20. schôdza

Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážené dámy, vážení páni, stručne zareagujem na prezidentom vrátenú normu, ktorá je podľa Slovenskej národnej strany protiústavná. Poukázali sme na to už aj pri prvom, aj pri druhom čítaní. Táto norma bola absolútne zbytočná. Pán prezident vo viacerých bodoch, a to chcem zdôrazniť, na pätnástich stranách, čo zrejme ešte v tomto parlamente nebolo, na pätnástich stranách veľmi podrobne a dôsledne opisuje, aké sú kolízie s inými zákonmi, s ústavou, ale aj s medzinárodnými dohovormi, pretože ich výklad je zo strany predkladateľov jednostranný.
Preto chcem uviesť, že Slovenská národná strana, a vyzývam aj ostatné strany, ktoré sa tvária alebo rozprávajú, či majú stanovy napísané po slovensky, aby sa zamysleli, a dúfam, že si aspoň prečítali časť výhrad pána prezidenta, a podporili jeho ani nie, ako vidíte, zmeny. Pretože na tomto zákone nie je čo zmeniť. My ho jednoducho musíme en bloc zmiesť zo stola, pretože neústavne vytláča štátny jazyk ako integrujúci komunikačný prostriedok z celého územia Slovenskej republiky, neústavne ho nahrádza iným štátnym, teda úradným jazykom, ktorý je predovšetkým jazykom maďarskej menšiny.
Pán prezident veľmi správne poukazuje aj na kolíziu výkladu s Chartou regionálnych a menšinových jazykov, pretože nielen čl. 34 ods. 3 ústavy hovorí, že výkon práv menšín sa nesmie diať na úkor majoritného obyvateľstva a aj štátneho jazyka, ale rovnako to zdôrazňuje aj Preambula charty.
Ďalej. Charta regionálnych a menšinových jazykov priznáva nejaké práva len dvom kategóriám, a to ohrozeným jazykom alebo vymierajúcim jazykom. Pán prezident poukázal, že tento, že predovšetkým maďarský jazyk nie je vôbec v kategórii ani vymierajúcich, ani ohrozených jazykov. Snáď by sme mohli hovoriť, ako on hovorí, o chorvátskom jazyku alebo o rómskom jazyku alebo cigánčine, alebo ako by sme tento jazyk mohli nazvať.
Tu mám veľmi jasný dôkaz v tejto, v tejto, v tomto grafe, že neubúda príslušníkov menšín. To je porovnanie dvoch sčítaní obyvateľstva. V ´91. roku, čiže pred 20 rokmi, 567-tisíc príslušníkov maďarskej menšiny, v tom poslednom 520-tisíc. Absolútne zanedbateľné posuny. Takisto sa znížil počet aj príslušníkov slovenského národa, pretože počet obyvateľov Slovenskej republiky klesá.
Pokiaľ hovoríme o jazyku, opäť nesedia, nesedia argumenty, ktoré uviedli predkladatelia. Národnosť maďarskej, teda maďarskej národnosti v oblasti jazyka narástla o jedno percento, takže je evidentné, že pán predseda, prepáčte, hlava štátu má pravdu, keď tvrdí, že nemôžme vzťahovať opatrenia charty predovšetkým na jazyk maďarský. A povedzme si otvorene, že tento jazyk, tento zákon je určený predovšetkým pre jednu konkrétnu menšinu, ktorá je silnou v ekonomickej, sociálnej stránke, aj spoločenskej. (Ruch v sále.)
Ale vidím, pán predsedajúci, že "slovenských poslancov", v úvodzovkách, tieto argumenty vôbec nezaujímajú. Oni si tu chatujú, píšu si tu, píšu si tu maily, kolegovia z SDKÚ sa rozprávajú, rovnako medzi KDH a SDKÚ prebieha živá diskusia, takže, vážení občania, toto je výsledok slovenského parlamentu, ako rokuje o dôležitom návrhu zákona, ktorý sa týka 800-tisíc našich spoluobčanov, príslušníkov štátotvorného národa, ktorí žijú na tzv. jazykovo zmiešanom území a ktorého táto vládna koalícia vydala do vazalského postavenia. Pretože ak by prešiel a vládna koalícia by prelomila veto pána prezidenta, čo je posledná brzda pred totálnou maďarizáciou a ústupom slovenčiny, tak potom, Pán Boh zachovaj, tých 800-tisíc Slovákov.
Ja len dúfam, že oni pozorne sledujú, kto ako hlasuje aj v oblasti ochrany jazyka a ich základných práv a slobôd, a potom vám to spočítajú vo voľbách.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, nikto asi nepochybuje, že zákon o používaní jazykov národnostných menšín je dôležitým nástrojom menšinovej politiky v Slovenskej republike a jeho znenie, jeho obsah je aj dôkazom pozitívneho prístupu Slovenskej republiky k menšinám a etnickým skupinám. Dôkazom je aj to, že spomínaný zákon v doterajšej podobe sa nikdy nejavil ako nedostatočný žiadnej menšine, žiadnej etnickej skupine s výnimkou jednej, maďarskej, presnejšie jej politickej reprezentácie.
Preto nebolo prekvapujúce v prvom a druhom čítaní o tomto zákone, že podpredseda vlády, zástupca maďarskej menšinovej strany, odôvodňoval, musel odôvodňovať novelu tohto zákona falošne, a to údajným znevýhodňovaním príslušníkov našich menšín novelou zákona o štátnom jazyku z roku 2009.
Koalícia potrebovala nevyhnutne navodiť dojem poškodenia jazykových práv menšín zo strany Slovenska a z toho vyplývajúcej údajnej povinnosti tieto krivdy odčiniť novelou zákona o používaní menšinových jazykov. Inak by totiž tento návrh zákona nedokázala odôvodniť.
Je hanbou slovenských strán, že sa na takejto argumentácii podieľali, či už otvorene, alebo súhlasným mlčaním.
Dobre vieme, že ide o chronickú taktiku maďarských strán a ich krstných otcov v Budapešti obviňovať Slovensko z nedodržiavania práv národnostných menšín - a toto sa tu deje už od 90. rokov minulého storočia.
Tento návrh ale musíme dnes vnímať aj v kontexte aktuálnych slovensko-maďarských vzťahov, predovšetkým v neskrývanej snahe vlády Viktora Orbána spojiť Maďarov v Karpatskej kotline, udeľovať im masovo štátne občianstvo, udeliť im volebné právo a podporovať uplatňovanie ich kolektívnych práv aj na Slovensku.
Zákon, ktorý rozširuje priestor na používanie menšinových jazykov, a špeciálne maďarského, takým spôsobom, že zužuje potrebu používať slovenský štátny jazyk, vytvára na Slovensku vhodnú pôdu na uskutočňovanie takýchto nebezpečných orbánovských cieľov. Takže zmenu zákona nielenže nepotrebujeme, ale môže byť aj škodlivá.
Prečo ju nepotrebujeme? Jednoducho preto, lebo Slovensko reálne plní záväzky, ktoré na seba prevzalo v oblasti ochrany menšín. Z ich plnenia vyplýva, že na Slovensku majú osoby patriace k národnostným menšinám svoje práva nielen kodifikované zákonmi, ale čo je dôležitejšie pre skutočný národnostný život, existujú aj inštitucionálne záruky na výkon týchto práv a slobôd.
Pravdou teda je, že tu nie sme svedkami akéhosi dobiehania či vyváženia menšinových jazykových práv oproti právam na používanie štátneho jazyka, my sme tu svedkami napĺňania politiky, ktorá nebude nikdy považovať menšinové otázky za vyriešené, ktorá bude vždy poukazovať na Slovenskú republiku ako na porušovateľa menšinových práv. Ide o filozofiu nekonečných požiadaviek, ktorej základom je, že ak sa splní jedna požiadavka, vynorí sa vzápätí rad ďalších.
My však musíme z hľadiska spomínaného vysokého štandardu menšinových práv prihliadať aj na práva všetkých občanov Slovenskej republiky, pretože aj podľa medzinárodných dokumentov ochrana národnostných menšín nie je absolútnou kategóriou. Aj ona má svoje limity. A tou základnou líniou ochrany menšín je to, že sa primerane dbá nielen na ich záujmy, ale aj na potreby štátu a ostatného obyvateľstva.
V prvom, druhom čítaní sme dostatočne rozobrali konkrétne výhrady, takže tým sa teraz už nebudem venovať.
Chcem poznamenať, že diskusia o tomto návrhu sa zámerne zužovala na zmenu kvóra. Aj preto práve k tomuto ustanoveniu smeroval ako keby kľúčový pozmeňujúci návrh, ktorým sa doterajšie kvórum 20 % nielen znížilo na 15, ale sa zafixovalo na 20 rokov bez ohľadu na to, aké percento príslušníkov menšiny bude v danej obci žiť. To teda znamená, že aj keby v takej obci zostal jeden príslušník menšiny, bude môcť tento zákon v danej obci plne uplatňovať a požadovať jeho uplatňovanie.
Tento návrh zákona bude - a o tom som presvedčený - tichým spôsobom diskriminovať Slovákov, ktorí neovládajú menšinový jazyk, bude potláčať štátny jazyk, na slovenskom juhu rozšíri pre veľké skupiny obyvateľstva čisto maďarské prostredie so všetkými dôsledkami pre ich komunikáciu a uplatnenie v rámci celého Slovenska. Zvýši už dnes existujúci tlak na používanie maďarčiny Slovákmi, a to v úradnom aj bežnom styku. Budú ním šikanovaní úradníci. Prinesie ďalšie finančné náklady samosprávam a mnohým podnikateľom a v praxi môže spôsobiť - a určite aj spôsobí - v úradnom styku v obciach chaos a jazykový babylon.
Vôbec sa preto nedivím, že pán prezident pri takejto širokej škále nedostatkov vrátil zákon ako celok. Tento návrh nielenže prekračuje záväzky Slovenskej republiky vyplývajúce z Európskej charty menšinových alebo regionálnych jazykov, ale bude komplikovať, aj v niektorých prípadoch môže znefunkčniť našu administratívu.
Čo je horšie, zapadá do strategického revizionistického plánu Budapešti, a preto v konečnom dôsledku je rizikom pre integritu a suverenitu Slovenskej republiky.
Vzhľadom na to, že jazykové práva menšín dostatočne zabezpečuje v súčasnosti ešte platný zákon o používaní jazykov národnostných menšín, ktorý spĺňa aj všetky relevantné medzinárodné normy a je vo svojom znení organickou súčasťou našej legislatívy, nebude strana SMER - sociálna demokracia hlasovať za tento prezidentom vrátený vládny návrh.
Ďakujem vám. (Potlesk.)

Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vo svojom poslednom vystúpení k tomuto zákonu som uviedla, čo všetko sme na základe požiadaviek z praxe urobili na úseku školstva pre deti, žiakov a ich zákonných zástupcov patriacich k národnostným menšinám v znení zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní. Bola som presvedčená, že aspoň niektorí z vás z vládnej koalície budete akceptovať realitu a podľa toho objektívne zahlasujete. Je mi ľúto, že som sa mýlila.
Neprekvapuje ma, že pán prezident tento zákon vrátil s veľmi dôsledným a vysoko odborným legislatívnym odôvodnením.
Snaha o neskrývaný cieľ predkladaného zákona zrovnoprávniť jazyk národnostnej menšiny s jazykom štátnym nielen na území osídlenom príslušnou menšinou, ale aj na území celého Slovenska je evidentná a zároveň nezlučiteľná nielen s Európskou chartou regionálnych alebo menšinových jazykov, ale aj s ďalšími všeobecne záväznými predpismi, do ktorých tento návrh zákona priamo alebo nepriamo vstupuje.
Navrhované zmeny týmto krokom spochybňujú postavenie štátneho jazyka, ktorý je všade vo svete integrujúcim, dorozumievajúcim prostriedkom v každom štáte, nielen v orgánoch verejnej správy, ale aj v bežnej komunikácii medzi občanmi.
Z predkladaných zmien návrhu zákona si napríklad neviem predstaviť personálne obsadenie orgánov verejnej správy, ktorý sa nachádza napríklad v obci, v ktorej žije národnostná menšina maďarská, rómska a rusínska. Bude sa agenda tejto obce na základe žiadosti dotknutých občanov viesť v troch jazykoch a ešte aj v jazyku štátnom? Kto tento zvýšený administratívny chaos zaplatí?
Alebo ďalší príklad v súdnictve. Súdne konanie sa bude realizovať v okresnom meste, kde je počet občanov národnostnej menšiny 15-percentný a súdený občan je napríklad príslušníkom národnostnej menšiny. Zápisnice sa musia vykonať v štátnom jazyku a zároveň aj v jazyku národnostnej menšiny. Ak sudca nehovorí jazykom národnostnej menšiny, musí sa zabezpečiť úradný tlmočník a zapisovateľ. Odvolací súdny orgán sa ale už nachádza v krajskom meste, kde uvedená menšina nespĺňa zákonom stanovené percentá. Tu musí štát podľa vášho návrhu zákona opäť zabezpečiť úradného tlmočníka spolu so zapisovateľom a vyhotoviť zápisnice dvojjazyčne. Opäť otázka: Kto toto kocúrkovo zaplatí?
Hneď si aj sama odpoviem. Samozrejme, všetci daňoví poplatníci tohto štátu.
Tento postup v podstate potiera postavenie štátneho jazyka Slovenskej republiky, ktorý sa stáva rovnocenným s jazykom národnostnej menšiny, čo je v rozpore s prijatou európskou chartou. Už dnes sa s touto pochybnou politikou stretávame v rovine teoretickej, ale aj praktickej, keď v niektorých prípadoch komunikácie s občanmi zabezpečujúcich služby na zmiešanom území vám títo položia otázku hneď v jazyku národnostnej menšiny a nie v slovenčine. Obdobne je to aj na sekretariátoch ministrov, ktorí sú nominovaní z príslušnej politickej strany zastupujúcej národnostné menšiny v súčasnej vláde.
Ako ďaleko môže dôjsť arogancia k štátnemu jazyku, svedčí aj príklad, ktorý sa stal pred niekoľkými týždňami na jednej strednej škole na juhu Slovenska, o čom hovoril aj pán poslanec Čaplovič. Na tento prípad upozornil jeden z najčítanejších denníkov 20. júna 2011 v článku s názvom "Chaos vo vysvedčeniach. Platí, či nie?" Riaditelia niektorých stredných škôl si objednali tlačivá vysvedčení u jednej súkromnej firmy. Od ministerstvom schváleného vzoru sa líšia svojou zadnou stranou a v prípade výučných listov pre maďarské školy sú dokonca tlačivá len v jazyku národnostnej menšiny, hoci podľa schváleného vzoru majú byť dvojjazyčné.
Paradoxné až zarážajúce je stanovisko k tomuto evidentnému porušeniu zákona zo strany Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, ktoré sa prostredníctvom svojho tlačového odboru vyjadrilo, že formálna stránka nemá vplyv na obsah dokladu o ukončení vzdelania, teda na to, ako absolvent uspel. Dôležité je, aby tlačivo obsahovalo všetky požadované náležitosti.
Toto nekompetentné a arogantné stanovisko mi vyrazilo dych. Je nepochopiteľné, ako je možné z pozície ústredného orgánu štátnej správy, ktorý disponuje niekoľkými desiatkami právnikov a odborných zamestnancov, vypustiť takýto výsmech k verejnej listine a k postaveniu štátneho jazyka v našom štáte. Zastávam názor, že je to alibizmus vyplývajúci zo zloženia súčasnej vládnej koalície, ktorý sa riadi heslom: "Len aby sme si navzájom neublížili." Čo tam po platných všeobecne záväzných právnych predpisoch a v konečnom dôsledku aj po slovenskom jazyku.
Odporúčam pánovi ministrovi školstva pozrieť si platný zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní, kde sa v ustanovení § 18 ods. 3 uvádza, že, citujem: "Doklady o získanom vzdelaní sa vedú v štátnom jazyku. V školách, v ktorých sa výchova a vzdelávanie uskutočňuje podľa § 12 ods. 3, právo na osvojenie si materinského jazyka detí a žiakov patriacich k národnostnej menšine sa vedú dvojjazyčne, a to v štátnom jazyku a v jazyku príslušnej národnostnej menšiny."
Z uvedeného vyplýva, že došlo k evidentnému porušeniu príslušného zákona riaditeľom školy, ktorý takéto vysvedčenie zadal do tlače a žiakom vydal. Navyše s vedomým súhlasom ministerstva.
Z uvedeného vyplýva, že aj príslušné tlačivá boli vydané v rozpore s citovaným zákonom. Uvedomuje si pán minister, do akej situácie dostal žiakov týchto škôl, keď ich neplatné vysvedčenia nebudú akceptované v praxi?
Ministerstvo školstva malo okamžite poveriť Štátnu školskú inšpekciu vykonaním kontroly na dotknutých školách s možnosťou využitia ustanovenia § 3 ods. 7 písm. c) alebo ods. 8 písm. c) zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a dať návrh na odvolanie príslušných riaditeľov škôl z funkcie.
Ak by pánovi ministrovi nestačil tento návrh legislatívneho postupu, mal využiť práve nami prejednávaný zákon, ktorý taktiež požaduje vydávanie verejných listín dvojjazyčne, ktorým je aj vysvedčenie.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, aj toto je prvý signál, ako môže byť dnes prejednávaný zákon zneužitý v neprospech práv Slovákov žijúcich na národnostne zmiešanom území. Je viac ako zrejmé, že v súčasnej dobe majú národnostné menšiny v našej vlasti nadštandardné podmienky na svoj kultúrny a vzdelávací rozvoj vrátane spoločenského postavenia a aktívnej účasti na riadení tohto štátu.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, pán predseda. Vážené dámy, vážení páni, samozrejme, že sa pripájam k svojim predrečníkom, k tomu, čo povedali, len by som chcel zdôrazniť, že skutočne aj záujem tejto snemovne o takto vrátený zákon prezidentom republiky ukazuje, aký je tento tzv. slovenský parlament slovenský. Ja si myslím, že k tomuto názvu "slovenský" máme strašne ďaleko.
Bohužiaľ, sa musím hanbiť, že tu sedím medzi ľuďmi, ktorí pľujú na všetko slovenské, smejú sa z neho a doslovne a do písmena sa vysmievajú zo všetkého slovenského a národného.
Nečudujem sa príslušníkom strany HÍD, ktorí, samozrejme, ako piata kolóna maďarskej iredenty proste dokázala vybojovať to, čo mala za úlohu vybojovať. Ja sa čudujem všetkým Slovákom, ktorí sú v politických stranách, slovenských politických stranách v rámci koalície, ktorí takto benevolentne pozerajú na tvrdú maďarizáciu na juhu Slovenska.
Teraz, v minulých dňoch alebo včera sa vyjadril podpredseda maďarskej vlády o tom, že tí Maďari zo zahraničia, trebárs slovenskí Maďari, ktorí budú mať volebné právo a ktorí budú mať maďarské občianstvo, budú môcť byť zvolení dokonca do maďarského parlamentu. Takto ide, takto ide maďarská politika. Postupne a doslovne a do písmena po kachličkách idú k svojmu obrovskému obrazu veľkého Maďarska, veľkého Uhorska. A vy svojou zradcovskou politikou napomáhate skutočne tejto politike! A smejete sa zo všetkého naďalej! A sa budeme smiať, keď nebudeme mať už nijaký slovenský štát, Slovenskú republiku. A potom sa dosmejeme. A budeme žiť vo Felvidéku a budú nás, títo bastardi nás budú zase vyťahovať na dereše a budú nás mlátiť za to, že nevieme Otčenáš po maďarsky. (Potlesk.)

Nechcel som sa k rozprave vyjadriť pôvodne, ocenil som, chcel som len oceniť pokojný tón vystupujúcich v rozprave, až som sa teda čudoval, ako pokojne môže vyzerať diskusia o zákone, ktorý sa týka práv príslušníkov maďarskej menšiny, ale teda pán Slota opäť raz nesklamal, ja sa tiež teda hanbím, že musím s takýmto človekom sedieť v jednej sále. (Výkriky v sále.)

Ďakujem za slovo, pán predseda Národnej rady. Kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som vám tlmočil spoločnú správu výborov Národnej rady o výsledku prerokovania zákona z 1. júna 2011 o zrušení zákona č. 140/2010. Všetci máme tento materiál pod tlačou 430.
Národná rada schválila 1. júna zákon o zrušení zákona č. 140/2010. Prezident Slovenskej republiky podľa čl. 102 ods. 1 písm. o) Ústavy Slovenskej republiky vrátil Národnej rade uvedený zákon na opätovné prerokovanie.
Tento návrh prerokovali ústavnoprávny výbor a výbor pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu. Výbory, ktoré prerokovali tento návrh, doporučujú Národnej rade Slovenskej republiky a gestorský výbor doporučuje Národnej rade Slovenskej republiky zákon č. 140/2010 Z. z. o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch (tlač 340) schváliť v pôvodnom znení.
Táto spoločná správa bola schválená uznesením výboru gestorského, t. j. výboru pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu 28. júna.
Pán predseda, skončil som, otvorte rozpravu.

Ďakujem pekne, pán predseda. Ctené kolegyne, kolegovia, prezident Slovenskej republiky pán Gašparovič vrátil návrh zákona, ktorým sa má zrušiť zákon č. 140/2010 Z. z. o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch medzi odberateľom a dodávateľom tovaru, ktorým sú potraviny.
Tento zákon sme prerokovávali na májovej schôdzi, potom bol na aprílovej schôdzi, potom bol preložený na hlasovanie na aprílovú schôdzu s tým, že aj z vystúpenia koaličných poslancov jasne vyplývalo, že drvivá väčšina poslancov tejto Národnej rady uznáva to, že podmienky medzi dodávateľom a odberateľom, hlavne pri potravinách, sú nevyvážené a že postavenie obchodných reťazcov nie je len dominantné, ale ako celku sú viac ako monopolné.
Predchádzajúce, pri prvom prerokovávaní o zrušení tohto zákona sa preto preložilo hlasovanie, že koalícia sľúbila, že predloží alternatívu tohto zákona a problémov, ktoré tento zákon má riešiť. Nechcem sa vracať k všetkým tým neprimeraným podmienkam, ktoré sa v obchodných vzťahoch vyskytujú. Samozrejme, že sú tam v prvom rade dve základné podmienky, a to je to, že sila obchodných reťazcov je tak veľká, že dokážu si presadiť čokoľvek do ustanovení vo vzájomných zmluvách s dodávateľmi potravín, okrem toho, že si nechávajú platiť za nič, sú tam aj ustanovenia, ktoré tvoria mimoriadny zisk, ako je predražená logistika, predražené letákové akcie a podobné veci.
Čiže pán prezident reagoval na to, že tento návrh zákona vstúpil do platnosti 1. mája 2010 a zmluvy, ktoré boli uzatvorené pred 1. májom 2010, bolo povinnosťou všetkých obchodných reťazcov dať ich do súladu s týmto platným zákonom do 30. septembra 2010. Ale už v januári bol vládny návrh zákona, 12. januára bol vládny návrh zákona, ktorý tento zákon navrhoval zrušiť, to znamená, že aj argumentácia pána prezidenta je jasná, že čas, ktorý tento zákon mal na to, aby ukázal svoju silu a svoju schopnosť zamedziť nekalým praktikám, bol tak krátky, že jednoducho nie je možné pri žiadnom zákone očakávať, že tento zákon prinesie nejaký efekt.
Ja viem, že sa tu argumentovalo, že ten zákon má svoju históriu. Bohužiaľ, musím znovu zopakovať, že tento zákon sa stal vykonateľným, zrozumiteľným, jednoznačným, až keď sa prijal nový zákon 140/2010, a nedali ste mu žiadnu šancu. Sľubovali ste v tejto snemovni, že pripravíte reálnu alternatívu, ktorá zamedzí zneužívaniu toho dominantného postavenia k dodávateľom potravín, bohužiaľ, na predchádzajúcej schôdzi sa nepredložilo nič, jednoducho ste tento zákon zrušili bez toho, aby ste sa vôbec boli ochotní o tom baviť, že akú alternatívu predkladáte.
Bol spomínaný etický kódex, že bude dopracovaný a predložený, ktorý tieto všetky problémy bude riešiť. Dokonca pán poslanec Chren mi povedal, že nemám informácie, že ten etický kódex je pripravený. Ja do dnešného dňa, bohužiaľ, som nevidel žiadny etický kódex, ktorý by prišiel z dielne ministerstva hospodárstva alebo niekoho iného. To znamená, že ste zavádzali vtedy, že niečo podobné je pripravené, nie je pripravené nič a navyše etický kódex je aj zakomponovaný do zákona 140/2010 a doteraz, doteraz žiadny obchodný reťazec žiadny etický kódex nevypracoval, nedal ho do praxe. Podľa tohto zákona, ak sa prijme etický kódex, stáva sa záväzný pre obidve zmluvné vzťahy. Bohužiaľ, nič sme nevideli a ja som presvedčený o tom, že žiadny etický kódex napriek tomu, že ho obchodníci v mediálnej kampani sľubovali, ani neuvidíme.
Popísalo sa veľa neprávd, poloprávd a podobných mediálnych kampaní proti tomuto zákonu, kde sa strašili zákazníci aj občania, že tento zákon je namierený proti nim. Ani v jednom bode, pokiaľ sme išli bod po bode, a myslím si, že na minulej aj predminulej schôdzi som dosť venoval času tomu, aby som vysvetlil, že ani jeden zákon nie je namierený proti spotrebiteľom, opačne, chráni spotrebiteľa a ani nie je namierený proti domácim potravinám.
Teraz beží kampaň v niektorých médiách, tzv. Ficov bič na obchodné reťazce, chvalabohu, nevyšiel alebo že nepriniesol žiadny efekt, nepreukázal žiadnu silu. Nedali ste mu žiadnu šancu, aby tento zákon mohol preukázať svoju silu. Za tri-štyri mesiace pôsobenia tohto zákona nemôže žiadny zákon priniesť nijaký efekt, navyše ak vládna moc jednoducho zákon neuplatňuje.
Mali sme tu politika, ktorý povedal dávno vetu "Zákon platí, ale sa neuplatňuje" a to v tomto prípade platí dvakrát, lebo okamžite po voľbách v júni 2010 ste si dali do vládneho programu, že tento zákon zrušíte, a mediálne ste prezentovali, že nebudete tento zákon uplatňovať napriek tomu, že platí. Bohužiaľ, v právnom štáte, pokiaľ zákon platí, mal by sa uplatňovať a ste sa priradili k tomu politikovi, ktorý tiež povedal, že zákon platí, myslím, že o lustráciách, ale sa neuplatňuje.
Takže je mi ľúto, že ste sa postavili k tomuto problému a vážnemu problému, a myslím si, že aj drvivá väčšina aj poslancov vládnej koalície tento zákon nie že by kritizovala, ale skôr zo solidarity vo vládnej väčšine ho podporila, aby ho zrušila. A niektorí poslanci sa dožadovali, aby vládna koalícia predložila nejakú alternatívu. Alternatívou mali byť tabule hanby v zákone o potravinách, ako vieme, k tomu sa za chvíľku dostaneme, takisto zákon o potravinách, sa tam predkladá bod, čo na jednej strane s tým súhlasím, aby do 48 hodín potraviny, ktorým končí doba spotreby, mali, boli zvlášť uložené v regáloch.
Ctené dámy a páni, pokiaľ by platili normálne vzťahy v obchodných vzťahoch medzi dodávateľom a odberateľom, tak takéto ustanovenie by nebolo vôbec potrebné. Všade vo svete v štandardných krajinách obchod má takéto oddelenia, kde sa ukladajú potraviny, ktorým končí doba spotreby, aby ich predali za veľmi nízku cenu. Lepšie je predať za nízku cenu, ako to vyhodiť a zlikvidovať so stratou.
Lenže keďže tento zákon rušíte a chcete ho zrušiť, alebo ste ho zrušili na predchádzajúcej schôdzi, tak v obchodných zmluvách sa vyskytuje, že za čerstvosť potravín zodpovedá dodávateľ. To znamená, že obchodné reťazce vôbec nie sú nútené mať takéto oddelenia preto, lebo ako náhle končí doba spotreby nejakého tovaru, tak jednoducho dodávateľ tohto tovaru je povinný tento tovar obnoviť za čerstvý. To znamená, že ak dneska dáme za chvíľku v zákone o potravinách povinnosť do 48 hodín vytvárať znovu nejaké oddelenia, tak ja som o tom presvedčený, že do zmlúv sa zakomponuje to, že tovar sa bude meniť pred 48-hodinovou dobou, uplynutou dobou jeho spotreby. Čiže toto ustanovenie nenadobudne žiadny nejaký význam z toho dôvodu, že jednoducho obchodné reťazce prenesú túto povinnosť na dodávateľov potravín, tak ako je to v plnej miere dneska vo všetkých tých, väčšinou tých zmluvných vzťahov.
To znamená, že odskočil som od zákona o potravinách, ku ktorému sa vrátime, ale má plný súvis s týmto zákonom o neprimeraných podmienkach, lebo toto je jedna z neprimeraných podmienok. Toto sa objavuje v zmluvách a len pri zmluvách, kde majú obchodné reťazce dominantné alebo až monopolné postavenie. A pokiaľ nebude tu nejaká účinná sila, ktorá dokáže takýmto nekalým praktikám vymáhajúcich si v obchodných vzťahoch takéto konanie, tak jednoducho ani zákon o potravinách neprinesie ten efekt a naďalej budú dodávateľom potravín pomaly likvidovaní tak, ako cez dodávateľov potravín sú likvidovaní poľnohospodári a prvovýroba, a tým pádom aj kultúrny život na vidieku.
Veľmi úzko je spojená výroba potravín so zamestnanosťou, so zamestnanosťou, s pridanou hodnotou, so spracovaním potravín a potom aj určitého množstva potravín na domácich pultoch.
Nedá mi nespomenúť tú určitú kampaň, ktorá začína prebiehať už aj v médiách, že obchodníci majú záujem o domáce potraviny. Je záujem o domáce potraviny, ktoré pomaly už nie sú, a zháňajú sa akože domáce potraviny, a to len z toho dôvodu, že prebehli v krátkej dobe tri veľké škandály s potravinami v Európe: od e.coly cez kŕmne zmesi, ktoré boli v Nemecku, cez hydinové mäso a tak ďalej. Čiže obyvatelia sa už obávajú kupovať neznáme potraviny dovážané, keď aj z Európy, ktoré do Európy sa dostávajú rôznymi kanálmi a dostávajú sa na slovenský trh, a začínajú mať samotní spotrebitelia dopyt po domácich potravinách. Tieto potraviny ale už, ctené dámy a páni, už aj vďaka takejto politike už nie sú. A určite ich máme veľmi málo, aj keď už podiel domácich potravín na našich pultoch je menej ako 50 %. Ten podiel bude naďalej klesať, aj keď tento zákon zrušíte, a tá paralela, ktorou sa oháňate, že tento zákon vyháňal domáce potraviny z pultov, nie je pravdivý.
Aj tzv. analytici, ktorí toto rozoberajú v médiách, hovoria o tom, že tento Ficov bič vyháňal domáce potraviny z pultov a že obchodné reťazce radšej si robili zmluvy v zahraničí a nakupovali tovar v zahraničí. Táto parla nie je pravdivá. A pokiaľ by niekto bol ochotný zanalyzovať celý ten priebeh výroby potravín, či už domácich, dovážaných, a, samozrejme, vo vzťahu k obchodu a filozofii obchodu, ako beží v obchodných reťazcoch, tak by takúto vetu nikdy nemohol napísať. A už vôbec nehovorím o tom krátkom čase, ktorý ste tomuto zákonu dali.
Tak chcel by som požiadať na záver môjho vystúpenia ctené kolegyne a kolegov z koalície, nechajte tomuto zákonu čas, aby ukázal svoju silu, dajte mu čas aspoň rok, ako aj pán prezident žiada a vo svojej argumentácii jasne hovorí, že tomuto zákonu ste nedali žiadnu šancu preukázať svoju silu, napriek svojej histórii som to odôvodňoval tým, že skutočne tento zákon sa stal vykonateľným až 1. mája 2010, dneska je zákon de facto zrušený, aj keď ešte nie je platný, a skutočne ten čas bol tak krátky, že nemohol preukázať svoju schopnosť zamedziť zneužívaniu dominantného postavenia. Toto je cieľ zákona.
Cieľ zákona nie je dávať domáce potraviny na domáce pulty. Tam platí plná konkurencia. Bohužiaľ, filozofia mnohých obchodných reťazcov je postavená na zisku z metra predajnej plochy. Túto filozofiu nejakým spôsobom ten zákon neobmedzuje. Ja som presvedčený o tom, že čím ďalej, tým viac si budú uvedomovať aj občania Slovenskej republiky, že potraviny vyrábané na Slovensku, aj keď možná sú drahšie, sú originály, nie sú žiadne náhražky, a že, samozrejme, originál vždy stojí niečo viacej, ako stojí nejaká náhražka, že systém spracovania povedzme hydinového mäsa, ak je spracovaný chladením vodou, že to je podstatne lacnejšie spracovanie, ako keď je chladený vzduchom, a že kvalita takto spracovanej hydiny je podstatne vyššia a že tam nie je veľké percento vody, ktoré kupujú spotrebitelia v obchode v porovnaní s tým, keď ten produkt je chladený vzduchom. To je len jeden segment, o ktorom chcem hovoriť.
Čiže skutočne vás chcem požiadať, dajte tomuto zákonu šancu a dajte mu čas na to, aby ukázal svoju schopnosť zamedziť takému dominantnému postaveniu, nečakajme na legislatívu z Európskej únie, myslím si, že dôjde čas, keď bude musieť Brusel to riešiť. Ale pokiaľ veľkí hráči majú najväčšie obchodné reťazce v rámci Európy, tak nebude to nejak, myslím si, Brusel sa ponáhľať. Takže pokiaľ by vládna garnitúra ten zákon využívala a pokiaľ by vládna moc a exekutíva tento zákon uplatňovala, tak ten zákon by bol účinný.
Na dôvažok chcem spomenúť jeden obchodný reťazec Tesco, napriek tomu, že tento zákon, ste avizovali, že bude zrušený, zrušil zadné marže, si to môžte overiť u dodávateľov potravín. Tesco reagovalo na tento zákon tým, že zadné marže zrušilo, presunulo ich dopredu, je na ne vidno. Je vidno, koľko je zisku z každého tovaru, ktorý nakupuje, ktorý predáva. Nehovorím o tom, že sú tam ďalšie praktiky, ktoré sa využívajú aj v tomto obchodnom reťazci, ale, bohužiaľ, tým, že zákon rušíte, sa to všetko uvoľňuje a vracia naspäť tam, kde to bolo, a je to pohroma pre slovenských potravinárov, pre slovenských poľnohospodárov, pre slovenských občanov.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne, vážený pán predseda. My sme už s pánom poslancom Záhumenským mali niekoľko výmen na adresu tohto zákona, ktorého zrušenie je obsiahnuté aj v programovom vyhlásení vlády. A ja by som len rád zopakoval, že tento zákon naozaj zrušiť treba. Treba ho zrušiť, lebo je zlý, je protislovenský a je hlúpy.
A nedivím sa, že pán Záhumenský sa ho snaží obhajovať, keďže je to jeho zákon, a musí podniknúť čokoľvek, aby tieto veci nevyplávali na povrch.
Tento zákon je zlý, pretože je rovnako zlý ako všetky ostatné zákony od zákona 358/2003, ktoré sa snažili regulovať neregulovateľné a ktoré boli rovnako bezzubé, ako je tento konkrétny zákon. Niet nad čím váhať, zákon sa neosvedčil ani sa nemohol v praxi osvedčiť, pretože sám osebe bol nevykonateľný.
Tento zákon je protislovenský, pretože sa obrátil proti slovenským produktom. Prejavil sa v tom, že na slovenských pultoch sa znížil počet slovenských výrobkov. Čísla počas vlády SMER-u hovoria jasne: podiel hydiny na pultoch klesol zo 67 na 48 %, podiel hovädzieho mäsa zo 62 na 51 %, podiel jatočne spracovaného bravčového mäsa z 56 na 39 %. To dosiahla vláda SMER-u, že vytlačila slovenské výrobky zo slovenských predajní.
Tento zákon je hlúpy preto, lebo zakazuje aj také obchodné praktiky, ktoré sú úplne normálne. Napríklad na základe § 2 písm. d) sa za neprimeranú obchodnú podmienku považuje aj každá zľava poskytnutá dodávateľom, to znamená každá zľava je podľa tohto zákona z dielne pána Záhumenského neprimeranou podmienkou v obchodnom vzťahu.
Preto, páni kolegovia, panie kolegyne, tento zákon naozaj treba zrušiť, treba prelomiť veto dané pánom prezidentom a prosím vás o opätovnú podporu zrušenia tohto zákona.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predseda. Pôvodným zámerom a podnetom na vypracovanie zákona č. 140/2010 Z. z. boli predovšetkým pretrvávajúce problémy v obchodných záväzkových vzťahoch medzi prevádzkovateľmi obchodných reťazcov a ich dodávateľmi, ktorí poukazovali na negatívne obchodné praktiky.
Podporujem argumenty môjho, teda vystupujúceho pána poslanca Záhumenského. A argumentácia predkladateľov z radov koalície je falošná, pretože sa nedá urobiť záver, či zákon naplnil svoj cieľ, alebo nie, ani o jeho efektívnosti či neefektívnosti, pretože sa jedná o 5- alebo 8-, resp. 8-mesačné obdobie a toto je zákon, ktorý má dlhodobejšiu účinnosť a dlhodobejší rozbeh. Čiže nie je možné dôkladne posúdiť dopady zákonnej novely, efektívnosť regulácie, ktorá mala obmedziť zneužívanie ekonomickej sily obchodných reťazcov a vyrovnať určité nevyváženosti, na to je určite potrebné dlhšie obdobie. A, samozrejme, ak aplikačná prax ukáže, že sú potrebné určité zmeny, dá sa o nich rozprávať, dajú sa vyhodnotiť, dá sa robiť dopadová štúdia, dajú sa pridať.
Takže tento návrh zákona, ktorý predkladá vládna koalícia, nemôžem podporiť. Prikláňam sa k názoru, aby sme mu dali čas. A to, že to bolo v prehlásení vlády, svedčí iba o nenávisti, s ktorou pristupovali ku všetkému, čo tu bolo v predchádzajúcej vláde.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne.
Pán poslanec Chren, ako je pre vás typické, klamete a zavádzate. Nič takéto v zákone nie je. Ak hovoríte o zľavách, asi hovoríte o akciových cenách. A zákon hovorí o tom, že zľavy, ktoré sa poskytujú v rámci akciových cien, sa musia premietnuť do cien na pulte. To znamená, že bývalá praktika obchodných reťazcov, že sa vynútila zľava v rámci akcie a táto zľava sa nepremietala pre zákazníka na pulte, to znamená, že tvorila mimoriadny zisk pre obchodné reťazce. To znamená, že vy ak hovoríte, že chránite zákazníkov, idete proti nim. Idete! A týmto, že tu hovoríte o tom, že sú zakázané zľavy, ukážte to ustanovenie a povedzte ho celé.
Takže nezavádzajte, prosím vás, neklamte, hovorte pravdu, ak chcete citovať zo zákona, prosím, citujte zo zákona, a ak mu nerozumiete, môžem vám to vyložiť, čo v tom zákone je napísané. Ale to, čo hovoríte, je hrubá lož.
Vaša argumentácia je jediná: zákon je zlý, zákon je hlúpy, zákon jednoducho treba zrušiť. To je vaša argumentácia a nejdete korektne bod po bode, čo tento zákon znamená pre spracovateľov, čo znamená pre poľnohospodárov, pre spotrebiteľov, pre Slovensko.
Bohužiaľ, je mi ľúto, že vaše videnie sveta je takéto. Ja nechcem vás obviniť z toho, že lobujete alebo ste lobista za obchodné reťazce, to je každého svedomie a každého politická zodpovednosť. Ale vyplýva mi z toho, že váš silný postoj k zrušeniu tohto zákona, ktorého prvýkrát sa obchodné reťazce báli, prvýkrát začali si platiť mediálnu kampaň proti tomuto zákonu, prvýkrát si najali tím právnikov, aby tento zákon zrušili, prvýkrát od mája 2010, tento zákon mal dlhšiu dobu platnosti, ale vždy tam lobisti si presadili tzv. preukazovanie ekonomickej závislosti, čo zákon paralyzovalo.
Toto je celá podstata veci a tomuto zákonu ste nadali žiadny čas, iba hovoríte, že tento zákon neukázal svoju silu. On by ukázal svoju silu, ak by ste mu dali čas.
Ďakujem.