22. schôdza

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne a kolegovia, asi viacerí z vás, ktorí sme tu a poznáte oblasť školstva, sa zhodneme na tom, že v oblasti vzdelávania na Slovensku vládne dlhodobý trend, a tým je inkluzívne vzdelávanie. Znamená to, že naším cieľom by v prvom rade malo byť, aby všetky deti bez rozdielu či už ide o zdravotné znevýhodnenie detí, alebo jazykovú bariéru, menšinovú príslušnosť či rôzne problémy s učením, mali rovnakú príležitosť dostať sa ku kvalitnému vzdelávaniu. Ja sa preto vo svojej rozprave budem zameriavať na oblasť inkluzívneho vzdelávania, resp. na to, čo tento zákon prináša a pre oblasť inkluzívneho vzdelávania, keďže sa hlásime k jeho napĺňaniu, pretože je nielen dôležité to, čo zákon obsahuje, ale aj aký má dopad na reálnu prax v našich školách. Samozrejme, prostredníctvom tejto rozpravy potom čiastočne prednesiem aj dôvody, prečo dávame určité pozmeňovacie návrhy, časť z nich už prezentovala moja kolegyňa pani Viera Kalmárová.
Takže čo predkladaná novela napríklad prináša pre deti cudzincov? Už to tu bolo spomenuté asi viackrát, že teda novela navrhuje zavedenie povinnej školskej dochádzky pre deti odídencov z Ukrajiny, ale okrem toho obsahuje aj odstránenie povinnosti ovládania slovenského jazyka pre pedagogických odborníkov, dobrovoľníkov a dobrovoľníčky z Ukrajiny, čo teda pokladáme za veľmi pozitívne.
Na druhej strane však je potrebné povedať, že tam nerieši ten základný rozpor pri vzdelávaní pre cudzincov, a to ten, že povinná školská dochádza je viazaná na trvalý pobyt dieťaťa alebo resp. cudzinca, a my veľmi dobre vieme, že nie všetci cudzinci majú trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, takže nie úplne sa tento problém vyriešil.
A myslím si, že to, či ukrajinské deti sa dostanú do našich slovenských škôl alebo nie, a či ich dokážeme všetkých zaškoliť, ukáže len prax, ale my už dnes vieme, že nemáme dostatok kapacít najmä v Bratislavskom kraji a tieto deti sú teda nútené byť vzdelávané v domácom prostredí. Okrem toho asi pred týždňom alebo dvoma bol medializovaný aj prípad dvoch pätnásťročných až sedemnásťročných chlapcov v Sečovciach, ktorí, bohužiaľ, tu nemajú na území Slovenska svojich rodičov, bývajú v internáte, a títo prišli o príspevky na bývanie a, samozrejme, o vreckové, čo spôsobilo, že na ich ubytovanie, stravu a dokonca aj oblečenie sa musia skladať vychovávajúci učitelia a plus dokonca spolužiaci. Takže myslím si, že stále v tejto oblasti teda máme závažné problémy a táto novela až tak úplne na všetky tieto problémy, samozrejme, nereaguje.
Druhou oblasťou je napríklad otázka, čo prináša táto novela deťom so zdravotným znevýhodnením. A tu, bohužiaľ, musím povedať, že takmer vôbec nič okrem toho, že sa zmení názov špeciálnych škôl na školy pre deti so zdravotným znevýhodnením. Mohli by sme povedať, že pre tieto deti sme už v minulosti pripravili podporné opatrenia. Kolegyňa Kalmárová už zbežne hovorila, aké problémy nás čakajú v budúcom roku a keď prestanú byť tieto podporné opatrenia financované v roku 2027 z plánu obnovy a odolnosti, tak myslím si, že potom nastane až ten reálny problém, kedy v praxi nebudeme vedieť teda deťom poskytnúť to, čo potrebujú. Okrem toho máme veľký nedostatok personálu v dôsledku nedostatku finančných prostriedkov, nemáme asistentov, chýba nám metodická podpora a pre týchto ľudí máme nedostatok psychológov. To všetko sú už známe veci, ktoré tu neustále opakujeme a, bohužiaľ, ani tento zákon na to nereaguje. Ale výsledkom je, že máme deti alebo resp. školy vymýšľajú rôzne stratégie, ako neprijímať tieto deti. Jedným z argumentov je napríklad aj ten fakt, že školy nemajú vybudované bezbariérové prístupy, čo, samozrejme, nie je výhovorka, ale je to fakt a tu by sme teda mali myslieť aj na to, že jeden z míľnikov v pláne obnovy a odolnosti je budovanie bezbariérových prístupov do školy, takže dúfam, že sa k tomuto ministerstvo školstva už konečne podujme.
Tretia oblasť, čo predkladaná novela prináša deťom so špecifickými problémami. Opäť musím konštatovať, že, bohužiaľ, je toho veľmi málo. Tiež by sme mohli hovoriť o podporných opatreniach, ktorých, samozrejme, nemáme dostatok na našich školách. A v tejto oblasti by som mohla ale spomenúť napríklad už aj ten systém včasného varovania, ktorý novela prijíma, resp. zavedie do praxe. Pravdou je však, že nikto zatiaľ nemá reálnu predstavu, ako to bude fungovať, pretože jedna vec je identifikovať tieto deti a niekde ich administratívne zapísať, čo spôsobí len väčšiu administratívnu záťaž, ale druhá vec je týmto deťom poskytnúť aj nejaké podporné opatrenia, na ktoré nemáme dostatok finančných prostriedkov. Takže znova, pre prax je aj toto opatrenie nie tak uplatniteľné, asi ako by sme chceli alebo ako by si to situácia v týchto školách vyžadovala.
Čo predkladaná novela prináša deťom z menšín? V tejto oblasti prináša teda zmenu § 2, kde sa zavádza nová definícia národnostných škôl. Pán minister sa niekoľkokrát vyjadril, že ide o sťaženie vzniku národnostných škôl.
Tu môžme polemizovať, pretože kým predtým platila definícia, ktorá hovorila o tom, že stačí, keď v národnostnej škole alebo v škole je teda vyučovaný jeden predmet v jazyku národnostnej menšiny, tak ju môžeme považovať za národnostnú. Teraz je tam klauzula, že týmto jedným predmetom musí byť jazyk v národnostnej menšine. Takže keď si to porovnáte, v podstate ide o jeden predmet za jeden predmet, len je bližšie špecifikovaný a konkretizovaný, ale v konečnom dôsledku je to jeden predmet. Ak mal pán minister na mysli to, že je to ťažšie kvôli tomu, že napríklad v prípade rómskeho jazyka nemáme dostatok učiteľov, nemáme metodiky a nemáme učebnice rómskeho jazyka, tak potom áno, v tom prípade je to ťažšie, ale len v tomto prípade.
S touto predloženou novelou, ako pani Kalmárová spomínala, sme mali problém najmä kvôli avizovanej pilotnej národnostnej škole v Rakúsoch a mali sme teda oprávnené obavy, že ak vyhlásime, že národnostné školy nie sú segregované, tak môže teraz alebo neskôr v budúcnosti dôjsť k preklasifikovaniu všetkých segregovaných škôl na území Slovenskej republiky a bez súhlasu rodičov, čo je teda veľmi závažným porušením dohovoru UNESCO, ktorý jasne špecifikuje, za akých podmienok môžme špecifikovať národnostnú školu ako národnostnú.
Tá argumentácia toho, že no dobre, ale ak pokladáme rómsku národnostnú školu za segregovanú, tak potom môžme povedať, že aj maďarské, rusínske alebo školy pre nadaných sú segregáciou. To teda nie je celkom pravda. Tak ja hovorím, že áno, aj v týchto prípadoch ide o segregáciu. Len je veľký rozdiel v tom, či táto segregácia, resp. oddelené vzdelávanie má dopad negatívny alebo pozitívny na vývoj dieťaťa, resp. či je v najlepšom záujme dieťaťa oddeliť ho od väčšinovej populácie. Pretože napríklad v prípade, ja neviem, škôl pre nadané deti je jasné, že ak ich oddelíme, tak výsledkom bude možno nejaká vyššia vzdelanostná úroveň týchto detí. Je to polemické, ale môže byť. Alebo v prípade napríklad súkromných základných škôl, kde chodia deti, ja neviem, zo solventnejších domácností alebo kde sa deti vyvíjajú viac-menej skôr v emocionálnej inteligencii ako v kognitívnej. Môže to byť nejaký záujem slobodného výberu dieťaťa, ktorý má pozitívny dopad na tieto deti, aj keď je toto vzdelávanie oddelené. Ale keď už hovoríme napríklad o deťoch, ktoré sú oddeľované na základe sociálneho hendikepu do špeciálnych škôl, alebo ak hovoríme o vytváraní národnostných škôl zo segregovaných škôl, kde sa bude kumulovať chudoba a táto segregácia tam bude ešte viacej konzervovaná bez možnosti integrácie, tak ja neviem, či ide o najlepší záujem dieťaťa. Podľa môjho názoru určite nie.
A ako som spomínala, je veľmi dôležité a podstatné, a to sme teda hovorili aj v prvom čítaní, aby keď už preberáme tento dohovor UNESCO, ktorý klasifikuje vznik národnostných škôl, tak aby tam boli definované aj kritériá jeho vzniku. A vtedy som spomínala aj ten fakt, že môže takéto preklasifikovávanie národnostných škôl najmä v prípade rómskych byť terčom kritiky zo vzťahu k Európskej únii. A keď sa bližšie pozrieme na tie konkrétne kritériá, ktoré zavádzame v našom pozmeňovacom návrhu, ako by mohli byť napríklad klasifikované alebo komentované súdom pre... Európskym súdom pre ľudské práva, tak je jasné, že by to mohlo byť terčom kritiky. A som veľmi rada, že ministerstvo školstva tieto pripomienky aj zakceptovalo a § 2 upravilo práve o tieto kritériá. Napriek tomu si myslím, že v prípade zotrvávania tej myšlienky alebo zámeru zriadiť pilotnú školu, rómsku v Rakúsoch to môže byť naďalej terčom kritiky zo strany EÚ a hneď vysvetlím prečo.
Prvým základným kritériom je, že národnostná škola musí vzniknúť zo želania rodičov alebo národnostnej menšiny. Tento nápad v prípade Rakús ale prichádza zhora a cez memorandum medzi obcou, ministerstvom a univerzitou.
Ja dávam do pozornosti však v tomto prípade rozsudok D.H. verzus Česká republika, kde Európsky súd pre ľudské práva konštatuje, že ani rodičia v mene svojho dieťaťa nemôžu sa vzdať práva nebyť rasovo diskriminovaní, čo je v rozpore s verejným záujmom. Alebo napríklad prípad segregácie v maďarskom meste Győr, kde Európsky súd pre ľudské práva skonštatoval, že rodičia pri výbere školy nemali všetky relevantné informácie, a teda túto školu je potrebné považovať za segregovanú. Alebo prípad Hajdúhadház, menšinové vzdelávanie nebolo dobrovoľnou voľbou rodičov, a preto segregáciu nie je možné ospravedlniť. To znamená, že aj v prípade napríklad podpísania informovaného súhlasu v prípade Českej republiky alebo v prípade menšinového vzdelávania v prípade Maďarskej republiky tým, že rodičia nemali dostatok informácií o dôsledkoch tohto vzdelávania na vývin ich detí, tak toto vzdelávanie nemožno považovať za nesegregované.
Druhá základná podmienka je, že rodičia musia mať možnosť výberu umiestniť svoje dieťa aj v bežnej základnej škole. Som si vedomá toho, že nie v každej oblasti máme dostatočnú vzdialenosť, blízkosť nejakej inej, bežnej základnej školy, napríklad v prípade Rakús to taktiež nie je. A tu napríklad Európska komisia proti rasizmu a intolerancii konštatuje, že v prípade, že rodičia v dôsledku extrémnej chudoby nemajú možnosť presťahovať sa do blízkosti bežnej školy alebo ich výber je touto chudobou ovplyvnený, je zrejmá zodpovednosť štátnych orgánov za udržiavanie tejto situácie, pretože im nedokázali zaistiť prístup k nesegregovanému vzdelávaniu a bývaniu.
Alebo dávam do pozornosti prípad segregácie v maďarskom meste Győr, kde Európsky súd pre ľudské práva skonštatoval, že sociálny status rodičom neumožnil posielať deti do vzdialenejších integrovaných škôl, a preto školy zriadené v blízkosti osád sú segregované.

34-2
Tretia základná podmienka je, že kvalita vzdelávania v školách, ktoré sú segregované alebo oddelené, alebo sú národnostné, musí dosahovať bežný vzdelávací štandard. Je už jasné zo všetkých výskumov, že kvalita vzdelávania v segregovaných školách nie je porovnateľná s kvalitou v integrovaných školách a o tom má rezort aj presné informácie. A tu dávam do pozornosti napríklad rozhodnutie najvyššieho súdu USA verzus Brown, kedy súd odmietol argument, že segregácia je prípustná, ak škola zabezpečí rovnako kvalitné vzdelávanie ako v bežnej integrovanej škole. Súd zdôraznil, že bez ohľadu na to, ako rovnocenné by bolo vzdelávanie, vzdelávanie v segregovaných menšinových školách prináša deťom pocit podradenosti a stigmy, ktoré je bariérou ich plnohodnotného rozvoja.
Rovnako tak prípad segregácie v maďarskom meste Győr, kde súd konštatoval, že segregácia je protizákonná, aj keď kvalita vzdelávania je rovnaká. Alebo v prípade Oršuš a ďalší verzus Chorvátsko Európsky súd pre ľudské práva skonštatoval, že nedostatočná znalosť vyučovacieho jazyka nemôže byť jediným kritériom, na základe ktorého by mali byť deti oddelené od detí majority. Ide o priamu diskrimináciu na základe menšinového jazyka.
Takže keď dáme do korelácie tieto rozsudky a s tým naším, resp. vaším zámerom zavedenia pilotnej školy rómskej v Rakúsoch, je jasné, že ak by prišiel nejaký podnet na Európsky súd pre ľudské práva, tá by musela v rámci svojej judikatúry rozhodnúť, že táto škola bude protiprávna a určite segregovaná.
Uznávam, že v niektorých prípadoch, tam najmä v obciach, kde je vysoký počet detí z marginalizovaného prostredia, je segregácia naozaj veľmi závažným a komplexným problémom, v tom sa asi všetci zhodneme, určite sa to nejaká vyriešiť za jeden-dva roky alebo jedno volebné obdobie, a je veľmi dôležité ale nerezignovať. Vytvorením národnostných škôl v takýchto oblastiach rezignujeme, pretože už tieto deti odsudzujeme naozaj na konzerváciu segregácie. Poďme teda budovať niečo úplne iné, napríklad najprv zvyšovaním kvality vzdelávania a zároveň aj kvality bývania, zároveň možnosťou nejakého sociálneho podnikania pre týchto ľudí, aby sme zvyšovali ich životnú úroveň, to je cesta. Nesúhlasím s tým ale, že cestou nie je napríklad ani možnosť autobusovania v niektorých prípadoch. Je pravdou, že je potrebné posudzovať tieto situácie podľa špecifických vlastností toho-ktorého regiónu alebo tej-ktorej školy, ale nie v každom prípade to nie je možné. Pretože som tu už viacejkrát počula, že autobusovanie teda nie je tá najvhodnejšia možnosť napriek tomu, že tu máme štúdiu z Rady Európy a máme na to finančné prostriedky z Európskej únie. Ako príklad dávam napríklad Muránsku Dlhú Lúku, kde najbližšia škola bežná v meste Revúca je vzdialená len päť kilometrov, išlo by o autobusovanie dvanástich detí, ktoré by sme kľudne s prehľadom mohli do troch základných škôl rozmiestniť v rámci tohto mesta. Problémom ale však je, že na to, aby sme dokázali desegregovať, potrebujeme mať odvahu. A v dôsledku tej nálady a toho odporu vlastne na tej regionálnej úrovni desegregovať rómske deti medzi bežné deti, medzi bežnú populáciu je jedinou možnosťou, aby príkaz k desegregácii prišiel zhora.
V tomto kontexte naozaj musím oceniť aj včerajší brífing ministerstva školstva, ktorý ma veľmi príjemne prekvapil a myslím si, že na tomto brífingu, pán minister, zaznelo veľmi veľa kľúčových informácií, jednou z nich bolo napríklad aj prijatie toho vedomia si, že nie v každej obci ide o nemožnosť zo strany škôl segregovať, ale že ten problém je na úrovni samospráv alebo majoritného obyvateľstva, ktoré jednoducho nechce prijať rómske deti. Sám ste povedal ale, že je to možné. Je možné diskutovať s nimi, je možné konzultovať a prehovárať ich možno a zároveň je tu aj pár dobrých príkladov praxe. Nemáme teraz veľa času, aby som o tom komplexnejšie hovorila, ale je to napríklad príklad Zvolena, kde došlo k reforme spádových oblastí alebo v Žiline, kde zrušili segregovanú školu a tieto deti distribuujú do zvyšných škôl.
Takže summa summarum, ak by som mala niečo vyčítať ešte tejto novele, tak sa tam nič nenachádza, pretože jediné, čo momentálne môžem vyčítať pánovi ministerstvu (správne "ministrovi", pozn. red.), je to, že tvrdohlavo zotrváva na tom, aby škola v Rakúsoch bola naďalej považovaná za národnostnú. Zároveň by som ale chcela povedať, že inklúzia by mala byť väčšou prioritou tohto štátu. Nemala by byť chrumkavá len na papieri a či už ide o rómske deti, alebo ide o deti so zdravotným znevýhodnením, mali by sme sa držať toho, že najdôležitejšie je spoločné vzdelávanie všetkých detí dokopy, tak aby sa vzájomne obohacovali, pretože z toho bude mať prospech nielen rómska komunita, ale určite aj majoritná spoločnosť. Držme sa teda trendov, ku ktorým sme sa zaviazali a, prosím, neotáčajme sa.
Keďže mi už dochádza čas, tak by som ešte rada teda prečítala náš pozmeňujúci návrh, poprosím o zastavenie času.
V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladáme nasledujúci pozmeňujúci a doplňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl, školských zariadení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 400.
Vo vládnom návrhu zákona navrhujeme tieto zmeny a doplnenia:
V čl. I bod 26 znie:
„26. V § 4aa ods. 1 sa slová „materskej školy zriadenej obcou, štátnej” nahrádzajú slovom „verejnej” a za slová „zriaďovateľa cirkevnej materskej školy” sa vkladá čiarka a slová „súkromnej školy alebo zriaďovateľa súkromnej materskej školy"."
V čl. I sa za bod 26 vkladajú nové body 27 až 31 (správne "33", pozn. red.), ktoré znejú:
„27. V § 4aa ods. 3 úvodná veta znie: „Zákonný zástupca dieťaťa verejnej materskej školy, cirkevnej materskej školy alebo súkromnej materskej školy, pre ktoré je predprimárne vzdelávanie povinné, a zákonný zástupca žiaka verejnej školy, cirkevnej školy alebo súkromnej školy majú právo na úhradu cestovných nákladov na dopravu dieťaťa alebo žiaka podľa odseku 2 z obce jeho trvalého pobytu do”.
28. V § 4aa ods. 3 sa za písmeno c) vkladá nové písmeno d), ktoré znie:
„d) najbližšej súkromnej základnej školy a späť, ak v obci, v ktorej má žiak trvalý pobyt, nie je zriadená základná škola,”.
Doterajšie písmená d) až k) sa označujú ako písmená e) až l).
29. V § 4aa ods. 3 sa za písmeno e) vkladá nové písmeno f), ktoré znie:
„f) najbližšej súkromnej materskej školy a späť, ak v obci, v ktorej má dieťa, pre ktoré je predprimárne vzdelávanie povinné, trvalý pobyt, nie je zriadená materská škola,”.
Doterajšie písmená f) až l) sa označujú ako písmená g) až m).”.
30. V § 4aa ods. 3 písm. k) sa slová „a), c), e) a g)” nahrádzajú slovami „a), c), d), g) a i)".
31. V § 4aa ods. 3 písm. l) sa slová sa slová „b), d), f) a h)” nahrádzajú slovami „b, e), f), h) a j)”.
32. V § 4aa ods. 4 sa slová „písm. g)” nahrádzajú slovami „písm. i)”.
33. V § 4aa ods. 5 sa slová „písm. h)” nahrádzajú slovami „písm. j)”.
Ostatné novelizačné body v čl. I sa primerane prečíslujú.
V čl. I bod 35 znie:
„35. V § 6 ods. 1 sa slová „§ 4aa až 4e” nahrádzajú slovami „§ 4aa až 4af a § 4b až 4e”.
V čl. I sa za bod 35 vkladá nový bod 36, ktorý znie:
„36. V § 6a ods. 1 sa slová „§ 4ab až 4e” nahrádzajú slovami „§ 4aa až 4af a § 4b až 4e”."
Ostatné novelizačné body v čl. I sa primerane prečíslujú.
Odôvodnenie nebudem čítať, lebo ho už pani Kalmárová v rozprave spomínala.
V čl. III sa za bod 36 vkladá nový bod 37, ktorý znie:
„37. V § 8 sa odsek 1 dopĺňa písmenom e), ktoré znie:
„e) dodržanie princípu inklúzie a zákazu segregácie podľa osobitného predpisu.^35aa)
Poznámka pod čiarou k odkazu 35aa znie:
„^35aa) § 3 písm. f) zákona č. 245/2008 Z. z. v znení neskorších predpisov.”
Ostatné novelizačné body v čl. III sa primerane prečíslujú.
Nový bod 37 nadobúda účinnosť 1. januára 2025, čo sa primerane premietne do článku upravujúceho účinnosť.
V čl. III bode 38 sa v § 8 za odsek 6 dopĺňa odsek 7, ktorý znie:
„(7) Ak je ohrozené plnenie povinnej školskej dochádzky žiakov na území obce alebo bol školský obvod určený bez zohľadnenia skutočností podľa odseku 1, školský obvod základnej školy určí regionálny úrad školskej správy v sídle kraja. Regionálny úrad školskej správy v sídle kraja pri rozhodovaní o školskom obvode základnej školy zohľadní skutočnosti podľa odseku 1.”
V nadväznosti na doplnenie nového odseku 7 sa primerane upraví úvodná veta novelizačného bodu. (Rečníčka si odkašľala.) Pardon.
V čl. III 39. bode sa § 8a ods. 2 dopĺňa písmenom e), ktoré znie:
„e) dodržanie princípu inklúzie a zákazu segregácie podľa osobitného predpisu.^35aa)"
V čl. III v bode 96 sa § 36hn dopĺňa odsekom 3, ktorý znie:
„(3) Obce prispôsobia školské obvody základných škôl určené podľa doterajších predpisov tak, aby od školského roka 2026/2027 zohľadňovali skutočnosti uvedené v § 8 ods. 1 v znení účinnom od 1. januára 2025. Obce prispôsobia určenie spádových materských škôl tak, aby od školského roka 2026/2027 zohľadňovali skutočnosti uvedené v § 8a ods. 2 v znení účinnom od 1. januára 2025. Príspevok na dopravu patriaci žiakovi, ktorý plní povinnú školskú dochádzku na prvom stupni základnej školy alebo na druhom stupni základnej školy v školskom obvode určenom podľa predpisov účinných do 31. decembra 2024, zostáva zachovaný aj v nasledujúcich ročníkoch žiaka príslušného stupňa na tejto základnej škole.”
Odôvodnenie: Navrhujeme do zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o znení a doplnení neskorších zákonov doplniť podmienky, ktoré musí obec pri zriaďovaní školských obvodov a spádových materských školách zohľadniť a ktoré zohľadňujú aplikovateľné princípy výchovy a vzdelávania podľa školského zákona, ku ktorému sa zákon č. 596/2003 Z. z. viaže. Zákon rieši situáciu, kedy nie sú zohľadnené podmienky podľa § 8 ods. 1 iba v prípade zriadenia spoločného obvodu. Navrhujeme preto doplniť aj toto ustanovenie a dať právomoc rozhodnúť regionálnemu úradu školskej správy v sídle kraja. Zároveň navrhujeme podmienku zákazu segregácie doplniť aj do § 8a ods. 2. Prechodné ustanovenie zavádza povinnosť obciam pri stanovovaní školských obvodov zohľadniť všetky skutočnosti v § 8 ods. 1, určiť spádové materské školy podľa podmienok v § 8a ods. 2, a zavádza rovnaké podmienky už pre existujúce školské obvody a spoločné školské obvody.
9. V čl. 4. bode v § 2 písmene ab) časť vety za bodkočiarkou znie:
„pri uskutočňovaní výchovy a vzdelávania v rámci národnostného školstva musia byť súčasne splnené tieto podmienky:
1. vytváranie národnostného školstva vychádza z vôle rodičov alebo iných zákonných zástupcov detí a žiakov patriacich k národnostným menšinám,
2. dieťa alebo žiak sa zúčastňuje na výchovno-vzdelávacom procese na základe požiadavky rodiča alebo zákonného zástupcu dieťaťa alebo žiaka, pričom dostupnosť výchovno-vzdelávacieho procesu v škole alebo školskom zariadení mimo systému národnostného školstva sa zaručuje,
3. uskutočňovanie výchovno-vzdelávacieho procesu zodpovedá kvalite a úrovni vzdelávania, ktoré sa uskutočňuje na rovnakých stupňoch vzdelávania a výchovy v školách a školských zariadeniach mimo systému národnostného školstva,

34-3
4. výchovno-vzdelávací proces v národnostnom školstve sa zameriava aj na zachovanie a rozvoj kultúrnej a jazykovej identity detí a žiakov patriacich k národnostným menšinám,”.
Odôvodnenie: Navrhovateľ v bode 6 návrhu novely zakotvuje zákonnú výnimku segregácie spočívajúcu v oddelenom vzdelávaní na základe jazyka národnostných menšín odvolávajúc sa na Dohovor UNESCO o diskriminácií vo vzdelávaní z roku 1960. V podstate toto nemusím čítať, toto odôvodnenie, lebo som ho vysvetlila v rozprave.
V čl. V 14. bode v § 7 ods. 11 sa za slovo „môže” vkladajú slová „v súlade s princípmi a cieľmi výchovy a vzdelávania”.
Toto odôvodnenie už prezentovala pani Kalmárová.
V čl. V 85. bode v § 151a sa za ods. 1 vkladá nový ods. 2, ktorý znie:
„(2) Stredné školy môžu nastaviť pravidlá pre používanie komunikačných prostriedkov pre žiakov všetkých ročníkov. Stredné školy v školskom poriadku určia činnosti, priestory a časy, v ktorých bude možné obmedziť používanie komunikačných prostriedkov.''
Doterajšie odseky 2 až 4 sa primerane preznačia.
V čl. V bode 85 v § 151a ods. 2 sa za slová „odseku 1” vkladajú slová „a pravidlá podľa odseku 2” a slovo „nevzťahuje” sa nahrádza slovom „nevzťahujú”.
Odôvodnenie už tiež bolo prezentované v rozprave pani Kalmárovej.
Ďakujem za slovo. Končím rozpravu. (Potlesk.)

Ďakujem pekne.
Pozdravujem, pán minister. Áno, som za alebo teda takto, nie som za segregáciu, som za absolútnu integráciu a inklúziu, avšak v škole v Rakúsoch a aj tomu procesu, ktorý pán minister navrhuje, rozumiem. Viem, že ten problém v Rakúsoch je naozaj veľký, vychádza ten podnet pravdepodobne práve od rodičov, ktorí musia svoje deti nosiť ďaleko do vedľajšej dediny alebo mesta, alebo tie deti musia chodiť dva kilometre pešo. To mám, ja som pred chvíľou volal so zástupcami z Rakús a vysvetľovali mi ten problém, zároveň Rakúsy veľmi dobre poznám, ako to tam v tej škole funguje. O to viac budem dbať ako ten projekt, resp. tá škola, ktorú pán minister predstavuje, celý ten proces vzdelávania bude vyzerať. A budem dbať naozaj o to, aby tie deti, ktoré budú chodiť do tejto školy, dostali naozaj dôsledné vzdelanie. Oceňujem aj to, pán minister, tú povinnosť, ktorú zavádzate pre deti zahraničných ľudí, ktorí žijú na Slovensku. Ocenil by som viac, ak by ste tú povinnosť napríklad zaradili aj pre deti zo sociálne znevýhodneného prostredia pre predprimárne vzdelanie o deti od troch rokov, kde v súvislosti aj so včerajšou tlačovkou, kde ste predstavovali národný projekt, ktorý takisto oceňujem a som rád, že ste ochotný načúvať vlastne v tejto téme, avšak rovnosť pre všetkých, ako sa volá národný projekt, ktorý spúšťate, nebude riešiť ten primárny problém vo veci segregovania alebo teda zlého zaraďovania detí do špeciálnych škôl. Ja by som sa potom tejto téme rád venoval v rozprave, do ktorej sa prihlásim ústne.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pán minister niekde hovoril, že vytvorenie rómskych národnostných škôl prispeje aj k boju proti segregácii rómskych detí. Ako človek, ktorý sa roky venoval vzdelávaniu rómskych detí, však musím konštatovať, že tento prístup segregáciu len prehĺbi. Segregácia je predovšetkým otázkou prístupu k rovnocennému vzdelávaniu a príležitostiam. Ak sa deti z rómskych detí budú vzdelávať len medzi sebou, môžu strácať možnosť nadviazať kontakt a spoluprácu s ich nerómskymi rovesníkmi. To môže viesť k prehlbovaniu predsudkov a neporozumeniu medzi komunitami. Je dôležité, aby sme si uvedomili, že skutočná desegregácia si vyžaduje viac, než len zmenu formátu škôl, potrebujeme zlepšiť podmienky vo vzdelávaní, zabezpečiť kvalitných učiteľov a podporiť aktívnu spoluprácu s rodinami a komunitami. Rómske deti musia mať rovnaké príležitosti, rovnaké šance na úspech ako ich nerómski spolužiaci. Ak chce ministerstvo školstva naozaj bojovať proti segregácii, malo by sa zamerať na systémové zmeny, ktoré prinesú skutočnú integráciu a odstránia segregáciu, nie jej legitimizáciu.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo a ďakujem obom za faktické poznámky. Aj keď v tom prvom prípade neviem, Peťo, či si hovoril na mňa, alebo k pánovi ministrovi, ale to je v pohode. A ja by som len chcela povedať, že, samozrejme, že rómski rodičia v prípade Rakús budú preferovať takisto ako všetci rodičia majoritnej spoločnosti, aby ich škola, školské zariadenie bolo v čo najbližšej blízkosti pri mieste bydliska. To je úplne normálne a prirodzené. To však neznamená, že ak táto škola nie je v najlepšom záujme dieťaťa a v obci nie sú možnosti na nesegregované vzdelávanie, takže je to v poriadku a že títo rodičia majú o tom rozhodovať. A ja vám pripomínam opäť vlastne ten rozsudok, ktorý som tu čítala, kde súd skonštatoval, že sociálny status rodičom ak neumožňuje, aby posielali deti do vzdialenejších integrovaných škôl, tak je to zodpovednosť štátu a že takéto vzdelávanie je považované za segregované. A osobne ma celkom zaujal aj ten fakt, že v samotnom klube zrejme SLOVENSKA sú rozporuplné názory k tomuto.
Takže ďakujem, Anežka, za tvoj názor a za tvoju podporu.

Dobrý deň, ďakujem za slovo.
Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, hovoríme teda o vládnej novele zákona 597 a iných zákonov v rámci školskej legislatívy, ja by som na úvod povedala alebo zopakovala, znovu ozvučnila, že oceňujeme ten hlavný zámer novely, a to je teda zmena financovania materských škôl a tým aj naplnenie jedného z míľnikov plánu obnovy a odolnosti. Považujem to za veľmi pozitívnu správu a v niečom osviežujúce, že tu máme vládny návrh, ktorý teda ide v súlade s plánom obnovy a odolnosti a napĺňa jeho míľniky. Taktiež zopakujem, čo tu už aj ale odznelo, že do budúcnosti snáď sa teda podarí aj zjednotiť, viacej ešte zjednotiť to financovanie školstva, čo sa týka školských klubov detí a jedální, ale teda minimálne nateraz ide táto krajina dobrým smerom v tom, ten hlavný cieľ vedie lepšia dostupnosť predprimárneho vzdelávania pre naozaj všetky deti na celom Slovensku.
Novela vstupuje teda aj do iných zákonov v rámci školskej legislatívy a predovšetkým do školského zákona, o viacerých zmenách už hovorili moje kolegyne za poslanecký klub Progresívne Slovensko, ja sa zameriam ešte na tri témy, a zároveň na záver môjho vystúpenia prečítam tri pozmeňujúce návrhy.
Tá prvá téma sa týka umiestňovania detí z centier pre deti a rodinu, ľudovo povedané z detského domova, do školy. Predstavme si, a také prípady sa nám dejú každý jeden školský rok, keď dieťa je uprostred školského roka na základe rozhodnutia súdu vyňaté zo svojej pôvodnej rodiny alebo teda z rodiny, kde doteraz vyrastalo, a je presunuté do detského domova. Takéto prípady sú vždy veľmi závažným zásahom do života toho dieťaťa, vždy sú spojené s tým, že dieťa pravdepodobne už si prechádzalo niečím veľmi traumatizujúcim a do toho mu vojde akoby ďalší nejaký zásah osudu z jeho pohľadu, a to je to, že je, že je presunuté do detského domova. V ideálnom prípade by také dieťa, ak to je čo i len trochu možné, malo zostať vo svojej pôvodnej škole, aby aspoň v tom školskom prostredí mu boli zachované nejaké sociálne väzby a nejaká životná kontinuita, keď už sa mu teda mení to najzákladnejšie, teda ten jeho domov. Toto samé osebe by ideálne mal školský zákon akoby ujasňovať, že toto by mala byť tá primárna, primárna voľba. Ale vieme z praxe, že často tie detské domovy sú, žiaľ, relatívne ďaleko od pôvodného bydliska dieťaťa a tým pádom je nutná aj zmena školy, aby zase to dochádzanie nebolo nad rámec jeho najlepšieho záujmu. A keďže detské domovy sa dlhodobo boria s problémom, že tým deťom sa nemení trvalý pobyt, tým pádom sa im nemení školský obvod a nie vždy sú tie školy v okolí ochotné tie deti prijať a často riaditelia detských domovov nešťastne obvolávajú školy a zisťujú, kde by to dieťa malo chodiť, tak bol do zákona teraz navrhnutý, ide sa prijať nový odsek, ktorý hovorí vyslovene o tom, že keď je dieťa v detskom domove, tak ho musí prijať najbližšia škola. Problém je v tom, že nie vždy najbližšia škola je tá škola v najlepšom záujme. Je nevyhnutné, aby pri výbere školy pre takéto dieťa sa naozaj zohľadňovali všetky faktory, nie iba tá blízkosť k detskému domovu, ale napríklad to, aké malo to dieťa doteraz vyučovací jazyk. A to sa týka už aj predškolákov, si predstavme troj-, štvorročné deti, ktoré sú z rodín s maďarským materinským jazykom, chodilo do maďarskej škôlky, po slovensky teda ešte poriadne ani nevie a nielenže sa teda presúva do detského domova, ale ešte aj tá škôlka, vlastne ten detský domov mu musí vybrať tú najbližšiu, ktorá môže byť slovenská.
Úplne najdôležitejšie je však toto zachovanie kontinuity pri stredoškolákoch. A toto je téma, ktorá sa nám v školskom zákone opakuje a týka sa napríklad aj detí v reedukačných centrách, o tom tu ešte, o tom tu ešte dneska bude reč, že my potrebujeme prihliadať na to, aby dieťa, ktoré si vybere nejakú, aby malo možnosť na výber strednej školy podľa toho, čo ho zaujíma, na čo má talent, v čom sa chce v budúcnosti živiť. Veď práve ako tieto deti veľmi často nepokračujú na vysokú školu a práve tá stredná škola je to, kde môžu získať kvalifikáciu, z ktorej potom celý život budú čerpať a vďaka ktorej budú úspešní na trhu práce, alebo práveže sú donútení vybrať si hocaký odbor, ktorý im vôbec nemusí vyhovovať, ledva-ledva potom dokončia povinnú školskú dochádzku, často nedokončia ani výučný list, alebo síce dokončia, ale nemajú žiaden záujem v tom odbore pokračovať v profesii a vlastne sa to s nimi ťahá už potom ďalej aj na pracovný trh.
Práve preto sme presvedčení a konkrétne na tomto pozmeňováku som pracovala s kolegyňou Petrík, ktorá sedí aj vo výbore pre sociálne veci, konzultovali sme ho aj s odborníkmi, konzultovali sme ho aj s ministerstvom sociálnych vecí a naozaj sme presvedčené, že by bolo lepšie, keby sa pri tom výbere školy pre deti, ktoré sú umiestnené v detských domovoch, nezohľadňovala iba tá blízkosť k detskému domovu, ale aj to, aby to bolo v nadväznosti na doterajšiu vzdelávaciu dráhu dieťaťa.
Čiže prvý pozmeňujúci návrh, ktorý budem čítať, sa týka práve týchto odsekov a je zameraný na to, aby deti, ktoré už teraz majú sťaženú životnú dráhu, lebo boli vyňaté zo svojej rodiny, museli odísť do detského domova, aby aspoň v tej vzdelávacej dráhe sa im zabezpečila čo najväčšia kontinuita a tým pádom aj čo najlepšia príprava na trh práce.
Prejdem teraz na druhú tému, pozmeňujúce návrhy budem čítať na záver, a tu prinášame doplňujúci návrh, ktorý vychádza z veľmi konkrétneho prípadu a z praxe, ktorá sa vlastne ukázala v uplynulých mesiacoch.

42-2
Ide o prípad devätnásťročnej žiačky, ktorá pred približne piatimi rokmi mala ťažký úraz, po ktorom zostala ležiaca. Je to žiačka bystrá, so záujmom, ktorá má záujem sa vzdelávať, ale vzhľadom na jej zdravotný stav je pre ňu nevyhnutné vzdelávať sa doma, kde má na to uspôsobenú posteľ, kde teda je ležiaca a popri tom vie fungovať, učiť sa cez online, vie písať a naozaj sa, naozaj sa veľmi, veľmi bdelo zaujíma o to, čo sa v škole učia. Táto žiačka nastúpila po základnej škole na gymnázium pre deti s telesným postihnutím, kde zároveň ale mala individuálny vzdelávací program, ktorý jej teda umožňoval vzdelávať sa z domu. Celé štyri roky gymnázia absolvovala vzdelávaním sa z domu, pripájala sa online na hodiny, keď to nebolo možné, tak jej mama nosila učebnice, absolvovala jednotlivé skúšky online a potom prišla do maturitného ročníka a zrazu im škola povedala, že oni jej nevedia zabezpečiť maturitnú skúšku, pretože na to by musela prísť do školy, lebo maturitná skúška, a teda hlavný problém je v tej externej maturitnej skúške, sa musí konať v priestoroch školy. Taký bol výklad zákona doteraz a taký bol aj v minulosti výklad zákona z ministerstva školstva.
To znamená, že napriek tomu, že táto žiačka sa veľmi poctivo učila celé štyri roky gymnázia, zrazu na konci štvrtého ročníka zistila, že nemôže maturovať. A naozaj v riadnom maturitnom termíne minulý školský rok nezmaturovala, čo zároveň jej zabránilo v tom, že sa vlastne nestihla prihlásiť na vysokú školu, lebo ona teda napriek tomu, že zatiaľ stále je ten jej zdravotný stav taký, že musí ležať doma, tak by chcela si vybrať vysokú školu, ktorá jej to umožní a chcela by pokračovať aj na štúdiu na vysokej škole. Jej mama je veľká bojovníčka a zasadila sa, naozaj kontaktovala všelikoho možného aj nemožného v tejto krajine a snažila sa nejakým spôsobom dovolať pomoci. Komunikovala a potom cez leto aj so mnou, aj s kolegyňou Veslárovou a nakoniec sa nám aj teda cez komunikáciu s ministerstvom školstva podarilo nájsť riešenie a ja veľmi oceňujem, že ministerstvo školstva nakoniec dalo usmernenie, aby z danej školy vycestovala maturitná komisia, a teda v náhradnom termíne v septembri jej bolo umožnené zložiť maturitnú skúšku doma. Zmaturovala veľmi dobre aj v tej externej časti, kde sa to naozaj objektívne vyhodnocuje pre všetkých žiakov, aj potom v internej časti, teraz už len čaká na maturitné vysvedčenie. Žiaľ, teda hovorím, na vysokú školu sa nestihla v tomto roku prihlásiť, ale má záujem pokračovať na vysokej škole v budúcom roku.
Problém je, že ten školský zákon je v tejto veci naozaj nejednoznačný, lebo ten školský zákon hovorí, že maturitná skúška sa skladá, a je tam potom časť vety, že v škole, v ktorej sa maturitná skúška skladá. A tieto dve slovíčka "v ktorej" doteraz vždy boli interpretované tak, že sa to teda musí konať v danej škole. A bol, odznel prísľub zo strany ministerstva školstva, že sa to bude riešiť vo vyhláške, ktorá upravuje jednotlivé možnosti úpravy maturitnej skúšky pre žiakov s rôznym zdravotným znevýhodnením. Napriek tomu máme s kolegyňou Veslárovou za to a aj sme to komunikovali ministerstvu, že ten súčasný výklad, teda to súčasné znenie zákona považujeme za mätúce v tejto veci a že pokiaľ sa nezmení zákon, tak vlastne aj to znenie vyhlášky by mohlo byť spochybniteľné, lebo ten zákon neni jednoznačný.
Práve preto teda druhý pozmeňujúci návrh, ktorý budem čítať, sa týka práve tej možnosti a toho práva na maturitu z domu, lebo sme presvedčené, že práve týmto deťom a zase hovoríme o deťoch, ktoré už aj tak sú nejakým spôsobom v sťaženej životnej situácii, a mali by sme ako spoločnosť, ako vzdelávací systém, oceňovať, že aj v tej sťaženej životnej situácii majú veľký záujem vzdelávať sa, majú veľký záujem pokračovať vo svojej vzdelávacej dráhe a mali by sme im čo najviac uľahčiť práve to, aby mohli pokračovať a v školskom zákone je to zrovna tá otázka tej maturity. Plánujeme sa potom s kolegyňou Veslárovou pozrieť v tomto zmysle aj na vysokoškolský zákon, keďže sme v kontakte aj s tou mamou, ktorá to teraz veľmi aktuálne rieši, že kam sa bude môcť to dievča prihlásiť na vysokú školu, tak budeme, budeme aj o tom s nimi hovoriť.
Posledný pozmeňujúci návrh predkladáme s kolegami z opozičnej SaS s pánom Ledeckým a s pani Marcinkovou, čiže tam ešte viacej k tejto téme ma doplní kolega Ledecký, ale ja na záver môjho vystúpenia, pozerám čas, dobre, prečítam pozmeňujúci návrh a je to návrh, ktorý už raz v podobnom znení odznel v tomto pléne práve od kolegov Ledeckého a Marcinkovej a týka sa zlepšenia fungovania špeciálnych výchovných zariadení a konkrétne zlepšenia fungovania reedukačných centier, ktoré patria medzi tieto špeciálne výchovné zariadenia.
Približne pred pol rokom, možno aj viac, pred trištvrte rokom istý čas v tejto krajine silno rezonovala tá téma reedukačných centier, niekoľko týždňov to bolo alebo možno niekoľko dní to bola spoločenská téma, veľa sa o tom hovorilo aj v médiách, aj ja som vtedy bola, bola v televízii, s viacerými kolegami sme o tom hovorili a aj vtedy sme hovorili, že to je iba špička ľadovca problémov. To, samozrejme, nie je problém, ktorý by tu zrazu vznikol. Je to dlhodobý problém, je to jedna z tých oblastí, ktoré sú v školstve dlhodobo zanedbané, ale keď sa bavíme o právach detí a keď sa bavíme obzvlášť o deťoch, ktoré sú nejakým spôsobom v ťažkej životnej situácii a na základe, znovu, rozhodnutia súdu väčšinou alebo nejakých životných okolností museli opustiť svoj domov a sú umiestnené v špeciálnych výchovných zariadeniach, napríklad v reedukačných centrách, tak by malo byť v najlepšom, v najväčšom záujme našej spoločnosti, aby práve tieto deti dostali tú najlepšiu podporu a aby sa akoby ten, tá zlá životná dráha, na ktorú sa dostali, zlepšila, zmenila a aby mali tú podporu, z ktorej potom budú môcť neskôr v živote čerpať.
Táto novela prináša niekoľko skôr drobnejších zlepšení v oblasti reedukačných centier a špeciálnych výchovných zariadení, tie oceňujeme. Zároveň prišiel prísľub, že tejto téme sa chce ministerstvo komplexne venovať v ďalšej novele. Myslíme si však, že je to jedna z tých tém, kde akoby už dávno meškáme ako spoločnosť a jedna z tých vecí, ktoré by sa mohli už teraz zlepšiť, je zmena rady škôl. Lebo rada školy je akoby ten orgán, ktorý nejakým spôsobom má dozerať na to, čo sa v tej, v tom centre deje. My vieme z tej správy, ktorá prišla od Generálnej prokuratúry, že dochádzalo k násiliu medzi deťmi, ale aj od niektorých zamestnancov, že dochádzalo až k sexuálnemu násiliu medzi chovancami, že často nebol dodržaný zákon, že mnohé tie podmien... že zamestnanci nespĺňali kvalifikačné predpoklady, že priestory nespĺňali hygienické predpoklady, akoby množstvo a množstvo nedostatkov a áno, keď už sa také niečo odhalí, tak koná Generálna prokuratúra alebo vie konať Štátna školská inšpekcia. Ale my potrebujeme, aby ten dohľad nad tým, čo sa tam deje, bol priebežný a bol akoby priamo v tom systéme. A práve preto navrhujeme, aby sa zmenila tá rada škôl, ktorá už aj v minulosti bola širšia, ktorá už aj v minulosti zahŕňala iných členov, externých, ale v súčasnej právnej úprave sú v nej iba zamestnanci a zástupcovia zriaďovateľa a toto považujeme za nedostatočné, lebo prax ukázala, že naozaj nie všade bola splnená táto funkcia tejto, tejto kontroly a že my tam potrebujeme dostať ľudí aj z vonkajšieho priestoru. Budem čítať ten pozmeňovák, ale navrhujeme tam ľudí aj zo samosprávy, aj zo sociálnej kurately práve preto, lebo to sú deti, ktoré teda boli vyňaté z rodiny a sú zároveň pod dohľadom sociálnej kurately a myslíme si, že toto je jedna z tých vecí, ktoré, pri ktorých by nebolo treba pol roka čakať, ale bolo by možné ju zmeniť už teraz a prispela by k tomu, aby sa priebežne zvyšovala, zvyšovala tá kvalita a predovšetkým vôbec sa dodržiaval zákon vo všetkých špeciálnych výchovných zariadeniach. Ďakujem pekne.
Na záver teda krátke zhrnutie. Celkovo vládnu novelu ako celok vnímame ako, ako krok správnym smerom, teda hlavne v oblasti tej zmeny financovania a zmien v zákone 597. V tom školskom zákone vidíme aj tu v pléne, aj to bolo vidno na školskom výbore, že je tam viacero kontroverzných bodov alebo body, ktoré by sa mohli ešte viacej, viacej vylepšiť. My by sme k tomu radi prispeli aspoň cez tieto tri pozmeňovacie návrhy. Zároveň teda počítame s tým, že ten zákon sa v tomto školskom roku, školský zákon, teraz myslím dva-štyri-päťka, sa v tomto školskom roku bude, bude znovu otvárať a keď nie teraz, tak budeme na tieto témy apelovať znovu.
Ďakujem pekne, končím vystúpenie a idem prečítať pozmeňujúce návrhy. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Gašpar, Tibor, podpredseda NR SR
Pozastavte čas, prosím vás, pani poslankyni. Nech sa páči, môžete pokračovať.

Gažovičová, Tina, poslankyňa NR SR
Ďakujem.
Doplňujúci návrh poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Tiny Gažovičovej a Veroniky Veslárovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 400.
Vo vládnom návrhu zákona navrhujeme toto doplnenie:
V čl. V sa za bod 54 vkladá nový bod 55, ktorý znie:
„55. § 76 sa dopĺňa odsekom 7, ktorý znie:
„(7) Ak sa žiak vzdeláva podľa individuálneho vzdelávania podľa § 24, ods. 2. písm. a) a z dôvodu svojho zdravotného stavu sa nemôže zúčastniť konania maturitnej skúšky v priestoroch školy, škola na základe písomnej žiadosti zákonného zástupcu neplnoletého žiaka alebo na základe písomnej žiadosti plnoletého žiaka a na základe vyjadrenia všeobecného lekára pre deti a dorast zabezpečí konanie maturitnej skúšky elektronickou formou alebo osobnou formou v inom ako školskom prostredí."
Ostatné novelizačné body v čl. V sa primerane prečíslujú."
Pokračujem druhým pozmeňovacím návrhom.
Pozmeňujúci návrh poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Tiny Gažovičovej a Simony Petrík k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 400.
Vo vládnom návrhu zákona navrhujeme tieto zmeny:
V čl. V bod 36 znie:
„36. V § 28d ods. 1 sa na konci pripája táto veta: „Dieťa, ktorému sa poskytuje starostlivosť v centre pre deti a rodiny, 32ab) na základe žiadosti príslušného orgánu miestnej štátnej správy v školstve prijme prestupom riaditeľ materskej školy, ktorej výber zohľadnil najlepšiu dostupnosť k organizačnej súčasti centra pre deti a rodiny, v ktorej sa dieťaťu poskytuje starostlivosť pobytovou formou na základe rozhodnutia súdu, a nadväznosť na predošlú predškolskú dochádzku dieťaťa."
V čl. V bod 39 znie:
„39. V § 31 sa za odsek 1 vkladá nový odsek 2, ktorý znie:
„(2) Žiaka, ktorému sa poskytuje starostlivosť v centre pre deti a rodiny, na základe žiadosti príslušného orgánu miestnej štátnej správy v školstve prijme prestupom riaditeľ základnej školy, ktorej výber zohľadnil najlepšiu dostupnosť k organizačnej súčasti centra pre deti a rodiny, v ktorej sa dieťaťu poskytuje starostlivosť pobytovou formou na základe rozhodnutia súdu, a nadväznosť na predošlú školskú dochádzku žiaka."
Doterajšie odseky 2 až 5 sa označujú ako odseky 3 až 6."
V čl. V bod 40 znie:
„40. V § 35 sa za odsek 6 vkladá nový odsek 7, ktorý znie:

42-3
„(7) Žiaka, ktorému sa poskytuje starostlivosť v centre deti a rodiny, na základe príslušného, na základe žiadosti príslušného orgánu miestnej štátnej správy v školstve, po úspešnom vykonaní rozdielovej skúšky, prijme prestupom riaditeľ strednej školy, ktorej výber zohľadnil najlepšiu dostupnosť k organizačnej súčasti centra pre deti a rodiny, v ktorej sa dieťaťu poskytuje starostlivosť pobytovou formou na základe rozhodnutia súdu, a nadväznosť na predošlú školskú dochádzku žiaka."
Doterajší odsek 7 sa označuje ako odsek 8."
A ešte tretí pozmeňujúci návrh.
Doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Vladimíra Ledeckého, Tiny Gažovičovej a Vladimíry Marcinkovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 400.
Vo vládnom návrhu zákona navrhujeme tieto doplnenia:
1. V čl. III sa za bod 89 vkladajú nové body 90 a 91, ktoré znejú:
„90. V § 25 ods. 6 písm. c) sa vypúšťajú slová „špeciálnom výchovnom zariadení".
91. V § 25 sa za ods. 6 dopĺňa písm. d), ktoré znie:
„d) v špeciálnom výchovnom zariadení sú traja zvolení zástupcovia pedagogických zamestnancov, jeden zvolený zástupca ostatných zamestnancov, štyria delegovaní zástupcovia zriaďovateľa, jeden zástupca sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately delegovaný orgánom sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, jeden zástupca samosprávy delegovaný starostom obce v územnom obvode ktorého sa špeciálne výchovné zariadenie nachádza, a jeden zástupca delegovaný Výskumným ústavom detskej psychológie a patopsychológie spomedzi zamestnancov alebo spomedzi kandidátov navrhnutých občianskymi združeniami a neziskovými organizáciami poskytujúcimi všeobecne prospešné služby v oblasti presadzovania ochrany práv detí."
Ostatné novelizačné body v čl. 3 sa primerane prečíslujú."
Nové body 90 a 91 nadobúdajú účinnosť 1. januára 2025, čo sa primerane premietne do článku upravujúceho účinnosť.
2. V čl. III bode 96 sa § 39hn dopĺňa ods. 3, ktorý znie:
"(3) Členstvo zvolených zástupcov v rade školy v špeciálnom výchovnom zariadení, ktoré vzniklo do 31. decembra 2024, zaniká najneskôr k 1. marcu 2025. Noví členovia rady školy v špeciálnom výchovnom zariadení musia byť zvolení alebo delegovaní do 28. februára 2025. Ich funkčné obdobie začína plynúť v deň nasledujúci po ich zvolení alebo delegovaní. Na prvom ustanovení rady školy v špeciálnom výchovnom zariadení, ktoré zasadne po 1. marci 2025, si jej členovia žrebom určia 6 členov, ktorých funkčné obdobie sú štyri roky. Funkčné obdobie ostávajúcich členov rady školy je dva roky."
Ďakujem, skončila som.

Ďakujem pekne, pán podpredseda.
Dovoľte mi, aby som podľa rokovacieho poriadku Národnej rady z dnešnej hodiny otázok ospravedlnil neprítomných členov vlády a oznámil ministrov poverených ich zastupovaním. Neprítomný je podpredseda vlády a minister životného prostredia Tomáš Taraba, zastupuje ho minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Juraj Blanár.
Ďalej je neprítomný minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Richard Takáč, zastupuje ho minister Juraj Blanár.
Neprítomný je minister vnútra Matúš Šutaj Eštok, zastupuje ho minister školstva, výskumu, vývoja a mládeže Tomáš Drucker.
A rovnako zastupuje ministerku kultúry Slovenskej republiky Martinu Šimkovičovú minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Juraj Blanár.
A neprítomní sú aj členovia vlády, ktorým neboli položené žiadne otázky, a to je podpredseda vlády a minister obrany Robert Kaliňák, podpredsedníčka vlády a ministerka hospodárstva Denisa Saková, minister financií Ladislav Kamenický a minister cestovného ruchu a športu Dušan Keketi.
Pán podpredseda, som pripravený v stanovenom časovom limite odpovedať na otázky poslankýň a poslancov.
Ďakujem pekne.