26. schôdza

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, ctené dámy, milí páni, vážený pán minister. Dnešné rokovanie a následné schvaľovanie tohto zákona v Národnej rade ako zákona ústavného je pre SDKÚ-DS dokončením jedného zo základných pilierov, na ktorých stojí zodpovedné fungovanie štátu, a to piliera o zodpovednom, finančnom a rozpočtovom správaní sa všetkých budúcich politikov. Som rád, že sa k tejto zodpovednej ceste pripájajú aj ostatné politické strany. Keďže sme si sadli za rokovací stôl, tak sme si kládli otázku, prečo potrebujeme takýto zákon. Takýto zákon potrebujeme v týchto časoch práve preto, lebo potrebujeme zvýšiť dôveryhodnosť Slovenska na finančných trhoch. Lebo máme sklony, dlhodobé sklony k deficitom a žitiu na dlh. Lebo potrebujeme dosiahnutie dlhodobej udržateľnosti verejných financií. Lebo potrebujeme zvýšenie transparentnosti vo verejných financiách. A preto, lebo potrebujeme vytvoriť dostatočný priestor na zvládnutie zlých správ. Neúmerné zadlžovanie nie je o ľavicovosti ani o pravicovosti. Potrebujeme tento zákonný rámec, ktorý zabráni fiškálnemu alkoholizmu, a zároveň motivuje budúce vlády a parlamenty k štrukturálnym a systémovým zmenám s dlhodobými pozitívnymi výsledkami. Naša krajina, verím tomu, že sa tak stane po hlasovaní o zákone ako celku, sa týmto pripojí k nemnohým európskym štátom, ktorých nie je veľa, ktoré takéto zákony už majú. V časoch, keď sa eurozóna otriasa v základoch, je to jasný signál, že my a Slovenská republika budeme patriť k tým zodpovedným krajinám Európy, ktoré mienia hospodáriť zodpovedne a nevydajú sa gréckou cestou. Kolega Kažimír za predkladateľov hovoril o obsahovej stránke. Chcem povedať ešte jednu vec, že dohoda sa nerodila ľahko, a o to viac cítim potrebu sa poďakovať. Chcem sa poďakovať kolegom-predkladateľom, že sme sa mnohokrát vedeli vrátiť za rokovací stôl, keď sme hneď nenašli zhodu. Chcem sa poďakovať úplne úprimne aj dvom pánom, Ľudovi Odorovi a Michalovi Horváthovi, ktorí nám mnohokrát pomohli ako mediátori nájsť to správne riešenie pri jednotlivých paragrafových zneniach. Z tohto miesta patrí aj poďakovanie Vladovi Tvaroškovi, ktorý nám za Ministerstvo financií dal úplnú technickú a legislatívnu podporu. Už bolo spomenuté, že obsahom zákona sú aj samosprávy. Chcem sa poďakovať samosprávam ZMOS-u, Únii miest, županom za to, že sme našli zhodu a súčasťou zodpovedného správania sa sú aj samosprávy na Slovensku. A zároveň, chcem sa poďakovať odbornej a vedeckej obci, že podporili v diskusii tento zákon. Dovoľte mi na záver celkom jasne povedať, nech je tento zákon a úplná politická zhoda na ňom jasným signálom, že v prípade zásadných rozhodnutí, najmä týkajúcich sa krízy a nášho pôsobenia v eurozóne, už nebude v slovenskej politike miesto pre populizmus a politikárčenie.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega Matej, ja súhlasím so slovami, ktoré ste tu povedali, a hlásim sa k tým, ktorí vítajú dohodu naprieč celým politickým spektrom. Áno, aj samospráva sa pridala k výzve na rozpočtovú zodpovednosť a budúcu zodpovednosť alebo aj terajšiu zodpovednosť za budúcnosť Slovenska, aby som bol presnejší, ale ak hovoríme slová o zodpovednosti, serióznosti, východiskách pre budúcnosť, ja osobne by som si dovolil pripomenúť kroky, ktoré nadväzujú na tieto slová o zodpovednosti, a je to vzťah vlády a samospráv. Nechápem, ak náš záujem a zámer je spoločný, prečo v návrhu daň z príjmov a poukazovanie výnosu tejto dane samosprávam je nastavenie tej dane urobené tak, že v roku 2013 dostanú oproti predpokladom predchádzajúceho návrhu samosprávy o 17 miliónov eur menej, prečo v roku 2014 dostanú oproti predpokladom mínus 32 miliónov eur. Ako, ak chceme byť zodpovední, a chceme byť zodpovední všetci, lebo sa k tomu hlásime, tak bolo by dobré, aby aj konkrétne kroky, ktoré sú pretavené v číslach v jednotlivých návrhoch zákonov, hovorili o tom istom, čo slovne deklarujeme.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, dámy a páni, keďže môj predrečník Ondrej Matej už v princípe vymenoval celý zoznam s tým poďakovaním všetkým, ktorí sa zúčastnili na príprave tohto materiálu, takže ja sa k tomu len formálne teraz pripojím, a nebudem všetkých menovite uvádzať. Určite by som na niekoho možno zabudol. Chcem len povedať, že toto nie je nová téma, toto je téma, ktorá sa diskutuje na Slovensku, a to, podotýkam, nielen v skupine ekonómov, ale aj v politickej oblasti sa diskutuje už minimálne dva a pol až tri roky. Ja mám v čerstvej pamäti jedno stretnutie, ktoré sa odohralo, myslím, že v decembri 2009, čiže zhruba pol roka pred minuloročnými parlamentnými voľbami, kedy sme sa práve s pánmi Horvátom a Odorom stretli, zástupcovia všetkých relevantných politických strán, aj keď vtedy ešte Sloboda a Solidarita ako mimoparlamentná strana, ale už s celkom reálnym očakávaním, že po 10. júni 2010 sa do parlamentu dostane. A to stretnutie bolo veľmi, veľmi múdre, veľmi dôležité, významné pre Slovenskú republiku a už tam sa niekde začala, v tom decembri 2009 podotýkam, rodiť nejaká, nejaké základné prvé obrysy toho, že by jedného dňa sme sa mohli dočkať zhody naprieč politickým spektrom na tomto ústavnom zákone o dlhovej brzde. Chcem ešte podotknúť, že nejde v princípe zase o nejaké svetové know-how, sú krajiny na svete, ktoré už majú takéto zákony alebo obdobné zákony poschvaľované v národných parlamentoch, a treba ale povedať, že buďme radi, že Slovenská republika sa určite týmto zaradí k tým krajinám, niekoľko málo krajinám aj v eurozóne, ktoré takýto zákon budú mať. Rovnako sa nebudem teraz vyjadrovať k meritu samotného navrhovaného ústavného zákona, lebo to zase urobil pán poslanec Kažimír, takže aby som nestrácal čas, chcem aj ako predseda finančného výboru poďakovať všetkým tým, ktorí sa zúčastnili v pracovnej skupine, ktorá pracovala, myslím, štyri-päť mesiacov na, na tomto zákone, a myslím, že vzhľadom na vážnosť situácie, ktorá je na finančných trhoch, a teraz nemám na mysli iba skutočnosť, že Slovensko si už tiež dvakrát nedokázalo požičať v uplynulých týždňoch na krytie svojho deficitu, ale začalo mať prvé problémy aj Spolková republika Nemecko, aj keď neumiestnila len celý objem, ktorý plánovala, že na trhoch umiestni, ale situácia je naozaj viac ako vážna a po tých správach, ktoré prichádzajú aj z Bruselu sa zdá, že už teraz nie je diskusia o eurovale, že eurovalu odzvonilo viac-menej, že trhy, finančné trhy eurovalu neveria, a teraz sa diskutuje v princípe už len o miere zaangažovanosti Európskej centrálnej banky, do akej miery bude intervenovať a do akej miery bude vstupovať do nákupov toxických papierov predĺžených krajín. Takže vzhľadom na závažnosť situácie považujem za, skutočne čas, ako sa hovorí, o minútu dvanásť alebo minútu po dvanástej, že takáto legislatíva spojená s ústavnou dlhovou brzdou prichádza. Treba vyjadriť presvedčenie, že tento zákon bude prijatý ešte na tejto schôdzi, a týmto by mohlo Slovensko vyslať jasný signál investorom na finančných trhoch, že kredibilita Slovenskej republiky je naozaj dobrou a že investori môžu a majú na základe čoho veriť slovenskej rozpočtovej politike.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

Vážení predkladatelia, vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, chcel by som k návrhu zákona povedať pár slov, keďže som sa po väčšinu času podieľal na činnosti pracovnej skupiny, ktorá tento návrh zákona pripravovala. A, a aj z tejto pozície by som chcel povedať k návrhu zákona tentoraz pár kritických slov, keďže to, v čom je ten návrh dobrý a potrebný, tu už zaznelo. Tá kritika, ktorú z pozície mojich názorov a názorov mojich kolegov z OKS by som adresoval tomuto zákonu, je, že ten zákon je pomerne mäkký. Keby ten zákon mal byť naozaj tvrdý a dôsledný, tak by sa líšil vo viacerých aspektoch, spomeniem aspoň niektoré. Keby bol návrh zákona dostatočne tvrdý, tak by limit pre dlh stanovoval absolútnym číslom, ako je tomu podobne povedzme v Spojených štátoch amerických. Nie relatívnym číslom ako podiel na hrubom domácom produkte, pretože hrubý domáci produkt rastie obvykle, a tým pádom rastie aj limit na dlh, ktorý je povolený. Po druhé, ak by ten návrh bol dostatočne tvrdý, aj keby sme išli na model relatívneho podielu, tak by nestanovoval horný limit pre túto chvíľu na úrovni 60 percent, tak ako to robia maastrichtské kritériá, a až postupne nastane od roku 2017 v priebehu desiatich rokov jeho znižovanie na úroveň 50 percent. Týmto sa vlastne ústavným zákonom hlásime k tomu, že budeme rešpektovať iba to, čo vlastne vyplýva z našich medzinárodných záväzkov, a až potom postupne, možno niekedy v roku 2027 budeme mať výrazne prísnejšie kritériá. Napriek tomu, zaplať pánboh aj za to, že sme sa dokázali dohodnúť aj na tomto mechanizme alebo aspoň na tomto mechanizme, že vyjdeme z vyššej hranice, ten vankúš bude na začiatku väčší a potom sa bude zmenšovať. Tretia vec. Keby ten návrh bol naozaj tvrdý, tak by vyrovnaný rozpočet zavádzal ako pravidlo, nie ako sankciu za porušovanie pravidiel. Je mi jasné, že nemožno z roka na rok dospieť k vyrovnanému rozpočtu, ale podobne ako v tom predchádzajúcom prípade, tiež by sme si mohli stanoviť, že prídeme v nejakom období do tej úrovne, že bude rozpočet vyrovnaný a, a to bude pravidlo. Pretože vyrovnaný rozpočet je niečo prirodzené, niečo normálne, to, čo domácnosti v takom režime fungujú, a každý vie, že sa môže prikryť iba takou perinou, akú má. V tomto návrhu je to chápané ako trest. A po štvrté a posledné. Myslím si, že nemalo by byť rovnako jednoduché znižovať dlh alebo znižovať deficit spôsobom, keď sa zvyšujú dane, teda príjmy rozpočtov, alebo sa znižujú výdavky. Myslím si, že tieto dve cesty by mali byť rôzne náročné a zvyšovanie dlhov, zvyšovanie daní a vyššie zaťažovanie obyvateľstva by malo byť náročnejšie než, než znižovanie výdavkov a obmedzovanie sa štátu samého. Napriek vysloveným výhradám a napriek presvedčeniu, že ten zákon by mohol z vecného hľadiska byť tvrdší a zásadnejší, a ja podobne ako predrečníci, a verím, ako rečníci, ktorí budú nasledovať ešte po mne, ten návrh zákona vítam a podporujem. A rovnako som k tomu pristupoval aj v diskusiách na pôde pracovnej skupiny, ktorá návrh pripravovala. Stáli sme tam vlastne pred otázkou, či chceme dospieť k zhode, a ten zákon teda bude kompromisnejší a mäkší, ale bude ho možné prijať ako ústavný zákon, ktorý bude prijatý zhodou naprieč celým politickým spektrom, alebo budeme trvať na tom, že ten zákon bude tvrdší, a verím tomu, že v rámci vládnej koalície by sme sa dokázali dohodnúť na o niečo tvrdšom variante zákona, aj keď asi nie tak tvrdom ako som tu teraz načrtol, ale potom to bude zákon obyčajný, zákon, ktorý bude možné kedykoľvek budúcou vládnou garnitúrou zmeniť jednoduchou väčšinou, a nikto sa tomu nebude môcť čudovať, ak ten zákon bude prijatý bez toho, aby s tým súhlasila aj súčasná opozícia.
Napriek mojej predstave, že zákon mohol byť tvrdší, som presvedčený, že sme sa rozhodli správne a že bude dobré, ak tento parlament prijme ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti, že to spätne bude jedna z vecí, keď sa budeme ohliadať na toto volebné obdobie, s ktorou budeme všetci spokojní. Chcem teda povedať, že poslanci za OKS tento návrh podporia.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Dámy a páni, vážený pán minister, milí hostia, dovoľte mi, aby som povedal pár slov na tému tohto zákona, ktorý považujem skutočne za významný a výnimočný. Považujem ho za významný a výnimočný nielen z hľadiska obsahu, pretože už dlho sme neschválili v tejto snemovni ústavný zákon, ale aj z hľadiska toho, že skutočne došlo k zhode naprieč politickým spektrom, a tak ako aj moji predrečníci, chcem oceniť prácu poslancov zo všetkých politických strán. Chcem oceniť ale, samozrejme, aj to iniciovanie a návrh, ktorý, a to chcem zdôrazniť, prišiel z ministerstva financií, a pán minister bol od začiatku významne zainteresovaný na tejto myšlienke, na tvorbe návrhu tohto zákona.
Význam tohto zákona vidím aj v tom, že sa týka aj komunálnej sféry, nielen hospodárenia so štátnym rozpočtom, ale význam tohto zákona vidím predovšetkým v troch rovinách, zodpovednosti, dôveryhodnosti a v nezávislosti. Keď hovoríme o zodpovednosti, tak tento zákon vnáša do slovenskej politiky kultúru zodpovednosti pri narábaní s verejnými financiami a osobne som rád, že Slovensko sa schválením tohto zákona zaradí medzi krajiny, ktoré nečakajú na bruselské smernice, ale konajú z vlastnej vôle. Dá sa čakať, že pri súčasnej situácii, najmä v eurozóne, že príde nariadenie pre všetky krajiny pre urobenie dlhového stropu povinným. O to som radšej, že Slovensko konalo z vlastnej vôle a nečakalo na pokyny z Bruselu.
Čo sa týka dôveryhodnosti, tento zákon je jasným a dôležitým signálom pre zvýšenie dôveryhodnosti v očiach finančných trhov a z dlhodobého hľadiska ide o záväzok súčasnej generácie, že nebude prenášať finančné bremeno svojho konania na generácie budúce. Myslím si, že to je minimum, čo môžeme urobiť pre tých, čo prídu po nás, a nemôžu sa brániť nezodpovednosti.
Čo sa týka toho tretieho aspektu, nezávislosti, ten považujem tiež za nemenej dôležitý, pretože chceme, aby na hospodárenie vlády v budúcnosti dohliadali aj nezávislí odborníci a aby sa toto hospodárenie stalo vecou verejnou. Osobne si myslím, že členmi rady by mohli byť aj renomovaní zahraniční ekonómovia a že by to pomohlo ešte viac aspektu nezávislosti.
Dámy a páni, som preto rád, že tento zákon, ako ústavný zákon, má veľkú šancu na schválenie. Verím, že tomu tak bude a že tento zákon bude symbolom zodpovednosti, že ukončíme toto funkčné obdobie vládnutia zodpovedne tým, že prijmeme ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti. Tak ako aj moji predrečníci, aj ja sa k tomu rád pripájam.
Ďakujem pekne.

Vážený pán predsedajúci, milé dámy, milí páni, na úvod, tak ako všetci, ktorí hovorili predo mnou, musím povedať, že vítam prijatie tohto zákona alebo teda pravdepodobné budúce prijatie tohto zákona, ale úplne úprimne zároveň musím povedať, že pripadám si ako na mafiánskej oslave.
Pripadám si ako medzi ľuďmi, ktorí celý týždeň rozkrádali náš spoločný dom, a potom v sobotu si spoločne dohodli brigádu socialistickej práce a vymaľovali na tom dome fasádu. Vy, politici, možno niektorí viac, možno niektorí menej, ste zodpovední za to, v akom stave sa dnes Slovensko nachádza. Vaše rozkrádačky, ktoré ste tu robili vy, poslanci SMER-u, vy, poslanci SDKÚ a podobní, samozrejme, musím spomenúť, aj jedného zástupcu tu máme SNS. Rozkrádačky vo vašej réžii spôsobili to, že dnes Slovensko má na krku obrovský dlh, na ktorý si už nie sme schopní ani požičať.
Váš mýtny tender, poslanci SMER-u, kde ste 7 mld. korún dohodili svojmu kamarátovi do vrecka, je dôvod, prečo dnes Slovensko si požičať nemôže. Váš, vaše platinové sitká, poslanci SDKÚ, 50 mil. korún len tak, kamarátovi či kamarátke do vrecka, je dôvod, prečo dnes Slovensko sa nachádza v situácii, v akej sa nachádza. Váš emisný tender, poslanci SDKÚ, váš nástenkový tender, rozkradnuté miliardy korún, ktoré mohli sme mať v štátnom rozpočte, mohli sme mať v našom spoločnom dome, ale bohužiaľ ich nemáme. Rozkradli ste Slovensko a dnes sa tu chválite, jeden druhého, za to, že ste sa dohodli, že ho už viacej rozkrádať nebudete.
Hanba vám! Vstúpte si do svedomia, prosím vás a uvedomte si, ak by ste sa doteraz správali zodpovedne, dnes tento problém neriešime.
Pred pár mesiacmi som čítal rozhovor s estónskym ministrom financií. Bol tu na Slovensku na návšteve a on, estónsky minister financií, dával redaktorovi otázku, ako je možné, že slovenskí občania tolerujú dlhé roky ministrov financií, ktorí nemajú vyrovnaný štátny rozpočet, ktorí nedokážu hospodáriť s peniazmi, ktoré od ľudí a firiem vyzbierajú, ale ktorí každým rokom Slovensko zadlžujú? A ja sa pýtam, ako to bolo možné? Prečo ste sa správali takto nezodpovedne? Ste tu všetci predstavitelia strán, ktoré sú tu dvadsať-dvadsaťdva rokov od revolúcie. Priviedli ste nás do situácie, lepšie povedané, kríza nás priviedla do situácie, že nám finančné trhy povedali stop. Dnes tu spoločne sa chválite a lichotíte si o tom, akí ste úžasní, že už nebudete Slovensko vraj rozkrádať. Ešte raz hovorím, hanba vám! V situácii, v ktorej sa nachádzame, sa nachádzame iba kvôli vám. Slovensko každým rokom musí zaplatiť iba na úrokoch z dlhu, ktorý vy ste spôsobili, približne 40 mld. korún. To je suma rovná všetkým daniam z príjmu všetkých zamestnancov a živnostníkov, ktoré vyzbierajú zo svojich výplat za celý kalendárny rok. Toto je dôsledok vašej práce. Ešte raz hovorím, dnes si tu pripadám ako na mafiánskej oslave medzi zlodejmi, ktorí celý týždeň spoločný dom rozkrádali, a v sobotu si dohodli brigádu socialistickej práce, aby vymaľovali na tomto rozkradnutom dome fasádu. A teraz sa navzájom pred tou fasádou chvália, že akí sú úžasní, ako ten dom vymaľovali a aký super spoločný dom máme a ako im na ňom záleží.
Nezáležalo vám nikdy na Slovensku. Vždy vám záležalo iba na vašom vlastnom prospechu, na vašich vlastných peňaženkách, na peňaženkách vašich politických strán a vašich sponzorov, známych a rodín.
Toto bola politická vsuvka a teraz možno trošku vecná. Tiež si myslím, že nie je správne, ak teraz si myslíme, že 60-percentný dlh z HDP je, je fajn, je fajn preto, lebo to vyžadujú maastrichtské kritériá. Bohužiaľ, pri, či v eurozóne alebo v Európskej únii veľakrát funguje taká, také smiešne zjednocovanie pravidiel, ale aj neúčelné. To sami vieme, že aj v podstate samotný projekt eura je, je o tomto. Ja som tu raz hovoril príbeh, alebo porovnával som to s tým, ako keby lekár predpísal všetkým pacientom v svojej ambulancii jeden liek. Pre jedného bude silný, pre niekoho bude slabý a presne takto isto je v podstate projekt eura alebo euro pre niektoré krajiny silné a pre niektoré slabé. Pre niektoré akurát, priznávam.
Obávam sa, že si sami zakrývame oči pred pravdou pri tomto zákone, a to pred dosť krutou pravdou, že Slovensko je krajina viac-menej s najnižším alebo druhým najnižším daňovým a odvodovým zaťažením. Inak povedané, Slovensko je schopné vybrať na daniach a odvodoch približne 30 percent z výšky HDP, ale takisto v spoločenstve našom, v Európskej únii alebo v eurozóne, sú krajiny, ktoré vyberajú 42, 45, 48 percent z HDP. Jednoducho sú schopné vybrať výrazne viacej na daniach a odvodoch. Jednoducho majú vyššie daňové a odvodové zaťaženie. A teraz sa pýtam, či je fér teda, sa správať a dávať si také isté kritérium, ako majú tieto krajiny, ktoré majú schopnosť vyberať viacej peňazí cez dane a odvody. Počítajme spolu. Ak nejaká krajina vyberie iba 40 percent na daniach a odvodoch, čiže daňové a odvodové zaťaženie je 40 percent, a dá si strop verejného dlhu 60 percent, tak inak povedané, ako keby, že si dáva strop verejného dlhu 1,5-násobok svojho ročného príjmu. Ale v našom prípade, keďže máme daňové odvodové zaťaženie 30 percent a dávame si takisto strop 60, tak si dávame dvojnásobok ročného príjmu ako strop verejného dlhu. Z tohto pohľadu to nie je fér a z tohto pohľadu my si dávame príliš benevolentné, benevolentný strop a mali by sme ho mať omnoho nižšie, aby to bolo v duchu a porovnateľné s tým, koľko sme schopní vybrať peňazí. Inak povedané, ak by človek, ktorý má ročný príjem, neviem, poviem desaťtisíc eur, keď si zoberie pôžičku dvadsaťtisíc eur, tak je to podľa mňa rovnaké alebo iné zaťaženie, ako keď niekto má ročný príjem pätnásťtisíc a zoberie si takisto pôžičku dvadsaťtisíc? Jednoducho ten pomer by mal byť vždy v pomere k tomu, čo je ten štát schopný vybrať na daniach a odvodoch. Z tohto pohľadu my si síce dávame kritérium také, ako od nás očakáva alebo vyžaduje maastrichtské kritérium alebo maastrichtské kritériá, ale je to príliš benevolentné a nečudujme sa potom, ak my dosiahneme 60 percent, že sa na nás budú pozerať ako na nejaké Grécko.
Naozaj sa obávam toho, že síce teraz sa tu budeme vytešovať a budete sa ešte dnes určite viackrát chváliť, možno zajtra, keď bude druhé čítanie, ale v skutočnosti, ak sa my dostaneme do 60 percent, si budeme požičiavať s rovnakými rizikovými prirážkami ako krajiny, ktoré majú dlh nad 100 percent, ale zároveň majú väčšiu schopnosť vybrať dane a odvody. Čiže majú vyššie daňové a odvodové zaťaženie. Čiže som presvedčený, že ten limit mal byť nižšie postavený, výrazne nižšie postavený a mal sa pohybovať niekde skorej pri 50 percentách, zároveň si uvedomujem, že vyžadovalo by to enormné nasadenie a hlavne politickú odvahu od všetkých vás a od všetkých nás, aby sme takéto niečo dokázali ľuďom vysvetliť.
Napriek tomu, nebudem sa opakovať a nebudem vám znova vyčítať, že ste najprv rozkradli štát alebo rozkradli náš spoločný dom, a teraz maľujete fasádu. Napriek tomu tento návrh zákona vítam, lebo je dobré, ak sa v človeku svedomie, aj keď neskoro, ale predsa aj zobudí.

Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec, chcel som ťa nazvať kolegom, ale ty si začal svoje vystúpenie, vy - politici. Takže ty sa necítiš byť politikom, a preto nemôžeš byť naším kolegom. Sú dva štýly politiky alebo dve cesty. Jedna cesta je cesta rozbíjania, chaosu, populizmu a druhá cesta je pokusu, cesta o pokus dávať veci dokopy a veci stavať. A keď si nazval nás všetkých mafiánmi, ja čakám, že budeš skutočne raz chlap a nepodporíš z tohto dôvodu s touto snemovňou tento zákon.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. No, ja chcem len jednu vec vytknúť pánovi poslancovi Matovičovi, tie srdcervúce reči o nezodpovednosti, o zadlžovaní, adresované všetkým politikom bez výnimky, ktoré tu predniesol, a tie náreky a plače nad tým, že ústavný zákon o dlhodobej brzde je benevolentný, že stanovuje benevolentné limity, naozaj nevyznievajú, Igor, z tvojich úst príliš vierohodne a poviem ti prečo. Jednak, čo hovorí predrečník Ondrej Matej, aj ty si politik a bolo by dobré si to možno jedného dňa uvedomiť a nestanovať na Námestí SNP, lebo toto robil Kadáfi pred Organizáciou spojených národov, tiež si tam rozbalil nejaký stan. Ale chcel by som poprosiť o jedno, no, bol potom v tomto konkrétnom nástroji alebo metóde, bol veľmi podobný tebe. Ale chcem povedať niečo iné, ja som ťa osobne ako predseda finančného výboru pozval alebo prizval k práci a k účasti pracovnej skupiny. A pokiaľ ma pamäť neklame, tak si sa za štyri mesiace ty osobne zúčastnil jeden jedinýkrát na zasadnutí tejto pracovnej skupiny.
Takže ak teraz nariekaš, a ja chápem, že ide 10. marec a idú voľby a potrebuješ naháňať voličov, ak teraz tuto v snemovni nariekaš a plačeš nad tým, že limity sú nastavené príliš mäkko, no tak keby si chodil štyri mesiace, lebo za to tiež berieš, vieš, poslanecký plat, keby si chodieval na zasadnutia týchto pracovných skupín, tak tam bol priestor počas týchto štyroch mesiacov predniesť tieto návrhy, diskutovať o týchto návrhoch a pokiaľ by bola všeobecná zhoda, tak nevylučujem, že aj by boli niektoré z tvojich návrhov prijaté.
Ale nie tak, ako si to urobil teraz. Teraz sa, toto nie je nejaké volebné zhromaždenie, ale myslím, že mali by sme svoje slová trošku predsa len korigovať a vážiť.
Ďakujem.

Takže pôjdem od konca. Jožko Kollár, si obyčajný klamár. Jeden jedinýkrát si ma zavolal na stretnutie tej komisie. Jeden jedinýkrát som tam tým pádom prišiel a na tom prvom hneď stretnutí som povedal, že 60 percent sa mi zdá príliš a malo by to byť 50. Videl som, akým spôsobom ste sa k tomu postavili, a vôbec ste tomu neprikladali žiadnu dôležitosť, a preto som tam už ďalej ani dobrovoľne sa nehlásil, ale ani ty si ma hlavne nepozýval. Môžeš si pozrieť do mailov, či si ma pozýval. Takže si obyčajný klamár a je mi to, pripadá mi to trápne, že teraz tu kryješ ľudí, ktorí Slovensko dlhé roky rozkrádali.
Skorej som očakával podporu v tomto. Hneď na začiatok, keď som hovoril o zlodejoch, povedal som, niektorí menej, niektorí viac. Takže nemenoval som žiadne kauzy SDKÚ, ktoré, či SaS, ktoré takisto zaváňali týmto, ale keď chceš, nabudúce môžem menovať aj SaS.
Čo sa týka pána poslanca Mateja, trošku, trošku si smiešny. Ja som na začiatok aj na koniec povedal, že prijatie tohto zákona vítam. Povedal som, že som rád, keď sa v človeku, aj keď neskoro, ozve svedomie. Čiže nechápem tvoje, tvoju smiešnu nejakú výzvu, aby som bol chlap, aby som nepodporil tento zákon. To ako, si myslíš, že naďalej dovolím, aby SDKÚ, bez akýchkoľvek problémov tunelovala štát cez platinové sitká? Jednoducho nie som taký hlupák, neurobím to a tento zákon podporím.

Ďakujem, pán predsedajúci. Dovoľte mi, aby som v dobrej nálade ukončil rozpravu k prvému čítaniu návrhu tohto zákona.
Najprv by som rád vysvetlil, prečo poslanci klubu SMER-u - sociálnej demokracie nehlasovali za skrátené legislatívne konanie, pamätáte si zo včerajška vystúpenie šéfa nášho klubu. Nie je to žiadna vecná, obsahová potýčka, ide o to že, že vnímame návrh toho zákona ako naozaj príliš vážnu vec na to, aby sme to sfúkli za jedno popoludnie. A myslím si, že bude úplne namieste, aj keď sa presadila forma skráteného legislatívneho konania, bude namieste, aby sa týmto návrhom zákona detailne zaoberali aj uvedené výbory Národnej rady. A je tu ale jedna kľúčová, kľúčová vec, a to je vývoj v eurozóne, vývoj v Európskej komisii. Návrhy, ktoré sú naozaj zo dňa na deň veľmi revolučne formulované pani Merkel a prezidentom Sarkozym, ktoré majú vlastne smerovať k väčšej fiškálnej integrácii a k novým pravidlám správania sa v oblasti verejných financií jednotlivých krajín eurozóny.
Z tohto pohľadu sa na stole objavujú práve v Bruseli posledné dni návrhy, ktoré by mohli zasahovať aj do konštrukcie tohto ústavného zákona.
Keďže hovoríme o ústavnom zákone, nebude ani jednoduché a nemalo by byť, ani nebolo by to ani správne, aby sa novelizoval tento zákon každú chvíľu. Preto sa my naozaj prihovárame za to, aby došlo k podrobnej analýze posledných návrhov, ktoré prichádzajú z Bruselu. Požiadame o to aj, aj predstaviteľov ministerstva financií, ktorí majú najviac informácií, keďže sa naživo zúčastňujú týchto rokovaní, a potrebujeme v podstate veľmi aktuálnu, aktuálnu dopadovú krátku analýzu súladu posledných návrhov Európskej komisie s konceptom nášho zákona, pretože sú, opakujem, už sa tam objavujú niektoré veci, ktoré by mohli byť korigované, a mohli by sme ich potom v, vo výboroch Národnej rady upraviť.
Takže aj z tohto pohľadu sa budeme prihovárať aj pri skrátenom legislatívnom konaní za to, aby bolo druhé a tretie čítanie odsunuté minimálne o pár dní, určite po rozprave o štátnom rozpočte, a aby sme ten čas využili na to, aby sme si boli istí, že pristúpime k takému textu zákona, ktorý bude hlboko aktuálny a bude kompatibilný s postupmi eurozóny.
No, k veciam, ktoré odzneli k rozprave. Ja som hneď v úvodnom slove povedal, že určite mediálne najatraktívnejšia je téma limitu na dlh, a k tomu sa aj v podstate tí, ktorí tomu ako-tak rozumejú, aj vyjadrovali. No, chcem povedať, že ale ten zákon je oveľa, oveľa dôležitejší a obsahuje v sebe aj, aj ďalšie prvky, ktoré sú možno ešte dôležitejšie ako samotný limit na dlh. Tento zákon hovorí totiž o, naozaj o zodpovednosti a o tom, že sa ide robiť konečne systémový poriadok vo verejných financiách.
Tento zákon hovorí o daňových výdavkoch. Dámy a páni, a to je, to je naprieč, naozaj 20 rokov dozadu. Myslíte si, že v krajine je niekde centrálne evidované všetky, všetky daňové úľavy, ktoré vlády podávali? Myslíte si, že daňové úľavy, ktoré boli investorom schválené minulý týždeň, tých deväť úľav, sú niekde jasne evidované transparentne, že sa s nimi, že s nimi budete proste pracovať podľa dnešných platných zákonov? Nie, nie sú. A takto proste, tento zákon napríklad hovorí o tom, že daňové úľavy, to znamená daňové prázdniny, ktoré dostávali a dostávajú investori, musia byť pri každom zákone o štátnom rozpočte v záverečnom účte evidované, aby sa vedeli porovnávať, aby sme vedeli, vedeli s týmito peniazmi narábať, lebo je veľmi jednoduché dávať daňové úľavy, lebo to sú peniaze, ktoré ako keby nikdy neprišli, ale pohľad na ne, ak je, ak je jasné koľko, o koľko peňazí ide, je, je iný, ako keď o nich vôbec netušíte a neviete.
Máte pocit, druhá téma, že štát, ministerstvá, rezorty, majú totálny detailný prehľad o svojom majetku? Ja vám poviem príklad z ministerstva obrany predchádzajúceho obdobia, kde, kde súkromný investor upozornil ministerstvo, že, že má niekde nejaký pozemok. Ako neexistuje podrobná evidencia štátneho majetku. Bohužiaľ, je to, je to tak. Dnes sa vraciame k tomu, že, že koncept čistého bohatstva, to je proste koncept, ktorý, ktorý je úplne nový princíp a, samozrejme, nedostaneme sa do toho stavu ani za mesiac, ani za rok a možno ani za päť rokov, ale štartujeme proces o tom, aby sme mali úplne jasný prehľad o tom, aký má štát majetok, v akých cenách, aká je amortizácia, aké má pohľadávky, aké má záväzky.
Hovorí sa o, o implicitných záväzkoch, to je ďalší obrovský problém v tejto krajine. To sú proste skryté dlhy. Sú to skryté dlhy samospráv, sú to záväzky, ktoré, ktoré vyplývajú z legislatívy, z Európskej únie, sú to záväzky skryté v železniciach, v nemocniciach, ktoré sa často neevidujú a vylepšujú tak alebo onak bilanciu.
Takže toto sú, toto sú témy, ktoré sú tu obsiahnuté, a určite je to krok k lepšiemu a môže si o tom neviem kto hovoriť neviem čo. Ak hovoríme o tom limite, ja sa tam, zastavím sa pri tej šesťdesiatke. Nemám dôvod sa tu teraz hádzať o barikády, že či je to dobré alebo zlé číslo. Chcem vás len upozorniť, kolegovia, hlavne tých, ktorí budú hlasovať za štátny rozpočet zajtra, pozajtra, v utorok, že ak ho schválime v tej podobe ako, ako je konštruovaný pri tom vybájnenom raste, ktorý tam je uvedený, tak sa cez hranicu 50 percent prípadnej recesie dostane budúci rok, kolegovia, budúci rok. A to by som chcel vidieť tých hrdinov, proste, lebo treba byť hrdinami teraz, keď sa, keď sa koncentruje, keď sa robí tento rozpočet, a teraz by bolo prijímať potom opatrenia, aby sme sa nedostali k tej hranici.
Takže je naozaj namieste dnes, keď nevieme, čo bude, čo bude na jar, čo sa udeje na jeseň, hovoriť bez nejakých dodatočných demagogických a hrdinských rečí o tom, ako nedosiahnuť hranicu 50 percent, ako nedosiahnuť hranicu 55 percent. Ale to, čo dostávame aj, aj od vás, aké sú recepty, sú o tom, že sú predčasné voľby, že sú tu nejaké recepty, ktoré ale nikto nikdy ani nevidel, ani o nich nechce hovoriť, a má ich prijať ďalšia vláda alebo ďalšia exekutíva.
Takže to má všetko, tak ako je to vo vesmíre, všetko je so všetkým spojené. Takže by som poprosil hrdinské reči o, o tom, aká, aký má byť limit, že mal by byť 50 alebo 40 percent, áno. Španielsko má, má dlh na úrovni 60 percent a má problémy s financovaním. Ale treba si uvedomiť, že ten limit 60 percent je, je krajná hranica a koncept tohto zákona hovorí o, o takzvanom pásme bolesti, ktoré začína od 10 percent dole, a ja vám oznamujem, že ak pristúpime ku koncepcii rozpočtu na budúci rok tak, ako to zatiaľ vyzerá, tak tú hranicu bolestivosti dosiahneme už budúci rok aj, aj pričinením niektorých kolegov odtiaľto, či sú fasádnici alebo nie sú fasádnici, to je, to už na nich nezáleží.
Chcem povedať, a museli ste to vycítiť, napriek nejakej, jedným-dvom potýčkam, že ten zákon bol a je ojedinelým projektom, že vznikal v nejakej atmosfére konštruktívneho dialógu, často apolitického, s jediným a jediným zámerom dosiahnuť dohodu ako prejav zodpovednosti v časoch, ktoré sú nevídané a ktoré sme nikto nikdy nezažili.
Z tohto pohľadu to bola aj pre mňa osobne ojedinelá, ojedinelá skúsenosť, ktorá naozaj začala pred tými dvoma rokmi v jednom nemenovanom bratislavskom hoteli, a bol to istý typ slovenského typu vianočnej dohody, ktorý dochádza k cieľu. Nechcem byť sentimentálny, ale určite má význam sa aj pri tomto pozastaviť, a určite aj v druhom čítaní sa bude treba vyjadriť hlavne k témam, k témam, ktoré som tu načrtol. A to sú kryté dlhy, to je proste význam a postavenie samospráv v tomto zákone, a to je aj otázka, ktorá konečne, tento zákon totiž úplne v plnej nahote odhalí aj problémy miery prerozdeľovania a daňové kvóty dva, to znamená celkových príjmov štátu na, na celkovom HDP a schopnosti financovania verejných, verejných služieb ako takých.
Toto sú témy, o ktorých by sme mali detailnejšie hovoriť v druhom čítaní a, samozrejme, aj na výboroch.
Ďakujem. (Potlesk.)