Videokanál poslanca

Ďakujem pekne. Pán poslanec Sulík správne pomenoval jeden z tých problémov, ktoré celý balíček, ten lex konsolidácia, potom rozpočet a hovorili sme tu aj o PVV, čo tento balíček neobsahuje, a to, a to je podpora rastu, podpora ekonomiky, tvorby pracovných miest. Najlepší spôsob, ako, ako ho zlepšiť, je nie rozdeľovať existujúce zdroje, prehadzovať z jedného vrecka do druhého to, čo, to, čo robí tento balíček, ale vytvárať nové zdroje a zväčšovať ten ekonomický koláč. Potom optimalizovať výdavky, ideálne hodnotou za peniaze úplne všade, vo všetkom, čo štát robí. Až v poslednom rade, a takéto masívne konsolidácie asi do istej miery vyžaduje zvyšovať tie dane, ktoré sú čo najmenej teda škodlivé ekonomickému rastu aj, aj vôbec teda tvorbe pracovných miest a podobne.
A čo robí táto vláda? Ide úplne v opačnom poradí, zvyšuje dane, tie, ktoré by nemala zvyšovať alebo teda zvyšovať v poslednom rade, to zdaňovanie práce, nezaoberá sa tými "menej škodlivými daňami", ktoré by mohli priniesť stabilný príjem do rozpočtu a menej oslabiť ekonomický rast. Výdavkami sa nevenuje skoro, skoro vôbec. Skôr také symbolické opatrenie, že 5 % na prevádzke štátu, tak po tých rokoch až dekádach takého rozbujnenia štátnej správy, myslím si, že tuto existuje oveľa oveľa väčší priestor. No a zatiaľ sme, aspoň teda neevidujem, sme nezachytili nejaké opodstatnejšie opatrenie, ktorým by chceli zlepšovať ekonomický rast. Podporu podnikania, inovácií a podobne.
Chcel som sa dotknúť niektorými z týchto opatrení, ale na to bude čas inokedy, nie v tejto faktickej.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo.
Richard, veľmi dobrý príspevok a ja by som ho podložil len nejakými číslami ešte. Už som raz vystúpil k téme, keď sme tu schvaľovali 13. dôchodky a citoval som vtedy predsedu Rady pre rozpočtovú zodpovednosť pána Tótha, ktorý hovoril, že teda dôchodcovia nie sú tou najohrozenejšou skupinou v populácii. Medzičasom som si ešte prečítal jeden pekný rozhovor v denníku SME, rozhovor s ekonómom Meliorisom, on mal taký klick-baitový názov, ten rozhovor, že Ľavicový ekonóm Melioris, ľavicový ekonóm je oxymoron, ale dobre. Melioris hovorí, že Ficova vláda bude viac pomáhať strednej triede ako chudobným a že sociálny systém je z roka na rok surovejší k chudobným. A teda prejdem k tým číslam, ktoré som avizoval, že chcem spomenúť vo svojej poznámke.
Najnovšie dostupné štatistiky o príjmovej chudobe zo Štatistického úradu Slovenskej republiky hovoria, že príjem pod hranicou rizika chudoby má na Slovensku 9,5 % dôchodcov, čiže zhruba každý desiaty dôchodca. Ale v rámci celkovej populácie je takto ohrozených 13,7 %, teda v spoločnosti žijú aj oveľa viac príjmovo ohrozené skupiny. Sú to napríklad domácnosti, ako tu už bolo spomínané, domácnosti, ktoré majú závislé deti, tie majú dvakrát vyššiu príjmovú chudobu, domácnosti, ktoré majú len jedného rodiča, majú päťkrát vyššiu príjmovú chudobu ako penzisti, ale pomáhame práve dôchodcom a považujem to za nesociálne, asociálne a nesprávne, hodnotovo nesprávne a myslím si, že by, práve kvôli tomuto nebudem určite podporovať takéto typy konsolidácie.
Ďakujem.

Nemôžem reagovať na predchádzajúcu faktickú poznámku, takže nemôžem potvrdiť to, čo hovoril pán poslanec a bývalý štátny tajomník Hargaš a takže budem reagovať na to, čo hovoril v rozprave pán poslanec Sulík. A áno, nemá to len rozmer pravicovosti a ľavicovosti, ale aj zdravého rozumu, ak sa to tak dá povedať, ale myslím si, že táto debata, debata o rozpočte, debata o návrhu zákona, ktorý má zlepšiť stav verejných financií, má aj ten rozmer pravicovosti a ľavicovosti, lebo samozrejmé, že keby sme tu mali pravicovú vládu, tak ten návrh by mal vyzerať úplne inak, mal by konsolidovať verejné financie predovšetkým na strane výdavkov, na strane úspor a šetrenia a teda myslím, že ak by sme mali že skutočne pravicovú vládu, nie teda vládu strán, ktoré len nejak mechanicky sú priraďované napravo, napravo od stredu.
Čiže tento návrh je ľavicový, čo, čo áno, súvisí s tým, že máme tu vládu, kde tri, dve z troch strán sa hlásia k sociálnej demokracii a teda je viac orientovaný na zvyšovanie daní, odvodov a poplatkov. To, čo je aj z môjho hľadiska na ňom problematické, je, že nie je len ľavicový, ale je aj nezodpovedný, lebo tie zvýšené príjmy štátneho rozpočtu nemajú slúžiť na to, že sa, že sa bude znižovať deficit, že sa budú konsolidovať verejné financie, ale naopak, majú byť využité aj na ďalšie rozhadzovanie verejných zdrojov a, bohužiaľ, rozhadzovanie, ktoré má plošný charakter vo viacerých aspektoch, o ktorých sa tu hovorí.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. No naozaj téma adresnosti je takým svätým grálom v tomto, v tejto snahe koalície rozdávať peniaze. Tak keď už má takú ambíciu, tak aspoň by to mohla rozdávať adresne. Nie je to len môj názor. Ja som to hovoril aj, aj počas svojho vystúpenia v rozprave, že samotná Európska rada odporúča, aby, aby Slovensko, teraz citujem: "znížilo mimoriadnu pomoc cenami energií a použilo takto ušetrené prostriedky na znižovanie deficitu rokov 2023 a 2024" a zároveň pripomína, že nové alebo predložené opatrenia majú byť cielené, aby podporili domácnosti a firmy v núdzi a boli v rámcoch rozpočtu a podporovali šetrenie, šetrenie energiami.
Vidíme, že sa to nedeje a sčasti si myslím, že je to aj akoby implementačná, implementačná výzva. Poviem na to taký trochu IT-čkársky pohľad, trochu ho potom rozvediem, keď budem mať priestor v rámci rozpravy. Z hľadiska nejakej konsolidácie dát a určovanie toho, kto má na čo nárok, tak najdrahšie sú naozaj tie posledné dve-tri percentá, ktoré potrebujete nejak vyčistiť v tých dátach. Takže my sme si zažili podobný príklad, keď sa riešila téma proaktívneho zapisovania zmien do obchodného registra, pán poslanec Dostál si to možno bude, bude pamätať zo svojho pôsobenia, a tam naozaj išlo o to, že akým spôsobom skonsolidovať dáta tak, aby sme vedeli ponúknuť proaktívnu službu občanom, aby nemuseli oni podávať návrh na zmenu, ale štát to spravil za nich, keď si je dostatočne istý, že vie, ktorému podnikateľovi má nejaké údaje zmeniť, a cielené opatrenia v oblasti energií nie sú o ničom inom. Je to o tom, ako pospájame dáta tak, aby sme mali dostatočnú mieru istoty, že správnemu človeku poskytujeme správnu úroveň pomoci a podpory.
Budem sa tomu viac venovať potom, keď budem mať viac priestoru ako na faktickú poznámku, v rozprave.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Ďakujem aj teda mojím predrečníkom, aj pánovi Sulíkovi. Ja oceňujem to, že tu začína aj debata o tom, že veľmi dlho sme viedli debatu o tom, že ako sú tieto výdavky nesprávne a myslím si, že sa im kolegovia celkom extenzívne venovali. Teraz sa už tá debata trošku točí aj k tomu, že ako by sme možno tie peniaze mohli lepšie využiť, možno na nižšie dávky. Bolo tu vymenovaných viacero zraniteľných skupín, okrem dôchodcov sú to práve mnohodetné rodiny alebo, alebo teda osamotené matky alebo rodičia vo všeobecnosti. A len ja by som ešte tú debatu a preto to aj nazývam, tento balík, lex ožobračovanie alebo prežiera... lex prežieranie budúcnosti. To preto, lebo tá debata by mala ísť ešte ďalej, kde tie výdavky možno by sme nema... mali použiť v úplne inom sektore. Preto ja by som napríklad, preto ja stále vraciam tú debatu k školstvu alebo k zdravotníctvu, alebo veľmi dobrá debata je o konkrétne v zdravotníctve aj napríklad starostlivosť o duševné zdravie. Máme tu vládne tintenky, ktoré hovoria o tom, že možno až 2 % HDP nám utekajú kvôli tomu, že neinvestujeme do starostlivosti o duševné zdravie. Pretože títo ľudia buď sú na péenkách, majú zníženú pracovnú efektivitu alebo celkovo sú v nejakých invalidných dôchodkoch, čerpajú veľmi veľa zdravotnej starostlivosti, lieky musia užívať, neskôr možno aj sociálny systém ovládať, zaťažujú.
Rovnako táto debata je napríklad, prečo sa, prečo tieto peniaze nejdeme venovať napríklad starostlivosti o životné prostredie. Ďalší vládny tintenk, inštitút environmentálnej politiky hovorí, že to, že tu máme znečistené ovzdušie, nás stojí približne päťtisíc životov ročne. Prečo napríklad sa tejto oblasti nevenujeme? My namiesto toho vedieme debatu o tom, ako plošne hádzať helikoptérové peniaze na ktorú a akú skupinu, v akej forme, a vôbec nemyslíme nad tým, že keby sme možno investovali do zdravotníctva, školstva, tak to ďalej zvýši HDP do budúcnos... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vďaka za slovo a tiež vďaka za príspevok, pán Sulík. Rovnako v minulosti nie vo všetkom sme spolu súhlasili, ale teraz sa zhodneme na tom, že najmä to dotovanie plošné cien energií je jednoducho niečo, čo je absolútne absurdné. Chcem opäť pripomenúť, že existujú na to dáta vychádzajúce z dobrej praxe, že nie dotovanie a stropovanie cien energií, ale úsporné opatrenia dokážu pomôcť zabezpečiť výrazné zníženie nákladov na energie domácnostiam, a to pri plnom premietnutí trhových cien energií a tam existuje aj dobrý rámec troch riešení, kombinácia čiastočného a postupného uvoľnenia cenových stropov napríklad o 30 %. Keby to bolo v roku 2024, tak by to znížilo náklady štátneho rozpočtu na cenové stropy. Potom je tam, samozrejme, masívna podpora obnovy rodinných a bytových domov, ktorej výsledkom je zníženie spotreby energie v domácnostiach, a to napríklad v rámci programov Obnov dom a Obnov dom light, Zelená domácnostiam či štátneho fondu na rozvoj bývania. Potom je ten, samozrejme, tretí, ten najdôležitejší bod, potreba adresnej pomoci tým najzraniteľnejším domácnostiam, a to v rámci cenových stropov či podpory realizácie úsporných opatrení.
Ako kolega Dubéci spomínal, že rôzne rizikové skupiny obyvateľstva sú medzi nami, tak nespomenul jednorodičovské domácnosti, ktoré ja vnímam naozaj veľmi citlivo.
No a tento mix troch opatrení, ktoré som spomenul, tak je aj plne v súlade s programovým vyhlásením vlády, v ktorom vláda navrhuje aj naďalej uplatňovať komplexný systém kompenzácie cien energií, avšak súčasť tohto riešenia taktiež navrhuje akcelerovať a prehĺbiť mieru obnovy bytových domov s použitím nových stimulačných prvkov, takže keby vláda siahla po tomto trojmixe a vhodne by ho namiešala a použila, tak by nerobila nič, k čomu sa sama nepriviazala vo svojom vlastnom programovom vyhlásení.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja by som chcel oceniť vystúpenie pána poslanca Sulíka, on hoc vie, že my nie vždy súhlasíme v mnohých odborných otázkach, tak mne to prišlo ako veľmi vecné a konštruktívne vystúpenie bývalého ministra. Ja som aj celkom rád, že vlastne máme takúto vecnú, hĺbkovú rozpravu k takému zásadnému zákonu a presne tak, ako povedal pán Sulík, aj pán minister tu sedí, verím, že teraz keď tu nesedí pán minister, tak pán druhý minister mu odovzdá niektoré podľa mňa veľmi, veľmi dobré a trefné poznámky.
A možno by som ocenil aj to, že teda máme bývalých ministrov v pléne, ktorí majú isté skúsenosti s riadením toho úradu a vedia tú, tú rozpravu obohatiť, a to ma privádza potom k otázke, ktorá ma nekonečne fascinovala počas volebnej kampane, ktorú sme viedli, a teraz sa nám vracia v prípade tohto konsolidačného balíka, a to sú tie plošné dotácie a tie plošné obrovské výdaje, ktoré my v tomto štátnom rozpočte máme, verzus proste tieto drobné konsolidačné opatrenia, ktoré každý svojím spôsobom kritizujeme, tak možno keby pán Sulík vedel na konci z vlastných skúseností povedať možno nejakú víziu toho, že či sa vieme niekedy posunúť v tej adresnosti pomoci rôznym druhom domácností. Lebo presne ako hovoríme, tí dôchodcovia, už nech, nech už pomáha tým dôchodcom, ako chce, kto chce, to je fajn, to je politické rozhodnutie, máme ho tu, bavme sa o ňom, ale už odborári, prepytujem, odborári, ktorých by, si myslím, že ľavicová strana tejto snemovne mala ako počúvať, sami kričia, že napríklad mnohodetné domácnosti majú problém, slobodné matky majú problém, ľudia vo vylúčených komunitách majú obrovský problém s platením energií. Či vieme rozmýšľať nad nejakými nástrojmi, ktoré sa budú zaoberať týmito, touto podporou rôznych koncových užívateľov oveľa cielenejším spôsobom, než je to teraz.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

Všetky analýzy ukazujú, že ak sa prijmú konsolidačné opatrenia, ktoré budú málo razantné, tak dlh bude neustále narastať. To napokon priznal aj pán minister. Vláda tvrdí, že konsolidačné opatrenia verejných financií alebo konsolidácia verejných financií nemôže byť na úkor dosiahnutého sociálneho štandardu. A ja som netušila doposiaľ, a to sa pridávam k pánovi Sulíkovi, že dotovanie cien energií v mojej domácnosti patrí k môjmu sociálnemu štandardu. To je pre mňa fakt novina, lebo štandard znamená, že ide o niečo, čo je bežné, čo je bežná úroveň. V Európe je mnoho oveľa bohatších krajín, oveľa sociálne orientovanejších krajín, ako je naša, a takýto štandard nemajú, ani to za štandard nepovažujú. Za to majú zdravé verejné financie na rozdiel od nás.
Za sociálny štandard sa v našej krajine považuje aj súbeh 13. dôchodku v budúcom roku vo výške priemerného dôchodku spolu s rodičovským dôchodkom. Ani to sa nedá považovať za štandard. Ja som jedna z mála poslankýň v tomto parlamente, ktorá sa k tomu môže vyjadriť bez toho, aby ju niekto podozrieval z nechuti k dôchodcom, to musím povedať. Ale ten súbeh 13. dôchodku s rodičovským dôchodkom v takej ekonomickej situácii, v akej Slovensko je, to je niečo úplne nemiestne, skutočne, pri istej výške dôchodkov, to musím povedať.
V situácii, keď sa Slovensko potáca nad priepasťou, sú tieto opatrenia len podstrčením ku kraju pádu do finančnej pasce. To je fakt. A vie to aj pán minister. Sám sa razantne vyjadril, že nepredpokladá, že máme na to, aby sme mohli... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo.
Chcem, pán predsedajúci, oceniť vaše gesto spred približne polhodiny, kedy ste dali možnosť sa prihlásiť tým, ktorí chcú ústne ešte hovoriť, teda ústne sa chcú prihlásiť do rozpravy. Takisto chcem oceniť pána Kamenického, že tu sedí, i keď v tomto momente tu nie je, ale naozaj nie je to úplne obvyklé, že sedí a počúva.
To, čo sa vyčíta tomuto balíku, je, že nemá žiadne prorastové opatrenia. Ja som tam teda tiež nič také nenašiel, okrem toho, čo som už hovoril, že žmýkame ľudí, teda vy žmýkate ľudí s vašimi návrhmi, vašimi daňami, zvyšovaniami daní, ale nie je tam nič, čo by malo tú ekonomiku naozaj podporiť. Napríklad by to mohlo byť, že skrátite doby odpisov. Voľakedy bolo 20 rokov na nehnuteľnosť, minister za SMER Peter Kažimír to dal na 40. Ideálne by bolo, boli by sme v tom asi jednička vo svete, prvá krajina, keby sa podarilo zrušiť úplne všetky odpisy a jediné pravidlo by platilo také, že každý môže odpísať 100 % majetku, ale nechať na tých ľudí, že kedy odpíše koľko.
Ďalšie prorastové opatrenie by mohlo byť zrušenie daní z dividend. Už sa tu o tom teda veľa hovorí. Vy idete spraviť opak, vy idete zvýšiť daň z dividend, ale ešte raz chcem upozorniť na tieto čísla, daň z príjmu právnických osôb, po tom, ako bola pomerne málo znížená z 25 na 19 %, to naozaj nebol ten rozhodujúci faktor, ale spolu s týmto znížením z 25 na 19 % v roku 2004 bola aj zrušená 15-percentná daň z dividend. Vtedy tržby, tržby štátu priam explodovali, išli behom dvoch rokov z 29 na 42 miliárd korún a potom až na 47. Tieto čísla sú jasné ako facka. Nedá sa, tam sa nedá na to pozerať, že ľavičiar-pravičiar, to je holý fakt. Firmy to začali masívne platiť.
Vy teraz očakávate, poprosím, pán minister Taraba, možnože to bude svojmu kolegovi tlmočiť, vy teraz očakávate, že tá daň z dividend vám prinesie päť miliónov, potom deväť, potom pätnásť15 v troch nasledujúcich rokoch. V poriadku. Je to nejaké očakávanie. Keď teda zvýšenie z päť na sedem má priniesť v najbližšom roku päť miliónov, tak samotná daň musí byť niekde na úrovni možnože, no určite menej ak desať miliónov dnes.
Tak ja vám teda dám jeden tip, že kde by ste vedeli že ušetriť násobky tejto sumy, to je plyn; 1,15 miliardy eur sa vláda chystá zaplatiť na dotovanie plynu. Jedna celá pätnásť miliardy. Tisíc sto päťdesiat miliónov. No tak z týchto 1 150 miliónov by sa dalo spraviť nasledovné. Všetky domácnosti platia za plyn, odhadujem, nemám to presne zistené, tie čísla tiež nie sú úplne jednoducho dostupné, povedzme, že platia jednu miliardu eur. No keby ste zvýšili cenu plynu o 10 %, a to nie je žiadna tragédia, v tejto veci najcitlivejšia skupina sú logicky dôchodcovia, lebo oni nevedia zvýšiť svoje príjmy, lenže štát im zvýšil ich príjmy. Minulý rok boli dôchodky valorizované, teda zvýšené o 23 %. Budúci rok budú zvýšené o ďalšie takmer štyri percentá. Koncom roka bude mimoriadnych 300 eur pre každého dôchodcu. Budúci rok bude 606 eur, priemerný dôchodok dostane každý dôchodca. Toto keď nasčítate, tak naozaj dôchodcovia svojimi príjmami prekonali infláciu. Dôchodcovia nie sú tá skupina našej spoločnosti, ktorá má nejaký že akútny problém významne väčší, ako bol pred krízou alebo pred štyrmi rokmi. Čiže je úplne primerané, že keď sa o toľkoto zvýšili príjmy dôchodcom, že by sa teda mohol aspoň o tých 10 % zvýšiť plyn. Keby sa zvýšil plyn o 10 %, z jednej miliardy je hneď 100 miliónov doma. Sto. To je násobok toho, čo si myslíte, že dostanete z tých dividend, na tých dividendách. Kebyže naozaj chcete spraviť niečo ako že prorastové opatrenie, aby tá ekonomika nebola dusená, ale aby našla nejakú podporu, tak tú daň z dividend zrušíte úplne. Tie peniaze nestoja za to.
A chcem ešte pripomenúť, Slovensko má uzavreté, teraz aktuálne s Azerbajdžanom, vyše 100 zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia. Tam je napísané, ako sa budú zdaňovať dividendy. Najväčší investor na Slovensku, možno polovica všetkých investícií, je Holandsko. Preto lebo aj veľké nemecké koncerny investujú cez Holandsko kvôli nejakým tam u nich daňových schém, schémam. A zmluva s Holandskom o zamedzení dvojitého zdanenia, tá je tu možno 40 rokov. Ešte za Československa bola uzavretá, za socializmu. A hovorí, že dividendy sa zdaňujú piatimi percentami. My aj tak vieme, tie stámilionové zisky, ktoré zo Slovenska odchádzajú niekam, povedzme do toho Holandska zdaniť, tak či tak len piatimi percentami, nie siedmimi, nie desiatimi. Tie zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia majú, samozrejme, vyššiu váhu, vyššiu právnu silu, ako jednoduchý zákon, ktorý teraz tu chcete schváliť. Čiže koho skásnete? Skásnete domácich podnikateľov.
Toto je to nebezpečné, lebo tí domáci podnikatelia si povedia, no tak ja to teda kašlem, ja sa idem vyhýbať tej dani z dividend a keď sa jej zrazu začne vyhýbať a vyhne sa jej, tak zákonite a automaticky sa vyhne aj dani z príjmu právnických osôb. Cez zvýšené náklady, cez neviem aké tržby, cez, cez neviem aké, ja neviem čo, faktúry zo zahraničia, marketingové poradenstvo a tak ďalej. Každý, kto podnikal, tak minimálne má predstavu o tom, čo tu hovorím. Vy na toto môžete škaredo doplatiť nakoniec. Daň z dividend budete mať o niečo vyššiu možno, ten výnos, lebo veľké, veľké pološtátne podniky ju, samozrejme, budú odvádzať, ale kopec malých firiem, ak to odvádzať prestane, lebo vy to idete zvýšiť takmer o polovicu z päť na sedem, tak nevedia sa vyhnúť iba tej dani z dividend, ale zároveň keď už si dajú tú námahu, automaticky, zákonite, neoddeliteľne sa vyhnú aj dani z právnických, dani z príjmu právnických osôb. Vykašlite sa na tú daň z dividend. Zrušte ju úplne. Ten výpadok násobne nahradíte, keď zvýšite cenu plynu o 10 %, a naozaj to nie je žiadna tragédia pre nikoho, keď dôchodcom ich príjmy tento rok vzrástli možnože o 30 % vrátane tej vianočnej platby.
Ďalšia vec, ktorú viete spraviť v rámci úspor, je, že ten plyn iba o 10 % drahší by platil iba na 80 % minuloročnej spotreby. A tam si ľudia vedia vybrať, okej, budem šetriť, budem šetriť, jednoducho budem kúriť iba za 80 %, kto nebude vedieť, nebude chcieť šetriť, no tak dobre, tak keď má tú istú spotrebu, tak tých od 80 do 100 alebo čokoľvek nad 80 by mohla byť cena plynu plus 30 %. Zase ušetríte desiatky, možno ďalšiu druhú stovku miliónov eur. Idete úplne neefektívne míňať peniaze, že extrémne neefektívne, lebo idete bulikať občanom, že tento statok, ktorého svetová cena stúpla, a my ho musíme kupovať v zahraničí na rozdiel od elektriny, ktorú si vieme vyrobiť, tak ten má tú istú cenu, čo tu bola pred rokom alebo pred dvomi. Ďaleko múdrejšie, a to nie je že ľavica-pravica. To je že zdravý rozum. Ďaleko rozumnejšie je pýtať trochu viac za ten plyn, čo nikomu neublíži. Tým dôchodcom to neublíži, ich dôchodky stúpnu o 30 % tento rok. Takisto to neublíži ani zarábajúcim, však nominálna mzda išla o 27 % hore za posledné tri roky. No tak keď plyn pôjde o desať, to nie je dráma. Ale pre vás áno, pre vás je to hneď sto miliónov, je to trikrát viac, ako získavate za tie dividendy.
Zrušte tie dividendy. My predkladáme spolu s Marošom Viskupičom návrh na to, aby sadzba dane z dividend nešla späť na sedem, ale späť na nulu. A podporíme vám návrh, keď dôjdete, ak to vôbec bude potrebné riešiť v parlamente, zvýšenie ceny plynu o moderátnych 10 %. Toto hovorím ako ponuku za klub SaS. Ale predpokladám, to, čo som tu počul tie vystúpenia, že hovorím aj za kolegov z opozície.
Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť.