Videokanál poslanca

Ďakujem pekne.
Vážené dámy, vážení páni, v podstate to, čo sme sa tu bavili pred dvoma dňami, ideme pokračovať. Bavíme sa o zavedení tzv. výdavkových limitov na základe zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy.
Cieľom zákona je zosúladenie národnej úpravy s novými európskymi fiškálnymi pravidlami, najmä prevzatie limitu verejných výdavkov na rast čistých výdavkov, trajektóriu, ktorú stanoví Európska komisia. Ukazovateľ čistých výdavkov sa stane operatívnym nástrojom nových pravidiel na zabezpečenie podpory zdravia a udržateľných verejných financií, ako aj podporu udržateľného a inkluzívneho rastu. Tým sa zabezpečí odstránenie dvojkoľajnosti národných a európskych fiškálnych pravidiel. Rozpočet verejnej správy na rok 2025 až ’27 bude môcť byť zostavený v súlade s týmito novými pravidlami.
Návrh zákona v nadväznosti na potrebu zabezpečiť dodržanie limitu verejných výdavkov, ako aj reakcie na potreby aplikačnej praxe obsahuje tiež úpravy týkajúce sa zjednotenia lehoty na použitie bežných výdavkov štátneho rozpočtu a kapitálových výdavkov štátneho rozpočtu, spresnenie rezerv rozpočtovaných v zákone o štátnom rozpočte, úpravu spôsobu zaúčtovania finančných vzťahov so štátnym rozpočtom, doplnenie nového titulu viazania prostriedkov štátneho rozpočtu, úpravu zo vzťahu k zostaveniu a k realizácii rozpočtu subjektov verejnej správy v rámci informačných systémov ministerstva financií.
S cieľom odvrátiť hrozbu zvrátenia plnenia míľnika Plánu obnovy a odolnosti, ktorým je limit verejných výdavkov navrhuje sa priamo zákonom ustanovený limit verejných výdavkov na rok 2024. Nesplnením tohto míľnika by mohli vzniknúť značné hospodárske škody. Tu chcem upozorniť na jednu vec, že v rámci výboru pre financie a rozpočet bol podaný pozmeňujúci návrh, ktorý nemení princípy výpočtu, ale mení len, mení len vstupnú sadu dát. Pre možno potešenie mojich opozičných kolegov, to číslo je pre ešte prísnejšie ako to, čo sme hovorili. Ja musím upozorniť na to, že limity verejných výdavkov sú jedny z najprísnejších v rámci Európskej únie.
Bol tam rozdiel hlavne teda v vstupných dátach, ktoré boli odoslané na Eurostat, a medzi ministerstvom financií a Štatistickým úradom Slovenskej republiky.
Zatiaľ toľko, ďakujem pekne a teším sa na rozpravu.

Ja len v krátkosti. Vidím, že tá, debata nie je nejaká moc rozvinutá. Vidím dvoch pánov poslancov, ktorí sa zaoberajú výdavkovými limitmi.
Ja len zopakujem niektoré, niektoré základné veci. To že, máme výdavkové limity, ideme ich zaviesť, je nejaká dohoda s Európskou komisiou. Nastavenie je odsúhlasené Európskou komisiou. Robíme to v skrátenom legislatívnom konaní, to už som vysvetlil. Za mňa môžem povedať, že, výdavkové limity sú nastavené, podľa európskych pravidiel, ktoré pre slovenskú, zopakujem, pre Slovenskú republiku sú najprísnejšie zo všetkých krajín EÚ, takže nikto si tu nič nezľahčuje. Ale poviem jednu vec, nemôžme tu fungovať na tom, že my tu konsolidujeme, minulý rok sme 2 mld. skonsolidovali, tento rok hovoríme o 1,4 mld., každý hovorí, že nič nerobíme. Nie je to pravda.
A opatrenia prídu, pán Kišš, nebojte sa, všetko bude, len treba vydržať. Máme, nechcite, väčšina ministrov financií s, s tými opatreniami chodí na konci roka, ja to urobím skorej, my už na tom máme, máme rozpracované veci. Samozrejme, musíme mať koaličnú dohodu, bez toho ja nevyjdem so žiadnym opatrením. Tak jak sa, sme vyšli so sladenými nápojmi, tak jak sme vyšli s tým tabakovými vecami, bola tu dohoda v koalícií. To, čo nie je odsúhlasené nebudeme, nebudeme predkladať. Mnohí ste tu plakali na nesprávnom hrobe, mali by ste mnohí možno použiť zrkadlo, lebo skutočne tá konsolidácia, ktorú musíme robiť, robíme kvôli tomu deficitu, ktorý ste nám tu nechali na aj na rok ’24, 6,5 %, 8,5 mld. euro, ktoré musíme konsolidovať kvôli vám. Ja nehovorím, že každý z vás tu sedel, ale bývala opoz... teda terajšia opozícia, bývalá koalícia to spôsobila. Mňa to teda neteší a môj cieľ je jasný, kto sa k tomu teda vyjadroval, viete, ja hovorím o tom, že cieľ tejto vlády, a to považujem, ak to dosiahneme za veľký úspech, ak budeme na konci volebné obdobia 3 % deficitu, otočíme ten dlh, ktorý nám tu narástol za vašich vlád na 20... o 24 mld. euro. My sme mali, my sme boli mimo pásma v podstate ohrozenie z hľadiska dlhovej brzdy, 48 %. Dnes sme nad všetkými limitmi. A hrozia nám rôzne sankcie, ktoré nie my sme spôsobili, ale tí, čo ste tu vládli, tí ste to spôsobili. A dnes ma tu ide niekto poučovať, ako to máme robiť a nemáme robiť.
Za mňa, poviem otvorene, ja som akceptoval výdavkové limity práve kvôli tomu, aby, aby sme splnili míľnik plánu obnovy, ale na druhej strane, súhla... poviem jednu vec. Naše konsolidačné úsilie o 1 % každý rok spĺňa tieto limity, ktoré sú najprísnejšie, sú na základe pravidiel Európskej komisie. Ak si pozriete, mnohí neviete, je to technická vec, sú tam, riešia sa nárasty čistých výdavkov. A ak sa pozre... to sa preráta potom na deficity. A na to, koľko musíte konsolidovať. Takúto tabuľku nikto, bohužiaľ, nemá, ale ja som niečo videl a môžem vám povedať, Slovenská republika má najväčšiu konsolidáciu aj preto, lebo sme zdedili najvyšší deficit zo všetkých krajín Európskej únie, takže týmto sa my zaoberám, budeme to naďalej robiť.
Za mňa, chcem možno poďakovať aj za niektoré veci, s ktorými dokážem súhlasiť. Myslím, že pomenoval ich hlavne pán Viskupič, o, výdavkových limitov sa tu rozpráva strašne dlho. Mnohí tí, čo, čo to, o tom hovorili a to nakoniec zaviedli, nevedeli ani, čo zaviedli a ako to zaviedli. Seba vyvynímkovali. V roku ’23 žiadne neboli, nikto tu neplní žiadne výdavkové limity, niekto si ich síce tu zaviedol a nikto ich neplnil. Ďalšia vláda, to sme my, my si ich teraz zavádzame a budeme ich naďalej plniť a budeme sa snažiť teda dosiahnuť ten cieľ, ktorý ja mám počas tohto volebného obdobia, aby sme dosiahli deficit na úroveň 3 % HDP s tým, že by sa vtedy mohol otočiť vývoj dlhu Slovenskej republiky.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem.
Vážený pán predsedajúci, poslankyne, poslanci, cieľom návrhu zákona je zosúladenie národnej právnej úpravy s novými európskymi fiškálnymi pravidlami, najmä prevzatie limitu verejných výdavkov na rast čistých výdavkov, trajektóriu ktorého stanoví Európska komisia.
Ukazovateľ čistých výdavkov sa stane operatívnym nástrojom nových pravidiel na zabezpečenie podpory zdravých a udržateľných verejných financií, ako aj podporu udržateľného a inkluzívneho rastu. Tým sa zabezpečí odstránenie dvojkoľajnosti národných a európskych fiškálnych pravidiel. Rozpočet verejnej správy na roky ’25 až ’27 bude môcť byť zostavený v súlade s týmito novými fiškálnymi pravidlami.
Návrh zákona v nadväznosti na potrebu zabezpečenia dodržiavania limitu, ako aj v reakcii na potreby aplikačnej praxe obsahuje tiež úpravy týkajúce sa zjednotenia lehoty na použitie bežných výdavkov štátneho rozpočtu a kapitálových výdavkov štátneho rozpočtu, sprehľadnenie rezerv rozpočtovaných v zákone o štátnom rozpočte, úpravu spôsobu zúčtovania finančných vzťahov so štátnym rozpočtom, doplnenie nového titulu viazania prostriedkov štátneho rozpočtu, úpravu vo vzťahu k zostaveniu a realizácii rozpočtu subjektov verejnej správy v rámci informačných systémov ministerstva financií. Cieľom odvrátiť hrozbu zvrátenia plnenia míľnika Plánu obnovy a odolnosti, ktorým je limit verejných výdavkov, navrhuje sa priamo zákonom ustanoviť limit verejných výdavkov na rok 2024. Nesplnením tohto míľnika by mohli vzniknúť značné hospodárske škody.
Návrhom zákona sa dopĺňa aj zákon 291/2002 Z. z. o Štátnej pokladnici a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorým sa umožňuje zjednodušenie vstupu dobrovoľných klientov do systému Štátnej pokladnice tým, že sa mu umožní ponechať si časť účtov týchto klientov v komerčnej banke.
V nadväznosti na nový rámec európskych fiškálnych pravidiel sa návrhom novelizuje tiež zákon 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pričom ide najmä o doplnenie oznamovacej povinnosti ministerstva financií republikovým združeniam obcí, zástupcom vyšších územných celkov týkajúcich sa limitu verejných výdavkov pre obce a vyššie územné celky, ktoré sú súčasťou rozpočtu verejnej správy.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Bavíme sa o... dobrý deň, kolegovia, bavíme sa o skrátenom legislatívnom konaní, tak sa budem vyjadrovať len k nej. Budem krátky, viem, že aj kolegovia majú, majú svoje, svoje ešte veci. Z hľadiska nejakého času, samozrejme, dám ešte, aby prišli do pléna. Tento zákon považujem za veľmi dôležitý z hľadiska toho, aby sme v podstate vyhoveli tomu, čo ste si vy sami napísali, dámy a páni. Ja vravím jedno, v pláne obnovy žiadne výdavkové limity nemali byť.
Hovorí sa o tom 15 rokov, súhlasím s pánom, s pánom Viskupičom. A nikdy ich nikto nedodržiaval a tí, čo ste si ich zaviedli, tak dnes chcete, aby ďalšia vláda ich dodržiavala. Ja poviem otvorene, viete čo, prijali sa výdavkové limity s tým, že nikto nevedel, ako to má spraviť. A spravil to tak, ako to nevedel, ako to má spraviť. Čo z toho vzniklo? Guláš, guláš, obyčajný guláš.
Ďalšia vec, odovzdali sa právomoci Rade pre rozpočtovú zodpovednosť, ktoré má vláda. Však, preboha, vláda je exekutívny orgán, a nie Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, aby určovala výdavkové limity vláde Slovenskej republiky. Opýtajte sa akéhokoľvek ministra financií, ten vám každý jasne povie, že výdavkové limity, ak niekto ich vôbec má, má ich máloktorá krajina, tak ich určuje minister financií, a nie Rada pre rozpočtovú zodpovednosť.
Ďalšia vec. Pán Jakab, zmizli ste stadeto, máte... klamete! Vy ste tu nechali deficit na rok 2024, ten si poďte obhajovať. Viete, koľko je deficit, ste tu nechali? 6,5 %, 8,5 miliardy. A pán Viskupič tu upozorňuje, už tu máme deficit 4 mld.! Ale kto ho spôsobil, pán Viskupič?! Vy všetci, ktorí ste tu poprijímali všetky tie veci, ktoré spôsobili ten obrovský deficit na rok 2024. Ja hovorím o roku 2024, ten konsolidujeme. Niekto tu hovorí, že si niečo zľahčujeme. Na základe týchto pravidiel, ktoré tu ideme prijať, máme jedny z najprísnejších pravidiel pre všetky krajiny Európskej únie. Čo to tu tárate, páni?! To sú táraniny. Máme najvyššiu konsolidáciu prikázanú na základe nových pravidiel Európskej komisie.
Vyjadrím sa už teraz len k tomu, že k zrýchlenému konaniu, lebo bavíme sa o zrýchlenom konaní, že prečo. Ja som o tom hovoril, bývalí... bývalé limity boli nastavené zle. Ten, kto ich nastavoval, bol Igor Matovič, ktorý mal sám problémy ich prijať. Čo urobil? Na rok 2023 výnimka, necháme výdavkové limity pre ďalšiu vládu na ďalší rok. Nechcem povedať, že čo tá vláda ďalšia s tým má potom urobiť, keď to je zle. Ja som aj komisárom, keď sa pýtate, že či komunikujeme, ja som sedel niekoľkokrát s komisármi ohľadne výdavkových limitov. Dosiahli sme dohodu a to, čo tu predkladáme, je po dohode s Európskou komisiou. Tak neviem, o čom tu všetci rozprávate! Ja som hovoril komisárom, ako to bolo zle nastavené, vysvetlil som im veci a povedal som, ak niekto chce, aby minister financií Slovenskej republiky skončil do studne na povel, tak ja to nebudem, ja to nikdy neurobím. Tieto výdavkové limity, ja som povedal, rešpektujem to, dobre, prijala to bývalá vláda, nastavíme výdavkové limity. Akceptujem, a aby sme neprišli o peniaze napríklad z plánu obnovy, a urobíme to čo najskôr.
A teraz, že prečo skrátené legislatívne konanie. Všetci kričíte, poďme to urobiť rýchlo, rýchlo. Viete, kedy vyšla vyhláška alebo nariadenie Európskej komisie z 2024/1263? Možno týždeň dozadu. Nemali sme ani číslo, ktoré by sme napísali do toho zákona. Preto to robíme v expresne krátkom čase, preto skrátené legislatívne konanie.
Čo chcete? Chcete raz, aby to bolo rýchlo, a potom hovoríte, že to robíme pomaly. Tak musíte si vybrať, čo z toho chcete.
Takže toto je zdôvodnenie skráteného legislatívneho konania. Jasne som napísal, že hrozia nám hospodárske škody. Ja poviem otvorene, ja som komisárom povedal, rešpektujem zavedenie výdavkových limitov ako míľnika, nastavíme ich, ale my nechceme mať troje pravidlá, my chceme mať jedny pravidlá. Ja keď vám poviem jedno, že máte limit, aby ste sa dostali na nejakú olympiádu, a máte urobiť taký a taký čas, a niekto vám potom povie, vieš čo, mohol by si byť ešte o dva, o dva, o dve sekundy alebo o dve minúty rýchlejší, to proste nemôže fungovať.
My chceme jedny pravidlá. My sme si dohodli jedny z najprísnejších pravidiel pre Slovenskú republiku a ideme ich dodržiavať, neviem, o čom sa tu teraz bavíme, takže ďakujem pekne. Ja si vážim odbornú debatu a budeme ďalej diskutovať v prvom a druhom čítaní.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne.
Vážení kolegovia, predkladám materiál vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy.
Vláda Slovenskej republiky na svojom rokovaní 2. mája 2024 schválila návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon o rozpočtových pravidlách. Skrátene by som povedal, jedná sa práve o ten zákon, o ktorom sme hovorili, že ktorým sa zavádzajú výdavkové limity na základe čistých výdavkov v trajektóriu, ktorý stanovuje Európska komisia. K samotnému zákonu sa budem vyjadrovať, samozrejme, v prvom a v druhom čítaní. Sme v skrátenom, bavíme sa o skrátenom legislatívnom konaní.
Čiže prečo skrátené legislatívne konanie? Ide o to, že ak by sme, prebiehal vlastne predpis v riadnom legislatívnom procese, ohrozilo by to plnenie míľnika Plánu obnovy a odolnosti z dôvodu neimplementovania limitu verejných výdavkov do rozpočtu verejnej správy na rok 2024, čím by mohli vzniknúť značné hospodárske škody. Taktiež by to neumožnilo zostavenie rozpočtu verejnej správy na roky 2025 až 2027 v súlade s novými európskymi fiškálnymi pravidlami schválenými 23. apríla 2024.
Na záver tohto úvodného slova chcem len povedať, že ja to pôvodné nastavenie výdavkových limitov som nepovažoval za správne, preto predkladáme tento návrh a o obsahu tohto návrhu budem hovoriť v prvom a druhom čítaní.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne. Veľmi krátko, jednoduchá vec.
Nórske kráľovstvo v podstate vypovedalo všetkým okolitým krajinám v podstate dohody a chce ukončiť platnosť zmluvy, ktorú kedysi podpísala aj Slovenská republika a iné krajiny, ešte z 21. mája roku ´91, tzv. investičná dohoda, čiže dávame to akurát do poriadku, ale je to medzinárodná zmluva, takže to musíme riešiť cez plénum Národnej rady Slovenskej republiky.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Dovoľte mi, aby som na rokovanie predložil návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so zmenami Dohody o založení Európskej banky pre obnovu a rozvoj.
Zmena sa týka dvoch článkov dohody. Prvá zmena umožní obmedzenie a postupné rozširovanie geografického mandátu operácií banky na región subsaharskej Afriky a Irak. Druhou zmenou sa presúva striktné obmedzenie pomeru medzi tým, čo banka môže požičať, a tým, aký vysoký má vlastný, má banka kapitál zo zakladajúcej zmluvy do pôsobnosti riadiacich orgánov.
Tento návrh nemá vplyv na rozpočet verejnej správy. Toľko na záver.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pôjdem priamo k veci. Budem hovoriť o zmenách, ktoré sa predpokladajú v zákone.
Bavíme sa tu o obmedzení regresii nárokov poistení voči poisťovniam, poisteným osobám v prípade existujúci... ak existujú na strane poisten... dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré bránia splneniu určitej povinnosti, napríklad pre chorobu nahlásiť včas poistnú udalosť z dôvodu úrazu, že nevyplní tlačivo o nehode, poisťovňa nemôže uplatniť voči nemu regresný nárok. Mnohí to poznáte z praxe. Niekto bol chorý, išiel do nemocnice, nabúral alebo niečo také a poisťovňa mu nezaplatí, lebo nahlásil poistnú udalosť o šestnásty deň a nie pätnásty deň. Myslím si, že veľmi dobré opatrenie z hľadiska toho, čo prináša prax.
Povinnosť poisťovní určovať výšku náhrady na spôsobenú škodu v súlade s výškou, s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky. Opäť, poisťovne si určovali náhrady na základe svojich nejakých expertných odhadov a podobne. Keď sa niekto, nesúhlasil s tým, koľko mu poisťovňa uhradila, tak sa v podstate musel obrátiť na súd a súd postupuje práve v súlade s vyhláškou ministerstva spravodlivosti. Čiže môžme preskočiť jeden krok a tie náhrady budú na základe vyhlášky slovenskej Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky.
Ďalšia vec, to je tá záležitosť, ktorá sa týka niektorých smerníc, čo sa týka rýchlostných a hmotnostných limitov, od ktorých musia motorové vozidlá uzavrieť poistné, poistenie zodpovednosti. Tu sa bavíme o tom, kde sme teda na základe aj smernice upustili od toho, aby kolobežky, ktoré sa bežne používajú v mestách, nemuseli mať povinné zmluvné poistenie. Musím však povedať, že na základe iných zákonov Slovenskej republiky, tie, ktoré sú silnejšie a rýchlejšie, by sa vôbec nemali používať. Čiže tam odporúčam všetkým, aby si uzavreli zodpovednostnú poistku, ak by niečo spôsobili svojou jazdou.
Stanovenie jednotného vzoru na potvrdenie o bezškodovom priebehu. Opäť pozitívna vec pre ľudí. Ak niekto išiel do zahraničia, viete, že bezškodový priebeh hovorí o tom, že máte nárok na 10-, 20-, 30-, 40-percentnú zľavu z poistného, tak dodnes to nebolo možné, ale dnes budete mať potvrdenie, ktoré je akceptované, je jednotné, jednotný vzor. Prídete, napríklad sa presťahujete do zahraničia, predložíte ho a tá poisťovňa zahraničná vám dá zľavu, teda tzv. bonus na vašu, na vaše poistné, môžte mať lacnejšiu poistku, ktorú ste si napríklad odjazdili niekde na Slovensku.
Ďalšia vec. Ustanovenie proklientskeho systému odškodňovania poškodených v prípade, ak sa zahraničná poisťovňa poskytujúca poistenie zodpovednosti v Slovenskej republike stane platobne neschopnou. Ak sú, ak je napríklad niekto poistený v zahraničnej poisťovni, tá skrachuje, tak náhrady bude plniť slovenská kancelária poisťovateľov.
Čiže toľko na úvod a teším sa na diskusiu.

Opäť krátko zareagujem na kolegov.
Pozrite sa, páni, všetci tí, čo ste tu vystupovali, ste sále hovorili, že tým ľuďom netreba nič dať, však načo im dávame niečo, však nepotrebujú. My keď im niečo dáme, tak potom hľadáte možnosť, ako im dať ešte viac. Tak ja necháme túto motiváciu. Na druhej strane tu pán Kišš hovorí, že vlastne im nič nedávame, lebo ten zákon neni dobrý, tak a potom hovorí o tom, že musíme niekde zdvíhať dane, aby sme na toto zarobili a potom ja, mne sa nejak bijú tie argumenty, ktoré tu počúvam.
Na druhej strane, ja si pamätám, pán Viskupič, keď Richard Sulík, a to bolo v tejto snemovni a tuto pri tomto stole, rozprával o tom, ako sme to nastavili, že sa tu budú zdvíhať úrokové sadzby a že banky nám budú umelo navyšovať, lebo im to umožňujeme, lebo tí zodpovední, ktorí si refinancovali, tak že nebudú mať možnosť, aby si znižovali úrokové sadzby. Tak dnes tu už máme aj výsledok, pán Viskupič, takže pozeral som si dnešné sadzby na hypotekárnych úveroch a poviem otvorene, dnes máme najvyššie úrokové sadzby v ECB-čke historicky, aspoň teda za posledné obdobie, 4,5 % a jak si pamätám, tak úroky na hypotekárne úvery boli nad 5 %. Čiže, a dnes máme najvyššiu úrokovú sadzbu z ECB-čky. Dnes sa pohybujú úrokové sadzby na hypotékach rádove niekde, pozeral som prvé štyri banky, 4 %, 4,05, 4,08, 4,19. Takže toto je to zvyšovanie tých úrokov, o ktorých hovorili.
Áno, rozširujeme, nesúhlasím s tým, čo tu bolo povedané, že tu je niečo, niečo sfušované. Samozrejme, robili sme ten zákon, sme sľúbili, že to urobíme rýchlo. Ale poviem na druhej strane, nepredpokladali sme technické veci ako napríklad to, že keď si refinancujete úver, a poviem, asi tomu rozumiete, pán Viskupič, a pán Kišš odišiel, ste tu, hej, dobre, a to môžme mudrovať, koľko chcete, keď dôjdete na to, že pri refinanci tie hypotekárne banky, a to sme sa s nimi ikskrát o tom bavili, napíšu, že to refinanc úveru a nenapíšu, že či ten úver bol napríklad poskytnutý ako hypotekárny úver na bývanie. Tak asi, a ja poznám a poznám ľudí, ktorí si zobrali, založili nehnuteľnosti, zobrali si peniaze a dnes tie peniaze v podstate otáčajú na burze. Tak asi takýmto ľuďom by sme nemali pomáhať, že? Týmto, na tom sa asi zhodneme.
Takže my sme sa snažili zabrániť určitým špekuláciám a teraz sme našli nejaký spôsob, ako to urobiť, že tí ľudia v podstatne musia nám doložiť nejaké dokumenty, že ten, že ten refinanc bol na hypotéku na dom, na bývanie, nie na to, aby investovali na burze.
Podporili sme to napríklad aj nejakým inštitútom doplnkovým nejakého čestného prehlásenia. Samozrejme, on keď to čestné prehlásenie dá, bude chcieť podviesť niečo, je tu doplnkový inštitút k nejakým dokumentom, ktoré nám ukáže, pri tom starom úvere bral hypotéku na bývanie, tak mu chceme umožniť a rozširujeme ten skok na to, aby tí ľudia, ktorí napríklad sa nekvalifikovali práve kvôli tomu, že banky mu napísali do tej refinančnej zmluvy nie to, že si bral úver na nehnuteľnosť, ale na niečo iné. A to boli dlhé debaty, verte mi. To sme riešili, moji ľudia, aj s úradmi práce. Toto sme asi nepredpokladali. Ja som myslel, že to bude jednoduchšie. Nastavili sme to spätne a teda do toho 1. 6., nebudeme to rozširovať, pán poslanec. Stále to nechávame, mne, ja sa teším tomu, že ECB-čka už ohlásila, že by mala ísť dole s úrokovými sadzbami. Predpokladám, že v júni by úrokové sadzby mohli začať klesať, číže tá pomoc zo strany štátu bude menšia. A dúfam teda, že sa naplní aj to, čo sa hovorí, že možno by mala, ide o 0,25 % dole, že by mohli ísť ešte dvakrát možno aj v tomto roku ešte, ešte dole.
Čiže dúfam, že sa normalizuje tá situácia a to je cieľom aj tohto, bolo cieľom tohto zákona. Čiže my sme chceli preklenúť nejaký ten enormný nárast. Lebo fakt, keď vám niekto, vám stúpne z 1 % na 5 %, tak je to šok pre tú rodinu. Ja viem, pán Viskupič, vy poviete, že máme najnižšie nesplácanie historicky. No tak ale to neznamená, že keď niekto spláca hypotéku, že netrpí tým, že sa mu zvýšili tie splátky, to vôbec to neznamená. Samozrejme, že prvá vec, ktorú každý rozumne zmýšľajúci človek zaplatí, je hypotéka, lebo hádam sa nenechá vysťahovať zo svojho bytu. A keď bude aj menej jesť, menej utrácať na iné veci, ktoré si dovolil predtým, tak proste asi sa mu lepšie žiť nebude.
Čiže my sme si to dali do programu a myslím, že kritizovať nás za to, však vy keď budete v predvolebnom boji, niečo ponúknete svojim, svojim voličom, tak my sme splnili svoje sľuby predvolebné, a čo je na tom zlé? Vy keď prídete do vlády, tak vy tiež budete plniť svoje predvolebné sľuby. Možno prídete a poviete, vy znížite dane na nulu a bude tu hej, ale tak to nebude. Lebo vy, ja som tu už počúval raz tú prednášku, nemáme na to čas, ale o Lafferovej krivke. Ja som s pánom Lafferom sa dokonca osobne v minulosti stretol, bol na návšteve Bratislavy kedysi. Ale, samozrejme, je to sporná teória, ale je to na inú debatu, hej. Do určitého zdanenia vám ten príjem stúpa a v určitom vám klesá. To je tá debata, ktorú sme tu riešili aj s pánom Liptákom. Čiže môžme sa niekedy o tom pobaviť. Len problém je, že neviete, kde je ten Lafferov bod takzvaný, odkedy sa vám tie príjmy začínajú znižovať. Ale mnohí hovoria, že to neplatí, že to proste sa nepotvrdilo, tieto teórie, ale dobre, však ja, ja princíp chápem, aj si myslím, že nejak môže, môže aj platiť.
Takže z tohto pohľadu, poviem otvorene, áno, ak neplatí ani to, čo povedal pán Kišš, že som to nespomenul, ja som to v svojej úvodnej, vy ste tu možno neboli, ale ja som v svojej úvodnej reči nehovoril o transpo... len o transpozícii smernice. Hovoril som o tom, že padol tu pozmeňujúci návrh a som ho aj vysvetľoval. Takže neskrývam, že v tejto, v tomto zákone je to. A keď hovoríte o prílepku, no tak ja hovorím, ja som tu videl iné prílepky, ktoré sa strkali do takých zákonov, s ktorými absolútne nesúviseli. A tu sa bavíme o zákone o správcov úverov, nákupcov úverov a bavíme sa, tak sme tam dali hypotekárne úvery a robili sme to v prospech tých ľudí, ktorí si chcú požiadať o pomoc.
Takže toľko z mojej strany. Chápem, každý sa snažíte svoje argumenty presadiť. Za mňa, a berem aj to, aj ten váš pozmeňujúci návrh ako, samozrejme, ale je to zase niečo, čo bude stáť o niečo viac peňazí.
A ešte jedna posledná poznámka, čo ste hovorili. Ja osobne som nesúhlasil s tým, aby sa tam dávalo do toho návrhu zákona tam tie počty ľudí navyše, ktoré sa budú brať, a dneska ja si myslím, že ani sa žiadni nezobrali. Čiže neni o tom, že niekde sedí 300 ľudí a čaká na to, kedy príde žiadosť na hypotéku. Sú to ľudia z úradov práce, ktorí dnes obhospodarujú tieto veci a robia to popri svojich, svojich pracovných povinnostiach. Pár ľudí sa možno zobralo, ale určite to nebola tá suma, o ktorej sa hovorilo v návrhu zákona. Ja sám, ja sám som povedal ministrovi, lebo to bol minister, myslím, Erik Tomáš, že s takou sumou a s takými výdavkami na túto vec nesúhlasím. Takže za mňa určite tá suma neni taká vysoká, ako bola napísaná v zákone. Takže k tomuto zákonu.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Opäť ide o transpozíciu smernice o správcoch úverov a nákupcov. Poviem hlavné ciele návrhu zákona.
Rieši problematiku nesplácaných úverov, zavedenie nových inštitútov ako je napríklad správca úveru ako nový licencovaný regulovaný subjekt alebo nákupca úverov. Zvyšuje sa tu ochrana dlžníkov s tým, že bude po novom už musieť mať takýto nákupca overenú licenciu a dohľad Národnej banky Slovenska. Podpora rozvoja sekundárneho trhu a konkurencia s ňou, vytvorenie účinného efektívneho dohľadu nad cezhraničnými správcami úverov, odstránenie prekážok pre prevod nesplácaných úverov úverovými inštitúciami na nákupcov úverov, ktorí, pripomínam, že budú licencovaní Národnou bankou Slovenska. Chcem upozorniť, že v tom, v rámci tohto zákona bol podaný aj zákon, ktorým sa zjednodušujú podmienky pri žiadaní si o pomoc pri hypotékach, urobili sme, tak jak som v minulosti avizoval, boli tam rôzne administratívne problémy, keď niekto, poviem príklad, v minulosti si refinancoval svoj úver, tak úverové spoločnosti nepísali účel do jednotlivých zmlúv, našli sme riešenie a prístup, tí, ktorí možno prepadli sitom ešte aj do 1. 6. 2024, tak mnohí z nich sa kvalifikujú na pomoc štátu v prípade navýšenia úrokových splátok, to znamená do 1. 6. 2024, tí, ktorí refinancovali, budú môcť požiadať, resp. obnoviť svoju žiadosť tak, aby bol, im bolo po, aby, aby sa im dalo pomôcť.
Ďakujem pekne.