Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Ja teda sa v krátkosti aj v ústnej rozprave pokúsim ešte raz vyjadriť k tomu, čo tu odznelo, a teda asi ako kolegovia vedia, koaliční či opoziční, ja teda som tu prvé volebné obdobie a ja si nejako v osobných sporoch nejako nehoviem, mňa to nejako nebaví, a je to fajn, každý nech k tomu pristúpi, ako chce.
To, čo tým chcem celým povedať, je, že aj to, ako sme vystupovali ja či kolegyňa Števulová a ďalší za nás v rozprave, bolo najmä o tom najpodstatnejšom, čo, si myslím, že Národná rada má robiť, a to je chrániť hodnoty ústavné, tejto krajiny a rozvíjať a budovať jej inštitúcie. A o tom to tu dnes je. O nejakých základných vzťahoch inštitúcií, a to je konkrétne zákonodarnej moci voči výkonnej moci, výkonnej moci v tej najdelikátnejšej polohe, aká sa vykonáva v tejto krajine, ako aj povedal pán poslanec Grendel. Bavíme sa tu o inštitúcii, ktorá má bezprecedentné oprávnenia, môže vytvárať falošné identity, môže nasadzovať informačno-technické prostriedky, môže konať proste naozaj v rámcoch, ktoré sú bezprecedentné v našej krajine, a bolo by, teda a je to proste zásadné, naozaj že zásadné, že kto a akým spôsobom ju kontroluje. A o tomto to tu je.
A ak môžem niečo povedať k tejto rozprave, tak mne je to veľmi ľúto, že napriek tomu, že po dvoch hodinách diskusie sme zo strany predkladateľa v tejto zásadnej veci vzťahov, ako sú nastavené medzi kontrol... medzi kontrolou právomoci tejto inštitúcie, kontrolnou právomocou tejto inštitúcie a výkonnou mocou, nepočuli vôbec nič.
A, pán Migaľ, ak sa nenahneváte, ale mne príde veľmi málo povedať, že vystúpite na konci tejto rozpravy. Akože potom, ja neviem, či v rozprave, mimo rozpravu, ja sa tu už nejdem teraz doťahovať na tom, či môžu byť a nemôžu byť faktické poznámky, ale prepáčte, pán poslanec aj navrhovatelia, akože ak váš príspevok v takej zásadnej veci, ako je narušenie tohto vzťahu, je v nejakých faktických poznámkach a potom v nejakom vystúpení na koniec, tak to je fakt veľmi málo. Akože objektívne, ako že však si už povedzme, tak keď chceme mať nejakú úroveň tu politiky, chceme tu mať nejakú kvalitu práce, a kľudne, keď máte aj ten návrh na odvolanie pani predsedníčky, my sme sa k tomu vyjadrili, ale venovali sme tomu hodinu a pol, možno aj nejakej intelektuálnej energie. A vy ste dali tomu čo? Akože naozaj. A potom vy sa, tu krútite hlavou, keď vám hovoríme, že to znie ako z 50. rokov, a ja tieto metafory naozaj nejako si nelibujem (povedané so smiechom), ale to už naozaj znie, ako tak, že sem prídete, prečítate, čo vám bolo povedané, odídete a vo štvrtok si to odhlasujeme. Tak aspoň majte toľko akože, neviem čoho, odvahy alebo sily a intelektuálnej, že nám to vysvetlíte. Naozaj že nám to vysvetlíte, lebo to, čo, to, čo tu ste predviedli, bolo veľmi málo.
A teda ak môžem, len, ak teda, ak odzneli, ja som si tak dovolil vypasírovať, lebo inak som to nemohol urobiť, vypasírovať jak, jak kečup z paradajok z vašich faktických poznámok možno nejaké náznaky argumentov, tak jeden bol teda to, že už teda prirovnávanie pani predsedníčky Kolíkovej k pánovi Kotlebovi, čo mi prišlo teda veľmi nevkusné a nešťastné, nehovoriac o tom, že ako som aj ja teda povedal vo svojej faktickej, vo svojom prejave v písomnej rozprave, tak k odvolaniu zvoleného predsedu výboru, pokiaľ viem, nikdy nedošlo, a raz keď sa Národná rada uzniesla na tom, že pani Kolíková môže byť predsedníčkou výboru, tak by ma veľmi zaujímalo, aké zásadné skutočnosti nastali, že plénum Národnej rady ju má odvolať, že to je kúsok iná situácia, ako keď ani nezvolí toho človeka, ale fajn.
A tobôž by som bol veľmi rád, keby, keby ste neargumentovali tým, čo bolo zlé v minulých obdobiach, v ktorých, poznámka pod čiarou, sme sa nezúčastnili, a sami by ste to nerobili potom. Však aspoň toľko urobte, však to potom nerobte, keď to bolo zlé. Keď sa vám nepáčilo to, čo robili kolegovia z OĽANO alebo čo robila úradnícka vláda, tak to je veľmi zvláštne, že to kritizujete a vzápätí potom urobíte to isté. Tak aspoň nastavte tú novú kultúru. Ukážte nám, ako sa to má robiť. Ukážte proste, ako to má vyzerať inak, lebo momentálne akurát robíte to, že proste za štyri roky tu bude niekto iný a urobí to isté naopak a budeme si vykrikovať, však ale pri Kolíkovej bolo robené to isté, vybavené.
Utajené, utajované skutočnosti, tak to je, si myslím, že veľmi zvláštny argument, ale, ale fajn. Ja teda podľa, podľa toho, čo je verejne známe, si myslím, že nedošlo k vyjadreniu utajovanej skutočnosti, alebo potom by som dal taký širší návrh, že si myslím, že je mnoho členov nášho kontrolného výboru, ktorí veľmi, by som povedal, liberálne pristupujú na svojich tlačových konferenciách k tomu, ako informujú o tom, že čo sa na výbore prebralo, a možno by bolo dobré, keby sme si na výbore raz povedali aj o tom, že budeme udržiavať nejakú kultúru, lebo si myslím, že takisto na tlačovkách, na tlačovkách kolegov zo strany HLAS a zo strany SMER boli, boli informácie, ktoré boli predmetom rokovania výboru, podľa mňa spĺňajú nejakú, nejakú mieru utajenia a boli diskutované. Už proste si myslím, že k tomu celkovo sa pristupuje už veľmi nadivoko a mohli by sme s tým niečo, niečo urobiť, lebo aj mne samému sa to nepáči, ale poukazovať na jednu vec, potom by som len odporúčal kolegom, aby rovnako kriticky si pozreli svoje tlačové konferencie. Ak vás to zaujíma, môžem vám povedať aj konkrétnu stopáž konkrétnych tlačových konferencií, na ktorých sa to udialo, lebo takú analýzu som si dal vypracovať aj ja sám.
A teda mám dve výzvy takto na koniec môjho vystúpenia. Jedna by bola tá, že ja by som chcel poprosiť kolegov, my máme výbor zajtra, ak sa nemýlim, o jednej v stredu. Ja by som chcel teda navrhnúť, a mňa to veľmi zaujíma teda, že kolegovia, že či budú súhlasiť s tým, aby prvý bod rokovania nášho zajtrajšieho výboru, a to si myslím, že je absolútne až, až absurdné, ako my by sme zajtra mali mať výbor a ideme sa tváriť, že ideme preberať všetky tie veci, ktoré tam mienime preberať, ja neviem, už z hlavy teraz si ani nespomeniem, čo tam máme, ale jednoducho, že ideme sa tváriť, ako keby sa tu nič zásadné nedialo. Ja by som chcel teda poprosiť kolegov a možno im len naznačte, že či by bod, súhlasili s tým, že schvália program, kde prvý bod rokovania bude to, že tieto veci, ktoré tu dnes odzneli, si vydiskutujeme normálne, slušne vo formáte uzatvorenom výborovom, kľudne bez riaditeľa alebo s riaditeľom, teda bez námestníka, mne je to jedno, ale že teda veľmi by ma zaujímalo, keby mi niekto povedal, že či s tým bude súhlasiť. Lebo ak s tým nebudete súhlasiť, že ani o takejto zásadnej veci sa na tom výbore nebude diskutovať, to je tiež určitý prejav nejakej kultúry, že ako k tomu ideme, že proste mäsokombinát, ideme, vybavíme, koniec, nebavíme sa. Bude to takto alebo nejako inak. Takže prosím ešte raz, ja to zajtra navrhnem a veľmi by som chcel teda apelovať na kolegov, aby túto zmenu v programe akceptovali.
A druhá moja výzva je teda na, ja som veľmi rád, že teda pán úradujúci predseda Národnej rady predsedal tejto diskusii, lebo si myslím, že je to vec, ktorá sa týka chodu celej Národnej rady. Ja som vnímal fungovanie pána úradujúceho predsedu zatiaľ veľmi akože konštruktívne a v rámci tej role tej dočasnosti, ktorá, uvidíme, teda aká dlhá bude, ale každopádne v rámci toho, že tu nemali byť narušené nejaké zásadné precedensy, tak si myslím, že toto je zásadné narušenie, precedens nejakých zvyklostí, ktoré tu máme. A možno by to nebolo úplne dobré, aby sa to dialo v tomto kontexte, kedy sme v nejakom prechodnom období alebo jednoducho pod, pod vedením už akéhokoľvek fungujúceho alebo dočasného predsedu Národnej rady, dochádzalo k takýmto zmenám.
Ja si myslím, že toto je agenda, ktorá je vec, ktorou by sa mal zaoberať ako najvyššie aj vedenie parlamentu, lebo, lebo, poviem to na koniec, ja vám, kolegovia z vlády, koaliční poslanci, kolegovia, normálne vás poprosím, že choďte si prečítať to, ten návrh, ktorý tam je, a predstavte si, že by to bolo naopak, keby to nebolo o pani Kolíkovej, ale bolo by to o pánovi poslancovi Saloňovi alebo bolo by to o pánovi poslancovi Migaľovi a keby sme sa tu postavili a teraz pani poslankyňa Števulová a povedala by: Viete čo, pán poslanec Migaľ dvakrát nezvolal výbor a raz napísal mi list, v ktorom sa podpísal, že Migaľ, predseda výboru, a ideme ho teraz odvolať.
Ja si myslím, že napriek všetkému, však neviem, ako vnímate naše fungovanie, moje fungovanie tu, mne ide najmä o to, aby sme si aj nastavili proste nejaké základné fungovanie medzi opozíciou a koalíciou, a myslím si, kolegovia, že toto je tak bezprecedentné, že to sa vám, nám, každému, kto tu sedí a bude tu aj v ďalšom období, vráti. Toto takto je, že to je tak tenký ľad, po ktorom ideme a o ktorom som si istý, že vo štvrtok sa prepadneme, ak za to budeme hlasovať, že do budúcnosti to umožňuje, aby tu bol odvolaný hocikto za hocičo.
A verte mi, neverte, ja chcem žiť v krajine, kde aj keď, nebodaj, raz Progresívne Slovensko, dúfam, však všetko pre to robím, bude členom vlády a bude, nebodaj, mať nejaký dosah na fungovanie SIS, tak ja budem chcieť, aby zároveň túto inštitúciu kontrolovala normálna a fungujúca opozícia, ktorá bude mať normálne právomoci v rámci kontrolného výboru, tak ako to predpokladá zákon, ktorý dúfam, mimochodom, bude raz menený tak, aby tá opozícia mala ešte silnejšie právomoci, lebo si verím, že je, že je zlý ten zákon. A by som vás na to apeloval, prosím vás, kolegovia, predstavte si, že to raz bude takto naopak, a ako by ste sa voči tomuto zachovali.
Ja by, z tohto, z týchto všetkých dôvodov, ja viem, že už tu odznelo toho mnoho, ale ja by som, teda ak dovolíte, navrhol teda tie dve veci, jednak teda, aby sme sa o tom porozprávali zajtra na výbore, a jednak by som teda navrhol, aby, procedurálne aby toto hlasovanie bolo odložené na, na, minimálne na september.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)
