27. schôdza

26.11.2013 - 18.12.2013
 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie

5.12.2013 o 9:04 hod.

Ing.

Augustín Hambálek

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Vystúpenia

Zobraziť vystúpenia predsedajúceho
 
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 18:16

Árpád Érsek
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. V krátkosti, pomenovali ste, pán kolega, prebytočný majetok štátu. Ale tento prebytočný majetok štátu nikdy nebude slúžiť, keď sa bavíme o Iuvente, možnože to nebude práve Iuventa alebo niečo iné; nikdy tam nebudú vytvorené také možnosti v tej budove, aby sa mohol prevádzkovať taký šport alebo také tréningové stredisko, čo potrebuje mať olympijský výbor. Ak olympijský výbor bude stavať nový štadión, olympijský štadión, pochybujem o tom, že na to bude mať či olympijský výbor, alebo štát finančné prostriedky, z ktorého by to postavil.
A druhá vec, z čoho olympijský výbor zveľadí tento majetok, keď vieme, že v akom je stave? Odkiaľ bude mať finančné prostriedky, bude pýtať aj budovu, aj finančné prostriedky od štátu? Alebo tie peniaze, ktoré získa a mal by vrátiť do športu, napríklad olympijská renta, čo tu neprešlo, pre tých olympionikov, ktorí už niečo pre Slovensko dokázali, z čoho to jednoducho bude financovať? Čiže ak tomu dobre rozumiem, on dostane budovu, potom bude pýtať od štátu peniaze, v týchto priestoroch, sami dobre vieme, že olympijský šport sa nemôže prevádzkovať, lebo neni to na toto postavené, a na druhej strane potom tieto peniaze sa nikdy do olympijského hnutia, pre olympionikov sa tieto peniaze nevrátia. Ak má toľko peňazí olympijský výbor, tak mal vyplatiť alebo má vyplatiť tým športovcom, ktorí sa zásluhami zaslúžili o reklamu Slovenskej republike, by malo dať určitú rentu, napríklad boxer Zachara, ktorý má možno 300 euro dôchodok a vieme, že bol olympijský víťaz.
Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

4.12.2013 o 18:16 hod.

PaedDr.

Árpád Érsek

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Uvádzajúci uvádza bod 18:18

Ľubomír Petrák
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Pán kolega, z tých vecí, ktoré ste tvrdili, vaše vystúpenie úplne zapadá do poslania opozície, ktorá má vyslovovať pochybnosti o konaniach, ktoré prichádzajú z druhej strany. Pán kolega predkladateľ úplne jasne povedal, že jednáme v dobrej viere a že nevidíme tam žiadne nekalé úmysly, ktoré by zo strany Slovenského olympijského výboru prichádzali do úvahy. Vy ste vo svojom vystúpení pomenovali veci, že aj v súvislosti so slovenskou účasťou na spoločnej olympiáde, potenciálnej spoločnej olympiáde s Poľskom má Slovenský olympijský výbor malé priestory na to, aby prijímal zahraničné delegácie a mal zodpovedajúce reprezentačné sídlo. Vy ste pomenovali aj zo svojich skúseností zo zahraničných ciest, na ktorých ste sa zúčastnili, že je potreba vybudovania olympijského múzea na Slovensku a túto vec ste niekoľkokrát zopakovali na rokovaní školského výboru. Zhodli sme sa na tom, že je to skutočne tak.
Ak neexistuje dostatok finančných prostriedkov, čo ste niekoľkokrát vo svojom vystúpení zdôraznili, tak potom sa pýtam: Ak treba predať Slovenskému olympijskému výboru majetok, ak nemá peniaze na jeho dobré spravovanie, tak kde zoberie peniaze na jeho kúpu, opravu a dobré spravovanie? Ako ja, ja tejto logike vcelku, vcelku nerozumiem. Potrebuje šport aj slovenský olympijský šport podporu? Podľa môjho názoru potrebuje, aj keď som zástancom toho, že väčšiu podporu potrebuje mládežnícky šport, lebo to by sme mali predovšetkým podporovať, ale zhodneme sa aj v súvislosti s plnením reprezentačných povinností a reprezentácie Slovenska, že je potrebné mať aj tieto investície.
Pán poslanec Mikloško, vy ste takisto spochybňovali a dávali ste do súvislosti správu majetku štátu, ktorý môže byť prevedený potenciálne do správy Slovenského olympijského výboru, do súvislosti s majetkom bývalého SZM, ktorý sa podľa vašich slov úplne roztratil, aby som to povedal veľmi slušne. No ja vám musím povedať, že máte pravdu sčasti, významná časť tohto majetku skutočne odplávala do nenávratna, ako možno by bolo zaujímavé sa pozrieť, v ktorých časových obdobiach, kto bol vtedy pri vláde a akým spôsobom sa podieľal na ochrane tohto, tohto bohatstva. Ale musím vám povedať, že nemáte pravdu celkom preto, lebo aj dnes existuje nadácia Intenda, ktorá zabezpečuje mládežnícke aktivity a ktorá má vo svojom portfóliu organizáciu, ktorá sa volá Hotely a mládeže Slovenska, ktorá spravuje ešte časť tohto majetku a všetky výnosy z tejto činnosti slúžia na podporu mládežníckeho hnutia na Slovensku, mládežníckych organizácií, ktoré, ktoré sú registrované, požiadajú o podporu. Sú tam také veci, o ktoré sa vedú súdne spory, ako je YMCA a niektoré ďalšie veci, ale treba povedať, že tí ľudia, ktorí to dnes spravujú, spravujú to transparentne, všetko je zavesené na internete a bojujú aj v súdnych sporoch preto, ak bol majetok daný do rúk nie celkom podľa nášho názoru legálne a je predpoklad súdnych sporov, že by mohli byť vyhrané, tak tieto súdne spory sa s tými nadobúdateľmi vedú. Takže tá, tá pravda nie je celkom taká, ako ju hovoríte, a preto by som to nedával do súvisu.
Pri každej činnosti, keď narábate s majetkom, sú veľmi veľké ľudské nutkania, aby si na tom niekto prilepšil. Ale ja verím, že ak sa budú dodržiavať predpisy, ktoré sa týkajú správy majetku štátu, a garantujem, že sa dodržiavať počas pôsobenia tejto vlády budú, a pokiaľ si zoberiete, že existuje vyhláška o opatreniach pri správe majetku štátu napríklad aj v kompetencii ministerstva školstva, tak bude sa postupovať presne podľa týchto predpisov. A pokiaľ sa bude podľa nich postupovať, tak nakladanie s týmto majetkom bude transparentné, a pokiaľ dôjde k prevodu majetku štátu, tak to bude musieť byť takisto normálnym transparentným spôsobom, tak ako sme pred chvíľočkou hlasovali o inom, o prevode majetku štátu do správy z jednej organizácie na druhú.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis

Uvádzajúci uvádza bod

4.12.2013 o 18:18 hod.

Ing. CSc.

Ľubomír Petrák

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Uvádzajúci uvádza bod 18:24

Anton Martvoň
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som uviedol spomenutý návrh zákona o ochrane spotrebiteľa. My ako predkladatelia tohto návrhu zákona chceme pokračovať v boji proti určitým nekalým obchodným praktikám, ktorý sme začali tzv. protišmejdovským zákonom. V krátkosti iba základná informácia; v priebehu alebo za posledné dva týždne, čo je účinný protišmejdovský zákon, bolo Slovenskou obchodnou inšpekciou zverejnených 20 akcií, zakázané boli 4 akcie a nezverejnených z dôvodu nekalých praktík alebo neúplných informácií bolo až 61 akcií. Čiže tým chcem poukázať na to, že v krátkosti teda, čo je účinný protišmejdovský zákon, cez dva týždne sa malo usporiadať už cez 80 šmejdáckych akcií, ktoré, dá sa povedať, Slovenská obchodná inšpekcia nielen klepla po prstoch, ale má ich aj plne pod kontrolou a pod dohľadom. Tým chcem poukázať teda na to, že prvý krok - a teda ten protišmejdacký zákon - je aj v praxi, i keď je iba dva týždne účinný, je efektívny.
Čo sa týka tohto druhého nášho zákona, s kolegom Brixim čo predkladáme, tak snažíme sa teda zaviesť, aby pri akejkoľvek obchodnej komunikácii vrátane reklamy a marketingu - či už tovarov, alebo služieb -, aby sa spotrebiteľ dozvedel výšku sumy alebo telefónneho pri číslach, ktoré súvisia so službami so zvýšenou tarifou, a aby sa teda dozvedel pravdivý údaj o jednotkovej cene volania alebo maximálnej možnej cene volania. Objavujú sa rôzne nekalé praktiky, kedy v podstate sa cez inzeráty ohľadom sprostredkovania zamestnania, predaja, poradenstva v rôznych oblastiach, rád ohľadom zdravia a chudnutia, v oblasti niekedy aj práva, ekonomiky objavujú nové spôsoby nekalých praktík a zarábania na spotrebiteľoch práve cez zvýšené tarify, o ktorých spotrebiteľ nevie. Čiže týmto spôsobom na to reagujeme, samozrejme, tento náš návrh zákona bol podporený aj vládou Slovenskej republiky a ministerstvom spravodlivosti a ministerstvom hospodárstva ako takým.
Toľko z mojej strany. Ďakujem pekne.
Skryt prepis

Uvádzajúci uvádza bod

4.12.2013 o 18:24 hod.

Mgr. PhD.

Anton Martvoň

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie spoločného spravodajcu 18:26

Lea Grečková
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som predložila spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Otta Brixiho a Antona Martvoňa na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 746), v druhom čítaní.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 29. októbra 2013 č. 890 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru a Výboru Národnej rady pre hospodárske záležitosti.
Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Návrh zákona odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením z 20. novembra 2013 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti uznesením z 12. novembra 2013 č. 228.
Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky pod bodom III tejto správy vyplýva šesť pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Gestorský výbor odporúča body 1, 2, 3, 4, 5, o bodoch 1, 2, 3, 4, 5 a 6 hlasovať spoločne s odporúčaním schváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k predmetnému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky uvedený návrh zákona schváliť.
Spoločná správa výborov Národnej rady o výsledku prerokovania návrhu zákona v druhom čítaní bola schválená uznesením z 25. novembra 2013 č. 247. Týmto uznesením výbor zároveň poveril mňa ako spravodajkyňu predložiť návrhy podľa príslušných paragrafov zákona o rokovacom poriadku Národnej rade Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, skončila som, prosím, otvorte rozpravu.
Skryt prepis

Vystúpenie spoločného spravodajcu

4.12.2013 o 18:26 hod.

Mgr.

Lea Grečková

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Uvádzajúci uvádza bod 18:29

Anton Martvoň
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som predniesol pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Antona Martvoňa a Antonína Cicoňa, nakoľko môj kolega tu nie je k tomuto, teda k tlači 746, teda k tomuto zákonu.
V čl. I 1. bode, § 4 ods. 1 písm. j) sa za slová "telefonicky na čísle služby so zvýšenou tarifou" vkladajú slová "alebo krátkou textovou správou (SMS)", za slová "údaj o jednotkovej cene volania" sa vkladá čiarka a slová "jednotkovej cene krátkej textovej správy (SMS)", za slová "alebo maximálnej možnej cene volania" sa vkladajú slová "alebo krátkej textovej správy (SMS)", za slová "za takéto volanie" vkladajú slová "alebo krátku textovú správu (SMS)" a na konci sa bodka nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa tieto slová "ak vznikne spor o cenu a plnenie za volanie alebo krátke textové správy (SMS), ktoré má spotrebiteľ uhradiť, znáša dôkazné bremeno preukázania nároku na plnenie a jeho výšky predávajúci".
Čo sa týka odôvodnenia tohto nášho pozmeňujúceho návrhu, vzhľadom na poznatky aplikačnej praxe navrhujeme precizovať a doplniť navrhovanú dikciu aj o režim krátkych textových správ, ktoré sa popri volaniach veľmi často používajú práve ako prostriedok, ktorým má spotrebiteľ kontaktovať predávajúceho, ak chce získať konkrétny výrobok alebo službu. Z tohto dôvodu sa právny režim navrhuje rozšíriť aj na tzv. krátke textové správy (SMS). Je to aj kvôli tomu, že mnohokrát sú zvýšené tarify za tieto esemesky a tiež nekalou obchodnou praktikou, že spotrebiteľ má kontaktovať predávajúceho a potom sa až neskôr dozvie, že tá esemeska nestojí štandardne, ale má zvýšenú tarifu ako takú. Rovnako sa pre prípad, alebo chceme pre prípad sporu o cenu, plnenie alebo jeho výšku navrhnúť, aby explicitne bolo zavedené dôkazné bremeno na strane predávajúceho, keďže spotrebiteľ nemá v praxi nijakú technickú ani faktickú možnosť v spore preukázať, že jeho plnenie je nižšie, ako od neho požaduje predávajúci.
V praxi sa stáva to, že mnoho občanov alebo spotrebiteľov spochybňuje, že by toľko pretelefonovali, alebo poslali toľko esemesiek, ako im prišlo na účet. Zdá sa im to mnohokrát čudné, že majú taký účet a majú práve vykázané toľko minút volania a esemesiek, i keď vedia, že napr. toľko nevolali. V súčasnosti je to tak, že dôkazné bremeno je práve na spotrebiteľovi, ktorý nemá možnosť technicky to ako dokázať, že toľko nevolal, alebo toľko neesemeskoval. Chceme to preto týmto návrhom otočiť a práve ten predávajúci alebo poskytovateľ služby v prípade spochybnenia zo strany spotrebiteľa toho telefónneho účtu ako takého bude musieť teda preukázať, že poslal toľko esemesiek v takej cene, alebo poslal, alebo teda vykonal toľko hovorov.
Dokonca veľmi často sa stáva, že spotrebiteľ pošle povedzme 20 esemesiek a má ich zaúčtovaných povedzme 60. Čiže objavujú sa veľmi často takéto prípady z praxe, preto by som vás chcel poprosiť teda tento pozmeňujúci návrh mňa a kolegu Cicoňa, ktorý, samozrejme, musím to spomenúť, bol odobrený aj ministerstvom spravodlivosti, aj ministerstvom hospodárstva a vzišiel z podnetov komisie na ochranu spotrebiteľa zriadenej pri ministerstve spravodlivosti, a, samozrejme, taktiež zo súdnej praxe aj niektorých našich sudcov, kde v podstate, medzi ktorých sa radí aj naša teda štátna tajomníčka Monika Jankovská, ktorej chceme tiež poďakovať za pomoc pri nájdení riešenia tohto problému ako takého.
Toľko z mojej strany. Ďakujem pekne.
Skryt prepis

Uvádzajúci uvádza bod

4.12.2013 o 18:29 hod.

Mgr. PhD.

Anton Martvoň

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 18:33

Helena Mezenská
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Vážení prítomní poslanci, vážený pán predsedajúci, vážený pán navrhovateľ, no nedá mi, aby som nevystúpila k predloženému návrhu zákona o ochrane spotrebiteľa a opätovne s poukazom na to, že aj tento vstup do zákona ako ten, ktorý tu bol predtým, považujem za dielčí, parciálny, nesystémový a nekoncepčný. Čo sa týka procesu, znova len zopakujem to, čo tu pripomienkujem, namietam a kritizujem, odkedy pozorujem činnosť parlamentu a dôslednosť prípravy legislatívneho procesu. Jednoducho, opäť je to zákon, ktorý obsahom mi nevadí, ale spôsobom a prístupom k ucelenému, ucelenému prednesu takéhoto zákona a ucelenej forme zákona iste mám výhrady. Ja si takto nepredstavujem legislatívnu činnosť ani prípravu zákona, že tak ako tendenčne máme možno aj z marketingového politického hľadiska pripravené obsahové návrhy úpravy zákona, tak to budeme postupne na etapy pripravovať a predkladať novely a potom vlastne spôsobujeme zbytočný zmätok v samotnom zákone. Naozaj je veľmi problematické sa aj, či už právnikom, advokátom, alebo aj samotným zástupcom združenia v spleti takýchto parciálne pripravovaných etapovitých zásahov do zákona potom v aplikačnej praxi orientovať.
Priznám sa vám, pán navrhovateľ, aj v podstate ministerstvo hospodárstva, ktoré predtým vo forme vládneho návrhu vstupovalo vlastne do zákona o ochrane spotrebiteľa, ja sa naozaj čudujem tomu, ako je možné, že takto nesystémovo pripravujeme zákony. Ja to naozaj neviem pochopiť, budem veľmi rada, ak mi to znova zodpoviete, lebo ja naozaj nevidím problém v tom, aby na základe sumarizácie všetkých poznatkov a výstupov aplikačnej praxe sa pripravila odborná či už verejná, alebo užšia diskusia, v rámci ktorej by sa spracovali všetky získané poznatky a skúsenosti z aplikačnej praxe. Viem vás ubezpečiť v tom, že tých poznatkov je mnoho a naozaj sa spájajú s potrebou zavádzania systémových opatrení a takto pripravíme zákon do parlamentu.
Ja som si takto predstavovala, že bude tento parlament pracovať, že ak niektorý zákon otvoríme, tak ho nebudeme otvárať na etapy v priebehu jedného volebného obdobia desaťkrát. A toto stále potvrdzuje parlamentná prax a skúsenosť, moja skúsenosť so zákonmi, ktoré sú tu predkladané, či už je to zákon o obnoviteľných zdrojoch, či už je to zákon o energetike, alebo zákon o podomovom predaji, zákon o ochrane spotrebiteľa. Ak zákon raz otvoríme, tak, prosím vás pekne, sústreďme všetky naše možnosti k tomu, aby sme zozbierali všetky dobré návrhy, či už z mimovládnych organizácií, z mimovládneho sektora, alebo zo súkromného prostredia, súkromných spoločností, predajcov, alebo z verejnoprávneho prostredia, a pripravme tento zákon v ucelenej forme tak, aby, ak ho schválime, bol jasný, transparentný, prehľadný a tým aby bol dobre pripravený pre aplikačnú prax.
Ja tomu systému tejto práce, ja neviem, či to bolo zvykom aj v predošlom období, môžem hodnotiť a vyjadrovať sa len k tomu, ako sú teraz v parlamente zákony predkladané, ja tomuto systému práce nerozumiem a pokým budem s ním v takejto forme konfrontovaná, vždy, vždy to podriadim kritike a môjmu nesúhlasu. Toto nie je poriadna práca, toto nie je práca ani výsledok, ktorý od nás očakávajú občania. Sme príliš drahou platenou inštitúciou na to, aby sme si svoju činnosť robili poriadne, koncepčne a ucelene, aby sme ľuďom predkladali zákony, ktoré v ucelenej forme budú aj vykonateľné.
A tu už idem k tomu, čo ste uviedli v úvode vášho prednesu, keď ste poukazovali na to, že zákon, ktorý vlastne vstúpil do platnosti, alebo teda je účinný dva týždne - dobre som to pochopila? -, tak už prináša aj prvé výsledky, ukazuje sa, že je efektívny. A ja vám na to poviem ako človek z praxe, že mňa meranie efektivity cez počet vykonaných kontrol a nejakých preventívnych zásahov a účasti obchodnej inšpekcie na rôznych organizovaných podomových podujatiach naozaj nepresvedčí. Toto nie je správny ani vierohodný indikátor, ktorý by mal adekvátnu vypovedaciu schopnosť.
Jediný indikátor, jediný merateľný ukazovateľ, ktorým ma presvedčíte, že ten-ktorý zákon, ktorý predložíte, má význam a má úžitok pre ľudí, je počet vysporiadaných oprávnených reklamácií, v ktorých spotrebitelia poškodení na svojich právach ťahajú za kratší koniec. Toto je indikátor, ktorým ma presvedčíte, že zákony, ktoré nielen v oblasti ochrany práv spotrebiteľov, ale aj v iných oblastiach nastavíte, prinesú ľuďom konkrétny úžitok vo forme konkrétneho vymoženia svojho práva, práva, na ktorom je či už spotrebiteľ, alebo občan ukrátený. Tento indikátor prineste do parlamentu, lebo ten má vypovedaciu schopnosť a ten presvedčí nielen mňa, ale presvedčí aj ľudí. A v tomto smere možno mi budete vedieť zodpovedať: povedzte mi, aký je počet tých ľudí, ktorých na základe tohto zákona ste uspokojili v ich oprávnených požiadavkách, kedy ich práva samými predajcami z podomového predaja, ktorí využívajú nekalé a špekulatívne praktiky, boli poškodení, koľko takýchto ľudí na základe tohto zákona my môžeme administrovať a vybaviť?
Poviem vám pravdu, výklad zákona, ktorý ste predložili, ktorý bol schválený a spájal sa s veľkým marketingom, nepriniesol žiaden posun. Žiaden posun. Lebo aj keď činnosť v mojom združení bola utlmená, predsa sa jej venujem, viem vám dať spätnú väzbu. Ľudia, ktorí si v dobrej viere nakúpili v týchto podomových akciách výrobky, ktoré nespĺňajú ani technické proklamované parametre, a napokon sú tieto nákupy realizované v problematických, komplikovaných zmluvách, v ktorých nebolo riadne plnenie zo strany predajcov, títo ľudia nemajú pomoci. Nemajú pomoci napriek tomu, že svoje podnety dávajú do pozornosti kontrolných inšpekcií, o ktorých hovoríte čísla, na koľkých zásahoch boli. Nepomáha im ani obchodná inšpekcia, ani keď tieto podnety dávame orgánom činným v trestnom konaní vo forme trestných oznámení, kde poukazujeme na rozmer podvodov, a nepomáha im v tom ani komisia, o ktorej ste hovorili, komisia na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách, na posudzovanie nekalého marketingu v obchodnej činnosti. Kopec inštitúcií, kopec ustanovení, kopec zákonov a občan, poraď si sám. Ak si neporadíš, odkaz inšpekcie: Nech sa páči, choď na súd. Áno, a ako ten dôchodca, ktorý žije z tristoeurového príjmu má viesť súdny spor? Ako zaplatí advokáta? A nepomôže ani sarkastická, ani cynická poznámka, veď je bezplatný súdny poplatok, ktorý nemusí spotrebiteľ platiť. To je možno jedna desatina všetkých nákladov, ktoré toho dôchodcu samotný spor môže stáť.
Takže čo tento zákon priniesol, pán Martvoň? Nič.
Nič, lebo tri panie, ktoré mám v svojej kancelárii a ktoré majú nočnú moru z realizovaných nákupov v podomovom predaji, sa na tento zákon nemôžu odvolať. Podnet sme poslali aj do pozornosti vám, aj pánovi poslancovi Briximu a počkáme si na odpoveď. Tá pani sa volá pani Kukurová. A po nociach nespáva, lebo bola dobehnutá podomovými predajcami, ktorým v dobrej viere odovzdala všetky svoje úspory z dôchodku. Ja som zvedavá, ako na základe tohto zákona, ktorý je podľa vás natoľko efektívny, ako konkrétne tejto pani pomôžete, lebo doteraz jej nepomohla ani obchodná inšpekcia, ani polícia, ani komisia, ktorú ste spomínali a ktorú verím, že tu nemáme samoúčelne vytvorenú. A verím, že samoúčelne nemáme vytvorený a nemá pracovať ani tento parlament. Nie sme tu pre politický marketing, ale preto, že potrebujeme zabezpečiť koncovku a vykonateľnosť zákonov, ktoré tu prijímame. A indikátorom, cez ktorý idete, merateľným ukazovateľom, cez ktorý idete, to je vlastne počet možno aj formálnych zásahov obchodnej inšpekcie, nepresvedčí ani mňa, ani spotrebiteľov, ktorí sú na svojich právach dotknutí.
Zákon, ktorý máme pred sebou, ako som už v úvode povedala, ani z procesnej stránky nespĺňa už dlhodobé očakávania a potreby aplikačnej praxe a to minimálne z pohľadu riešenia potreby rozlíšenia a zadefinovania priemerného spotrebiteľa a zraniteľného spotrebiteľa. Už dlhodobo na to upozorňujú aj apely zo strany Európskej komisie, Európskej únie, kde sa zdôrazňuje význam takéhoto rozčlenenia. Niekde sa spomína zraniteľný spotrebiteľ, ale k čomu je nám takéto označenie zraniteľného spotrebiteľa, keď špeciálnym inštitútom a ustanovením niektorou z, ako špeciálnym, špeciálnou ochranou pre tohoto spotrebiteľa nevieme povedať, aký význam, aký status v dopade má na toho spotrebiteľa, na jeho ochranu má zavedenie takéhoto pojmu. To je jedna z námietok, ktorú v rámci kritiky smerujúcej k nesystémovému a nekoncepčnému prístupu v tvorbe zákonov vám dávam do pozornosti.
Druhá vec, ktorá už je vlastne dlhodobou požiadavkou zo strany mimovládnych spotrebiteľských organizácií, je inštitucionalizácia mimosúdneho riešenia. Rovnako je to apel, požiadavka, spoločenská objednávka nielen zdola. Je to apel, ktorý voči nám smeruje aj z Európskej únie, ak ju teda berieme vážne, ak tie výzvy a tie apely, ak tie všetky kurzy európskej legislatívy berieme vážne dlhodobo, už od roku 2007, odkedy ja len mapujem požiadavku spojenú s posilnením mimosúdneho riešenia a jeho inštitucionalizáciou, naša krajina neberie vôbec vážne, pretože nesvedčí o tom ani súčasná úprava zákona o mediácii a nesvedčí o tom ani samotný zákon o ochrane spotrebiteľa, kde ani v tomto prípade ste si nedali ako navrhovateľ námahu, aby ste sa z komplexného prístupu a vážneho zaoberania sa s prípravou zákona nad takýmto niečím vôbec zamysleli.
A pritom mimosúdne riešenie nie je samoúčelný inštitút. Práve prostredníctvom mimosúdneho riešenia vieme riešiť nízkopredmetové spory. A ja to opakovane - tak ako predtým - aj dnes nanášam. A ešte neviem, koľkokrát to mám na akom fóre povedať, že zavedenie mimosúdneho riešenia je nevyhnutnou podmienkou pre zvýšenie vymožiteľnosti spotrebiteľského práva. Vy predsa dobre viete, že spotrebitelia nie sú motivovaní v nízkopredmetových sporoch, kde ide o 20-, 50-eurové nákupy, že títo ľudia nie sú motivovaní súdiť sa. Prečo sa touto otázkou ani vládny návrh, ani tento váš návrh pri zákone o ochrane spotrebiteľa vôbec sa na túto otázku nesústreďuje? Prečo sa s ňou vôbec nevysporiadava? Máme naozajstný záujem, má táto vláda skutočný záujem o zvyšovanie vymožiteľnosti práv v nízkopredmetových sporoch? Alebo nám to ostane len vo vládnych programoch a na papieroch? A ak mi chcete dať dôkaz, že to myslíte vážne, pripravte takýto zákon. Alebo ak už ho máte pripravený, ako som ho vo forme pozmeňovacieho návrhu predniesla asi pred pol rokom, tak ho aspoň schváľte, keď už ho máte pred nosom.
Ďalšia vec, ktorú vytknem tomu zákonu, a je pálčivou otázkou a dlhodobou potrebou vyplývajúcou zo spotrebiteľskej praxe, je opravný prostriedok. Dnes keď sa rozhodne predajca neuznať reklamáciu, a to aj na základe subjektívneho rozhodnutia, ktoré môže podložiť vlastným dodávateľom ako určenou osobou, spotrebiteľ si nijako nepomôže. Zákon je tak zabetónovaný, že ak prednesie svoj oprávnený nárok a predajca sa rozhodne, že tento jeho nárok neuzná na princípe vlastného subjektívneho posúdenia, občan si neporadí. Jediné, čo mu ostáva a čo nie je schodnou cestou, je opäť súd. Nevyužíva to, lebo nie je motivovaný v nízkopredmetových sporoch hľadať, najímať si advokáta a viesť nákladný súdny spor. Ani z časového hľadiska nie je motivovaný, ani z finančného hľadiska.
Takže keby ste aspoň na tieto tri očakávania, ktoré už dlhodobo odzrkadľuje spotrebiteľská prax, reagovali v predloženom zákone alebo v predloženom zákone, ktorý som podriadila kritike zhruba pred pol rokom, tak by som mohla povedať, že k legislatívnej činnosti a k zákonom pristupujete vážne a seriózne. Ale na základe takýchto predložených parciálnych, dielčích návrhov nemôžem povedať nič iné ako to, že opäť ako v iných príkladoch predkladaných zákonov ide o tendenčný a účelový vstup, ktorý nič nerieši. Lebo ani indikátory, ktoré, ktorými sa snažíte operovať, argumentovať, nie sú presvedčivé.
Dovolím si predniesť môj pozmeňujúci návrh, ktorý práve reaguje na okruh spomenutých tém, ktoré už dlhodobo mali byť zapracované do zákona o ochrane spotrebiteľa. Takže doplňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Heleny Mezenskej k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Otta Brixiho a Antona Martvoňa na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Pod bodom 1. V článku I sa vkladá nový bod 1, ktorý znie:
"1. V § 2 sa za písm. a) vkladajú nové písm. b) a c), ktoré znejú:
"b) Zraniteľným spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá je ťažko zdravotne postihnutá, v dôchodkovom veku alebo vo veku nižšom ako 15 rokov.
c) Priemerným spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá je bežne informovaná a primerane pozorná a obozretná."."
Poznámky pod čiarou k odkazom 1 a 1a znejú:
"1) § 2 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
1a) § 65 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 252/2012 Z. z."
Doterajšie písmená b) až zc) sa označujú ako písmená d) až ze).
Doterajší bod sa následne prečísluje.
Pre krátkosť času a rozsah môjho zdôvodnenia, dôvodov predloženia doplňujúceho návrhu nebudem tieto odôvodnenia čítať.
Takže pokračujem. Pod bodom 2 navrhujem doplniť v zákone:
V § 2 písm. b) v bode 1 sa odkaz 1 nahrádza odkazom 1b.
Poznámka pod čiarou k odkazu 1b znie:
"1b) § 2 ods. 2 Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov."
Bod 3. V čl. I sa vkladá nový bod 1, ktorý znie:
"1. V § 2 písm. n) znie:
"n) odborným posúdením je vyjadrenie znalca alebo stanovisko vydané autorizovanou, notifikovanou alebo akreditovanou osobou, alebo stanovisko osoby oprávnenej výrobcom na vykonanie záručných opráv. Odborné posúdenie musí mať písomnú formu. Odborné posúdenie znalca, ktoré má formu a náležitosti znaleckého posudku, má vyššiu dôkaznú hodnotu ako stanovisko určenej osoby. Stanovisko určenej osoby nemožno považovať za ekvivalentné k stanovisku autorizovanej, notifikovanej alebo akreditovanej osoby."."
Doterajší bod sa následne prečísluje.
Aj k tomuto ustanoveniu doplňujúcemu je zdôvodnenie, ale pre krátkosť času a preto, že som to tu zdôvodnila, nepovažujem za potrebné to znova prečítať.
Bod 4. V čl. I sa vkladá nový bod 1, ktorý znie:
"1. § 2 sa dopĺňa písm. zd), ktoré znie:
"zd) mimosúdnym riešením sporov je činnosť, pri ktorej osoby zúčastnené na sporovom konaní pomocou mediátora alebo združenia riešia spor, ktorý vznikol z ich zmluvného vzťahu alebo iného právneho vzťahu."."
Doterajší bod sa následne prečísluje.
Opäť pre krátkosť času nečítam zdôvodnenie. Predpokladám, že ho má každý poslanec.
Pod bodom 5. V čl. I sa za bod 1 vkladá nový bod 2, ktorý znie:
"2. V § 11 sa dopĺňa ods. 3, ktorý znie:
"Ak ide o osobu zraniteľného spotrebiteľa, predávajúci je povinný zabezpečiť taký stupeň informovanosti, aby zraniteľný spotrebiteľ porozumel predmetnému obchodnému vzťahu."."
Pod bodom 6. V čl. I sa za bod 1 vkladá nový bod 2, ktorý znie:
"2. V § 18 ods. 6 sa na konci pripájajú tieto vety:
"Odborné posúdenie je relevantné iba vtedy, ak obsahuje opis stavu výrobku, výrok o stave výrobku a odôvodnenie vyjadrených výrokov a tvrdení. Ak odborné posúdenie neobsahuje odôvodnenie, považuje sa tak za neplatné. Ak spotrebiteľ nedostane kópiu odborného posúdenia, je predávajúci povinný toto odborné posúdenie spotrebiteľovi pred vybavením reklamácie predložiť a umožniť mu, aby sa mohol k nemu vyjadriť."."
Aj k tomuto ustanoveniu je príslušné odôvodnenie. Pre krátkosť času ho, myslím, nemusím čítať.
Pod bodom 7. V čl. I sa za bod 1 vkladá nový bod 2, ktorý znie:
"2. Za § 18 sa vkladá § 18a, ktorý znie:
"(1) Voči odbornému posúdeniu je spotrebiteľ oprávnený podať do siedmich dní odvolanie. Včas podané odvolanie má v reklamačnom konaní odkladný účinok.
(2) Odvolanie podáva spotrebiteľ u predajcu, ktorý napadnuté rozhodnutie v reklamačnom konaní vydal. Predajca je povinný do 15 dní od podania odvolania rozhodnúť o odvolaní a vyjadriť sa k nemu.
(3) Ak aj napriek odvolaniu má spotrebiteľ pochybnosti o rozhodnutí, ktorým predávajúci ukončil reklamačné konanie, je spotrebiteľ oprávnený riešiť spor mimosúdnou cestou. Snaha vyriešiť spor mimosúdnou cestou je povinná v spotrebiteľských sporoch a musí predchádzať súdnemu konaniu. Na súd sa možno obrátiť len vtedy, ak sa spor nevyriešil mimosúdne. Iniciovanie riešenia sporu mimosúdnou cestou má odkladný účinok v reklamačnom konaní."."
V spektre týchto predložených konkrétnych návrhov chcem poukázať, ako si asi predstavujem prípravu, dôslednú prípravu zákona o ochrane spotrebiteľa. Pretože ten, ktorý je v súčasnosti platný a ktorý chcete vaším parciálnym vstupom doplniť vy, nepomôže, nijak nepomôže spotrebiteľom zvýšiť vymožiteľnosť ich práva. Je čas a najvyšší čas na to, aby ak už ste do tohto zákona ani predošlého návrhu zákona o ochrane spotrebiteľa tieto odzrkadlené, oprávnené, relevantné požiadavky aplikačnej praxe nezapracovali, aby ste sa nad nimi aspoň teraz vážne zamysleli. Ak ste tento pozmeňujúci alebo teda doplňujúci návrh neprijali v čase, keď som ho predkladala, skúste sa zamyslieť nad ním teraz, lebo toto je cesta, toto sú indikátory, ktorými budete vedieť vecne a merateľne spotrebiteľom v nízkopredmetových sporoch, kde sa sami trápia, reálne pomôcť. Nateraz majú pri možnostiach výkonu svojho práva, ochrany svojho spotrebiteľského práva zviazané ruky. Potvrdzuje mi to každá jedna skúsenosť, každý jeden kontakt so spotrebiteľom, ktorý vďaka takto nastavenému zákonu, ktorý je nastavený v prospech ochrany predajcov, ten spotrebiteľ na trhu nie je chránený.
Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

4.12.2013 o 18:33 hod.

Mgr.

Helena Mezenská

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 18:58

Martin Fecko
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Ja iba krátko. Myslím si, že tak, ako si spomínala, kolegyňa, dôsledná príprava legislatívy v Národnej rade, aby odzrkadľovala tú praktickú stránku veci, čo by ten zákon mal riešiť, to bude asi veľkým balvanom, ktorý tlačí Národná rada nie iba prvé volebné obdobie. Ja to môžem porovnať aj z inej oblasti a musím povedať, že mali by sme sa nad tým zamyslieť, ako vlastne tie zákony budeme v Národnej rade prijímať, aby sa neopakoval prípad, že ich počas roku budeme otvárať aj dvakrát, trikrát. Myslím, že to nesvedčí o dobrej príprave legislatívy.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

4.12.2013 o 18:58 hod.

Ing.

Martin Fecko

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Uvádzajúci uvádza bod 18:58

Anton Martvoň
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážená pani kolegyňa, pani poslankyňa Mezenská, dovoľte, aby som zareagoval.
Po prvé, to, čo ste namietali, že majú problém ľudia alebo teda právnici sa orientovať v novelách zákonov, tak na to môžem iba jednu vec odpovedať. Právnik, ktorý nevie orientovať sa v novelách zákonov, tak nech nevykonáva právnickú činnosť. Je to základná vec, čo sa učí na právnickej fakulte, orientovať sa v novelách zákonov. Len pre poradenie. Keď už máte teda ľudí, ktorí sa nevedia orientovať v zákonoch ako právnikov, čo vám radia, nech využívajú systém JASPI, kde to už majú zjednotené znenie zákona, alebo ASPI, ktorý máte zadarmo vo vašom poslaneckom počítači.
Čo sa týka komplexného prístupu, ktorý ste namietali, že tu nebol zvolený. No ja keď sa pozriem na váš doplňujúci návrh, ktorým ste dali, ktorý ste teraz dali, a aj ten váš predchádzajúci návrh zákona, čo ste dali, tak ja tu tiež, lepšie povedané, ja tu nevidím z vašej strany tiež nič komplexné. Však vy v tom vašom doplňujúcom návrhu neriešite žiadnu reklamáciu, ktorá je pre vás merítkom. Vy tu neriešite žiaden spôsob, ako vyriešiť tú reklamáciu.
Čiže čo sa týka vášho doplňujúceho návrhu, tak v rýchlosti:
Bod 1, ktorý tam uvádzate, je čiastočne už riešený, teraz dokonca ešte lepšie riešený v súčasne platnom zákone, čo sa týka napríklad definície zraniteľného spotrebiteľa, konkrétne v § 7 ods. 3 to nájdete jasne definované.
Čo sa týka bodu 3, tak v každom alebo v mnohých štátoch Európskej únie je odborné posúdenie znalca niečo iné alebo teda znalecký posudok niečo iné ako stanovisko určenej osoby, ktorá je oprávnená teda, teda už výrobcom na vykonávanie záručných opráv. Sú to rozdielne stanoviská, ktoré sa, rozdielne teda na to, sa na ne prihliada podľa toho, o akú problematiku ide. Dávať do vyššieho postavenia znalecký posudok ako stanovisko určenej osoby, myslím si, že nie je riešením a narobilo by to dosť problémov.
Bod päť vášho návrhu, k štvorke sa ešte vrátim. Bod päť. Dovolím si upozorniť, to, čo tam navrhujete, že už de facto rieši § 37 až § 40 Občianskeho zákonníka. Ďalej ale neviem si predstaviť, ako chcete, aby každý spotrebiteľ porozumel predmetnému obchodnému vzťahu, keď spotrebiteľ alebo mnohokrát spotrebitelia nedokážu porozumieť obchodnému vzťahu, teda čo vlastne robia, tak je to potom trošku iný problém a nedá sa chodiť s každým spotrebiteľom za ručičku a vysvetľovať mu, že tu nemôžte ísť na túto akciu, lebo jednoducho nepochopíte tomu ako takému.
Tu práve pri tomto bode by som chcel aj zareagovať, čo ste mi poslali ten podnet, aj kolegovi Briximu. Tak predmetom toho podnetu bolo to, že vašej kolegyni alebo teda pani, ktorú ste vy snažili sa zastupovať, vaše združenie, sľúbili šmejdi, že jej dajú vŕtačku zadarmo, ak si u nich nakúpi tovar za 1 600 eur. Samozrejme, nemá o tom žiaden doklad, že by jej niekto niečo sľúbil. A ona o čo žiadala? Ona nie že by napísala problém, že prosí o pomoc alebo tak. Ona žiada, aby som ja a Brixi vyriešil problém, že nedostala vŕtačku zadarmo. Ako, ako, čo mám na to povedať? Ja práve chcem poukázať na to, že tu sa treba zamyslieť, či je normálne, že ja idem kupovať nepotrebný tovar za 1 600 eur, len aby som dostal vŕtačku zadarmo. Tak rovno si pôjdem tú vŕtačku kúpiť. Miniem, kúpim ju za 300 eur a mám ušetrených 1 300. Čiže toľko asi k tomuto.
Čo sa týka, no ale práve my na to - a to vám aj vysvetlím ďalej, pani poslankyňa -, my práve na to reagujeme, lebo my neriešime následok, ktorým je už tá reklamácia ako taká a čomu sa venuje vaše združenie, lebo dá sa povedať, vaše združenie alebo vaše združenia žijú, že riešia následky. My riešime príčinu. A tou príčinou je práve tá prevencia, aby nemuselo dochádzať k reklamáciám. Tú prevenciu sme dosiahli tým, že minimálne už Slovenská obchodná inšpekcia od účinnosti zákona mala prehľad o 81 šmejďáckych akciách. Keď berieme, že tam príde priemerne 20 až 30 ľudí na tú šmejďácku akciu, tak minimálne pod kontrolu sa dostalo alebo sa im nepriamo pomohlo cez 1 600 spotrebiteľom, čo znamená, že minimálne títo ľudia nebudú mať dôvod reklamovať v prípade 61 akcií, lebo tie akcie boli, dá sa povedať, tým, že neboli zverejnené, boli zakázané. Čiže tam nikto nebol podvedený. Čiže my riešime príčinu.
Samozrejme, tým, že my riešime príčinu, vám to nevyhovuje, lebo vaše združenie rieši iba následok. Čiže keď nebudú mať ľudia čo reklamovať, vy nebudete mať čo riešiť. A aj ten váš doplňujúci návrh v bode štyri a taktiež v bode sedem sa dá chápať ako jasný náznak toho, že tento návrh bol pripravený lobistickou skupinou mediátorov a združení, ktorí, ktoré práve žijú z toho, že sa snažia, v úvodzovkách, alebo sa snažia - česť výnimkám, mnohé sú také, že ochraňujú spotrebiteľov -, sa snažia docieliť to, že aby medzi, dá sa povedať, súd bolo vložené mimosúdne riešenie predmetného sporu, kde vy môžte zasa, samozrejme, sa realizovať a aktivizovať. Čiže tu ide o to, že vy vaším návrhom ste chceli zase nenápadne vsunúť povinnosť predtým, než spotrebiteľ pôjde na súd, aby najskôr jeho problém riešil mediátor alebo občianske združenie, ktoré sa tomu venuje. Samozrejme, to by spôsobilo zase nejaké náklady pre toho spotrebiteľa, dlho by to trvalo, kde mnohokrát to súd dokáže vyriešiť promptne alebo definitívne.
Ale opakujem. My riešime, naším protišmejďáckym zákonom sme riešili práve to, že nemusí dochádzať k súdom, lebo ľudia nebudú sa môcť zúčastniť alebo nebudú sa musieť zúčastniť protišmejďáckych alebo teda šmejďáckych akcií, teda tých podvodných nákupných horúčok, čo šmejdi organizujú. A to, že či je niečo komplexne, alebo nekomplexne riešené, podotknem alebo dám príklad... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Figeľ, Ján, podpredseda NR SR
Pán kolega, príklady už nemusíte uvádzať.

Martvoň, Anton, poslanec NR SR
Ide už iba posledná veta.

Figeľ, Ján, podpredseda NR SR
Tak dokončíme to. Ale skúste to dokončiť.

Martvoň, Anton, poslanec NR SR
Priamo režisérka filmu Šmejdi pochválila Slovenskú republiku a nás ako predkladateľov, že sme promptne, teda že sme draho platení poslanci, že sme promptne zareagovali a predbehli sme ešte aj Čechov v tejto veci, ktorí majú s tým problém už štyri roky. My sme tu v priebehu, dá sa povedať, roka vyriešili problém so šmejdami ako takými.
Toľko z mojej strany. Ďakujem za pozornosť.
Samozrejme, tento váš doplňujúci návrh, keďže ho považujem za nič neriešiaci návrh a vôbec nie je komplexný, ako vy ste tvrdili, ho teda nepodporím.
Skryt prepis

Uvádzajúci uvádza bod

4.12.2013 o 18:58 hod.

Mgr. PhD.

Anton Martvoň

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
27. schôdza NR SR - 7.deň - A. dopoludnia
 

Uvádzajúci uvádza bod 9:02

Mojmír Mamojka
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem, pani predsedajúca, za slovo. Aj v škole sme hovorili tres faciunt collegium, aspoň traja tvoria kolektív, takže môžme povedať pár slov, ak dovolíte. Veľmi stručne.
Takým nosným determinantom a dôvodom na predloženie návrhu tohto zákona je fakt, že skupina poslancov, samozrejme, a po komunikácii so Zväzom protifašistických bojovníkov sa domnieva a je presvedčená, že ľudia, ktorí riskovali životy svoje i svojich blízkych v období roku 1939 až 1945 v boji s touto spoločenskou, politickou a dejinnou zrúdou, akým fašizmus bol, si proste zaslúžia určitú formu spoločensko-politického, morálneho, ľudského a hodnotového ocenenia aj v tej normatívnej, zákonnej podobe. To je v podstate nosný princíp zákona.
Skonštatovať musím ešte jedno, že všetci, ktorí sme predkladatelia, sme bez nejakého mihnutia oka akceptovali všetky tie relevantné pripomienky, či už legislatívno-technické, alebo obsahovej povahy, ktoré nám dali či už vecne príslušné výbory, pretože zákon bol prerokovaný, pochopiteľne, v ústavnoprávnom výbore, vo výbore pre sociálne veci a vo výbore branno-bezpečnostnom, všetky pripomienky, ktoré mali svoj význam, bolo ich relatívne dosť, sme akceptovali.
Takže chcem vás poprosiť o podporu tohto návrhu zákona. On nie je náročný, z hľadiska kvantity má myslím sedem paragrafov, ale má skôr taký, opakujem, spoločensko-politicko-morálny, hodnotovo-historický zmysel.
Ďakujem, pani predsedajúca, za slovo.
Skryt prepis

Uvádzajúci uvádza bod

5.12.2013 o 9:02 hod.

Dr. h. c. mult. prof. JUDr. CSc.

Mojmír Mamojka

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie 9:04

Augustín Hambálek
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem, pani predsedajúca. Vážený pán predkladateľ, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som ako spoločný spravodajca predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu skupiny Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona o protifašistickom odboji, postavení a pôsobnosti Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov, tlač 714, druhé čítanie.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor k návrhu zákona podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 888 z 29. októbra 2013 pridelila návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona o protifašistickom odboji, postavení a pôsobnosti Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov, tlač 714, na prerokovanie týmto výborom:
- Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky,
- Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a
- Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorskému výboru.
Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenej lehote.
Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v zmysle § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Výbory, ktoré rokovali o uvedenom návrhu zákona, súhlasili s návrhom zákona a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť s pripomienkami, ktoré sú uvedené v spoločnej správe.
Gestorský výbor odporúča o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch hlasovať takto:
- o bodoch 1 a 2 hlasovať spoločne s odporúčaním gestorského výboru tieto schváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona o protifašistickom odboji, postavení a pôsobnosti Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov, tlač 714, vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky predmetný návrh zákona schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona o protifašistickom odboji, postavení a pôsobnosti Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť č.125 na svojej 37. schôdzi.
Pani predsedajúca, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.
Skryt prepis

Vystúpenie

5.12.2013 o 9:04 hod.

Ing.

Augustín Hambálek

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video