Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

26.10.2016 o 12:03 hod.

PhDr.

Soňa Gaborčáková

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie v rozprave 26.10.2016 12:03 - 12:14 hod.

Soňa Gaborčáková Zobrazit prepis
Pekné poludnie. Ďakujem za slovo, pán predseda.
Ja by som možno povedala skôr k otázkam dovnútra, prečo sme sa rozhodli podať tento návrh zákona, ktorý si myslíme, že by možno pomohol jednak vyriešiť situáciu, ktorá nastane v našom štáte priebežne do roku 2019, lebo naozaj oproti minulosti je tu situácia diametrálne odlišná oproti minulosti, kedy do zariadení sociálnych služieb vstupovali chodiaci starí ľudia, mali nejaký ten svoj dôchodok, kde si v kľude vyplatili za sociálnu službu a ešte im niečo aj ostalo.
V súčasnosti sa sociálne služby boria s príspevkom na prijímateľa sociálnej služby do takej miery, že naozaj dôchodky, ktoré v minulosti ľudia, ktorí pracovali pre tento štát, majú tak nízke, že mnohokrát si nedokážu zaplatiť ani sociálnu službu, ktorá sa im poskytuje v zariadení. Nehovoriac o tom, prečo navrhujeme formálnym, teda neformálnym opatrovateľom, domácim opatrovateľom zvýšiť príspevok za opatrovanie.
Musíme zmeniť celkovo filozofiu a systém nastavenia starostlivosti dlhodobej v našom štáte. Na jednej strane sú tu nákladné zariadenia sociálnych služieb, na druhej strane sú tu ľudia ako domáci, zadefinovaní ako domáci opatrovatelia, ktorí v súčasnosti berú príspevok za opatrovanie ako kompenzáciu. Naozaj, z pohľadu štátu ide teda len o kompenzáciu straty príjmu, čo v súčasnosti už naozaj nie je namieste s tým, že minimálna mzda sa zvyšuje a naozaj ten príspevok za opatrovanie, kde jeden člen domácnosti úplne stráca nárok na to, aby šiel do práce, lebo niekto sa musí o toho človeka starať, je najvyšší 220 euro a vládnym zákonom sa o niečo viac zvýši.
Počet opatrovaných za rok 2015 bolo v Slovenskej republike 58 139. Ide o nemalé číslo, ktoré ak by sme prepočítali na zariadenia sociálnych služieb, tak išlo by o vznik 1 453 zariadení. Prečo 1 453? Ľudia, ktorí sú na príspevku za opatrovanie, sú spravidla ľudia odkázaní na pomoc inej fyzickej osoby, a teda patria do piateho a šiesteho stupňa odkázanosti, a tomu zodpovedajú typy sociálnych služieb, ako je špecializované zariadenie, zariadenie pre seniorov alebo domovy sociálnych služieb.
Zákon o sociálnych službách hovorí, že najviac v takýchto zariadeniach môže byť prijímateľov 40 v jednej budove. Tým pádom, ak by naozaj sme neriešili aj neformálnych opatrovateľov, čiže tých domácich, museli by sme vytvoriť 1 453 nových zariadení, ktoré, už tie, čo existujú teraz na trhu, majú mnohokrát problém s udržateľnosťou, čo sa týka príspevkov.
Možno veľa čísel, ale chcem povedať aj, že v roku 2015 sme mali podľa Infostatu 995 752 ľudí nad 62 rokov a v roku 2019 ich bude 1 125 212 ľudí. Naozaj my už počas tohto volebného obdobia tejto vlády musíme myslieť, že nám do systému pribudne veľa seniorov. A ktorých ja vidím ako kritických, sú ľudia nad 80 rokov. V roku 2015 ich bolo 167 410 a v roku 2019 ich bude 178 624. Sú to ľudia, ktorí majú značne zdravotné problémy a v sociálnych službách to vyzerá tak, že mnohokrát sú hospitalizovaní tí ľudia nad 80 rokov.
Ja už som to často vravela, že potom sa zodpovednosť za preležaniny prenáša z nemocníc na sociálne služby a dookola, ale v podstate trpiteľom je ten človek, ktorý naozaj je ležiaci a bezvládny. A systém, ktorý je nastavený dnes v zariadeniach, sociálnych službách, neumožňuje vhodným spôsobom si teda zaplatiť aj sestry ako zdravotný personál, ktorý idú podľa rokov odrobených, majú stanovené presné mzdy. Čiže naozaj máme problém s tým, ako sa o týchto ľudí postarať.
Nehovoriac o tom, že keď som si prechádzala aj riziko ľudí, tzv. vigilikov, to znamená v bdelej kóme, ktorí sa dožívajú možno od mesiaca, ale aj roka, aj dva podľa toho, akú starostlivosť im zdravotnú poskytujete, tak naozaj posledné štyri roky nám narastá ľudí v bdelej kóme, ktorých si presúvame medzi zdravotníckym zariadením a sociálnymi zariadeniami.
Je potrebné naozaj systematicky riešiť túto problematiku a práve preto, keď sa o tohto človeka dokážu postarať doma, treba tých neformálnych opatrovateľov podporiť a to aj z toho dôvodu, že v zariadení sociálnych služieb máme dnes 29 419 ľudí, to je polovica z počtu opatrovaných v našom štáte. To znamená, ak by naozaj títo ľudia prišli do systému, sociálny systém by bol neudržateľný v rámci sociálnych služieb, lebo naozaj tých peňazí by sme nemali veľa. Preto je lacnejšou alternatívou podporiť neformálnych opatrovateľov na výšku minimálnej mzdy. Tam, ako kolegyňa hovorila, tam môžme ísť v jednej podobe smerom, ako je to pri náhradných rodičoch, alebo môžme využiť, ak s tým nie je stotožnená vláda, môžme ísť aj iným systémom a ten som vlastne vysvetľovala aj pánu ministrovi práce, sociálnych vecí, rodiny.
Ja si ale osobne myslím, že celkove je potrebné prekopať posudzovanie, nastaviť odkázanosť, a to štátnou dávkou, aby sa rodina rozhodla, či teda ostane s tým opatrovaným doma, alebo sa ten príspevok za odkázanosť posunie do sociálnych služieb.
Naozaj neformálni opatrovatelia sa dostávajú častokrát na hranicu chudoby. Za tie roky, čo sa starajú o svojich zdravotne ťažko postihnutých členov rodiny, nevykonávajú pracovnú činnosť. Naozaj ten dôchodok sa potom vypočítaval, samozrejme, nižší, ako keby mali možnosť tieto peniažky si zarobiť v zamestnaniach nie s minimálnou mzdou. Posledné roky je to naozaj vypočítavané z priemerného zárobku, ale nebolo tomu v minulosti tak, a preto tí prví dôchodci, ktorí sa starajú o člena domácnosti a dneska sa dostávajú do starobného dôchodku, tak títo majú nízke dôchodky. A potom sa pretransformovali ich dôchodky na minimálne dôchodky. Samotný ten starobný dôchodca sa stará o svojho syna, štyridsaťročného downíka, a naozaj dostáva za to 90 euro, lebo teda poberá inú akú dôchodkovú dávku.
Preto je naozaj potrebné, ak pôjdeme tým systémom, čo som hovorila pánovi ministrovi, tam je naozaj potrebné prekopať celé posudzovanie, odkázanosť. Pokiaľ by sme išli tým systémom, že by to mohlo mať nejakú formu pracovného pomeru, tam možno nebude až tak dôležité odkázanosť a teda ďalšie náležitosti potrebné práve pri posudzovaní.
Toto je moja obhajoba, prečo teda tento náš návrh zákona predkladáme. Nebudeme končiť s týmito vecami, lebo naozaj tí ľudia sa cítia ukrivdení. Čísla hovoria za seba. Či je to táto vláda, či to bude budúca vláda, problémy narastajúceho starnúceho obyvateľstva, časté hospitalizácie po osemdesiatom roku veku života ľudí, pribúdajúci vigilici, schizofrenici nám naozaj vystupujú do takých čísel, že budeme musieť otvoriť celkovo debatu k dlhodobej starostlivosti.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 26.10.2016 11:00 - 11:01 hod.

Soňa Gaborčáková Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo.
Pán kolega, povedali ste, že je to zákon namierený proti moslimom. Ja som pracovala, aj teda pracujem v organizácii cirkevnej 18 rokov a snažím sa slúžiť ľuďom, tým, ktorí to potrebujú. A vždy sme sa ako katolícka inštitúcia riadili týmto: "Počuli ste, že bolo povedané, milovať budeš svojho blížneho a nenávidieť svojho nepriateľa. Ale ja vám hovorím, milujte svojich nepriateľov a modlite sa za tých, čo vás prenasledujú, aby ste boli synmi svojho Otca, ktorý je na nebesiach. Veď on dáva slnku vychádzať nad zlými i dobrými a posiela dážď na spravodlivých i nespravodlivých. Lebo ak milujete tých, ktorí vás milujú, akú odmenu môžete čakať? Nerobia to pohania? Vy teda buďte dokonalí, ako je dokonalý váš nebeský Otec."
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 25.10.2016 10:49 - 10:50 hod.

Soňa Gaborčáková Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Tak, pán kolega, hovoril si o prijatí rokovacieho poriadku konsenzom. Je to základ, ako fungovať ďalej, ako dať navonok ľuďom, obyčajným ľuďom vonku, že aj politici sa dokážu na niečom predsa len raz dohodnúť, ale tomu predchádzajú rôzne rokovania. Ja si myslím, že naozaj je veľmi dôležité s ľuďmi rozprávať. Lebo pokiaľ sa niečo dostane mimo krajiny a možno to poškodzuje dobré meno krajiny v tom, že tu nie sú nejaké demokratické princípy, môže sa stať, že argument, že chceli sme sa s nimi dohodnúť, ale oni veľmi nechceli, môže viesť možno k tomu, že aj naši dobrí politici, ktorí vedia robiť medzinárodnú politiku, budú mať čo robiť s obhajobou takého konsenzu, aký práve nastal pri rokovacom poriadku. Preto si myslím, že najlepšie je možno nie ani z jednej, ani z druhej strany, aby prechádzalo všetko, ale zhodnúť sa na naozaj dobrých veciach, ktoré majú hlavu a pätu, ktoré pochopí aj človek z vonku, a naozaj vystupovať ako krajina, ktorá je postavená na demokratických princípoch, na ľudskosti, na odbornosti a na tom, že všetkým nám ide o dobro tejto krajiny.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 25.10.2016 10:31 - 10:39 hod.

Soňa Gaborčáková Zobrazit prepis
Dobrý deň, pani predsedajúca, milí kolegovia a kolegyne. Ja som sa rozhodla tiež vstúpiť do rozpravy o rokovacom poriadku, keďže vždy hlásam to, čo zažívam vo svojom profesionálnom živote roky rokúce, tak možno na podporu aj ľudí so zdravotným znevýhodnením. A chcem povedať, že naozaj je potrebné si, sa zamyslieť nad tým, že nie každý možno vedie politický boj, nie každý možno sa chce zviditeľniť. Ja sa nepotrebujem zviditeľňovať, ja som šťastná z práce, ktorú vykonávam roky rokúce. Ale čo ma mrzí, možno aj ten taký rozkol s našou kolegyňou Silviou Shahzad, kedy sa možno, možno si myslíme, že jej ide o nejaký politický profit, a preto som sa ja odvážila teda vystúpiť k rokovaciemu poriadku a k veciam, ktoré možno z môjho pohľadu tiež nie sú demokratické a možno proeurópske, a dnes naozaj sa musíme sa približovať ľudom so zdravotným znevýhodnením.
Práve preto som si dovolila poukázať na také dva aspekty, a to § 27 a teda aj časové obmedzenie v súvislosti na zdravotne znevýhodnených ľudí. Paragraf 27 ods. 7 hovorí: "Rečník hovorí spravidla vo voľnom prednese." Ja chcem poukázať na ľudí, ktorí majú spazmy a ktorí raz sa môžu dostať aj do parlamentu, lebo mnohí z nich už dostali aj Nobelove ceny a naozaj nedokážu sa vyjadrovať možno ani v pozvoľnom prednese, pretože im to zdravotný stav neumožňuje. "Pri svojom vystúpení môže použiť poznámky v papierovej podobe alebo v elektronickej podobe bez možnosti zvukovej prezentácie, obrazovej prezentácie a obrazovo-zvukovej prezentácie." Tu by som chcela poukázať na to, že zákaz používania mobilných telefónov, iných technických zariadení, napríklad na telefonovanie, vyhotovenie fotografií, zvukových záznamov a audiovizuálnych záznamov. Rada by som spomenúť zdravotne znevýhodnených ľudí, či už zrakovo alebo sluchovo. Tento rok kandidoval za poslanca Národnej rady aj človek so zrakovým znevýhodnením a s tým by mal obrovský problém. Neviem si predstaviť, ako by tento človek fungoval. Viete dobre, že v rámci kompenzačných pomôcok sú rôzne práve obrazovo-zvukové prezentácie so zvukovou kartou, a naozaj na to, že možno pozeráme na tú politiku takým okom a sme tu uzavretí a za všetkým vidíme politiku, môžete naozaj vyzerať pre ľudí z vonku a možno aj z Európy ako takej ako nejakí sedláci. Naozaj je potrebné dať priestor možno naozaj aj tým hendikepovaným práve cez zvukové záznamy. A keď príde taký človek do parlamentu, potom to budeme meniť? Veď to bude na hanbu. Naozaj možno tam zakomponovať aj to, že zvukový záznam je potrebné umožniť človeku, ktorý má hendikep, keď už myslíte, že to vidíme všetci politicky.
S používaním pomôcok súvisí aj nahrávka a ja si dovolím teraz povedať, možno na ďalšie zamyslenie. Súhlas na nahrávku možno získať viacerými spôsobmi. Najlepším je priamy súhlas nahrávanej osoby, ale súhlas môžeme získať aj nepriamo. Ak napríklad nahrávaná osoba vojde do miestnosti, ktorá je monitorovaná kamerou, a o tejto skutočnosti je osoba vopred informovaná. Taká osoba má za to, že súhlasí s vyhotovením nahrávky svojej osoby. A ako je to s naším plénom? Vstupujeme a musíme si byť naozaj vedomí toho, že ako sa správam, ako ma môžu zachytiť kamery. A naozaj zbytočné obmedzenie, aby zase zvonku naozaj tá Európa a ten vyspelý demokratický svet nevidel nás ako ľudí, ktorí, napríklad tá koalícia udupáva nejakým spôsobom a ubližuje jej. Naozaj skúsme sa pozerať na to tak nestranne a už keď vstupujeme na nejakú verejnú pôdu a sme nejakí verejní činitelia, musíme si naozaj uvedomiť, že sme viac pod kamerami, že naozaj môžu na nás vyťahovať rôzne veci. A preto nechajme na tom, nech ten človek, ktorý sa tak nespráva, nech si to niekto všimne. Ale nie možno ísť s tým nedemokratickým spôsobom a obmedzovať aj práva iných ľudí.
Tiež sa dotknem spomínaného časového obmedzenia rozpravy. Ja mám za to, že naozaj niekedy aj ja sama, keď som na medzinárodných konferenciách alebo odborných konferenciách, mám problém s dodržaním času. Ale dobre, pokiaľ sa to takto stanoví, tak fajn, zase vidím problém v ľuďoch, ktorí možno nebudú mať taký priestor za 30 minút, napríklad mám zase na mysli tých ľudí so spazmami. Alebo aj Silvia, keď si všimnete, keď Silvia ide, dosť dlho jej trvá, dokiaľ vyskladá myšlienky, dokiaľ povie, lebo ľudia s hendikepom majú naozaj reálny problém sa ináč vyjadrovať ako my. A preto si myslím, že opäť nepozerajme na to politicky, ale pozerajme na to ako ľudia, ktorí naozaj nielen hlásia, že v ich krajine sa uplatňujú práva a práva chránených záujmov ľudí so zdravotným znevýhodnením, ale práve tento rokovací poriadok by mal byť nastavený tak, aby sme nevyzerali navonok, že naozaj sme nedemokratickí, že jedna strana ubližuje tej druhej a v konečnom dôsledku možno obmedzíme tú cieľovú skupinu, ktorá aj tak celý život bojuje s problémami.
Takže môj záver je, aby naozaj tento rokovací poriadok nebol o politických bojoch, ale o tom, aby sme ostali hlavne ľuďmi, ľuďmi, ktorí pozerajú na tých najzraniteľnejších.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Doplňujúca otázka / reakcia zadávajúceho 20.10.2016 14:55 - 14:56 hod.

Soňa Gaborčáková
Ja sa chcem opýtať, problém je s bezdomovcami, ktorým nie je poskytnutá akútna starostlivosť, ale keďže potrebujú následnú starostlivosť a dostávajú sa do nízkoprahových služieb, napríklad do útulku, tam už následne by sme ich nemali prijať, lebo majú teda tie zdravotné problémy.
Ako z toho, čo ste čítali, teda to vidíte?
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 20.10.2016 10:36 - 10:38 hod.

Soňa Gaborčáková Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Ja chcem naozaj podporiť kolegyňu, lebo robila som v krízovom stredisku, robila som aj ako supervízorka a musím povedať, že naozaj dieťa vo svojej nevinnosti nechápe sexuálne zneužívanie ako také. Nie je schopné sa, nie je schopné k nemu dať súhlas vo svojom fyziologickom veku. Až neskôr, keď chápe jednotlivé súvislosti, začína mať strach z partnerských vzťahov alebo aj neskôr v manželstve, a preto veľmi vítam aj ústretovosť pani ministerky v tejto oblasti, lebo toto sa ťahá s tými ľuďmi celý život, ono to postupuje do partnerských vzťahov, mnohokrát sa aj tie partnerské vzťahy rozbíjajú práve na tejto zložke. A nehovoriac o tom, že sa to následne prenáša aj k deťom obetí sexuálneho násilia.
Čiže verím, že aj ostatní kolegovia podporia to, čo pani Jurinová predkladá, a ja naozaj chcem len poďakovať ministerstvu spravodlivosti.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 19.10.2016 10:35 - 10:36 hod.

Soňa Gaborčáková Zobrazit prepis
Ja si myslím, že musíme hľadať nejaké spoločné riešenie. Hádať sa, kto z koho, a proste len ísť do nejakých, každý svoju stranu obhajuje, vedie k tomu, že ľudia prestávajú veriť politike, politikom, naozaj podporujeme možno také polopravdy, v konečnom dôsledku sa zle pracuje. Treba si naozaj sadnúť, pomenovať si tie veci a hľadať možnosti, ako sa posunúť ďalej. Nič nie je ideálne. Ja verím, keď som sa na to pozerala aj z pohľadu, keby som bola poradkyňa ministra, ako by som to robila, preto možnože by som išla tiež kritikou, lebo tiež mám veľa skúseností od našich rodičov zo zariadenia, že je to tak. Ale potom som si povedala, že asi je už čas, aby sme tým ľuďom vonku dali najavo nie, ako sa nedá, ale ako sa dá a v tých podmienkach, aké máme.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 19.10.2016 10:21 - 10:34 hod.

Soňa Gaborčáková Zobrazit prepis
Dobrý deň, pán minister, dobrý deň, pani predsedajúca, milí kolegovia, kolegyne, dnes riešime peňažné príspevky za opatrovanie a ďalšie náležitosti, ktoré sú spojené so starostlivosťou o ľudí v domácom prostredí, a preto som si dovolila, s tým že pracujem 17 rokov v sociálnych službách, možno trošku porovnať a dať do pozornosti aj kompetentným, či by sme nehľadali nejaké také spoločné východisko z toho, lebo naozaj tie veci sa nám otvárajú ako také nožnice. A možno systém, ktorý je nastavený teraz, nie je dokonalý, ale zas možno v určitom čase, kedy bol tvorený, tak mal svoje opodstatnenie a možno sa treba pozrieť teraz na veci takým iným okom aj s tým, že nám starne obyvateľstvo a podobne.
Ja som vychádzala z Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, kde som si našla počet opatrovateľov, čiže priemerný počet opatrovateľov mesačne za rok 2015 v našom štáte, a to bolo 56 572. Títo ľudia sa starali o 58 139 opatrovaných, to znamená, nejde o malú čiastku. Ja si myslím, že v čase, kedy sa nastavovala legislatíva, bolo aj menej ľudí, o ktorých sa starali, hlavne v dôchodkovom veku, a preto možno tie anomálie, ktoré kolegyne pomenovávali, možno neboli tak vyhrotené, ako je to teraz. Peňažný príspevok pre týchto ľudí, ak sa stará fyzická osoba v produktívnom veku a opatruje jednu ťažko zdravotne postihnutú osobu, je 220 eur a 52 centov a ak opatruje dvoch alebo viacerých, tak je to 294 eur mesačne. Ak vlastne tí opatrovaní chodia do nejakého zariadenia, ktoré navštevujú viac ako 20 hodín týždenne, tak sa im čiastka adekvátne kráti. To znamená, u tých, ktorí opatrujú jednu osobu, tak je to 194, a dvoch a viacerých osôb je to 275 euro.
Možno problém, ktorý budem porovnávať, v rámci zariadení sociálnych služieb to aj trošku objasní, ale to, čo teraz ja vidím ako problém, je to, že deti nám dorástli. Dorástli nám do veku 30 rokov, 35 aj 40. Keďže aj ja samotná sa starám, teda poskytujeme v rámci zariadenia starostlivosť o zdravotne znevýhodnené deti a mládež, tak naozaj tí rodičia zostarli. Dostali sa do dôchodkového veku, ale o tie svoje deti, večné deti sa starajú už dlhú dobu a deti už majú 30, 35 aj 40 rokov. Samotné sa dostali do starobného dôchodku, ktorý je naozaj nízky. Mnohokrát je tak nízky, že chvalabohu, že sa stanovil minimálny dôchodok, že teda dostanú aspoň tú minimálnu hranicu dôchodku. To znamená ľudia, ktorí v minulosti sa starali o svoje deti, lebo boli malé, sa dostávajú do dôchodkového veku, kde sa niekedy nepočítalo z priemerného dôchodku, lebo niekedy sa ináč zarábalo, a v podstate majú nízke dôchodky a ešte ten príspevok peňažný sa im kráti.
Ja naozaj si myslím, že tu bude problém, v tejto časti nám nastane problém. Rodičia, ktorí sa starajú a dostali sa samotní do dôchodkového veku, sa starajú napríklad za 90 euro, lebo tak je stanovená opatera u fyzických osôb, ktoré už poberajú nejakú dôchodkovú dávku. To znamená, že má napríklad chlapca s Downovým syndrómom, ktorý má 40 rokov, mamička sa dostala do starobného dôchodku, má ten nízky dôchodok, ktorý sa jej upravil na minimálny a dostáva za tú opateru 90 euro. A z toho oni, pokiaľ nemajú otca, lebo stáva sa aj to, že ten ocko to nezvládne, že teda má takéto dieťa, a odchádza od tej rodiny, tak ostáva s týmto minimálnym dôchodkom a naozaj ten peňažný príspevok je 90 euro.
Nedajú sa robiť zázraky, a preto ja som rozmýšľala nad tým systémom, akým spôsobom by sme možno mohli o tom rozprávať, otvoriť tú otázku, pretože naozaj počet ľudí, ktorým dneska poskytujeme starostlivosť, je 58 139. Ak by sme ich všetkých mali zaradiť, lebo to nebude atraktívne, alebo naozaj, hovorím, dostanú sa do siete chudoby, tak by sme museli vytvoriť 1 453 zariadení. Prečo? Lebo ľudia, ktorí sú hodnotení peňažným príspevkom za opatrovanie, sa spravidla starajú o ľudí so stupňom odkázanosti IV a V a tí sa zaraďujú vlastne do domovov sociálnych služieb, pokiaľ ide o deti, do špecializovaných zariadení alebo aj zariadení pre seniorov. Tieto podľa zákona o sociálnych službách majú poskytovať sociálnu službu najviac 40 prijímateľom sociálnej služby v jednej budove. To znamená, naozaj narastal by nám počet žiadateľov o službu a v podstate vieme vždy, že najprirodzenejšie prostredie je prostredie doma, je to naozaj lacnejšie, to si treba akože na rovinu povedať.
V zariadení pre seniorov naozaj ten finančný príspevok je 320 euro, ktoré prispieva štát a aj tak pán minister vie, že ten tlak tých poskytovateľov je ešte vyšší, že im to nepostačuje a s tým vlastne chceme aj niečo robiť v rámci odkázanosti. Ale čo asi pani podpredsedníčka nespomenula, je ešte ďalšie, a to je odkázanosť, ktorú príslušný zriaďovateľ alebo ani nie zriaďovateľ, ale ten, kto má na starosti financovanie tej sociálnej služby prispieva. Čiže okrem tých 320, čo vravela, to môže byť ešte aj tá odkázanosť, a to buď piaty, alebo šiesty stupeň, ak ide o ťažký, čiže je to ďalší buď plus 320, plus 248, alebo 310 euro. Čiže naozaj je nespochybniteľné, že táto alternatíva, keď ich opatrujú doma, je lacnejšia.
Ale čo teraz v tom systéme, k čomu chcem dospieť. Ja som rozmýšľala nad tým, že by sme mohli urobiť príspevok za opatrovanie ako takú dvojzložkovú časť. A tá jedna by vychádzala z posudzovania odkázanosti, aby ten príspevok naozaj bol viazaný na to, aby sme vyvrátili vlastne tie všetky sťažnosti, kde sa háda ministerstvo potom s konkrétnou fyzickou osobou, či teda má alebo nemá nárok. Jednoducho by bol posúdený na určitý stupeň odkázanosti. Za tú odkázanosť by dostal finančné prostriedky, kde tá rodina by rozhodla, že či ho dá teda do sociálnej služby, alebo si ten príspevok v odkázanosti nechá pre seba. A ďalšie, to by bola nižšia časť, tá by mohla byť vlastne ten príspevok za opatrovanie.
Čiže zložila by som ho z dvoch častí, aby to bolo spravodlivejšie, aby naozaj tí, ktorí sú ležiaci alebo odkázaní na VI. stupeň, naozaj boli istým spôsobom finančne viac zvýhodnení, aby si ich naozaj tá rodina nechala doma, lebo to je naozaj mimoriadne náročné ich mať potom v zariadení sociálnych služieb. Napríklad teraz v zariadení pre seniorov sa nám objavujú seniori, ktorí majú duševné poruchy, tie zariadenia nemožno uzatvoriť a naozaj majú problém naskladať v zariadení pre seniorov tak personál, aby sa tomu starému človeku niečo nestalo, aby nevyskočil z okna, však posledné prípady ste počuli aj v Bratislave, potom riešime, kto je za to zodpovedný, aké systémové... Skôr naozaj motivovať tú dvojzložkovú časť príspevku za opatrovanie tých ľudí z domáceho prostredia, aby teda si ponechali toho človeka doma.
Dôležitý medzník v tomto systéme by skutočne muselo zohrávať posudzovanie, ktoré sme aj vlastne počuli vo vyhlásení vlády, že chceme sa pustiť do zjednotenia posudzovania odkázanosti, ktoré môže naozaj teda pán minister otvoriť, aby naozaj neboli zbytočné problémy v tom, že potom ťažko sa hľadá, kde je pravda, lebo úradníci na jednej strane a aj vaši, aj možno moji zamestnanci hovoria, že je to tak, možno tá fyzická osoba hovorí ináč a je ťažko nájsť nejaký konsenzus. A pritom naozaj ja by som sa pustila do zjednotenia posudzovania odkázanosti a potom by som urobila ten príspevok za opatrovanie viaczložkový. Tým pádom by sme možno vedeli sa vyhnúť tým anomáliám, ktoré sú, že naozaj dieťa so zdravotným znevýhodnením navštevuje základnú školu a tam sa mu kráti za to, že navštevuje povinnú školskú dochádzku, príspevok za opatrovanie, ale reálne tá mama naozaj sa o neho stará, ale keby to bolo nastavené tak, už máte ďalší problém, ktorý by ste nemuseli riešiť.
Tým, že ste zdvihli aj tú hranicu príjmu, si myslím, že ste urobili veľmi dobre, lebo naozaj niekedy tam išlo aj o euro dvadsať, kde napríklad dcéra sa chcela postarať o svoju mamu, ale ona mala vyšší dôchodok a už nemohla a mama na to dostala ešte rakovinu, čiže určite ešte ostane ležiaca a tak ďalej. Čiže ak by sme naozaj išli do viaczložkového, ale predchádzať by to naozaj muselo posudzovanie jednotné a ja určite, je tu aj pán minister zdravotníctva, ja už by som to vedela vlastne potom využiť aj na tú jednotnú lekársku, čo oni, v ich prípade napríklad ide o človeka, ktorý naozaj potrebuje lekárske vyšetrenie. Viete, jak to je, zase od vás budú pýtať peniaze mimoriadne na úkony v zariadeniach sociálnych služieb, ktoré sú zdravotnícke, a vy v podstate s tým; no a akým spôsobom, keď to má byť z verejných zdrojov? (Reakcia ministra.)
No a preto by som vlastne naozaj sa pustila v prvom rade systematicky do posudzovania, urobila finančný príspevok, ktorý by bol viaczložkový, no a tam by sme sa potom pozreli na tie jednotlivé prípady, ktoré hovorili aj kolegyne, ktoré ja, naozaj sú. Ako nemôžme sa tu tváriť, že nie sú, oni sú, tí ľudia sa cítia ukrivdene. Ja si myslím, že možno je to aj objektívne, že sa cítia ukrivdene, ale ako z toho von, som si dovolila dneska povedať a možno vás aj inšpirovať.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 12.10.2016 18:29 - 18:37 hod.

Soňa Gaborčáková Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Milí kolegovia, milé kolegyne, počuli sme tu vlastne rôzne podnety k zákonu, ktorý predkladá vládna koalícia. Ja skúsim vidieť iný rozmer a možno naznačiť oblasť, kde vidím problém, keďže, keďže som poskytovala a vykonávala sociálnu prevenciu a poskytovala sociálne poradenstvo pre mladistvých a maloletých, čiže uberiem sa týmto smerom. Môj príspevok má v obsahu naozaj potvrdiť, že je potrebné zabezpečovať vyššiu ochranu spotrebiteľa, v mojom prípade sú to deti, a reguláciu on-line hier.
Sami viete, že keď sme boli my malí, neboli počítače, neboli mobily. Dnes deti s týmito predmetmi vedia oveľa lepšie pracovať ako my. A medzi kolegami odborníkmi sa naozaj zaraďuje medzi rizikové faktory vedúce k závislosti práve podmienené posilňovanie záujmu o hru ako-takú.
Chcem poukázať na také dve stránky počítačových hier v súvislosti s deťmi a mladistvými. Za pozitíva môžme hovoriť u tejto kategórii mladých ľudí, že naučia dieťa či žiaka spúšťať počítač, spustiť program, poradiť sa, ak niečo nefunguje, rozvíjajú jeho jazykové a komunikačné schopnosti, rozvíjajú sa rôzne schopnosti, ako je pamäť, pohotovosť, schopnosť rýchlo sa rozhodnúť, priestorové videnie, zvyšujú sebavedomie u detí, pomáhajú odbúravať stres z vyučovania, umožňujú deťom vytvoriť si morálny kompas, ale tiež poskytujú v mnohých prípadoch možnosť voľby.
Načo chcem teraz poukázať, sú práve tie negatívne stránky a práve v súvislosti s tým, že ak nebudeme zameriavať našu pozornosť na prevenciu, ani neviem, aký dobrý zákon a naše možno trenice v tom, či nepopierame zase podnikateľom ich živnosti, skončí v prázdne, lebo naše deti posilňovaním počítačových hier majú väčšie predpoklady k tomu, aby sa raz stali závislými. Medzi negatívne stránky patrí: u detí sa zvyšuje tep, krvný tlak v hladine adrenalínu a testosterónu. Počas hry je fyziologický stav dieťaťa podobný stavu osoby počas boja. Zvyšuje, zvyšujú hráčstvo vo vnímaní nepriateľstva zo strany jeho blízkych. Poruchy koncentrácie. Vieme, veľa detí, že má ADHD alebo aj poruchy správania a toto len u tých detí umocňuje. Strata vedomia skutočnej reality. Snenie, predstavy, v mysli žije v mediálnej realite, v príbehoch, v počítačových hrách. Sociálne riziko počítača, dieťa je odkázané len na počítač, môže byť ochudobnené o dôležité skúsenosti, čiže reálne priateľstvá a podobne. Riziko vzniku závislosti. V ojedinelých prípadoch pravidelné hranie bez prestávok môže viesť dokonca až k smrti. Toto nehovorím ja, toto hovoria odborníci a toto je aj moja skúsenosť, keď som pracovala vlastne v prevencii maloletých. Prejavy závislosti, strata kontroly nad časom, zmena psychického stavu, nepokoj detí, zvýšená nervozita, poruchy spánku, nesústredenosť, začínajú klamať, zmena osobnosti, žijú akoby takým dvojitým životom, emocionálna nestabilita, zúfalstvo, majú mimoriadne podráždené reakcie, fixácia, myslenie na počítač aj pri iných aktivitách. Počítač a hranie sú dôležitejšie ako veci, ktoré boli pre nich dôležité predtým.
Aké dôsledky môže mať nekontrolované hranie pre budúcnosť? Ochudobňovanie reči a jej vulgarizácia, nadobudnutie hlavne, hlavne nadobudnuté v počítačových herniach, neurotizmus, propagácia násilia, utváranie predsudkov, dočasná alebo úplná strata záujmu o okolitý svet, dočasná alebo úplná strata kontaktu s okolitým svetom, oslabenie vôľových schopností, oslabenie schopností empatie, rozvoj komplexu moci, strata objektívneho posudzovania reality alebo strata prosociálnosti.
V prvom polroku tohto roku Sociálna poisťovňa vyhodnotila, že najčastejšie diagnózy, prečo sa ľudia dostávajú do invalidity, sú práve duševné choroby. Naozaj, depresie, ktoré prenasledujú svet, môžu byť pre nás dospelých odkazom, že pokiaľ naozaj budeme pozerať v živote len na peniaze, môže sa stať, že deti, ktoré vyrastajú v tomto svete, a naozaj sa posilňuje tá hra u tých detí, sa raz môže dostať k tomu, že tí ľudia sa stanú invalidmi.
Naozaj chcem možno aj vyzvať vládnu koalíciu, aby sa, aby do vládnych zákonov dostávala aj dopad na rodinu, čo je v prípade zákona o hazardných hrách určite nevyhnutné. V prevažnej časti počítačových hier sa objavuje vo zvýšenej miere prvok násilia. Brutalita sa stáva ich prirodzenou súčasťou. Zlo sa využíva na dosiahnutie dobra. Pomocou dokonalých technických prostriedkov, ktoré umožňuje efektívnejšie vnímanie násilia, môže toto násilie dieťa dokonca až fascinovať. To sú nebezpečné vplyvy, ktoré si mnohé deti a najmä chlapci, ktorí takéto hry najviac sledujú, neuvedomujú.
Preto naozaj je dobré si uvedomiť, že na jednej strane sú peniaze a nároky ľudí, ale na druhej strane je tu mladá generácia, ktorá vychádza z prostredia, ktoré my sme nezažili. Ani nevieme, čo to spôsobí, ak budú dospelí. Takže naozaj vždy, vždy tie dopady je potrebné robiť na tú rodinu, aj keď viem, že veľa sa hovorí o tom, keď sa otec, mama stanú patologickými hráčmi. Ja som chcela na tejto pôde povedať, že naozaj aby sme si nevychovali závislých ľudí, ktorí v budúcnosti sa môžu stať invalidnými.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Skryt prepis
 

21.9.2016 16:23 - 16:25 hod.

Soňa Gaborčáková Zobrazit prepis
Ďakujem. Pekný deň.
Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola určená Výborom Národnej rady pre sociálne veci za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 222. V menovanom súvise si dovoľujem predložiť informáciu k tomuto návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku aj legislatívnych pravidiel tvorby zákonov.l
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla sa na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 226 z 22. augusta 2016 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, ďakujem, skončila som, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.
Skryt prepis