Milé kolegyne, milí kolegovia, Slovensko má naozaj bohatú históriu. Máme tradície, ktoré sú výnimočné, máme folklór, ktorý je výnimočný, máme umenie, ktoré je výnimočné. Dlhé, dlhé storočia sme boli pod útlakom a naozaj naša národná kultúra, naše národné povedomie bolo valcované. Konečne sme v ´89. získali slobodu, získali sme slobodu a začala, naozaj začala éra, kedy aj umelci mohli tvoriť tak, ako chceli. Nie tak, ako chcel socialistický...
Milé kolegyne, milí kolegovia, Slovensko má naozaj bohatú históriu. Máme tradície, ktoré sú výnimočné, máme folklór, ktorý je výnimočný, máme umenie, ktoré je výnimočné. Dlhé, dlhé storočia sme boli pod útlakom a naozaj naša národná kultúra, naše národné povedomie bolo valcované. Konečne sme v ´89. získali slobodu, získali sme slobodu a začala, naozaj začala éra, kedy aj umelci mohli tvoriť tak, ako chceli. Nie tak, ako chcel socialistický realizmus, tak, ako chceli súdruhovia, ktorí vám povedali, toto nesmieš uverejniť, toto prepíšeš a tento obraz vôbec nepôjde.
Smeráci vymysleli Fond na podporu umenia. (Rečník zatlieskal.) Bravó! A začali sa podporovať naozaj veci, ktoré boli zmysluplné, ktoré dávali naozaj tomuto národu a ľuďom, ktorí sú tvoriví a ktorí chcú tvoriť priestor. Lebo nie všetci majú peniaze na to, aby mohli zorganizovať festival, aby mohli zorganizovať koncert, aby mohli urobiť nejakú prezentáciu. Tento fond im to umožňoval. Ale špekulanti a rôzne živly sa chceli aj na tomto fonde priživovať, no tak vymýšľali rôzne projekty, ktoré im neprešli. Tieto projekty im neprešli, tieto projekty im neprešli... A ono to vyrušuje trošičku, lebo je nás tu málo, ale nevadí.
Tieto projekty neprešli, pretože jednoducho boli to projekty, ktoré podľa odbornej komisie nemali význam, nemali význam. Ale boli to projekty ľudí, ktorí sú špekulanti a ktorí majú veľmi blízko, veľmi blízko aj k ľuďom, ktorí teraz vládnu. A títo ľudia si povedali dosť, dosť. Predsa nebudeme robiť kultúru, ktorú nám tu dávajú liberálne, liberálne, slobodné umelecké skupiny. Oni, preboha, idú bojovať proti liberalizmu, ani nevedia, čo liberalizmus je. Dajú si to do, na plagáty a idú zastavovať liberalizmus. A už som to povedal a budem to opakovať, najväčší liberál bol Ježiš Kristus, ktorý dával slobodu každému, a Boha majú vo svojich, vo svojich ústach každý deň. Povedali si, ideme robiť národnú kultúru, ideme robiť projekty, ktoré sa páčia nám. A opäť sa ide diať to, čo tu robia od prvej chvíle, budú sa robiť projekty, ktoré chce Michelko, ktoré chce Danko, projekty, ktoré budú národné, ale národné podľa subjektívneho pohľadu určitých politikov. Politici nám idú robiť umenie.
Ja som od ´95., odkedy robím v treťom sektore, urobil tisícky akcií, naozaj tisícky akcií, podporoval som, moderoval som, spoluorganizoval som a nikdy som nezobral ani euro na žiaden projekt. Všetko som si financoval sám, ale viem, že peniaze, ktoré dostali a ktoré išli zo štátu na podporu umenia, na podporu ľudí, ktorí chcú robiť kultúru, boli veľmi-veľmi potrebné. Veľmi potrebné. A teraz tieto peniaze ide rozdeľovať Michelko.
Prezidentka vrátila tento zákon, pretože tento zákon nie je pre všetkých Slovákov. Tento zákon je pre tých, ktorí tlieskajú Robertovi Ficovi, Andrejovi Dankovi, Peťovi Pellegrinimu, ktorí sú spriaznení s vládnou koalíciou. Aj tu strácame slobodu. Aj tu umelci, ktorí chcú tvoriť, strácajú slobodu, pretože ak chcete, ak chcete byť poplatní a chcete byť úspešní, tak choďte za Michelkom, normálne choďte za ním a povedzte mu, vy ste tak úžasný spisovateľ, vy ste tak jedinečný človek, vy ste tak intelektom obdarený človek, ja by som chcel robiť tento projekt a viem sa dohodnúť. Toto sa tu dialo a toto sa bude diať.
Je mi veľmi ľúto, pretože naozaj na Vysokej škole múzických umení, keď som študoval, tak sme mali rôzne ambície, rôzne, tí mladí študenti nemajú peniaze a chceli sme robiť projekty, chceli sme robiť divadelné predstavenia aj, aj takú avantgardu. Toto teraz už nebude. Šimkovičová povie, ha-ha-há, v divadle vy nebudete rozprávať o mne, nebudete rozprávať o politikoch, budete rozprávať to, čo chceme počuť, to, čo sa páči nám. Jeden príklad za všetky.
Predstavte si malú dedinu, kde je šesťsto obyvateľov a chcú si urobiť folklórny festival. Nemajú tam svoj folklórny súbor, ale chcú urobiť folklórny festival. A organizátor toho folklórneho festivalu na internete píše o tom, že mala by byť sloboda a nepáči sa mu to, čo robí vládna koalícia, nepáči sa mu to, že sa niektoré veci dejú v rozpore s jeho ponímaním, s jeho názorom na slobodu a na demokraciu. No a vládna koalícia, ktorá pozorne sleduje, zistí, že ha-ha, zlatý môj, ty čo tu, to ty si kto? Ty píšeš o nás, že tu nie je sloboda, ty chceš robiť folklórny festival? No ty zabudni.
A predstavte si inú dedinu, kde bude iný projekt a organizátor bude člen strany SMER, SNS alebo HLAS a vymyslí úplnú pakovinu, niečo, niečo, no niečo, čo nemá so zdravým rozumom nič spoločné a dostane peniaze a dostane peniaze na tento projekt. Viete, čo je choré? Keď sa dostanete do parlamentu a máte sa tváriť, že ste čestný a spravodlivý a nebudete si pýtať peniaze a nebudete dostávať dotácie. Viete, komu dal Fico dotáciu? Viete. Viete. A tento človek tu predkladá zákon a sám je papaláš, sám si zobral peniaze na podporu, podporu od štátu. Stovky a tisíce mladých spisovateľov nedostávajú podporu. Ale si na správnom mieste, si správny papaláš? Robíš správne veci? No tu máš, nech sa ti páči, dostaneš.
Čiže, milé Slovensko, aj toto, tento zákon, čo vrátila pani prezidentka, nie je o tom, že oni idú tvoriť, že idú rozvíjať slobodnú kultúru, že budú podporovať projekty, ktoré sú zmysluplné, ktoré dávajú aj mladým umelcom nádej sa realizovať. Si v SNS? Si v SMER-e? Si v HLAS-e? Podporuješ nás? Dostaneš. Nie si? Šúchaj nohami a tam si sadni do kúta. Toto je kultúrna politika, ktorú nám vládna koalícia prináša.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis