Videokanál poslanca

Milé kolegyne, milí kolegovia, toto je téma, ktorá je absolútne, ako hovorí sa, mi to, ja to poviem, ako nie, nepoviem to. Ako šálka k tanieriku. Takto sadne. V ponímaní našich kolegov, ktorí celý čas nič neprinášajú okrem zbytočností, pretože nadviažem na posledné slová mojej predrečníčky vo faktickej. Tento zákon nijako nepomôže ľuďom, ale nijako chcú vám dať do rúk moc. Chcú vám dať do rúk to, aby ste vy mohli, aby ste vy mohli rozhodovať. Ale popritom vám tú moc vôbec nedávajú. Ja vám chcem pripomenúť v rámci tejto rozpravy, keď bol Robert Fico premiérom v rokoch 2006 – 2010, 2012 – 2018, nepresadzoval referendum o predčasných voľbách, tak ako to robí napríklad teraz. Naopak, keď sa objavili výzvy na predčasné voľby počas jeho vlád, počas jeho vlád, som rád, že majú sklonené hlavy, lebo za to by som sa ja hanbil. Tak argumentoval potrebou stability a riadneho dokončenia volebného obdobia. Napríklad v roku 2016 vyhlásil, že nie je žiaden dôvod na predčasné voľby a že vláda má vydržať do riadneho termínu. Konkrétne tam hovoril: Robert Fico hovoril, že pri referende za predčasné voľby musí vzniknúť apolitická petičná zostava. Pri pokusovom referende za predčasné voľby by mala vzniknúť taká apolitická petičná zostava, podporená politickými stranami a rôznymi inštitúciami. Apolitická petičná zostava. To je terminus technicus. Nuňo, Nuňo. Ako hovorí môj kolega Sabo. V rozhovore pre TASR avizoval, že na tom začínajú pracovať. Ak by bolo referendum úspešné, jeho výsledok podľa Fica musí byť záväzný, ale nesmie byť preferovaný. Robert Fico je úžasný. Robert Fico naozaj, ako keď mu to vyhovuje, tak rozpráva, že predčasné voľby musia byť. A teraz sa blíži koniec obdobia. Všetci dobre vieme, aké má, aké majú preferencie v strane HLAS, ktorá toto celé predkladá. Všetci dobre vieme, aké preferencie má Robert Fico, kým tam klesá. Zachrániť ich teda by mala byť Republika, o ktorej všetci svorne predtým tvrdili, že s fašistami nepôjdu, ale nikdy nehovor nikdy. Bola to výborná relácia. Takže Robert Fico a celá tá ich partička musí niečo urobiť. Takže blíži sa koniec, koniec hrobového obdobia, ideme robiť referendum. Chcú dať moc do rúk ľuďom. Hovoria vám to. Ale potom prečo na tých mítingoch, keď sú ľudia, keď protestujú, keď ľud má aspoň nejaké právo ukázať svoju moc, tak prečo o tých ľuďoch rozprávajú, že sú to zmagorení ľudia, že sú to ľudia, ktorí nemajú vlastný názor. Prečo rozprávajú o vás všetkých, ktorí nepodporujete túto vládu, že nemáte rozum, že ste ovplyvnení Šorošom a imperialistami a že vás platia rôzne neziskové organizácie. To je, a to akútne, akútne, akútne to mám rozumieť, keď na jednej strane teda tvrdíte, že moc by mala patriť ľuďom a na druhej strane im tú moc beriete. Ja chápem, že to referendum je dôležitá vec pre to, aby ľudia ukázali, že či chcú tú vládu, ktorá je, alebo nechcú. Ale keď toto, keď toto má byť, tak potom neukazujte svoju slabosť tým, že toto celé pripravujete na konci volebného obdobia. Lebo keď ste silní, keď, keď ste naozaj v tých zadných nohách dobrí a viete dobre kopať na bránu, viete dobre útočiť, máte drive, ťah na bránu, no tak to dajte na začiatku volebného obdobia. Robia, veď nebojte sa toho, ale nie na konci. Nie na konci. Tu celé zaznelo a ešte raz opakujem, pán Šimko, ten, keď povedal, že išiel do Bratislavy a stretol troch starostov, ktorí mu povedali, že fantázia. No my máme dvaja tu v tejto sále takého jedného spoločného primátora Žiliny, pána Fiabáneho a toho keby sme sa spýtali, tak Peter Fiabáne by určite povedal, že štyri, štyri roky. Ja som o tom hlboko presvedčený. Petra poznám veľmi dobre. Robili sme spolu beánie. No, to boli časy. Robili sme spolu beánie. Takže ten by určite povedal. A vidíte, to je, to je zase ten rozdiel, že na jednej strane sediaci, my sme tu dvaja konškoláci s ním. Jeden tvrdí, že nie, a jeden tvrdí, že áno. A tak to je, teraz takto je rozdielna spoločnosť. Vy ste tu niektorí apelovali tým, že referendum podpísalo 600 000 ľudí. Ale veď to sú vaši voliči. To sú vaši voliči a tých nie je málo. To sú vaši veľmi zodpovední voliči, ktorí vás stále volia. A 600 000 podpisov je áno, beriem to. Len opakujem, keby jedna strana nerobila to referendum, ale to referendum by sme robili naozaj spolu, aj hnutie SLOVENSKO, tak my by sme mali tiež vyše, no viac ako 600 000 podpisov na to referendum a to vám zaručujem. To som hlboko presvedčený. Takže vy nedávajte argumenty, prosím vás pekne, o tom, že referendum, vy máte právo, lebo máte 600 000 podpisov. Ja som zvedavý, ako dopadne toto referendum, ktoré teraz má byť 4. júla. Tak som veľmi zvedavý, ale žiaľbohu na referendum, keď má byť dobré referendum, tak musí byť na strane, ktorá ho robí, či už je to opozícia alebo koalícia, musí byť zhoda. Veľká zhoda. A to referendum nesmie mať otázky, ktoré Ústavný súd potom povie, že to je blbosť. Však toto, preboha, to, čo ste tam dali do toho referenda. No a mandát? Viete, päť rokov. Ja vám poviem osobný príklad, ako naozaj k tomuto celému. Ja som, nie je tu pán Malatinec, škoda, lebo on sa ma spytoval, či mám nejaké skúsenosti so samosprávou. No ja som bol osem rokov poslanec drobného zastupiteľstva. A my sme mali v 98. v mojej rodnej obci zvoleného starostu. Všetci sme boli šťastní. Vystriedal HZDS starostu. Všetci boli nadšení, že skončili roky mečiarizmu v našej obci. Prišiel starosta. A tento pán Jaroša: „Dobrý, dievčatá. Ahojte. Pekný dobrý deň. Dobrý podvečer.“ Takže tento náš pán Jaroša urobil presne to, čo urobili ďalší starostovia jeho typu. Po troch rokoch zistil, čo sa dá, čo sa nedá. Po troch rokoch zistil, ako môže nerobiť viac ako robiť a my sme na záver volebného obdobia hľadali niekoho iného. Bol tam 16 rokov, lebo sedel v prvej lavici v kostole. Bol veľmi pobožný, ale zároveň pre obec nič nerobil. Ja som bol poslanec drobného zastupiteľstva. Som v našej obci urobil viac ako 150 akcií neziskových, nejakých 15 divadelných predstavení, ako nie, že charitatívne, ja som zaplatil mojich kolegov hercov. Naozaj to boli pekné časy. Robil som, 10 rokov som robil vedúceho družstva chlapcov v mládežníckom futbale, štyri roky v ženskom futbale. Taký príklad krásny, tento pán Jaroša povedal, že: „No dobre, ale to je tvoje družstvo.“ A on hovoril: „To je Halič.“ Tak nám dal zaplatiť 20 € za sprchovanie tým dievčatám a tým chlapcom, ale presne viac nerobiť ako robiť. A bola tam skupina ľudí, ktorá ho nechcela, a bola skupina ľudí, ktorá ho chcela. Ale on sa preto, aby bol ďalej, spojil s každým. On bol nezávislý, podporou HZDS, SMER-u, KDH, SDKÚ, SNS. Členky boli strana psíčkarov, tak ja stanem psíčkarov. No jednoducho každého. Každého. To je to, čo ja považujem za pre mňa ako človeka neprijateľné, lebo ja, keď kandidujem za niekoho a keď ja rozprávam o tom Mečiarovi, že bol naozaj, že to bol, to bolo strašné. To bol človek, ktorý fakt tu zvalcoval celú našu ekonomiku, porozdával za korunu, porozdával slovenské podniky, ktoré mali miliardové hodnoty, tak keď ja o tomto človeku hovorím, že aký to je a ono to ten náš farár sta hovoril. A potom sa mojkal kvôli voličom HZDS. A to transformujem na túto dnešnú dobu, že koľkí starostovia urobia všetko preto, primátori, len aby, len aby mali svojich voličov. Veď v banskobystrickom kraji mám takého jedného človeka, ktorý sa dokonca odfotí aj so Šutajom Eštokom, len aby mal jeho voličov. Tak preboha, ako tí starostovia niektorí urobia všetko preto. Ale už tu dnes bolo povedané, že sú starostovia, ktorí svojou prácou, a poznám veľmi veľa takých. A vyprosujem si tvrdenia pána Svobodu, ktorý dneska povedal, že urážame starostov. No starostu, ktorý kradne, toho nemôžete uraziť, lebo to sa nedá, ale veľmi veľa je slušných a čestných a zodpovedných starostov. Veľmi veľa. A veľmi veľa ich aj poznám. Naozaj, za to, čo som za moje pôsobenie, či už v sektore neziskovom alebo keď som bol v televíziách, tak som naozaj urobil neskutočne veľa akcií, kde som takých ľudí stretol. Sú zodpovední, sú čestní, sú spravodliví, ale hlavne pracovití a ľudia ich v tom regióne majú radi a preto ich zvolia. A to je tak a to tak je, musím potvrdiť aj ostatok z toho k SMER-u. Aj o starostoch SMER-u, aj tam to, že odvolalo. Koniec hodiny. O starostoch SMER-u to platí. Je to tak. Nie všetci v SMER-e sú tí, ktorí dostávajú dotácie. Nie všetci starostovia SMER-u to dostávajú, ale smutné je, že keď sú výjazdové rokovania vlády, tak, ako sme to aj dnes tu počuli, žiaľbohu dávate svojim, svojim ľuďom. A to je smutné. Lebo vedľajšia obec je starosta, ktorý sa stará o tú obec. Obec vyzerá krásne, obec vyzerá dobre, ale peniaze dáte smeráckemu starostovi a starostovi, ktorý je napríklad nezávislý, tak ten nedostane peniaze. Je to spravodlivé? Toto považujete za dobré? Lebo ten starosta smerácky vám získa hlasy. Ten, ten starosta, to je, to je smutné. Rozumiete, tá spravodlivosť. Vy tu na jednej strane rozprávate o spravodlivosti. Vy tu na jednej strane rozprávate o tom, že rozdeľovať ľuďom spravodlivo a čestne a už len toto rozdeľovanie, a to tak je. To keď si pozriete aj štatistiky, tak jednoducho rozdeľujete starostom, ktorí sú vám spriaznení, prípadne sú vaši stranícki kolegovia. A to je to spravodlivé? To nie je spravodlivé. No a tento náš pán Jaroša, ktorého som spomínal, zrazu po 16 rokoch nerobil nič, nič, dávali sme mu. My sme boli totižto ako poslanci obecného zastupiteľstva štyria takí, že nezávislí a piatich mal chytených. A tu je ten ďalší problém tých starostov, o ktorom chcem rozprávať, že ten starosta, ktorý je šikovný a chce tam byť dlhšie volebné obdobie, tak si chytí svojich, chytí si nadpolovičnú väčšinu, lebo bez nej by... Štyria takí, že nezávislí, a piatich mal chytených. A tu je ten ďalší problém tých starostov, o ktorom chcem rozprávať, že ten starosta, ktorý je šikovný a chce tam byť dlhšie volebné obdobie, tak si chytí svojich, chytí si nadpolovičnú väčšinu, lebo bez nej by mu neprešli veci, ktoré chce, VZN a rôzne návrhy by mu neprešli, tak si chytí svojich. A u nás to bolo tiež. Také príklady, že naozaj, že zástupkyňa starostky pomáhal spôsobom. Ďalšia tam spievala v kostole za peniaze a to bolo, to bolo strašné. To bolo strašné. A takto to funguje všade, kde si ten šikovný starosta, musím dať úvodzovky hore aj dole na obidvoch stranách. Šikovný starosta vie podchytiť tých poslancov, ale akým spôsobom? Akým spôsobom? To je to. To je to a vy, čo ste v samospráve, vy viete veľmi dobre, o čom hovorím. Vy viete veľmi dobre, že sa dávajú v tých mestách rodinným príslušníkom, sa dávajú, sa dávajú výhodné funkcie v nejakom mestskom podniku. Dávajú sa rôzne, rôzne výhody. To je smutné. A toto, toto tak beží na celom Slovensku. Tak sa toho zbavme. A ako sa toho dá zbaviť? To je tá reforma štátnej správy, o ktorej tu rozprávali moji kolegovia. Ale to nespravíme. Toho sa bojíme. My sa bojíme reformy štátnej správy, ale prečo? Prečo? Preto, že by pomohla? Alebo preto, že tá reforma štátnej správy zrazu zaručí, že oveľa bude spravodlivejšie rozdeľovanie peňazí, že oveľa spravodlivejšie a čestnejšie bude to nakladanie s obecnými majetkami. Veď to tak je. Veď niektorí starostovia sú bohovia. Veď ako, keď starosta v tej obci povie, tak tí ľudia robia to, čo on chce. A pozrite sa, koľko starostov a primátorov je obvinených. Koľko starostov a primátorov má problémy, že si obecné pozemky prepisujú na seba, že kupujú ich deti, rodinní príslušníci, známi obecné pozemky. A takýto starosta má dostať päťročné volebné obdobie? Nehovorte mi, že, že aj vy si myslíte, že, že to je päťročné volebné obdobie pre takýchto ľudí je dobré. Veď rozprávate, že moc patrí ľuďom. Tak nechajte tých ľudí, aby rozhodli, či tá moc, ktorú majú a ktorú majú mať, patrí tým ľuďom. Ja poteším pána Šimka, pretože dnes ma tak naozaj potešil. On povedal, že nám píšu naši asistenti a umelá inteligencia nám píšu naše statusy, naše rozpravy, naše faktické. Potom vystúpil pán Cech. A inak bolo to výborné. Musím povedať, že fakt to bolo super. Zatlieskal, skôr som zatlieskal, ale to je to, že tak sa aj do vlastných radov pozerajme, že či aj nám píšu tie, tie vystúpenia. A ja som poprosil môjho asistenta, aby mi to napísal a som veľmi šťastný, že mi to napísal, pretože naozaj je to veľmi, veľmi pekné. A ja vám to prečítam. S vaším dovolením. Takže táto téma, ktorá v posledných dňoch vyvolala na Slovensku množstvo diskusií o referende a predčasných voľbách, je naozaj veľmi kontroverzná. Ide o otázku, ktorá sa dotýka samotných základov demokracie, fungovania štátu a vzťahu medzi občanmi a politickou reprezentáciou. Predčasné voľby predstavujú možnosť ukončiť volebné obdobie parlamentu skôr a kľudne jeho riadny mandát. Referendum je zase nástroj priamej demokracie, prostredníctvom ktorého môžu občania priamo rozhodovať o významných otázkach verejného života. Otázka teda znie: je referendum o predčasných voľbách dobrým nástrojom na riešenie politických kríz, alebo môže prinášať viac problémov než úžitku? No, na túto otázku neexistuje jednoznačná odpoveď a ani jednoduchá odpoveď. Preto sa chcem pozrieť teraz vo svojej rozprave na výhody aj nevýhody takéhoto referenda. Sú tu argumenty v prospech referenda o predčasných voľbách. Prvý argument je posilnenie demokracie. Jednou z najväčších výhod referenda je posilnenie priamej demokracie. V klasickej zastupiteľskej demokracii občania odovzdávajú svoj hlas politikom a tí následne rozhodujú počas celého volebného obdobia. Referendum však umožňuje občanom zasiahnuť priamo. Ak veľká časť spoločnosti stratí dôveru vo vládu alebo parlament, referendum môže byť spôsobom, ako dať občanom možnosť vyjadriť svoj názor. Áno. Mnohí tvrdia, že moc v demokracii patrí občanom. A to tvrdíte aj vy, milí kolegovia, veľmi radi a teraz v poslednom čase to tvrdíte aj veľmi nahlas. Hlas, mnohí tvrdia, že moc v demokracii teda patrí občanom. Ak je to teda tak, mali by mať možnosť rozhodnúť aj o tom, či si súčasná politická reprezentácia zaslúži pokračovať vo svojom mandáte. Za druhé, je to aj riešenie politickej krízy. Politické krízy môžu paralyzovať fungovanie štátu. Mali sme to tu. Koľko sme nefungovali? Tri mesiace, keď sa hádali, keď nevedeli, či Mikulec bude ten minister, či vydieračovi Huliakovi dajú tú funkciu, teda vydierač, ospravedlňujem sa, ja som to nepovedal, to povedal pán Fico. Takže predstavme si situáciu, keď sa vládna koalícia rozpadne, parlament nie je schopný prijímať zákony a politici sa navzájom blokujú. V takom prípade môže byť referendum o predčasných voľbách cestou k obnoveniu politickej stability. Čiže teraz by to referendum bolo ako ten šálok na ten tanierik. Namiesto dlhých sporov dostanú občania možnosť rozhodnúť, či chcú novú vládu a nový parlament. Po tretie je tam zvýšenie zodpovednosti politikov. Ak politici vedia, že občania môžu iniciovať referendum vedúce k predčasným voľbám, môžu byť opatrnejší pri svojom rozhodovaní. Budú si viac uvedomovať, že ich mandát nie je samozrejmosťou. Takýto mechanizmus môže motivovať politikov plniť predvolebné sľuby, komunikovať s verejnosťou, vyhýbať sa korupčným škandálom, hľadať kompromisy. To by bolo krásne. Ale spýtam sa vás, plní táto vládna garnitúra svoje predvolebné sľuby? Komunikujú s verejnosťou? Vyhýbajú sa korupčným škandálom? Hľadajú kompromisy? Referendum môže fungovať ako určitá forma kontroly moci. Za štvrté, teda faktor, ktorý je pre referendum, je obnovenie dôvery verejnosti. Dôvera občanov v politické inštitúcie je základom fungujúcej demokracie. Ak sa dôvera výrazne zníži, vzniká frustrácia, apatia a rastie podpora extrémnych riešení. Možno referendum môže občanom ukázať, že ich hlas má význam aj medzi voľbami. Ale hlas ľudu. Ľudia sa môžu cítiť viac zapojení do rozhodovania o budúcnosti krajiny. Za piaty teda argumenty pre. Je legitimita nového mandátu. Ak sa, ak sa uskutočnia predčasné voľby a občania si zvolia nový parlament, nová vláda získava čerstvý mandát. Má silnejšiu legitimitu na prijímanie rozhodnutí a môže efektívnejšie riešiť problémy krajiny. Áno, to sú argumenty pre, ale sú tu aj argumenty proti referendu o predčasných voľbách. A o týchto argumentoch počas svojej vlády veľmi výrazne hovoril Robert Fico. Za prvé, ide o narušenie stability štátu. Najčastejším argumentom proti je riziko politickej nestability. Voľby sa konajú v pravidelných intervaloch práve preto, aby krajina mala predvídateľné fungovanie. Ak by bolo príliš jednoduché vyvolať predčasné voľby, vlády by mohli čeliť neustálemu tlaku a neistote. Teraz si predstavte, že naozaj príde kríza, aká prišla počas covidu, a jednoducho vy ste nám zobrali slobodu, my musíme byť doma. Dnes tu padla taká dobrá otázka, naozaj veľmi dobrá otázka. Ospravedlňujem sa na sekundu. Ďakujem. Pardon. Dnes tu padla taká otázka, že čo by robil Róbert Fico a vláda Róberta Fica, prípadne vláda Petra Pellegriniho, keby dostali covid. Keby oni mali kobylu. A ja som odpovedal pani poslankyni, že no, tak ako slintačka krívačka je odpoveďou. Pretože pri slintačke, krívačke Róbert Fico vyzýval ľudí o zodpovednosť, o spoluprácu, prosil, aby ľudia boli zodpovední, aby, aby naozaj tí, ktoré majú, ktoré majú tie, tie postihnuté zvieratá, tie zvieratá utratili, aby nerobili problémy. No a tu sa začali ozývať aj tí, ktorí volili Róberta Fica a Róbert Fico zistil na vlastnej koži, aké to je, keď na jednej strane ľuďom hovorí, že dajte si dole rúška, covid je len chrípočka, a na druhej strane, keď on dostane obrovskú teda pandémiu pre zvieratá, tak prosí o pomoc. Namiesto vtedy v tých časoch, kedy, pardon, kedy mali vlády, ktoré sa spojili, či už opozícia alebo koalícia, kedy v krajinách, kedy naozaj to fungovalo zajedno, tak tá ochrana proti covidu a opatrenia proti covidu rešpektovali všetci. Veď preboha, veď vy ste mali premiéra Petra Pellegriniho, ktorý pri 13 prípadoch zaviedol krajné opatrenia, zatvoril hranice a povedal, že kto bude porušovať opatrenia, dostane 1600 € pokutu. A potom tie pokuty 1600 € tu Peťo Pellegrini chcel a doniesla to, myslím, že strana HLAS. Chceli vracať tie pokuty. Čo by ste robili? Zamysleli ste sa aj vy niekedy, milí koaliční kolegovia, že čo by ste, to je rečnícka otázka. Čo by ste robili, keby, keby ste mali vy covid? Keby prišla vojna na Ukrajine na vás, čo by ste v tej situácii boli robili? Jasné, že ľudia sa zbúrili. Veď preboha, po 40 rokoch diktatúry sme zrazu mali slobodu, zrazu sme mohli ísť do zahraničia, mohli sme vycestovať. Preboha, ľudia spoznali, čo to je Západ. Veď ja vám poviem taký príklad. Ja som chodil brigádovať na štátny majetok Telka, to je pri Haliči, a to bola katastrofa. Tam bol, to bolo neskutočné, aký tam bol neporiadok, aký tam bol, to všade bol, no strašné to bolo. Veď si predstavte tie JRD socialistické, aké boli. A keď sa otvorili hranice, tak ja som prvý vycestoval na 20 km za rakúske hranice a boli sme na jednej farme a ja som nechápal. To bola farma dvakrát taká veľká, ako bol ten štátny majetok. Ja som zrazu videl, že aj na štátnom majetku, kde sa chovajú kravy, môžu byť kravy čisté, môžu byť stroje čisté, cesty môžu byť upravené, upravené, nie sú tam muchy a hnoj je uložený tak, že nesmrdí však každému človeku. A u nás to nebolo. A my sme boli vychovávaní v tvrdom, tvrdom socializme, v tvrdom socializme, kedy nám rozprávali: „Toto je toto, toto a toto.“ A zrazu sme dostali slobodu. Zrazu sme dostali možnosť ísť niekde, kde, kde si môžeme tie rifle kúpiť aj v obchode, nielen, nielen v Tuzexe. Hej. To bolo, to bolo fantastické. To bolo niečo neskutočné. No a títo ľudia, nazvem ich takí skromnejší, tak zrazu museli zostať sedieť doma počas covidu. A to bolo to, fú, vtedy Fico to využil, poďme referendum robiť, poďme zrušiť, poďme zrušiť túto vládu, ktorá je neschopná. Ale schopnosť človeka sa v ťažkých situáciách prejavuje v spolupráci. A keď Fico dostal v Grécku ten covid, sám to priznal v tej nahrávke na chate Čifáre a povedal, že ja som dostal covid a to bolo niečo strašné, chlapi. Nebyť toho gréckeho lekára, čo mi zachránil život, tak ja neviem, čo by som robil. A domov som sa dostal len preto, a pozor, z toho Grécka, lebo som sfalšoval, ako sa to volalo? Ako? Covidový pas, nazvem to, hej? Sfalšoval som covidový pas. Jeho z Grécka nechceli pustiť, by nepustili teda, keby vedeli, že má covid. Pokračujem ďalej. Takže najčastejším argumentom proti je riziko politickej nestability. Voľby sa konajú v pravidelných intervaloch práve preto, aby krajina mala predvídateľné fungovanie. Ak by bolo príliš jednoduché vyvolať predčasné voľby, vlády by mohli čeliť neustálemu tlaku a neistote. Politici by sa mohli viac sústreďovať na prežitie než na dlhodobé reformy. Emócie namiesto rozumu. Referendá bývajú často ovplyvnené aktuálnou náladou spoločnosti a covid a vojna na Ukrajine je toho nádherným príkladom. Ľudia môžu hlasovať pod vplyvom Dobré reformy emócie namiesto rozumu. Referendá bývajú často ovplyvnené aktuálnou náladou spoločnosti a covid a vojna na Ukrajine je toho nádherným príkladom. Ľudia môžu hlasovať pod vplyvom hnevu, sklamania, mediálnych kampaní, momentálnych problémov. Nie vždy ide o racionálne posúdenie situácie. Politické rozhodnutia by pritom mali zohľadňovať aj dlhodobé výsledky. Za tretie, argumenty proti, vysoké finančné náklady. Organizácia referenda nie je lacná, vyžaduje prípravu volebných miestností, tlač hlasovacích lístkov, prácu volebných komisií, bezpečnostné opatrenia. Ak by po referende nasledovali ešte aj predčasné voľby, štát by musel financovať dva rozsiahle volebné procesy. Niektorí tvrdia, že ide o neefektívne využitie verejných financií. Riziko populizmu patrí medzi štvrtý bod argumentov proti. Referendum môže byť zneužité politickými skupinami na získanie popularity. A to sa stalo aj počas covidu. Namiesto riešenia skutočných problémov môžu politici využívať nespokojnosť verejnosti na vlastný prospech. A tu sú krvavé oči, o ktorých vám chcem porozprávať veľmi veľa. To sú tie krvavé oči, keď vám rozprávajú politici o druhom politikovi nie pekné veci a ich fanúšikovia voliči ho nenávidia, ich fanúšikovia voliči zrazu zrazu začnú písať také komentáre a také statusy, ale to dostávate aj vy. To dostávate aj vy, aj jedna, aj druhá strana. A poďme spoločne tomuto zabrániť. Poďme zabrániť tomu, aby sa naše rodiny báli o zdravie, aby naše deti neboli neustále atakované a naši blízki sa nemuseli báť. Môže sa stať, že toto všetko môže znižovať kvalitu politickej diskusie. Za piate, piaty argument oslabenia zastupiteľskej demokracie, ten sa mi veľmi páči. Občania si volia poslancov na určité obdobie. Mandát poslancovi zabezpečí, aby mohli prijímať rozhodnutia aj v náročných situáciách bez neustáleho tlaku verejnej mienky. A tu vám chcem povedať vlastný príklad môj z tohoto parlamentu. Ja, keď som sem prišiel, tak mňa presvedčila nahrávka Počiatek – Trnka. Videli ste ju? Počúvaj, tak Trnka kedy? Počiatek hovorí, že Fico so Slotom ukradli 2 miliardy. To nebola nahrávka na Čifároch, že mám Miško mám. Miško, mám vodu. Ďakujem, si veľmi láskavý. Napi sa. Ale daj mi, daj. No už nedáme. Ty už piješ. Počiatek, ďakujem, Marek, lebo toto je bublinkové a potom tu mám také prejavy neslobodného správania, ktoré môže súvisieť s vulgárnosťou, lebo síce sa hovorí, že kto grgá, zdravie si tvrdí, ale ďakujem veľmi pekne, kolego. Čistá voda. Vodička. Takže moja skúsenosť bola, že naozaj do tohto parlamentu mňa dostalo presvedčenie, že mi kolegovia, nebudem ich menovať, Čipoš a ďalší poslali nahrávku, v ktorej bol Počiatek a Trnka. A keď som to videl na vlastné oči, viete, to nebolo to, že to niekto zinscenoval. To ich natočil, to ich natočil kolega Kočner. A oni verejne priznali, hovorili, že Fico a Slota ukradli 2 miliardy a ešte Slota toho Fica oholil o polovicu z polovice. A ja som si povedal, dobre, to bolo v sobotu, ja som tam nechcel ísť. Tak som si povedal, že sem idem. No ja som sa po covide a po roku, ja som si myslel, že naozaj, však veď ľudia, preboha, ľudia chcú, aby sa tu nekradlo. Veď to chcete aj vy. Ľudia chcú, aby, aby sa mali dobre. Ľudia, ľudia chcú, aby ich deti mali vysoké dôchodky. Ľudia chcú, aby mali byty. Ľudia chcú, aby mohli chodiť na dovolenky. Ľudia chcú, aby mali zdravotné zdravotné veci zadarmo a nie ošetrenie jedného zuba pre dieťa 300 €. Ľudia chcú pomoc od štátu. Ľudia nechcú, aby im štát a podnikatelia, aby im štát hádzal pod nohy, zvyšoval im zdravotné odvody. Ľudia nechcú, aby štát, ktorý namiesto toho, že vyberie dane, ich dával na rôzny prospech občanom, tak on ich dáva na rôzne, ako je Fafokan a iné veci. Veď ľudia, ľudia chcú pomoc od štátu. A ja som si myslel, že to pôjde rýchlo. Viete, aký som bol naivný. Viete, aký som bol naivný? A koľko sme aj my tu mali medzi sebou kolegov, ktorí sa kamarátili s rôznymi zdravotníckymi skupinami, ktorí dostávali za to veľmi významné, veľmi významné PR v rôznych časopisoch a robili dobre, tvrdili, že, že obmedzujeme práva ľudí. Naši, naši koaliční partneri obmedzujú práva ľudí. Ja, keď som zistil, že ani naši niektorí koaliční partneri nechcú, a to bolo, to bolo pre mňa úplne, že tragické, že nechcú, aby sa zdanili bohatí ľudia, ja som si povedal, preboha, čo to je? A potom prišiel covid a ja som nechápal. Ja som nechápal. Ja som naozaj, ako 35 rokov som pracoval a robím v treťom sektore, kde sa pomáha a najviac pomáhali, viete kto? Neziskové organizácie, lekári, naozaj, ospravedlňujem sa. Najviac, najviac naozaj lekári, sestričky a zdravotnícky personál, ospravedlňujem sa, ale potom boli neziskové organizácie a dobrovoľníci, dobrovoľníci. Tí pomáhali najviac. A kto tu robil, kto tu robil to, čo, čo o, čo som teraz hovoril? Kto, kto robil to, že sa postavil na námestí a rozprával: „Rúška dole, dajte si rúška dole.“ Ja neverím, že, to je rečnícka otázka, moji kolegovia z koalície, že vy ste si dávali rúška dole, že vy ste chodili medzi ľuďmi bez rúšok. Veď tam sú lekári. Tam sú ľudia. Ja, keď som videl, ako pán, pán doktor Baláž, keď povedal doktor Kotlár, že covid neexistuje, keď som videl to video, ako mu vypadli oči, vypadli mu oči, tak som si pomyslel, že, že veď vy ste rozumní ľudia niektorí, naozaj. Veď vy chápete, čo to je mať obrovskú pandémiu a v tej pandémii pôsobiť? Ale nie. Vy rozprávate, že sme zatvárali ľudí. Celá Európa, celá Európa mala ešte prísnejšie opatrenia ako my. No, ja. Pardon, napijem sa, ďakujem. A ja som zistil, že peniaze a moc nijako nesúvisia s chuťou pracovať pre ľudí a niekto tu iba rozpráva o tom, že moc by mala patriť ľuďom, ale radi tú moc držia vo vlastných rukách. Poďme ďalej. Príliš časté zasahovanie prostredníctvom referenda môže oslabovať význam parlamentu ako základnej demokratickej inštitúcie. Tak si predstavte, že po roku sa naozaj niečo udeje, nejaká kríza a po roku parlament prestane fungovať. Však dobre. Keď to tak budú občania chcieť, tak to tak bude. Ale preboha, veď ako vy sami ste to referendum prostredníctvom vašich predstaviteľov v čase, keď ste vládli, nechceli. A teraz ho chcete. Niektorí politológovia upozorňujú, že demokracia nie je len o okamžitej vôli väčšiny, ale aj o stabilných pravidlách, stabilných pravidlách, priatelia. Stabilita v republike, v strane, všade možne je dobrá. Lebo politika, to je len nástroj. Politika je nástroj pre získanie určitých výhod. Je politika rodinná, politika je firemná, politika je aj deti malé majú vo svojich skupinách, si zorganizujú určitú hierarchiu a politickú, niekto je tam šéfom a musí to zorganizovať. Áno, politika je prostriedok na získanie určitých výhod a to je politika. Ale, ale referendum, ktoré ste vy nechceli, ktoré ste nechceli, tak zrazu ho chcete, má získať výhodu pre koho? Pre občanov alebo pre tých politikov? Ja si myslím, že pre politikov. Disku ústavný a práv. A teraz je tu ešte aj ústavný a právny pohľad. Diskusia, pardon, prepáčte. Diskusia o referende a predčasných voľbách nie je politická, ale je to aj právna. A je potrebné riešiť otázky. Môže referendum skrátiť volebné obdobie parlamentu? To je veľmi dôležitá otázka. Ako sa zabezpečí súlad s ústavou? Kto rozhoduje o platnosti referendovej otázky? Právnici často upozorňujú, že každé riešenie musí byť v súlade s princípmi právneho štátu. Ak by sa pravidlá menili počas času príliš často, mohlo by to vytvárať právnu neistotu. A s tým ja absolútne súhlasím. S týmto. No a vy musíte, právnici, ktorí sú tu, s tým musíte absolútne súhlasiť. Dopad na spoločnosť, aké má referendum. Referendum o predčasných voľbách môže mať aj širšie spoločenské dôsledky. Pozitívne dopady môžu byť: vyššia občianska angažovanosť, vyšší záujem o politiku, pocit spoluzodpovednosti za krajinu, ale sú tu aj negatívne dopady a tie môžu byť polarizácia spoločnosti, konflikty medzi politickými tábormi, veľa dezinformácií, rast napätia počas kampaní. A hlavne je tu nestabilita. Preto je dôležité, aby verejná diskusia zostala vecná a založená na faktoch. Ale my tu máme aj skúsenosti zo zahraničia, lebo vy sa veľmi radi opierate o skúsenosti zo zahraničia, o tom, ako to funguje v zahraničí. Tak aké sú skúsenosti zo zahraničia? Mnohé demokratické krajiny umožňujú rôzne formy priamej demokracie. Niektoré štáty využívajú referendá pomerne často, iné veľmi zriedka. Skúsenosti ukazujú, že referendum môže byť užitočným nástrojom, ak je dobre nastavené a používa sa zodpovedne. Zároveň však platí, že samo o sebe nevyrieši politické problémy. A toto je fakt veľmi dobrý, dobrý argument, že referendum nevyrieši politické problémy. Kvalita demokracie závisí najmä od fungovania inštitúcií, politickej kultúry a aktívnych občanov. Tu by som chcel povedať, že naozaj, že štáty ako Fínsko, Švédsko, Nórsko, Dánsko, tam, kde sú občania aktívni, kde je tá občianska aktivita veľmi vysoká. Kde tí občania ukazujú politikom, že pozor. Ty nie si stále na tej stoličke. Keď urobíš nejaký lapsus alebo budeš krenkovať nejaké veci, no tak my ťa rýchlo dáme stadiaľ dole. A máme príklady, kedy naozaj v tých vyspelých krajinách politik len jednoducho nezaplatil za parkovanie a odstúpil. U nás politik zrovná semafor so zemou a nič sa nedeje. Ešte ho ani polícia nevyšetrí. Kamerový záznam z toho neexistuje. Toto je Slovensko. Ale v zahraničí? Zapálite si, ako politik si zapáli, myslím, že to bolo v Dánsku. Politik si zapálil niekde, kde bolo zakázané fajčiť, no odstúpil. Odstúpil. U nás povie, že to sú moje cigarety. Viete, referendum prečo vo voľbách má aj svoje výhody, aj nevýhody. Na jednej strane teda umožňuje občanom priamo zasiahnuť do politického diania, riešiť krízové situácie a zvyšovať zodpovednosť politikov. Posilňuje princíp, že zdroj moci sú občania, vytvára aj v občanoch záujem, ale na druhej strane môže prinášať nestabilitu, podporovať populizmus, zvyšuje náklady a oslabuje zastupiteľskú demokraciu. Preto by sa na referendum o predčasných voľbách nemalo pozerať ani ako na zázračné riešenie všetkých problémov, ani ako na niečo nebezpečné samo o sebe. Ale, čo je veľmi dôležité, že by o referende mal naozaj prebehnúť široká verejná diskusia, ale verejná s odborníkmi, s právnikmi, s ústavnými právnikmi. A nemalo by to, nemalo by sa to priniesť v pozmeňovacom návrhu jednej jednej strany a tváriť sa, ako my chceme dať moc do rúk ľuďom. To teda určite nie. No a máme tu ďalšiu tému, a tou témou je päťročné volebné obdobie pre primátorov a starostov. Prečo? V súčasnosti sú starostovia, primátori, opäť poďakujem môjmu asistentovi, ktorý mi pripravil veľmi peknú vec. Ďakujem. V súčasnosti sú starostovia, primátori volení priamo občanmi na štvorročné volebné obdobie a takto to funguje na Slovensku v našej krásnej milovanej Slovenskej republike, v republike. Zástancovia päťročného mandátu tvrdia, že samosprávy potrebujú viac času na realizáciu projektov a strategické plánovanie. Oponenti však upozorňujú na riziko slabšej kontroly zo strany občanov a dlhšie zotrvanie neúspešných predstaviteľov vo funkcii. Tak poďme sa teda pozrieť podrobnejšie na argumenty za aj proti päťročnému. A poznám aj ním. Je to taká rečnícka otázka. Čo vlastne robí starosta alebo primátor? Tak predtým, než budem hovoriť o dĺžke mandátu, je dôležité uvedomiť si rozsah ich zodpovednosti. Starosta alebo primátor zastupuje obec alebo mesto navonok. Riadi obecný alebo mestský úrad. Hospodári s rozpočtom. Ja mu dám sem-tam. Hospodári s rozpočtom. Zodpovedá za rozvoj obce, komunikuje s občanmi, pripravuje investičné projekty, rokuje so štátom, krajom a
===== Tom, ja mu dám šancu. Hospodári s rozpočtom, zodpovedá za rozvoj obce, komunikuje s občanmi, pripravuje investičné projekty, rokuje so štátom, krajom a investormi. Ide teda o funkciu, ktorá výrazne ovplyvňuje každodenný život ľudí. A vám prečítam teraz argumenty v prospech teda toho päťročného volebného obdobia, päťročného mandátu pre našich ctených pánov primátorov a ctené, pardon, ctené pani primátorky, primátorov, starostky a starostov. Je to viac času na realizáciu veľkých projektov. To je jeden z argumentov. Najsilnejším argumentom podporovateľov teda päťročného obdobia je čas. Mnohé projekty sa nedajú pripraviť za niekoľko mesiacov, na to je potrebný čas. Poviem vám. Poviem vám príklad. Rekonštrukcia školy, výstavba kanalizácie, oprava ciest, budovanie športovej haly, revitalizácia námestia a, keď poznáte, pán starosta Lackovič určite pozná, bývalý pán Jaroša, pán poslanec Lackovič určite pozná problémy, aké boli s projektami, tak to bolo čistá katastrofa. A takéto projekty často prechádzajú viacerými etapami. Je príprava projektu, získavanie povolení, získavanie financií, verejné obstarávanie a samotná realizácia. Celý proces môže trvať 3 až 5 rokov. A teda? Poďme dať primátorom a starostom päťročné volebné obdobie. Pri štvorročnom mandáte sa môže stať, že starosta projekt rozbehne, ale dokončí ho až jeho nástupca. Päť rokov by poskytlo väčší priestor na dokončenie rozvojových plánov. Menej predvolebného populizmu. Áno, v komunálnej politike sa často hovorí o tom, že posledný rok volebného obdobia býva silne ovplyvnený blížiacimi sa voľbami. Máme tu krásny príklad. Pána poslanca, ktorý sa stal čím? Splnomocnencom vlády pre záchranu východu. Tesne pred voľbami. Máme tu aj zákon, v ktorom ideme rozvíjať Košice a zachrániť Košice. Košičania, to nie je nič pre vás. Ja milujem Košice, ja tam chodím veľmi často, ale prečo nemáme tuná zákon na záchranu Banskej Bystrice, záchranu Žiliny, záchranu Gabčíkova, Naďmarošu. Prečo to nemáme? No lebo pán Šimko kandiduje za župana. Niekedy sa uprednostňujú projekty, ktoré dobre vyzerajú pred voľbami, pred tými, ktoré sú síce potrebné, ale menej viditeľné. Ďalší mandát by mohol vytvoriť väčší priestor na prijímanie rozhodnutí s dlhodobým efektom. Tretí argument pre pre vás, páni z koalície, väčšia stabilita samosprávy. Každé voľby prinášajú neistotu a po voľbách dochádza často k výmene vedenia úradu, zmene priorít, zastaveniu niektorých projektov. Stabilita, krása. A to môže byť výhodné najmä pri veľkých investíciách financovaných z európskych zdrojov. Sú aj nižšie náklady na voľby, veď päť rokov teda, raz za päť rokov, na tom ušetríme. A voľby nie sú zadarmo, štát a samosprávy musia zabezpečiť volebné miestnosti, volebné komisie, technické zabezpečenie, tlač hlasovacích lístkov. Ak by sa voľby konali raz za päť rokov namiesto štyroch za 5 rokov, z dlhodobého hľadiska by sa určité finančné prostriedky mohli ušetriť. Podobný argument sa používal aj pri spájaní komunálnych a župných volieb, kde jedným z cieľov bolo šetrenie verejných financií. Ale, keď chceme hovoriť o šetrení verejných financií, tak si musíme povedať aj to, že či tí starostovia šetria tie verejné financie. Či sa nepredražujú cesty, chodníky, oprava školy. Či to nedostáva bratranec Fero, ktorý je pekár a zrazu si založil stolársku firmu. So stolármi tu v parlamente máme skúsenosti. Ďalší argument pre je dlhodobejšie strategické plánovanie. Rozvoj mesta alebo obce nemožno plánovať len na niekoľko rokov. Úspešné samosprávy často pripravujú stratégie na 10, 15, 20 rokov. To je dobrá stratégia. Dlhodobé plánovanie je dobrá vec, ale ja sa len tak spýtam takú rečnícku otázku, ako my tu dlhodobo plánujeme, keď prinesú zákon zo dňa na deň, keď všetko robíme v skrátenom legislatívnom konaní a nemáme možnosť a verejná odborná, teda verejná odborná verejnosť, pardon, sa nevie k tomu vyjadriť. Keď, keď k tomu sa vyjadrujú ľudia, ktorí, ktorí sem prinesú zákon a rozumejú sa všetkému. Ja som napríklad ešte jednu vec vám musím povedať, to stále chcem povedať, že ja si napríklad myslím, že tu v tejto sále by mohol sedieť každý jeden občan, či už má možno aj s obyčajným základným vzdelaním, len musí mať ten základný intelekt a, keď si viete svoju rodinu riadiť, keď si viete riadiť svoju domácnosť tak, že nemíňate peniaze, že otec tej rodiny nepovie, že ideme šetriť a otec rodiny si dáva párky a deti si dávajú krumple s kapustou. Keď máte otca rodiny, ktorý ušetrí a zabezpečí tú rodinu, tak ten otec rodiny tu môže kľudne sedieť. To je dobrý politik. To je dobrý človek, dobrý manažér. Ten by tu mal sedieť, lebo zabezpečí nielen pre svoju rodinu, ale aj pre vás doma zabezpečí a naozaj blahobyt. Nie ako naši predstavitelia, ktorí zabezpečujú len vlastné žalúdky. A tak to je. Čiže päťročný mandát môže vytvoriť lepšie podmienky na napĺňanie týchto vízií. Starosta, starostka alebo starosta by sa nemuseli neustále pripravovať na ďalšie voľby. Lepšie využitie eurofondov, áno, pri získaní európskych financií býva potrebná dlhodobá príprava. Proces môže trvať niekoľko rokov. Dlhší mandát môže zabezpečiť väčšiu kontinuitu vedenia a lepšie plánovanie investícií. Ale, milí kolegovia, milé kolegyne, sú tu aj argumenty proti. Proti päťročnému mandátu. Vy stále tvrdíte, že teda chcete dať tú moc druh ľuďom. Áno? Aby ľudia rozhodovali. Tak poďme na to. Najlepším, najsilnejším argumentom je slabšia kontrola občanov. Najčastejším argumentom odporcov je oslabovanie demokratickej kontroly. V demokracii majú občania právo pravidelne hodnotiť svojich volebných zástupcov. Ak sa mandát predĺži zo štyroch na päť rokov, občania budú mať menej príležitostí rozhodnúť o tom, kto ich vedie. Z pohľadu voliča predstavuje jeden rok navyše pomerne veľmi dlhé obdobie. A môžem vám povedať, keďže som bol poslanec od obecného zastupiteľstva, že naozaj veľmi dlhé. Za ten jeden rok neschopný starosta môže napáchať také škody, ktoré sa nedajú napraviť 10 rokov. Neúspešný starosta zostane vo funkcii dlhšie. Áno, to je presne to. Nie každý starosta alebo primátor vykonáva svoju funkciu dobre. A už som to aj povedal a budem to opakovať, že aj medzi koaličnými starostami sú šikovní starostovia, veľmi šikovní. Ale veď nech ľudia rozhodnú, či ten váš smerácky starosta zostane vo funkcii. Môžu sa vyskytnúť manažérske zlyhania, nesplnenie sľubov, konflikty. Nehospodárnosť. Pri päťročnom mandáte by občania museli čakať dlhšie na možnosť zmeny. A to môže byť problém najmä v menších obciach. Viete si predstaviť a ja vám poviem konkrétne príklady z nášho okresu, kedy v malej obci nevedeli zohnať starostu. Starostka taká im tam narobila obrovské problémy, ale, že obrovské manko. To bola čistá katastrofa. A teraz tá obec prestala fungovať. Je tam 100 obyvateľov. Neschopná staro... No nie, že neschopná. Schopná. Postarala sa o svoju rodinu, o svojich blízkych, o svojich známych, ale naozaj, ospravedlňujem sa za výraz, zvysoka kašľala. Zvysoka. Riziko pohodlnosti. Ešte by som chcel uviesť jeden príklad: Fekšovce. To ako... To kto si pozrie to obecné zastupiteľstvo vo Fekšovciach, tak musíte mi uznať, milí kolegovia, že takúto starostku by ste určite nevolili. Určite nie. Určite... No niektorí, ja no, však mi to... Neberiem vám vaše právo. Riziko pohody niektorí... Áno, prepáčte. Niečo ste chceli? Ospravedlňujem sa, prepáčte. Počul som nejaké... Ale môžete sa prihlásiť s faktickou. Kľudne, ma to veľmi zaujíma, váš názor. Niektorí kritici tvrdia, že dlhší mandát môže viesť k menšej motivácii. A motivácia je veľmi dôležitá, veľmi dôležitá pre toho starostu. Motivácia robiť pre ľudí, motivácia robiť čestne a zodpovedne. A nie motivácia, že sa dohodnem so stavebnou firmou, chodník, ktorý ideme teraz robiť. Inak tu zaznie taký výborný termín technikus pre chodníky a cesty, že čo to vlastne je. Je to populistické chodníkovanie alebo tak ďalej. Ale to bolo, sa mi veľmi páčilo. Ale ešte raz, predstavte si motiváciu starostu, že môžem sa dohodnúť s tým stavbyvedúcim alebo s tou stavebnou firmou a ja namiesto 17 000 € ako starosta dám na to 30 000 € ako starosta. A vy to určite veľmi... Nie, že ho poznáte, ale viete, že aj za vami chodili ľudia. Veď ja vám poviem príklad, že do našej obci za kandidátom prišiel človek a povedal: Jožo, dohodne..., vieš mi dohodnúť, teda za mnou prišiel, aby som mu dohodol s kandidátom, že: Jožo, vieš mi dohodnúť stretnutie s kandidátom, lebo vieš, ja by som chcel pokračovať v tom, čo som robil. A on robil určité veci pre obec. A ja hovorím, čo? Vieš čo, tak dohodnem sa ako minule? Povedal mi veci a on sa dohadoval za veci. To bolo strašné. A ja poznám obec, v ktorej bola stavebná firma, robila pre obec a mal byť obec a mal byť jeden dodávateľ. Môžem používať takúto pomôcku? Mal byť jeden dodávateľ, hej? Jeden dodávateľ. Tak toto je on, jeden dodávateľ. Ale tento dodávateľ po podpísaní zmluvy si zobral subdodávateľa. Subdodávateľ si zobral subsubdodávateľa a subsubdodávateľ si zobral subsubsubdodávateľa. Tu sa mala kupovať, príklad poviem, kachlička pre obec za 10 centov, príklad, a obci predávať za 20. Ale išlo to: 10, 20, 40, 80, 60 €. Dodávatelia si rozdelili 60 % a obci išlo koľko? 40 %. To bola čistá katastrofa. Čistá. A viete, kto robil pre subdodávateľov, kto robil účtovné poradenstvo, nie účtovníctvo, ale účtovné poradenstvo, aby to nebol stret záujmov? Manželka pána starostu. Vau, aká náhoda. Neskutočná náhoda. A toto sa deje. Toto sa deje. Ďakujem za pomoc. Prajem sa. Tak, ak politik vie, že ďalšie voľby sú ešte ďaleko, môže byť aj menej aktívny. A tento príklad ja poznám. Veď u nás v tej našej obci ten náš pán Jaroša, jednoducho, to je môj hodnotiaci úsudok, jednoducho, moji kolegovia, takí veľmi dobrí známi v našej obci, hovoria, že uspal obec. Uspal obec. Len aby sa tak robilo, aby sa nerobilo. Pre obec nie je nič horšie. Ak politik vie, teda to som už hovoril, pravidelnejšie voľby vytvárajú tlak na výkon a komunikáciu s občanmi. Menšia dynamika politickej súťaže, veď to je veľmi dôležité. Naozaj. Tá politická súťaž aj v tej obci, keď teda chce tam byť nejaký občan starostom, tak vyvíja politickú činnosť. Ten občan sa snaží, aby ukázal ľuďom, je aktívny, pracuje. Veď pre obec nie je nič lepšie ako aktivita. Veď to je famózne. Famózne. Demokracia funguje najlepšie vtedy, keď existuje zdravá konkurencia. Častejšie voľby umožňujú rýchlejšie príchody nových lídrov a nových nápadov. Pri päťročnom mandáte môže byť generačná obmena pomalšia. A tu je ten problém, tá generačná obmena. Ja netvrdím, že starostovia, ktorí sú starší, že jednoducho ten dôchodkový vek, že nejako by ich ovplyvňoval, ale žiaľbohu, dobre viete aj vy z osobných príkladov, že ľudia a hlavne tí starostovia, ktorí sú starší, sú už takí pohodlnejší. Veď, keď je niekto 16 rokov vo funkcii, tak už to je: to je dobre, to nejako bude, to... A tí mladí, dajme šancu tým mladým. Veď nech sa páči. Jednoducho mladý aktívny človek chce byť starostom. Zase mám jeden príklad u nás z nášho regiónu, kde vymenil starostu takého v jednej dedine mladý, mladý aktívny starosta a teraz si predstavte, sú tam futbalové zápasy, kde obnovil futbalové zápasy, hasičov tam obnovil, folklórny súbor tam obnovil, robí tam také aktivity, že to je úžasné, ale to fantázia. Rozumiete? A teraz si predstavte, že ten človek bude vedieť, že: Vieš čo, no tak tento náš, tento náš neschopný starosta tam bude ešte rok. A ja sa na to môžem vykašľať. Veď dajme šancu schopným. Naozaj tá konkurencia, ten konkurenčný boj je dôležitý. No a ja pokračujem. Riziko koncentrácie moci a toto je veľmi dôležitý faktor. Na Slovensku existujú starostovia, ktorí sú vo funkcii desaťročia. Niektorí vedú svoje obce 20 či 30 rokov. Ak by sa mandát predĺžil na päť rokov, mohlo by ešte viac posilniť postavenie dlhoročných komunálnych politikov, ktorí nie sú schopní. Dlhodobé sústredenie moci v rukách jednej osoby. Ktorí sú vo funkcii desaťročia. Niektorí vedú svoje obce 20 či 30 rokov. Ak by sa mandát predĺžil na päť rokov, mohlo by ešte viac posilniť postavenie dlhoročných komunálnych politikov, ktorí nie sú schopní. Dlhodobé sústredenie moci v rukách jednej osoby môže vytvárať klientelizmus, personálne väzby, slabšiu kontrolu rozhodovania. A, čo je a pre mňa, podľa mojej skúsenosti najhoršie, to je to, že ten starosta si pripravuje svojho nástupcu. Ale pripravil si ho spôsobom, ten neschopný starosta. Pripravil si ho spôsobom, že počúvaj, vieš čo, ja tebe dám toto, ty mi nedáš toto. Ešte horšie je to, priatelia, keď si ten starosta pripravuje svojho blízkeho. Rodinného príslušníka. A poznám také obce.