Videokanál poslanca

Pán poslanec Čaučík, nech sa páči, môžete reagovať.

Pán poslanec Grendel.

Pán poslanec Janckulík.

Pani poslankyňa, takto, myslím si, že za pár sekúnd máme 20.00 h a ten konkrétny prípad (reakcia poslankyne Bihariovej), asi teda to bude lepšie, lebo začnete, ja vás preruším, práve skočilo 20.00 h. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Prerušujem rokovanie schôdze do zajtra do deviatej hodiny. Prajem vám pekný večer ešte.

(Prerušenie rokovania o 20.00 hodine.)

(Smiech.) Pán predsedajúci, ďakujem za slovo.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som predniesol aj pozmeňujúci návrh, ktorý teda najskôr odôvodním a vyjadrím sa ešte niekoľkými poznámkami k tomu, čo som si vypočul za tých desať dní ohľadne diskusie pri novele zákona o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti.
Ak dovolíte, najprv sa vyjadrím kratučko len k niektorým spôsobom a formám, akým ste diskutovali. A konkrétne tuná pán poslanec Hlina už sedí. Musím takto na mikrofón, na zápis skutočne verejne odsúdiť spôsob, akým vystupoval v piatok v rozprave. Nie je pre mňa problém, že kritizuje zákon, odsudzujem tú formu, ktorú použil, pretože keby som tento príklad teraz ja použil voči nemu, tak sa ho musím opýtať, že či sa už doma nažral so svojimi zvieratami, aby sem prišiel kľudný a mohol počúvať moje vystúpenie. S prepáčením, dobre? Toto je váš spôsob a považujem ho za nemiestny a hlavne v rozpore s dobrými mravmi a slušným správaním. Aj preto som ako predsedajúci postupoval, ako som postupoval. A k pánovi Burdovi sa síce prvý vyjadroval už pán poslanec Vančo vo faktickej, čo tiež bolo niekde za hranicou, pretože hovoriť niekomu, že má vrátiť diplom alebo že nepatrí do spoločnosti právnikov, neviem, či toto je úplne vhodné na takúto diskusiu k zákonu. Ale je to úplne typické pre vás, a teraz hovorím výrazne k Progresívnemu Slovensku, pretože to je človek, ktorý mal iný názor. Vy sa tu v tejto diskusii často obhajujete stanoviskami od Európskej komisie a kdejakých odborných organizácií vrátane pani predsedníčky Dlugošovej, ale akonáhle má zaznieť nejaký iný názor z odbornej verejnosti, tak už dostane ten človek takzvane po chrbte, pretože čo si to dovolil, povedať niečo, čo je v rozpore s vaším názorom. A vy sa tým ani netajíte. Vy v tých diskusiách normálne skáčete do reči z jedného zásadného dôvodu, lebo vraj nesmie zanieť názor vášho oponenta, pretože to nie je dovolené, aby taký názor zaznel. No toto sú vaše slová, to si ja nevymýšľam. Takže to je len taký malý postreh k tomu, o čom ste, teda v akej forme ste tu diskutovali.
A teraz k tomu o čom. Pán Lackovič, tuším vy ste tu ráno povedal, že mi to tak uniklo trošku, keď som povedal verejne, že je to aj kvôli pani predsedníčke, že som to ani vlastne nechcel povedať. No ja som to chcel povedať, že je to aj o pani predsedníčke Dlugošovej, ale toto je nejaký druhoradý, treťoradý dôvod a zaobišiel by som sa aj bez tohoto dôvodu. Pre mňa je skôr dôležité, aby sme zmenili kompetencie účastníkov, ktorí v tej ochrane figurujú. Doba totižto ukázala, odkedy ten zákon máme, že sa dá zneužiť. Ja som tu uviedol konkrétny príklad, ja sa k nemu nebudem opakovať, ale chcem odmietnuť to, čo tu rozprávate, že je to v rozpore s európskym právom. 150-2
Už pán Dostál, ešte ani nepočul, aj keď si už mohol prečítať na webe, čo prídem, s čím v tom pozmeňujúcom návrhu, že je to protiústavné a neviem akým spôsobom. No však neberiem vám váš názor. V zásade sa ho pokúsim vysvetliť, prečo si myslím, že nie je to protiústavné, čo sa týka postavenia samotného úradu, komparáciou postavenia tohto úradu. V členských krajinách EÚ máme prípady, kedy táto agenda vôbec nie je v pôsobnosti samostatného úradu tak, ako na Slovensku. Je v pôsobnosti štátneho orgánu, ako je napríklad ministerstvo spravodlivosti a na čele ministerstva spravodlivosti je politický nominant. Takže to postavenie či doteraz ešte existujúceho úradu prípadne toho, ktorý má vzniknúť, bude naďalej postačujúce pre potreby EÚ, ale aj pre potreby Plánu obnovy a neviem, čo všetko tu kritizujete, pretože to, že nebudeme mať teda čerpanie z eurofondov alebo z Plánu obnovy, to tu počúvam vlastne od začiatku vládnutia tejto vlády alebo tohto parlamentu. V zásade ale nedošlo k obmedzeniu ešte ani jedného eura. To je taká už vaša odrhovačka pre verejnosť, že toto sa zastaví, hento sa zastaví. V zásade ani jedno euro zatiaľ komisia nepozastavila a menili sme tu už niekoľko zákonov. Takže úrad ostane naďalej ako samostatný mimo pôsobnosti štátnych orgánov a taktiež tá skratka, ktorú občas počúvam. Zrušujete, zrušujete, rozpadne sa systém ochrany, pán Vančo sa na to dosť ohradil v rámci výboru, keď som mu to povedal, že to je nepravda. Štátne inštitúcie robia občas svoje reorganizácie a reformy a zvykne to byť tak, že k polnoci jedného dňa zaniká nejaká stará inštitúcia, nahrádza ju od rána alebo od polnoci, samozrejme, nová inštitúcia a plynule prechádza agenda z jedného úradu do prípadne transformovaného úradu. Nikto sa nemusí obávať, že by sa nejakým spôsobom narušil systém ochrany či už tých, ktoré sú funkčné a o ktorých je rozhodnuté v tejto chvíli, že sú teda nejakí ľudia v tej ochrane, alebo systém toho, že by prišiel na druhý deň niekto nový, ktorý sa chce oznámením dostať pod ochranu a že by ho nemal kto vypočuť alebo zariadiť celý ten, ten chod toho, tej ochrany. Takže nie je pravda, ako hovoríte do verejnosti, že my tu rušíme úrad a tým sa rozpadá boj proti korupcii a proti protispoločenskej činnosti, ktorú títo ľudia oznamujú.
Druhý moment, ktorý tu chcem zdôrazniť, je ten, že my novelou vôbec nemeníme podmienky vzatia do ochrany. Vy to tu tak trochu predkladáte, pán Prostredník použil slová, že teraz to rozriedite. Ak by som bol, čo tým myslíte možno vecne, by ma to zaujímalo, čo to je rozriediť zákon? Pretože tie podmienky, tak jak to pozná pôvodný zákon pred touto novelou, ostávajú úplne rovnaké. Nikto nemení systém, kedy príde niekto, chce oznámiť protispoločenskú činnosť a ten systém určuje presne, čo by mal naplniť, aké podmienky. V zásade sú dôležité dve základné podmienky. Keďže budem o nich hovoriť aj v pozmeňujúcom návrhu, tak ich trošku rozvediem. A to je, že jeho podanie by malo byť kvalifikované a malo by byť podané v dobrej viere. Kto pozre súčasný paragraf a znenie § 2, tam máte napísané, čo je to kvalifikované podanie a čo je to podanie v dobrej viere alebo čo sa má pod tým rozumieť. To znamená, nič iné nechceme, len aby boli napĺňané tie podmienky, ktoré tu už boli a ktoré nemeníme. Oznamovateľ teda prichádza, vypočuje ho pre potreby rozhodnutia a vydá to rozhodnutie, je to opatrenie, ak oznamuje trestný čin, robí to prokurátor, ak oznamuje nejaký správny delikt, priestupok, robí to správny orgán. To takisto zostáva v zákone zachované a taktiež zostáva zachované to, že ak náhodou prokurátor alebo správny orgán ten prvostupňový povie, že nespĺňate, to vaše oznámenie, tú kvalifikovanosť alebo nepodávate to v dobrej viere, tak na to existuje opravný prostriedok. Oznamovateľ sa môže, samozrejme, sťažovať a vtedy rozhoduje nadriadená prokuratúra o tom, či ten odmietavý prístup toho prvostupňového prokurátora je namieste a je dôvodný alebo nie je. Čiže z hľadiska oznamovateľa sa teda nič nemení, vôbec nič nemení. A nie je pravda, čo tu rozprávate dookola, že by sme tým oslabovali to, že teraz nebudú chodiť ľudia to oznamovať, lebo meníme a riedime dôvody, prípadne spôsob ich ochrany. To je, to je veľmi dôležité, aby som to teraz zopakoval.
Boli tu skutočnosti, ktoré ja teda vnímam nasledovne a chcem sa k ním vyjadriť. Zákon bol z pohľadu toho, že kto do tej ochrany má ísť a má naplniť podmienky, zneužívaný. A tá vlna zneužívania začala na konci roku ´23, keď končilo volebné obdobie predchádzajúcej vlády a zneužitá bola v skupine policajtov na ministerstve vnútra, ktorej, ktorú označujeme častokrát ako čurillovci. A práve preto bolo potrebné urobiť aktualizáciu tohto zákona a dať tam také kompetencie, ktoré umožnia, umožnia toto tvrdenie buď vyvrátiť, alebo potvrdiť. Nemá to posudzovať, zdôrazňujem, ani terajšia predsedníčka úradu, v prípade, že dôjde k jej výmene, ani budúci predseda úradu alebo osoby z úradu. Túto kompetenciu má pri oznamovaní trestnej činnosti prokurátor. Pri oznamovaní protispoločenskej činnosti v zmysle správneho deliktu správny orgán. A my naďalej chceme, aby to tam ostalo a aby rozhodla táto inštitúcia o tom, či teda to naďalej to podanie, ktoré bolo podané v čase pred dvoma rokmi, bolo podané v dobrej viere, prípadne bolo podané ako kvalifikované oznámenie. Pretože keď som tu hovoril o tom konkrétnom prípade, tak som možno vtedy nespomenul, ale poviem to, mám tu pred sebou odpoveď generálnej prokuratúry, keď sa domáhalo ministerstvo vnútra, a musím vám povedať, sú tu uvedení dokopy pätnásti policajti, ktorí spadli do ochrany ako predmet toho posudzovania alebo teda tá ich ochrana, kde píše generálna prokuratúra na požiadavku ministerstva vnútra, ministra vnútra, že má, domnieva sa teda, že tá ochrana je účelová a žiada o preskúmanie tej ochrany. V odpovedi, a teraz si dovolím zacitovať nejaké časti, prokuratúra píše, že je, samozrejme, výslovne pôsobnosť taká, že je povinná používať iba prostriedky a postupy upravené v príslušných zákonoch. To všetci chápeme. "Prokurátor ako orgán, ktorý poskytol ochranu oznamovateľovi, nemá podľa zákona č. 54/2019 Z. z. oprávnenie vydať rozhodnutie, ktorým by zrušil ním poskytnutú ochranu oznamovateľa." Tak, vážení, ak sa preukáže, že tu bolo v minulosti podanie, ktoré je, nie je podané v dobrej viere, nie je kvalifikované, prokurátor odpisuje, že oni nemajú v zmysle zákona to oprávnenie, ako to zrušiť. Tu máte hneď prvý dôvod, pre ktorý bolo potrebné novelizovať, ako som na úvod povedal, kompetencie účastníkov z tohto zákona vrátane teda prokuratúry a správneho orgánu. Čítam ďalej. "Pojem konanie v dobrej viere je upravený priamo v zákone." Spomenul som už ten § 2 písm. k). "Zákon vyžaduje konanie v dobrej viere. Definícia dobrej viery sa vzťahuje vyslovene len na pravdivosť oznámenia." Ja som tu čítal, že v tom oznámení, ktoré som tu spomenul z 29. septembra roku 2023, sú vyfabulované a vymyslené veci. Konštatovalo sa to preto, lebo sú k tomu, k tým záznamom vyfabulovaným, ITP nahrávky. Vážení páni a dámy, oni sa tam rozprávajú o tom, ako ten záznam vytvárajú na fiktívnych podkladoch a tento záznam poskytli prokurátorovi, ktorý ich mal brať do ochrany, čo je asi ľahko pochopiteľné, že to nespĺňa absolútne požiadavku pravdivosti oznámenia. Práve kvalifikovanosť oznámenia je tou relevantnou skutočnosťou, od ktorej je možné odvíjať to, či bude alebo nebude poskytnutá ochrana oznamovateľovi. Takže máme tu prvý problém. Oprávnenie nemá prokuratúra podľa starého zákona a keby teda aj boli podklady, z ktorých nepochybne, hovorím o dôkazoch, nehovorím o subjektívnom pocite, bolo možné skonštatovať, že to podanie nebolo pravdivé, tak sa nedá rozhodnúť, lebo nie je oprávnenie. Na preverenie pravdivosti informácií obsiahnutých v oznámení je často potrebné vykonať dokazovanie na základe výsledkov, ktoré ho bude s odstupom času možné potvrdiť alebo vyvrátiť, tú pravdivosť. Opakujem dátum, 29. septembra 2023. Ochrana začala 5. októbra 2023. Ja mám pocit, že prešlo viac ako dva roky. Nejaké vyšetrovanie niekde prebieha a očakával by som, že prokurátor, ktorý rozhodol o ochrane, sa bude zaujímať, ako teda dopadlo to oznámenie, aké je relevantné, či je pravdivé, či sa zakladalo na nejakých skutočných podozreniach, alebo len bolo účelové a vymyslené. A keďže v zákone nie je ani toto uvedené, aj keď niektorí prokurátori tvrdia, že to vyplýva zo zákona povinnosť toho prokurátora, ktorý udelil ochranu, sa o to priebežne zaujímať, tak sme v pozmeňujúcom návrhu uviedli aj jedno ustanovenie, ktoré teraz to ukladá prokuratúre ako povinnosť. Niečo podobné ako pri väzbe kedy tie orgány činné v trestnom konaní aj sudca pre prípravné konanie je v podstate povinný skúmať tie dôvody väzby priebežne, inými slovami každý deň. Takže toto bolo toľko z citácie listu generálnej prokuratúry, ktorý odoslala ministrovi vnútra. Prečo to hovorím? No minister vnútra sa snažil dva roky komunikovať s príslušnými inštitúciami, ako je teda prokuratúra, aby nemusel zaťažovať túto snemovňu tým, že budeme tu meniť zákon, ale v zásade inú možnosť dnes nemá a toto je ten najhlavnejší dôvod, aby sa aktualizovali, a ešte raz to zopakujem, oprávnenia účastníkov, ktorí sú pri ochrane zaangažovaní, zo zákona tak, aby sme sa vedeli cez toto účelové zneužitie ochrany nejakým spôsobom dostať. A zdôrazňujem, že to nebude nikdy túto ochranu posudzovať predseda úradu alebo nejaký úradník z úradu. Úrad len prevezme rozhodnutie prokuratúry a musí akceptovať v pracovnoprávnych vzťahoch tento stav. My chceme povedať, že ochrana sa, tak ako som to čítal zo stanoviska generálnej prokuratúry, vyvíja v čase a dá sa aktualizovať a povedať, či to podanie bolo alebo nebolo v dobrej viere a či bolo kvalifikované alebo bolo teda od základu vymyslené. Mimochodom, to napĺňa aj následne možno trestnú činnosť krivého obvinenia, lebo to pozná zase § 8 nášho zákona, kde sú uvedené dôvody, kedy zaniká ochrana. Takže chcel by som tým povedať, že v tom pozmeňujúcom návrhu, ktorý prinášam ja a pán poslanec Bartek, sa rieši to, akým spôsobom by mohlo byť to rozhodnutie preskúmavané v čase, rieši sa tam jednak to, aby jednoznačne prokuratúra mala nástroj, že je povinná dokonca, nie že môže, ale je povinná preskúmavať to, či to podanie bolo podané v dobrej viere a či bolo kvalifikované. A bonusom, ktorý tam dávame, je zamestnávateľovi sa obrátiť na prokurátora tiež s požiadavkou o preskúmanie. A teraz to trošku upresním. Boli tu úvahy, že či priamo pri začatí ochrany, tak ako má oznamovateľ možnosť podať opravný prostriedok, ak ho nevezmú do ochrany, že či by zamestnávateľ mal rovnakú možnosť, tiež si dať opravný prostriedok, ak niekoho vezmú do ochrany. Považujem to trošku za, zjednodušene poviem, blbosť, pretože zamestnávateľ nemôže tušiť, čo je predmetom oznámenia. To majú vedieť orgány činné v trestnom konaní, ktoré to idú vyšetrovať. Takže neviem na základe čoho, by ten oznamovateľ mohol napadnúť takéto vzatie do ochrany, preto sa domnievam, že to je nie dobrý postup a bolo by to asi také násilné zasahovanie zamestnávateľa. Skončilo by to tak, že každý zamestnávateľ by formálne podal opravný prostriedok a čakal by, že čo mu odpovie ten prokurátor, hoci sám nevie vyargumentovať, prečo by tá ochrana teda nemala byť udelená. A to si myslím aj o tom, o tej úvahe, keď bolo povedané, že raz za šesť mesiacov. Ak vychádzame z logiky toho postupu, zamestnávateľ po formálnej stránke, pokiaľ sa vykonáva nejaké utajované vyšetrovanie, nemá možnosť vedieť posúdiť či je podané v dobrej viere a či je kvalifikované. Iná situácia nastáva, ak sa vykonáva o oznámení, poviem to obrazne povedané, verejné vyšetrovanie. Čo také neexistuje, prípravné konanie je tiež neverejné, ale už sme si zvykli, že od roku 2020 sa zverejňuje z prípravného konania všetko, čo môže poslúžiť na politický súboj. Tak môže sa však zamestnávateľ napríklad dostať do situácie, že jeho zamestnancov budú predvolávať už na vypočutie, lebo sú podozriví a dozvedia sa vtedy prvýkrát, že bolo na vás podané nejaké podanie pred rokom, že ste spáchali to a to, tak sa nám k tomu vyjadrite. To je moment, kedy môže nastať aká situácia? Podozrivý sa prihlási a povie: "Počkajte, počkajte, veď vy mi tu hovoríte, že mám sa vyjadriť k niečomu, čo sa malo stať 3. mája onoho roku, ale ja som bol dva mesiace v zahraničí." Už tu máme prvý fakt kedy, kedy je jasné, že to, čo bolo oznámené, sa nezakladá na pravde. "Viem to preukázať. Tam som bol, pobyt v hoteli, videli ma tam na kamerách." 150-3
Takže chcem tým povedať, že u zamestnávateľa môže nastať situácia, keby sa zamestnávateľ dozvie, že toto podanie asi nie je v dobrej viere podané a nie je ani kvalifikované. Preto tým pozmeňujúcim návrhom dávame možnosť, aby sa obrátil na prokurátora, predložil tie relevantné fakty ako zamestnávateľ a čakal, čo s tým urobí prokurátor a ako to posúdi a ako to rozhodne. Príklad k čurillovcom konkrétny. Čítal som tu, na koho všetkého bolo podané oznámenie skupinou čurillovcov. Tie osoby podľa mojej vedomosti dodnes neboli k tomu za dva roky teda ani vypočuté, už nie že ako podozriví, ale ani ako svedkovia. Ukazuje sa zjavne, že to, čo bolo voči nim oznamované, sa nemôže zakladať na pravde, boli tam vyfabulované úradné záznamy. A teda tým chcem povedať, že dali sme tu ešte do pozmeňujúceho návrhu aj možnosť zamestnávateľovi v takomto prípade sa obrátiť na prokurátora, aby to mohol teda posúdiť. A pretože mám málo času a chcem prečítať pozmeňujúci návrh, tak vás poprosím, aby ste mi zastavili čas.
Začínam prednes pozmeňujúceho návrhu.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, prepáčte, ale vodu si... (rečník si išiel zobrať pohár s vodou.) Takže ešte raz.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Tibora Gašpara a Michala Barteka k vládnemu návrhu zákona o Úrade na ochranu obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 1123.
1. V čl. I § 3 ods. 4 druhej vete sa slová "odpisom registra trestov" nahrádzajú slovami "špecializovaným výpisom z registra trestov".
2. V čl. I § 3 ods. 4 tretej a štvrtej vete a § 6 ods. 3 prvej a druhej vete sa slová "odpisu registra trestov" nahrádzajú slovami "špecializovaného výpisu z registra trestov".
3. V čl. I poznámke pod čiarou k odkazu 3 sa slová "§ 20 ods. 5" nahrádzajú slovami "§ 16 ods. 3".
4. V čl. II v bode 6 sa v nadpise pod § 35b slová "dňom vyhlásenia" nahrádzajú slovami "od 1. januára 2026".
5. V čl. III sa vypúšťajú body 2 až 4, 7 a 16.
Doterajšie body 5, 6 a 8 až 15 sa primerane prečíslujú.
6. V čl. III doterajšie body 5 a 6 znejú:
"5. Za § 7 sa vkladajú § 7a a 7b, ktoré vrátane nadpisov znejú:
"§ 7a
Preskúmanie ochrany v rámci trestného konania
(1) Počas poskytovania ochrany chránenému oznamovateľovi podľa § 4 je prokurátor povinný priebežne preskúmavať, či kvalifikované oznámenie, na základe ktorého rozhodol o poskytnutí ochrany, spÍňa podmienku kvalifikovanosti podľa § 2 písm. c) a či bolo urobené v dobrej viere.
(2) Skutočnosti podľa odseku 1 je prokurátor povinný preskúmať aj na základe podnetu zamestnávateľa chráneného oznamovateľa, ak tento podnet obsahuje informácie majúce priamu súvislosť s posúdením kvalifikovanosti oznámenia a konaním chráneného oznamovateľa v dobrej viere.
(3) Ak prokurátor postupom podľa odseku 1 alebo odseku 2 zistí, že oznámenie nespÍňa podmienku kvalifikovanosti podľa § 2 písm. c) alebo že nebolo urobené v dobrej viere, zruší rozhodnutie, ktorým sa poskytla ochrana.
§ 7b
Preskúmanie ochrany v rámci správneho konania
(1) Počas poskytovania ochrany chránenému oznamovateľovi podľa § 6 je správny orgán povinný priebežne preskúmavať, či kvalifikované oznámenie, na základe ktorého rozhodol o poskytnutí ochrany, spÍňa podmienku kvalifikovanosti podľa § 2 písm. c) a či bolo urobené v dobrej viere.
(2) Skutočnosti podľa odseku 1 je správny orgán povinný preskúmať aj na základe podnetu zamestnávateľa chráneného oznamovateľa, ak tento podnet obsahuje informácie majúce priamu súvislosť s posúdením kvalifikovanosti oznámenia a konaním chráneného oznamovateľa v dobrej viere.
(3) Ak správny orgán postupom podľa odseku 1 alebo odseku 2 zistí, že oznámenie nespÍňa podmienku kvalifikovanosti podľa § 2 písm. c) alebo že nebolo urobené v dobrej viere, zruší rozhodnutie, ktorým sa poskytla ochrana.
6. V § 8 ods. 1 písmeno e) znie:
"e) zrušením rozhodnutia, ktorým sa poskytla ochrana podľa tohto zákona.".".
7. Za čl. III sa vkladá nový čl. IV, ktorý znie:
"Čl. IV
Zákon č. 192/2023 Z. z. o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 161/2024 Z. z., zákona č. 179/2024 Z. z., zákona č. 299/2024 Z. z. a zákona č. 294/2025 Z. z. sa mení a dopÍňa takto:
1. V § 21 sa odsek 5 dopÍňa písmenom l), ktoré znie:
"l) Kancelárii Národnej rady Slovenskej republiky na účely ustanovenia do funkcie zástupcu štatutárneho orgánu Úradu na ochranu obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti, ktorý vykonáva funkciu do zvolenia prvého predsedu tohto úradu, predsedom Národnej rady Slovenskej republiky.".
2. V § 30 ods. 2 písm. b) sa za slová "ustanovenia do funkcie" vkladajú slová "predsedom Národnej rady Slovenskej republiky alebo".
Doterajší čl. IV sa primerane prečísluje.
V novom čl. IV bod 1 nadobúda účinnosť 1. januára 2026 a bod 2 nadobúda účinnosť 30. decembra 2025, čo sa premietne do článku upravujúceho účinnosť zákona.
8. V čl. IV sa slová "dňom vyhlásenia" nahrádzajú slovami "1. januára 2026".
9. V prílohe k zákonu sa dátum "20. 10. 2022" nahrádza dátumom "20. 10. 2020" a vypúšťa sa čiarka a slová "nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/573 zo 7. februára 2024 (Ú. v. EÚ L, 2024/573, 20. 2. 2024)" za slovami "(Ú. v. EÚ L, 2024/1760, 5. 7. 2024)".
Skončil som, pán predsedajúci.

(Smiech.) Pán predsedajúci, ďakujem za slovo.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som predniesol aj pozmeňujúci návrh, ktorý teda najskôr odôvodním a vyjadrím sa ešte niekoľkými poznámkami k tomu, čo som si vypočul za tých desať dní ohľadne diskusie pri novele zákona o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti.
Ak dovolíte, najprv sa vyjadrím kratučko len k niektorým spôsobom a formám, akým ste diskutovali. A konkrétne tuná pán poslanec Hlina už sedí. Musím takto na mikrofón, na zápis skutočne verejne odsúdiť spôsob, akým vystupoval v piatok v rozprave. Nie je pre mňa problém, že kritizuje zákon, odsudzujem tú formu, ktorú použil, pretože keby som tento príklad teraz ja použil voči nemu, tak sa ho musím opýtať, že či sa už doma nažral so svojimi zvieratami, aby sem prišiel kľudný a mohol počúvať moje vystúpenie. S prepáčením, dobre? Toto je váš spôsob a považujem ho za nemiestny a hlavne v rozpore s dobrými mravmi a slušným správaním. Aj preto som ako predsedajúci postupoval, ako som postupoval. A k pánovi Burdovi sa síce prvý vyjadroval už pán poslanec Vančo vo faktickej, čo tiež bolo niekde za hranicou, pretože hovoriť niekomu, že má vrátiť diplom alebo že nepatrí do spoločnosti právnikov, neviem, či toto je úplne vhodné na takúto diskusiu k zákonu. Ale je to úplne typické pre vás, a teraz hovorím výrazne k Progresívnemu Slovensku, pretože to je človek, ktorý mal iný názor. Vy sa tu v tejto diskusii často obhajujete stanoviskami od Európskej komisie a kdejakých odborných organizácií vrátane pani predsedníčky Dlugošovej, ale akonáhle má zaznieť nejaký iný názor z odbornej verejnosti, tak už dostane ten človek takzvane po chrbte, pretože čo si to dovolil, povedať niečo, čo je v rozpore s vaším názorom. A vy sa tým ani netajíte. Vy v tých diskusiách normálne skáčete do reči z jedného zásadného dôvodu, lebo vraj nesmie zanieť názor vášho oponenta, pretože to nie je dovolené, aby taký názor zaznel. No toto sú vaše slová, to si ja nevymýšľam. Takže to je len taký malý postreh k tomu, o čom ste, teda v akej forme ste tu diskutovali.
A teraz k tomu o čom. Pán Lackovič, tuším vy ste tu ráno povedal, že mi to tak uniklo trošku, keď som povedal verejne, že je to aj kvôli pani predsedníčke, že som to ani vlastne nechcel povedať. No ja som to chcel povedať, že je to aj o pani predsedníčke Dlugošovej, ale toto je nejaký druhoradý, treťoradý dôvod a zaobišiel by som sa aj bez tohoto dôvodu. Pre mňa je skôr dôležité, aby sme zmenili kompetencie účastníkov, ktorí v tej ochrane figurujú. Doba totižto ukázala, odkedy ten zákon máme, že sa dá zneužiť. Ja som tu uviedol konkrétny príklad, ja sa k nemu nebudem opakovať, ale chcem odmietnuť to, čo tu rozprávate, že je to v rozpore s európskym právom. 150-2
Už pán Dostál, ešte ani nepočul, aj keď si už mohol prečítať na webe, čo prídem, s čím v tom pozmeňujúcom návrhu, že je to protiústavné a neviem akým spôsobom. No však neberiem vám váš názor. V zásade sa ho pokúsim vysvetliť, prečo si myslím, že nie je to protiústavné, čo sa týka postavenia samotného úradu, komparáciou postavenia tohto úradu. V členských krajinách EÚ máme prípady, kedy táto agenda vôbec nie je v pôsobnosti samostatného úradu tak, ako na Slovensku. Je v pôsobnosti štátneho orgánu, ako je napríklad ministerstvo spravodlivosti a na čele ministerstva spravodlivosti je politický nominant. Takže to postavenie či doteraz ešte existujúceho úradu prípadne toho, ktorý má vzniknúť, bude naďalej postačujúce pre potreby EÚ, ale aj pre potreby Plánu obnovy a neviem, čo všetko tu kritizujete, pretože to, že nebudeme mať teda čerpanie z eurofondov alebo z Plánu obnovy, to tu počúvam vlastne od začiatku vládnutia tejto vlády alebo tohto parlamentu. V zásade ale nedošlo k obmedzeniu ešte ani jedného eura. To je taká už vaša odrhovačka pre verejnosť, že toto sa zastaví, hento sa zastaví. V zásade ani jedno euro zatiaľ komisia nepozastavila a menili sme tu už niekoľko zákonov. Takže úrad ostane naďalej ako samostatný mimo pôsobnosti štátnych orgánov a taktiež tá skratka, ktorú občas počúvam. Zrušujete, zrušujete, rozpadne sa systém ochrany, pán Vančo sa na to dosť ohradil v rámci výboru, keď som mu to povedal, že to je nepravda. Štátne inštitúcie robia občas svoje reorganizácie a reformy a zvykne to byť tak, že k polnoci jedného dňa zaniká nejaká stará inštitúcia, nahrádza ju od rána alebo od polnoci, samozrejme, nová inštitúcia a plynule prechádza agenda z jedného úradu do prípadne transformovaného úradu. Nikto sa nemusí obávať, že by sa nejakým spôsobom narušil systém ochrany či už tých, ktoré sú funkčné a o ktorých je rozhodnuté v tejto chvíli, že sú teda nejakí ľudia v tej ochrane, alebo systém toho, že by prišiel na druhý deň niekto nový, ktorý sa chce oznámením dostať pod ochranu a že by ho nemal kto vypočuť alebo zariadiť celý ten, ten chod toho, tej ochrany. Takže nie je pravda, ako hovoríte do verejnosti, že my tu rušíme úrad a tým sa rozpadá boj proti korupcii a proti protispoločenskej činnosti, ktorú títo ľudia oznamujú.
Druhý moment, ktorý tu chcem zdôrazniť, je ten, že my novelou vôbec nemeníme podmienky vzatia do ochrany. Vy to tu tak trochu predkladáte, pán Prostredník použil slová, že teraz to rozriedite. Ak by som bol, čo tým myslíte možno vecne, by ma to zaujímalo, čo to je rozriediť zákon? Pretože tie podmienky, tak jak to pozná pôvodný zákon pred touto novelou, ostávajú úplne rovnaké. Nikto nemení systém, kedy príde niekto, chce oznámiť protispoločenskú činnosť a ten systém určuje presne, čo by mal naplniť, aké podmienky. V zásade sú dôležité dve základné podmienky. Keďže budem o nich hovoriť aj v pozmeňujúcom návrhu, tak ich trošku rozvediem. A to je, že jeho podanie by malo byť kvalifikované a malo by byť podané v dobrej viere. Kto pozre súčasný paragraf a znenie § 2, tam máte napísané, čo je to kvalifikované podanie a čo je to podanie v dobrej viere alebo čo sa má pod tým rozumieť. To znamená, nič iné nechceme, len aby boli napĺňané tie podmienky, ktoré tu už boli a ktoré nemeníme. Oznamovateľ teda prichádza, vypočuje ho pre potreby rozhodnutia a vydá to rozhodnutie, je to opatrenie, ak oznamuje trestný čin, robí to prokurátor, ak oznamuje nejaký správny delikt, priestupok, robí to správny orgán. To takisto zostáva v zákone zachované a taktiež zostáva zachované to, že ak náhodou prokurátor alebo správny orgán ten prvostupňový povie, že nespĺňate, to vaše oznámenie, tú kvalifikovanosť alebo nepodávate to v dobrej viere, tak na to existuje opravný prostriedok. Oznamovateľ sa môže, samozrejme, sťažovať a vtedy rozhoduje nadriadená prokuratúra o tom, či ten odmietavý prístup toho prvostupňového prokurátora je namieste a je dôvodný alebo nie je. Čiže z hľadiska oznamovateľa sa teda nič nemení, vôbec nič nemení. A nie je pravda, čo tu rozprávate dookola, že by sme tým oslabovali to, že teraz nebudú chodiť ľudia to oznamovať, lebo meníme a riedime dôvody, prípadne spôsob ich ochrany. To je, to je veľmi dôležité, aby som to teraz zopakoval.
Boli tu skutočnosti, ktoré ja teda vnímam nasledovne a chcem sa k ním vyjadriť. Zákon bol z pohľadu toho, že kto do tej ochrany má ísť a má naplniť podmienky, zneužívaný. A tá vlna zneužívania začala na konci roku ´23, keď končilo volebné obdobie predchádzajúcej vlády a zneužitá bola v skupine policajtov na ministerstve vnútra, ktorej, ktorú označujeme častokrát ako čurillovci. A práve preto bolo potrebné urobiť aktualizáciu tohto zákona a dať tam také kompetencie, ktoré umožnia, umožnia toto tvrdenie buď vyvrátiť, alebo potvrdiť. Nemá to posudzovať, zdôrazňujem, ani terajšia predsedníčka úradu, v prípade, že dôjde k jej výmene, ani budúci predseda úradu alebo osoby z úradu. Túto kompetenciu má pri oznamovaní trestnej činnosti prokurátor. Pri oznamovaní protispoločenskej činnosti v zmysle správneho deliktu správny orgán. A my naďalej chceme, aby to tam ostalo a aby rozhodla táto inštitúcia o tom, či teda to naďalej to podanie, ktoré bolo podané v čase pred dvoma rokmi, bolo podané v dobrej viere, prípadne bolo podané ako kvalifikované oznámenie. Pretože keď som tu hovoril o tom konkrétnom prípade, tak som možno vtedy nespomenul, ale poviem to, mám tu pred sebou odpoveď generálnej prokuratúry, keď sa domáhalo ministerstvo vnútra, a musím vám povedať, sú tu uvedení dokopy pätnásti policajti, ktorí spadli do ochrany ako predmet toho posudzovania alebo teda tá ich ochrana, kde píše generálna prokuratúra na požiadavku ministerstva vnútra, ministra vnútra, že má, domnieva sa teda, že tá ochrana je účelová a žiada o preskúmanie tej ochrany. V odpovedi, a teraz si dovolím zacitovať nejaké časti, prokuratúra píše, že je, samozrejme, výslovne pôsobnosť taká, že je povinná používať iba prostriedky a postupy upravené v príslušných zákonoch. To všetci chápeme. "Prokurátor ako orgán, ktorý poskytol ochranu oznamovateľovi, nemá podľa zákona č. 54/2019 Z. z. oprávnenie vydať rozhodnutie, ktorým by zrušil ním poskytnutú ochranu oznamovateľa." Tak, vážení, ak sa preukáže, že tu bolo v minulosti podanie, ktoré je, nie je podané v dobrej viere, nie je kvalifikované, prokurátor odpisuje, že oni nemajú v zmysle zákona to oprávnenie, ako to zrušiť. Tu máte hneď prvý dôvod, pre ktorý bolo potrebné novelizovať, ako som na úvod povedal, kompetencie účastníkov z tohto zákona vrátane teda prokuratúry a správneho orgánu. Čítam ďalej. "Pojem konanie v dobrej viere je upravený priamo v zákone." Spomenul som už ten § 2 písm. k). "Zákon vyžaduje konanie v dobrej viere. Definícia dobrej viery sa vzťahuje vyslovene len na pravdivosť oznámenia." Ja som tu čítal, že v tom oznámení, ktoré som tu spomenul z 29. septembra roku 2023, sú vyfabulované a vymyslené veci. Konštatovalo sa to preto, lebo sú k tomu, k tým záznamom vyfabulovaným, ITP nahrávky. Vážení páni a dámy, oni sa tam rozprávajú o tom, ako ten záznam vytvárajú na fiktívnych podkladoch a tento záznam poskytli prokurátorovi, ktorý ich mal brať do ochrany, čo je asi ľahko pochopiteľné, že to nespĺňa absolútne požiadavku pravdivosti oznámenia. Práve kvalifikovanosť oznámenia je tou relevantnou skutočnosťou, od ktorej je možné odvíjať to, či bude alebo nebude poskytnutá ochrana oznamovateľovi. Takže máme tu prvý problém. Oprávnenie nemá prokuratúra podľa starého zákona a keby teda aj boli podklady, z ktorých nepochybne, hovorím o dôkazoch, nehovorím o subjektívnom pocite, bolo možné skonštatovať, že to podanie nebolo pravdivé, tak sa nedá rozhodnúť, lebo nie je oprávnenie. Na preverenie pravdivosti informácií obsiahnutých v oznámení je často potrebné vykonať dokazovanie na základe výsledkov, ktoré ho bude s odstupom času možné potvrdiť alebo vyvrátiť, tú pravdivosť. Opakujem dátum, 29. septembra 2023. Ochrana začala 5. októbra 2023. Ja mám pocit, že prešlo viac ako dva roky. Nejaké vyšetrovanie niekde prebieha a očakával by som, že prokurátor, ktorý rozhodol o ochrane, sa bude zaujímať, ako teda dopadlo to oznámenie, aké je relevantné, či je pravdivé, či sa zakladalo na nejakých skutočných podozreniach, alebo len bolo účelové a vymyslené. A keďže v zákone nie je ani toto uvedené, aj keď niektorí prokurátori tvrdia, že to vyplýva zo zákona povinnosť toho prokurátora, ktorý udelil ochranu, sa o to priebežne zaujímať, tak sme v pozmeňujúcom návrhu uviedli aj jedno ustanovenie, ktoré teraz to ukladá prokuratúre ako povinnosť. Niečo podobné ako pri väzbe kedy tie orgány činné v trestnom konaní aj sudca pre prípravné konanie je v podstate povinný skúmať tie dôvody väzby priebežne, inými slovami každý deň. Takže toto bolo toľko z citácie listu generálnej prokuratúry, ktorý odoslala ministrovi vnútra. Prečo to hovorím? No minister vnútra sa snažil dva roky komunikovať s príslušnými inštitúciami, ako je teda prokuratúra, aby nemusel zaťažovať túto snemovňu tým, že budeme tu meniť zákon, ale v zásade inú možnosť dnes nemá a toto je ten najhlavnejší dôvod, aby sa aktualizovali, a ešte raz to zopakujem, oprávnenia účastníkov, ktorí sú pri ochrane zaangažovaní, zo zákona tak, aby sme sa vedeli cez toto účelové zneužitie ochrany nejakým spôsobom dostať. A zdôrazňujem, že to nebude nikdy túto ochranu posudzovať predseda úradu alebo nejaký úradník z úradu. Úrad len prevezme rozhodnutie prokuratúry a musí akceptovať v pracovnoprávnych vzťahoch tento stav. My chceme povedať, že ochrana sa, tak ako som to čítal zo stanoviska generálnej prokuratúry, vyvíja v čase a dá sa aktualizovať a povedať, či to podanie bolo alebo nebolo v dobrej viere a či bolo kvalifikované alebo bolo teda od základu vymyslené. Mimochodom, to napĺňa aj následne možno trestnú činnosť krivého obvinenia, lebo to pozná zase § 8 nášho zákona, kde sú uvedené dôvody, kedy zaniká ochrana. Takže chcel by som tým povedať, že v tom pozmeňujúcom návrhu, ktorý prinášam ja a pán poslanec Bartek, sa rieši to, akým spôsobom by mohlo byť to rozhodnutie preskúmavané v čase, rieši sa tam jednak to, aby jednoznačne prokuratúra mala nástroj, že je povinná dokonca, nie že môže, ale je povinná preskúmavať to, či to podanie bolo podané v dobrej viere a či bolo kvalifikované. A bonusom, ktorý tam dávame, je zamestnávateľovi sa obrátiť na prokurátora tiež s požiadavkou o preskúmanie. A teraz to trošku upresním. Boli tu úvahy, že či priamo pri začatí ochrany, tak ako má oznamovateľ možnosť podať opravný prostriedok, ak ho nevezmú do ochrany, že či by zamestnávateľ mal rovnakú možnosť, tiež si dať opravný prostriedok, ak niekoho vezmú do ochrany. Považujem to trošku za, zjednodušene poviem, blbosť, pretože zamestnávateľ nemôže tušiť, čo je predmetom oznámenia. To majú vedieť orgány činné v trestnom konaní, ktoré to idú vyšetrovať. Takže neviem na základe čoho, by ten oznamovateľ mohol napadnúť takéto vzatie do ochrany, preto sa domnievam, že to je nie dobrý postup a bolo by to asi také násilné zasahovanie zamestnávateľa. Skončilo by to tak, že každý zamestnávateľ by formálne podal opravný prostriedok a čakal by, že čo mu odpovie ten prokurátor, hoci sám nevie vyargumentovať, prečo by tá ochrana teda nemala byť udelená. A to si myslím aj o tom, o tej úvahe, keď bolo povedané, že raz za šesť mesiacov. Ak vychádzame z logiky toho postupu, zamestnávateľ po formálnej stránke, pokiaľ sa vykonáva nejaké utajované vyšetrovanie, nemá možnosť vedieť posúdiť či je podané v dobrej viere a či je kvalifikované. Iná situácia nastáva, ak sa vykonáva o oznámení, poviem to obrazne povedané, verejné vyšetrovanie. Čo také neexistuje, prípravné konanie je tiež neverejné, ale už sme si zvykli, že od roku 2020 sa zverejňuje z prípravného konania všetko, čo môže poslúžiť na politický súboj. Tak môže sa však zamestnávateľ napríklad dostať do situácie, že jeho zamestnancov budú predvolávať už na vypočutie, lebo sú podozriví a dozvedia sa vtedy prvýkrát, že bolo na vás podané nejaké podanie pred rokom, že ste spáchali to a to, tak sa nám k tomu vyjadrite. To je moment, kedy môže nastať aká situácia? Podozrivý sa prihlási a povie: "Počkajte, počkajte, veď vy mi tu hovoríte, že mám sa vyjadriť k niečomu, čo sa malo stať 3. mája onoho roku, ale ja som bol dva mesiace v zahraničí." Už tu máme prvý fakt kedy, kedy je jasné, že to, čo bolo oznámené, sa nezakladá na pravde. "Viem to preukázať. Tam som bol, pobyt v hoteli, videli ma tam na kamerách." 150-3
Takže chcem tým povedať, že u zamestnávateľa môže nastať situácia, keby sa zamestnávateľ dozvie, že toto podanie asi nie je v dobrej viere podané a nie je ani kvalifikované. Preto tým pozmeňujúcim návrhom dávame možnosť, aby sa obrátil na prokurátora, predložil tie relevantné fakty ako zamestnávateľ a čakal, čo s tým urobí prokurátor a ako to posúdi a ako to rozhodne. Príklad k čurillovcom konkrétny. Čítal som tu, na koho všetkého bolo podané oznámenie skupinou čurillovcov. Tie osoby podľa mojej vedomosti dodnes neboli k tomu za dva roky teda ani vypočuté, už nie že ako podozriví, ale ani ako svedkovia. Ukazuje sa zjavne, že to, čo bolo voči nim oznamované, sa nemôže zakladať na pravde, boli tam vyfabulované úradné záznamy. A teda tým chcem povedať, že dali sme tu ešte do pozmeňujúceho návrhu aj možnosť zamestnávateľovi v takomto prípade sa obrátiť na prokurátora, aby to mohol teda posúdiť. A pretože mám málo času a chcem prečítať pozmeňujúci návrh, tak vás poprosím, aby ste mi zastavili čas.
Začínam prednes pozmeňujúceho návrhu.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, prepáčte, ale vodu si... (rečník si išiel zobrať pohár s vodou.) Takže ešte raz.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Tibora Gašpara a Michala Barteka k vládnemu návrhu zákona o Úrade na ochranu obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 1123.
1. V čl. I § 3 ods. 4 druhej vete sa slová "odpisom registra trestov" nahrádzajú slovami "špecializovaným výpisom z registra trestov".
2. V čl. I § 3 ods. 4 tretej a štvrtej vete a § 6 ods. 3 prvej a druhej vete sa slová "odpisu registra trestov" nahrádzajú slovami "špecializovaného výpisu z registra trestov".
3. V čl. I poznámke pod čiarou k odkazu 3 sa slová "§ 20 ods. 5" nahrádzajú slovami "§ 16 ods. 3".
4. V čl. II v bode 6 sa v nadpise pod § 35b slová "dňom vyhlásenia" nahrádzajú slovami "od 1. januára 2026".
5. V čl. III sa vypúšťajú body 2 až 4, 7 a 16.
Doterajšie body 5, 6 a 8 až 15 sa primerane prečíslujú.
6. V čl. III doterajšie body 5 a 6 znejú:
"5. Za § 7 sa vkladajú § 7a a 7b, ktoré vrátane nadpisov znejú:
"§ 7a
Preskúmanie ochrany v rámci trestného konania
(1) Počas poskytovania ochrany chránenému oznamovateľovi podľa § 4 je prokurátor povinný priebežne preskúmavať, či kvalifikované oznámenie, na základe ktorého rozhodol o poskytnutí ochrany, spÍňa podmienku kvalifikovanosti podľa § 2 písm. c) a či bolo urobené v dobrej viere.
(2) Skutočnosti podľa odseku 1 je prokurátor povinný preskúmať aj na základe podnetu zamestnávateľa chráneného oznamovateľa, ak tento podnet obsahuje informácie majúce priamu súvislosť s posúdením kvalifikovanosti oznámenia a konaním chráneného oznamovateľa v dobrej viere.
(3) Ak prokurátor postupom podľa odseku 1 alebo odseku 2 zistí, že oznámenie nespÍňa podmienku kvalifikovanosti podľa § 2 písm. c) alebo že nebolo urobené v dobrej viere, zruší rozhodnutie, ktorým sa poskytla ochrana.
§ 7b
Preskúmanie ochrany v rámci správneho konania
(1) Počas poskytovania ochrany chránenému oznamovateľovi podľa § 6 je správny orgán povinný priebežne preskúmavať, či kvalifikované oznámenie, na základe ktorého rozhodol o poskytnutí ochrany, spÍňa podmienku kvalifikovanosti podľa § 2 písm. c) a či bolo urobené v dobrej viere.
(2) Skutočnosti podľa odseku 1 je správny orgán povinný preskúmať aj na základe podnetu zamestnávateľa chráneného oznamovateľa, ak tento podnet obsahuje informácie majúce priamu súvislosť s posúdením kvalifikovanosti oznámenia a konaním chráneného oznamovateľa v dobrej viere.
(3) Ak správny orgán postupom podľa odseku 1 alebo odseku 2 zistí, že oznámenie nespÍňa podmienku kvalifikovanosti podľa § 2 písm. c) alebo že nebolo urobené v dobrej viere, zruší rozhodnutie, ktorým sa poskytla ochrana.
6. V § 8 ods. 1 písmeno e) znie:
"e) zrušením rozhodnutia, ktorým sa poskytla ochrana podľa tohto zákona.".".
7. Za čl. III sa vkladá nový čl. IV, ktorý znie:
"Čl. IV
Zákon č. 192/2023 Z. z. o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 161/2024 Z. z., zákona č. 179/2024 Z. z., zákona č. 299/2024 Z. z. a zákona č. 294/2025 Z. z. sa mení a dopÍňa takto:
1. V § 21 sa odsek 5 dopÍňa písmenom l), ktoré znie:
"l) Kancelárii Národnej rady Slovenskej republiky na účely ustanovenia do funkcie zástupcu štatutárneho orgánu Úradu na ochranu obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti, ktorý vykonáva funkciu do zvolenia prvého predsedu tohto úradu, predsedom Národnej rady Slovenskej republiky.".
2. V § 30 ods. 2 písm. b) sa za slová "ustanovenia do funkcie" vkladajú slová "predsedom Národnej rady Slovenskej republiky alebo".
Doterajší čl. IV sa primerane prečísluje.
V novom čl. IV bod 1 nadobúda účinnosť 1. januára 2026 a bod 2 nadobúda účinnosť 30. decembra 2025, čo sa premietne do článku upravujúceho účinnosť zákona.
8. V čl. IV sa slová "dňom vyhlásenia" nahrádzajú slovami "1. januára 2026".
9. V prílohe k zákonu sa dátum "20. 10. 2022" nahrádza dátumom "20. 10. 2020" a vypúšťa sa čiarka a slová "nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/573 zo 7. februára 2024 (Ú. v. EÚ L, 2024/573, 20. 2. 2024)" za slovami "(Ú. v. EÚ L, 2024/1760, 5. 7. 2024)".
Skončil som, pán predsedajúci.

(Smiech.) Pán predsedajúci, ďakujem za slovo.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som predniesol aj pozmeňujúci návrh, ktorý teda najskôr odôvodním a vyjadrím sa ešte niekoľkými poznámkami k tomu, čo som si vypočul za tých desať dní ohľadne diskusie pri novele zákona o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti.
Ak dovolíte, najprv sa vyjadrím kratučko len k niektorým spôsobom a formám, akým ste diskutovali. A konkrétne tuná pán poslanec Hlina už sedí. Musím takto na mikrofón, na zápis skutočne verejne odsúdiť spôsob, akým vystupoval v piatok v rozprave. Nie je pre mňa problém, že kritizuje zákon, odsudzujem tú formu, ktorú použil, pretože keby som tento príklad teraz ja použil voči nemu, tak sa ho musím opýtať, že či sa už doma nažral so svojimi zvieratami, aby sem prišiel kľudný a mohol počúvať moje vystúpenie. S prepáčením, dobre? Toto je váš spôsob a považujem ho za nemiestny a hlavne v rozpore s dobrými mravmi a slušným správaním. Aj preto som ako predsedajúci postupoval, ako som postupoval. A k pánovi Burdovi sa síce prvý vyjadroval už pán poslanec Vančo vo faktickej, čo tiež bolo niekde za hranicou, pretože hovoriť niekomu, že má vrátiť diplom alebo že nepatrí do spoločnosti právnikov, neviem, či toto je úplne vhodné na takúto diskusiu k zákonu. Ale je to úplne typické pre vás, a teraz hovorím výrazne k Progresívnemu Slovensku, pretože to je človek, ktorý mal iný názor. Vy sa tu v tejto diskusii často obhajujete stanoviskami od Európskej komisie a kdejakých odborných organizácií vrátane pani predsedníčky Dlugošovej, ale akonáhle má zaznieť nejaký iný názor z odbornej verejnosti, tak už dostane ten človek takzvane po chrbte, pretože čo si to dovolil, povedať niečo, čo je v rozpore s vaším názorom. A vy sa tým ani netajíte. Vy v tých diskusiách normálne skáčete do reči z jedného zásadného dôvodu, lebo vraj nesmie zanieť názor vášho oponenta, pretože to nie je dovolené, aby taký názor zaznel. No toto sú vaše slová, to si ja nevymýšľam. Takže to je len taký malý postreh k tomu, o čom ste, teda v akej forme ste tu diskutovali.
A teraz k tomu o čom. Pán Lackovič, tuším vy ste tu ráno povedal, že mi to tak uniklo trošku, keď som povedal verejne, že je to aj kvôli pani predsedníčke, že som to ani vlastne nechcel povedať. No ja som to chcel povedať, že je to aj o pani predsedníčke Dlugošovej, ale toto je nejaký druhoradý, treťoradý dôvod a zaobišiel by som sa aj bez tohoto dôvodu. Pre mňa je skôr dôležité, aby sme zmenili kompetencie účastníkov, ktorí v tej ochrane figurujú. Doba totižto ukázala, odkedy ten zákon máme, že sa dá zneužiť. Ja som tu uviedol konkrétny príklad, ja sa k nemu nebudem opakovať, ale chcem odmietnuť to, čo tu rozprávate, že je to v rozpore s európskym právom. 150-2
Už pán Dostál, ešte ani nepočul, aj keď si už mohol prečítať na webe, čo prídem, s čím v tom pozmeňujúcom návrhu, že je to protiústavné a neviem akým spôsobom. No však neberiem vám váš názor. V zásade sa ho pokúsim vysvetliť, prečo si myslím, že nie je to protiústavné, čo sa týka postavenia samotného úradu, komparáciou postavenia tohto úradu. V členských krajinách EÚ máme prípady, kedy táto agenda vôbec nie je v pôsobnosti samostatného úradu tak, ako na Slovensku. Je v pôsobnosti štátneho orgánu, ako je napríklad ministerstvo spravodlivosti a na čele ministerstva spravodlivosti je politický nominant. Takže to postavenie či doteraz ešte existujúceho úradu prípadne toho, ktorý má vzniknúť, bude naďalej postačujúce pre potreby EÚ, ale aj pre potreby Plánu obnovy a neviem, čo všetko tu kritizujete, pretože to, že nebudeme mať teda čerpanie z eurofondov alebo z Plánu obnovy, to tu počúvam vlastne od začiatku vládnutia tejto vlády alebo tohto parlamentu. V zásade ale nedošlo k obmedzeniu ešte ani jedného eura. To je taká už vaša odrhovačka pre verejnosť, že toto sa zastaví, hento sa zastaví. V zásade ani jedno euro zatiaľ komisia nepozastavila a menili sme tu už niekoľko zákonov. Takže úrad ostane naďalej ako samostatný mimo pôsobnosti štátnych orgánov a taktiež tá skratka, ktorú občas počúvam. Zrušujete, zrušujete, rozpadne sa systém ochrany, pán Vančo sa na to dosť ohradil v rámci výboru, keď som mu to povedal, že to je nepravda. Štátne inštitúcie robia občas svoje reorganizácie a reformy a zvykne to byť tak, že k polnoci jedného dňa zaniká nejaká stará inštitúcia, nahrádza ju od rána alebo od polnoci, samozrejme, nová inštitúcia a plynule prechádza agenda z jedného úradu do prípadne transformovaného úradu. Nikto sa nemusí obávať, že by sa nejakým spôsobom narušil systém ochrany či už tých, ktoré sú funkčné a o ktorých je rozhodnuté v tejto chvíli, že sú teda nejakí ľudia v tej ochrane, alebo systém toho, že by prišiel na druhý deň niekto nový, ktorý sa chce oznámením dostať pod ochranu a že by ho nemal kto vypočuť alebo zariadiť celý ten, ten chod toho, tej ochrany. Takže nie je pravda, ako hovoríte do verejnosti, že my tu rušíme úrad a tým sa rozpadá boj proti korupcii a proti protispoločenskej činnosti, ktorú títo ľudia oznamujú.
Druhý moment, ktorý tu chcem zdôrazniť, je ten, že my novelou vôbec nemeníme podmienky vzatia do ochrany. Vy to tu tak trochu predkladáte, pán Prostredník použil slová, že teraz to rozriedite. Ak by som bol, čo tým myslíte možno vecne, by ma to zaujímalo, čo to je rozriediť zákon? Pretože tie podmienky, tak jak to pozná pôvodný zákon pred touto novelou, ostávajú úplne rovnaké. Nikto nemení systém, kedy príde niekto, chce oznámiť protispoločenskú činnosť a ten systém určuje presne, čo by mal naplniť, aké podmienky. V zásade sú dôležité dve základné podmienky. Keďže budem o nich hovoriť aj v pozmeňujúcom návrhu, tak ich trošku rozvediem. A to je, že jeho podanie by malo byť kvalifikované a malo by byť podané v dobrej viere. Kto pozre súčasný paragraf a znenie § 2, tam máte napísané, čo je to kvalifikované podanie a čo je to podanie v dobrej viere alebo čo sa má pod tým rozumieť. To znamená, nič iné nechceme, len aby boli napĺňané tie podmienky, ktoré tu už boli a ktoré nemeníme. Oznamovateľ teda prichádza, vypočuje ho pre potreby rozhodnutia a vydá to rozhodnutie, je to opatrenie, ak oznamuje trestný čin, robí to prokurátor, ak oznamuje nejaký správny delikt, priestupok, robí to správny orgán. To takisto zostáva v zákone zachované a taktiež zostáva zachované to, že ak náhodou prokurátor alebo správny orgán ten prvostupňový povie, že nespĺňate, to vaše oznámenie, tú kvalifikovanosť alebo nepodávate to v dobrej viere, tak na to existuje opravný prostriedok. Oznamovateľ sa môže, samozrejme, sťažovať a vtedy rozhoduje nadriadená prokuratúra o tom, či ten odmietavý prístup toho prvostupňového prokurátora je namieste a je dôvodný alebo nie je. Čiže z hľadiska oznamovateľa sa teda nič nemení, vôbec nič nemení. A nie je pravda, čo tu rozprávate dookola, že by sme tým oslabovali to, že teraz nebudú chodiť ľudia to oznamovať, lebo meníme a riedime dôvody, prípadne spôsob ich ochrany. To je, to je veľmi dôležité, aby som to teraz zopakoval.
Boli tu skutočnosti, ktoré ja teda vnímam nasledovne a chcem sa k ním vyjadriť. Zákon bol z pohľadu toho, že kto do tej ochrany má ísť a má naplniť podmienky, zneužívaný. A tá vlna zneužívania začala na konci roku ´23, keď končilo volebné obdobie predchádzajúcej vlády a zneužitá bola v skupine policajtov na ministerstve vnútra, ktorej, ktorú označujeme častokrát ako čurillovci. A práve preto bolo potrebné urobiť aktualizáciu tohto zákona a dať tam také kompetencie, ktoré umožnia, umožnia toto tvrdenie buď vyvrátiť, alebo potvrdiť. Nemá to posudzovať, zdôrazňujem, ani terajšia predsedníčka úradu, v prípade, že dôjde k jej výmene, ani budúci predseda úradu alebo osoby z úradu. Túto kompetenciu má pri oznamovaní trestnej činnosti prokurátor. Pri oznamovaní protispoločenskej činnosti v zmysle správneho deliktu správny orgán. A my naďalej chceme, aby to tam ostalo a aby rozhodla táto inštitúcia o tom, či teda to naďalej to podanie, ktoré bolo podané v čase pred dvoma rokmi, bolo podané v dobrej viere, prípadne bolo podané ako kvalifikované oznámenie. Pretože keď som tu hovoril o tom konkrétnom prípade, tak som možno vtedy nespomenul, ale poviem to, mám tu pred sebou odpoveď generálnej prokuratúry, keď sa domáhalo ministerstvo vnútra, a musím vám povedať, sú tu uvedení dokopy pätnásti policajti, ktorí spadli do ochrany ako predmet toho posudzovania alebo teda tá ich ochrana, kde píše generálna prokuratúra na požiadavku ministerstva vnútra, ministra vnútra, že má, domnieva sa teda, že tá ochrana je účelová a žiada o preskúmanie tej ochrany. V odpovedi, a teraz si dovolím zacitovať nejaké časti, prokuratúra píše, že je, samozrejme, výslovne pôsobnosť taká, že je povinná používať iba prostriedky a postupy upravené v príslušných zákonoch. To všetci chápeme. "Prokurátor ako orgán, ktorý poskytol ochranu oznamovateľovi, nemá podľa zákona č. 54/2019 Z. z. oprávnenie vydať rozhodnutie, ktorým by zrušil ním poskytnutú ochranu oznamovateľa." Tak, vážení, ak sa preukáže, že tu bolo v minulosti podanie, ktoré je, nie je podané v dobrej viere, nie je kvalifikované, prokurátor odpisuje, že oni nemajú v zmysle zákona to oprávnenie, ako to zrušiť. Tu máte hneď prvý dôvod, pre ktorý bolo potrebné novelizovať, ako som na úvod povedal, kompetencie účastníkov z tohto zákona vrátane teda prokuratúry a správneho orgánu. Čítam ďalej. "Pojem konanie v dobrej viere je upravený priamo v zákone." Spomenul som už ten § 2 písm. k). "Zákon vyžaduje konanie v dobrej viere. Definícia dobrej viery sa vzťahuje vyslovene len na pravdivosť oznámenia." Ja som tu čítal, že v tom oznámení, ktoré som tu spomenul z 29. septembra roku 2023, sú vyfabulované a vymyslené veci. Konštatovalo sa to preto, lebo sú k tomu, k tým záznamom vyfabulovaným, ITP nahrávky. Vážení páni a dámy, oni sa tam rozprávajú o tom, ako ten záznam vytvárajú na fiktívnych podkladoch a tento záznam poskytli prokurátorovi, ktorý ich mal brať do ochrany, čo je asi ľahko pochopiteľné, že to nespĺňa absolútne požiadavku pravdivosti oznámenia. Práve kvalifikovanosť oznámenia je tou relevantnou skutočnosťou, od ktorej je možné odvíjať to, či bude alebo nebude poskytnutá ochrana oznamovateľovi. Takže máme tu prvý problém. Oprávnenie nemá prokuratúra podľa starého zákona a keby teda aj boli podklady, z ktorých nepochybne, hovorím o dôkazoch, nehovorím o subjektívnom pocite, bolo možné skonštatovať, že to podanie nebolo pravdivé, tak sa nedá rozhodnúť, lebo nie je oprávnenie. Na preverenie pravdivosti informácií obsiahnutých v oznámení je často potrebné vykonať dokazovanie na základe výsledkov, ktoré ho bude s odstupom času možné potvrdiť alebo vyvrátiť, tú pravdivosť. Opakujem dátum, 29. septembra 2023. Ochrana začala 5. októbra 2023. Ja mám pocit, že prešlo viac ako dva roky. Nejaké vyšetrovanie niekde prebieha a očakával by som, že prokurátor, ktorý rozhodol o ochrane, sa bude zaujímať, ako teda dopadlo to oznámenie, aké je relevantné, či je pravdivé, či sa zakladalo na nejakých skutočných podozreniach, alebo len bolo účelové a vymyslené. A keďže v zákone nie je ani toto uvedené, aj keď niektorí prokurátori tvrdia, že to vyplýva zo zákona povinnosť toho prokurátora, ktorý udelil ochranu, sa o to priebežne zaujímať, tak sme v pozmeňujúcom návrhu uviedli aj jedno ustanovenie, ktoré teraz to ukladá prokuratúre ako povinnosť. Niečo podobné ako pri väzbe kedy tie orgány činné v trestnom konaní aj sudca pre prípravné konanie je v podstate povinný skúmať tie dôvody väzby priebežne, inými slovami každý deň. Takže toto bolo toľko z citácie listu generálnej prokuratúry, ktorý odoslala ministrovi vnútra. Prečo to hovorím? No minister vnútra sa snažil dva roky komunikovať s príslušnými inštitúciami, ako je teda prokuratúra, aby nemusel zaťažovať túto snemovňu tým, že budeme tu meniť zákon, ale v zásade inú možnosť dnes nemá a toto je ten najhlavnejší dôvod, aby sa aktualizovali, a ešte raz to zopakujem, oprávnenia účastníkov, ktorí sú pri ochrane zaangažovaní, zo zákona tak, aby sme sa vedeli cez toto účelové zneužitie ochrany nejakým spôsobom dostať. A zdôrazňujem, že to nebude nikdy túto ochranu posudzovať predseda úradu alebo nejaký úradník z úradu. Úrad len prevezme rozhodnutie prokuratúry a musí akceptovať v pracovnoprávnych vzťahoch tento stav. My chceme povedať, že ochrana sa, tak ako som to čítal zo stanoviska generálnej prokuratúry, vyvíja v čase a dá sa aktualizovať a povedať, či to podanie bolo alebo nebolo v dobrej viere a či bolo kvalifikované alebo bolo teda od základu vymyslené. Mimochodom, to napĺňa aj následne možno trestnú činnosť krivého obvinenia, lebo to pozná zase § 8 nášho zákona, kde sú uvedené dôvody, kedy zaniká ochrana. Takže chcel by som tým povedať, že v tom pozmeňujúcom návrhu, ktorý prinášam ja a pán poslanec Bartek, sa rieši to, akým spôsobom by mohlo byť to rozhodnutie preskúmavané v čase, rieši sa tam jednak to, aby jednoznačne prokuratúra mala nástroj, že je povinná dokonca, nie že môže, ale je povinná preskúmavať to, či to podanie bolo podané v dobrej viere a či bolo kvalifikované. A bonusom, ktorý tam dávame, je zamestnávateľovi sa obrátiť na prokurátora tiež s požiadavkou o preskúmanie. A teraz to trošku upresním. Boli tu úvahy, že či priamo pri začatí ochrany, tak ako má oznamovateľ možnosť podať opravný prostriedok, ak ho nevezmú do ochrany, že či by zamestnávateľ mal rovnakú možnosť, tiež si dať opravný prostriedok, ak niekoho vezmú do ochrany. Považujem to trošku za, zjednodušene poviem, blbosť, pretože zamestnávateľ nemôže tušiť, čo je predmetom oznámenia. To majú vedieť orgány činné v trestnom konaní, ktoré to idú vyšetrovať. Takže neviem na základe čoho, by ten oznamovateľ mohol napadnúť takéto vzatie do ochrany, preto sa domnievam, že to je nie dobrý postup a bolo by to asi také násilné zasahovanie zamestnávateľa. Skončilo by to tak, že každý zamestnávateľ by formálne podal opravný prostriedok a čakal by, že čo mu odpovie ten prokurátor, hoci sám nevie vyargumentovať, prečo by tá ochrana teda nemala byť udelená. A to si myslím aj o tom, o tej úvahe, keď bolo povedané, že raz za šesť mesiacov. Ak vychádzame z logiky toho postupu, zamestnávateľ po formálnej stránke, pokiaľ sa vykonáva nejaké utajované vyšetrovanie, nemá možnosť vedieť posúdiť či je podané v dobrej viere a či je kvalifikované. Iná situácia nastáva, ak sa vykonáva o oznámení, poviem to obrazne povedané, verejné vyšetrovanie. Čo také neexistuje, prípravné konanie je tiež neverejné, ale už sme si zvykli, že od roku 2020 sa zverejňuje z prípravného konania všetko, čo môže poslúžiť na politický súboj. Tak môže sa však zamestnávateľ napríklad dostať do situácie, že jeho zamestnancov budú predvolávať už na vypočutie, lebo sú podozriví a dozvedia sa vtedy prvýkrát, že bolo na vás podané nejaké podanie pred rokom, že ste spáchali to a to, tak sa nám k tomu vyjadrite. To je moment, kedy môže nastať aká situácia? Podozrivý sa prihlási a povie: "Počkajte, počkajte, veď vy mi tu hovoríte, že mám sa vyjadriť k niečomu, čo sa malo stať 3. mája onoho roku, ale ja som bol dva mesiace v zahraničí." Už tu máme prvý fakt kedy, kedy je jasné, že to, čo bolo oznámené, sa nezakladá na pravde. "Viem to preukázať. Tam som bol, pobyt v hoteli, videli ma tam na kamerách." 150-3
Takže chcem tým povedať, že u zamestnávateľa môže nastať situácia, keby sa zamestnávateľ dozvie, že toto podanie asi nie je v dobrej viere podané a nie je ani kvalifikované. Preto tým pozmeňujúcim návrhom dávame možnosť, aby sa obrátil na prokurátora, predložil tie relevantné fakty ako zamestnávateľ a čakal, čo s tým urobí prokurátor a ako to posúdi a ako to rozhodne. Príklad k čurillovcom konkrétny. Čítal som tu, na koho všetkého bolo podané oznámenie skupinou čurillovcov. Tie osoby podľa mojej vedomosti dodnes neboli k tomu za dva roky teda ani vypočuté, už nie že ako podozriví, ale ani ako svedkovia. Ukazuje sa zjavne, že to, čo bolo voči nim oznamované, sa nemôže zakladať na pravde, boli tam vyfabulované úradné záznamy. A teda tým chcem povedať, že dali sme tu ešte do pozmeňujúceho návrhu aj možnosť zamestnávateľovi v takomto prípade sa obrátiť na prokurátora, aby to mohol teda posúdiť. A pretože mám málo času a chcem prečítať pozmeňujúci návrh, tak vás poprosím, aby ste mi zastavili čas.
Začínam prednes pozmeňujúceho návrhu.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, prepáčte, ale vodu si... (rečník si išiel zobrať pohár s vodou.) Takže ešte raz.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Tibora Gašpara a Michala Barteka k vládnemu návrhu zákona o Úrade na ochranu obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 1123.
1. V čl. I § 3 ods. 4 druhej vete sa slová "odpisom registra trestov" nahrádzajú slovami "špecializovaným výpisom z registra trestov".
2. V čl. I § 3 ods. 4 tretej a štvrtej vete a § 6 ods. 3 prvej a druhej vete sa slová "odpisu registra trestov" nahrádzajú slovami "špecializovaného výpisu z registra trestov".
3. V čl. I poznámke pod čiarou k odkazu 3 sa slová "§ 20 ods. 5" nahrádzajú slovami "§ 16 ods. 3".
4. V čl. II v bode 6 sa v nadpise pod § 35b slová "dňom vyhlásenia" nahrádzajú slovami "od 1. januára 2026".
5. V čl. III sa vypúšťajú body 2 až 4, 7 a 16.
Doterajšie body 5, 6 a 8 až 15 sa primerane prečíslujú.
6. V čl. III doterajšie body 5 a 6 znejú:
"5. Za § 7 sa vkladajú § 7a a 7b, ktoré vrátane nadpisov znejú:
"§ 7a
Preskúmanie ochrany v rámci trestného konania
(1) Počas poskytovania ochrany chránenému oznamovateľovi podľa § 4 je prokurátor povinný priebežne preskúmavať, či kvalifikované oznámenie, na základe ktorého rozhodol o poskytnutí ochrany, spÍňa podmienku kvalifikovanosti podľa § 2 písm. c) a či bolo urobené v dobrej viere.
(2) Skutočnosti podľa odseku 1 je prokurátor povinný preskúmať aj na základe podnetu zamestnávateľa chráneného oznamovateľa, ak tento podnet obsahuje informácie majúce priamu súvislosť s posúdením kvalifikovanosti oznámenia a konaním chráneného oznamovateľa v dobrej viere.
(3) Ak prokurátor postupom podľa odseku 1 alebo odseku 2 zistí, že oznámenie nespÍňa podmienku kvalifikovanosti podľa § 2 písm. c) alebo že nebolo urobené v dobrej viere, zruší rozhodnutie, ktorým sa poskytla ochrana.
§ 7b
Preskúmanie ochrany v rámci správneho konania
(1) Počas poskytovania ochrany chránenému oznamovateľovi podľa § 6 je správny orgán povinný priebežne preskúmavať, či kvalifikované oznámenie, na základe ktorého rozhodol o poskytnutí ochrany, spÍňa podmienku kvalifikovanosti podľa § 2 písm. c) a či bolo urobené v dobrej viere.
(2) Skutočnosti podľa odseku 1 je správny orgán povinný preskúmať aj na základe podnetu zamestnávateľa chráneného oznamovateľa, ak tento podnet obsahuje informácie majúce priamu súvislosť s posúdením kvalifikovanosti oznámenia a konaním chráneného oznamovateľa v dobrej viere.
(3) Ak správny orgán postupom podľa odseku 1 alebo odseku 2 zistí, že oznámenie nespÍňa podmienku kvalifikovanosti podľa § 2 písm. c) alebo že nebolo urobené v dobrej viere, zruší rozhodnutie, ktorým sa poskytla ochrana.
6. V § 8 ods. 1 písmeno e) znie:
"e) zrušením rozhodnutia, ktorým sa poskytla ochrana podľa tohto zákona.".".
7. Za čl. III sa vkladá nový čl. IV, ktorý znie:
"Čl. IV
Zákon č. 192/2023 Z. z. o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 161/2024 Z. z., zákona č. 179/2024 Z. z., zákona č. 299/2024 Z. z. a zákona č. 294/2025 Z. z. sa mení a dopÍňa takto:
1. V § 21 sa odsek 5 dopÍňa písmenom l), ktoré znie:
"l) Kancelárii Národnej rady Slovenskej republiky na účely ustanovenia do funkcie zástupcu štatutárneho orgánu Úradu na ochranu obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti, ktorý vykonáva funkciu do zvolenia prvého predsedu tohto úradu, predsedom Národnej rady Slovenskej republiky.".
2. V § 30 ods. 2 písm. b) sa za slová "ustanovenia do funkcie" vkladajú slová "predsedom Národnej rady Slovenskej republiky alebo".
Doterajší čl. IV sa primerane prečísluje.
V novom čl. IV bod 1 nadobúda účinnosť 1. januára 2026 a bod 2 nadobúda účinnosť 30. decembra 2025, čo sa premietne do článku upravujúceho účinnosť zákona.
8. V čl. IV sa slová "dňom vyhlásenia" nahrádzajú slovami "1. januára 2026".
9. V prílohe k zákonu sa dátum "20. 10. 2022" nahrádza dátumom "20. 10. 2020" a vypúšťa sa čiarka a slová "nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/573 zo 7. februára 2024 (Ú. v. EÚ L, 2024/573, 20. 2. 2024)" za slovami "(Ú. v. EÚ L, 2024/1760, 5. 7. 2024)".
Skončil som, pán predsedajúci.

Na vaše vystúpenie 12 faktických poznámok.
Začína pán poslanec Dostál.

Ďakujem pán spravodajca. Otváram rozpravu, konštatujem, že do rozpravu ja 13 písomných prihlášok v takomto poradí: za kluby SAS pán poslanec Dostál, po ňom pani poslankyňa Bihariová za Progresívne Slovensko a potom v poradí poslanci ako pani poslankyňa Kolíková, Plaváková, Števulová, pán poslanec Grendel, Hlina, Vančo, Dušenka, Šípoš, Spišiak, Jakab a Lackovič.
Takže začína pán poslanec Dostál. Nech sa páči.
Pripraví sa pani poslankyňa Bihariová.

Ďakujem pán minister, teraz dávam slovo členovi Ústavnoprávneho výboru pánovi poslancovi Richardovi Glückovi aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania Návrhu vlády vo výbore.