Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.
Ak dovolíte, kolegyne, kolegovia, v úvode by som sa vyjadrila k pozmeňujúcemu a doplňujúcemu návrhu pána poslanca Jarjabka, aby sme veci uviedli na správnu mieru, žiadam o vyňatie bodu 9 spoločnej správy na samostatné hlasovanie vzhľadom na bod 14 jeho pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu, ďakujem.
A teraz k meritu veci, k zákonu, o ktorom sa dnes hovorilo veľa a predpokladám, že ešte sa aj veľa hovoriť bude.
Aj v tomto návrhu zákona by sa určite dalo ešte veľa vecí vylepšiť a prax určite ukáže ďalšie potreby, v tejto súvislosti, ak dovolíte, predložím aj pozmeňujúci návrh, ktorý uvediem v závere rozpravy. Nedá mi ale nepripomenúť podľa mňa jeden z najvážnejších dôvodov, prečo vlastne došlo k okliešteniu vysielania RTVS, prečo verejnoprávna inštitúcia nedokázala rozbehnúť napríklad potrebné rekonštrukcie, nedokázala skvalitniť program, nedokázala vychádzať v ústrety divákom napríklad aj tým, že by zaplatila práva na lukratívne športové prenosy.
Má problém dostatočne sa postarať o jeden z klenotov slovenskej národnej kultúry a tým je archív, ktorý uchováva desaťtisíce diel, fonotéky aj filmotéky zvukových, obrazových nahrávok a dokumentov od začiatkov svojho pôsobenia Československého rozhlasu a vtedy ešte Československej televízie. Mimochodom, na budúci rok, vážení kolegovia, to bude rovných sto rokov, čo vtedy Československý rozhlas na Slovensku začal vysielať a o tridsať rokov neskôr začala vysielať aj vtedy Československá televízia.
Na otázku, prečo sme dnes v RTVS dospeli do situácie, ktorá si vyžaduje zmenu, je z môjho pohľadu pomerne jasná odpoveď, nedostatok zdrojov a neschopnosť ich zabezpečiť. Nechcem sa veľmi vŕtať v nedávnej minulosti, ale dovolím si predsa len zopár faktov, najmä preto, že nie všetci kolegovia tu sedeli a možno nie všetci mali čas sledovať podrobne, čo sa vlastne vtedy dialo. Z ročného rozpočtu RTVS okolo 100 miliónov eur im poslanci strany SaS v minulom volebnom období jediným nezmyselným rozhodnutím zobrali 77 miliónov. Zákonom, ktorý sa síce oficiálne volal zákon o zdanení osobitnej stavby, ale do ktorého autori naoko nenápadne vložili článok 4 a tým vlastne upravili zákon o RTVS a zákon o úhradách za služby verejnosti, teda zrušili jednoducho koncesionárske poplatky. Vtedy som ako jedna z mála vystúpila v tomto pléne a upozornila som na možné nenapraviteľné finančné škody, morálne škody, ktoré sa likvidáciou koncesionárskych poplatkov napáchajú. Bohužiaľ, túto zmenu poslanci za stranu SaS presadili s tým, že prijatie tohto zákona sa stalo podmienkou na schválenie rozpočtu, bolo to v decembri v roku 2022, všetci si to pamätáme, čo sme tu sedeli. Bolo to bez akejkoľvek diskusie, bez akéhokoľvek odborného stanoviska, bolo to neseriózne aj voči všetkým pracovníkom RTVS, ktorí teraz stoja na ulici. Vtedy som očakávala, vtedy som očakávala rozsiahle demonštrácie za záchranu verejnoprávnej RTVS, ale nedialo sa absolútne nič. Zákon väčšina vtedy koaličných poslancov schválila a rozpočet RTVS skrátili takmer o polovicu.
Ešte ak dovolíte, veľmi stručne a konkrétne poviem zopár faktov, ktoré RTVS stáli dohromady 50 miliónov eur, možno si to mnohí vtedy neuvedomovali.
Ďalší výpadok 25 miliónov eur, ktorý RTVS prináležal na základe zmluvy so štátom, je už teraz minulosťou. Touto zmluvou štát financoval výrobu a vysielanie rôznych vzdelávacích programov, programy pre deti, programy o zdraví, programy bezpečnosti o cestách, programy pre cirkvi, programy napr. aj pre národnostné menšiny, o ktorých dnes už tu reč bola.
Nebudem sa venovať zákonu o mediálnych službách, ktorý nadobudol účinnosť 1. augusta 2022 a okrem iného uložil RTVS povinnosť zabezpečiť titulkami alebo posunkovou rečou pre ľudí so sluchovým postihnutím, alebo hlasovým komentovaním pre nevidiacich, veľkú časť vysielania. Čo, samozrejme, RTVS musela splniť, ale stálo ju to a do roku 2026 ju to bude stáť ďalších 25 miliónov eur. Potom sa nečudujem, že podľa Finstatu, podľa portálu Finstat mala RTVS za rok 2023 prvýkrát v histórii stratu viac ako tri milióny eur, nedokázala utiahnuť obrovský kolos s programom, so zamestnancami, pretože sme im zobrali, minulá vláda Eduarda Hegera im zobrala desiatky, desiatky miliónov eur. Toto považujem za prvý zlý krok, ktorý viedol k tomu, že dnes tu vlastne stojíme.
To bola, vážení kolegovia, nebudem veľmi o tom ďalej hovoriť, pretože veľa z toho už bolo povedané, len naozaj zopakujem pre kolegov, ktorí tu vtedy neboli a nemali dôvod sa veľmi tomu venovať, aby vedeli, aká realita predchádzala dnešnému kroku. Považovala som to za nielen dôležité, ale aj za slušné, preto si myslím, že nový zákon o STVR by mohol situáciu vyriešiť sčasti, mohol by pomôcť a v tomto duchu teda predkladám aj moje dva pozmeňujúce návrhy.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Ľubice Laššákovej k vládnemu návrhu zákona o Slovenskej televízii a rozhlase a o zmene niektorých zákonov, tlač 278.
Odôvodnenie k bodu č. 1: STVR už v tejto chvíli prevádzkuje štyri televízne programové služby, ktoré majú logické a navzájom sa dopĺňajúce programové koncepty, pokrývajúce všetky sociálne a spoločenské vrstvy a skupiny obyvateľstva a nie je žiadny dôvod vytvárať legislatívne predpoklady na ich prípadné možné znižovanie o 50%.
Odôvodnenie k bodu č. 2: Prax ukázala, že funkčné obdobie generálneho riaditeľa je potrebné predĺžiť o rok z dôvodu zavŕšenia strednodobých projektov generálneho riaditeľa do reálnej aplikačnej činnosti v oblasti celkového rozvoja STVR. Tento model dĺžky funkčného obdobia generálneho riaditeľa je štandardne aplikovaný v mnohých členských krajinách, napríklad v Rakúsku, v Českej republike, v Maďarsku a v iných.
Teraz samotné znenie pozmeňujúceho návrhu:
1. V čl. I sa v § 5 ods. 1 písm. a) slová „vysielanie najmenej dvoch televíznych programových služieb" nahrádzajú slovami „vysielanie najmenej troch televíznych programových služieb".
2. V čl. I sa v § 18 ods. 4 slová „a trvá päť rokov” sa nahrádzajú slovami „a trvá šesť rokov”.
Skončila som, ďakujem.
