 22 starostov má konflikt aj v tom, že nemajú rovnaké práva, nemajú rovnaké povinnosti, ale na druhej strane nemajú ani dostatok peňazí na to, aby svoje povinnosti vedeli naplniť. A toto je dnes zásadný problém, a bohužiaľ aj konflikt. My sme to na tej Rade starostov videli, a je tam výrazné pnutie. A musím povedať, že niekto to robí dobre, aby rozdeľoval celé spektrum a nakoniec vyšiel s tým ako, z toho celého ako víťaz. Ale mňa prekvapila jedna zásadná vec a to bola poznámka a dosť osobný útok pána viceprimátora z magistrátu mesta Košice, pána Marcela Gibodu, ktorý je nominantom SaSky v tejto inštitúcii. On povedal, že čo ideme šetriť, veď máme im dať viac peňazí z úrovne štátu a podobne. A keď nie viac peňazí, tak máme radšej robiť na tom, aby okolité obce boli pričlenené ku Košiciam a naplnili mestskú kasu. Čiže mne to pripomínalo nejaký princíp anexie, ktorú paradoxne z tejto liberálnej formy strany alebo z liberálnej strany práve ich nominant chcel živiť. A toto je pre mňa neprípustné. Takže posielam odkaz do Košíc, my to urobíme racionálne, my to urobíme systémovo, tak aby ľudia nepadali na dlažbu, ale tak aby sa šetrilo. V neposlednom rade určite príde otázka, že prečo 51 poslancov, namiesto 41 poslancov. No práve preto, aby sme nenarúšali systém dnešného prerozdeľovania mandátov, ale aby sme zabezpečili tým 10 mestským častiam z 22, ktoré sú malé, ktoré sú dnes diskriminované a ich obyvatelia nám to povedali, aby mali toho svojho zástupcu v mestskom zastupiteľstve a tak aby sa šetrili peniaze. To zabezpečíme tak, že zmeníme koeficient násobku minimálnej mzdy z 15 násobku, na nižší pri určitom pohľade na 10 násobok dôjde až ku 30 ročnej úspore. Čiže dnešný balík bude distribuovaný medzi väčší počet poslancov. Následne bude ešte aj ušetrený väčší balík peňazí, ako je to dnes. Ruka v ruke s tým ministerstvo vnútra malo poznámku aj na to, aby bol menší koeficient pri miestnych poslancoch. Ak dôjde k racionalizácii podľa modelu, ktorý dnes komunikujeme, dôjde k zníženiu o 30 až 40% aj miestnych poslancov, pri novom modely mestských časti takže nebojte sa Košičania, šetriť budeme, šetriť budeme vaše peniaze a urobíme všetko pre to, aby ľudia neprišli skrátka, aby sa tieto peniaze dali investovať naspäť do služieb a naspäť do všetkého, čo investície v Košiciach vyžadujú. Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, páni poslanci. Vážení Košičania. V prvom rade chcem povedať že obaja predkladatelia sme Košičania a môj kolega je aj mestský poslanec v mestskom zastupiteľstve Košice, pán Andrej Sitkár. My sa dlhodobo venujeme racionalizácii počtu mestských častí a som rád že náš prvotný návrh zdvihol obočie mnohým ľuďom, ktorí nečakali, mysleli si že budeme okamžite tu robiť nejaké škrty a podobné veci. Ale my sme prišli po viac ako ročnej komunikácii s Magistrátom mesta Košice, po viac ako ročnej komunikácii so všetkými platformami. Či je to Mestské zastupiteľstvo, je to rada starostov, Mestská rada, sú to právnici mesta. A využili sme aj platformu našej petície, kde sme našli spôsob, ako sa rozprávať s ľuďmi o našom prvotnom návrhu. A vyvstalo z toho niekoľko poznatkov. Prvým z nich bol ten, že ľudia dnes nemajú, z každej mestskej časti svojho mestského poslanca, ktorý by vedel možno zakývať tým hlasovaním a možno sa prikloniť k dobrým veciam pre danú mestskú časť. Hovoríme o mestských častiach od 700 obyvateľov po 38 000 a dnes je počet mestských poslancov 41. 41 nie je malé číslo na druhé najväčšie mesto, ale na druhej strane tá zastupiteľnosť z každej mestskej časti nie je zabezpečená. A tým sa obraciame na kolegov, pretože, z opozície, pretože stále hovoria o tom aby sme mali každého

===== ...výbore pre hospodárske záležitosti, nikto z opozície prítomný. Jedine sedem poslancov koalície, vďaka bohu však hladkou väčšinou to prešlo, bez rozporu, prijalo všetky tri pozmeňujúce návrhy. V prvom rade legislatívno-technické spresnenia, ktoré majú dať zadosť najmä ľuďom, aby našli naozaj aj na tom kontaktnom mieste, na tom okresnom úrade človeka, ktorý im vyladí akýkoľvek rozpor s ich pohľadom na energo pomoc alebo vytvorí v rámci rozporového konania vzťah s ministerstvom hospodárstva. Ale čo je podstatné, dnes máme aj pozmeňujúci návrh, ktorý bol sporovaný alebo bol predmetom sporu mnohých kolegov. Ráno prišiel minister obrany vysvetliť o, čo vlastne ide v zákone, ktorým chce pomôcť mladým ľuďom, ktorí ešte nemajú ukončenú strednú školu, ale už majú 18 rokov a zároveň by chceli ísť do národných obranných síl. A nie je to nič, len to, že človek medzi 18 rokom života a ukončením školy by mohol mať aj nejakú možnosť sa zapojiť do takéhoto pre neho voľnočasového aktívu alebo aktivity a zároveň slúžiť štátu ako rezerva pri mimoriadnych udalostiach. Opozícia minulý týždeň stratila, teda nie celá opozícia, ale PS a SaS stratili 80% svojej agendy a tou agendou bohužiaľ boli liberálne témy, menšinové témy, ktoré na jednej strane verím, že sa podarí dať na určitý stupeň toho, aby ľudia mali nejaké možnosti také objektívne, ale na druhej strane uzatvorili naozaj ten svoj kolobeh opodstatnenosti a 90 v Národnej rade sme prijali zmeny, kde opozícia má dnes takú kondíciu, že ešte tých 20% by mohla venovať ekonomickému zmyslu svojej existencie vo vzťahu k ľuďom, ale ani dnes keď sa má predkladať v Národnej rade pomoc ľuďom cez energopomoc nie sú schopní tomu pomôcť. Ukázali to aj neúčasťou na výbore a bohužiaľ bude to aj ich bojkotom hlasovania, ako sme na to zvyknutí. Takže milí Slováci, verím, že oceníte prístup vlády a adresnú energopomoc, ktorú chystalo ministerstvo hospodárstva niekoľko mesiacov. Je bezpečná, nezaťažuje štátny rozpočet a bude adresná pre ľudí a nakoniec pomôže každej peňaženke na Slovensku, podporíte. Ďakujem pekne.

===== ...výbore pre hospodárske záležitosti, nikto z opozície prítomný. Jedine sedem poslancov koalície, vďaka bohu však hladkou väčšinou to prešlo, bez rozporu, prijalo všetky tri pozmeňujúce návrhy. V prvom rade legislatívno-technické spresnenia, ktoré majú dať zadosť najmä ľuďom, aby našli naozaj aj na tom kontaktnom mieste, na tom okresnom úrade človeka, ktorý im vyladí akýkoľvek rozpor s ich pohľadom na energo pomoc alebo vytvorí v rámci rozporového konania vzťah s ministerstvom hospodárstva. Ale čo je podstatné, dnes máme aj pozmeňujúci návrh, ktorý bol sporovaný alebo bol predmetom sporu mnohých kolegov. Ráno prišiel minister obrany vysvetliť o, čo vlastne ide v zákone, ktorým chce pomôcť mladým ľuďom, ktorí ešte nemajú ukončenú strednú školu, ale už majú 18 rokov a zároveň by chceli ísť do národných obranných síl. A nie je to nič, len to, že človek medzi 18 rokom života a ukončením školy by mohol mať aj nejakú možnosť sa zapojiť do takéhoto pre neho voľnočasového aktívu alebo aktivity a zároveň slúžiť štátu ako rezerva pri mimoriadnych udalostiach. Opozícia minulý týždeň stratila, teda nie celá opozícia, ale PS a SaS stratili 80% svojej agendy a tou agendou bohužiaľ boli liberálne témy, menšinové témy, ktoré na jednej strane verím, že sa podarí dať na určitý stupeň toho, aby ľudia mali nejaké možnosti také objektívne, ale na druhej strane uzatvorili naozaj ten svoj kolobeh opodstatnenosti a 90 v Národnej rade sme prijali zmeny, kde opozícia má dnes takú kondíciu, že ešte tých 20% by mohla venovať ekonomickému zmyslu svojej existencie vo vzťahu k ľuďom, ale ani dnes keď sa má predkladať v Národnej rade pomoc ľuďom cez energopomoc nie sú schopní tomu pomôcť. Ukázali to aj neúčasťou na výbore a bohužiaľ bude to aj ich bojkotom hlasovania, ako sme na to zvyknutí. Takže milí Slováci, verím, že oceníte prístup vlády a adresnú energopomoc, ktorú chystalo ministerstvo hospodárstva niekoľko mesiacov. Je bezpečná, nezaťažuje štátny rozpočet a bude adresná pre ľudí a nakoniec pomôže každej peňaženke na Slovensku, podporíte. Ďakujem pekne.