Milé kolegyne, milí kolegovia možno si niekto povie, že toto je taký bezvýznamný zákon, že preboha sú dôležitejšie veci, občania trpia, naozaj trpia, potraviny nie sú lacnejšie. Poďme odškodňovať tých ľudí, ale sú tu ľudia ktorí počas komunizmu nemohli tvoriť. Sú tu ľudia, ktorí za svoje vierovyznanie trpeli. Sú tu ľudia, ktorí slobodne povedali svoj názor a trpeli. Máme tu len jediného človeka z opozície a ja by som sa pána Hazuchu chcel spýtať a dúfam, že mi odpovie čo si on myslí o tom, že komunizmus naozaj utláčal ľudí. Komunizmus devalvoval slobodu, komunizmus robil z ľudí socialistické, realistické stroje, tak mňa zaujíma jeho názor na tento zákon. Pretože chcem sa ho spýtať kďe bol na vojne, ja som bol na vojne v Tachove. A môžem vám povedať, že to bolo obdobie neskutočného slovíčko nechcem povedať, že bordel, ale to bol taký bordel na tej vojne, že to nebolo možné. Ja som bol čatár absolvent, ale ja som nevedel som čo mám robiť, ako mám, nevedel som nič. Nič som nevedel a to nás školili na vysokej škole. Ale preto hovorím o tej vojne pretože veľmi veľa ľudí, ktorí išli na vojnu boli zaradení do tzv. viete akých PTP. A to bolo niečo neskutočné, tam z vás urobili obyčajnú handru, spisovatelia, vedci, ľudia, ktorí naozaj v živote dokázali veľmi veľa už v mladom veku, sa dostali do PTP. A ja som bol s takými vojakmi a mladí socialistickí práporčíci, rotní, ktorí mali 18-násť rokov tam školili a správali sa ako zvieratá k ľuďom ,ktorí mali vedecké tituly, k ľuďom ,ktorí naozaj v živote niečo dokázali. A odškodniť ľudí, ktorí trpeli za to, že mali slobodný názor je normálne. Viete ja by som vám chcel niečo prečítať, sekunda. Komunistický režim naozaj prenasledoval ľudí, ktorí mali svoj názor, mali svoje presvedčenie, ktorí sa správali podľa svojho vedomia a svedomia a politická perzekúcia, ktorú komunistický režim robil bola proti ľuďom, ktorí sa postavili proti komunistickému režimu, ktorí sa neváhali postaviť, ktorí čestne bojovali, ale bojovali nie zbraňami ale bojovali slovom. Bojovali básňou, bojovali dielom, bojovali divadelnými predstaveniami, boli to disidenti, intelektúáli, novinári, náíborženskí lídri a týto ľudia naozaj boli väznení za to, že mali slobodu a nezlomili sa. Veľa z nich s anezlomilo, pretože keď máte slobodu, kde máte slobodu tu v duši, tak vás nikto nemôže zlomiť, ja tomu verím. Taká jedna pani mi pred asi tromi rokmi keˇ%d som prišiel sem do Národnej rady povedala, no veď počkaj veď tz výjdeš vonku teba zatvoria do basy. a ja jej hovorím. "Pani viete aký je rozdiel medzi Ficom a mnou? Ja môžem v noci spávať. Pani ja keď z tadiaľto zajtra odídem, tak odídem s čistým svedomím. s čistým štítom. Ja to je mimo tému a nechcem sa k tomu vracať ale ja Robertovi Ficovi nezávidím tie jeho noci, ale títo ľudia, ktorí boli zavretí, ktorí boli väznení, ktorí boli utláčaní, bití, týraní napríklad ten muž o ktoom som hovoril sa vrátil domov nemal ani jednen nechet, nemal ani jeden necheť. A toto? Toto bol komunizmus, ten dobrý komunizmus o ktorom rozprávajú niektorí Ficovi voliči, že to boli časy to bolo super, to za komunizmu sme sa mali tak dobre. Áno, mali sa dobrí tí ktorí boli ticho, tí kotrí nerozprávali a tí ktorí rozprávali so Sovietským zväzom na večné časy a nikdy inak. Tí ktorí od iskričky, cez pioniera až po zväzáka a komunistu čestne stáli po boku súdruha Stalina, brežneva. V živote nezabudnem v gymnáziu, keď zomrel Brežnev, moje spolužiačky dve plakali. A ja som sa na ne tak pozrel, že prečo plačú, lebo nám zomrel súdruh Brežnev a trošku napojím všimnite si čo sa deje v Severnej Kórei tam všetci plačú keď súdruh Kim niečo povie a to je to vymývanie tých hláv. to je to, že tí ktorí poctivo, poctivo si robili svoju robotu, ktorí mali svoj názor, mali svoje presdčenie tak tí boli utláčaní a tí ktorí tlieskali tí ktorí fandili tak tí sa mali dobre. A teraz je tá príležitosť, jetá príležitosť povedať nech sa páči, my sa vám ospravedlňujeme a aspoň takouto malou mierou, takouto malou mierou vám chceme pomôcť. Veď pomáhať sa má, je tu niekto z vás raz, dva, tri, štyri, päť, šesť, sedem, osem, deviatich, ktor povie, že netreba pomáhať? Ve´d pomáhať sa má, máme tu záchranára, ktorý celý život pomáha. Je tak? Tak pomôžeme tým ktorí boli celý život týraní? Ni, nie pán Janckulík som hovoril, aj vy ste záchranár, tak prepáčte ospravedlňujem sa, aj pán Janculík je záchranár, prepáčte. Nevedel som, Tak pán Janckulík tiež záchranár, takže vie čo to je zachrániť ľudský život. No a na záver by som vám chcel ešte chcel niečo povedať, prečítať teda. Viete v komunizme keď ste sa stali triednym nepriateľom, triednym nepriateľom tak nebolo väčšieho, mohli ste byť vrah, mohli ste byť zlodej, pedofil, ale keď ste bol triedny nepriateľ, keď ste si dovolili povedať, alebo si urobiť výsmech z niečoho tak to bolo strašné. A triedny nepriateľ sa mal veľmi zle a zase vám poviem príklad. 1985, kto vie čo bolo 85 aká športová udolosť všľká? Stali sme sa čo? Majstri sveta v hokeji. a my na intern....no a vy ste sa ešte ani nenarodili vy dve, že? Nevadí, tak dievčatá prepáčte vtedy sme sa stali majstri sveta v hokeji a my sme to pozerali na internáte. Pozerali sme to na internáte a samozrejme sme vyšli pred internát s vlajkami a skandovali sme nech žije Československo, ale nič sme nerobili len sme skandovali nech žije československo, dvoch zobrali policajti, teda žandári pardón príslušníci verejnej bezpečnostti, jeden mal tú žltú pásku, to bol pomocná stráž VB a tento človek tých dvoch,,, zobrarli tých dvoch mojich kolegov a tých vylúčili zo školy, vylúčili ich zo školy. Nemohli doštudovať, jeden je taxikár teraz a druhý ani ja neviem, myslím, že emigroval potom, ale predstavte si, že komunistický režim namiesto toho aby sa radoval, že maldí ľudia sa teľie z toho že Československo vyhralo, tak tak boli zmagorení tými sovietskými priateľmi, tým Sovietským zväzom, že týchto dvoch ľudí takto perzekuovali. A vedel by som vám povedať tisíce a tisíce príkladov ďalších a ďalších. Čiže naouaj ja sa spytujem pána, chcem sa teda pána Hazuchu súýtať čo si on o tom myslí, teraz už môžete nebojete sa nikto tu nebudú na vás bonzovať kolegovia, nebudú hovoriť že ten Hazucha s Pročkom komunikoval, zobereme mu nejaké oné príplatky. Takže kľudne môžte povedať. Ďakujem veľmi pekne milí kolegovia. (Potlesk v sále.)
