33. schôdza

Pán poslanec, ale toto už zdvihlo zo stoličky aj mňa, toto vaše vystúpenie. A budem rád, keď budú počúvať aj kolegovia z opozície, pretože ja odkedy som sem nastúpil, pán poslanec, tak verejne deklarujem, že moje dvere k dôležitým zákonom sú vždy otvorené. Však? A vy tu potom prídete, vystúpite, samotného zákona sa nedotknete že takmer vôbec, pýtate sa tu otázky. Verte tomu, že tie otázky, ktoré vy ste položili, boli do detailu prerokované so samosprávnymi krajmi, so ZMOS-om, s úniou miest, s odbornými komorami, so všetkými, ktorých sa to týka. Na tom obsahu je odborná zhoda. Zaujímavé, že kolegovia z opozície, aj z opozície využívajú priestor na diskusiou aj so mnou a častokrát ja ich názory aj počúvam a reflektujem, aj k tomuto zákonu, a potom sem prídete vy, ktorý ste neprejavili za celý ten čas ani sekundu záujmu o tento zákon a spustíte tu celý rad otázok, na ktoré keby ste mali naozajstný záujem o tú reformu, naozajstný, tak ich máte dávno zodpovedané. Napríklad včerajší výbor, boli ste tam? (Reakcia z pléna.) Prosím? Bol tam jeden poslanec, ktorý bol v zápche. Boli ste tam? Keby ste mali záujem, tak ten výbor otvoríte a o tom rokujete. Keby ste mali o to záujme, tak celý tento priestor posledných dní a týždňov využijete na to, aby ste sa zaujímali. Len to by ste museli mať reálny záujem a nie iba priestor, aby ste sem prišli a postavili celý rad otázok, ktoré napríklad, áno, aj s predstaviteľmi opozície je dávno vydiskutovaných. A poďme sa baviť o obsahu, poďme sa baviť, ako to vylepšiť. Ale drvivá väčšina tých téz, ktoré ste tu vy teraz postavili, ja neviem, či to robíte kvôli tomu aby ste si to dali na facebook alebo na čo, ale tie otázky sú dávno zodpovedané. A sú v zhode so ZMOS-om, s úniou miest, s krajskými s odbornými spoločnosťami prediskutované. Ja nehovorím, že na všetko máme súhlas. Ale je to oddiskutované, áno, aj s opozíciou. Takže toto beriem ako naozaj pokrytecké vystúpenie, pán poslanec, napriek tomu, že vás rešpektujem.
Ďakujem.

Ja, pán minister, absolútne rešpektujem, čo povedal teraz aj pán predsedajúci. Priestor je na výbore diskutovať. Vy tlačíte niečo v skrátenom legislatívnom konaní, vaši poslanci. Keď je to také dôležité, vaši koaliční poslanci na ten výbor ani neprídu, ani neprišli, aby ho otvorili. Je to tak dôležité, že ani neviete si zabezpečiť poslancov, aby prišli na skrátené legislatívne konanie na výbor a nevedeli ste ho otvoriť. Na ten výbor ste vy osobne tiež neprišli. Posielate tam väčšinou štátneho tajomníka. Ja chápem, že ste zaneprázdnený, ale potom mne vyčítať, že či tu mám priestor. Ja tu nemám, ja tu zastupujem nejakých občanov. Ja tu zastupujem zdravotníkov, ktorí mi píšu, rozprávajú sa a oni chcú, aby tu bola verejná diskusia, aby tieto otázky, ktoré tú kladiem, aby tu boli verejne. A ja zároveň aj v tej rozprave, vnímam to trošku od vás neférovo, pretože ja v tej rozprave som vás zároveň pochválil, že za tieto veci, ktoré som tu ja dal tie otázky, chcel som, aby to zaznelo verejne, ale ja som vás za to pochválil, že to sú veci, za ktoré ja viem zahlasovať. Ale tú verejnú otázku, ktorú vám dávam najčastejšie, a tú sme nemali zodpovedanú finálne, ani nám nebolo poskytnutá, je, že chceme vidieť tú sieť. A chcem vedieť, čo sú tie výhrady pána Tarabu, čo sú výhrady pána Tarabu. Prečo to zdržalo sa. Však normálne nám povedzte, prečo sem nepríde pán Taraba, prečo nám nepovie, čo boli výhrady pána Tarabu, prečo nám nepoviete, a čo tá najväčšia výhrada, čo som vám aj spomínal predtým. Čo sú tie pozmeňovacie návrhy, čo znamenajú, ktoré prídu. Ak nám viete, ak mi viete teraz zaručiť, že dobre, skrátené legislatívne konanie je pre, idete v skrátenom legislatívnom konaní, máte to všetko prediskutované so sektorom, s mestami a už neprídu žiadne pozmeňovacie návrhy, tak to aj z môjho pohľadu potom mení trošku tú optiku, ako s vami diskutovať. Ale ak vy niečo prediskutujete so zdravotníkmi, s mestami, so samosprávami, s odbornými združeniami a potom sem našvácate množstvo pozmeňovacích návrhov, ktoré výrazne menia tú reformu, tak načo ste mali tú diskusiu, keď vlastne vy ste s nimi diskutovali o niečom inom, čo tu v tom parlamente vlastne úplne sa zmení, zdegeneruje a vlastne nebudeme vedieť a bude to ovplyvňovať výrazne tú reformu. Tak tú diskusiu potom potrebujete urobiť ešte raz verejne tu.

Toto zariadenie nejako nefunguje. Som hlasoval dokázateľne a ma vykázalo, že som nehlasoval, ale dobre.
Ja len toľko. My sme na výbore boli, naozaj nenecháme sa do tohto vtiahnuť. Ja som bol predseda zdravotníckeho výboru minulé volebné obdobie. Pán minister, poslanci, ktorí tuná teraz sedia, prišli, nakukli do výborovej miestnosti, nebola tam uznášaniaschopná väčšina vládnych poslancov, odišli preč a nechali výbor neuznášaniaschopný. To isté sa stalo teraz. My sme tam boli, táto procedúra prebehla, pretože ste si nevedeli zabezpečiť dostatok vlastných poslancov a následne sme vošli do výborovej miestnosti a o zákone sme diskutovali, samozrejme, bez vás.
Tiež chcem povedať, že vy síce diskutujete, ale pozrite sa, čo jedna komora napísala o tom vašom diskutovaní: „Je nám veľmi ľúto, že pán minister Šaško, ktorý na osobnom stretnutí v decembri pôsobil ako dôveryhodný zástupca ľudu vo verejnej funkcii, nedostal svojmu slovu a nezabezpečil, aby ním riadení ministerskí úradníci dodržali dohodu. Nedodržiavanie dohôd zo strany konkrétnych osôb na ministerstve zdravotníctva však nie je prekvapivé. Poznáme ho my i ostatné zdravotnícke komory z minulosti. Úradníci v štátnej správy by tu mali byť pre riešenie potrieb všetkých občanov, nielen im blízkym ľuďom."
Takže toľko práve z listu, ktorý sme dostali od Slovenskej komory psychológov aj k ďalšiemu zákonu, ktorý tu budeme prerokovávať.

Chcem potvrdiť slová pána ministra. O záchrannej službe sme diskutovali skoro pol roka. Dokonca s pánom poslancom Majerským sme boli niekedy ešte v decembri, ak si to dobre pamätám, spolu aj v televízii aj so ZMOS-om. Takže ešte raz, toto sú proste absolútne, absolútne scestné veci. Ja ešte raz vravím iba to, že nerozprávali ste vôbec k tomu zákonu a to je podľa mňa absolútne katastrofálne.
A k výboru. Neboli ste na výbore, to nevravte, že ste boli, výbor som tam nechal iba preto, aby ste sa niečo mohli aspoň spýtať, to je jasné. A všetci zástupcovia koalície, ktorí sú v súčasnosti vo výbore zdravotníckom, tam boli. Že tam neni ešte ten jeden z tých nových poslancov, ktorý prišiel, to je síce pravda, ale keď vás to tak zaujíma, presne ako vravel pán minister, tak sme tam mohli prísť a otvoriť ten výbor a mohli sme o tom rozprávať. Tak prosím, prosím.
A druhé čítanie je k tomu, aby sa dávali pozmeňujúce návrhy. Čo sú toto za reči, že ktoré vravia, že prídu sem pozmeňujúce návrhy. Tak potom nerobme druhé čítanie nikdy v živote. Načo to je, toto sú, proste to tak ide úplne mimo a pritom je to tak dôležitý zákon. Tak ja dúfam aspoň, že kolegovia z KDH k tomu povedia pár slov, ktoré budú mať zmysel.

Ja by som sa chcel naopak zastať kolegu Dvořáka, lebo my sme parlamentná demokracia. Ja si myslím, že on má právo vystúpiť a právo majú to vidieť aj občania. Lebo občania nevideli, čo ste vy rozprávali so ZMOS-om a s ostatnými komorami a tak ďalej. A možno aj keď sú niektoré otázky nie celkom adresné a nie celkom, ktoré sa vám páčia, tak si myslím, že je to úplne legitímna práca poslanca, aby tieto otázky kládol.
Ja som v jeho vystúpení videl naozaj viaceré veci, ktorá sa dotýkajú aj tej linky stošestnásť, stosedemnásť, pýtal sa aj na to výberové konanie. Ja som to nevidel, že to je scestné a myslím si, že doteraz sme mali korektnú diskusiu, debatu aj s pánom predsedom zdravotníckeho výboru, aj s pánom ministrom. Tak ja by som vás poprosil všetkých, aby sme zostali v tej korektnej rovine a nešli do tej osobnej.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, aby sme naozaj v tejto diskusii prešli prve k tej odbornej časti, lebo tá je kľúčová, ja som to aj v tom prvom skrátenom čítaní vlastne vytkol, že táto téma naozaj nemala mať takúto krátku diskusiu, naozaj o tej záchranke sme mali rozprávať skoro už štvrtý mesiac, pán minister Taraba sa rozhodol inak a dnes musíme prebehnúť za kratšie obdobie, v podstate za 24 hodín bude schválený zákon o záchrannej zdravotnej službe, na ktorom sa robilo skoro viac ako osem rokov. Pracoval na ňom naozaj tím odborníkov, ktorým ide o pacienta. O tom by mala byť dnes tá diskusia, mala byť o pacientovi a o tom, kto ho príde zachrániť, keď dostane infarkt, cievnu mozgovú príhodu, bude mať dopravnú nehodu, jeho dieťa prestane dýchať alebo príde jeho manželke zle. S tým všetkým, s týmito všetkými výjazdami sa stretávajú dennodenne záchranári, ľudia po celom Slovensku, hrdinovia, lebo ich inak neviem nazvať, sú to hrdinovia tejto doby, ktorí keď v súlade s tým, čo teraz, kde momentálne som a čo tu momentálne riešime, že to len trošku na premostenie, že ľudia, ktorí v skafandroch ešte na začiatku pandémie bez rúšok, lebo tento štát im ani rúška nevedel zabezpečiť, bojovali proti infekčnému ochoreniu COVID-19 a mnohí z mojich kolegov sa nakazili a zomreli. Štát ich nijak neodškodnil, tých ľudí, a napriek tomu do tej sanitky každý deň sadali, kde bežní ľudia, bežní ľudia sa báli ísť do obchodu, báli sa ísť nakupovať, báli sa navštíviť svojich príbuzných. A záchranári nasadli do sanitky a šli zachraňovať ľudské životy. Dnes táto vláda má splnomocnenca, ktorý vyšetruje pandémiu a hovorí, že COVID-19 v podstate tu ani nebol pomaly a že tí, ktorí sa očkovali sú kukurice. Tak sme dopadli.
Tí ľudia, zopakujem ešte raz, lebo to súvisí s tým, tí ľudia si zaslúžili po tých rokoch, lebo táto reforma záchrannej zdravotnej služby bola aktualizovaná pred viac ako 18 rokmi, si zaslúžili zmenu, ktorá mala dnes, aj dnes v parlamente prísť a mala im zlepšiť prácu, mala by zlepšiť efektivitu, aby tí záchranári pri pacientoch, lebo bavme sa stále o pacientoch, aby boli včas, aby naozaj sme ľudí, ktorí sú v ohrození života, zachránili, aby mali naozaj šancu, aby to nebolo, ako to funguje dnes, že pacient, ktorý má infarkt, mozgovú príhodu, je v bezvedomí, čaká na záchrannú službu viac ako 20 minút, lebo ten systém je neefektívny, nefunguje dobre a paradoxne na tom najhoršie je to, že ten systém je jediný funkčný v zdravotníckom systéme ako-tak, to treba aj z tohto miesta povedať, že záchranná zdravotná služba je jediný funkčný systém, ktorý funguje. Lebo dnes, keď si zavoláte stopäťdesiatpäťku, tak tá záchranka k vám príde. Ale my sme tak postúpili, na to sme tlačili, aby sme naozaj riešili, že kto v tej sanitke bude sedieť, ako rýchlo vie byť lekár pri pacientovi a ako skôr vieme zachrániť tých ľudí, lebo je najdôležitejší ten kvintet do ôsmich minút pri život ohrozujúcich stavoch. Ak naozaj záchranári prídu do tých ôsmich minút, pacient má obrovskú šancu prežiť a vrátiť sa, to je kľúčové, úloha záchrannej zdravotnej služby, aby sa pacient v ohrození života vrátil späť k svojej rodine.
To je to, o čom záchranná zdravotná služba, táto diskusia mala byť dnes o tom, o tom mala byť diskusia, o tom sme sa mali tu dnes baviť, mali sme riešiť to, že tá záchranná zdravotná služba je tu kľúčový faktor a kľúčové ohnisko v záchrannej zdravotnej službe, kľúčové na ministerstve zdravotníctva. Je to síce len tritisíc ľudí, ktorí dennodenne zachraňujú ľudské životy, ale sú kľúčoví, bez nich neviem spraviť nič. Pri každom jednom nešťastí, hromadnom, krízovom, ktoré táto krajina mala, sa vždycky spoľahla na záchrannú zdravotnú službu a tí muži a tie ženy dennodenne nasadzujú svoj život. Ale táto diskusia sa dnes zvrhla na biznis, to mi na tom tu vadí, že sa zvrhla na biznis, na neodborné veci.
Ja budem dnes hovoriť o tých dobrých veciach v tej reforme, o tých, ktoré sú kľúčové, a preto si myslím, že zlepšia, a budem to hovoriť za vás, pán minister, budem to hovoriť za vás (povedané s pobavením), lebo s veľa vecami, ktoré v tej reforme sú, súhlasím. Bez politického trička teraz, súhlasím s vecami, ktoré tam sú. Súhlasím s tým, že na Slovensku vznikne systém rendez-vouz, lebo je kľúčový, aby lekár, lekár, ktorých máme naozaj málo a sú to, to základné ohnisko pre tých najťažších pacientov, ktorých majú, pri dopravných nehodách, infarktoch, cievnych mozgových príhodách, keď pacient potrebuje zaintubovať, uspať, aby tam ten lekár bol, aby ten systém sa zefektívnil a konečne sa to podarilo, že na Slovensku už máme tri posádky a vzniknú ďalšie na základe tej reformy, kde lekár so záchranárom na osobnom aute príde včas k pacientovi a bude hlavne efektívne využitý. To je ten hlavný bod, ktorý kvitujem v tej reforme záchrannej zdravotnej, že vzniknú nové posádky rendez-vouz, ktoré sú bežné v západnej Európe. My sme sa tomu dlhé roky bránili, v Čechách to je 30 rokov, aby ste pochopili, pražská záchranka má 30 rokov rendez-vouz a stále ten systém zlepšujú a zefektívňujú.
Takisto aj vy, aby sme pochopili, lebo častokrát sa v médiách hovorí, že tento systém je postavený, že lekár keď nepríde k pacientovi, že pacient zomrie a všetky tieto veci. Tento systém je postavený na záchranároch, dve tretiny posádok na Slovensku, aby ste si to vedeli predstaviť, dve tretiny posádok sú posádky bez lekára. Sú to kvalifikovaní vysokoškolsky vzdelaní ľudia, ktorí vedia riešiť všetky život ohrozujúce stavy a vy častokrát ani neviete, že keď vám príde posádka, či to je posádka s lekárom alebo bez lekára, tak sú kvalifikovaní, tak sú kvalitní tí ľudia a vedia naozaj riešiť najťažšie situácie, aké im život alebo ten život tomu pacientovi priniesol.
Čiže vznikne, budeme mať posádku RLP, budeme mať posádku rendez-vouz, budeme mať posádku RZP, vznikne kombinovaná posádka, ktorá je takisto bežná, to hovorím, aby to pochopili ľudia, bežná v zahraničí, v Českej republike to tiež tak majú. Tým, že je nedostatok lekárov a nie všetky posádky sú využité tak, aby boli využité, tak lekár bude iba cez deň v 12-hodinovej službe a večer bude posádka RZP, je to tzv. kombinovaná RLP/RZP. Vznikne nám nová posádka ambulancia, ambulancie špecializovanej prepravy. Hľadali sme riešenie, ja poviem takisto, že nie som s týmto riešením úplne stotožnený, ale je to momentálne jediné funkčné, ktoré máme. My máme prevozovú službu, ktorá, ktorú nevie operačné stredisko riadiť. Prevozová služba nám rieši pacientov, ktorých prevážame medzi nemocnicami, a táto posádka, ktorých nebude asi veľa, neviem ešte, aký bude záverečný počet, bude riešiť tie menej naliehavé stavy, pacientov, ktorí idú na vyšetrenia, len aby ste vedeli, ako to dnes v prax vyzerá. Dnes máte posádku, to je jedno, v akom meste ste na Slovensku alebo v dedine, kde sú dvaja vysokoškolsky vzdelaní záchranári. Tá posádka je vyslaná operačným strediskom do nemocnice, kde má previezť pacienta z Popradu do Košíc, poviem príklad. Pacient vás čaká s taškami pred oddelením a vy dvoch vysokoškolsky vzdelaných ľudí z toho regiónu pošlete na dve hodiny alebo tri preč. Ale tú posádku nemá kto nahradiť, tá posádka chýba pri infarktoch, pri cievnych mozgových príhodách a musí tam ísť ďalšia, čiže táto ambulancia bude slúžiť na menej naliehavé stavy a odľahčí ten systém. Dnes sú záchranári preťažení, majú osem-deväť výjazdov za 12-hodinovú službu. Sú posádky, ktoré sa nevedia ani zastaviť, nevedia ísť na záchod, nevedia sa ísť napiť, nevedia sa ísť najesť, tak je ten systém preťažený. A toto má odľahčiť, toto takisto kvitujem, pán minister.
Kvitujem novú linku 116, 117, lebo je to bežná súčasť Európy. Je to dobrá vec, dnes keď, dnes častokrát veľa pacientov volá na stopäťdesiatpäťku, sa chce poradiť, kde mám ísť na pohotovosť, kde je detská ambulancia a tí operátori nemajú riešiť tieto veci, operátori na linke stopäťdesiatpäť majú riešiť to, že keď vám dôjde, vám príde zle, nedýchate, vaša manželka nedýcha, váš syn havaroval alebo veci okolo toho, všetky život ohrozujúce stavy, to má riešiť stopäťdesiatpäťka, to je náplň linky stopäťdesiatpäť, sú tam kvalifikovaní ľudia. Samozrejme, že nábeh tejto linky bude chvíľočku trvať, ale je dobré, že to vznikne.
Vznikne nám najkvalitnejšia momentálne RZP posádka, akú budeme mať. Je to posádka, ktorá vznikne v regióne, kde nie je možné postaviť posádku s lekárom, sú tam záchranári, ktorí majú vysokoškolské vzdelanie a najvyššiu kvalifikáciu a budú mať najvyššie kompetencie, aby ste len pochopili, že systém v zahraničí je postavený už iba na záchranároch, tzv. paramedický systém. V Anglicku, v krajinách sú lekári už neni, nie sú v sanitkách, sú v nemocniciach a ja si myslím, že to príde aj k nám, lebo ten lekár je efektívne využitý, keď je na urgentnom príjme a tam sa transportuje a tam je. To sú všetko pozitíva tejto reformy, ktoré naozaj kvitujem, že konečne tu prišli.
Úsmevné na tom je to (povedané s pobavením), že túto reformu blokoval minister životného prostredia, ktorý mal zásadné pripomienky, naozaj zásadné, on chcel zmeniť reformu, lebo on sa tomu rozumie, on naozaj prišiel, on ide zmeniť záchrannú zdravotnú službu. Ako ju zmenil? Nijak. Zero. Žiadne pripomienky nakoniec neboli akceptované, ktoré on mal a reforma blokovaná piatimi mesiacmi je tu v skrátenom legislatívnom konaní za 24 hodín.
Ako človek, ktorý za tých 21 rokov som prežil veľmi veľa výberových konaní, a vám poviem, že osobne každý jeden záchranár, ktorý dnes pracuje v záchrannej zdravotnej službe, má strach. Má strach, čo bude, pod koho bude pracovať, kde bude robiť, lebo aby ste si to uvedomili, že ja som napr. za svoju prax prešiel šiestimi poskytovateľmi. Nie kvôli tomu, že by som menil zamestnanie, ale každé štyri roky sa tu vyberá nový poskytovateľ. Teraz každých šesť. Tí ľudia nemajú žiadnu istotu, že ten nový poskytovateľ si ich zoberie, aj keď budú možno mať zmluvu prechodom práv, ale neexistuje dneska na kľúč. Jednoducho tí ľudia, tí záchranári nemajú žiadne istoty, že budú pracovať ako hasiči, policajti, lebo to je kritická infraštruktúra, hasiči, policajti u toho poskytovateľa do dôchodku. Nemajú žiadnu istotu dnes, to treba otvorene povedať, nemajú žiadnu. Dnes po výberkách sa môže stať, že štát nebude mať ani jednu záchranku. Môže sa to stať, to sa môže stať. A ja sa pýtam, či to je správne, že štát, ja sa pýtam, či to je správne, ja si myslím, že nie. Ja si myslím, že nie. Ja si myslím, že štát má mať kritickú infraštruktúru a mal by mať body, na ktoré sa súťažiť napríklad vôbec nebude. Ja si to naozaj myslím, že štát by mal mať, ja som to zažil pri covide, kde súkromní poskytovatelia odmietli chodiť na výjazdy a štát to všetko riešil, štát všetko suploval. Dnes máme dve, si myslím, že kvalitné štátne záchranné služby, ktoré konečne po rokoch, lebo treba otvorene povedať, že štát vytváral stratu, vytváral dlhy, sú v zisku a vedia vytvárať hodnoty pre svojich zamestnancov, tvoriť tréningové centrá, vzdelávať ľudí tak, aby konkurovali súkromníkom, sú dnes štátni poskytovatelia na takej úrovni, že sú na lepšej úrovni alebo na rovnakej ako sú súkromní, čo predtým nebolo.
Ja si myslím naozaj z tohto miesta, že aj keď neviem, ako dopadne výberové konanie, lebo to dneska nevie povedať nikto, lebo z toho, čo je tam napísané v tom zákone, že máme nejakú komisiu, ktorá patrí pod ministerstvo zdravotníctva, kde môžu byť minimálne traja členovia a nikto nevie, kto v tej komisii je. Tá komisia a tá súťaž, tá súťaž, lebo toto ma na tom najviac mrzí, že tá reforma je veľmi dobrá, naozaj ja plne za ňou stojím, len tá súťaž je súťaž krásy. Súťaž krásy za miliardu eur, to je ten problém tohto celého systému, že naozaj my tu súťažíme, rozhodujeme o ľuďoch, ktorí zachraňujú ľudské životy, rozhoduje trojčlenná-päťčlenná komisia, ktorá sa v minulosti dopredu dohodla, kto bude uchá... kto vyhrá, veď ja som z terénu človek, ja som počul už dva mesiace dopredu, kto bude mať aké body, predtým, vedel som už, že o ktoré body bude mať štát záujem. Takto nemôže fungovať tender za miliardu euro, že už dopredu viete, ktoré body bude mať kto. A ja si myslím, že to dopadne aj teraz takto a to je chyba. Ja si myslím, že, pán minister, mali by sme tú komisiu stransparentniť, mali by sme ju urobiť efektívnejšou a mali by sme urobiť tak, aby naozaj ste sa na konci dňa ste za to neboli zodpovedný, lebo ten vinník bude na konci dňa minister zdravotníctva, bude, lebo keď si, ja vám poradím jednu vec, pozrite si rok 2019, čo sa dialo pred ministerstvom a predtým. To boli štrajky, tu sa zapaľovali autá, tu boli vyhrážky, tu sa, tu sa dialo, mafiánske praktiky sa tu diali. Tí, ktorí nedostali, dostali, lebo, ešte raz, miliardový biznis je to, miliardový, priatelia, takže musí to rozhodovať komisia, ktorá bude mať čo najviac členov, bude transparentná a bude rozhodovať na základe nejakých dát. Nemôže rozhodovať na základe súťaže krásy, kde sa bude rozhodovať o tom, že ja tam chcem mať záchranku, tak ja ju tam dostanem. Musia rozhodovať o tom, že či ten poskytovateľ, akú svoju činnosť plnil za tých šesť rokov, koľko mal sťažností z úradu pre dohľad napríklad, aké má vzdelávanie záchranárov, lebo to sú merateľné parametre. Lebo my dnes vieme, že či ten poskytovateľ mal sťažnosti pre úrad pre dohľad, či nemal potvrdenú čiernu prácu a kopec iných vecí, ktoré sú kľúčové pre to, aby ste sa rozhodli, že ten poskytovateľ je dobrý.
Lebo ja som zažil napríklad, to poviem napríklad u nás v Poprade, kde bola nemocnica Poprad, ktorá mala sedem staníc, ktorá fungovala, mala všetko a zrazu prišiel poskytovateľ, ktorý im zobral tie stanice a my sme nevedeli, prečo sa to stalo. Lebo sa tak niekto rozhodol. Nebolo to objektívne, že tá nemocnica napríklad mala horších záchranárov, nemala autá, nemala priestory, nie. Niekto sa na ministerstve rozhodol, že oni to už mať nebudú. A tak to bude aj teraz, lebo niekto sa rozhodne, že to takto nebude. Je to správne? Ja sa pýtam. Nie, podľa mňa to nie je správne. Pre mňa je správne o tom hovoriť, aby tá komisia bola transparentná, aby sme vedeli, kto v tej komisii je. Lebo to, ako to celé dopadne a kto bude na konci dňa zachraňovať ľudské životy, bude mať v rukách táto komisia.
Ale to predtým, tá reforma, ktorá tu dnes je, je dobrá vec, aby naozaj tá sieť, ak to bude naozaj dobre dodržané, zlepšila život našim pacientom, ich prežívanie. Toto z tohto miesta treba povedať, že ona je dobrá, ona má zlepšiť život našim pacientom, ich prežívanie, to, aby naozaj tí príbuzní videli svojich príbuzných, keď niekto dostane infarkt, keď niekto dostane cievnu mozgovú príhodu, aby tá záchranka tam prišla nie za pätnásť minút, ale za päť. Aby tam ten lekár alebo záchranár prišiel a pomohol tomu pacientovi. Každý, kto z nás tu sedí, má svojich príbuzných, má svoju rodinu, svojich blízkych a toto má priniesť tá reforma. Mňa mrzí, že téma je o výberku. Toto ma na tom mrzí. O výberku, o výberku. Lebo keby sme to mali v normálnom poradí, ako to máme mať, prvé, druhé a bola by tu diskusia, všetky chyby by sa vyladili. My za 24 hodín toto nevychytáme. Ja napríklad poviem, že by sa mali aj pripomienky, keď sme boli, kolegovia boli v komisii, my sme napríklad chceli dať, aby sa nesúťažilo každých šesť rokov. Prečo sa súťaží každých šesť rokov na záchranku? Preto, lebo to je biznis, aby sa dohodlo, že takto to bude? Nie. Veď nech uchádzač, ktorý je úspešný, nech ho štát kontroluje. Viete, koľko kontrol mali za posledné obdobie záchranky, ktoré sú platené z verejného poistenia? Koľko kontrol mali záchranky? Žiadnu. Nula. Nie, nula. Pán minister, nula, nikto ich nekontroluje. Nikto. Vy normálne peniaze, miliardový biznis nikto nekontroluje.
My dneska nevieme, či naozaj v tej sanitke sedia dvaja záchranári. My dneska nevieme, či ten lekár, ktorý tam je, je naozaj lekár, či má atestáciu, alebo to len, nechcem teraz sa nikoho dotknúť, to nevieme dneska zistiť. A pritom sú podnety, že to tak je, že dokonca v posádke nie je lekár, ale je tam nejaký diplom zo zahraničia, ktorý nemal byť uznaný, alebo tam nie sú dvaja zdravotnícki záchranári, ako by tam mali byť. Lebo to nikto nekontroluje. A tam je chyba, lebo štát by mal byť pritom tvrdý regulátor. Štát by mal povedať, toto budete spĺňať, lebo kritériá sú jasné, do dvoch minút výjazd, máte NTZ-ko, čo všetko v sanitke má byť a to má robiť. Ale my to nerobíme, my nerobíme nič. My proste rozdáme karty a robte záchranku. Nikto ich nekontroluje, nikto im nemeria nič. Zlé. Veď to je kľúčová vec, táto záchranná zdravotná služba. Ešte raz zopakujem, budete ju potrebovať a tá záchranka vám príde za 18 minút. Komu sa budete sťažovať? Oni povedia, my sme prišli, ako sme najrýchlejšie vedeli. Áno, prišli ste, ako ste najrýchlejšie vedeli, ale nikto nepovie to, že tá posádka nešla napríklad z Námestova, ako mala ísť, ale išla z Dolného Kubína, lebo námestovská posádka bola na bolestiach brucha dvojtýždňových a nemal ich kto riešiť. To všetko vplýva na záchrannú zdravotnú službu, všetky tieto veci.
Čiže zopakujem ešte raz, budeme mať v druhom čítaní pozmeňujúce návrhy k výberovým konaniam, kde chceme tú komisiu stransparentniť a sám som zvedavý, aké pozmeňujúce návrhy prinesie ministerstvo zdravotníctva, lebo pravdepodobne nejaké prinesiete, lebo budú mať naozaj aj na to naše rozhodovanie, ako budeme hlasovať, kľúčová vec. Lebo zopakujem ešte raz, odborne reforma záchrannej zdravotnej služby je dobrá. Naozaj zlepší prežívanie našich pacientov. Ale máme výhrady k tomu, ako to bude celé prebiehať vo výberku.
Ďakujem pekne.

Ďakujem ti za tvoje vystúpenie, Fero, a ja s tebou súhlasím a na to som sa snažil aj v tom mojom vystúpení poukázať, že táto debata sa zvrhla na debatu o biznise, ale nie kvôli nám, kvôli opozícii. Ja som viacero tých vecí, ktoré si ty aj pochválil, tak som vlastne ako tiež pochválil, že vedel by som si to tu vyštrngať, však na to by mal slúžiť ten parlament, vyštrngať. Ale zároveň si tiež vlastne riešil veci, ktoré by sa asi pánovi ministrovi nepáčili, vlastne ktoré on nerieši v tom zákone. Ale to mi vlastne ukazuje aj, že my máme trošku inšie vnímanie politiky, tuto opozícia od koalície a to boli aj naše spory s ministerkou Dolinkovou a teraz to je aj presne vidno. My často poukazujeme na veci, keď tu máme tému záchrannej zdravotnej služby, my sa nemáme baviť o tom, čo vy v tom zákone riešite a čo tam proste upravujete, čo si vy zvolíte, my máme riešiť to, čo si aj my myslíme, že je dôležité pre záchrannú zdravotnú službu tu na Slovensku a nerieši sa to. A keď vidíme, že vy sa tu chcete možno rozprávať o linke 116, chcete sa rozprávať o vybavení záchraniek alebo, ja neviem, o hocičom inom, ale už my tu máme v opozícii avízo, že vlastne sa tu bude riešiť biznis, tak my to chceme riešiť, my sa tu o tom chceme rozprávať, my nechceme byť ticho a len tak, že to preženiete nejakým skráteným legislatívnym konaním. To keď nabudúce prídete s nejakou ďalšou reformou nemocníc alebo ambulancií, alebo čím, tak ako tiež nás tu budete napomínať, že však venujte sa len tým paragrafom? No tak nie, tak my vám budeme hovoriť, my chceme, aby boli regulované poplatky, my chceme, aby bolo, ja neviem, aby ste riešili proste nedostatok všeobecných lekárov. To isté tu riešime aj so zdravotnou službou. Ja keď sa spýtam na to, ako plánujete zmeniť výberové konanie a nemáte ho tu priamo zadefinované a možno budete mať cez pozmeňováky, tak by ste to mali vysvetliť nielen mne, ale aj občanom, ktorých tu my zastupujeme, však sme tu v priamom prenose. Keď ma zaujíma, čo bude s dopravnou zdravotnou službou, tak by som to chcel vedieť. Keď tuto kolegu Fera Majerského, aj mňa to zaujíma, čo bude s kritickou infraštruktúrou, bude kritická infraštruktúra ako záchrannej zdravotnej služby? Tak nám na to máte odpovedať a nie nám tu hovoriť, že venujte sa len nejakým paragrafom, čo my sme si tu napísali.

Ďakujem pekne za slovo.
Ďakujem, pán kolega, za tvoje vystúpenie a tu vidno, že hovoríš z praxe, že dlhoročné tvoje skúsenosti, ktoré sú, tak vieš, o čom hovoríš, a vieš, ako by to malo fungovať, lebo prax je najlepšia, čo môže byť. A zdravie musí byť prvoradé, nemalo by to byť len o biznise, lebo biznis to je len pre určitých ľudí, ale zdravie je veľmi dôležité.
Určite výber poskytovateľov týchto sanitiek by bol úplne ideálne, keby to bolo nadstavené tak, že nemocnice by si prevádzkovali záchranné zdravotné služby, lebo väčšinou sú to aj zamestnanci týchto nemocníc. Len vieme, že tie podmienky sú tak nastavené, že nemocnice nemajú na to finančné zdroje, aby si mohli dovoliť zakúpiť sanitné vozidlá a výbavu, ktoré musia obsahovať tieto sanitné vozidlá. To znamená, že by museli veľké finančné zdroje vynaložiť na nákup týchto záchraniek a tým pádom sú vlastne mimo hry, nemôžu sa zúčastniť týchto výberiek, i keď viem, že niektoré nemocnice mali by záujem. Ale, žiaľ, kvôli tým financiám, ako to je nastavené, si to nemôžu dovoliť. Verím, že pre prítomnosť našich kolegov či pána Fera Majerského, alebo Peťa Stachuru pomôžu aspoň sčasti vylepšiť cez pozmeňujúce návrhy, aby bolo transparentné výberové konanie na týchto poskytovateľov, aby sa to nestalo biznisom, ale aby bolo to vlastne v prospech pacientov všetkých. A hlavne aby aj vo vyhláške, ktorá bude určovať body, aby bola zohľadnená infraštruktúra v okolitých regiónoch, lebo fakt niekde tá infraštruktúra je veľmi zlá a treba brať aj dôraz na to, že zima, zimné obdobie, lebo je rozdiel... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte aj mne zhodnotiť tento návrh zákona. Budem sa snažiť byť vecný. Pokúsim sa rozdeliť tiež celý tento zákon na dve časti. Tá prvá časť sa bude týkať tých vecných pripomienok, čo sa týka obsahu, a potom v tej druhej časti takisto musím sa vyjadriť aj k tomu výberku alebo výberovému konaniu, ktoré sa chystá.
Tak možno na úvod, sledujú nás aj ľudia, poviem svoju osobnú, teda nie osobnú skúsenosť, ale skúsenosť, s ktorou som bol konfrontovaný ako kolega, priateľ mal svojho príbuzného, ktorý išiel hrať futbal, 56 rokov, so svojou partiou kamarátov, v telocvični odpadol, mal zástavu srdca, musel byť resuscitovaný. Okamžite volali záchranku, ale, žiaľ, všetky body, všetky RLP, RZP boli na výjazde. To bola realita. A preto museli, samozrejme, mu poskytovať prvú pomoc, museli začať s masážou srdca a robili všetko, čo sa dá, ale cez operačné stredisko mu povedali, že najbližší, najbližší možný bod alebo čas, kedy môže prísť sanitka, je 20 minút. Tak sa rozhodli, že ho zoberú do auta počas tej resuscitácie, ale neviem, ako sa to dá v osobnom aute, pravdepodobne veľmi nedostatočne a že ho rýchlo prevezú do nemocnice. To sa im aj podarilo, ale, žiaľ, v nemocnici zomrel. Takže toto sú dopady, ktoré, žiaľ, sa stávajú a nemôžem povedať, že teda aj po tejto novele sa nebudú stávať, pretože niekedy to tak osud chce, že niektoré sanitky, nieže niektoré, všetky sanitky sú na výjazde a práve v tom momente potrebujete ďalšie vozidlo, ktoré nemáte k dispozícii.
Ani tento zákon takýmto veciam nedokáže zabrániť, ale môžeme sa o to pokúsiť. Sú tu naozaj veci, ktoré môžu pomôcť, aby sa takéto príklady, ako som pred chvíľkou povedal, nestávali, resp. aby sa stávali veľmi, veľmi ojedinele. A preto som rád, že prichádza táto novela, na ktorej pracovali viacerí odborníci. Ja sa necítim úplne kompetentný, pretože napriek tomu, že som anestéziológ a poznám tu svoju časť, ale chcem rešpektovať aj kolegov záchranárov a všetkých ostatných, ktorých sa tento návrh dotýka, ja som rád, že prichádzate so zmenami, ktoré tu už mohli dávnejšie byť. Zopakujem ešte raz, tie pozitíva, ktoré ja tu vnímam, aj keď konfrontujem tento návrh so zahraničím, tak vidím tam veľa prienikov a za to som vďačný.
Napríklad tá nová linka 116, 117, je to dobrá vec. Je to vec, ktorá sa dá naozaj dobre rozvinúť, ak budeme chcieť. Je to vec, ktorá odťaží jednak tú základnú bežnú linku, ktorá je tu pre život ohrozujúce stavy a všetko, čo nie je život ohrozujúce, by malo byť presmerované na túto linku. Cez túto linku môžu fungovať v budúcnosti možno aj iné služby. Napríklad v Nemecku cez 116, 117 funguje aj to, že poisťovňa je povinná nájsť termín pacientovi do jedného mesiaca, ak si tento termín nevie nájsť. Čiže my vieme možno túto linku ďalej rozvíjať a myslím si, že toto je prvý krok.
Ďalej vnímam pozitívne aj to, že sa tuná zavádza randez-vous systém. To, čo spomínal kolega Majerský. Ja sám som pracoval na záchranke v Nemecku aj v Rakúsku, tam je to úplne bežná vec. Nie je to vec, ktorá je len na vyznačených bodoch, ale je to vec, ktorá je plošne zavedená. To znamená, že randez-vous systém okrem pár výnimočných bodov funguje. Samozrejme, je to iná krajina, iné rozdelenie obyvateľstva, sú tam veľké aglomerácie a tak ďalej, ale každopádne randez-vous systém je veľmi pozitívna vec. Opäť uvediem konkrétny príklad. Ak na operačné stredisko príde hlásenie, že ide o život ohrozujúci stav, napríklad tá resuscitácia, ako som spomínal, tak okamžite vyštartujú dve vozidlá. Doteraz vyštartovalo len jedno RLP, to znamená jedna sanitka s lôžkom, s lekárom, s dvoma záchranármi. Po novom vlastne k takémuto pacientovi, ktorý potrebuje resuscitáciu, vyštartujú dve vozidlá. Jedno bude osobné auto, v ktorom bude vodič a lekár, a druhé auto bude zložené zo záchranárov. Ak prídu k tomuto pacientovi, ktorý potrebuje resuscitáciu a zistia, že napríklad tá resuscitácia, bohužiaľ, nebola úspešná a pacient zomrel a ak príde ďalší hovor, že musíme ísť k ďalšiemu pacientovi, ktorý potrebuje resuscitáciu, tak hoci je to veľmi náročná situácia, kde ostanú tí záchranári s príbuznými zosnulého pacienta, tak lekár so svojim vodičom môže utekať k ďalšiemu pacientovi. A k tomu ďalšiemu pacientovi prizvú ďalšiu RZP so záchranármi. Čiže takýto model pomáha a zlepšuje situáciu tak, aby ten stav, ktorý som povedal na začiatku, nenastal. Opäť chválim, myslím si, že to mohlo byť už skôr.
Rovnako ambulancie asistenčnej zdravotnej služby, dobre, povedzme si, že bude teraz možnosť nejakým spôsobom zabezpečovať veľké podujatia a bude na to zadefinovaná nejaká nová špecifická služba, s týmto nemám nejaké výhrady. Rovnako prevádzkový čas ambulancií, rovnako asi kompetencie, do tých sa nechcem púšťať. Samozrejme, je to citlivá otázka, veľmi citlivo ju vnímajú aj naši kolegovia lekári. A tu by som možno trošku nadviazal už na tie veci, ktoré ja vnímam skôr tak rozpačito, alebo uvidíme teda, ako budú ďalšie vykonávacie predpisy.
Celkovo by sa trebalo zamyslieť, že akým smerom chceme tú záchrannú zdravotnú službu uberať, lebo podľa aj tohto návrhu mám pocit, to, čo spomínal aj kolega Majerský, že ideme asi postupne tým smerom paramedického systému. To, čo vlastne je aj v iných krajinách, ako je Anglicko a inde, že jednoducho ten nedostatok lekárov alebo lekárov, ktorí vedia urgentnú medicínu, smeruje k tomu, že sú tu vyškolení záchranári, ktorí postupne preberajú jednotlivé kompetencie a prichádza k pacientovi, hoci aj vo veľmi kritickom stave takýto vyšpecifikovaný záchranár a že lekári sú naozaj na tých urgentoch, kde sa potom tým pacientom vedia efektívnejšie venovať, lebo majú tam iné aj zobrazovacie techniky a tak ďalej. Áno, je to jedna z možností. Druhá z možností je ten systém, ktorý máme teraz, že je postavený na tých lekároch, je postavený na tom, že tie kompetencie aj lekári kolegovia veľmi ťažko odovzdávajú záchranárom. Potom sa tak naťahujú, že čo môžu urobiť záchranári, čo môžu urobiť len lekári a tak ďalej. Nechcem do toho celkom zachádzať. Každopádne tie kompetencie sa tu jednoznačne rozširujú. Niektoré veci, ktoré doteraz robil len lekár, po novom bude môcť robiť aj záchranár.
Tu treba jasne povedať, že Slovensko má jednu veľkú výhodu oproti napríklad našim susedom z Rakúska, kde tá záchranná zdravotná služba je postavená na mladých chlapcoch, ktorí majú pomerne slabé vzdelanie. Majú len niekoľkotýždňové kurzy alebo niekoľkoročné kurzy. Tak u nás sme, ako sme zase špecialisti v tom akademizovaní všetkých možných našich disciplín, tak aj toto sme zakademizovali. Ale v podstate majú oveľa lepšie vzdelanie, ako majú vzdelanie napríklad kolegovia v Rakúsku. Čiže čo sa týka tých kompetencií, okej, uvidíme čo prinesie život.
Čo sa týka toho budúcna, že či je teda zámerom to, aby bolo raz paramedický systém, nie som celkom presvedčený o tom, že toto je úplne ideálny stav. Možno ak bude to nevyhnutné, že tých lekárov budeme mať extrémne málo a že proste tá situácia bude ďalej eskalovať, môžme sa o tom baviť, ale v súčasnom systéme si myslím, že treba to robiť veľmi citlivo, aby nedošlo k ohrozeniu zdravotnej starostlivosti u pacientov a treba zohľadniť aj to, čo hovoria lekári, ktoré kompetencie si chcú ponechať.
Čo sa týka, to znamená, k tomuto modelu, že teda či paramedik alebo postavený na lekároch, tak tuná smerujú práve tieto veci, že špecializovaná RZP-čka, to by mal byť ten vyvzdelaný záchranár, ktorý bude mať špeciálne kompetencie, a rovnako aj posádka RZP, RLP. Počkajme si na detaily, lebo väčšinou v tom sa skrýva potom tá podstata, či sa systém zlepší alebo nie.
Čo by som ale chcel naozaj skôr poznamenať, že toto vnímam negatívne, je ambulancia špecializovanej prepravy. Tu tomu vôbec nerozumiem. My sme namiesto, aby sme upratali dopravnú zdravotnú službu, ktorá sa vymkla aleže úplne spod kontroly, tak sme si zadefinovali ďalšiu nejakú ambulanciu. Možno už sú niekde nakúpené sanitky, ktoré už niekto aj vie, že kto si, kto ich bude mať a jednoducho túto službu budeme akože využívať na odťaženie RZP, ale možno to bude len nejaký lacný taxík. Možno keby sme sa viac venovali operačnému stredisku, ktoré nebude posielať záchranky ku veciam, ktoré sú evidentne možno nie život ohrozujúce a nepotrebné, tak možno by sme žiadne takéto vymýšľania nemuseli mať. No a mimochodom, tá dopravná zdravotná služba, to keď robíme nejakú zásadnú reformu, že robíme ju tri roky a necháme ju len tak, ako pre mňa je to smutné konštatovanie. Neviem prečo, prečo to tak dopadlo.
Teraz som si pred tým, ako som sa chystal na toto vyšetre... vystúpenie, pozeral (reakcia navrhovateľa) vyšetrenie, to by bolo fajn (povedané s pobavením), som si pozeral, ako to majú teda tí Rakúšania a oni to majú, normálne si predstavte, že cez ChatBot. Oni už majú vlastne, že keď chcem si objednať Krankentransport, to znamená, chcem transportovať pacienta z bodu A do bodu B, tak idem normálne na notrufnoe.at, však si to pozrite, a komunikujete s ChatBotom, odkiaľ chcete, akého pacienta, je ležiaci, je sediaci, je taký, hentaký, onaký a jednoducho ten ChatBot vám vyberie najbližšiu možnú dopravnú službu. Že nejdeme teraz, že ja sa dohodnem a táto dialýza bude posielať mojich pacientov cez moju dopravnú zdravotnú službu a vytesním tých ostatných a dohodnem sa s tým a s hentým a s oným. Proste toto nefunguje. Hej, toto a toto by mala byť súčasť vlastne tej našej reformy. Nie, my sme teda dopravnú zdravotnú službu nechali že úplne nepovšimnutú, zase tam budú takéto kademache čachre-machre, no a vytvoríme si novú, vytvoríme si novú ambulanciu špecializovanej prepravy. Nepochopiteľné pre mňa. Nerozumiem tomu. Nerozumiem čo vlastne tým básnik myslel.
Samozrejme, aj tá nová sieť, to už tu bolo spomínané, niektorí ju už možno tušia, niektorí vedia, že ako to dopadne. Ja to zatiaľ netuším, nevidím, nemal som ambíciu rozprávať s ministrom a myslím si, že ako opozičný poslanec, áno, mohol som, možno by teda mi odpovedal. Ale každopádne, potrebuje to vedieť verejnosť, potrebuje to vedieť verejnosť, že ako si vy predstavujete, ako bude vyzerať tá mapa a tak ďalej. Tu by som tiež rád poznamenal jednu zaujímavú vec, že Rakúšania, si predstavte, napríklad v Dolnom Rakúsku idú redukovať počtu bodov, kde budú záchranky. Z 32 na 21. My podľa tohto zatiaľ predpokladám, že budeme ich nejakým spôsobom navyšovať. Áno, niečo sa bude upravovať, niečo sa bude navyšovať. Ja som veľmi zvedavý, ako bude finančný dopad celého tohto modelu. Tvrdí sa, že by to malo byť nejako rozpočtovo neutrálne, ale podľa týchto nových a nových podskupín, podmnožín, ktoré tuná máme, tak to bude veľmi, veľmi náročné urobiť rozpočtovo neutrálne. Skôr si myslím, že to budú ďalšie milióny navyše. Takže v tomto takisto nie celkom verím predkladateľovi, že rozpočet bude neutrálny.
Samozrejme, ešte môžeme spomenúť lepšie vybavenie ambulancií, hodnotím pozitívne.
Čo veľmi pozitívne hodnotím, sú indikátory kvality. Konečne! To, čo sme teraz hovorili. Ideme vyberať, opäť ideme robiť výberko a my nevieme, na základe čoho. My nezbierame indikátory kvality. My nevieme presne, na základe čoho my vieme povedať, že LSE je lepšie ako bratislavská záchranka. My to nevieme. Áno, môžme si akože určiť, že aký mali dojazdový čas, aký mali rýchly nástup, či vzdelávajú záchranárov a tak ďalej, ale nie je to špecifikovaný zber dát, ktorý by mohol viesť ku spravodlivej, nejakej optimálnej analýze. Čiže ja hodnotím to veľmi pozitívne. Opäť, malo to tu byť už dávno. Takže, to je tá prvá časť. Samozrejme, dalo by sa o tom hovoriť oveľa dlhšie, ale pre krátkosť času by som tu to ukončil.
A vrátim sa ešte teda k tomu, čo chcem povedať k tomu výberovému konaniu. Viete, my sme si tu zvykli, žiaľbohu, na tom Slovensku, že ja sa cítim niekedy tak ako veľmi zvláštne, že človek, ktorý je z konzervatívnej strany, pravicovej strany, povedzme, keď ešte nejaké takéto delenie tu má, začína obhajovať veci, že prečo by štát mal mať napríklad svoju záchranku, hej. A sociálna demokracia, my tu máme dve sociálne demokracie, slovenskú sociálnu demokraciu a druhú sociálnu demokraciu, tak ona jednoducho necháva ten systém tak, ako tu je. Veď keď v Česku môžu byť záchranky pod vyššími územnými celkami, keď majú tých 14 krajov a každý kraj má vlastné záchranky, neriešia žiadne výberká, neriešia žiadne problémy, u nás to nejde. U nás to nejde, lebo niekto sa rozhodol, ja si to už nepamätám presne kto, že jednoducho štát je zlý vlastník, to všetko nebude fungovať, tam sa kradne, neviem čo, á, dajme to súkromníkovi. To, že on si už z toho urobí dividendy, to už sa nám nezdá, že to je kradnutie. To už je normálna vec, to už je biznis.
No a ja vám poviem, ako ten biznis vyzerá. Ten biznis je naozaj nastavený perfektne. To je geniálna vec. Hovoríme o 800 mil., možno miliarde eur, kde budete mať pevnú, fixnú platbu, každý mesiac vám cinkne na účet, keď budete mať 107 bodov RZP, RLP, cinkne vám na účet na každý jeden bod od 50- do 80-tisíc, podľa nejakého cenového opatrenia. No to je perfektné podnikanie. To je geniálne podnikanie. Takéto podnikanie, určite o takéto má mnoho ľudí záujem. Preto si myslím, že to je mentálne strašne hlúpo nastavené, neviem, kto tu bol takýto múdry, že jednoducho my sa postupne zbavujeme, štát, klasických kompetencií štátu. To je úplne krízové riadenie. To ako keby sme teraz predali polovicu hasičov súkromnej firme. Alebo poďme predať polovicu policajných áut, dajme súkromnej firme. Veď to je kritická infraštruktúra štátu a my tu polovicu už sme predali a teraz, ja vám garantujem, keď prídu zase pozmeňováky nejaké, tak ani tých 50 % už štát nebude mať. Možno 30. A poďme sa pozrieť, že ako k tomu došlo. Že ako slovenská sociálna demokracia a sociálna demokracia, ktorá to má v názve, ako k tomu došlo. Zapamätali sme si rok 2019. Pani Kalavská vtedy odvolala ešte pána Haška, cítila, že to bude veľký prúser, presunuli to na úrad pre dohľad. Kto bol vtedy na úrade, kedy sa poslednýkrát vyberali záchranky? Nominant SMER-u pán Palkovič. Pán Palkovič, ktorého ste si teraz dali ako riaditeľa Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. On bol predsedom komisie, ktorá vyberala záchranky v roku 2019. Rovnako pán Saloň, rovnako pán Mikloši, ktorý bol v súčasne v jednej firme s pánom Mikčim, ktorý bol jediným konateľom Life Star Emergency, LSE. A paradoxne, áno, však áno, ÚDZS, ale hrozí, že sa to stane znovu. Paradoxne LSE získala najviac bodov. Čiže z 328 bodov Life Star Emergency, my máme také ideálne skratky, každý sa chce volať anglicky, malo 107 bodov. Neuveriteľné, že? Teraz (reakcia navrhovateľa), či budú vylúčený si počkajme. To budú ešte také tlaky, pán minister, to ešte sa budete sám diviť.
Ja sa len pýtam, že či toto je normálne? Či toto je naozaj normálne, že my si takýmto spôsobom ideme tuná zase robiť výberko. Veď ÚVO to napadol. Doteraz prebieha proces, spomínal to aj pán doktor Szalay. A my bez toho, aby bolo toto nejakým spôsobom poriešené, ideme cez rovnaké pravidlá urobiť ďalší výber. Veď to budú ďalšie žaloby. To nám Európska komisia povedala, že to tak nemôže byť. A myslím si, že sociálna demokracia mala dosť času na to, aby sa zamyslela nad tým, či už nenastal čas, aby konečne možno tú záchrannú službu prebral pod seba štát, pretože to je kompetencia štátu, pretože to robia aj iné krajiny, napríklad Česká republika. Ja si myslím, že to by bolo najlepšie riešenie, ale na to treba byť pripravený. Teraz sme zase v hodine dvanástej. Už to teraz je ťažko možné, ale proste toto mal byť cieľ. Tu sedí bývalý minister Krajčí, tak bolo to aj v programovom vyhlásení vlády. No len zase, cez tlaky, politiku, neviem čo, zrazu Lengvarský to stopil. Hej, lebo však tých tlakov tam bolo strašne veľa. No a nemáme zase tú štátnu záchranku. No nemáme. A ani nebude. A ja sa obávam, že keď prídu ďalšie pozmeňováky, tak štátna záchranka už naozaj nebude mať ani tú nadpolovičnú väčšinu, ale bude mať možno 40 %, možno menej. Ja neviem, ja neviem a neviem, ako sa to vlastne bude vyberať. Toto si uvedomuje podľa mňa aj minister, lebo vie, že toto je naozaj na, toto je na jeho hlave zatiaľ, možno sa to presunie z ministerstva niekde inde. Zase to si musíme počkať, čo s tým vlastne urobia. Ale ja vám hovorím úprimne, že keď máme záujem, chápem, že to už je asi teraz neskoro, ale veď o tom ani diskusia nebola. Tu sa ani nikto nebaví o tom, že prečo, kto sa tak rozhodol, že záchranky majú byť súkromné. Ja neviem, že prečo vlastne my sme akože toto dopustili. Ja tomu naozaj vôbec nerozumiem.
To znamená, čo s tým chceme urobiť? My prídeme s návrhom, s pozmeňovákom, aj ten nie je dobre riešenie. Ja si myslím, že najlepšie riešenie by bolo možno dvojkolovo. Najprv to dať všetkým verejnoprospešným organizáciám, červeným krížom, nemocniciam, proste všetci, ktorí proste sú non for profit a niekde, kde trebárs to nebude možné, neobsadí sa toto miesto, tak pre mňa za mňa, potom nech sa to dá každému, kto sa tam prihlási. A ak to nebude obsadené, tak potom nech na to miesto ako príde štát, lebo je to jeho povinnosť. Niečo musíme s tým urobiť. Toto, čo sa chystá, je veľmi nebezpečné a obávam sa, že je to... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Peťo, ďakujem za vystúpenie. To je to, čo sme sa bavili aj na začiatku, že diskusia mala byť tri mesiace. Prvé čítanie, druhé, mohli sme to rozobrať sprava-zľava, na to sme podľa mňa v Národnej rade, aby sme naozaj nielen čítali paragrafové znenie, ale zákon, ktorý pripravila vláda, mohli aj pripomienkovať, mohli mať k nemu aj vecné výhrady. A ja si myslím, že keby koalícia to myslela vážne s tou spoluprácou, tak by si niektoré naše návrhy aj osvojila. Lebo idú v prospech transparentnosti a v prospech vecí. Veď uvidíme zajtra, ako to celé bude prebiehať, aké pozmeňujúce návrhy prídu. My sme naozaj v tomto konštruktívni, lebo, ako zopakujem ešte raz, 90 % zákonov je dobrých, naozaj dobrých. Sú tam veci, ktoré výrazne zlepšia prežívanie pacientov. S čím mám ale problém je to, ako sa to bude vyberať a kto to bude vyberať a ako to nakoniec celé dopadne. Lebo pre mňa je naozaj dosť smutné, že my dnes nevieme povedať, že to môže dopadnúť tak, že štát na konci dňa nebude mať ani jednu posádku. Čo je pre mňa akože nepochopiteľné. Štát, sa môže stať, že nebude mať ani jednu posádku. Lebo to výberko môže tak dopadnúť. A nebudeme si to vedieť ani vysvetliť, že táto vláda by s týmto nakoniec súhlasila. Lebo mohla riešiť aj iné. Mohla urobiť kritickú infraštruktúru. Nemuselo sa o niektoré body súťažiť. A tie tlaky, záujem o tento naozaj lukratívny biznis tu bol vždy a bude, lebo tým, že sa to súťaží na šesť rokov, tak záujmy veľkých hráčov prídu a myslím si, že aj toto výberové konanie budú o tom rozhodovať. Sám som na to zvedavý, ako to dopadne.