28. schôdza

Ďakujem pekne. V krátkosti, pán kolega Viskupič, hovoríte, že tento prípad nie je uzavretý. Ja mám informáciu od Stupavských poľovníkov, že klamete. Ale ak nie je uzavretý, tak prečo ho tu prezentujete? Prečo prezentujete závery z neuzavretého prípadu, kde sám vlastne hovoríte, že používame ho účelovo. Tak nechajte prípad uzavrieť a potom ho medializujte, keď bude uzavretý, ale nevytrhujte ho z kontextu.
A to isté chcem povedať kolegovi Krnáčovi, ak hovoríte o krajnej núdzi, čo sa týka čuvača. Na tohto psa boli vystrelené dva varovné výstrely. To znamená, že bol v nutnej obrane ten človek, ktorý na neho strieľal. Podľa mojich informácii bol v nutnej obrane aj podľa šetrenia polície, bol v nutnej obrane. To znamená, tam došlo k nutnej obrane a vtedy vystrelil na tohto psa. Dva varovné výstrely a tretí strieľal na psa. To znamená, že ja nespájam zákon o nutnej obrane alebo zákon o zbraniach, kde je nutná obrana riešená, a tento prípad, ktorý tuná je. Ale bol by som rád, keby sme, ak chcete používať nejaké prípady, používajte veci, ktoré sú právne uzvreté a potom ich predkladajte, ale nepodsúvajte ich akože neuzavreté, lebo vždy sa môže niekto odvolávať a ten prípad sa potom naťahuje.
Pán kolega Poliačik, zákon o poľovníctve nerieši ochranu psov, ale tam je zákon o psoch a čo sa týka ochrany ostatných zvierat rieši zákon o ochrane krajiny a prírody. To znamená, že to nie je účelom zákona o poľovníctve, sú tam dva iné zákony, ktoré túto problematiku riešia, takže skôr si treba pozrieť tie zákony a tam to je uvedené.
Pán kolega Fecko, k tvojmu populizmu ja nemám nič z hľadiska populizmu k tvojmu pozmeňovaciemu zákonu, týka zákona, ja iba hovorím, že toto je neštandardné, päť minúť pred hlasovaním takýto zákon predložiť. Keď som hovoril o populizme, hovoril som o tom tvojom závere vystúpenia. To znamená, že tie tvoje výzvy, ktoré si nám tu dával, výzvy verejnosti, ktoré si kládol, to nemá nič spoločné so zákonom. To sa týkalo populizmu, nie tvoj pozmeňujúci návrh. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán predseda, teda, vážené dámy, páni kolegovia, strašne dlho tu už rozprávame o tomto zákone. Podľa mňa až príliš dlho, takže ja sa budem snažiť svoje vystúpenie čo maximálne skrátiť, ale fakt mi nedá nezareagovať na niektoré veci. Neustále tu niekto hovorí, že sa jedná o predvolebné, o populizmus a neviem o čo ostatné. Dámy a páni, tento zákon je jedenásty mesiac v parlamente. V čase, keď bol predkladaný, nikto z nás, určite z predkladateľov, určite ani netušil, že budú nejaké predčasné voľby a vôbec jedenásť mesiacov v apríli minulého roku určite nie a že vôbec to budeme prejednávať až o 11 mesiacov. Ja som si naivne myslel, že v máji minulého roku dávno zákon je prejednaný, Národná rada dostane možnosť o ňom hlasovať v druhom, treťom čítaní a uvidíme, ako sa vážení poslanci, poslankyne rozhodnú. Takže reči o tom, že je to predvolebná kampaň a podobné veci sú nepravdou alebo teda zavádzajúce. Bohužiaľ, tak to vyšlo, ale nemá to s tým nič, vôbec nič spoločné.
Teraz k tomu, k tým poľovníkom. Odznelo tu číslo, že asi 60-tisíc ľudí má poľovnícke lístky, sú členmi poľovníckeho združenia. Ja som presvedčený, že drvivá väčšina z nich sú slušní ľudia. Slušní ľudia, takí ako hocktorí iní "nie poľovník". Ľudia, ktorí nebudú strieľať, keď niečo nevidia. Ľudia, ktorí sa správajú v lese tak, ako sa právať majú, a viem to z prvej ruky, môj dedo bol celý život poľovník a tiež som nejaké roky, aj keď ja sám nie som poľovník, s ním v tom lese strávil. Ja som to videl, videl som ako dokonca on nadával na mnohých aj poľovníkov aj nepoľovníkov, neslušných ľudí, ktorí sa nesprávali tak, ako sa sluší a patrí. Či už je to les alebo čokoľvek iné. Takže aby bolo jasné, nikto nechce ani v najmenšom spochybňovať to, že poľovníci, teda poľovníkov a ich nejakú úlohu v lese v ochrane prírody a v tých ostatných veciach. Aj áno, aj v odstrele škodnej, určite nie. Len my chceme vyrovnať šance. Toto je náš základný cieľ, pretože dnes a je to historicky dané, Slovensko je poľovnícka krajina a je vlastne okrem zastavaného územia všetko ostatné poľovným revírom, zhruba povedané 90 %, nie je to iba zastavané ale intravilán atď. Ale keď to trošku tak preženiem tak 90 % slovenského územia je poľovný revír, už to povedal aj kolega Krnáč. A poľovným revírom je napríklad aj hrádza pri Dunaji, kde sa bežne prechádzajú ľudia so svojimi psami. A určite sa to nestáva pravidelne, v pomere v tom koľko tam je psov, koľko ľudí sa tam prechádza, koľko je tam poľovníkov, ale môže sa to stať a stáva sa to, že príde ten jeden z mnohých - neslušný poľovník- a vyhráža sa, ja netvrdím, že je to niekto z vás alebo niekto ľudí, ktorých poznáte, ja ho nepoznám toho, čo sa vyhrážal, ale vyhráža sa slušným ľuďom a robí, bohužiaľ, bohužiaľ, robí hanbu tým ostatným poľovníkom, vyhráža sa len tým, že mu proste zastrelí psa, lebo je v poľovnom revíry, a pritom ten pes dokázateľné nič nerobí. Dokonca aj tuto odznelo v rozprave už, že väčšina tých psov, tých domácich miláčikov, keď ho vysadíte z auta, čo, samozrejme, ťažko odsudzujem, toto je, toto je nedôstojné, to by sa nemalo robiť, zdochne od hladu. Oni nevedia loviť, nevedia sa správať ako "dravá zver v lese", tým netvrdím, že neexistuje a nemôžme niekde nájsť psa , ktorý, ktorý je schopný toto spraviť. Nám ide o vyrovnanie šancí v tom, že keď dokázateľne je ten človek, ten pes tam s človekom v prírode a náhodou odbehne, veď je to takisto zviera, môže sa stať, každý urobí chybu, aby ten pes len hlúpou chybou, malou chybou, ktorú, ktorú sa tí ľudia v drvivej väčšine prípadov snažia napraviť, hľadajú, kričia, volajú po tom psovi a snažia si ho chytiť a odniesť naspäť. Dobre, urobili chybu, súhlasím, ale je tá chyba tak obrovská, že ten pes za to musí zaplatiť životom. A tu je tá Lilica. Lilica bola suka, ktorá, ktorá akože bola vlastne unikátna. Tento pes dokázal vychovávať a vyvádzať rysy do voľnej prírody a podieľal sa na unikátnom celoeurópskom programe, na programe, v ktorom by bolo možné vytvoriť metodiku, ako dostať rysy aj do oblastí, kde už predtým vyhynuli. A nepremysleným, aj keď zákonným spôsobom, výstrelom poľovníka došlo k zahataniu celého projektu.
Medzitým títo majitelia už skúšali troch ďalších psov, a tento mladý rys, niekoľkomesačný rys žiadneho z tých psov zatiaľ neprijal, zatiaľ nevedia, čo bude ďalej. Ten poľovník urobil všetko podľa zákona, ale práve nato tu je Národná rada, aby sme sa my zamysleli nad tým, že všetci, že či náhodou sú tie, nie je ten, tá šanca posunutá v neprospech niekoho alebo v prospech niekoho iného. A ja pevne verím, že to nebol a nie je žiaden zlý úmysel, lebo o tom svedčia aj tie počty, áno, samozrejme, zďaleka, síce zastrelí sa 17-tisíc psov a mačiek ročne, ale tak keby každý jeden poľovník zastrelí jedného psa, tak by to malo byť 60-tisíc, takže tu už len na týchto číslach vidno, že to nie je pravda, že každý poľovník si s radosťou strelí do živého terča, to vôbec nie je pravda. Ja len týmto chcem apelovať, že skúste sa zamyslieť, kolegyne, kolegovia, nad tým, že vieme to, vieme to trošku zrovnoprávniť, vieme nájsť nejaký modus operandi, že proste aby bolo možné sa prechádzať po dunajskej hrádzi so psom, kde skutočne nie je žiadna zver, lebo tam je toľko korčuliarov a toľko ľudí, že tam pomaly nie sú ani operenci nad tými hlavami. A bez toho, aby sa mohol stretnúť jedného z tisíc, jedného z desaťtisíc zlého poľovníka, keď som si ho už tak vymyslel, a nemusel sa báť o svojho psa alebo mačku. A odznelo tu kopec, kopec argumentov odborných takých, onakých určite áno, každý má svoj kus pravdy. Ja len na túto jednu takú takú trošku emotívnu stránku apelujem, že tí psy a mačky sú domáci miláčikovia, sem tam, samozrejme, sa môžu stať tie prípady, o ktorých hovoríte, ale existuje strašne veľa, bohužiaľ, strašne veľa zneužití tohto zákona alebo nesprávneho vyhodnotenia, akokoľvek to nazveme a opakujem, nemyslím si, že to je nejaký zlý úmysel, ale neviete to vylúčiť, nevieme to vylúčiť.
A z toho dôvodu chceme aspoň trochu to zmeniť, aspoň pokiaľ, pokiaľ toho psa, mačku označíte, pokiaľ bude jednoznačne jasné, že majiteľ je tam, sa ho snaží nájsť, nehovorím o nejako zatúlanom psovi, ktorý je tam piaty mesiac a skutočne loví, hovorím o psovi, ktorý teraz pre desiatimi minútami zdrhol majiteľovi, hovorím o psovi, ako bola Lilica, kde majiteľka kričala: "Nestrieľajte!" A som presvedčený z tých vás, čo sú tu poľovníci, že keby počuli , že niekto kričí nestrieľajte, tak by ste nestrelili. Som ja o tom presvedčený, nepoznám vás všetkých do detailu, ale som o tom naozaj presvedčený, úprimne. Ale napriek tomu sa to stalo. A tomuto chceme zabrániť. A keď sú tam nejaké nezrovnalosti, stále sa dajú, stále sa dajú akože vyžehliť, upraviť, spraviť, žiaden zákon na svete nie je úplne stopercentný, ideálny a neviem aký by sme chceli, aj keby všetci sme chceli mať také zákony. Takže našim cieľom nie je útočiť proti poľovníkom, to v žiadnom prípade, našim cieľom je skutočne aspoň trochu to posunúť, mať, dať možnosť ľuďom, že keď som s tým psom a stane sa chyba, tak nech ten pes okamžite nemusí za to zaplatiť životom. Ako náhle ujde a bude tam dva mesiace v tom lese skutočne robiť škodu, bohužiaľ, ale pokiaľ, pokiaľ skutočne zdrhol teraz a stali sa, bohužiaľ, prípady aj také, že stávajú sa horšie veci určite, ale zo susedskej zloby niekto niekomu zastrelí psa 201 metrov za domom, len preto, že je zlý. To neznamená, že keby nebol poľovník, tak nebude zlý, on je pravdepodobne zlý celý svoj život. Ale stali sa takéto prípady a týmto prípadom chceme zabrániť, ničomu inému, to značí nebudem tu rozoberať, tu sú väčší odborníci, čo sa týka poľovníctva určite. A len len na toto apelujem, pokiaľ by bolo možné túto stránku veci zvážiť, bol by som veľmi rád, keby všetci poslanci v tejto Národnej rade tento zákon, návrh zákona podporili. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pán kolega Kalist, hovoríte o tom, že po hrádzi chodí kopu ľudí a že len chodia aj psy vyvenčiť. Ja sa vás chcem spýtať, stalo sa vám už niekedy, že ste si po prírode a oproti vám sa objaví veľký pes, či to bol vlčiak, alebo to bol nejaký iný veľký pes a nevedeli ste, či ho máte obísť, alebo predísť, alebo ujsť pred ním, alebo čo máte robiť? A že vám nebolo všetko jedno a že ste mali veľmi zlý pocit, že čo ten pes s vami spraví? Asi áno, myslím si, že nie je na Slovensku človek, ktorý takto príhodu nemá, ktorý chodí po prírode, a myslím si, že pokiaľ tento pes, či už má majiteľa a dokonca vidíte aj majiteľa, že je desať metrov od toho psa, a ten pes voľne behá a skutočne ide z neho strach, nie je rozumnejšie mu dať náhubok? Nie je rozumnejšie, aby ho aspoň, keď aj psychicky nejakým spôsobom nevyrušoval, toho ďalšieho účastníka, ktorý je v prírode.? Ak hovoríte o tej Lilici, chcem povedať dve veci. Prvá je tá, že tento pes bol ulovený 5 kilometrov od obydlia, nebol tam žiadny majiteľ ani majiteľka a nikto nekričal: Prosím vás, nestrieľajte! Nezavádzajte, neklamte, nerobte z toho citový príbeh, nikto nekričal, že nestrieľajte, bol 5 kilometrov v revíri. A už nechcem hovoriť o tom, že celý ten, celý ten príbeh odchovu a vypúšťania rysa bol nelegálny. To znamená, že nebol na to žiadny žiadne povolenie a tento človek, ktorý to robil, tak to nemá príbeh s tým psom, ktorý bol v prírode, že sa stalo to, čo sa stalo. Chcem povedať ďalej, že chcete rušiť komoru návrhom, ktorý tu bol zo zákona, pritom komora je a má byť garantom disciplíny. Ak budú povinne poľovníci v komore, tak musia podliehať pravidlám, ktoré platia v komore. Všetky disciplinárne prehrešky sú riešené na komore na disciplinárnom senáte atď., čiže tam je priestor na to, aby sme nedisciplinovaných poľovníkov vylučovali z radov poľovníkov. Takže, prosím vás... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo. Pán poslanec Kalist, nie všetky plochy sú poľovným revírom v súlade so zákonom o poľovníctve. Ide mi o to, aby som vás vyviedol zrejme z nevedomosti, nehovorím, že to robíte schválne alebo populisticky, čo sa týka tej nešťastnej hrádzi na Dunaji, ktorá je aj upravená pre beh, pre športoviská atď. Plochy, ako sú napríklad cintoríny, nádvoria, verejné priestranstvá, súkromné obydlia aj súkromná chata, ak je zapísaná v liste vlastníctva, takisto táto hrádza na Dunaji je nepoľovná plocha. Veľmi jednoducho si to vyberiete z katastra nehnuteľností, tam sa jednoducho strieľať nesmie, takže netreba neviem či už zrejme nechcete tu teda už až strašiť ľudí, že nebehajte po hrádzi, lebo vás postrelí nejaký poľovník. To sú nepoľovné plochy, ako aj ostatné nádvoria. Je to tak, choďte si to pozrieť na kataster nehnuteľností. Ďakujem.

Ďakujem pekne, ja len ohľadom tých 5 kilometrov. Ja som povedal, že pes, tá Lilica bola, bola strelená podľa zákona, áno, samozrejme, o tomto nepolemizujeme a práve preto chceme tento zákon zmeniť a neviem, no mne majitelia Lilice povedali, že kričali: Nestrieľaj! To je tvrdenie proti tvrdeniu asi, asi tu nezistíme ako pravdu, neviem, alebo teda tá pani, dcéra takisto kričala. A čo sa týka komory, to sú, to sú otázky na predkladateľa pozmeňujúceho návrhu, lebo v našom v našom návrhu tento, táto vec nie je. A čo sa týka hrádze, pokiaľ, pokiaľ je mne známe,tak je to poľovný revír, ale nemôžem sa hádať, lebo nemám aktuálny výpis registra v hlave, ale v každom prípade máme svedectvá ľudí, ktorí prišli aj za nami a ktorí hovorili o tom, že sa im niekto s puškou v ruke na hrádzi vyhrážal, že sa im zastrelí psa, ako hovorím, určite je to výnimočný prípad, určite je to skôr skôr jeden z ako z tých najnepoctivejších a možno, že to ani nebol člen poľovníckeho združenia. To sa nijakým spôsobom nedozviem, keďže nikto ho nelegitimoval. Ja len hovorím, že odkiaľ som mal tieto informácie. Ďakujem.

Ďakujem. Hovorí sa, že vyspelosť spoločnosti sa dá posúdiť podľa toho, ako sa tá spoločnosť správa ku zvieratám. V našom prípade sa jedná o veľmi nevyvážený zákon a jeho výsledkom nie sú virtuálne prípady. To sú nie sú len domnienky o tom, že zlé prípady sa stali, to sú konkrétne reálne činy, ktoré sa udiali, a ja netvrdím, a to nie je nemierené proti všetkým alebo väčšine poľovníkom, ale, bohužiaľ, existuje aj v skupine týchto poľovníkov, existuje skupina ľudí, ktorí nehľadia na nič. A ešte ak ich v tom ten zákon podporuje, ak im umožňuje nehľadieť na akékoľvek okolnosti, ktoré nasvedčujú o tom, že nie je správne, aj keď mi to zákon povoľuje, nie je správne konať, tak ako konám, tak v tom prípade sa dejú strašné veci. Tento zákon nie je vyvážený a celou a celým účelom tejto novely je len vyvážiť tento zákon. A je to tak vyvážené, že aj samotní zástupcovia poľovníkov uznávajú, že toto je dobré riešenie, aj samotní zástupcovia ochranárov uznali, že je to dobré riešenie. A, samozrejme, že na obidvoch stranách aj na strane majiteľov ochranárov aj na strane poľovníkov sa našli tí extrémisti, ktorí tvrdia, že uhoďme to na jednu stranu úplne alebo na druhú stranu úplne, jedni by chceli strieľať poľovníkov, druhí by chceli vystrieľať všetky psy a všetky mačky, aj keby sedeli vedľa majiteľa, ale toto nie je to, o čom Národná rada je. Národná rada je o tom, aby v rámci demokratických hodnôt nastavila pravidlá slušného fungovania spoločnosti, aby čo najväčšiu skupinu aj majiteľov aj poľovníkov chránila a zároveň im ukladala práva a povinnosti, aby bolo na obidve strane vyvážené. Čo sa týka tých vyjadrení, ktoré tu odzneli, že poľovníci, ktorí sa správajú protizákonne, tak by nemali byť poľovníkmi. No áno, ja s tým súhlasím, bohužiaľ, sa takíto ľudia vyskytujú medzi nami a v tomto prípade ich ten zákon chráni a ja vám konkrétne poviem môj osobný príklad, nie niečo čo som počul, nie niečo, čo bolo medializované, ale konkrétne môj osobný príklad, kde pri farme, keď som pracoval s koňmi, tak prišli tam poľovníci, ktorí strieľali v dohľadnej vzdialenosti, to bolo pár sto metrov odo mňa, strieľali len preto, aby mohli streliť bažanta, ešte to aj smerom na farmu a keď som sa ohradil, že či sa naozaj zbláznili, tak mi zahlásili, že či majú zastreliť aj mňa. Našťastie tam bol jeden z nich, to je konkrétny príklad, ktorý som ja zažil, to nie je vypočuté. Našťastie tam bol jeden, našťastie, ja vám len hovorím o tom, aká situácia je. Boli dosť ďaleko na to, boli dosť ďaleko na to, aby som ich naháňal a zároveň sa stalo to, že jednej z nich bol trocha vyspelejší mentálne, tak im povedal,že poďte radšej preč, pretože boli nejakí traja alebo štyria. Nemal som čas riešiť ich, pretože som riešil kone, ktoré sa mi v tom čase splašili. Čiže toto je problém, ktorý sa stáva, a ja opäť hovorím, že nie je to väčšina poľovníkov, ktorí robia problémy, ale je tu veľmi malá skupina poľovníkov, ktorí nehľadia na okolnosti a ešte ich v tom zákon podporuje. Takže ja vás prosím, aby ste tú súčasnú formu zákona z tej vyslovene nevyváženej zmenili na vyváženú. To neznamená, že ideme teraz vychádzať v ústrety akémukoľvek extrémistickému majiteľovi alebo akémukoľvek extrémistickému ochranárovi zvierat. Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, počuli sme v týchto rozpravách, ale aj vo faktických poznámkach veľa rôznych názorov na prednesenú novelu zákona o poľovníctve, ktorú dali páni poslanci. Počuli sme tu rôzne názory na označenie psov a mačiek, sami navrhovatelia sa v podstate nevedia ujednotiť hlavne, čo sa týka označovania mačiek v revíroch. Boli medzi samotnými navrhovateľmi a ich súkmeňovcami veľmi vážne rozdiely v ponímaní genofondu. Pán poslanec Kalis tvrdil, že už nie je čistý genofond mačky divej, pán Poliačik, ktorý ho podporoval zase tvrdil, že genofond mačky divej nie je ohrozený. Ďalej ma mrzí jedna vec, že predkladali ste návrhy cez 15 podpisov v druhom čítaní ohľadom Slovenskej poľovníckej komory. Máte to trošku dopletené, keď tvrdíte, že v návrhu zákona, že je to stavovská organizácia. Slovenská poľovnícka komora je profesná samosprávna organizácia, treba podčiarknuť, že sa jedná skutočne o samosprávnu organizáciu. Ďalej ma ďalšia vec mrzí, že k tomuto zákonu, hoc nie je to vládny návrh zákona, nedalo žiadne stanovisko ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, kde § 20 ohľadom chovu zveri jednoznačne hovorí o tom a ukladá ministerstvu, že ministerstvo dbá na zachovanie genofondu zveri, pôvodnej zveri, hlavne ak sa jedná o taký vzácny druh zveri ako je mačka divá, ktorá od roku 1998 je celoročne hájená v zmysle zákona o ochrane prírody. Ďalej ministerstvo si zrejme neuvedomilo, že týmto zákonom alebo touto zmenou zasahujete aj do zákona č. 326/2005 Z. z. a síce do zákona o lesoch, kde v piatom dieli sa pojednáva o využívaní lesov verejnosťou a iné využívanie lesov, kde § 31 ods. 1 písm. o) hovorí o tom, že zakázanou činnosťou v lesoch je aj voľne púšťať psov, okrem psov poľovných a služobných pri výkone povinností alebo iné domáce zvieratá, to znamená aj mačku domácu voľne púšťať do revírov. Čiže zasahujete aj do zákona o lesoch. Ako to chcete meniť o päť minút dvanásť? Je to skutočne šité horúcou ihlou a hlavne Slovenská poľovnícka komora, aké názory na ňu máte. Ja myslím, že východisko treba hľadať niekde celkom inde, to že sú túlavé psy a mačky v revíroch, nie je vina mačiek a psov, ale je to vina ľudí, pretože jedno si musia uvedomiť chovatelia psov a mačiek, že tento ich domáci miláčik, ako som už spomínal, nie je žiadna hračka, nie je hračka, ktorú keď nechcem, môžem odložiť, musím sa skutočne o ňu svedomite starať. A preto treba apelovať na zvýšenie osvety a tam teda hľadať príčinu a nie zasahovať nezmyselne , skutočne neodborne a nezmyselne do zákona o poľovníctve, pričom ste zasiahli aj do zákona o lesoch.
Vážení prítomní, ja verím, že vyhrá zdravý rozum, odborný nad vašimi emóciami a že môj návrh, aby Národná rada sa uzniesla na tom podľa § 73 ods. 3 písm. b), že nebude pokračovať v rokovaní o návrhu zákona, že to schváli väčšina poslancov tohto parlamentu. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo, pán predseda. Dámy a páni, dovoľte mi stručne uviesť a vlastne aj pripomenúť o čom je návrh na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky, ktorý predkladám spolu s poslancom Madejom.
Navrhujeme aby sa Národná rada uzniesla na tom, že článok 11 ústavy bude znieť: "Slovenská republika zaručuje základné individuálne práva a slobody.", a v článku 34 ods. 3 sa na konci doplní veta: "Slovenská republika uznáva len princíp individuálneho výkonu práv osôb patriacich národnostným menšinám." Priznávame, že navrhovaná novela Ústavy Slovenske republiky je reakciou na schválenú novú ústavu dnes už Maďarska, nie Maďarskej republiky, ktorá v čl. d) zakotvuje, že Maďarsko nesie zodpovednosť za osud Maďarov žijúcich mimo jeho hraníc a podporuje uplatnenie ich kolektívnych práv a vytvorenie ich kolektívnych samospráv.
Domnievame sa, že práve na tieto ustanovenia o podpore kolektívnych práv Maďarov žijúcich v zahraničí, musíme adekvátne a primerane reagovať. Adekvátne znamená, že po schválení novej maďarskej ústavy už nestačí zo strany Slovenskej republiky len deklarovať, že odmietame uplatnenie právnych noriem iného štátu na našom území, pretože deklarácie tohto typu nie sú právne záväzné a nemajú vlastnosti potrebné na vyvolanie právneho účinku.
Náš návrh, domnievame sa, je aj primeranou reakciou, pretože nijakým spôsobom existujúce práva príslušníkov menšín neobmedzuje, nezužuje a nesťažuje ich vymožiteľnosť. Navyše zmysel tohto návrhu sa nevyčerpáva len v otázke slovensko-maďarských vzťahov, Ústava Slovenskej republiky totiž nikde výslovne neurčuje, že poskytnutá ochrana základných práv a slobôd sa zaručuje iba jednotlivcom, čo predstavuje podľa nášho názoru jej koncepčný nedostatok. Ak tento návrh schválime, bude nespochybniteľné, že všetky základné práva a slobody priznané Ústavou Slovenskej republiky v druhej hlave ústavy sa každému človeku zaručujú ako jednotlivcovi. Čiže ešte raz a veľmi stručne povedané, navrhujem právny prostriedok, ktorý preventívne pôsobí na ochranu štátu a súbežne zvyšuje kvalitu ochrany základných práv a slobôd priznaných Ústavou Slovenskej republiky. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem pekne pán predseda. Dovoľte, aby som teda predložil kolegyniam a kolegom spravodajskú informáciu. Národná rada uznesením z 31. mája 2011 č. 474 pridelila návrh pánov poslancov Maďarica a Madeja na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky na prerokovanie všetkým výborom Národnej rady, okrem mandátového a imunitného, výboru pre nezlučiteľnosť funkcií, pre európske záležitosti, osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti NBÚ, na kontrolu činnosti SIS, na kontrolu činnosti vojenského spravodajstva a výboru na preskúmavanie rozhodnutí NBÚ.
Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh ústavného zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu ústavného zákona.
Návrh poslancov Mareka Maďariča a Róberta Madeja na vydanie ústavného zákona odporučili schváliť dva výbory, pôvodne ústavnoprávny uznesením z 15. júna 2011 č. 232 a Výbor Národnej rady pre kultúru a médiá uznesením z 15. júna 2011 č. 89. Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie do rokovania gestorského výboru, ktoré bolo 27. júna 2011 nehlasoval, avšak 28. júna 2011 doložil uznesenie č. 98, ktorým tiež odporučil návrh ústavného zákona schváliť. Výbory Národnej rady pre financie a rozpočet, pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu, pre verejnú správu a regionálny rozvoj, pre zdravotníctvo, zahraničný výbor, výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport, pre sociálne veci, pre ľudské práva a národnostné menšiny a pre obranu a bezpečnosť, tieto výbory neprijali platné uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal súhlas aspoň 3/5 väčšiny všetkých členov príslušného výboru podľa čl. 84 ods. 4 ústavy spojený s § 52 ods. 4 rokovacieho poriadku Národnej rady.
Z uznesení výborov Národnej rady, ktoré odporučili schváliť vyplynul doplňujúci návrh a to v tomto znení: V čl. 1 druhý bod sa na konci pripájajú slová "a etnickým skupinám".
Dôvodom tohto návrhu je legislatívno-technická potreba, ktorá zodpovedá teda súčasnému textu ústavy v odseku 3.
Ústavnoprávny výbor ako gestorský výbor rokoval o návrhu spoločnej správy 27. júna 2011, avšak záverečné stanovisko k návrhu novely ústavy neschválil. Podľa § 80 ods. 2 rokovacieho poriadku ako spoločný spravodajca podávam informáciu o výsledkoch rokovania výborov, práve som ju podal a dovoľujem si vás požiadať, vážený pán predseda, aby ste otvorili rozpravu. Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ctená Národná rada, v slovenskom zákonodarnom zbore od roku 2010 pribudli nové a nové legislatívne iniciatívy a vyhlásenia, ktoré určitým spôsobom reagujú na zákony iného štátu. Po prvýkrát to bol zákon o štátnom občianstve, ďalšia takáto iniciatíva bola reakcia slovenského parlamentu na základný zákon Maďarska formou vyhlásenia. A teraz je tu na našom stole ďalší návrh, a to taktiež reakcia na maďarskú ústavu formou novelizácie Ústavy Slovenskej republiky. Osobne si myslím, že v súčasnosti nás trápia oveľa väčšie hospodárske a spoločenské problémy, ktorými by sme sa mali vecne zaoberať.
Ale keď už tento návrh predložili, nedá mi nezapojiť sa do diskusie o ňom. Pre tu žijúce národnosti je úplne jedno, čo obsahuje ústava inej krajiny, pretože pre nás to nemá žiadnu právnu relevanciu. Právne následky pre príslušníkov národnostných menšín prinesie len a len ústava a zákony Slovenskej republiky. O tejto skutočnosti netreba ani debatovať, netreba to zdôrazňovať žiadnymi parlamentnými vyhláseniami, pretože je to nespochybniteľný fakt. Bohužiaľ, vždy, keď sa zákonodarcovia snažia nejakým spôsobom reagovať na vyhlásenia, zákony alebo aj ústavu Maďarskej republiky, vždy sa to valí na nás, na tu žijúcich Maďarov, občanov tejto republiky. My strpíme negatívne následky nezhôd, ktoré sa vytvárajú medzi politikmi oboch krajín. Zdá sa, ako keby Maďari na Slovensku boli istými rukojemníkmi štátu v bojovej pohotovosti. My však nechceme žiť na Slovensku ako rukojemníci, ale ako plnohodnotní a plnoprávni občania. Ctená Národná rada, treba už konečne skonštatovať, že kolektívne práva nie sú práva od čerta. Pri prvom čítaní tohto zákona sa neustále hovorilo o tom, ako by priamym následkom zabezpečenia kolektívnych práv pre národnostné menšiny bolo rozbitie celistvosti alebo porušenie územnej integrity Slovenskej republiky. Početné zahraničné príklady však svedčia o pravom opaku tohto tvrdenia. Úspešná a spokojná národnostná menšina, ktorá má zakotvené právo na všestranný rozvoj individuálne, aj kolektívne, nielenže neohrozuje integritu, ale práve naopak, je stabilizujúcim faktorom v spoločenskom dianí. Dovoľte, aby som vás upozornil na to, že kolektívne práva sú zakotvené v našej ústave, hoci nie explicitne. K objasneniu toho mi dovoľte, aby som definoval čo sú vlastne kolektívne práva.
Podľa rumunského politológa Valerius Stojča, citujem: "Kolektívne práva sú také individuálne práva, ktoré si vyžadujú určitý kolektívny inštitucionálny rámec, v ktorom môžu byť uplatnené." Koniec citátu. Existuje totiž skupina individuálnych práv, ktoré zo svojej povahy nie je možné uplatniť individuálne, len v spojitosti s inými ľuďmi, teda v kolektíve. Ktoré sú tieto práva? Je to napríklad právo zhromažďovať sa, združovať sa, vytvoriť politické strany alebo aj sloboda náboženského vyznania a viery. Patria sem takisto práva príslušníkov národnostných menšín na vzdelanie v ich jazyku, právo používať ich jazyk v úradnom styku, právo zúčastňovať sa riešení veci týkajúcich sa národnostných menšín a etnických skupín. A nepochybne sem patrí aj právo národov, to znamená aj národa slovenského na sebaurčenie, na ktoré sa odvoláva preambula, aj naša ústava. Všetky tieto práva sú takého charakteru, ktoré jednoducho nie je možné uplatniť inak ako kolektívne spolu s ostatnými príslušníkmi danej skupiny bez ohľadu na to, či ide o národnostnú menšinu alebo skupinu ľudí zhromažďujúcich sa na inej ako národnostnej alebo etnickej báze. To, že kolektívne práva existujú, ba čo viac, vzájomne sa nevylučujú s individuálnymi právami, dokázalo už viacero politológov a právnikov. Stačí si preštudovať rôzne medzinárodné štúdie a publikácie, ktoré boli v tejto problematike zverejnené. Nezabudnite, prosím, vážené panie poslankyne a páni poslanci, ak zahlasujete za tento návrh novelizácie ústavy, spochybňujete všetky práva národnostných menšín, ktoré sú zakotvené v ústave a ktoré nie je možné uplatniť inak ako kolektívne. Ak vylúčenie uznania kolektívnych práv sa bude týkať len národnostných menšín v takom znení, ako to navrhuje opozičný SMER, nebude to ničím iným ako tvrdou a jasnou diskrimináciou tu žijúcich národností a spochybnením všetkých zákonov, ktoré zakotvujú ich práva.
Vážené dámy, vážení páni, vďaka tomu, že terajšie vládne strany dokázali spolupracovať a nájsť spoločnú reč, sa od roku 2010 zmiernilo národnostné napätie medzi väčšinovým národom a národnostnými menšinami. Domnievam sa, že v tejto politike musíme pokračovať, pretože v takýchto ťažkých časoch si nemôžeme dovoliť, aby sa vyostrilo napätie v spoločnosti. Čakajú nás parlamentné voľby. Aj preto si myslím, že Národná rada by nemala pokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona, preto v zmysle § 73 ods. 3 písm. b) zákona o rokovacom poriadku týmto dávam procedurálny návrh, aby Národná rada nepokračovala v rokovaní tohto návrhu zákona. Ďakujem za pozornosť.