Videokanál poslanca

aj tá smernica vydá. Ktoré zabezpečí kompatibilitu účtovných a fakturačných softvérov, takže ani dodávateľ ani zákony by si nemali všimnúť, že vyhotovujú elektronickú faktúru a plnia iné povinnosti. Samozrejme, že tento systém nám pomáha k tomu, aby sme predvyplňovali daňové priznania. Každý tu hovoríte o tom jak máme zľahčovať to čo budú robiť podnikatelia. Takže tento systém by mal, mal pomáhať predvyplniť daňové priznania podnikateľom. Orgány finančnej správy budú mať súčasne údaje o uskutočnených transakciách v čase vyhotovenia faktúry a budú môcť tak okamžite preveriť reálnosť transakcie a v prípade identifikácie nezrovnalosti pristúpiť ku konkrétnym krokom zaisťujúci elimináciu prípadného podvodného nezaplatenia DPH. A o DPH tu budeme ešte dnes hovoriť. Čiže bavíme sa tu o tom ako sa má zabrániť ináč karuselovým podvodom ak ako tak, že budeme mať v reálnom čase budeme vidieť čo sa deje a automaticky kontroly vedia nabehnúť tam kde tieto podvody by teoreticky mohli vznikať. Takže tento systém zabráni samozrejme nejakým potencionálnym únikom. Čiže bavíme sa o využívaní preventívnych inštitútov správy daní napríklad (nezrozumiteľne vyslovené) z rozdelenia platby takzvanej plits paymant. Čiže predbežné opatrenie alebo zriadenie záložného práva. Navrhovaná úprava prispeje nie len k posilneniu systému DPH ale i k zabezpečeniu rovnakých podmienok na trhu. K technickej modernizácii účtovníctva, zníženiu administratívnej záťaže. Elektronické faktúry umožnia automatizované spracovanie počítačovými systémami bez nutnosti ručného prepisovania údajov čím sa výraznej miere šetria náklady dnes vynakladané zasielanie a spracovávanie faktúr. Rozsiahla analýza vplyv na podnikateľské prostredie predpokladá zníženie nákladov podnikateľov o cirka 55 miliónov eur čo vyplýva výrazný pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie, keďže implementačné náklady boli vyčíslené v nižšej sume, čiže 35 miliónov eur. Uvedené opatrenia vychádzajú zo smernice VIDA, o ktorou som už spomínal, ktorá v celej Európskej únii ustanovuje povinnú refakturáciu a oznamovanie údajov od roku 20, 30. Čiže my to zavádzame o tri roky. O tri roky chceme to zaviesť o tri roky skôr. Novela zákona DPH o DPH síce pre tuzemských platiteľov zavádza tieto povinnosti skôr od roku 2027 a však takým spôsobom, aby od roku 2030 nemali žiadne problémy pri zavádzaní celoeurópskeho riešenia už v obsiahnutom predkladanom návrhu zákona. Návrh zákona samozrejme so sebou prináša aj vplyvy pre podnikateľov, ktorí budú potrebovať čas na implementácie, technické riešenia, poradenstvo pri prechode na nový formát fakturácie pričom ministerstvo financií a finančná správa už dlhšie intenzívne komunikuje s verejnosťou cieľov zabezpečiť, aby prechod na elektronickú fakturáciu bol plynulý. Prečo prichádzam dnes s týmto zákonom a myslím, že to je aj to odpoveď pánom k partnerom našim koaličným zo strany HLAS, že potrebujeme tento zákon spustiť od 1.1., aby sme stihli veci, ktoré sme nastavili z hľadiska nefaktúry v rámci, v rámci procesu. Čiže preto s tým prichádzam práve teraz, hej? Čiže, aby bolo jasné. Súčasne s cieľom zamedziť obchádzanie aj platenia dane navrhujeme zaviesť registráciu DPH skupiny z úradnej moci, ktoré sa eliminujú schémy spočívajúceho vo využívaní viacerých spoločností ovládaných pravidlá jednou osobou, tak aby sa vyhli povinnej registrácii a platenia DPH. Poviem príklad. Najčastejšie ide zakladanie viacerých obchodnostných spoločností s cieľom výkonu činností s vysokou pridanou hodnotou napríklad realitné kancelárie takým spôsobom, že keď sa výnos v kalendárnom roku blíži k sume 50 tisíc eur, tak sa zakladá ďalšia realitka a ďalšia. A máme tu realitky, ktorá sa nechcem povedať, že realitka 1, realitka 2, realitka 3 a stále to má rovnaký názov a takto sa obchádza zákon. Čiže týmto, touto novelou sa k tomu chceme, chceme vyhnúť. Utlmí sa činnosť tejto spoločnosti do konca toho roka a v tej istej činnosti sa pokračuje ďalšími spoločnosťami. Mám za to, že finančná správa dostane do rúk nástroje, ktoré pomôžu zachytiť podvodné schémy a už na začiatku a nie až po podaní daňových výkazov kedy sa často iba kontrolujú už nefunkčné a nemajetné spoločnosti. No a teraz sa dotknem, dotknem sociálnych, sociálnych podnikov. Čiže prečo ideme zvyšovať. Zvyšujeme a hovorím to úplne otvorene a boli tu kritiky. Myslím, že tu je pán starosta a pán poslanec, ktorý hovoril o sociálnych podnikoch ako o zdrojoch určitých podvodoch na DPH a hovorím bavíme sa aj o zvýhodňovaných niektorých druhov podnikania v zmysle, v zmysle verejných obstaraní. Bolo to kritizované myslím aj pánom ministrom Tarabom a podobne. A ja som, ja poviem za seba, že ja som prvý, ktorý, keď sme sa napríklad bavili o tom, že či majú sú tu veľkí zástancovia, aby tu bola jedna sadzba DPH. Ja som bol prvý ten, ktorý som povedal, že jedna sadzba DPH si nerieši to, že chceme mať napríklad na základné potraviny a na iné služby 5 % DPH,. Čiže my sme prví tí, ktorí sme boli za to, aby boli 5 % dépeháčky. Ale vysvetlím prečo pri sociálnych podnikoch je to cesta do pekla. A poviem to úplne, úplne na roviny. Sú tu samozrejme snahy to, že oddelme, je tu asi 600 sociálnych podnikov. Tuším, že 170 patrí priamo samosprávam, aby sme to nejakým spôsobom oddelili ale poviem to opäť veľmi otvorene. To čo o čom tu budem hovoriť sa nedeje len tých tou zbytku tých sociálnych podnikov ale deje sa to aj na úrovni, na úrovni obcí. A vysvetlím ako. Obce si vedia zakladať obecné podniky, ktoré nemajú možnosť si odrátavať DPH, DPH. To znamená ony nevedia robiť to čo sa momentálne deje. Tam nenarastá počet sociálnych, sociálnych podnikov, tam narastá objem toho čo sa deje cez tie sociálne podniky. Ale ide to do násobkov toho čo sa dialo v minulých rokoch. A poviem prečo a ja beriem aj jedno, že samozrejme, že starostovia, ktorí napríklad na tomto profitujú a hovorili, že my si s tým pomáhame, lebo, lebo neplatíme DPH ešte dostaneme vratku od štátu, tak jasné, že takýto starostovia sa budú snažiť hocikoho tu kontaktovať, aby to presadili. A ja hovorím jedno. To sa veľmi podobá tomu čo som tu pred chvíľou rozprával. Do konca karuselom, ktoré kde teda štát prichádza o obrovské prostriedky DPH. A poviem vám príklad. Napríklad obec, obec vyhrá výberové konanie. Celú zákazku bez toho, aby tá obec, obecný podnik alebo teda ten sociálny podnik, ktorý patrí obci čokoľvek urobil dá subdodávku nejakej firme, tam samozrejme potom samotný sociálny podnik na tom 5 % dépeháčku. Len všetky subdodávky sú tu v 23 % dépeháčke. Rozdiel 18 %. To je normálne to sú ako niekto nehovorím teraz, že sa to deje iba na obciach. Deje sa to aj v tých ostatných sociálnych podnikoch. No a máme tu sociálne podniky, ktoré sa zaoberajú SBS-kami, ktoré sa zaoberajú samozrejme stavebná činnosť. Tam pomaly máme veľké stavebné firmy, ktoré príjmu niekoľko zamestnancov, aby spĺňali podmienky na sociálny podnik ešte od štátu zoberú príspevky na tých zamestnancov a celé, celé podnikanie majú z 5 percentnou dépehačkou. Štát prichádza o obrovské sumy. A čo sa stane? Sociálny podnik si vypýta vratku DPH. Toď je rozdiel 18 %. Rozdiel medzi 5 % a 23 je 18 %. Preto apelujem na to a ja súhlasím s tým. Tu to prvý krát budem súhlasiť s tým čo tu zaznieva možno tu to z predných radov a bolo to tu viac krát spomenuté. To, že si niekto s tým prilepšuje a že je to momentálne to je nastavené tak, že je to legálne ale ide to do veľkých rozmerov, tak štát prichádza skutočne o veľké dépehačky. A je tu legálny spôsob ako sa to dá robiť. Ale je to niečo, ktoré je na úrovni podvodov s DPH. Takže a k tomu chceme zabrániť. A ja na to apelujem, aby sme skutočne toto nepodporovali. My podporujeme samotné sociálne podniky a súhlasím s jednou vecou. Keby som tomuto chcel úplne zabrániť a poviem to úplne otvorene, tak my sme navrhovali 23 percentnú dépehačku, aby bolo zrovnoprávnené všetky tie podniky normálnymi aj firmami. Lebo, keď sa ide napríklad aj do tých verejných obstarávaní, tak tie ceny, ktoré môžu dať tie sociálne podniky sú o 18 % dneska nižšie ako to môže dať normálna iná firma. A kto vyhrá? Samozrejme, že nevyhrá iná, iný podnikateľský subjekt. Stále som išiel na kompromis. Išli sme na 19 %. Nie na 23. Stále tie sociálny podnik je o 4 % ešte zvýhodňovaný. Čiže ja preto navrhujem tento kompromis, aby som tu sa vyhol nejakým, nejakým tým tlakom. Ja chápem každého, každý starosta alebo každý šéf takéhoto sociálneho podniku, ktorý na tomto s prepáčením ryžuje, tak obvolá všetkých poslancov a robí tu všetko preto, aby sa tomu zabránilo. Čiže ja preto apelujem na to, že kto ak teda niekto povie, že a ja som ten prvý, ktorý by som želal sociálnym podnikom nižšiu dépehačku. Ale my vidíme objemy ako sa to navyšuje proste. Péruje sa cez to dépehačka cez tieto podniky a to je veľký problém. Ja to považujem za veľký problém. Ak chceme hovoriť o boji s daňovými únikmi musíme tomu zabrániť. A tak isto mali sme dlhé debaty aj s pánom ministrom práce sociálnych vecí. Ja viem, že aj poslanci mnohí máte niektorí známych starostov, ktorí, ktorým ten systém vyhovoval ale, ale musí na jednej strane sú zvýhodňovaní zo štátu tí zamestnanci. Dostávajú na nich dostávajú príspevok, ktorý ideme teda nastaviť nie, že priemerné ale aby mali minimálnu mzdu, lebo to každý uzná kto trošku robil v sociálnej oblasti, že asi dávať príspevok vo výške priemernej mzdy tak to asi nie je korektné a myslím si, že padne tu nejaký myslím, že pozmeňujúci návrh k tomu. Ale, ale apelujem na to, že ja skutočne by som bol prvý, ktorý by som chcel 5 percentnú dépehačku na sociálne podniky, ale ak chceme zabrániť reálnym podvodom a zneužívaniu systému a legalizácii toho, že sa tu niekto zvýhodňuje na dépehačke, tak prijmime aspoň tento kompromis. Nie je to riešenie ak najčistejšie riešenie 23 percentná dépehačka. A potom niekto hovorí, že však to dajme len na stavebné činnosti. No ale práve na tých stavebných činnostiach sú najväčšie, najväčšie tie úniky. Predstavte si, že niekto stavia a má 23 percentnú dépehačku a druhý stavia a má 5 percentnú dépehačku. Tak ako? Nekriví sa tým podnikateľské prostredie? Veľmi sa s tým kriví. Sociálne podniky naďalej budú stále zvýhodňované. Tí ľudia, ktorí tam pracujú, ktorí sú skutočne ťažšie zamestnateľní, štát im prispieva. Budeme im prispievať tým firmám, tak ako doteraz. Aj keď teda to bude v sume tej minimálnej mzdy a nie priemernej mzdy. Akože prispievať na priemernou mzdou na zamestnanca to považujem za nekorektné a myslím si, že to, to však to je podstate názor aj ministra práce sociálnych vecí. Z mňa poviem bude ešte zmena zákona, lebo práve prečo to teraz tu to riešime, lebo bude týka sa to samozrejme dépehačky ale bude ešte aj zmena zákona, ktorá bude nastavovať tie ostatné procesy len je tu nejaké to, to je vo vašich rukách celý ten program Národnej rady. Ale, ale potrebujeme určite poriešiť od 1.1. dépehačku. Tak isto musíme, musíme korektne nastaviť tie príspevky. Bavíme sa o peniazoch, ktoré niekedy idú, idú dokonca z eurofondov a tie, tá suma na budúci rok by sa minula niekedy v polke roka. A bavíme sa o vplyve na rozpočet 30 a ten ďalší rok možno 100 miliónov eur. Ale chcem poprosiť jedno, že skutočne ak niekto bude a poviem to úplne na rovinu. Ak niekto bude presadzovať 5 % dépehačku na sociálne podniky, tak podporuje daňové úniky na DPH, o ktoré prichádza štát. Takže to je môj apel. A pevne verím, že som to dostatočne detailne vysvetlil na to, aby, aby sme sa v tomto potom na konci zhodli. Ja viem, že bude tu určite veľa telefonátov od starostov, ktorým to nejakým spôsobom vyhovuje ale vyhovuje im to preto, lebo štát prichádza o veľké sumy DPH. Takže ďakujem za pozornosť a budem sa tešiť na rozpravu.

Ďakujem pekne.
Vážení kolegovia, ideme k zákonu o DPH a budem, budem hovoriť dlhšie aj o, vyjadrím sa o návrhoch, ktoré prešli cez pozmeňujúce návrhy vo výboroch, hlavne teda čo sa týka sociálnych podnikov, lebo viem, že tu je o tom diskusia. Myslím, že kolegovia z PS-ka aj moji kolegovia sa na niektoré veci pýtajú, tak objasním, objasním, o čo ide, ale, takže poďme v úvodnom slove, budem ho mať dlhšie opäť, aby som uviedol veci, veci na pravú mieru.
Takže predkladáme zákon, ktorý je v súlade s programovým vyhlásením vlády na rok 2023 a reagujeme na meniace sa podmienky moderného podnikania, rast digitálnych a cezhraničných služieb, ako aj na efektívnejší výber DPH a zníženie daňových únikov. Opäť je to jedno z opatrení, ako som tu aj teraz pred chvíľou počul, tak chcem len pripomenúť, že bývalá vláda neurobila žiadne opatrenia, čo sa týka boja s daňovými únikmi, všetky plány, ktoré sa urobili, boli za bývalých vlád a čo sa týka tejto vlády, tak tiež sme sa nezobudili pred Vianocami, ale robili sme už jeden, jeden plán boja s daňovými únikmi teraz to je druhé kolo, pán poslanec, ktorý tu pred chvíľou rozprával.
Takže v rámci zmien v zákone o DPH prichádzame s povinnou elektronickou fakturáciou medzi podnikateľmi od 1. 1. 2027. Je to vec, ktorá sa tu, o ktorej sa veľmi, tzv. e-faktúra, o ktorej sa tu hovorí veľmi-veľmi-veľmi dlho a ak tu niekto tvrdí, že vláda nemá záujem na výbere daní a lepšom výbere daní, tak bude robiť všetko pre to, aby toto nebolo. Lebo jasné, že každý podnikateľ, keď bude mať evidované svoje faktúry v elektronickom systéme, do ktorého bude aj štát vidieť, tak je to niečo, čo prinesie určite zvýšený výber daní a zase vám môžem povedať a môže ma hocikto kritizovať za hocičo, ale, ale toto nerobím možno pre túto vládu, robím to možno pre tú druhú, pán, pán Kišš, možno aj pre tú vašu, ak teda budete takí dobrí, že nás tu dostatočne pookydávate, aby ste sa dostali do vlády. Nerobím to pre seba. Lebo je to zákon, ktorý by mal platiť od 1. 1. 2027 a mohol by som neurobiť nič, lebo každý poviete, že však najlepšie je nič nerobiť, Európska komisia navrhla takzvanú, je to, je to smernica ViDA, v rámci ktorej sa to tak či tak bude musieť zaviesť, ale chceme to urobiť čím skôr a v súlade s tým, čo sa bude zavádzať na to, aby sme lepšie vyberali dane.
Takisto neriešime, chceme s B2B-fakturáciou, čiže s business-to-business spúšťame súčasne aj B2G-fakturáciu, čiže chceme to urobiť naraz, aby to bolo čo najefektívnejšie, aby sme zbytočne, lebo ja som povedal, najprv mi hovorili, že urobme jedno, potom druhé, a hovorím, a dvakrát budeme za to, za to znášať náklady a na čo to je dobré, prečo by sa to nemalo urobiť naraz? Nevidím jediný dôvod a myslím, že je to dosť a robíme to maximálne efektívne.
Primárne je elektronická fakturácia postavená v systéme, na formáte systému, ktorý B2G vzťah úspešne funguje u viac ako polovici členských štátov Európskej únie, Nemecko, Taliansko, Španielsko, Belgicko, Škandinávske krajiny, Pobaltské krajiny, Francúzsko, Portugalsko a ďalšie a k tomu ešte aj prispôsobíme B2B, čiže business-to-business fakturáciu. Ide o decentralizované riešenie, kedy štát nevykonáva obrovské investície na centrálne riešenie, lebo boli, zvažovali sme, či teda centrálne to riešiť, alebo decentralizovane, nakoniec sme sa zhodli na tom, že oveľa efektívnejšie a lacnejšie pre štát to bude decentralizovať, lebo keď sme sa pozreli na fungovanie v iných krajinách, tak tie decentralizované riešenia fungujú lepšie. Ide o trend, na ktorý podnikateľský stav postupne sa pristupuje celá Európska únia od roku ´26 povinne napríklad v Belgicku.
Návrh zakladá, počíta s prednastaveným riešením postaveným na takzvanej doručovacej službe, kedy po zasielaní faktúr medzi podnikateľmi a zasielaní údajov finančnej správy budú cez šifrované kanály zabezpečovať certifikovaní takzvaní digitálni poštári, tak ako to funguje aj v iných, iných krajinách.
Celkovo teda ide o to, že, zdôrazňujem, že pri elektronickej faktúre sa určí jednotný formát, operabilný v celej Európskej únii. Čiže ideme presne v tom štandarde, ktorý bude požadovať aj tá, teda smernica ViDA. Bude zabezpečovať kompatibilitu účtovných a fakturačných softvérov, takže ani dodávateľ, ani zákazník by si nemali všimnúť, že vyhotovujú elektronickú faktúru a plnia iné povinnosti. Samozrejmé, že tento systém nám pomáha k tomu, aby sme predvyplňovali daňové priznania...
=====

Ďakujem pekne. Budem sa snažiť v úvodných slovách, ideme, v podstate máme tu dva zákony, ktoré súvisia s bojom s daňovými únikmi. Tak ako sme avizovali, táto vláda dáva iniciatívy, ktoré teda mali by priniesť väčší výber daní, ktoré považujem za jeden z hlavných pilierov takisto, čo sa týka zlepšovania stavu verejných financií. V roku 2023 sme prebrali verejné financie v zlom stave, katastrofálnom. Cieľom je návrat k udržateľným verejným financiám, tak ako som tu už povedal. Ak sa vrátime spätne do roku 2012, keď sa rozpadla v podstate celá finančná správa, daňová medzera na Slovensku sa pohybovala vo výške asi 35 %, za vlád Roberta Fica bolo prijatých niekoľko desiatok opatrení proti daňovým únikom, ak si spomenieme na to, čo robila bývalá vláda, ja si teda nepamätám žiadne významné opatrenia na zlepšenie výberu daní alebo elimináciu daňových únikov, ak teda v období pandémie samozrejme vnímam stav, kedy sa veľa vecí platilo podstate bezhotovostne, nákupy sa robili bezhotovostne, ktoré táto situácia pomáhala lepšiemu, automaticky lepšiemu výberu daní. Takže niektoré z tých opatrení, ktoré budeme robiť, súvisia aj s týmito, s týmito platbami. Takže daňová medzera v roku 2020 dosahovala 14,6 % a výška daňových nedoplatkov bola 2,8 miliardy eur. Aktuálny Akčný plán boja proti daňovým únikom bol predstavený 26. novembra 2024. Obsahuje trinásť opatrení, ktoré sú rozdelené na ústretové, motivačné, podporné, tak ako sme to už predstavili aj na tlačovej konferencii. Posledne vyšla nejaká správa, kde teda sa tvrdila, že tretina všetkých podvodov DPH v Európskej únii sa uskutoční na Slovensku, čo chcem dať na pravú mieru. Týchto, množstvo týchto podvodných ... (Nezrozumiteľne vyslovené.) , ktoré niekto, ktoré niekto spomínal, sú sa týka nejakých reťazcov, tie ktoré prebiehajú mimo územia, mnohokrát mimo územia Slovenskej republiky. Ak teda pani prokurátorka vtedy rozprávala o niečom, ja teda neviem o konkrétnych číslach a zdalo sa mi to dosť účelové napriek tým rozhovorom, ktoré boli na úrovni Finančnej správy, kde teda oceňovala najskôr pozitívny prístup k tomu, ako vláda pristupuje k výberu daní a potom mediálne bolo povedané niečo úplne iné. Ja teda chcem vidieť úplné konkrétne, konkrétne informácie a nielen všeobecné vyjadrenia. Takže toľkoto. V tomto úvodnom slove tak, ako som to urobil aj minule, sa vyjadrím aj k tomu, čo prebiehalo možno na výboroch, tak jak ma informovali štátni tajomníci. Takže, keď sa bavíme o jednotlivých oblastiach, tak myslím, že tu bol pán poslanec Janckulík a Viskupič, ktorí sa na výbore vyjadrili, že nesúhlasia so zavedením povinnej bezhotovostnej platby, že ide o že vraj o nejaké zavedenie povinnosti ponúknuť, teda upresňujem, že ide o zavedenie povinnosti ponúknuť zákazníkovi prijať platbu aj bezhotovostne, pričom právo na hotovosť nie je dotknuté. Čiže, čiže samozrejme zákazník určuje, či teda chce zaplatiť hotovosťou alebo nie. Na druhej strane sa bavíme o tom, že takisto čo sa týka platby QR kódom, tak v tomto prípade tiež, ak má iný bezhotovostný spôsob platby, tak si môže vybrať, či chce teda používať platbu QR kódom alebo napríklad nejakou, nejakou schémou platobnou, ktorá je samozrejme drahšia potom pre toho obchodníka, čiže je to preňho nevýhodnejšie, čiže ja si myslím, že mnohí z tých obchodníkov vo vlastnom záujme budú pristupovať aj k platbám QR kódom. Čiže čo sa týka samotných QR kódov, bola to myšlienka, ktorou som chcel teda, ktorú som videl v krajinách, kde to funguje, väčšinou sú to ázijské krajiny, kde teda chceme bojovať s takzvaným bezbločkovým hospodárstvam. Asi nemusím pripomínať, že na Slovensku sa to stalo národným športom, nedávať bločky, takže a keď si zoberieme nejaké, nejaké aj štatistiky napríklad, tak asociácia Paiments Europe zistila, že už dnes 86 % slovenských obchodníkov považuje elektronické platby za kľúčové pre ich podnikanie, pričom 81 % vyhlásilo, že uprednostňuje elektronické platby pred hotovosťou. QT platby predstavujú jednoduchú alternatívu k platbám kartou, kupujúci nasníma QR kód a platba bude okamžite pripísaná na obchodníkovi na účet. Ide o jednoduché, efektívne, rýchle riešenie. Podnikatelia budú môcť ušetriť na poplatkoch, ktoré v súčasnosti platia niektorým platobným spoločnostiam, vieme, o kom hovoríme, je to napríklad VISA, MaterCard. Dokonca už dnes túto formu platby ponúkajú niektoré obchody, ale musím upozorniť, že napríklad aj v Českej republike sa to deje a mnohí mi to hovoria, ale nie je to centralizované. Čiže my dávame nejaký, nejaký rámec, ktorý určuje, určuje legislatíva Slovenskej republiky, čiže nie je to na dobrovoľ úplne akože svojvoľné a dobrovoľné, ale robíme to tak, aby to bolo viac menej riadené z pohľadu štátu. Pilotná prevádzka QR platieb je už spustená a ja musím tiež oceniť to, že niektoré média dokonca tie, ktoré nás nemajú radi, ocenili, že, že tento spôsob môže priniesť efekty, o ktorých vlastne budeme hovoriť. Podnikatelia sa môžu kedykoľvek pridať. Čiže testovanie systému prebieha v koordinácii s bankami, lebo samozrejme chceme, aby sme pristúpili k tomu, že zistili sme, že vieme urobiť aj celkové riešenie na to, že sa bude overovať samotná platba v banke, čo je podľa mňa pozitívom, že nebudeme robiť duálny systém a pre vašu informáciu do 15. januára ´26 bude prebiehať v uzavretom pilote za účasti dvoch bánk a siedmich predávajúcich, čiže tuto robíme takú nejakú pilotnú prevádzku. Ja som dostal už nejaké video, ako to funguje, funguje to na báze instantných platieb, ktoré prebiehajú okamžite medzi od myslím, že to je od 06. októbra tohto roku, všetky banky sú povinné robiť instantné platby, vyplýva to z európskej legislatívy a preto tá platba je v podstate skoro okamžitá, je to v priebehu niekoľkých sekúnd. Od 15. januára sa budú môcť pripojiť všetci predávajúci, ktorí používajú pokladnice eKasa. To som si dal také ...
===== ... tohto roku, všetky banky sú povinné robiť instantné platby, vyplýva to z európskej legislatívy a preto tá platba je v podstate skoro okamžitá, je to v priebehu niekoľkých sekúnd. Od 15. januára sa budú môcť pripojiť všetci predávajúci, ktorí používajú pokladnice eKasa. Teda to som si dal také konkrétne informácie, aby ste dostali aj vy, aj prípadne tí, ktorí budú mať záujem. Zároveň sa plánuje Finančná správa od 1. januára 26 sprístupniť možnosť QR pre 60 tisíc používateľov virtuálnych registračných pokladníc. Reťazce prevažne avizovali, že sa pripoja v priebehu druhej polovice roku 26. Jeden z najväčších výrobcov pokladničných systémov bude poskytovať pre svojich približne 40 tisíc zákazníkov možnosť QR platieb zdarma. Takže to je tiež pozitívum, že tí, ktorí chcú získať a chcú si udržať svojich klientov, tak nebudú od nich pýtať niektoré poplatky, ktoré by za normálnych okolností od nich pýtali. Takže opäť boli tu rôzne veci o tom aké vysoké náklady a neviem čo, proste každý, kto niečo nechce, tak samozrejme bude do toho jak sa hovorí po slovensky hádzať vidly, ale v tomto prípade určite to bude pozitívna vec za mňa. Ak sa bavíme pri eKase, môžeme povedať, že pôvodná eKasa sa nemení, dopĺňa sa iba nový druh, zavádza sa takzvaná softvérová online registračná pokladnica, ktorá nevyžaduje hardver, bude zabezpečená elektronicky. A ja chápem tých, ktorí vyrábajú tie pokladnice, že hľadajú argumenty, že prečo táto, za ktorú sa musí zaplatiť samozrejme je drahšia, lebo stojí možno sto až dvesto euro, že im to vadí. Ale musím povedať, že tak ako aj v iných krajinách táto elektronická pokladnica funguje, ja zabezpečená a tie argumenty, ktoré boli používané, moji kolegovia odmietajú. Takže nevidím jediný dôvod prečo by to tak nemalo byť. Je to, štát ponúka riešenie zadarmo naďalej virtuálnu registračnú pokladnicu. Ale čo sa týka tých softverových online registračných pokladníc, tak to budú môcť už robiť súkromné, uvoľňujeme to, môžu to robiť súkromné firmy, takže rozširujeme zase ten diapazón toho čo vedia dostať klienti.
Čo sa týka, mali sme tu zvýšenie pokút, myslím, že pán Viskupič na výbore hovoril, že budú postihovaní najmä drobní podnikatelia. Zvýšenie pokút nám môžem povedať, že zvýšenie sankcií na porušovanie disciplíny, lebo ak si teda budeme tu klamať, že tá disciplína je tu dobrá a že tu niekto bude trpeť, tak chcem upozorniť, že chceme zvýšiť samozrejme aj pokuty, lebo, lebo taká prax je aj v ostatných krajinách. Ak si pozriete krajiny ako Chorvátsko, Slovinsko tie pokuty sa šplhajú vyše dvetisíc eur až a viac, tak my zavádzame zvýšenie pokút, lebo chcel by som povedať zopár faktov, ktoré dnes si musíme uvedomiť, že počas októbra napríklad 2025 vykonala Finančná správa takmer 1 600 kontrol zameraných na evidenciu tržieb. Závažné porušenie zákona o používaní elektronickej registračnej pokladnice zistili v 487-ich prípadoch, to znamená, že pozitivita nálezov je 30,67 % už iba pri týchto kontrolách. Čiže, ak si tu budeme hovoriť, my by sme veľmi radi, my hovoríme, že podnikatelia mnohí sú poctiví, ale, ale tých určite nebudú postihovať pokutami, lebo tí si dodržiavajú svoje povinnosti. Ale tí, ktorí to nedodržiavajú, musíme určite zakročiť voči tomu čo sa deje na Slovensku. My ďalej sa stretávame aj s inými finančnými správami. Boli sme sa radiť s tými, ktorí už zaviedli určité opatrenia napríklad v Slovinsku, budeme mať ďalšie rokovanie napríklad so Severným Macedónskom veľmi zaujímavý systém, kde priamo s Finančnou správou chceme prerokovať to čo oni majú pozitívny systém vratiek pri niektorých, niektorých platbách. Takže skúmame aj pozitíva, pozitívny prístup k tomu ako doručiť výsledky, lebo pre mňa je dôležité, aby sme doručili lepší výber daní.
Spomeniem napríklad pokuty boli uložené vo výške 265 tisíc eur. Najčastejším porušením bolo nezaevidovanie tržby a to až v 319 prípadoch, hej. Čiže to je obrovské číslo z toho počtu kontrol ktorých sa urobilo. Čiže 1 600 kontrol 319 ľudí nedalo bloček. To je alarmujúce číslo.
Ďalšia vec akcia Finančnej správy Taxi. Od 1. 1. do 31. 10. 2025 odhalili porušenie zákona takmer pri 80 % kontrol taxislužieb, pričom uložené pokuty dosiahli asi 85 tisíc euro. Analýza daňových priznaní ukázala, že za celý rok 2024 takmer polovica taxikárov nepriznala žiadne tržby alebo len vo výške necelých 2 tisíc eur. To je fakt, ktorý je nespochybniteľný. Finančná správa pravidelne informuje o svojich aktivitách a zisteniach. Môžem pripomenúť ostatný údaj. Finančná správa vykonala v treťom štvrťroku 2025 mesiac júl, august, september 2 176 daňových kontrol a 3 777 miestnych zisťovaní. Celková suma dosiahnutých nálezov daňových kontrol predstavovala z uvedeného obdobia takmer 90, skoro 100 miliónov eur, z toho 7 celá, okolo 8 miliónov predstavovala suma zániku nároku na vrátenie nadmerného odpočtu DPH. Obnovením obmedzenia platieb v hotovosti sa zabráni fiktívnemu vystavovaniu príjmových, výdavkových dokladov bez reálneho toku finančných prostriedkov, tzv. kreatívnemu účtovníctvu. My opäť hovorím, opakujem, právo na hotovosť každý jeden človek má právo, ktorý platí tú službu, aby platil v hotovosti, akurát že nemôže sa stať, že obchodník bude vyžadovať platbu v hotovosti, nakoľko musí mať jeden zo spôsobov elektronických platieb, buď teda QR kódom alebo prostredníctvom platobných kariet.
Ešte by som sa vyjadril, mali sme tam nejaké pozmeňováky. Len tak veľmi zbežne spomeniem, myslím pán Karas predložil v spolupráci samozrejme s Ministerstvom financií pozmeňujúci návrh, v ktorom sa dopĺňa teda softverová online pokladnica o ktorej som už hovoril. Hovoríme o zavádzaní informačnej tabule na predajnom mieste. A môžte si hovoriť čo chcete, ale proste, keď človek bude informovaný aké má práva, keď to uvidí, je to bežná prax iných krajín. To neni nič, čo by sme my vymysleli, ale človek by mal mať právo vidieť, že akým spôsobom má nárok dostať potvrdenie o tom, že nejakú službu si zaplatil, respektíve, že má nárok napríklad aj platiť bezhotovostne. Čiže je, nemusím hovoriť o tom, že štatistiky hovoria jasne, že keď v prípade krajín, ktoré majú vysoké percento bezhotovostných platieb je oveľa lepšia kvalita výberu, výberu daní a hlavne teda DPH. Ešte chcem upozorniť na jednu vec, že keď napríklad niekto nevydá bloček, to nie je len to, že štát príde o depehačku, ale príde ešte aj o daň z príjmu právnických osôb. Pokuty sa zvyšujú napríklad za nepodanie daňového priznania na sto eur a samozrejme od závažnosti potom sú možné aj vyššie pokuty. Nesplnenie registračnej povinnosti ide zo šesťdesiat na sto eur, nesplnenie oznamovacej povinnosti takisto. Sprísňujeme, asi okolo sto eur bude pokuta za to, že niekto si nesplní svoje povinnosti, ktoré má spojené so zákonom. Zavádza sa znižovanie ale pokút v prípade, že niekto uhradí, čiže z dorubu napríklad po daňovej kontrole na dve tretiny stanovenej výšky s cieľom motivovať subjekty k skoršej úhrade dane. Čiže je to zase pozitívum v tom, že keď niekto si skorej splní povinnosť, tak bude mať nižšiu sankciu. No, takže toto a rušia sa niektoré výnimky základu platieb v hotovosti. Znižuje sa limit na platbu v hotovosti a to je asi dôležité tiež jedno z opatrení, kde sa vraciame, napriek tomu, že doteraz tu sme mali nejaký mimoriadny stav alebo čo a všetky hotovostné operácie sa robili pomaly neobmedzene, tak vraciame sa k stavu, ktorý sme mali predtým. To znamená, ak je vo vzťahu podnikateľ či už je to fyzická osoba podnikateľ, podnikateľ, podnikateľ tak platba v hotovosti môže prebehnúť do výšky v podstate piatich, počkať, ak je jedna zo strán, čiže ideme do piatich tisíc. A keď sú to ale fyzické osoby, tak jak to bolo pred tým je to pätnásť tisíc euro. Čiže päť a pätnásť. To čo bolo kedysi sa vraciame naspäť, aby sme obmedzili napríklad nákupy veľkých napríklad nehnuteľností alebo niečo v hotovosti. Takže tieto veľké transakcie nebude možné realizovať.
Boli tu rôzne pripomienky. Ja odmietam akékoľvek ataky, pán Janckulík, že nejaké kšefty vlády sa tu robia. Ja odmietam tieto reči. To sú podľa mňa absolútne nepodložené, nepodložené veci, politikárčenie. Ešte viem, že má tu ísť, má tu ísť, má tu ísť pozmeňovák pána Viskupiča. Kolegovia tiež ma na to upozorňujú, bavíme sa. Doteraz, teda my sme dali výnimku na parkovanie a umyvárky nie preto, že by sme ich chceli nejakým spôsobom vyňať, ale z hľadiska časového sa nedokážu všetky tie parkomaty a upraviť tak, aby to spĺňalo podmienky zákona. Upozornili sme všetkých, aby si to dali do poriadku a akonáhle moji kolegovia zahlásia, že je to v poriadku, tak to zavedieme. Čiže aj keď pán Viskupič dá svoj pozmeňujúci návrh, teraz ho nepodporíme, ale v budúcnosti akonáhle bude moji kolegovia so všetkými tými stavovskými organizáciami nejakým spôsobom komunikuje. Ak budeme vedieť, že už to vedia technicky zvládnuť v tom čase, tak zavedieme, zavedieme im samozrejme povinnosť. Čiže snažil som sa byť obsiahly, aby bolo jasné. Je to dosť závažné veci, takže aby som navodil tú atmosféru tej rozpravy. Samozrejme budeme sa tešiť na rozpravu a potom, ak bude nutné, tak budem reagovať. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Budem sa snažiť v úvodných slovách, ideme, v podstate máme tu dva zákony, ktoré súvisia s bojom s daňovými únikmi. Tak ako sme avizovali, táto vláda dáva iniciatívy, ktoré teda mali by priniesť väčší výber daní, ktoré považujem za jeden z hlavných pilierov takisto, čo sa týka zlepšovania stavu verejných financií. V roku 2023 sme prebrali verejné financie v zlom stave, katastrofálnom. Cieľom je návrat k udržateľným verejným financiám, tak ako som tu už povedal. Ak sa vrátime spätne do roku 2012, keď sa rozpadla v podstate celá finančná správa, daňová medzera na Slovensku sa pohybovala vo výške asi 35 %, za vlád Roberta Fica bolo prijatých niekoľko desiatok opatrení proti daňovým únikom, ak si spomenieme na to, čo robila bývalá vláda, ja si teda nepamätám žiadne významné opatrenia na zlepšenie výberu daní alebo elimináciu daňových únikov, ak teda v období pandémie samozrejme vnímam stav, kedy sa veľa vecí platilo podstate bezhotovostne, nákupy sa robili bezhotovostne, ktoré táto situácia pomáhala lepšiemu, automaticky lepšiemu výberu daní. Takže niektoré z tých opatrení, ktoré budeme robiť, súvisia aj s týmito, s týmito platbami. Takže daňová medzera v roku 2020 dosahovala 14,6 % a výška daňových nedoplatkov bola 2,8 miliardy eur. Aktuálny Akčný plán boja proti daňovým únikom bol predstavený 26. novembra 2024. Obsahuje trinásť opatrení, ktoré sú rozdelené na ústretové, motivačné, podporné, tak ako sme to už predstavili aj na tlačovej konferencii. Posledne vyšla nejaká správa, kde teda sa tvrdila, že tretina všetkých podvodov DPH v Európskej únii sa uskutoční na Slovensku, čo chcem dať na pravú mieru. Týchto, množstvo týchto podvodných ... (Nezrozumiteľne vyslovené.) , ktoré niekto, ktoré niekto spomínal, sú sa týka nejakých reťazcov, tie ktoré prebiehajú mimo územia, mnohokrát mimo územia Slovenskej republiky. Ak teda pani prokurátorka vtedy rozprávala o niečom, ja teda neviem o konkrétnych číslach a zdalo sa mi to dosť účelové napriek tým rozhovorom, ktoré boli na úrovni Finančnej správy, kde teda oceňovala najskôr pozitívny prístup k tomu, ako vláda pristupuje k výberu daní a potom mediálne bolo povedané niečo úplne iné. Ja teda chcem vidieť úplné konkrétne, konkrétne informácie a nielen všeobecné vyjadrenia. Takže toľkoto. V tomto úvodnom slove tak, ako som to urobil aj minule, sa vyjadrím aj k tomu, čo prebiehalo možno na výboroch, tak jak ma informovali štátni tajomníci. Takže, keď sa bavíme o jednotlivých oblastiach, tak myslím, že tu bol pán poslanec Janckulík a Viskupič, ktorí sa na výbore vyjadrili, že nesúhlasia so zavedením povinnej bezhotovostnej platby, že ide o že vraj o nejaké zavedenie povinnosti ponúknuť, teda upresňujem, že ide o zavedenie povinnosti ponúknuť zákazníkovi prijať platbu aj bezhotovostne, pričom právo na hotovosť nie je dotknuté. Čiže, čiže samozrejme zákazník určuje, či teda chce zaplatiť hotovosťou alebo nie. Na druhej strane sa bavíme o tom, že takisto čo sa týka platby QR kódom, tak v tomto prípade tiež, ak má iný bezhotovostný spôsob platby, tak si môže vybrať, či chce teda používať platbu QR kódom alebo napríklad nejakou, nejakou schémou platobnou, ktorá je samozrejme drahšia potom pre toho obchodníka, čiže je to preňho nevýhodnejšie, čiže ja si myslím, že mnohí z tých obchodníkov vo vlastnom záujme budú pristupovať aj k platbám QR kódom. Čiže čo sa týka samotných QR kódov, bola to myšlienka, ktorou som chcel teda, ktorú som videl v krajinách, kde to funguje, väčšinou sú to ázijské krajiny, kde teda chceme bojovať s takzvaným bezbločkovým hospodárstvam. Asi nemusím pripomínať, že na Slovensku sa to stalo národným športom, nedávať bločky, takže a keď si zoberieme nejaké, nejaké aj štatistiky napríklad, tak asociácia Paiments Europe zistila, že už dnes 86 % slovenských obchodníkov považuje elektronické platby za kľúčové pre ich podnikanie, pričom 81 % vyhlásilo, že uprednostňuje elektronické platby pred hotovosťou. QT platby predstavujú jednoduchú alternatívu k platbám kartou, kupujúci nasníma QR kód a platba bude okamžite pripísaná na obchodníkovi na účet. Ide o jednoduché, efektívne, rýchle riešenie. Podnikatelia budú môcť ušetriť na poplatkoch, ktoré v súčasnosti platia niektorým platobným spoločnostiam, vieme, o kom hovoríme, je to napríklad VISA, MaterCard. Dokonca už dnes túto formu platby ponúkajú niektoré obchody, ale musím upozorniť, že napríklad aj v Českej republike sa to deje a mnohí mi to hovoria, ale nie je to centralizované. Čiže my dávame nejaký, nejaký rámec, ktorý určuje, určuje legislatíva Slovenskej republiky, čiže nie je to na dobrovoľ úplne akože svojvoľné a dobrovoľné, ale robíme to tak, aby to bolo viac menej riadené z pohľadu štátu. Pilotná prevádzka QR platieb je už spustená a ja musím tiež oceniť to, že niektoré média dokonca tie, ktoré nás nemajú radi, ocenili, že, že tento spôsob môže priniesť efekty, o ktorých vlastne budeme hovoriť. Podnikatelia sa môžu kedykoľvek pridať. Čiže testovanie systému prebieha v koordinácii s bankami, lebo samozrejme chceme, aby sme pristúpili k tomu, že zistili sme, že vieme urobiť aj celkové riešenie na to, že sa bude overovať samotná platba v banke, čo je podľa mňa pozitívom, že nebudeme robiť duálny systém a pre vašu informáciu do 15. januára ´26 bude prebiehať v uzavretom pilote za účasti dvoch bánk a siedmich predávajúcich, čiže tuto robíme takú nejakú pilotnú prevádzku. Ja som dostal už nejaké video, ako to funguje, funguje to na báze instantných platieb, ktoré prebiehajú okamžite medzi od myslím, že to je od 06. októbra tohto roku, všetky banky sú povinné robiť instantné platby, vyplýva to z európskej legislatívy a preto tá platba je v podstate skoro okamžitá, je to v priebehu niekoľkých sekúnd. Od 15. januára sa budú môcť pripojiť všetci predávajúci, ktorí používajú pokladnice eKasa. To som si dal také ...
===== ... tohto roku, všetky banky sú povinné robiť instantné platby, vyplýva to z európskej legislatívy a preto tá platba je v podstate skoro okamžitá, je to v priebehu niekoľkých sekúnd. Od 15. januára sa budú môcť pripojiť všetci predávajúci, ktorí používajú pokladnice eKasa. Teda to som si dal také konkrétne informácie, aby ste dostali aj vy, aj prípadne tí, ktorí budú mať záujem. Zároveň sa plánuje Finančná správa od 1. januára 26 sprístupniť možnosť QR pre 60 tisíc používateľov virtuálnych registračných pokladníc. Reťazce prevažne avizovali, že sa pripoja v priebehu druhej polovice roku 26. Jeden z najväčších výrobcov pokladničných systémov bude poskytovať pre svojich približne 40 tisíc zákazníkov možnosť QR platieb zdarma. Takže to je tiež pozitívum, že tí, ktorí chcú získať a chcú si udržať svojich klientov, tak nebudú od nich pýtať niektoré poplatky, ktoré by za normálnych okolností od nich pýtali. Takže opäť boli tu rôzne veci o tom aké vysoké náklady a neviem čo, proste každý, kto niečo nechce, tak samozrejme bude do toho jak sa hovorí po slovensky hádzať vidly, ale v tomto prípade určite to bude pozitívna vec za mňa. Ak sa bavíme pri eKase, môžeme povedať, že pôvodná eKasa sa nemení, dopĺňa sa iba nový druh, zavádza sa takzvaná softvérová online registračná pokladnica, ktorá nevyžaduje hardver, bude zabezpečená elektronicky. A ja chápem tých, ktorí vyrábajú tie pokladnice, že hľadajú argumenty, že prečo táto, za ktorú sa musí zaplatiť samozrejme je drahšia, lebo stojí možno sto až dvesto euro, že im to vadí. Ale musím povedať, že tak ako aj v iných krajinách táto elektronická pokladnica funguje, ja zabezpečená a tie argumenty, ktoré boli používané, moji kolegovia odmietajú. Takže nevidím jediný dôvod prečo by to tak nemalo byť. Je to, štát ponúka riešenie zadarmo naďalej virtuálnu registračnú pokladnicu. Ale čo sa týka tých softverových online registračných pokladníc, tak to budú môcť už robiť súkromné, uvoľňujeme to, môžu to robiť súkromné firmy, takže rozširujeme zase ten diapazón toho čo vedia dostať klienti.
Čo sa týka, mali sme tu zvýšenie pokút, myslím, že pán Viskupič na výbore hovoril, že budú postihovaní najmä drobní podnikatelia. Zvýšenie pokút nám môžem povedať, že zvýšenie sankcií na porušovanie disciplíny, lebo ak si teda budeme tu klamať, že tá disciplína je tu dobrá a že tu niekto bude trpeť, tak chcem upozorniť, že chceme zvýšiť samozrejme aj pokuty, lebo, lebo taká prax je aj v ostatných krajinách. Ak si pozriete krajiny ako Chorvátsko, Slovinsko tie pokuty sa šplhajú vyše dvetisíc eur až a viac, tak my zavádzame zvýšenie pokút, lebo chcel by som povedať zopár faktov, ktoré dnes si musíme uvedomiť, že počas októbra napríklad 2025 vykonala Finančná správa takmer 1 600 kontrol zameraných na evidenciu tržieb. Závažné porušenie zákona o používaní elektronickej registračnej pokladnice zistili v 487-ich prípadoch, to znamená, že pozitivita nálezov je 30,67 % už iba pri týchto kontrolách. Čiže, ak si tu budeme hovoriť, my by sme veľmi radi, my hovoríme, že podnikatelia mnohí sú poctiví, ale, ale tých určite nebudú postihovať pokutami, lebo tí si dodržiavajú svoje povinnosti. Ale tí, ktorí to nedodržiavajú, musíme určite zakročiť voči tomu čo sa deje na Slovensku. My ďalej sa stretávame aj s inými finančnými správami. Boli sme sa radiť s tými, ktorí už zaviedli určité opatrenia napríklad v Slovinsku, budeme mať ďalšie rokovanie napríklad so Severným Macedónskom veľmi zaujímavý systém, kde priamo s Finančnou správou chceme prerokovať to čo oni majú pozitívny systém vratiek pri niektorých, niektorých platbách. Takže skúmame aj pozitíva, pozitívny prístup k tomu ako doručiť výsledky, lebo pre mňa je dôležité, aby sme doručili lepší výber daní.
Spomeniem napríklad pokuty boli uložené vo výške 265 tisíc eur. Najčastejším porušením bolo nezaevidovanie tržby a to až v 319 prípadoch, hej. Čiže to je obrovské číslo z toho počtu kontrol ktorých sa urobilo. Čiže 1 600 kontrol 319 ľudí nedalo bloček. To je alarmujúce číslo.
Ďalšia vec akcia Finančnej správy Taxi. Od 1. 1. do 31. 10. 2025 odhalili porušenie zákona takmer pri 80 % kontrol taxislužieb, pričom uložené pokuty dosiahli asi 85 tisíc euro. Analýza daňových priznaní ukázala, že za celý rok 2024 takmer polovica taxikárov nepriznala žiadne tržby alebo len vo výške necelých 2 tisíc eur. To je fakt, ktorý je nespochybniteľný. Finančná správa pravidelne informuje o svojich aktivitách a zisteniach. Môžem pripomenúť ostatný údaj. Finančná správa vykonala v treťom štvrťroku 2025 mesiac júl, august, september 2 176 daňových kontrol a 3 777 miestnych zisťovaní. Celková suma dosiahnutých nálezov daňových kontrol predstavovala z uvedeného obdobia takmer 90, skoro 100 miliónov eur, z toho 7 celá, okolo 8 miliónov predstavovala suma zániku nároku na vrátenie nadmerného odpočtu DPH. Obnovením obmedzenia platieb v hotovosti sa zabráni fiktívnemu vystavovaniu príjmových, výdavkových dokladov bez reálneho toku finančných prostriedkov, tzv. kreatívnemu účtovníctvu. My opäť hovorím, opakujem, právo na hotovosť každý jeden človek má právo, ktorý platí tú službu, aby platil v hotovosti, akurát že nemôže sa stať, že obchodník bude vyžadovať platbu v hotovosti, nakoľko musí mať jeden zo spôsobov elektronických platieb, buď teda QR kódom alebo prostredníctvom platobných kariet.
Ešte by som sa vyjadril, mali sme tam nejaké pozmeňováky. Len tak veľmi zbežne spomeniem, myslím pán Karas predložil v spolupráci samozrejme s Ministerstvom financií pozmeňujúci návrh, v ktorom sa dopĺňa teda softverová online pokladnica o ktorej som už hovoril. Hovoríme o zavádzaní informačnej tabule na predajnom mieste. A môžte si hovoriť čo chcete, ale proste, keď človek bude informovaný aké má práva, keď to uvidí, je to bežná prax iných krajín. To neni nič, čo by sme my vymysleli, ale človek by mal mať právo vidieť, že akým spôsobom má nárok dostať potvrdenie o tom, že nejakú službu si zaplatil, respektíve, že má nárok napríklad aj platiť bezhotovostne. Čiže je, nemusím hovoriť o tom, že štatistiky hovoria jasne, že keď v prípade krajín, ktoré majú vysoké percento bezhotovostných platieb je oveľa lepšia kvalita výberu, výberu daní a hlavne teda DPH. Ešte chcem upozorniť na jednu vec, že keď napríklad niekto nevydá bloček, to nie je len to, že štát príde o depehačku, ale príde ešte aj o daň z príjmu právnických osôb. Pokuty sa zvyšujú napríklad za nepodanie daňového priznania na sto eur a samozrejme od závažnosti potom sú možné aj vyššie pokuty. Nesplnenie registračnej povinnosti ide zo šesťdesiat na sto eur, nesplnenie oznamovacej povinnosti takisto. Sprísňujeme, asi okolo sto eur bude pokuta za to, že niekto si nesplní svoje povinnosti, ktoré má spojené so zákonom. Zavádza sa znižovanie ale pokút v prípade, že niekto uhradí, čiže z dorubu napríklad po daňovej kontrole na dve tretiny stanovenej výšky s cieľom motivovať subjekty k skoršej úhrade dane. Čiže je to zase pozitívum v tom, že keď niekto si skorej splní povinnosť, tak bude mať nižšiu sankciu. No, takže toto a rušia sa niektoré výnimky základu platieb v hotovosti. Znižuje sa limit na platbu v hotovosti a to je asi dôležité tiež jedno z opatrení, kde sa vraciame, napriek tomu, že doteraz tu sme mali nejaký mimoriadny stav alebo čo a všetky hotovostné operácie sa robili pomaly neobmedzene, tak vraciame sa k stavu, ktorý sme mali predtým. To znamená, ak je vo vzťahu podnikateľ či už je to fyzická osoba podnikateľ, podnikateľ, podnikateľ tak platba v hotovosti môže prebehnúť do výšky v podstate piatich, počkať, ak je jedna zo strán, čiže ideme do piatich tisíc. A keď sú to ale fyzické osoby, tak jak to bolo pred tým je to pätnásť tisíc euro. Čiže päť a pätnásť. To čo bolo kedysi sa vraciame naspäť, aby sme obmedzili napríklad nákupy veľkých napríklad nehnuteľností alebo niečo v hotovosti. Takže tieto veľké transakcie nebude možné realizovať.
Boli tu rôzne pripomienky. Ja odmietam akékoľvek ataky, pán Janckulík, že nejaké kšefty vlády sa tu robia. Ja odmietam tieto reči. To sú podľa mňa absolútne nepodložené, nepodložené veci, politikárčenie. Ešte viem, že má tu ísť, má tu ísť, má tu ísť pozmeňovák pána Viskupiča. Kolegovia tiež ma na to upozorňujú, bavíme sa. Doteraz, teda my sme dali výnimku na parkovanie a umyvárky nie preto, že by sme ich chceli nejakým spôsobom vyňať, ale z hľadiska časového sa nedokážu všetky tie parkomaty a upraviť tak, aby to spĺňalo podmienky zákona. Upozornili sme všetkých, aby si to dali do poriadku a akonáhle moji kolegovia zahlásia, že je to v poriadku, tak to zavedieme. Čiže aj keď pán Viskupič dá svoj pozmeňujúci návrh, teraz ho nepodporíme, ale v budúcnosti akonáhle bude moji kolegovia so všetkými tými stavovskými organizáciami nejakým spôsobom komunikuje. Ak budeme vedieť, že už to vedia technicky zvládnuť v tom čase, tak zavedieme, zavedieme im samozrejme povinnosť. Čiže snažil som sa byť obsiahly, aby bolo jasné. Je to dosť závažné veci, takže aby som navodil tú atmosféru tej rozpravy. Samozrejme budeme sa tešiť na rozpravu a potom, ak bude nutné, tak budem reagovať. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Ako bolo už povedané, za pani ministerku prečítam úvodné slovo. Na rokovaní predkladám návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 331/2005 o orgánoch štátnej správy vo veciach drogových prekurzorov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Jeho cieľom je presun kompetencií v oblasti drogových prekurzorov z ministerstva hospodárstva na ministerstvo zdravotníctva. Dôvodom tohto návrhu je skutočnosť, že protidrogová politika je plne v kompetencii ministerstva zdravotníctva, výnimkou je agenda drogových prekurzorov, ktorá je v pôsobnosti ministerstva hospodárstva. Presunutie kompetencií za agendu drogových prekurzorov na rezort zdravotníctva je logický a opodstatneným krokom, ktorým sa zabezpečí centralizácia všetkých činností súvisiacich s protidrogovou politikou na jednom mieste, čo prinesie lepšiu koordináciu, väčšiu efektívnosť a vyššiu účinnosť prijímaných opatrení v boji proti drogám. Predmetom agendy drogových prekurzorov je vydávanie dočasné pozastavenie a zrušenie povolenia na dovoz a vývoz určených látok, evidovanie a vyhodnocovanie hlásenia prevádzkovateľov spracovanie súhrnných správ o medzinárodnom obchode s určenými látkami a o uvádzaní určených látok na trh, ktoré sa poskytuje Európskej komisii. Vedenie evidencie vývozov a vývozcov, dovozov a dovozcov určených látok a prevádzkovateľov, ktorí zaobchádzajú s určenými látkami, kontrola a dodržiavanie zákona, ukladanie pokút na základe vlastných zistení a oznámení iných orgánov. Spolupráca s príslušnými orgánmi štátnej správy. Predkladaný materiál má síce negatívny vplyv na rozpočet, ale výdavky budú zabezpečené rozpočtových kapitol ministerstva hospodárstva a ministerstva zdravotníctva. Účinnosť zákona navrhujeme od 01. januára 2026. Takže pani ministerka žiada o podporu návrhu zákona. Ďakujem pekne.

Poprosím slovo. Je to špecifická otázka, pýtal som sa mojich kolegov. Ja viem, že existuje, ja teda fotovoltiku doma nemám, ale ak máte, je ten systém, kedy niektorí aj predávajú časť tej energie, ktorú vyprodukujú, do siete a sú to v týchto malých množstvách a nemajú licenciu podnikať s energetikou, tak sú oslobodení. Takže to je jednoznačná odpoveď.

Ďakujem pekne.
Tú istú otázku som dostal aj pri bode 12, 87, 108, 109, 129, 131, 153, 163 a 169, takže chápem, že chceli ste sa, aby ste zvýšili pravdepodobnosť toho, že odpoviem na danú otázku. Myslím, že vás odpoveď uspokojí, pán poslanec, odovzdávam ju aj písomne, ste ma požiadali, takže dám vám ju aj písomne.
Takže, vážený pán poslanec, ďakujem, je to špecifická otázka, samozrejme, ktorá súvisí s úpravami platenia sociálnych odvodov spadajúcich do kompetencie ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, dotýkajú sa legislatívy v rámci gescií pani podpredsedníčky vlády a ministerky hospodárstva Slovenskej republiky, ale nebudem sa brániť vám odpovedať, samozrejme, na danú otázku.
Povinnosť platiť poistné a sociálne poistenie ako samostatne zárobkovo činná osoba podľa zákona o sociálnom poistení účinnom od 1. januára 2026 bude mať taká fyzická osoba, ktorá má najmenej 18 rokov veku a je oprávnená vykonávať zárobkovú činnosť, ktorá zakladá dosahovanie príjmu z podnikania a inej zárobkovej činnosti. V súvislosti so zodpovedaním otázky platenia poistného na sociálne poistenie s využitím malých fotovoltických zariadení je preto kľúčové, či sa osoba, ktorá by z takejto činnosti dosahovala príjem, považuje za podnikateľa alebo samostatne zárobkovo činnú osobu na účely platenia sociálnych odvodov vo vzťahu zatriedenia príjmov dosahovaných v tejto činnosti, na účel dani z príjmu sa schválením tretieho konsolidačného balíčka nič nezmenilo. Vo všeobecnosti môžeme teda potvrdiť, že ak osoby, ktoré majú fotovoltické zariadenia s inštalovaným výkonom do 1 MW, nie sú v zmysle energetickej legislatívy ministerstva hospodárstva oprávnené vykonávať zárobkovú činnosť, ktorá zakladá dosahovanie príjmu z podnikania alebo z inej samostatne zárobkovej činnosti. Nevzniká im povinnosť platiť poistné na sociálne poistenie ani v súčasnosti a nemení na tom nič ani prijatie tretieho konsolidačného balíka.
Len na doplnenie uvediem, že inštalovaný výkon štandardných fotovoltických zariadení využívaných bežnými občanmi je výrazne nižšia a pohybuje sa v jednotkách kW. V dopytoch verejnosti, ktorí sa nás na podobnú otázku pýtali, vieme, že majú inštalovaný výkon 3 kW, čo je pod sumu jedného MW, takže ďaleko, ďaleko pod. Takže v tomto prípade by to malo byť absolútne bezpečné. Samozrejme, predpokladáme, ak by niekto, kto ide podnikať s dodávkami elektrickej energie, má to na tú licenciu, aj keď má ten výkon pod 1 MW, tak potom je, samozrejme, povinný.
Takže z tohoto pohľadu bežní ľudia sú absolútne v poriadku.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Jedná sa o prvé čítanie zákona o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Je transpozíciou smernice Európskej únie s cieľom posilniť odolnosť bankového sektora, zaistiť lepšiu ochranu finančnej stability, stanoviť jednotné pravidlá pre povolenia na podnikanie pobočiek zahraničných bánk na území Európskej únie a rozširuje niektoré právomoci Národnej banky v oblasti dohľadu zabezpečiť stabilitu finančného systému a ochranu záujmu klientov bánk. Súčasťou návrhu zákona sú aj novely ďalších zákonov súvisiacich s transpozíciou spomínanej smernice ako aj úpravy súvisiace so spresnením transpozície smerníc v oblasti finančného trhu. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za ten príspevok. Chcem upozorniť na jednu vec, že máme rok 25, ideme s tým o rok skôr, viac ako o rok. Samozrejme moji ľudia už na tom pracujú na, samozrejme bude nejaké výberové konanie, má to byť elektronický systém. Ja ponúkam mojich ľudí ako čo sa týka detailných informácií čo by ste chceli, aj ešte nech sa urobí aj pred výborom, nemusí to byť priamo na výbore. Je to samozrejme vážna vec, ale ešte máme celý rok na to, aby sme to urobili a my sme ten zámer oznámili už v roku 24. Viete, že to je to čo tu dneska niekto hovoril, že nič nerobíme a že urobili ste teraz konferenciu neviem čoho. E-faktúra a QR kódy boli základné, dve základné opatrenia v boji s daňovými únikmi. Pán poslanec, jedna vec. Keď myslíme, keď myslíme boj proti daňovým únikom vážne, tak toto je jedna zo základných podmienok na to, aby sme vybrali dane. To je jedna zo základných podmienok. Ja som ochotný sa baviť o čomkoľvek, ale ak si chceme nejak pomôcť v tomto, tak poďme, ale nehádžme do toho vidly. Ako ja si myslím, že samozrejme, že, no zoberte si Českú republiku. Tí ani eerpečky dneska nemajú, ani to nemajú. Lebo však, ktorý podnikateľ by to chcel? Ale ja hovorím o jednom, že musí to byť štandardizovaný formát, že od tých malých, keď sa bavíme, bude sa to týkať len platcov DPH, hej. Čiže tam je to napísané, ale sú mnohé. Ja berem, je to nová vec, keď bude treba odpovedať na akékoľvek otázky, moji kolegovia zodpovedajú, aj o tom procese sa môžme pobaviť, ale nechcem, aby sme do toho hádzali vidly. Toto je skutočne jedno z dôležitých opatrení, ktoré chceme urobiť a sleduje nás aj Európska komisia v tomto. Európska komisia samotná to ide zavádzať a musím povedať, že zatiaľ máme veľmi pozitívne ohlasy zo stany Európskej komisie. Toľko na na toto prvé čítanie a samozrejme moji kolegovia sú potom k dispozícii. Ďakujem.

Ďakujem pekne.
Opäť ide jedno opäť. Je to prvé čítanie, takže opäť sa o tomto ešte budeme mať priestor baviť.
Bavíme sa v podstate o zavedení e-faktúry. Budem poviem to veľmi jednoducho: chceme ju zaviesť od 1.1.2027, s tým, že tak isto sa chystá nejaké riešenie na európskej úrovni. A preto chcem upozorniť na to, že je tu úprimný záujem, aby sme to urobili skorej, ale aby to bolo urobené tak, aby sme to potom nemuseli nejak zásadne prerábať. Čiže ja som požiadal kolegov, aby sme išli podľa smerníc. Od 1.7.2030 bude smernica v rámci EÚ, ale ja poviem, nemôžeme čakať my do 2030, potrebujeme lepšie vyberať a kvalitnejšie dane. Takisto zachovávame preto kontrolný výkaz do toho 1.7.2030, keď to bude všade povinné, vo všetkých oblastiach. To znamená, dovtedy budeme používať ešte aj kontrolný výkaz. A takisto bude právomoc daňového úradu Banská Bystrica rozhodnutá v registrácii dvoch alebo viacerých formálne závislých, ale zdaniteľných osôb ako jedného platiteľa na účely DPH, ak sa preukáže hlavným cieľom jeho obchádzanie platenia daní. Čiže je to jeden z nástrojov, ako zabraňovať daňovým únikom. Samozrejme, na základe toho, čo sme už hovorili, budeme predkladať ďalšie návrhy. A dali sme to do diskusie práve na základe tej konferencie, o ktorej som včera, teda aj dnes hovoril.
Ďakujem.