Videokanál poslanca

Vážený pán predsedajúci, veľmi pekne ďakujem za slovo. Mám tu pripravených zopár strán, ktoré by som rada predniesla, ale ešte predtým musí povedať k vám, ktorí teda tak vehementne bojujete proti mne, mať takú predstavu, keby ste vy boli pri moci, a vy, pani Jaurová, ako ministerka kultúry, ja neviem, čo by bolo s nami ostatnými, ktorí by sme si dovolili mať čo i len trošku iný názor.
Keď sa pozriem tam na vás, na tú vašu stranu, vy tam hajlujete, jeden mal HIV, ďalší bije nadriadených, ste tam pekná skupina. A keď tu povie môj kolega o tom, čo vy stále hovoríte, že to je to právo, dve ženy aby mali deti a dvaja muži aby mali deti, a keď vám ten môj kolega, už nie jeden a jediný, povie, že dobre, tak to nám ukážte, ako je to možné, tak vy sa začnete smiať. Nič iné neviete. Viete iba ponižovať, hovoriť o tom, akí sme neprofesionálni, arogantní.
Pozdravujem aj pána Pročka, budem sa venovať aj pani Milanovej a špeciálne kaštieľu Budmerice a zmluvám, ktoré máme pri sebe, len neviem, či bude korešpondovať potom to tričko, ktoré máš, Jožko, na sebe. Takže budem vždy... (Reakcia z pléna.) Ešte nemáš slovo. Budem vždy pri takýchto príležitostiach pripomínať... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Gašpar, Tibor, podpredseda NR SR
Pán poslanec, nechajte, nechajte pani ministerku. Prihlásite sa potom do rozpravy, môžete rozprávať, koľko budete chcieť, dobre? (Reakcia z pléna.) Ale nebudete reagovať. Oslovujú sa pri vystúpení rečníka viacerí a nikto nereaguje. Až potom. (Reakcia z pléna.) Nebudeme diskutovať.
Pokračujte, pani ministerka.

Šimkovičová, Martina, ministerka kultúry SR
Budem vždy pri takýchto príležitostiach pripomínať, že občania rozhodli v slobodných a demokratických voľbách, aký koncept kultúrnej politiky štátu dostane prednosť, či ten váš agresívny, progresívny, alebo teda tradičný, opierajúci sa o národné tradície, skutočné umenie, morálku a podporu skutočného nadania a talentu, preto dokumentom, ktorým sa vo svojej činnosti Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky riadi a bude riadiť, je programové vyhlásenie vlády, pričom základným atribútom je dodržiavanie zákona.
Na Slovensku existujú tisíce umelcov a umelecky cítiacich ľudí, ktorí nás v tomto úsilí podporujú, lenže (povedané so smiechom) ich názory a postoje sa nedostávajú v takom rozsahu do verejného priestoru ako tie vaše, pretože väčšinu mediálneho priestoru ovládajú progresívne, tzv. mienkotvorné politické tlačové orgány.
Chápem, že vo vašom vnímaní ako euroobčanov či svetoobčanov je národný štát a národné cítenie taká neprijateľná konštrukcia. Často sa vysmievate ľuďom, ako aj teraz v tom prejave, ktorí sa prezentujú hrdosťou na svoju slovenskú národnosť, vlastný štát alebo jeho symboly. Takto to tu funguje. My ešte len niečo začneme robiť, a skôr než má dielo či projekt nejakú finálnu podobu, skôr než je to vonku, mediálne a, samozrejme, s vašimi komentármi a interpretáciou je toto dielo okamžite zdehonestované a zosmiešnené. Ponižujete a zosmiešňujete, neviete argumentovať, iba zosmiešňujete všetko, čo nie je v súlade s vaším videním sveta. Vy sa vysmievate ešte aj zo štátnych symbolov, vy sa vysmievate z hymny. Naša hymna dostane nový šat, pretože po tých rokoch si to právom zaslúži.
Môj názor a postoj mojich spolupracovníkov je jednoducho iný ako ten váš. Spočíva v tom, že národný štát má korene v konkrétnej kultúre, má svoju históriu a vekmi, generáciami predkov vyprofilovanú morálku, ktorá je vystužená spoločenskou dohodou a stáročiami skúseností. Slovenky a Slováci a tiež občania našich národnostných menšín chcú podľa tohto žiť a pracovať. Moderne, ale súčasne tradične, teda podľa vlastných, a nie podľa zvonku importovaných pravidiel.
Váš jednoznačne západný progresívny koncept, ktorý s veľkým lomozom pretláčate, podľa môjho názoru znamená, že prestávate rešpektovať a zastupovať ľudí vo vlastnom štáte. Jednoducho vy nemáte záujem vnímať ich potreby a chcete nás všetkých nasilu nejakým spôsobom pretvárať. A práve preto zažívate prirodzený odpor ľudí k vami vnucovanej migrácii či podpore vojny. Občania pociťujú dešpekt k umelo pretláčaným ideológiám LGBTI a rodovej rovnosti, teda k tomu, čo necitlivo až agresívne presadzujú vaše elity a vami inštruované, inštruované (zopakované s dôrazom) a organizované politické mimovládky. Úplne prirodzený nesúhlas s takýmito postojmi vy arogantne odsudzujete. Vy a vám naklonené médiá, tzv. hlavného prúdu, takýto pud sebazáchovy zdravej spoločnosti príkro označujete ako prejavy xenofóbie, homofóbie, nacionalizmu či dokonca neofašizmu, pritom nechcete pochopiť, že ide len o prirodzený obranný reflex ľudí proti hrubému manipulatívnemu nátlaku a hrozbe straty prirodzenej podstaty väčšiny národa.
A pri tejto príležitosti zopakujem z tohto miesta, čo som už niekoľkokrát povedala, že mňa nevyhodili z televízie Markíza, v ktorej som pôsobila, ale bola tu dohoda, že buď sa ospravedlním migrantom, ktorí k nám vtedy vo veľkom húfe išli, alebo dostanem ročné odstupné. A preto som toto teplé miestečko nechala tak a odišla som sama, pretože som sa nechcela ospravedlniť za to, že som si dovolila zdieľať na Facebooku, že k nám idú húfmi, ale ani jedným jediným slovkom som sa nevyjadrila, iba som zdieľala, že k nám idú, a za toto som bola označená istým denníkom, že som xenofób a rasista. Takto to u nás chodí. To bol len začiatok.
Odpoviem vám, vážená pani Jaurová a ctená opozícia, na niektoré zavádzajúce konštatovania, ktoré obsahuje vaše odôvodnenie k návrhu na vyslovenie nedôvery ministerke kultúry Slovenskej republiky tak, ako ste ho predložili do Národnej rady Slovenskej republiky.
Poďme teda poporiadku. Tvrdíte, že rezort kultúry sa dostal na pokraj rozkladu, čo vníma nielen odborná, ale i laická verejnosť. Prvé manipulatívne tvrdenie, ktoré sa vôbec nezakladá na pravde. Vážení, nič nie je v rozklade. To je len to, že o funkcie prišli niektorí vaši kamaráti v štátnych inštitúciách. A prišli o ne celkom oprávnene, pretože preukázateľne nezvládli riadenie organizácií, ktoré im zverili do rúk bývalí ministri kultúry. A súčasne ďalší vaši priatelia v politických mimovládkach sa obávajú, že im postupne vyschne zdroj štátnej podpory z rôznych fondov, na ktoré sú roky doslova prisatí ako pijavice. A tak zvolávate protesty na námestia, organizujete štrajkové pohotovosti. To všetko dokonca robia otvorene aj niektorí naši revolučne naladení zamestnanci v Slovenskej národnej galérii, v Slovenskom národnom divadle, v Slovenskom centre dizajnu, Slovenskom literárnom centre či Divadelnom ústave. Hryzú ruky, ktorá ich kŕmi, to je také dosť surrealistické. Mimochodom, dnes už veľmi jasne vidíme štruktúru a systém, ako perfektne, a fakt musím uznať, že perfektne to máte cez vybrané mimovládne organizácie organizované. Najagilnejšia je tzv. Otvorená kultúra, organizácia priamo napojená na medzinárodné zdroje a, samozrejme, aj na nadáciu otvorenej spoločnosti Georga Sorosa. Ten krik a hystéria nie sú samoúčelné. Pripomeniem verejnosti, že pod zámienkou podpory tzv. nezávislej kultúry v posledných rokoch odišlo z fondov do vašich spriaznených mimovládnych a neziskových organizácií vyše 150 mil. eur. Áno, počujete dobre 150 mil. eur. A skutočný prínos pre slovenskú kultúru? No, nevidíme žiadny. Za 150 mil. eur, by sme mali nové Národné divadlo alebo dve moderné národné múzeá, či 10 špičkových depozitárov, ale my nemáme nič. Zato vaši kamaráti a rodinní príslušníci si tvorili nezávislé umenie, len akosi nevidíme nikde hmatateľný prínos tejto ich umeleckej činnosti. Vytvorili ste tu deformovaný mechanizmus, ktorý živí politicky angažované mimovládky progresívneho charakteru. Mechanizmus, ktorý podporuje a živí rôznych akože umelcov takej pochybnej úrovne, a rôznych akože expertov na hoaxy a dezinformácie. Tvrdíte, že ochraňujete demokraciu, teda vládu ľudu, v prospech ľudu. Vaším zámerom je ale úplný opak.
Činnosť rozličných mimovládnych organizácií už tak prerastá cez štátny aparát v rezorte kultúry, že vlastne zabraňuje riadnemu výkonu štátnej moci. Navonok deklarujete, že ste zástancovia slobody vyjadrovania, nezávislej tvorby a umenia, ale vaša urputná snaha je uchopiť štátne peniaze a štátnu moc prostredníctvom tzv. transparentných schém pomoci pre svoje mimovládne organizácie a vami protežovaných činnostníkov v kultúre. Je to vážna deformácia systému štátnej moci, kedy sa vlastne zvolení zástupcovia občanov Slovenskej republiky majú podriadiť diktátu vami určených mimovládok a majú držať hubu a krok, aby systém vašich ľudí a organizácií mohol v pokoji cicať štátny rozpočet ďalej a ďalej. Tu nejde o žiadnu ochranu slobody umeleckej tvorby. Vám ide len o ochranu vašich mimovládnych organizácií a pijavíc, ktoré sú roky prisaté na verejné financie.
Lenže toto sú, dámy a páni, peniaze nás všetkých, všetkých daňových poplatníkov a zväčša sú to dane ľudí, ktorí si neželajú agresívnu LGBTI propagandu a podobné čudné experimenty v slovenskej kultúre. Títo vaši ľudia, vaše organizácie si až doteraz v pohodičke žili a ešte stále žijú z týchto štátnych zdrojov. Bez akejkoľvek kontroly, bez akýchkoľvek relevantných výsledkov svojej činnosti.
Postupne vo verejných fondoch, teda vo Fonde na podporu umenia, v Audiovizuálnom fonde a vo Fonde na podporu kultúry národnostných menšín vznikali záujmové systémy výhradne liberálno-progresívneho svetonázoru. Klanová kultúra a sofistikované rozmiestnenie tzv. odborných kádrov v rôznych komisiách a radách umožňovali, že napriek striedaniu sa politických garnitúr toky peňazí bezchybne fungovali. Nech mi prepáčia tí naozaj skutoční odborníci v kultúre, ktorí do tohto systému nepatrili. Viem, že títo skutoční odborníci, žiaľ, boli vždy v menšine, a tak v podstate ani nič nemohli ovplyvniť, pretože boli utláčaní. Mnohí renomovaní slovenskí spisovatelia, výtvarníci, hudobníci, či iní tvorcovia by o tom vedeli rozprávať svoje. Ich projekty ostávali roky bez podpory na úplnom okraji záujmu. Títo skvelí a talentovaní ľudia väčšinou súboj s progresívnymi aktivistami napokon spravidla vždy prehrali alebo vzdali. Ani plnenie kritérií, ani kvalitné posudky od nespochybniteľných odborných autorít na pridelenie grantov nestačili. Takto funguje progresívno-liberálna vám mafia v slovenskej kultúre, a preto moje odvolávanie, preto moja každodenná šikana tzv. médií, váš každodenný krik a odpor pri akejkoľvek činnosti, ktorú na ministerstve realizujeme, zažívame aj v tento deň.
Tu sa mi žiada verejnosti pripomenúť, že veľká časť vás politikov z Progresívneho Slovenska ste celoživotní mimovládkari. Od ukončenia školy ste nepracovali nikde inde len vo vybraných politických mimovládkach a teraz sedíte tu v slovenskom parlamente tiež, samozrejme, za politické mimovládne organizácie. Ich strešnou organizáciou je politická strana Progresívne Slovensko. Urobili ste si taký dáždniček, aby to vyzeralo, že ste vlastne politici, ale vy ste všetci iba politickí aktivisti, čo dennodenne dokazujete. Moralizujete a vykladáte verejnosti, ako sa mám správať a tiež ako máme my na ministerstve kultúry a vo vláde robiť, lebo vy to predsa viete najlepšie.
Nedávno mi kdesi v niektorom liberálnom (povedané so smiechom) propagandou nasiaknutou v červenom denníčku pani poslankyňa Jaurová odkázala, že ak potrebujem objasniť, ako fungujú odborné komisie vo Fonde na podporu umenia, tak vraj mi je plne k dispozícii. Neviem, už sa vyšetrilo ohľadom tej Matice, ten národný poklad? Neviem, asi sa to ešte stále nedoriešilo. Ďakujem, pani poslankyňa, nepotrebujem vašu pomoc. Máme o tom, ako systém sofistikovane funguje už množstvo, naozaj množstvo informácií, ktoré vás a vašich priateľov určite nepotešia. A s tým ste asi ani nerátali. Postupne s nimi oboznamujeme slovenskú verejnosť.
Najskôr však tzv. nezávislý verejnoprávny Fond na podporu umenia bude musieť sprístupniť niektoré projekty, na ktoré politické mimovládky a pseudoumelecké organizácie pod rúškom nezávislej kultúry a umenia získali na niekoľko rokov miliónové dotácie. Evidujeme tam napríklad neziskovú organizáciu, ktorá má každoročne až do roku 2026 garantovanú okrúhlu dotáciu 200-tisíc eur. Taká štedrá pomoc, samozrejme, znamená, že uvedená neziskovka aktívne pracuje na poli tzv. Kultúrneho štrajku, politickej nátlakovej akcie vašich mimovládok na moje odstránenie z pozície ministerky kultúry. Ľudia z jej vedenia mimoriadne aktívne verejne vystupujú na protestoch proti ministerstvu kultúry, proti mne osobne a hrdinsky a opakovane vyzývajú na ďalšie a ďalšie štrajky. No povedzte, za 200-tisíc eur, to sa celkom oplatí. Nie?
Pýtam sa, prečo sa pani Jaurová z Progresívneho Slovenska, ktorá sa roky vo Fonde na podporu umenia angažuje, prihlásila aj ak poslankyňa parlamentu a dala sa znova zapísať v marci tohto roka do zoznamu potenciálnych odborných hodnotiteľov fondu. V minulých rokoch tam pôsobila, o grantoch spolurozhodovala aj ako predsedníčka komisie. Prečo v tom zozname chce za každú cenu figurovať aj ako progresívna poslankyňa parlamentu? Vo vašom návrhu na moje odvolanie namietate, že svojimi legislatívnymi a personálnymi krokmi sa snažím politicky ovládnuť všetky typy kultúrnych inštitúcií, vziať im ich nezávislosť a umeleckú slobodu, vytvoriť ideologicky podriadenú kultúru a umenie a tak ďalej, a tak ďalej. Opäť manipulatívne tvrdenie, ktoré sa nezakladá na pravde. Od nástupu tejto vlády uplynul rok. V rezorte kultúry máme 29 priamo riadených organizácií. Za toto obdobie som v súlade so zákonom vymenila sedem štatutárnych zástupcov, s ktorých činnosťou som nebola spokojná alebo ktorým jednoducho uplynul ich mandát vrátane zrejme tieňového ministra kultúry Progresívneho Slovenska exriaditeľa SND Mateja Drličku, ktorý už dnes otvorene derie politické lavi... politické nohavice na mítingoch opozičných politických strán.
Týždne to počúvame, že sa rúca, rúca sa slovenská kultúra. Kde? Kedy a kým? Povedzte, koľko divadelných predstavení bolo zakázaných. Koľko vernisáži výtvarného umenia bolo zrušených? Koľko kníh sme zakázali vydať? Koľkým tanečníkom sme zakázali tancovať a koľkým spevákom sme zakázali spievať? Ste vôbec normálni, keď tu vytvárate atmosféru kultúrnej revolúcie z čias Mao Ce-tunga?
Ubezpečujem slovenskú verejnosť, ale aj slovenských umelcov, že nič sa nerúca, práve naopak, chceme ukončiť obdobie vyvolených v kultúre. Slovenská kultúra, priatelia, patrí všetkým, ktorí v nej pracujú, nielen pár záujmovým skupinám. Budeme naďalej pracovať na tom, aby sme sprehľadnili niektoré zacyklené finančné toky a presmerujeme ich na celé Slovensko, pre všetkých, ktorí robia v kultúre a s kultúrou.
Rada by som zopakovala a upozornila slovenskú verejnosť, že v našej vlasti žijú a tvoria naozaj významné osobnosti kultúry a umenia, ktoré nikdy na podporu svojho umenia od štátu nedostali ani cent. Je to hanba a neprávosť. A je načase, aby sme toto napravili. Desiatky z nich osobne poznám, aj ma osobne navštívili. Sú to oveľa významnejšie osobnosti ako nekompetentný manažér progresívny aktivista a kšeftár Matej Drlička. Vo vašej argumentácii na moje odvolanie považujete jeho odvolanie za bezprecedentný, skoro až trestný čin.
Poviem vám, čo urobil váš obdivovateľ, ideový podporovateľ Milan Kňažko ako minister kultúry Dzurindovej vlády. Dobový denník SME 6. novembra 1998 napísal: „Minister kultúry Milan Kňažko odvolal všetkých generálnych riaditeľov sekcií ministerstva, riaditeľov divadiel a ďalších inštitúcií, ktoré sú v zriaďovateľskej pôsobnosti ministerstva kultúry.“ Všetkých bez milosti. Bez nejakých analýz a prezentovaných dôvodov. Podobne si počínali a odvolávali aj ďalší ministri, ktorí sa dnes tvária ako svätí za dedinou, a snažia sa rozdávať vo verejnom priestore svoje múdrosti. Boli to však oni, ktorí súčasnú zmutovanú spravodlivosť do kultúrneho priestoru zaviedli.
A vy si, vážení opoziční poslanci, dovolíte napísať do dokumentu, ktorý predkladáte oficiálne Národnej rade Slovenskej republiky, že odvolanie pána Drličku či pani Kusej nemá obdobu v modrených slovenských dejinách. To vám trošku nesedí. A že je to zásadný krok spôsobujúci ochromenie celého rezortu. Ja viem, že o tej histórií, vy, nemáte veľa vedomostí ani sa ňou nejako nezapodievate, ale toto ste si mohli doštudovať. Vy sa vôbec počúvate alebo vy vôbec čítate po sebe čo, čo napíšete?
Keď si to zrátame, čisto matematicky, z 29 štatutárov bolo vymenených za rok 7. To je jedna štvrtina. Vytvárate nezmyselné katastrofické scenáre v rezorte, kde väčšina organizácií má rovnakých štatutárov ako v deň môjho nástupu do funkcie. Za nebetyčnú hlúposť, ktorú naďalej v odôvodnení môjho odvolávania uvádzate, je aj to, že útočím na menšiny. Zasa, ide len o vami stále opakovanú floskulu, ktorú sa neobjektívne a čisto propagandisticky snažíte dostať do hláv slovenskej verejnosti. A nemá vôbec nič spoločné s realitou. Áno, nie som za podporu verejných dúhových pochodov, nemám porozumenie pre rôzne verejné workshopy, latexové prechádzky po námestiach, mňaukanie, štekanie po uliciach našich miest z peňazí daňových poplatníkov, to je naozaj pravda. Želám si, aby za tieto peniaze boli podporované skutočné predovšetkým mladé slovenské talenty a ľudia, ktorí majú nadanie. Samozrejme, nevynímajúc aj príslušníkov menšín vrátane tých sexuálnych, teda LGBTI. Každá, každého ľudská dôstojnosť a práva, ľudské práva musia byť plnohodnotne rešpektované, nie však na úkor dôstojnosti a práv iných ľudí. Toto je môj postoj.
Nevykresľujte ma ako neznášanlivú osobu. Mám priateľov z rôznych komunít, áno, aj z prostredia sexuálnych menšín. Vychádzame dobre a sami sa mi mnohí sťažujú, že zbytočne preafektovaná LGBTI propaganda im škodí aj v pracovnom, ale aj v osobnom živote. Niektoré klamstvá a polopravdy, ktorými odôvodňujete potrebu môjho odvolania, sú také absurdné, že normálnemu človeku z toho sa až rozum zastaví, napríklad že šikanujem a robím nátlak na mojich kritikov trestnými oznámeniami.
Podala som trestné oznámenie na vášho kultúrneho politického aktivistu Hvoreckého, ktorý ma úplne bezdôvodne označil za neofašistku, to je vrchol cynizmu tvrdiť o mne, že ja som neofašistka. Môj starý otec hrdinsky padol v Slovenskom národnom povstaní práve v boji proti fašistom. Je to bolestivé, a dovolím si povedať, cynické a odporné. Orgány činné v trestnom konaní objektívne prešetria, či pán Hvorecký nespáchal trestný čin, a tak to má v slobodnej a demokratickej spoločnosti aj fungovať.
A nedávno som podala ešte jedno trestné oznámenie, na riaditeľku LITA Janu Vozárovú, ktorá ešte len mesiac, mesiac od môjho nástupu do funkcie dňa 27. 11. 2023 v Paríži v rámci svojho oficiálneho vystúpenia okrem iného povedala, citujem: „Súčasná ministerka je fašistka. Skutočne nemôžem to povedať inými slovami, teda spolupráca v budúcich štyroch rokov bude problematická, ale uvidíme potom.“
Prepáčte, ale do nášho verejného priestoru ste vniesli toľko arogancie, toľko hulvátstva, že aj vaši priaznivci stratili akékoľvek morálne zábrany. Vidíme to na pútačoch s heslami na vami organizovaných protestoch, na drzých a často oplzlých vyhláseniach umelcov, ale aj bežných občanov, ktorí si myslia, že sú asi hrdinovia, hrdinovia dnešných dní. Čím hnusnejší výraz alebo pokrik, alebo status tým väčší hrdina. Bravó! Až sem ste to dotiahli. A to sa vy tak radi prezentujete, akí ste vy slušní, tolerantní a zhovievaví. Nevinnosť sama. Opakujem. Nikto z ministerstva kultúry nikomu nebráni slobodne tvoriť a umelecky sa prejavovať vrátane novinárskeho prejavu, aj keď úroveň žurnalistiky, kvality a dôveryhodnosť našich médií je asi na historickom minime. Noviny sú plné klamstiev a výmyslov. Často, žiaľ, vašich klamstiev a vašich výmyslov, vážení opoziční poslanci a poslankyne.
Keď bývalá ministerka kultúry Natália Milanová a vaša bývalá predsedníčka Progresívneho Slovenska a tiež bývalá prezidentka Zuzana Čaputová boli posadnuté témou regulácie médií, teda ich cenzúry a dokonca i zákazu, my sme upozorňovali na reálnu politickú normalizáciu. Vy ste vtedy mlčali alebo ste s takýmito praktikami otvorene súhlasili. Teraz permanentne šírite a opakujete doma aj v zahraničí klamstvo, že táto vláda zavádza totalitu a diktatúru. Ja sa vás pýtam kde. Nemáte k žiadnym krokom ministerstva kultúry relevantné vecné argumenty, len šírite účelovo veci vytrhnuté z kontextu alebo absolútne klamete. Myslím si, že vy nechcete riešiť skutočné problémy z kultúrneho sektora, iba sa snažíte politicky profitovať z jeho neustálej deštrukcie. Vytvárate atmosféru permanentnej revolúcie, ktorá je však iba vo vašich hlavách a hlavách tých vašich kamarátov, ktorí boli doteraz štedro dotovaní z kultúrnych verejnoprávnych fondov za projekty pochybnej kvality. Svedčia o tom aj vaše verejné vyjadrenia po poslaneckom prieskume Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá v Slovenskom národnom divadle a v Slovenskej národnej galérii.
Absolútne nespochybňujem právo poslancov výboru, ktoré majú na základe § 63a zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, aby zisťovali, ako sa dodržiavajú a vykonávajú zákony a či hospodárenie s verejnými prostriedkami je s nimi v súlade. Subjekty, ktoré hospodária s majetkom, záväzkami, finančnými prostriedkami, majetkovými právami a pohľadávkami štátu, sú povinné poslancom poskytnúť informácie, vysvetlenia a podklady súvisiace s poslaneckým prieskumom a na žiadosť ich prijať.
Z uvedenej citácie zákona o rokovacom poriadku a v spojení s článkom II odseku 2 ústavy však nespochybniteľne vyplýva, že rámec poslaneckého prieskumu sa viaže výlučne na dodržiavanie konkrétneho ustanovenia príslušného zákona vo veciach, ktoré sú predmetom poslaneckého prieskumu, a to aj v rámci skúmania hospodárenia s verejnými finančnými prostriedkami. Nemôže byť teda v žiadnom prípade výsledkom prieskumu subjektívna úvaha poslanca.
Manažéri SND a SNG vám preukázali, že zákon nebol porušený, hospodárenie v inštitúciách je absolútne v poriadku. Napríklad v prípade umeleckých a dekoračných dielní SND ide, ide jednoznačne a preukázateľne o zlyhanie predchádzajúceho vedenia národného divadla na čele s pánom Drličkom a toto jeho zlyhanie bolo vlastne aj jedným z dôvodov, prečo bol vymenený. Nový manažment Slovenského národného divadla sa snaží napraviť vážne pochybenia tak, aby neprišlo k ohrozeniu prevádzky počas rozbehnutej divadelnej sezóny, a za to im patrí moje poďakovanie. Moje poďakovanie ale vaša diskreditácia.
V Slovenskej národnej galérii analyzuje nový manažment, ako mohlo dôjsť rok a pol po spustení prevádzky rekonštruovaného objektu k jeho znehodnoteniu dažďovou vodou. V galérii zrekonštruovanej za 82 mil. eur nám na viacerých miestach tečie nová strecha. To je ten skvelo odvedený výkon pani Kusej a jej otca pri rekonštrukcii. No či je to v poriadku, lebo veď pani Kusá je predsa vaša.
A len pre zaujímavosť. Česká národní galerie zamestnáva takmer o jednu tretinu ľudí menej ako tá naša Slovenská národná galéria a výkonnosť oboch inštitúcií nebudem porovnávať. Koľko kamarátov z kultúrneho štrajku máte dobre umiestnených na teplých flekoch v tejto galérii a čo tam robia toľkí? Či my potrebujeme naozaj o asi stovku zamestnancov viac ako naši českí partneri? Neviem. Objektívny a profesionálny audit nám na tieto otázky odpovie.
Všetky ostatné vaše verejné úvahy dlhodobo potvrdzujú, vážené dámy a vážení páni z Progresívneho Slovenska, že v záujme politického cieľa je vašim jediným záujmom eskalovať napätie v spoločnosti, a pritom ste ochotní konať zrejme aj v rozpore s mandátom poslancov. Takzvané zistenia, ktoré ste sa snažili prezentovať na tlačovej besede dňa 16. októbra 2024 mimo zákonných a ústavných noriem, explicitne potvrdzujú tvrdenia, že vy nechcete riešiť skutočné problémy kultúrneho sektora, ale snažíte sa politicky profitovať z jeho neustálej deštrukcie. Mimo oprávnení poslaneckého prieskumu ste konštatovali len svoje subjektívne dojmy, sledovali ste vraj atmosféru v inštitúciách, hľadali ste chaos a nedôveru, kontinuitu po exriaditeľoch Drličkovi a Kusej. Nepáčilo sa vám, že sa finančné prostriedky vynakladajú na kontrolu a na audit, v záujme politickej agendy PS a niektorých vašich priateľov ste hľadali čiernu mačku v čiernej miestnosti a našli ste ju pre svoje potreby, aj keď tam zjavne žiadna čierna mačka neexistuje.
Práve preto všetky pocitové konštatovania prezentované najmä pani poslankyňou Jaurovou, sú úplne nad rámec kompetencií poslancov pri poslaneckom prieskume, tak ako ich ohraničuje vyššie citované ustanovenie § 63a rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a v spojení s čl. II ods. 2 ústavy. Nenašli ste žiadne porušenie zákona ani nehospodárne nakladanie s finančnými prostriedkami z verejných zdrojov. Našli ste len možnosť pod záštitou poslaneckého prieskumu znovu si kopnúť do ministerky kultúry a našich spolupracovníkov.
Ak by ste náhodou nemali namemorované, čo ten článok II ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky hovorí, tak vám to prezradím: „Štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.“
Vážené poslankyne, vážení poslanci. Stojím tu, ako to už bolo povedané, druhýkrát. Som hrdá na prácu, ktorú s kolegami odvádzame na ministerstve kultúry. Do bodky plníme programové vyhlásenie vlády a teším sa na naozaj pekné projekty, ktoré začneme prezentovať na verejnosti, pretože naša slovenská kultúra si zaslúži novú, naozaj novú šancu. Zaslúži si spravodlivosť, otvorenosť, čestnosť, pokoru a úctu. Presne to, čo iniciátori môjho odvolávania v sebe nemajú.
Ešte úplne na záver, keďže mi to nedá a boli tu spomínané Budmerice a som teda osobne pozdravila hore sediaceho kolegu, tak sa chcem ešte vyjadriť úplne krátko a stručne k Budmericiam.