Videokanál poslanca

Ďakujem.
Pán poslanec, keď ste už spomenuli, že som politický matador, tak si pamätám aj časy, keď niekto, kto navrhol nároky na štátny rozpočet ako vy teraz, musel k tomu aj navrhnúť, kde zobrať na to peniaze. Čiže to mi v tom vašom návrhu chýba, že jednoducho veď zatiaľ nemôžme ísť stále cestou toho, že zaťažovať štátny rozpočet a nekompenzovať to ničím iným. Čiže ak by ste navrhli, kde zobrať peniaze na tieto úľavy, tak budem spokojný.
Po druhé, ja ako politický matador som veľmi dobre vedel, že do prideleného času sa zmestím aj s paragrafovým znením tohto pozmeňujúceho návrhu aj s odôvodnením. Naviac sa mi zdá byť logické, že najprv prečítam paragrafy, ktoré potom odôvodním.
To je všetko, ďakujem.

Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, páni poslanci, predkladám pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ľubomíra Vážneho a Justína Sedláka k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 474/2013 Z. z. o výbere mýta za užívanie vymedzených úsekov pozemných komunikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, ktorý máte ako tlač 407. V súlade so zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladáme nasledujúci pozmeňujúci a doplňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 474/2013 Z. z. o výbere mýta za užívanie vymedzených úsekov pozemných komunikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 407.
1. V čl. I sa pred bod 1 vkladajú nové body 1 a 2, ktoré znejú:
"1. V § 3 sa odsek 1 dopĺňa písmenom o), ktoré znie:
"o) historickými.^18a)."
Poznámka pod čiarou k odkazu 18a znie:
"^18a) § 2 ods. 2 písm. i) zákona č. 106/2018 Z. z."
2. V § 3 ods. 2 a § 10 ods. 2 sa slová "i) a m)" nahrádzajú slovami "i), m) a o)."."
Doterajšie body sa primerane prečíslujú."
2. V čl. I sa za bod 4 vkladá nový bod 5, ktorý znie:
"5. V § 9 ods. 2 písm. c) sa odkaz 18a nahrádza odkazom 18b."
Poznámka pod čiarou k odkazu 18b znie:
"18b § 39 zákona č. 106/2018 Z. z."
Ďalšie body sa primerane prečíslujú.
3. V čl. I bode 5 sa odkaz a poznámka pod čiarou 18b) nahrádza odkazom a poznámkou pod čiarou 18c).
Odôvodnenie tohto návrhu: V podstate týmto návrhom sa navrhuje oslobodiť historické vozidlá s hmotnosťou nad 3,5 tony od platenia mýta na spoplatnených úsekoch ciest. V podstate chce sa pomôcť historickým vozidlám, ktoré sú registrované tabuľkou H ako historické vozidlo a pre uplatnenie takéhoto oslobodenia od dane bude musieť... od spoplatnenia mýta bude musieť prevádzkovateľ vozidla tieto vozidlá zaregistrovať v elektronickom mýtnom systéme, inak bude musieť naďalej platiť mýto.
V Slovenskej republike je pomerne málo takýchto historických vozidiel, okolo stovky, s tým, že takéto oslobodenie, pretože tieto historické vozidlá diaľnice prakticky nevyužívajú, pretože nedosahujú požadovanú rýchlosť minimálne 90 km za hodinu a používajú zo spoplatnených ciest len cesty I. triedy pri presune na nejaké predvádzacie podujatia s tým, že príjem, o ktorý sa zníži príjem Národnej diaľničnej spoločnosti pri oslobodení od platenia mýta týchto historických vozidiel, je prakticky nulový alebo zanedbateľný. Hýbe sa niekde okolo troch až päťtisíc eur ročne a jednoducho je vhodné, aby sme týmto historickým vozidlám pomohli, pretože aj takto to majú aj susedné krajiny, Rakúsko aj Česká republika. Nemecko tiež je oslobodené pre, od týchto poplatkov za mýto.
V bodoch 2 a 3 sa navrhujú iba legislatívno-technické úpravy v súvislosti s bodom 1.
Pán podpredseda, skončil som. Ďakujem.

Ďakujem. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som v zmysle § 76 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky odôvodnil návrh novely príslušného zákona, ako bol citovaný.
Účelom novely je poskytnúť úľavu občanom a právnickým osobám, ktoré disponujú malými zdrojmi elektrickej energie, tým, že ich oslobodí od povinnosti platenia spotrebnej dane a preukazovania záruky pôvodu elektriny z obnoviteľných zdrojov. Táto motivácia potenciálnych výrobcov spočíva v odbúraní nadbytočnej byrokracie a v odbúraní nadbytočnej administratívy. V podstate zníži záťaž tých výrobcov, administratívnu a byrokratickú záťaž tých výrobcov malých zdrojov, ktorí realizujú výrobu cez obnoviteľné zdroje, a takisto zníži záťaž aj štátu, pretože colné úrady by mali kontrolovať, či sa vybralo u malého zdroja 2,50 ročne, a je s tým veľa, veľa administratívy zbytočnej. Úvodom len toľko, ostatné poviem v rozprave.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem. Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené kolegyne, kolegovia, v zmysle § 73 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky uvádzam a predkladám návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 609/2007 Z. z. o spotrebnej dani z elektriny, uhlia a zemného plynu a o zmene a doplnení zákona č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov, v znení neskorších predpisov.
Účelom návrhu je poskytnúť úľavu občanom a právnickým osobám, ktoré disponujú malými zdrojmi elektrickej energie, tým, že ich oslobodí od povinnosti platenia spotrebnej dane, samozrejme, od registrácie na spotrebnú daň a tiež ich oslobodzuje od povinnosti preukázania, preukazovania záruky pôvodu elektriny z obnoviteľných zdrojov energie. To znamená, že predkladaný návrh výrazne zníži administratívnu záťaž pri malých zdrojoch elektrickej energie a zároveň na druhej strane tiež výrazne zníži administratívnu záťaž pri príslušných štátnych orgánoch, pričom strata príjmov, ktorá tu evidentne bude, je, teda tzv. negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy a tieto straty sú prakticky bezvýznamné, resp. nie sú úmerné k nákladom vynakladaným pri administratívnej a kontrolnej činnosti príslušných štátnych orgánov, myslím tým najmä colné úrady, ktoré majú túto kontrolu vykonávať.
Pri súčasne platnom oslobodení od spotrebnej dane pri malom zdroji energie, elektrickej energie s celkovým inštalovaným výkonom do 10 kW je strata pre rozpočet verejnej správy určená odborným odhadom vo výške cirka 270-tisíc eur a pri návrhu zákona definovanom vyššom inštalovanom výkone, to znamená do 50 kW, sa táto strata navýši o 30-tisíc eur a táto strata bude pri potenciálne odhadovanom vyššom apetíte tých malých zdrojov od 10 do 50 kW výkonu nahradená možno desiatimi-pätnástimi zdrojmi, ktoré si pri odbúraní tejto byrokracie nainštalujú určite takéto zdroje z obnoviteľných zdrojov energie a len na dépeháčke u desiatich-pätnástich takýchto inštalovaných zdrojov bude táto strata pre štátny rozpočet vykrytá a ja očakávam, že v prípade, že bude tento zákon prijatý, tak to bude nie desať-pätnásťnásobný nárast, ale možno stonásobný nárast pre najmä takých malých, drobných živnostníkov, ktorí sa vedia hýbať v tom rozmedzí od 10 do 50 kW a ktorých oslobodíme od povinnosti platiť spotrebnú daň, registrácie a takisto ich oslobodíme od tej, v úvodzovkách, byrokracie alebo teda zbytočnej administratívnej záťaže pri preukazovaní záruky pôvodu elektriny.
Čiže oslobodenie od dane z elektrickej energie pre malé zdroje je v návrhu zákona upravené tak, aby znížilo finančné zaťaženie domácností a právnických osôb, ktoré je minimálne pri tej spotrebnej dani, a ktorí investovali do alternatívnych zdrojov energie, najmä solárne panely a podobne, ale táto úľava má za cieľ podporiť využívanie obnoviteľných zdrojov energie a svojím dielom tiež prispieť k sebestačnosti, energetickej sebestačnosti dotknutých osôb.
Pán podpredseda, ďakujem, skončil som.

Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán navrhovateľ, spravodajca, kolegyne, kolegovia, predkladám pozmeňujúci návrh, ktorý jednoznačne určí niektoré neurčité a vágne definované pojmy v súčasne platnom zákone a v druhom bode posúvam mojím návrhom účinnosť jednej časti, aby bola v súlade s účinnosťou, ktorá už bola posunutá, celého zákonu. Prednesiem pozmeňujúci návrh.
Čiže pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ľubomíra Vážneho k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 224.
1. V čl. I sa za bod 34 vkladá nový bod 35, ktorý znie:
„35. § 48 vrátane nadpisu znie:
㤠48
Vysvetlenie
(1) Verejný obstarávateľ a obstarávateľ bezodkladne poskytnú vysvetlenie informácií potrebných na vypracovanie ponuky, návrhu a na preukázanie splnenia podmienok účasti všetkým záujemcom, ktorí sú im známi,
a) najneskôr však šesť dní pred uplynutím lehoty na predkladanie ponúk alebo lehoty na predloženie dokladov preukazujúcich splnenie podmienok účasti za predpokladu, že o vysvetlenie záujemca požiada minimálne osem dní pred uplynutím lehoty na predkladanie ponúk alebo lehoty na predloženie dokladov preukazujúcich splnenie podmienok účasti,
b) najneskôr však štyri dni pred uplynutím lehoty na predkladanie ponúk alebo lehoty na predloženie dokladov preukazujúcich splnenie podmienok účasti v prípade, ak sa použije zrýchlený postup z dôvodu naliehavej udalosti za predpokladu, že o vysvetlenie záujemca požiada minimálne šesť dní pred uplynutím lehoty na predkladanie ponúk alebo lehoty na predloženie dokladov preukazujúcich splnenie podmienok účasti.
(2) Ak žiadosť o vysvetlenie informácií potrebných na vypracovanie ponuky, návrhu a na preukázanie splnenia podmienok účasti je doručená včas podľa ods. 1 a verejný obstarávateľ a obstarávateľ neposkytne vysvetlenie do piatich dní od doručenia žiadosti, predĺži lehotu na predkladanie ponúk, lehotu na predloženie žiadosti o účasť alebo lehotu na predkladanie návrhov najmenej o toľko dní, o koľko presiahla doba od doručenia žiadosti do poskytnutia vysvetlenia päť dní.
(3) Ak o vysvetlenie informácií potrebných na vypracovanie ponuky, návrhu a na preukázanie splnenia podmienok účasti písomne požiada záujemca, verejný obstarávateľ a obstarávateľ poskytne vysvetlenie vrátane presného znenia žiadosti bez identifikácie tohto záujemcu"."
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
Odôvodnenie: V odseku 1 sa namiesto, ako som už povedal, nejednoznačných pojmov „bezodkladne", alebo „dostatočne vopred", ktoré sú v súčasnom zákone, verejným obstarávateľom a obstarávateľom určujú jasné a striktné lehoty v procese vysvetľovania informácií potrebných na vypracovanie ponuky, čo má nespochybniteľne pozitívny vplyv na zrýchlenie procesu verejného obstarávania. V odseku 2 jednoznačným spôsobom stanovuje verejným obstarávateľom a obstarávateľom počet dní, o ktoré sú povinní predĺžiť lehotu na predkladanie ponúk v prípade neposkytnutia vysvetlenia dokumentov k verejnému obstarávaniu v zákonných lehotách. A odsek 3, zabraňuje zverejňovaniu obchodných mien záujemcov v procese vysvetľovania dokumentov k verejnému obstarávaniu a tak potenciálne zrušuje, a tak zabraňuje potenciálne k zrušeniu verejného obstarávania, ak by k takému pochybeniu prišlo.
Bod dva môjho pozmeňujúceho návrhu:
V čl. I bode 124 v nadpise § 191 sa slová „1. júla" nahrádzajú slovami „1. augusta".
Odôvodnenie: Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorá súvisí s posunom účinnosti zákona na 1. augusta 2024.
Skončil som znením pozmeňujúceho návrhu, zároveň žiadam hlasovať o bodoch 1 a 2 môjho pozmeňujúceho návrhu v zmysle § 37 ods. 3 rokovacieho poriadku oddelene.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem.
Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, predkladám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania zákona z 24. apríla 2024 o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vrátenom prezidentkou Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky, ktorú máte ako tlač 301.
Prezidentka Slovenskej republiky v zmysle čl. 102 ods. 1 písm. o) Ústavy Slovenskej republiky vrátila uvedený zákon na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky. Prezidentka vo svojom rozhodnutí zo 7. mája 2024 uviedla dôvody na vrátenie zákona. Prezidentka Slovenskej republiky neuvádza pripomienky s navrhovaným konkrétnym znením, ale navrhuje, aby Národná rada Slovenskej republiky po opätovnom prerokovaní zákon neprijala ako celok.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 305 z 20. mája 2024 pridelil predmetný vrátený zákon na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a výboru pre hospodárske záležitosti, ktorý zároveň určil aj ako gestorský výbor. Lehotu na prerokovanie vráteného zákona vo výboroch vrátane v gestorskom výbore určil do začiatku rokovania schôdze národnej, národnej republiky (Národnej rady Slovenskej republiky, pozn. red.) o tomto návrhu. Uvedené výbory prerokovali predmetný vrátený návrh zákona a zaujali tieto stanoviská:
Ústavnoprávny výbor prerokoval vrátený návrh dňa 7. júna 2024 a uznesením č. 108 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky po opätovnom prerokovaní zákon vrátený prezidentkou Slovenskej republiky schváliť.
Výbor pre hospodárske záležitosti prerokoval vrátený zákon dňa 11. júna 2024 a uznesením č. 73 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky po opätovnom prerokovaní zákon vrátený prezidentkou Slovenskej republiky schváliť s jedným pozmeňujúcim návrhom týkajúci sa, týkajúcim sa účinnosti.
Gestorský výbor odporučil Národnej rade po opätovnom prerokovaní predmetného vráteného zákona, ktorý máte ako tlač 301, schváliť v znení pozmeňujúceho návrhu uvedeného v tejto spoločnej správe. Spoločná správa výborov o výsledku prerokovania uvedeného zákona bola schválená uznesením výboru pre hospodárske záležitosti ako gestorského výboru uznesením č. 74 z 11. júna 2024. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril predložiť návrhy v zmysle príslušných ustanovení rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predseda, skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem, chcem tiež pár slov záverom povedať k ukončenej rozprave.
Odznelo tu, že znižuje sa týmto návrhom zákona zo 100 mil. na 50 mil. a že sa tam môžu vnášať aj subjekty, ktoré sú sčasti súkromné a sčasti štátne alebo verejno-súkromné partnerstvo, treba to ale vnímať tak, že kto je pripravený, ten vyhráva. To znamená, týmto opatrením sa významne rozšíri zásobník projektov, ale nikde nie je napísané, že tie projekty sa budú v takomto režime aj realizovať. To znamená, vláda určite má tú koncovku v tom, že posúdi tú národohospodársku dôležitosť a vyberie, alebo nevyberie ten-ktorý projekt za strategickú investíciu. Takže vnímajte to tak, že je to gesto na rozšírenie projektov, pretože tých projektov nikdy nie je dosť a kto je pripravený, ten vie vyčerpať aj eurofondy, a kto je pripravený, ten vie aj stavať.
Ďalšie, čo sa chcem zmieniť ohľadne čl. 13 a úradu pre územné plánovanie, súvis vidím skôr v tej rýchlosti, ktorou to treba riešiť, pretože naozaj vznikajú na tomto úrade značné národohospodárske škody takýmto, v úvodzovkách, šafárením tohto úradu, a preto treba rýchlo prijať tieto opatrenia v skrátenom legislatívnom konaní, a preto aj bol vsunutý tento návrh do predmetného zákona.
Ďalej, v rozprave veľakrát zaznelo, že treba vyváženú polohu pri ochrane vlastníckych práv medzi vyvlastňovacím orgánom a vyvlastňovaním. Verte mi, určite je túžbou navrhovateľa urobiť vyváženú polohu, ale táto vyvážená poloha nefunguje, a to nie je len na Slovensku, ale aj v ostatných krajinách okolitých, alebo aj v Európe, všade. Jednoducho veľa z vás hovorí, že zrýchliť chceme, ale urobte to inak. Neexistuje iná cesta urobiť to inak, pretože ak chceme zrýchliť, tak musíme dať taký akcent, ako je tu pripravený na vyvlastňovacie konanie, lebo inak sa naozaj nepohneme z miesta. A takýto akcent na vyvlastňovacie konanie, samozrejme, rieši v neposlednom rade aj špekulatívne konanie pri nehnuteľnostiach. Čiže vyvážená poloha neexistuje, preto treba väčšie ramená štátu, ktoré sú definované v tomto návrhu zákona.
Posledné, čo chcem spomenúť, že určite sa tu nejedná o rozpor v úrade v predkladaní zákona ohľadne úradu verejného obstarávania a podpredsedu pre stratégie, pretože ten zákon, ktorý bude prekladať poslanec, minister Raši, ktorý, myslím, že 26. bod tohto programu, programu tejto schôdze, ide riadnym konaním. A tieto návrhy, ktoré sa týkajú úradu verejného obstarávania, musia byť súčasťou tohto, pretože to bude o dva, možno o tri mesiace skôr a musí to byť zohraté, inak nám to nebude fungovať. Takže nemôže sa čakať na zákon, ktorý predkladá minister Raši, pretože je tu jasný súvis s týmto zákonom o strategických investíciách.
Posledné, čo chcem povedať, že dám na základe požiadavky pána poslanca Dostála hlasovať osobne (osobitne, pozn. red.) o bodoch 1, 3, 4, 5 a tiež o bode 31, samozrejme, po hlasovaní o spoločnej správe.
Ďakujem za pozornosť.

Vážené panie poslankyne, páni poslanci, reagoval som len vo faktickej vtedy na pána poslanca Dostála a Štefunka, tak len to ešte raz doplním, lebo tie dve minúty boli asi veľmi málo.
V podstate bol tu napadnutý Robert Fico, že viackrát vyhlásil, 2006 si nepamätám, žeby vyhlásil, ale áno, vyhlásil, že v roku 2010 bude dokončená diaľnica na úseku, D1 na úseku Žilina – Košice s tým, že tie chýbajúce úsek, tak ešte raz to zopakujem, pretože sme to chceli výrazne zrýchliť, sme prijali ten zákon o jednorazových mimoriadnych opatreniach, ktorý napadol alebo ktorý komentoval pán poslanec Dostál, že už to tu raz bolo niečo také, ktorý nám výrazne pomohol zrýchliť prípravu. Ja keď som nastúpil na ministerstvo dopravy v tom roku 2006, tak som našiel 5,5 kilometra stavebných povolení na diaľnice a nič iné. Ja som nemal do čoho pichnúť z hľadiska výstavby, mal som určité prostriedky z eurofondov, ktoré sme ale vedeli rýchlo vyčerpať, a preto sme išli aj na cestu PPP, čiže to nebolo tak, že my sme si vymýšľali PPP, ale chceli sme pohnúť tú dopravnú infraštruktúru ďalej a nemali sme ale stavebné povolenia, preto sme museli týmto zrýchleným zákonom vyriešiť stavebné povolenia. Ja keď som odchádzal z ministerstva, tak som zanechal za sebou 120 kilometrov diaľnic odovzdaných za tie štyri roky a, čo je ešte dôležitejšie, 150 kilometrov stavebných povolení na diaľnice podľa toho zákona, ktorý, priznám, že bol na hrane s ústavou, áno. S tým, že toto je benefit z toho zákona a takéto benefity očakávam aj od tohto zákona.
Samozrejme, život ukáže, čo sa bude ešte musieť upraviť v tom a tak ďalej, ale veľmi dôležité je to, že podľa tých stavebných povolení, ktoré boli realizované podľa toho zrýchleného zákona, sa zrealizovala celá R1, to znamená Nitra – Banská Bystrica vrátane obchvatu Banskej Bystrice, kde sa zrealizovala Dubná skala – Turany, kde sa zrealizovali ostatné úseky na východ Slovenska. Áno, Turany – Hubová sa nezrealizovali, teraz myslím stavebné povolenia a nie realizácia, sa nezrealizovali preto, pretože došla tá hospodárska kríza, ekonomická hospodárska kríza v roku 2008 a to, čo som tak zrýchlene sa snažil povedať, bolo to, že tie konzorciá bánk, ktoré sú súčasťou tej koncesie alebo toho PPP projektu, chceli ísť ďalej do toho a financovať tie projekty, pretože štát na to nemal prostriedky, ale tie konzorciá bánk prudko im klesla, prudko im klesla bonita a nebola tam jedna-dve banky, ale bolo tam deväť bánk potom zrazu a tých deväť bánk sa nevedelo dohodnúť na určitých medzikrokoch a už som videl, že, že to ide veľmi zle, že to asi nestihneme podpísať, a preto sa nezrealizovali tie úseky, lebo sme nestihli podpísať ten PPP projekt, ten prvý balík PPP projektu. Nastúpil po mne minister Figeľ, ktorý to zrušil, čo bola obrovská chyba, lebo dnes určite by bola diaľnica z Bratislavy do Košíc vrátane tunelov a tá mala byť dokončená v roku 2013 vrátane tunelov. Do konca roku 2010 mala byť dokončená bez tunelov a tunely mali byť bajpasy, ako som pred chvíľou povedal, tie tunely sa nedali zrealizovať za dva a pol roka, ale svetové konzorciá ako Buick, ako Vinci, ďalšie čínske konzorcium nespochybňovali, že do roku 2010 túto D1 urobia, ale bez tunelov. Čiže my sme sa opierali o to, že v tom koncesnom dialógu, ktorý je súčasťou verejného obstarávania na koncesiu alebo na PPP, tak tam nám povedali, my to vieme urobiť. Ale to sú obrovské firmy, ktoré, som už povedal, majú 200-tisíc zamestnancov a, alebo v tom čase mali a ich ročné tržby boli určite vyššie ako štátny rozpočet Slovenskej republiky. Takže toľkoto k tomu, či sa postavilo za ten zlý zákon, v úvodzovkách, ktorý ste nazvali, koľko sa postavilo, koľko sa zrealizovalo stavebných povolení. A napríklad pán Figeľ, ktorý veľmi kritizoval protiústavnosť tohto zákona, sa neštítil z tých 150 kilometrov 60 kilometrov zobrať, tých protiústavných, a podľa nich realizovať. Tak toto je to farizejstvo, ktoré si myslím, že je pomerne veľké aj v iných oblastiach.
Ešte som sa chcel dotknúť verejného obstarávania. Verejné obstarávanie, skúste sa vžiť do polohy obstarávateľa, to je veľmi dôležité. Jedna vec je hovoriť a chrániť uchádzača, to berem, treba ho ochrániť, treba mu práva podporiť, ale skúste sa vžiť aj do polohy obstarávateľa, ktorý nechce, ja som málokedy alebo skoro nikdy som nefavorizoval, poď do súťaže a ukáž, čo vieš, hej? Ale jednoducho mne sa stalo v živote, na veľké celky, čo stáli 1,5 miliardy, mi prišiel do očí chlapík povedať, pokiaľ to nedáš tomuto, tak to nepostavíš! A veru, účinne nás rok a pol blokoval. Jednoducho dával stále námietky, vymýšľal si, firma, ktorá mala, postavila dve garáže v živote a mala ročnú tržbu 50-tisíc eur, torpédoval projekt za 1,5 miliardy. To takto tiež nemôže fungovať. Jednoducho musia tam byť vyvážené pozície obstarávateľa aj uchádzača alebo uchádzačov. Čiže veľmi opatrne aj s tým zákonom o verejnom obstarávaní a doporučoval by som všetkým kritikom podľa zákona o verejnom obstarávaní postupovať a urobiť to za pol roka, to obstarávanie, to jednoducho je nemožné. Preto treba zrýchliť aj tuto procesy. Nie preto, aby som korumpoval, aby som dohodil svojmu kamarátovi tú alebo tú zákazku, to nejde o to. Tu treba začať a skončiť to obstarávanie. A neni výnimkou, že to obstarávanie trvá dva-tri roky a na blbostiach, na doslova blbostiach. Súhlasím, tam, kde je to nekorektné, tam kde to smeruje ku korupcii, okamžite pokutovať, zastaviť a tak ďalej.
Čo sa týka toho, tej poslednej veci pani poslankyni Kolíkovej, však sme sa o tom aj bavili a som povedal, že tak skúste aj vy navrhnúť, ako to upraviť, to je pravda, ale myslelo sa tým nie to, že, že ten § 21 že by oslobodil štatutára od všetkého a ten bezbreho mohol porušovať zákon. To znamená, filozofia je takáto: ak štát alebo vláda v zastúpení, ktorá zastupuje štát, schváli strategickú investíciu a ten kvázi štatutár, ktorý nie je štatutár podľa Obchodného zákonníka, ale štatutár, sa tým myslí iný legislatívny pojem, a ak tento s cieľom aby zrýchlil niektoré procesy, ak bude konať v medziach svojho mandátu, ale zrýchli a niečo tam poruší, určite niežeby padla nemocnica alebo padol most, tak štát ho nebude sankcionovať, pretože štát by sankcionoval sám seba. Je to napríklad v procese verejného obstarávania, kde nie sú zákonom definované lehoty, niekedy obstarávateľ predpíše niečo, čo dajme tomu zrýchli, aby zrýchlil celú vec a úrad verejného obstarávania mu za to dá sankciu, tak vtedy štát povie a vtedy sa uplatní tento § 21. Určite sa to netýka trestnoprávnej zodpovednosti toho štatutára voči tretím osobám, voči občanom ani voči nikomu a určite sa to netýka ani, ani nejakých iných činov, že by porušil statiku mosta alebo, ja neviem, to sú, to sú určite zlé úvahy.
Súhlasím s tým, že ja som už komunikoval s ministerstvom dopravy, že aby to nejako skúsili precizovať, a podľa mňa dnes do večera mi to budú vedieť dať nejako, však pán minister tiež bude vedieť o tom, a súhlasím s tým, že dôvodová správa mala takýto citlivý § 21 rozobrať podstatne lepšie, aby sme tu nedochádzali k nejakým omylom, ale ja to sa pokúsim napraviť a ak sa to podarí, tak do nejakej piatej môžme doplniť tú dôvodovú správu. A, pán minister, ak súhlasíš, aby sme, keď niečo sa pokúsime urobiť, aby sme to dovysvetľovali, aby to malo aj nejakú koncovku.
To je všetko z mojej strany. Ďakujem.

Ďakujem. Zaznelo to tu od pána poslanca Dostála a viac-menej od pána poslanca Štefunka ohľadne toho výroku dobudovania diaľnic do roku 2010. Ten výrok bol správny, len ho trans... reprezen... teda prekladáte tak, že tú koncovku tam nedávate stále. Čiže ja sa to pokúsim napraviť na správnu mieru. Robert Fico sľúbil diaľnice do roku 2010, to je spojenie Žiliny a Košíc, ale, a to s radosťou to tam nevkladáte, bez tunelov, pretože tunely sa naozaj v tom čase ani dnes nedajú zrealizovať za dva a pol roka. Tie technologické postupy v tuneloch sú také náročné, že sa to nedá zrealizovať.
A druhý moment bol ten, že v podstate, a ja som mu to teda tiež povedal, že to vieme urobiť, a tiež som to konštatoval na základe koncesného dialógu s veľkými uchádzačmi, to sú 150-, 200-tisíc zamestnancov, firmy, ktoré sa zúčastnili koncesného dialógu a ktoré mali naozaj také obraty ako štátny rozpočet Slovenskej republiky, ktorí to nespochybňovali. My to vieme urobiť, ale bez tunelov a okolo tunelov sa dajú urobiť provizórne bajpasy. Čiže takýto bol ten scenár a tunely mali byť dokončené do roku 2013. S tým, že tento výrok bol v tom čase správny a tiež nám ho trošku zamotala svetová hospodárska, ekonomická kríza, kde tie veľké konzorciá bánk, ktoré to chceli financovať, potom tlmili svoju aktivitu a jednoducho cúvli, chceli financovať projekty, ale sa to schvaľovalo cez päť-šesť rôznych úrovní v tých bankách a to nám celé zabrzdilo proces.
K verejnému obstarávaniu, to už asi nemám toľko čas, ale asi ste nerealizovali verejné obstarávanie z pohľadu obstarávateľa. Musíte sa na to aj z tejto strany pozrieť, lebo aj ja mám skúsenosti pri veľkých projektoch, že sa dajú excelentne a jednoducho a v zmysle zákona zmariť veľké investičné celky. Nie preto, že... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)