Videokanál poslanca

Keby obžalovaný poslanec Gašpar predsedal tomuto plénu a robí, robím to, čo robí poslanec Náhlik a tá partička okolo neho, tak ma už trikrát vykáže zo sály, ale však nevadí, poslanec Náhlik príde a vyrušuje stále, to je taký, taká náhla jeho indispozícia. Obžalovaný poslanec, no ale teraz predseda ústavného výboru mu, ty, ty, ty, nie, zlatý je aj ten. Keď obžalovaný poslanec Gašpar začal rozprávať, tak som myslel, že nespomenie čurillovcov, ale dal to, dal to. Obžalovaný Gašpar, keď predsedá, tak celý čas nám rozpráva, nebuďte osobní, upozorňujem vás, nebuďte osobní. On tu pospomínal všetkých. Keby toto robil niekto z opozície, tak obžalovaný Gašpar ho okamžite vykáže zo sály, nebuďte osobný. Obžalovanému Gašparovi vadilo, že tu poslanec Hlina povedal, že niektorí sa išli nažrať, žrať. Obžalovaný Gašpar, ktorý tu v sále povedal, že si poslanci opozície serú do huby, ospravedlňujem sa dámam. Takže obžalovaný Gašpar on môže byť vulgárny, môže byť osobný, môže tu robiť čo chce, lebo on je podpredseda parlamentu, ktorý vedie schôdzu. A obžalovaný podpredseda parlamentu môže robiť, čo on chce. Veď on je podpredseda parlamentu. Darmo, je to tak, na Slovensku je to tak. Vyhraj voľby a môžeš všetko. Darmo, že poslanec Hlina urobil presne to, čo urobil poslanec Gašpar, obžalovaný poslanec Gašpar. Ale obžalovaný poslanec Gašpar si tu vylial hnoj a on povedal, že ho stále niekto vyrušuje. No ja som pozeral jeho vystúpenia v televízii, vkuse vyrušuje a obžalovaný poslanec Gašpar tu povedal, že vy neviete prijať názor. Viete, čo spravil obžalovaný Gašpar? Vylial tu hnoj a zdrhol.

Pán kolega Lackovič, vy ste hovorili, že vlastne vadí koalícii, keď na čele úradu je žena, ktorej manžel je v strane PS a vlastne vadí im, že to je vraj spolitizovaný úrad. No, ja som veľmi rád, že tu sedia dvaja ľudia a to je pán Huliak, ktorý si do každej funkcie dosadzuje straníckych funkcionárov zo svojej strany, straníckych funkcionárov. Čiže to už nie je spolitizovaná funkcia. A tých straníckych funkcionárov dobre platí. Musím pochváliť Demokratov, ktorí uverejnili platy, aké dáva pán Huliak svojim straníckym kolegom a sú veľmi dobré. No a sedí tu pán Gašpar, ktorému to tiež vadí, ktorý vystupoval v rozprave a hovoril, že tiež že to nie je dobré, že to je spolitizovaný úrad, keďže na čele toho úradu je politikova manželka a pán Gašpar je ukážkový príklad politika, ktorý vo funkcii, vysokej, má svojho syna. To už nie je spolitizovaná funkcia. Tá funkcia je čestná a spravodlivá. Čiže pán Lackovič, presne ste pomenovali ich farizejstvo. To, čo oni rozprávajú, tak vlastne oni robia. A ešte na úplný záver chcem povedať, že mne je až ľúto, že pani predsedníčka toho úradu nemohla vystúpiť pretože je spolitizovaná a oni si ju zvolili, títo politici. Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pán Stachura, vy ste povedali veľmi dôležitú vec a to je to, že zámer bolo udržať a zámer je udržať tieto osoby v prirodzenom prostredí doma. No a ja som bol v nedávnej minulosti, poviem zase príklad, bol som v jednej rodine, kde majú dcéru, večne dieťa, má 30 rokov, má DMO-čko, má ADHD, aj autizmus tam je a jej sestra mi povedala, že niekedy keď príde návšteva, nevyjde štyri hodiny von a je zatvorená v izbe. Ja som tam prišiel, ona sleduje televízor a jej sestra mi povedala, že ona tu už čaká na teba, lebo povedali, že prídeš ty a ja len chcem povedať, že to je nevyspytateľné u týchto ľudí a nepredvídateľné sú ich reakcie. Preto to prirodzené prostredie doma veľmi pomáha a ja tiež prosím pána ministra teda aj ja, aby si, aby si, aby nás počúval a aby naše pripomienky, ktoré sme hovorili a pripomienky mojich kolegov naozaj akceptoval, lebo tuná aj koalícia aj opozícia sa musí spojiť, pretože nejde o žiaden biznis, ide o pomoc pre tých, ktorí to najviac potrebujú. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Milé kolegyne, milí kolegovia, viacerí ste pochválili pána ministra za jeho prácu, pochválili ste, že to sem priniesol, pochválili ste, ako vystupuje, pochválili ste ho, ako sa stavia k tomu zákonu. Tak ja len chcem povedať, že verím, že pán minister si naše pripomienky, ktoré sme mali, zoberie k srdcu, každé jedno vystúpenie, každého jedného z vás. Hovorím, ja som 30 rokov v 3. sektore a s týmto mám obrovské, obrovské skúsenosti, či už také alebo onaké, či už v dobrom alebo zlom. Lebo naozaj, je veľmi veľa neziskových organizácií, ktoré pracujú čestne, ale sú aj také, ktoré na tom zarábajú a v tejto branži sociálnej odkázanosti, keď ste dobre fundovaný, dobre ovládate zákony, dobre ovládate celú problematiku, tak viete zarobiť pekné peniaze. Ale na pomoci sa nemá zarábať. Pomáhať sa má nezištne. A štát, ktorý sa nevie postarať o svojich chorých, o svojich slabých, o ľudí, ktorí to potrebujú, je zlý štát. Je to zlý štát. Ako my nie sme prvotnopospolnej (pozn. prepis.: nezrozumiteľne povedané.) spoločnosti, kedy sa tá selekcia robila spôsobom, že tak slabí umierali. Ale tých slabých milujeme. Narodí sa vám choré dieťa? Tak ho milujete. Tak mu dávate lásku. A čo mu dáva tento štát? Nič. Nič.
Ďakujem.

Ale na tomto by sa nemalo zarábať. Na pomoci pre ľudí by sa nemalo zarábať, určite nie. Ja naozaj chcem apelovať na pána ministra, ktorý povedal, že musíme zvážiť vyrovnávacie príspevky pre sociálne podniky nie sú na ne peniaze. Ministerstvu chýba 17 miliónov. No, koľko? (Reakcia z pléna.) Tak 100 miliónov ročne, dobre, tak ja viem pánovi ministrovi kde by zobral 17 miliónov. Nekupujte Voderady. Váš kolega zo strany pán Kmec nech zruší Voderady a máme 17 miliónov. A takto je to so všetkým. Takto je to s lietadlom, ktoré kúpiť pán Ráž. Ako moja predrečníka kolegyňa rozprávala, že daňové výbery by sa mali zlepšiť. Veď tie peniaze sú. My ľudia, teda ľudia Slováci, milé Slovenky a milí Slováci, ako hovoria niektorí koaliční poslanci, vy dávate zo svojich daní, zo svojich odvodov, zo svojich rôznych platieb do štátu obrovské peniaze. Veď konsolidujete, konsolidujeme, každý jeden človek konsoliduje. A kde sú tie peniaze? Kde sú tie peniaze ktoré konsolidujeme. Už som to hovoril v jednej svojej faktickej, že štáty ako Dánsko, Fínsko, Švédsko, Nórsko a myslím, že pani poslankyňa Petrík tiež hovorila, že má kolegyňu alebo kamarátku, ktorá hovorí vo Švédsku, že ona nevie kto je tam minister, ale to nepotrebujú tí ľudia vedieť, lebo ich občianska zodpovednosť je veľmi dôležitá. Ale tí ministri tie peniaze nedávajú svojim ľuďom, nekšeftujú. Ja mám v Dánsku, v Dánsku mám veľmi blízkeho priateľa, ktorý tam žije, ktorý mi povedal, Jožo, ja nemám problém zaplatiť obrovské dane lebo z tých daní mi to štát vráti. Ale tu keď zaplatíte dane, tak máme postihnuté dcéru, tak tú dcéru si musíte ešte vy, vy si ju musíte financovať. Nie štát, štát vám nepomôže. A to je choré, to je smutné. Ja mám jeden príklad, ktorý mám tiež z vlastného života. Moja mama má odrezané obe dve chodidlá spodné a má cukrovku, má naozaj veľmi ťažký stav, ťažký stav a lekár jej povedal, no viete čo, neuznáme vám opatrovateľa, pretože pani Pročková má syna ktorý má auto. Ja sa postarám o svoju mamu, ja áno. Ale koľko zo Slovákov sa vie postarať zo svojho platu o svoju mamu. Koľko Slovákov vie zo svojich peňazí pomôcť blízkemu, ktorý je odkázaný, ktorý je sociálne na dne. Koľkí? No strašne málo, strašne málo.
Pani Turčanová tu hovorila o tom, že pri piatom stupni odkázanosti dostáva odkázaný 1100 euro a z tých 1100 euro ide 740 na plat opatrovateľa, na plat opatrovateľa ide 740 euro. A keď zomrie opatrovaný na konci mesiaca, tak opatrovateľ nedostane nič, nič. Povedzte mi koľko ľudí vyžije na Slovensku zo 740 euro. Ale my ideme kúpiť Voderady trojnásobne predražené. Je to choré. My žijeme v štáte kde vláda investuje peniaze do našich ľudí, ale nie do ľudí, ktorí to potrebujú.
Ja som v minulom volebnom období naozaj stretával sa s ľuďmi, ktorí chodili za mnou a hovorili mi, že Jozef, prosím ťa, poďte nám pomôcť pretože my sme v predchádzajúcom volebnom období pani ministerku sociálnych vecí, práce, pani Tomanovú prosili, ale pani Tomanová nám nepomohla v ničom, v ničom. A vtedy to bolo naozaj ťažké obdobie, pán Stachura vie. Vtedy to bolo obdobie kedy naozaj prišiel covid, prišli krízy a bolo treba pomáhať aj ľuďom, ale pomohli sme. Pomohli sme rodinám, dostali rodiny, rodiny dostali pomoc. Ja som bol na jednom stretnutí pred dvomi týždňami s jednou pani, ktorá má postihnuté dieťa. Pani má postihnuté dieťa veľmi vážne a povedala mi, Jozef, chceme sa odsťahovať zo Slovenska preč, pretože v zahraničí, keďže mám postihnuté dieťa, nám viac pomôžu ako tu doma. Tak aký sme my národní, národní, pán Danko tu nie je, ale aký sme my národní hrdinovia keď vlastným ľuďom nevieme pomôcť.
V tomto zákone ide o pomoc sociálne odkázaným. Tak ja prosím pána ministra a prosím ho veľmi úprimne, veľmi, odsadol si, nevadí, nevadí, bavte sa. (Reakcia z pléna.) Jasné, jasné, jasné, tam dôležité je s pánom Druckerom sa porozprávať o živote. Nie, nie, nie v pohode, pán minister. (Reakcia z pléna.) Nie, nie, nechýbate mi, len to je také že, viete počas našich rozpráv to je strašné keď napríklad je tu pán minister Šutaj Eštok a namiesto toho aby počúval, aby vás počúval, lebo vás zvolili, zvolili vás preto, lebo chcete hovoriť a máte jediné právo hovoriť a on je arogantný. A tí ministri sem prídu, Susko sem príde, ten celý čas pozerá do mobilu, takže o tom to je, o tomto to je. Takže ja prosím pána ministra, aby vypočul si nás, pretože ani jeden môj kolega, ktorý tu dnes rozprával z opozície, nerozprával o tom, že toto je zlý zákona, ale rozprával o tom, že poďme týmto zákonom naozaj pomôcť ľuďom, pomôcť ľuďom. A naozaj, pritom čo som robil za svoj život, a koľko akcií som urobil, a koľko som stretol ľudí, ktorí boli odkázaní sociálne, tí ľudia potrebujú pomoc. A sú vďační za pomoc. Ďakujem veľmi pekne.

Milé kolegyne, milí kolegovia, máme tu zákon, ktorý vítame všetci, naozaj všetci, opozícia, koalícia, všetci ho vítame. Konečne zákon, ktorý, jako už aj povedala pani poslankyňa Turčanová, pomáha ľuďom. Naozaj pomoc ľuďom je veľmi dôležitá. Už tridsať rokov pracujem v treťom sektore a tu vedľa mňa sediaci pán minister v časoch našej rannej mladosti, keď bol odo mňa mladší o desať rokov, tak sme naozaj spoločne chodili po podujatiach a robili sme neziskové akcie z ktorých výťažok išiel pre sociálne odkázaných a pán minister to robil nezištne, za čo mu Pán Boh zaplať. Ale žijeme v dobe, kedy sa biznis zo sociálnej odkázanosti stal dobrý a výnosný. Pani Tomanová, pamätáte si pani Tomanovú? To bol odborník na kšefty. Dcéra dostávala pfff obrovské peniaze pre svoj podnik. A aj teraz niektorí politici a niektorí, nazvem ich šikovní ľudia, vedia ako sa majú obracať a robia si rôzne sociálne podniky, robia si rôzne sociálne, sociálny biznis. Ale na tomto by sa nemalo zarábať, na pomoci pre ľudí by sa nemalo zarábať. Určite nie. Ja naozaj chcem apelovať na pána ministra, ktorý povedal, že ...
=====

Ďakujem veľmi pekne. No, keď pani poslankyňa povedala Jožko, tak mňa až tak trhlo, lebo mne hovoria Jožko, ale Jožko, veľmi dobre ste vystúpili. Povedali ste, že vláda žiada od samospráv šetrenie, ale vláda nevie šetriť. Od samospráv nielen. Ona vláda žiada šetrenie od každého jedného občana tejto republiky. Vláda, aby šetrili ľudia a ľudia šetria. A tie peniaze by sa mali používať teda naozaj na to, čo je najdôležitejšie a to je pre sociálne odkázaných, sociálne slabých, zdravotne postihnutých, pre ľudí, ktorí nemôžu za to čo im osud doprial a čo im osud dal. Ale táto vláda ušetrí peniaze na nás, na nás a tie peniaze nejdú pre tých, ktorí to potrebujú. Takže, Jožko, fantasticky ste to povedali. Ďakujem.

Ďakujem. No, absolútne s vami súhlasím, pani poslankyňa, že naše odkázané osoby by sa nemali báť, že kvalita služieb, ktoré, ktoré dostávajú sa zníži. To je niečo nepredstaviteľné, keď si predstavím, že odkázaný človek, ktorý potrebuje pomoc, dostával určitú kvalitu služieb, a tá kvalita služieb by sa mala znížiť preto, lebo nie sú peniaze. Ďalšie, čo ste povedali, je tiež neprípustné, že keď opatrovaná osoba zomrie na konci mesiaca, tak opatrovateľ nedostane nič. Veď ten opatrovateľ, naozaj, sa venuje a ja, ja poznám osobne veľmi veľa ľudí, ktorí, ktorí pomáhajú, ktorí opatrujú, a teraz, ten človek nedostane nič? Veď to je, to je absolútne neprístupné. No a ten príklad, čo ste uviedli, je úžasný. Študent, ktorý, ktorý má, ktorý opatruje, vy ste povedali babku, ale ja budem hovoriť o, o svojom blízkom, tak nemôže hu opatrovať, môže, keby, keď sa stane externým študentom. A ja verím, že pán minister, na toto bude, bude akceptovať, pretože to nie je, veď preboha, ten študent je doobedu v škole, a potom sa môže o tú odkázanú osobu starať. Ale my mu to neumožníme preto, lebo musí byť externým študentom. Tak ja, ja, ja som hlboko presvedčený, že toto je taká malá, ale taká maličká možnosť vyhovieť v tejto veci, že pán minister urobí všetko preto, aby, aby sa to dalo do toho zákona. Ešte príde nejaké riešenie, aby mohli tí študenti, ktorí majú odkázaných, aby sa mohli o nich starať.
A ja vám, ďakujem, za vaše vystúpenie. Ďakujem.

Ďakujem.
Pani poslankyňa, hovorili ste o ťažkej situácii a o tom, že nie sú peniaze ani na tomto ministerstve a pán minister nemá možnosť pomáhať teda sociálne odkázaným, slabým a tak ďalej a tak ďalej. Ale hovorili ste, že lepší výber daní by pomohol, že by pomohlo lepšie, lepšie spravovanie štátneho majetku, štátnych financií, že by pomohla lepšia ochrana nášho majetku s tým, že my dávame, platíme odvody, platíme dane, platíme rôzne poplatky a tieto poplatky by sa mohli lepšie využívať. A spýtali ste sa aj pána ministra, čo na to hovorí, a ja by som tiež teda, určite pán minister sa prihlási, lebo sme ho viacerí vyzývali, čo na to hovorí teda naozaj, aj na to napríklad, že sa kúpil, kúpilo zariadenie, ktoré stálo o 12 miliónov viac. On riadi ministerstvo, kde pomoc ľuďom je to najdôležitejšie pre to ministerstvo. Dnes mal stretnutie, dnes som mal stretnutie s takýmito osobami, ktoré potrebujú pomoc, a presne mi povedali, že, žiaľ, nenachádzame oporu v štáte. A nenachádzať oporu v štáte, ľudia, ktorí si nedokážu pomôcť sami, tak to je najstrašnejšie, čo môže byť. Vo vyspelých krajinách, ako je Nórsko, Švédsko, Island, Dánsko, sú sociálne odkázaní a zdravotne oslabení tí prví, ktorým štát pomáha.
Takže aj mňa zaujíma názor pána ministra na to, ako míňa táto vláda naše peniaze a či by sa nenašli peniaze viac pre odkázaných.
Ďakujem.

Ďakujem. No, mňa len mrzí to, že prinášame aj pozmeňováky, ktoré sú dobré, pozmeňováky, pozmeňovacie návrhy, ktoré prinášajú prospech. A mrzí ma to, že minimum, minimum, promile tých pozmeňujúcich návrhov sú schválené, sú akceptované. Mňa mrzí to, že aj pri našich zákonoch, ktoré predkladáme, tu koalícia vôbec, ale vôbec nie je, vôbec a nepodporuje zákony, ktoré sú dobré. Pri tomto zákone mňa trochu vyrušuje, a budem rád, keď pán minister to vysvetlí, keď ho teda chvália moji predrečníci všetci a myslím, že je najchválenejší minister z tejto vlády a sedí, musím povedať, my sme ráno tuná rokovali a nesedel tam ani predkladateľ, ani, ani navrhovateľ, teda spravodajca a pozrite sa, a ja ho chválim teda. Mňa vyrušuje to, že teraz sa urobí to úzkokapacitné zariadenie a po desiatich rokoch sa môže z toho urobiť byt. A vyrušuje ma to preto, lebo mi to trochu pripomína tie penzióny, ktoré sa rozdávali a rozdávajú, že po piatich rokoch sa môže urobiť z, teda penzión môže byť v súkromných rukách, takže ja by som len chcel poprosiť pána ministra, prečo teda nemôžme to zariadenie nechať natrvalo, nech to je teda natrvalo zariadenie, ktoré má slúžiť sociálnym veciam, a prečo z toho po desiatich rokoch sa môže stať súkromný byt. Keď teda sú to štátne peniaze, sú to peniaze, ktoré majú ísť pre pomoc, tak nechajme ich na pomoc.
Ďakujem veľmi pekne.