Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážení členovia vlády, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi vyjadriť sa k predloženému programovému vyhláseniu vlády, ktoré tu máme pred sebou. Považujem ho za dôležitý dokument, pretože je to dokument, v ktorom nám vláda opisuje, aké Slovensko si predstavuje na konci svojho mandátu v roku 2027. A teda otázka, ktorú som mal v hlave ja, keď som ho čítal, bola, či to bude modernejšie Slovensko. A, žiaľ, záver, ktorý som si po prečítaní tohto programového vyhlásenia spravil, je, že nás čakajú štyri roky premrhaných príležitostí. Začnem ale pozitívami.
PVV sa nedá uprieť rukopis šikovných úradníkov, ktorí dnes na ministerstvách pôsobia, dôležité stratégie sú spomenuté, vláda uznáva, že nejaká digitálna transformácia vo svete prebieha, ale tam to, žiaľ, končí. PVV je v prvom rade politický dokument, nie úradnícky. A z tohto hľadiska, z toho politického, vláde v oblasti modernizácie, digitalizácie a systematického zlepšovania služieb štátu absolútne chýba ambícia, konkrétnosť a dôveryhodnosť, že aj to, čo v tom PVV je napísané, sa podarí naplniť. Rozdelím preto svoj príhovor na také dve časti toho, čo v dokumente chýba a prečo je podľa môjho názoru premrhanou príležitosťou, a druhá časť, či sa dá vôbec veriť tomu, že to, čo je v ňom napísané, sa podarí zrealizovať.
Čo teda v programovom vyhlásení chýba? Premiér Fico sa nechal počuť, že jeho ambíciou je, aby ľudia na Slovensku sa v roku 2027 mali lepšie, ako sa majú dnes. Z toho ekonomického pohľadu to znamená, že zamestnanci by mali mať vyššie príjmy, podnikatelia vyššie zisky. No realita je, žiaľ, taká, že podnikatelia na Slovensku majú dnes tretiu najnižšiu produktivitu práce v celej Európskej únii, za nami je len Grécko a Bulharsko. Zvyšovanie produktivity je preto jednou z najväčších výziev pri naštartovaní ekonomického rastu Slovenska. A jedným z najväčších dôvodov nízkej produktivity je, že slovenské podniky dnes nevedia uchopiť digitálnu transformáciu a zavádzanie nových technológií do svojej práce. (Ruch v sále.) Pán minister, toto by vás mohlo zaujímať, tak vás poprosím, že či by ste chceli si to vypočuť. Ďakujem. (Reakcia z pléna.) Trochu ma to vyrušuje, viete. Ďakujem.
V DESI indexe, ktorý meria digitálnu vyspelosť krajín EÚ, sa v digitalizácii podnikov, žiaľ, nachádzame až na posledných miestach. Len 23 % podnikov dnes má vôbec nejakú stratégiu digitálnej transformácie, alebo si ju pripravuje, a viac ako polovica firiem na Slovensku dnes nemá tímy, s ktorými by vedela takúto digitálnu transformáciu realizovať. Bez systematickej podpory zavádzania nových technológií jednoducho ekonomický rast na základoch pre 21. storočie nenaštartujeme. PVV k tejto oblasti nehovorí v zásade nič. Áno, sú rozbehnuté projekty z plánu obnovy a odolnosti, ktoré sme v posledných rokoch štartovali, napríklad zavedenie piatich centier digitálnej transformácie podnikov, ale rovnaké iniciatívy rozbiehajú aj ostatné krajiny Európskej únie. A teda vláda v tomto smere neštartuje žiadne nové politiky, ktoré by mali potenciál priblížiť nás k priemeru Európskej únie alebo ho, nebodaj, prekonať. Je to stratená príležitosť a nedostatok ambície postaviť ekonomický rast Slovenska na pevných základoch pre 21. storočie. Máme sa mať teda o štyri roky lepšie, ale vláda nehovorí nič o tom, ako to chce v oblasti naštartovania ekonomiky pomocou eko... pomocou technologických transferov vôbec dosiahnuť. A teda pomôžem si slovami klasika: Mne to nevychádza! PVV sa namiesto toho venuje napríklad rozvoju ekonomickej diplomacie a tá je, samozrejme, dôležitá a potrebná, ale darmo budeme slovenských podnikateľov brať na zahraničné veľtrhy, keď nebudú konkurencieschopní, keď si ich produkty nikto nekúpi, nebudú im rásť tržby a ich zamestnanci nebudú mať vyššie platy.
Druhou oblasťou, kde vláda premrháva svoju príležitosť spraviť niečo nad rámec pokračovania v rozbehnutých projektoch, sú služby štátu. Programové vyhlásenie je veľmi slabé v tom, aby nám ako občanom nastavilo nejaké očakávania, aké nové služby máme od štátu očakávať, aké skvalitnenie služieb máme od štátu očakávať o štyri roky. Opäť pripomeniem citát Roberta Fica, ktorý sa nechal počuť, že: „Informatizácia spoločnosti by mala postupovať systémom všetko v mobile." To povedal pri návšteve ministerstva informatizácie hneď po nástupe tejto vlády. A opäť si teda pomôžem klasikom a teraz by som rád vymenoval konkrétne nové služby v mobile, ku ktorým sa vláda v programovom vyhlásení vlády zaviazala. Ostatné záväzky v oblasti zlepšovania služieb sú rovnako nejasné, vajatavé a málo konkrétne. Veľmi nezáväzne sa spomínajú predvyplnené daňové priznania, ale nehovorí sa ktoré a kedy, záväzok, ktorý som vypichol už aj tu v rozprave, že vláda vyvinie snahu zaviesť povinnú elektronickú fakturáciu, by sa s nadsázkou dal považovať za splnený už teraz, že, tým, že sa dostal do programového vyhlásenia vlády a teda vláda vyvinula snahu zaviesť, a to je tak všetko. Ale zato si môžme prečítať, že vznikne nová regulačná komisia, odbor pre modernizáciu štátnej správy a nový digitálny koordinátor štátnej správy. Teda v troch odstavcoch hneď tri úradnícke štruktúry, ale, žiaľ, bez nejakej väzby na konkrétne, konkrétne výsledky, čo tieto štruktúry majú priniesť. Okrem toho tieto štruktúry majú vzniknúť na ministerstve vnútra, čím sa priamo v programovom vyhlásení vlády opäť otvára večný kompetenčný spoj, spor medzi tým, medzi ministerstvom informatizácie a ministerstvom vnútra, kto to vlastne riadi informatizáciu. Takže moja otázka by bola aj na vládu, kto tu je vlastne šéfom informatizácie? Je to pán minister Raši, alebo pán minister vnútra, je to pán štátny tajomník na ministerstve informatizácie, alebo pán štátny tajomník na ministerstve vnútra? Tento večný kompetenčný spor nikdy neprospieval informatizácii a vraciame sa o niekoľko rokov dozadu.
Ďalšia oblasť, v ktorej vláda premrhala potenciál, je dôraz na férové prostredie, trhové, v štátnom IT a silné kapacity na strane štátu. Štátne IT si za predošlých vlád SMER-u zažilo naozaj divoké roky. O tom, ako tu fungovala korupcia v informatizácii, si dnes môžme prečítať v obžalobách a výpovediach viacerých svedkov na súdoch. Chcem veriť tomu, že do týchto časov sa už nikdy nevrátime. PVV však žiadne garancie neponúka. Tejto oblasti sa vôbec nevenuje. Namiesto nejakého systematického budovania odborných kapacít štátu, ktoré majú hájiť záujmy štátu voči komerčným záujmom dodávateľov, sa dočítame, že vláda sa nebude neopodstatnene snažiť suplovať aktivity, ktoré ponúka komerčný sektor, ale naopak, bude ich efektívne nakupovať. Taktiež sa dočítame, že vláda bude prioritne využívať lokálnych IT poskytovateľov všade tam, kde to bude možné. Neviem síce, akou metódou obstarávania by chcela vláda takúto pozitívnu diskrimináciu dosiahnuť, ale roky, keď v informatizácii využívala prevažne svojich preferovaných lokálnych IT poskytovateľov, si viacerí pamätáme a viacerí z týchto preferovaných lokálnych poskytovateľov dnes vypovedajú na súdoch a dá sa to, dá sa to prečítať. Doprajem však vláde nejakú mieru odstupu a budem to považovať len za nejakú hantírku, ktorou sa snaží apelovať na určitú časť slovenského IT trhu, pretože samotný zámer nakupovať primárne od lokálnych IT poskytovateľov je podľa môjho názoru v kontexte európskej legislatívy verejného obstarávania nerealizovateľný.
Zato oblasť, v ktorej sa vláda hrdí tým, že suverénne obhajuje nejaké národné záujmy, teda zahraničná politika, v kontexte digitálnej transformácie zíva prázdnotou. PVV veľmi správne hovorí, že žijeme v dobe, v ktorej technologický vývoj, nástup robotiky a umelej inteligencie môžu byť nástrojmi pokroku, ale aj zdrojom zaostávania za okolitým svetom. Správna definícia, ale okrem tohto pomenovania faktu sa žiadnym spôsobom nevenuje našej predstave, akú pozíciu chce Slovensko zohrávať pri tvorbe nových regulácií digitálneho priestoru na úrovni Európskej únie. V posledných rokoch sledujeme bezprecedentnú a správnu snahu regulovať digitálny priestor na úrovni EÚ, či už je to regulácia veľkých platforiem, sociálnych médií cez akt o digitálnych službách, umelá, regulácia umelej inteligencie, regulácia nakladania s údajmi alebo kybernetickej bezpečnosti štátov Európskej únie. Táto snaha je súčasťou digitálnej dekády EÚ, ktorá zásadným spôsobom zmení a ovplyvní konkurencieschopnosť európskych a teda aj slovenských podnikov, ovplyvní dohľad nad dodržiavaním ľudských práv v digitálnom priestore a vyváženosť našich vzťahov medzi Európskou úniou a USA. Teraz je ten čas, keď sa v expertných skupinách aj na politických fórach vedie diskusia a členské štáty predkladajú svoje predstavy, ako má táto nová regulácia vyzerať a ako sa bude implementovať. A pozícia slovenskej vlády k tejto dôležitej transformácii? Ticho. Uznávame, že sa to deje, ale nemáme názor.
Suverénna politika sa, žiaľ, nerobí tým, že ju tak nazveme. Suverénna politika je politika odborných názorov, za ktoré sa dokážeme postaviť a na ktoré dokážeme získať podporu našich partnerov v Európskej únii. Ale nám s touto vládou, žiaľ, hrozí skôr to, že pri rokovaniach budeme sedieť na konci stola spolu s kolegami z Maďarska, ktorých názor dnes málokto berie vážne. A je to škoda, pretože to nie je o tom, že by sme nemali odborníkov, na ministerstve informatizácie sú veľmi šikovní ľudia, ktorí sa týmto témam venujú. Obávam sa však, že s touto politickou garnitúrou im skôr budú hádzať politici polená pod nohy, resp. im nedajú dostatok podpory na to, aby sa naše suverénne predstavy na úrovni Európskej únie nejakým spôsobom presadzovali. Je to škoda, že vláda sa tejto oblasti vôbec nevenuje, vôbec nepopisuje nejaký náš postoj, ako si predstavujeme budúcnosť digitálneho priestoru v Európskej únii, a je to ďalšia premrhaná príležitosť. Ja by som veľmi rád počul aj názor pána ministra, nášho nového digitálneho lídra na túto časť programového vyhlásenia vlády, na celú časť ohľadom digitalizácie a modernizácie štátu, ale okrem výnimiek vidíme, že ministri a ministerky tejto vlády nemajú ambíciu obhájiť svoju ponuku pre občanov, ktorých krajinu budú najbližšie roky spravovať. Nemajú ambíciu a necítia povinnosť vystúpiť v tomto pléne a odprezentovať jednotlivé kapitoly programového vyhlásenia vlády, za ktoré sa akoby teda mali postaviť. Je to veľká premrhaná príležitosť a myslím si, že takto sme si tú novú politickú kultúru v parlamente nikto z nás nepredstavovali, že tu opozícia sedí, sedia tu aj ministri, ale až na výnimky celý čas sú ticho, teda okrem vystúpení opozičných poslancov, keď im štebocú za chrbtom.
Čiže toľko k tomu, že v programovom vyhlásení vlády chýba ambícia a konkrétnosť, a teraz k tej druhej časti, či sa dá vôbec veriť tomu, že to, čo je v programovom vyhlásení vlády, sa podarí naplniť. A tu máme šťastie, pretože nejdeme do ničoho nového, veď my sme už zažili niekoľko vlád pod vedením Roberta Fica a teda zoberiem si na ilustráciu dva citáty z minulosti. Ten prvý znie: „Vláda Slovenskej republiky zdôraznila svoj záväzok zrealizovať všetky nevyhnutné kroky vedúce k modernizácii verejnej správy v dokumente programové vyhlásenie vlády, a to predovšetkým so zameraním na jej ekonomiku a informatizáciu, na zabezpečenie poskytovania služieb občanom a firmám atraktívnym a jednoduchším spôsobom. Cieľom je vybudovanie modernej verejnej správy, ktorá bude zabezpečovať svoje úlohy efektívne, ktorá bude transparentná a priveľmi nezaťaží občanov a firmy." To je prvý výrok. A druhý: „Verejná správa občanom skráti čas vybavovania úradných záležitostí elimináciou opakujúcich sa úradných úkonov a ušetrí tým prostriedky daňových poplatníkov optimalizáciou procesov a následným zredukovaním počtu zamestnancov priamo vykonávajúcich rôzne správne agendy." Toto boli oficiálne ambície prvej Ficovej vlády v dokumente stratégia informatizácie verejnej správy z roku 2008. A mali sa naplniť do roku 2013. Poviete si, že znie to pomerne ambiciózne, takže na také niečo treba predsa viac času. Súhlasím, ale veď potom nasledovali ďalšie dve vlády pod vedením Roberta Fica. Vzhľadom na naše postavenie v medzinárodných rebríčkoch v rokoch 2019 – 2020 si môžme objektívne a zodpovedne povedať, že táto ambícia sa nenaplnila.
Môžme teda dnes veriť tomu, že to, čo je napísané v programovom vyhlásení vlády, sa podarí naplniť? No minulá skúsenosť, chýbajúce politické ambície, chýbajúca konkrétnosť, ale aj spôsob, akým sa členovia vlády postavili k prezentovaniu programového vyhlásenia vlády a odmietli sa postaviť za svoju prácu v pléne Národnej rady, nám hovorí, že táto vláda si našu dôveru v oblasti modernizácie a digitalizácie Slovenska, žiaľ, nezaslúži.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
