Videokanál poslanca

vymazať rámček

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Ja by som len chcel poznamenať niekoľko vecí k tomu, ktoré ukazujú na to, že prečo táto rozprava a tento návrh je zvláštny a iný možno než tie návrhy predtým, ktoré sme preberali. Ako asi aj kolegovia si všimli aj z vládnej strany, vonku prebieha protest a toho protestu sa zúčastňujú ľudia naozaj zo širokého spektra kultúrnych ustanovizní. Naozaj to nie sú ľudia len, "z miest", ľudia len, ktorí robia súdobé súčasné umenie. Sú to ľudia, ktorí robia naozaj celé široké spektrum umení, tak ako celé široké spektrum umení podporuje FPU. A bolo by dobré, keby sme sa už akože to pochopili, že máme naozaj návrh, pri ktorom tá koalícia ľudí, ktorí kričia, že nie je dobrý, je tak široká ako nikdy predtým. Ako naozaj, že ak, ak tu máme ľudí z banskobystrického kraja z tradičnej kultúry a zároveň ľudí z bratislavských súčasných galérií, ktorí hovoria to isté o, podotýkam, o inštitúcii, ktorá vznikla za vlády SMER-u, a je ideovým dieťaťom ideového otca strany SMER, tak asi toto celé nie je v poriadku.
A ja naozaj že nerozumiem, prečo keď už aj v tejto budove za posledný mesiac prebehlo toľko konštruktívnych stretnutí medzi všetkými rôznymi aktérmi, medzi koalíciou, vládou, opozíciou, aj zástupcami umeleckej sféry a naozaj sme smerovali ku nejakému kompromisu, či by nebolo naozaj dobré, aby sme niektoré naše návrhy boli schopní prijať tak, aby s tým boli všetci spokojní. Ja si myslím, že nemusí byť všetko politický handel, nemusí byť všetko koaličná matematika. Môžu byť niektoré veci výsledkom toho, alebo urobené s cieľom toho, aby naozaj to dopadlo dobre, aby boli všetci spokojní.
Ďakujem pekne.

Kolegovia, kolegyne, dobrý deň. Nebudem hovoriť dlho, lebo odznelo toho celkom dosť. A dovolíte, ak ja predtým, než prejdem k tým vecným argumentom, ja by som sa veľmi rád vyjadril k tej rozprave, ktorá tu zatiaľ prebieha. Budem to považovať za naozaj dôležité, ak dovolíte, že môžem povedať niečo, čo, čo považujem za dôležité a myslím si, že je to dôležité preto, ako tento parlament funguje a kde sme sa ako parlament, Slovensko v roku 2024 dostali.
A ja si pomôžem slovami pána podpredsedu Danka, ktorý vystúpil ráno, ja to myslím úplne vážne. Vystúpil ráno a povedal, že dúfa, že tu budeme mať vecnú a konštruktívnu diskusiu. Povedal, že dúfa, že sa nebudeme vyvyšovať jeden nad druhých, a to ja som mu povedal, a myslím, že to povedala aj kolegyňa Jaurová, mňa teda tie osobné útoky nebavia. Ja ako kolegovia, ktorí sú so mnou možno vo výboroch, alebo nejako so mnou interagujú, myslím si, že vedia, že ja sa s ľuďmi bavím konštruktívne a normálne. Myslím si, že všetci sme tu zvolení legitímni poslanci a poslankyne Národnej rady. Myslím si, že tu reprezentujeme tú spoločnosť takú, aká je, môže sa nám to páčiť, môže sa nám to nepáčiť, ale takáto Slovensko je ako krajina.
A viete, najprv, teda doobeda vystúpil pán Blaha a pán Taraba, okej, k tomu sme si niečo povedali, ja to beriem viac ako taký folklór, proste predvolebný marketing, čísla na sociálne siete, ale viete, pani poslankyňa Kramplová, a to vaše vystúpenie za SNS, to sa ma teda akože naozaj že extrémne dotklo.
Nie kvôli mne, ale kvôli 530-tisíc ľuďom, ktorí zvolili 32 poslancov a poslankýň Národnej rady za Progresívne Slovensko do Národnej rady.
A ja môžem nesúhlasiť s národnými myšlienkami, však viete, že akože nesúhlasím, môžem si myslieť čokoľvek o politickej minulosti SNS, a to je jedno, to je, proste to tak patrí. Ale napríklad o 12.30 h ja som nemal možnosť počúvať pani ministerku, je mi to ľúto, lebo ja som bol práve v diskusii s pánom Michelkom a na záver tej diskusie sme si normálne podali ruku. Súhlasíme-nesúhlasíme, okej, išli sme ďalej. Povedali sme si svoje.
Ale prepáčte, kolegovia, kolegyne, že povedať, že tu je že liberálna stoka? Ja to ani nepoviem na záznam, aby sa to nedalo vytrhnúť z kontextu, keby som to ja povedal naopak, toto slovo a poviem národné. Predstavte si, že som to povedal. Keby som povedal, že vo vašej DNA je robiť všetky tie zlé veci, ktoré ste povedali, pán poslanec Farkašovský, napríklad. Tu to povedala pani Kramplová. A keby som ja povedal, že vy máte nejakú DNA, ktorá je nejaká, ako by som si to ja dovolil povedať? A prepáčte, ale to, čo ste tu, pani poslankyňa Kramplová, ja vám to hovorím v dobrom, s kľudom, my sme nemali možnosť spolu ani nejako sa stretnúť, ale vnímam vás tu, rešpektujem, ale že toto sa naozaj nerobí. Toto je cesta že do pekla. Lebo ak vy si o nás myslíte, že sme devianti a neviem čo, okej, fajn, myslite si to, môžme si to tu vydiskutovať, ale vy si to myslíte aj o voličoch tejto strany? Že ako my tu chceme fungovať s prepáčením ako v jednej republike? Normálne vedľa seba.
Ja som bol včera na stretnutí, o ktorom nebudem hovoriť akože do detailov, kde, s predstaviteľmi Policajného zboru, kde sa hovorilo o tom, že aké sú bezprecedentné proste napätia a útoky na poslancov a poslankyne Národnej rady krížom, krížom politickým spektrom. Boli sme tam predsedovia za každý klub a sedel tam šéf Úradu na ochranu ústavných činiteľov a hovoril nám, že toto sme tu ešte nezažili, čo máme. A potom vystúpi v Národnej rade niekto a povie, že tu sú devianti? To čo sú tridsiate roky? Päťdesiate roky? Osemdesiate roky? Kde sme?!
Ako naozaj, kolegovia, prepáčte mi, ale že mňa to desí a ja viem, že proste sme tridsať rokov možno po tejto ceste sem došli, my sme po nej, teda ak dovolíte, nekráčali úplne, ja úplne chápem, že mnoho, mnoho sa tu stalo zlého na každej jednej strane, ale ja by som vás veľmi chcel poprosiť, že prosím, vráťme túto diskusiu na nejakú normálnu úroveň. Poďme sa baviť, prosím, vecne. Aj ten, a ja tomu rozumiem, že niekedy je to nepríjemné, niekedy je to ostré, sú tu aj osobné antipatie, a ja proti pani ministerke, ja s ňou nesúhlasím, nepáči sa mi jej štýl, ale rešpektujem to, že je ministerka kultúry, a to, čo sme sem priniesli, je desať vecných bodov, o ktorých sa môžme baviť. A rozhodne sa to a je to okej. A takto by to malo byť.
Ale ja nebudem hovoriť ani o pani Kramplovej, ani pánovi Farkašovskom, ani o pánovi Dankovi, že má nejakú skazenú DNA, je deviant a rozkladá túto republiku a všetky tie veci, ktoré sa tu povedali, lebo to je cesta do pekla.
Takže toľko, prepáčte, za mňa. Naozaj ako je štvrtý týždeň schôdze, je, hovoria sa tu už také veci, že sa nestíham čudovať a najviac ma na tom desí to, že už sme to začali považovať za normálne. Toto nie je normálne, kolegovia. Toto nie je normálne. Prestaňme s tým!
A teda poďme len k veci a ja už budem veľmi krátky. O čo by mala byť táto diskusia? Mala by byť o platoch, kultúre, ktoré sú zlé. Mala by byť o tej infraštruktúre, ktorá je hrozná a bola hrozná aj za tých liberálnych vlád, ktoré na to kašľali a bola zlá aj za tých národno-sociálnych vlád, ktoré na to kašľali, a mne je to ľúto, že opäť proste namiesto toho, aby sa s tým rezortom niečo robilo, tak je, opäť je predmetom nejakých politických hádok, šarvátok a že z toho tam ide veľmi málo.
Že všetkých tých desať dôvodov, ktoré sme priniesli, robí to, že na sektore, na ktorom podľa mňa možno najviac záleží ľuďom v parlamente ako kedy záležalo, že to je najviac poslancov, ktorí nie sú ani priamo z rezortu, ale naozaj, že sa tej téme venujú, čoho svedkom je to, že už máme tretí deň diskusiu o kultúre za túto schôdzu, tak by sme s tým niečo mohli robiť. A naopak, opäť sme padli do toho, do toho, ja nechcel som povedať, bahna alebo osočovania a tak ďalej.
Myslím si, že ak naozaj, že nejakým spôsobom táto schôdza dopadne, nejakým spôsobom dopadne to odvolávanie, však asi tušíme, že ako to je, ako to bude, tak prosím, keby sme sa od tohto mohli odraziť a podobne, ako sa nám to darilo napríklad pri tej diskusii o FPÚ, ktorá napriek všetkému už nech dopadne, ako dopadne, ukázala, že sa tu vieme baviť o niektorých veciach, tak keby sme to v mene tých ľudí, ktorí robia v tej kultúre, mnohých ich tu poznáme, a v mene tých rozpadajúcich sa hradov, zámkov, osvetových centier, galérií, všetkého, od národného po súčasné, keby sme sa im začali venovať namiesto toho, aby sme si tu urobili festival osočovania, lebo naozaj to sa už nedá počúvať.
Rešpektujeme, že ste vyhrali voľby, nikto k tomu, nikto k tomu nepovie ani mäkké F, môžte si určovať priority, môžte si určovať aj národné priority, to je absolútne úplne v poriadku, len, prosím, vedzte to, pamätajte na to, že tu aj za štyri roky budeme žiť v jednej republike, že tie inštitúcie všetky netreba vyhodiť do vzduchu, ale možno by sme ich mohli zveľaďovať, rozvíjať, posúvať niekam ďalej. Bavíme sa tu napríklad o inštitúcii, ktorú založil pán minister Maďarič, národný minister, konzervatívny minister a my sa, my, nám na nej záleží rovnako, akoby mohlo záležať aj kolegom na druhej strane. Poďme to tu rozvíjať, poďme tu spolu vedľa seba normálne žiť. Prosím vás, len nerobme, proste nerobme z tohto ako totálnu, totálnu stoku, lebo je mi to proste veľmi ľúto.
Prepáčte, že takto osobne, emocionálne, ale, ale myslím si, že máme na viac.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

(prosím o výmaz rečníka)

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci, v zmysle § 9 a) rokovacieho poriadku, podľa ktorého sa majú poslanci správať podľa slušných mravov a tak, som dal taký návrh a naozaj v dobrom, pán podpredseda, že ja viem, že máme vyhrotenú ostrú diskusiu, to je fajn, ale keby ste mohli usmerniť poslancov, aby nespomínali ľudí, ktorí nie sú tu v miestnosti. Akože to už, to už mi príde kúsok za hranou, že naozaj ako, ak referujeme na konkrétnych ľudí, ktorí proste pracujú v občianskom sektore alebo v mimovládke, alebo hocikde inde, ktorí tu nemôžu sa vyjadriť, tak aspoň keby toto sme si nechali ako, ako pre seba.
Majme tu politický súboj medzi sebou, ale neťahajme do toho ľudí, ktorí sa nemôžu ozvať. Ďakujem pekne.
(Potlesk.)

Pán podpredseda povedal, že spadneme zo stoličky a budeme ostro reagovať na všetko možné, čo povedal, ale viete, ja som si tak uvedomil, že to je vlastne úplne jedno. To je úplne jedno. Vlastne to, čo sa tu teraz stalo, bolo také akože krásne dramatické pásmo, pravicový populizmus level 2024 a taká súťaž medzi pánom Tarabom a Blahom, že kto to lepšie dá. Teda ja za mňa musím povedať, že pán Blaha to dal lepšie než pán Taraba, podľa mňa akože viac do toho išlo srdiečka, to treba zas povedať, neviem, Zora potom môže povedať viacej k tomu.
Ale viete, že čo je na tomto naj, najsmutnejšie celé? Že to je úplne, úplne jedno, lebo pán Blaha, čo tu predvádzal, to on, on tomu neverí naozaj, však my tu aj niektorí z nás dlhšie poznáme pána Blahu, my si ho pamätáme, my vieme, aké knihy on číta, my vieme, na aké školy sa on snažil dostať, my vieme proste, aký, aký je to človek normálny, keď sa s ním bavíme. Viete a mne to aj bolo aj tak ľúto, lebo tu kolegovia tak kývali tak hlavou, že dobre, dobre vraví, dobre vraví.
A mne to bolo až tak ľúto, lebo, kolegovia, ale on tomu neverí. On tomu naozaj neverí. Viete, že to, to bolo len, to je akože. Toto bolo normálne, že to bolo, že to bolo takí že ako džezmeni, keď idú na koncert a začnú tak džemovať a to bolo že meštiaci, bohaté rodiny, ja neviem, umelá inteligencia, ESET, to bolo, to bolo že to bolo v niečom akože naozaj krásne, ale, kolegovia, on tomu neverí, to je akože. On to robí kvôli tým číslam, jemu to funguje. Jemu keby vyhovovalo hovoriť o sedemdesiatich troch rodoch, Ľuboš Blaha bude prvý, ktorý tu bude hovoriť, že má byť sedemdesiattri rodov, má tu byť osemdesiatpäť záchodov. Ja vám to garantujem.
A, kolegovia, takému človeku vy tu kývate hlavou. Však to je úplne jedno, čo on tu vraví. O čom je táto diskusia potom, kolegovia a kolegyne?
A viete, o čom neni tá diskusia? O kultúre. Akože je 10.45 a o čom sa tu bavíme? O tom, že tu performujú vaši proste lídri kandidátok? Ani slovo o platoch v kultúre, ani slovo o infraštruktúre, ani slovo o tom, čo bolo v tom odôvodnení. Tak nech sa páči, komu tu ide o kult... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
(Potlesk.)

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci, no ja vždy po takomto vystúpení rozmýšlam nad tým, že aké to je byť Tomášom Tarabom, prepáčte, že aké to je byť človekom, ktorého základným politickým prínosom je rozdeľovať, kde sa len postaví, to len rozdelí. Celá vaša kariéra, prepáčte, pán minister, ako ja, ja nechcem tu takto, však aj sme diskusiu sme spolu zažili, aj vás dlhšie sledujem, že naozaj váš modus operandi je nie povedať niečo konštruktívne, niečo v prospech veci, ale ísť proti niekomu. Kultúrnici, mimovládkari, ochrankári, Bratislavčania, Košičania, Hornozemčania, Dolnozemčania, to je jedno, vy proste, keď viete, keď je zle, tak proste urobíte ten rez a poviete, ja som ten správny, vy ste všetci ten zlý, vy ste proti národu, ja som za dobré. Fakt akože pán minister, ak toto je váš prístup k politike, toto je akože neustále rozsievanie konfliktov, ja chápem, že vám doba praje, ale ja si myslím, že dejiny to budú súdiť nejakým spôsobom, vy si sám píšete svoj príbeh, ak toto je váš príbeh, nech sa páči, ak sa ráno viete na seba pozrieť do zrkadla, nech sa páči, fajn, hej? To, to neviem, to už čo sa na to viacej dá povedať. Lebo vidno to aj v tom, že vaša obsesia nonstop tým, že vy, my hráme za našich, vy hráte za vašich, a my chceme a vy chcete odseknúť od našich a dať vašim, to kde sme?
Však predsa o tej diskusii o FPÚ tu dookola aj s kolegami z HLAS-u a neviem z každej ďalšej strany, aj koaličnej, sme hovorili o tom, že sa bojíme, že ten systém nebude fungovať pre nikoho, keď sa rozpadne. O tom je tá diskusia, tak, prosím, akože prestaňme tu kádrovať ľudí, poďme sa baviť o tom, o čom by sme sa mali baviť, že kultúra bola 30 rokov na konci zoznamu priorít, že sú tam hrozné platy, že je tam hrozná infraštruktúra, že na ňu každý roky kašlal, a namiesto toho sme opäť v tom istom mieste. Tak o tom by mala... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci, a skúsim konštruktívne.
A ja teda súhlasím s pánom Dankom v tom, že naozaj na nejakej ľudskej úrovni takto mimo kamier ja s pánom Dankom nemám problém komunikovať a myslím si, že je to veľmi konštruktívne. Takže ja zareagujem, zareagujem tiež konštruktívne.
Len viete, pán Danko, že jedna vec, ktorú ste povedali vy sám, že polarizujeme spoločnosť, hej? A viem, že to vravíte, máte ten pocit, ale potom keď zároveň v tom prejave poviete, že my rozkladáme tú spoločnosť. A ja, ja niekedy nad tým rozmýšľam, či vy tomu naozaj veríte, alebo či to je len nejaká figúra, lebo podľa mňa viete, že ak vy si naozaj o nás myslíte, že našou akože misiou v politike je rozložiť spoločnosť, tak to je veľmi polarizujúce. A ja neviem, podľa mňa ako viete, že to je v jadre toho celého, čo ste povedali, je taký základný predpoklad.
Ale inú vec vám poviem, pán Danko, lebo ja viem, že vám veľmi vadí, že my si uzurpujeme múdrosť, čo ja si nemyslím. Ale potom ja vám poviem, že mne veľmi vadí, že vy si uzurpujete lásku k národu a národnosť. Akože, že tú lásku k tomu, že vy jediní na tejto strane miestnosti ste tí, ktorí proste to tu majú radi, vám na tom záleží, a my ako keby sme to robili len z našich nejakých osobných dôvodov alebo neviem, že sme platení nejakými mimovládkami, alebo nás dirigujú médiá. A to tiež sa mi nepáči. To potom buďme fér, že ak vám vadí to, že my máme patent na múdrosť, tak prosím potom nehovorte o tom, že vy máte jediní lásku k národu. Lebo ja som si istý, že takisto ako na tej strane miestnosti sú ľudia, ktorí to myslia dobre, tak ja teda minimálne viem, že sú v našom klube všetci poslanci a poslankyne, ktorí proste možno vychádzajú z rôznych ako keby pohľadov, názorov, ale myslia to tu dobre. A myslím si, že by tá diskusia mala byť o tom, že ako urobiť Slovensko lepšou krajinou a nie o tom, že sa tu budeme obkydávať. Ak o tom je ten návrh a tak bol aj prednesený, o konštruktívnych technických bodoch, o ktorých sa poďme baviť.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Ja som povedal, že je stále dôležité sa vrátiť k jadru nie toho, čo bolo v zákone, lebo to je úplne jedno, čo sa presne napísalo do toho návrhu, však to vidíme v tomto procese, ale vlastne k tým témam, ktoré odznievali aj, aj počas tej rozpravy. A to je napríklad to, že je nízka reprezentácia ľudí z regiónov v tých výberových komisiách odborných, alebo že teda nedostatočná podpora pre projekty mimo, mimo Bratislavu. Ako jednak že by sme sa mohli baviť o tom, aké sú tie samotné čísla a aká je tá realita, však o tom kolegyne Kleinert a Jaurová hovorili dosť.
Ale ja by som sa možno spýtal predkladateľov, že akým spôsobom ten pozmeňujúci návrh, ja už neviem, ktorý nakoniec ostane v tom návrhu, rieši ten samotný problém, lebo ak naozaj náš problém je v tom, že máme málo ľudí z regiónov v komisiách, čo je vec, o ktorej by sme sa mohli baviť, že taká je, alebo bavme sa o tých príčinách a čo preto môže fond spraviť, aby ich tam bolo viacej, tak akým spôsobom ten pozmeňujúci návrh, ktorý teraz priniesol pán poslanec Michelko dnes do pléna, to, ten problém rieši. Preto je, naozaj že mám problém s niečím, ani neviem, zlomil som si nohu, ale ja idem brať lieky na chrípku, hej. Proste ja mám pocit, že to je absolútne jako až, až absurdné, v akom stave sa tu o týchto veciach rozprávame.
A mne je to ľúto, že my sme dospeli do bodu, kedy už tie legislatívne pravidlá a proces tvorby legislatívy už, na tento už kašle každý. To už naozaj že prvé čítanie, niečo druhé čítanie, pozmeňovák, pozmeňovák druhý, k pozmeňováku pozmeňovák. Je to ako naozaj, bol by som rád, keby ten základ, akože bavíme sa o kultúre a možno taký základný prejav kultúry poslancov a poslankýň by mohol byť to, že rešpektujeme aspoň základné pravidlá tvorby zákonov, a to v tomto prípade naozaj neplatí.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Musím povedať, že mám takú, taký pocit húsenkovej dráhy z tejto diskusie a celej rozpravy k tomuto návrhu, lebo najprv to začalo veľmi zle, takým tým zvláštnym pocitom toho, toho prvé... Pamätáte si ešte, keď sme boli v prvom čítaní dávno, dávno, kedy tento návrh bol o nejakých dvoch členoch dozornej rady, kedy sme vraveli, že to bude zlé. Potom teda prišlo to druhé čítanie, prišiel prvý pozmeňovák, potom ale ja musím povedať, ja chcem naozaj oceniť všetkých kolegov v tomto pléne z obidvoch strán politického spektra sme mali podľa mňa veľmi pozitívnych pár dní diskusiu o tej, o tejto veci. Podľa mňa to bolo dobré, podľa mňa by takto mohol fungovať ten parlament, že keď aj spolu politicky nesúhlasíme, tak chápeme, že z rôznych koncov politického spektra sa vieme na niektorých veciach zhodnúť.
A ja len upozorňujem, ja si nepamätám, kedy bola zhoda medzi ľuďmi, ktorí prichádzajú povedzme z prostredia národno-konzervatívneho a liberálno-progresívneho na tom, napríklad že sú niektoré verejné inštitúcie bez ohľadu na to, že, že z ktorej strany sme, tak za nimi stojíme. A ja som to videl v tomto bode, ja som sa to snažil aj všetkým kolegom vysvetľovať, že pozrite sa, ako sa to stane, že sú poslanci aj z SNS, aj zo SMER-u, aj z HLAS-u, aj z PS, aj z SaS, ktorí si o jednej veci myslia to isté. Však máme tu fungujúcu, dobrú verejnú inštitúciu, ktorá akože jasné, že aj tak ako pri každej z nich sa dá zlepšovať, ja si myslím, že tu padli výborné, zaujímavé argumenty aj z HLAS-u, ja to nemám problém povedať na záznam, aj z SNS, aj z... aj z... aj od nás, ktoré by zlepšili tento návrh. Tak ja nerozumiem, prečo z tohto musíme robiť tento guľáš, ku ktorému sa ešte neskôr dostaneme, že namiesto toho, aby sme pracovali ako parlament s niečím konštruktívnym, tak zase ideme ku gulášu. A myslím, že si ešte o tom veľa povieme v tejto rozprave.
Ďakujem pekne.