Videokanál poslanca

Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené panie poslankyne, páni poslanci, na úvod chcem povedať, že v doterajšej histórii si nepamätám, že by niekto na Slovensku spochybnil výsledky trebárs parlamentných volieb, a to je veľmi dobrá správa. My sme v minulosti urobili veľmi veľa pozitívnych opatrení a krokov, aby sme ešte sprehľadnili celý proces volieb. Viete dobre, že Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe, ktorú citovala aj moja predrečníčka pani poslankyňa Marcinková, dohliada na priebeh volieb. Sú to monitorovacie skupiny, ktoré chodia na dlhšie obdobie, a potom sú to najmä poslanci z jednotlivých členských štátov, ktorí chodia monitorovať ten volebný deň. A Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe za posledné roky vôbec nevysiela svojich delegátov, aby kontrolovali priebeh volieb na Slovensku. A to je veľmi dobrá správa. Zopakujem, nikto nás nemôže obviniť z toho, že chceme voľby falšovať alebo že nejakým nelegitímnym systémom sa dostávajú víťazi k moci. Ja si pamätám, a možno aj vy, že sme mali napríklad dvojdňové voľby parlamentné. Začínali v piatok, v sobotu. Dostali sme upozornenie, že najlepšia prevencia, ako predchádzať nejakému problému, je urobiť, aby voľby boli len jeden deň, a to sme splnili. To je a nikto nemôže obviniť niekoho, že počas noci tej volebnej sa niekto bude snažiť voľby falšovať. A mohol by som pokračovať, pretože si myslím, že v minulosti sa urobilo naozaj veľmi veľa, čo sa týka sprehľadnenia volieb.
A teraz čo sa týka ambície poslancov Národnej rady Slovenskej republiky za stranu SMER – slovenská sociálna demokracia, či sa vám to páči alebo nie, dámy a páni z opozície, je to naše legitímne právo. A vy takisto máte legitímne právo prichádzať s argumentmi, prečo je potrebné podľa vás zachovať voľbu poštou zo zahraničia. Ja osobne si myslím, že dnes tu stojíme pred pomerne dôležitým rozhodnutím, ktoré vráti slovenskému volebnému procesu elementárny poriadok a dôstojnosť. Naším cieľom je nahradiť neistý systém voľby poštou osobným hlasovaním na našich zastupiteľských úradoch. Voľby totiž nie sú e-shop, kde si objednávate tovar. A či sa vám to opäť páči alebo nie, tak tie charakteristiky volieb musia byť zachované všetky. To znamená, voľby musia byť nielen všeobecné, priame, rovné, ale aj tajné. A jednoducho my sa domnievame, že tá tajnosť pri voľbe poštou je naozaj ohrozená. A vy tvrdíte, že my obmedzujeme občanom Slovenskej republiky žijúcim v zahraničí možnosť zúčastňovať sa volieb. No nie je to pravda. A viete, a keby sme prišli do konca aj s návrhom, že zrušíme nielen voľbu poštou, ale zrušíme možno aj možnosť hlasovať na zastupiteľských úradoch, takisto by to bolo legitímne rozhodnutie a museli by sme to rešpektovať. A teraz vám chcem uviesť, že my nerušíme túto možnosť pre občanov Slovenskej republiky žijúcich v zahraničí, ale my ju rozširujeme. Budú sa môcť prvýkrát zúčastniť títo naši občania žijúci v zahraničí aj prezidentských volieb, doteraz to tak nebolo. A voľba poštou pri prezidentských voľbách je veľmi, veľmi náročná, pretože dobre viete, že prezidentské voľby sú dvojkolové a medzi prvým a druhým kolom prezidentských volieb sú len dva týždne. A to sa jednoducho nedá sprocesovať.
Čo sa ide, čo sa týka právneho piliera, viaceré vy, pani poslankyne z Progresívneho Slovenska, ste vlastne napádali tú opodstatnenosť založenú na nejakom právnom pilieri. No, musím vás sklamať, lebo tento návrh novely je v plnom súlade s európskymi štandardmi. Pretože ja osobne považujem za demokratický štandard práve osobnú voľbu. A do roku 2005 sme žiadne hlasovanie poštou nemali. Nikto vtedy nespochybňoval kvalitu našej demokracie. Sú viaceré krajiny, ktoré nepoužívajú voľbu poštou a sú to rešpektované demokracie. A spomeniem aj judikát Európskeho súdu pre ľudské práva z roku 2012, ktorý jasne hovorí, že štát má právo vyžadovať osobnú prítomnosť voliča a nejde o porušenie práva slobodne voliť. Európsky súd pre ľudské práva dokonca uznal, že zákonodarca má oprávnený záujem obmedziť vplyv občanov žijúcich v zahraničí na otázky, ktoré sa týkajú predovšetkým osôb žijúcich priamo v danom štáte. Myslím si, že tuná také najrigidnejšie rozhodnutie pri volebných zákonoch je v Dánskom kráľovstve. Ani z medzinárodného kontextu nenavrhujeme nič výnimočné, náš návrh neodporuje žiadnym európskym trendom. Práve naopak, Francúzsko poštovú voľbu zrušilo už v roku 1975 pre podozrenia z podvodov a Poľsko pristúpilo k jej zrušeniu v roku 2018. Ale, samozrejme, je to legitímne rozhodnutie každého štátu.
Ak niekomu na Slovensku skutočne záleží, predsa nemôže byť pre neho nejaký neprekonateľný problém raz za štyri roky si naplánovať cestu domov alebo ísť na konkrétny zastupiteľský úrad alebo generálny konzulát. Považujem to, nazval by som to, za spravodlivý test záujmu o dianí na Slovensku, v Slovenskej republike. Viete, spravodlivosť je v našom ponímaní jeden meter pre všetkých a doteraz to tak nebolo. Navrhujeme spravodlivý systém bez diskriminácie. Je nefér, aby občan v slovenskom meste alebo v slovenskej obci musel merať cestu do volebnej miestnosti, kým niekomu trebárs v Londýne alebo v Berlíne stačilo hodiť list do schránky. Zavádzame jednotný univerzálny režim, osobnú prítomnosť vo volebnom okrsku, kde sú členovia okrskovej volebnej komisie a kde voľby prebehnú naozaj legitímne za plentou.
Viete, je zaujímavé, že v tom roku 2023 požiadalo o voľbu poštou takmer 73-tisíc občanov Slovenskej republiky žijúcich v zahraničí a reálne sa vrátilo necelých 59-tisíc obálok. Viac ako 14-tisíc hlasov sa teda niekde v procese stratilo alebo nebolo doručených včas. Má to dva problémy. Prvý je, že občania Slovenskej republiky, ktorí prichádzajú do volebných miestností na Slovensku, sa rozhodujú v deň konania volieb. Častokrát sú ovplyvnení v posledných hodinách či minútach pred vstupom do volebnej miestnosti. Navyše, a naopak, občania Slovenskej republiky žijúci v zahraničí, ktorí požiadali o to, že sa chcú zúčastniť volieb prostredníctvom pošty, sa musia rozhodnúť niekoľko dní, niekoľko týždňov pred samotným konaním volieb. A ja chápem, že z toho množstva 14-tisíc ľudí si niektorí rozmysleli, že sa nechcú zúčastniť volieb, niektorí na to zabudli, ale mohlo sa stať aj to, že niektorí hlasovali, že vyplnili ten volebný lístok, hodili ho do poštovej obálky s vedomím a s istotou, že aj ich hlas bude započítaný, a mohlo sa stať, že vplyvom nejakých okolností a vplyvom pošty takéto volebné obálky neboli doručené.
Nový systém prináša tiež oveľa vyššiu mieru kontroly. Pri poštovej voľbe boli komisie prítomné až pri sčítavaní, teraz budú môcť politické strany delegovať svojich členov priamo na 75 zastupiteľských úradov a generálnych konzulátov, to znamená, budú dohliadať na celý akt hlasovania. A hlasovanie bude prebiehať v štandardných časoch a končiť bude najneskôr o dvadsiatej druhej hodine slovenského času. Myslím si, že dôstojnosť by nielen v tomto prípade mala stáť nad pohodlnosťou, mala by pred ňou dostať prednosť. Voľby nie sú administratívny úkon, ale vážne rozhodnutie. Hlasovanie pod slovenskou vlajkou dodáva aktu symboliku a váhu, ktorú korešpondenčná voľba postráda. Týmto návrhom posilňujeme legitimitu volebného výsledku a dôveru občanov v to, že každý odovzdaný hlas bol preverený a započítaný v súlade so zákonom.
Čo sa týka nejakých štatistík, tak trebárs z volieb do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2023 sa najviac zúčastnili občania Slovenskej republiky žijúci v zahraničí v Prahe, kde bolo doručených 23 486 obálok, v Londýne 6 238, v Berlíne 5 546 doručených obálok, vo Viedni 5 230 doručených obálok, v Berne 3 150, v Hágu 1 680, v Spojených štátoch amerických 1 640, v Belgicku 1 125, v Írsku 1 149 a posledné v desiatke je Dánsko, 907 doručených obálok. To znamená, v tejto desine sú také tie relevantné čísla, to ostatné je veľmi málo na to, aby ste mohli povedať, že by mohli byť voľby nejakým spôsobom ovplyvnené. Dokonca všetci občania Slovenskej republiky žijúci v zahraničí, keby sa rozhodli hlasovať, tak to vážnejším spôsobom nemôže ovplyvniť výsledky volieb na Slovensku.
Čo sa týka nejakých finančných prostriedkov, koľko to bude stáť, tak celkové výdaje trebárs z roku 2023 pri voľbe poštou zo zahraničia boli na úrovni 863-tisíc eur. Z toho informačný systém na registráciu bol 410-tisíc eur, kompletizácia zásielok pre voľbu poštou zo zahraničia 70-tisíc eur, poštové poplatky za zasielanie zásielok do zahraničia 363-tisíc eur, výdavky volebných komisií pre voľbu poštou 20-tisíc eur. A pre porovnanie, v súčasnosti, ak sa bude hlasovať na zastupiteľských úradoch a generálnych konzulátoch v tom roku 2027, tak celkové výdavky by mali byť na úrovni nejakých 533-tisíc eur. A to 125-tisíc eur je úhrada mzdových nárokov osôb určených na organizačnú a technickú prípravu hlasovania na zastupiteľských úradoch, 45-tisíc eur je úhrada poistného do poisťovní z objemu mzdových nárokov, 202-tisíc eur sú odmeny členom a zapisovateľom volebných komisií vrátane výdavkov na občerstvenie a 161-tisíc eur sú materiálne zabezpečenie volebných komisií, nájomné, prenájom za volebné miestnosti, doprava a tak ďalej, ďalšie nevyhnutné náklady. Len pre korektnosť uvediem, že zatiaľ čo pri voľbe poštou som hovoril o sume 863-tisíc eur, ak by bola zachovaná, samozrejme nebola by v tejto výške, pretože informačný systém na registráciu za viac ako 400-tisíc eur, tak by teraz nebolo potrebné vynakladať.
Na záver chcem povedať, že nikto z predkladateľov nemá záujem takýmto spôsobom negatívne ovplyvňovať výsledky volieb parlamentných na Slovensku alebo prezidentských a zopakujem tú podstatnú vec. Nateraz prezidentské voľby sa nedali uskutočniť pre Slovákov žijúcich v zahraničí cez voľbu poštou, po tom schválení tejto novely to bude možné. To znamená, my rozširujeme možnosť sa zúčastniť nielen volieb do Národnej rady Slovenskej republiky, ale aj volieb prezidentských.
Toľko fakty za náš poslanecký klub. Ďakujem pekne.

Ďakujem, pán predseda. Chcem upozorniť členov zahraničného výboru, že rokovanie sa uskutoční dnes o trinástej hodine v miestnosti č. 149. Ďakujem.

Pani poslankyňa, vy keď ste boli v detských časoch, vy ste museli mať veľmi rada pieseň od Darinky Rolincovej Až raz budem učiteľkou, pretože vy ste tu predviedli to, že my sme žiačikovia, ktorí majú len poslušne sedieť, nemôžu sa ani usmievať a vy nás tu budete mentorovať. Na začiatku ste mali celkom dobrý úvod, ale potom ste skĺzli do roviny poučovania, nadradenosti a zosmiešňovania politického oponenta. Je pravda, že v roku 2023 sa v programovom vyhlásení vlády ocitla veta alebo konštatovanie, že máme ambíciu rozšíriť voľbu poštou, čo sa týka prezidentských volieb. Ale, po prvé, tajnosť, ktorú vy spochybňujete, tu nie je zaručená pri voľbe poštou a druhá vec, nedá sa to technicky riešiť, pretože prezidentské voľby sú dvojkolové a rozdiel medzi prvým a druhým kolom týchto volieb je dvojtýždňový. A teraz ja nechápem vašu logiku, keď hovoríte a snažíte sa presvedčiť občanov Slovenskej republiky, osobitne tých, ktorí žijú v zahraničí, že im chceme zobrať právo voliť. Veď to nie je pravda, veď vy klamete v priamom prenose. My práve týmto návrhom zákona rozširujeme možnosť zúčastniť sa občanom žijúcim v zahraničí, aby mohli sa zúčastniť trebárs prezidentských volieb. A viete, už vynášate súdy dopredu, ale počkajme si a porovnajme trebárs, koľko občanov Slovenskej republiky žijúcich v zahraničí sa zúčastnilo v posledných parlamentných voľbách v roku 2023 a koľko to bude trebárs, keď schválime túto novelu zákona v roku 2027.

Rado, my dvaja máme vždy ambíciu viesť debatu, ktorá je konštruktívna, vecná, kultivovaná, založená na argumentoch a, žiaľ, viacerí poslanci z Progresívneho Slovenska nie sú schopní takejto diskusie a niektorým by som kryvdil, nájdu sa aj výnimky, ale oveľa pohodlnejšie je im byť útoční, vecní, vecní, nevedia, čo je urážlivé, a to je oveľa pre nich pohodlnejšie. Mňa teší, že si spomenul aj to, že viacerí poslanci z PS dnes využili možnosť vystúpiť v rozprave a nikto z nás ich pritom nerušil. Ale v piatok sme boli svedkami úplne niečoho iného. Keď si ty išiel predstaviť tento návrh zákona, tak najmä poslankyne z Progresívneho Slovenska neustále vykrikovali a rušili, ale mali pripravený ten svoj scenár a boli ochotné to doviesť do konca. Mrzí ma, že pri tom veľkom množstve vystúpení poslankýň a poslancov z Progresívneho Slovenska ani jeden v rozprave nedokázal viesť polemiku o tom najfundamentálnejšom, a to je tá charakteristika tých volieb, ktoré sú priame, rovné, všeobecné a tajné. A som veľmi rád, že si im to pripomenul. Veľmi dobre si všimol aj to, že v posledných parlamentných voľbách Slováci žijúci v zahraničí požiadali o voľbu a to číslo bolo vysoké. 73 000 voličov požiadalo, ale naozaj vrátilo sa necelých 59 000 a ja sa tiež pýtam. Áno, niektorí si to možno rozmysleli, niektorí možno zabudli, ale možno mohlo sa stať aj to, že niektorí tú obálku skutočne poslali a vinou pošty doručená nebola, ale toto tých ľudí v opozičných laviciach absolútne netrápi. A chcem ťa poprosiť, aby si nereagoval na invektívy, ktoré určite zaznejú v radoch poslancov z opozície, a zostal vecný akosi. Ďakujem. Pán poslanec

Vystúpení. Začnem prvou konkrétnou otázkou. Viete, kto prvý prišiel s návrhom zatvoriť zastupiteľský úrad v Kodani? Bol to minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Ivan Korčok, toho času váš zahraničnopolitický expert. Zhodneme sa minimálne na jednej veci, že je dobré, že od roku 2004 sme súčasťou Európskej únie, ale Európska únia je výnimočná v tom, že podporuje voľný pohyb osôb, vecí, tovarov a služieb. Potom nechápem vašu poznámku o tom, že veľa slovenských študentov študuje v zahraničí. A teraz neviem, či vám to vadí alebo je to dobré, lebo mne osobne je to sympatické, že máme šikovných študentov, ktorí dokážu študovať na zahraničných univerzitách. Ako, čo by ste chceli? Im zakázať, aby v takom veľkom množstve neodchádzali do zahraničia? Potom ste mali paralelu s tým, že keď na Slovensku sa volí napríklad v zariadení sociálnych služieb, že tam nie je plenta. Ale pani poslankyňa, vždycky s volebnou urnou idú minimálne dvaja členovia volebnej komisie a práve títo dvaja členovia majú garantovať tú legitímnosť a demokraciu. Viete, keby sme boli osamelým nejakým ostrovom v rámci Európy, ale veď je obrovské množstvo štátov, ktoré zrušili voľbu poštou, napríklad Francúzsko. Tak povedzte, je Francúzsko nedemokratický štát? Hovoríte o tom, že my len obmedzujeme. Ja napríklad hovorím, že my týmto návrhom zákona rozširujeme možnosť zúčastniť sa Slovákom žijúcim v zahraničí, ktorí niektorí platia dane na Slovensku, ale iní neplatia dane na Slovensku, že sa budú môcť napríklad zúčastniť aj prezidentských volieb. Pani poslankyňa Maciellová. Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

Názory sú absolútne legitímne, ale rovnako tak legitímne sú aj naše pohľady. Potom, čo som si vypočul, mám pre vás tri nie dobré správy. Tá prvá je, že či sa vám to páči alebo nie, voľby budú stále všeobecné, rovné, priame a tajné. Tá druhá zlá správa sa týka toho, že ak prejde táto novela, tak to bude znamenať koniec takzvanej obálkovej demokracie. A naozaj hlavná myšlienka je, že voľby nie sú e-shop, ale najvyšší výdobytok demokracie. A naozaj máme ambíciu nahradiť neisté posielanie obálok osobným a podľa mňa štandardným hlasovaním na zastupiteľských úradoch. A tretia zlá správa sa týka aj toho právneho piliera, pretože táto novela je v plnom súlade s Európou. Našu cestu potvrdzuje aj judikát Európskeho súdu pre ľudské práva z roku 2012, ktorý jasne hovorí, že štát má právo vyžadovať osobnú prítomnosť voliča a nejde o porušenie práva slobodne voliť. Európsky súd pre ľudské práva dokonca uznal, že zákonodarca má oprávnený záujem o medzikarp v občanoch žijúcich v zahraničí na otázky, ktoré sa týkajú predovšetkým osôb žijúcich priamo v danom štáte. A na záver, hovorili ste o tom, že by vás nikdy nenapadlo rozmýšľať o tom, že či v nemocniciach tí chorí, či by mohli mať obmedzené právo, ale vy beťár 1, keď ste o tom hovorili, tak ste o tom minimálne rozmýšľali. Ďakujem. Tam posadzuj.