Ďakujem pekne. Príjemný dobrý deň prajem. Syn i pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Dovoľte mi, aby som vystúpil a odôvodnil pozmeňujúci návrh k návrhu novely ústavy, ktorý predkladám spolu s poslancami za stranu HLAS – sociálna demokracia v snahe umožniť občanom Slovenskej republiky vynútiť si platným referendom konanie predčasných parlamentných volieb. Princíp, z ktorého pri...
Ďakujem pekne. Príjemný dobrý deň prajem. Syn i pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Dovoľte mi, aby som vystúpil a odôvodnil pozmeňujúci návrh k návrhu novely ústavy, ktorý predkladám spolu s poslancami za stranu HLAS – sociálna demokracia v snahe umožniť občanom Slovenskej republiky vynútiť si platným referendom konanie predčasných parlamentných volieb. Princíp, z ktorého pri tomto návrhu vychádzame, je veľmi jednoduchý. Ak má občan právo moc politikom dať, musí mať právo im ju aj vziať. Podľa slovenskej ústavy sú jediným nositeľom moci občania Slovenskej republiky. A teda ľud. A ľud túto moc prepožičiava vo voľbách politikom. Iba prepožičiava. Nikto nemôže od občana, jediného nositeľa moci, chcieť, aby raz za 4 roky odovzdal svoj hlas vo voľbách a potom sa 4 roky len bezmocne prizeral, ako politici s jeho vôľou naložili. V slovenskej histórii sa už referendum o predčasných voľbách konalo dvakrát. A ani raz nebolo úspešné, ale bol to nástroj, o ktorom sme boli presvedčení, že je reálnou ústavnou možnosťou, ako môžu občania Slovenskej republiky povedať vláde a parlamentu: Dosť, sklamali ste nás. Žiadame si nové voľby. Prišla však koalícia Igora Matoviča, pri ktorej si státisíce ľudí na Slovensku povedali presne toto: „Dosť, sklamali ste nás, žiadame si nové voľby.“ A my sme vtedy aj spolu s partnermi v Hlase si vypočuli toto želanie a prispeli sme podpismi aj s koaličnými partnermi k tomu, že sa v rekordne krátkom čase vyzbieralo viac ako 600 000 hlasov, 600 000 podpisov za referendum o predčasných voľbách. Pani Zuzana Čaputová sa však obrátila na Ústavný súd, aby rozhodol, či takáto možnosť v Ústave Slovenskej republiky vôbec existuje. A Ústavný súd na jej podnet rozhodol, že slovenská ústava v jej vtedajšom znení vôbec neumožňuje skrátenie volebného obdobia referendom. A že, ak má niekedy v budúcnosti existovať možnosť skrátenia súčasných parlamentných volieb, musí sa ústava zmeniť. Teda skonštatoval, že predčasné voľby referendom skrátené byť, teda vypísanie alebo možnosť predčasných volieb, sa s referendom urobiť nedá. A potom prišla chvíľa, kedy naši predchodcovia v týchto kreslách mohli dať ústavu do súladu s rozhodnutím Ústavného súdu. Bolo to v roku 2023, keď bola na stole zmena ústavy tak, aby o predčasných voľbách mohlo rozhodnúť buď 90 poslancov a viac hlasovaním, alebo občania platným referendom. No a vtedy však prišiel pozmeňujúci návrh vtedajších poslancov, a niektorých aj súčasných, pána Šeligu, pána Šipoša a pani poslankyne Kolíkovej, aby občania toto právo nemali. A ten návrh bol odôvodnený naozaj bizarne. Dôvodili to vtedy tým, že riešenie, ktoré navrhujú, a teda neumožniť referendom skrátiť volebné obdobie, ale iba rozhodnutím 90 a viacerých poslancov, teda ústavnou väčšinou, je vraj elegantnejšie. Bohužiaľ, vtedy toto tzv. elegantnejšie riešenie, teda odobratie možnosti občanom skrátiť volebné obdobie, bolo podporené 92 vtedajšími poslancami, ktorí patrili k vtedajšej vládnej koalícii, a preto sme sľúbili, že toto zmeníme a že sa v Ústave Slovenskej republiky dá možnosť, aby sa práve referendom vedelo skrátiť volebné obdobie Národnej rady Slovenskej republiky, aby sa dali vypísať predčasné voľby. A týmto pozmeňujúcim návrhom, ktorý sme predložili a ktorý teraz odôvodňujem, tento sľub plníme, preto navrhujeme, aby sa v čl. 93 Ústavy Slovenskej republiky zakotvilo pravidlo: referendom sa môže rozhodnúť aj o skrátení volebného obdobia Národnej rady Slovenskej republiky. Vážené dámy, páni, kolegyne, kolegovia, toto je vrátenie plnej moci občanov nad vládou a parlamentom, vrátenie plnej moci občanom, aby ju mohli politikom nielen dať, ale aby ju mohli aj vziať. Aby mohli platným referendom skrátiť volebné obdobie parlamentu. A tento návrh aj precizuje a hovorí o tom, ako by sa toto ústavné právo ľudí malo realizovať. Hovoríme o tom, že petícia občanov za vypísanie referenda o predčasných voľbách by mala byť prezidentovi republiky predložená do šiestich mesiacov od získania prvého podpisu. Preto, lebo toto pravidlo, tých šesť mesiacov, má zmysel, aby petícia za referendum neslúžila len ako stranícka propaganda, ktorá sa môže tiahnuť celým volebným obdobím, ale preto, aby vyjadrovala jasný postoj ľudí k politickej situácii a jasnú požiadavku na zmenu vo forme predčasných volieb. Čiže petícia – maximálne šesť mesiacov, limity na zber podpisov platia, aby sa reálne odzrkadľovalo to, čo ľudia v danom momente a v danom časovom období cítia, aby to nebolo ťahané celým volebným obdobím. Zároveň navrhujeme, aby sa takéto referendum nemohlo konať v prvý rok ani v posledný rok riadneho volebného obdobia. A opäť, to vysvetlenie je úplne jednoduché. Každá vláda musí dostať ako minimálny čas, musí dostať aspoň minimálny čas, aby sa prejavila a ukázala, či plní sľuby, ktoré dala ľuďom, alebo či sa týmto sľubom spreneverila, čiže rok je minimálny čas na to, aby vláda začala plniť programové vyhlásenie vlády, aby mala čas zorganizovať tú svoju prácu tak, ako na ňu dostala mandát vo voľbách. Pretože videli sme po posledných voľbách, že najmä Progresívne Slovensko sa už niekoľko týždňov po vzniku novej vlády ohradilo, organizovalo protesty na námestiach krátko po voľbách a vyjadrovalo nesúhlas so vzniknutou vládou, čiže rok je o tom, aby vláda mala čas, pretože v tomto prípade nejde, v tom prípade organizovania protestov ihneď po voľbách, o prejav nesúhlasu, ale o nerešpektovanie výsledkov demokratických volieb len preto, lebo sa niekomu nepáčia. Každá vláda musí dostať aspoň minimálny čas na to, aby mohla začať realizovať svoj program. A obmedzenie v poslednom roku volebného obdobia, teda aby toto referendum nemohlo byť v poslednom roku volebného obdobia, má takisto svoje úplné rácio. Referendum nemá byť náhradovým nástrojom normálneho politického predvolebného boja a predvolebnej kampane. Čiže má slúžiť iba ako mimoriadny prostriedok pre ľudí, aby si v druhom a treťom roku vládnutia mohli vyžiadať predčasné voľby, pokiaľ vláda vo svojej funkcii fatálne zlyháva. Vážené dámy poslankyne, páni poslanci. Tento návrh bol preberaný a diskutovaný v posledných dňoch od mnohých, aj od opozičných strán. Mnohokrát boli výhrady takého alebo iného charakteru, ale niektoré z výhrad boli aj o tom, že dávame tento pozmeňujúci návrh do zmeny Ústavy Slovenskej republiky, ktorá hovorí o tom, že sa predlžuje funkčné obdobie našich samospráv, našich miest, obcí a samosprávnych krajov zo štyroch na päť rokov. Viete dobre, že tento návrh zákona, o ktorom sa dnes diskutuje, je o tom, čo si žiadali naše mestá a obce a naše kraje. Ja osobne som mal s nimi niekoľko stretnutí a táto požiadavka prišla od nich, že päťročné volebné obdobie je pre nich, pre ich prácu, pre dosahovanie výsledkov, pre plnenie ich projektov, pre fungovanie eurofondov. Päťročné je preto pre nich dôležité, aj preto, že plány hospodárskeho a sociálneho rozvoja našich miest a obcí sú robené takmer vo všetkých samosprávach, ktoré ich majú, na päť rokov, pretože aj rady škôl sa volia na päť rokov, pretože aj veci týkajúce sa spracovania odpadov, všetky plány sú prevažne robené v našich obciach na päť rokov, ale pokiaľ by toto bolo jediným problémom, aby sa Ústava Slovenskej republiky nepodporila, teda keby jediným problémom bolo to, že referendum by ste podporili, ale vadí vám päť rokov, tak my sme ochotní sa tohto termínu vzdať, pokiaľ by malo prejsť referendum o konaní predčasných volieb. Teda, pokiaľ by bola možnosť, aby sa dalo skrátiť volebné obdobie práve rozhodnutím ľudí, referendom, my sme ochotní ten náš pôvodný návrh, ktorý sa týka päťročného volebného obdobia, stiahnuť a predložiť návrh tak, aby sa týkal iba referenda a iba možnosti ľudí rozhodnúť o skrátení volebného obdobia referendom. Myslím si, že tento návrh dáva jednu základnú a kľúčovú politickú otázku. A keďže vládna koalícia nedisponuje ústavnou väčšinou, teda nedisponuje 90 a viacerými poslancami, je to otázka najmä na opozíciu, či chcete dať ľuďom na Slovensku moc a možnosť vynútiť si platným referendom predčasné voľby, alebo im ju dať nechcete? A či vaše výhrady, ktoré určite budete prezentovať, sú iba výhovorkami alebo reálnymi pripomienkami k tomuto demokratickému a dobrému návrhu. Preto je toto výzva najmä voči opozícii. Pretože, vraciam sa k tomu, návrh na zmenu ústavy v roku 2023 aj s možnosťou konania referenda tu v tomto parlamente reálne bol, bol predložený. Keby nedošlo k vyňatiu časti, ktorá sa týka konania skrátenia volebného obdobia referendom, tromi poslancami, pánom Šipošom, Šeligom a Kolíkovou, tak už dnes sme mohli mať toto zakotvené v ústave. Je to návrh, ktorý naozaj nezasahuje ani do povolebného usporiadania krajiny, ani do predvolebnej súťaže tým, že rok po voľbách a rok pred voľbami sa toto referendum konať nemôže, a zároveň dáva možnosť ľuďom, ktorí, opakujem, prepožičali svoju vôľu danej vládnej koalícii tým, že usporiadajú parlament tak, aby bol schopný vytvoriť a vysloviť dôveru vláde. Tak verím, že tento návrh naozaj nebude mať nielen nebude spôsobovať problémy, ale by mohol získať naozaj dôveru nielen nás v koalícii, ale aj nás v opozícii. A verím, že aj toto, aj hlasovanie o tejto novele ukáže, že politické strany vnímajú občana ako jediného a zvrchovaného nositeľa moci a nielen ako nástroj, ktorý ich k moci vynesie a potom s ním štyri roky s danou vládou nevedia pohnúť. A okrem toho ešte dovoľte mi, aby som krátko odôvodnil druhý pozmeňujúci A zvrchovaného nositeľa moci a nielen ako nástroj, ktorý k moci vynesie a potom s ním 4 roky, s nimi 4 roky s danou vládou nevedia pohnúť. A okrem toho ešte dovoľte mi, aby som krátko odôvodnil druhý pozmeňujúci návrh, ktorý bol predložený. Je to pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Richarda Rašiho a Róberta Puciho k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460 z roku 1992 Zb. v znení neskorších predpisov, tlač 1237. V čl. 2 sa slová 15. júna 2026 nahrádzajú slovami dňom vyhlásenia. Súčasne sa v čl. 1 bode 2 a v čl. 154I slová od 15. júna 2026 nahrádzajú slovami odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto ústavného zákona. Dôvodom je, že vzhľadom na priebeh legislatívneho procesu v Národnej rade Slovenskej republiky sa navrhuje zmena účinnosti a s tým spojená úprava v prechodnom ustanovení. Kolegyne, kolegovia, ďakujem veľmi pekne za pozornosť a prajem pekný deň. Na vystúpenie
Skryt prepis
