Videokanál poslanca

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Kolegovia, tak dovoľte mi trošku viacej vás tak oboznámiť možno aj s takými východiskami, ktoré súvisia vôbec s týmto návrhom zákona a s dôvodom, prečo tento návrh zákona vznikol.
Ako prvé je dôležité si povedať, že pre nás zákonodarcov, poslancov je dôležité, a verím, že pre každého teda, ktorý tu sedí nielen dnes, ale aj pri hlasovaní, je dôležité, aby bol občan spokojný. Čiže cieľom je spokojný občan. Ale keď si uvedomíme vlastne v tom celom reťazci, ktorý tu na Slovensku máme v hospodárstve, tak, tak občan je na konci toho reťazca.
Takže na to, aby sme mohli spôsobiť, aby ten občan bol spokojný, je veľmi potrebné, aby sme zabezpečili jednotlivé podmienky aj tým iným článkom v reťazci, ktoré zabezpečujú v končenom dôsledku ten posledný článok, zabezpečia, aby ten občan bol spokojný. Takže na to, aby občan mohol byť spokojný, je dôležité, aby mal dobrú prácu. No ale na to, aby mal dobrú prácu, je dôležité, aby sme vytvorili dostatočne dobré podmienky pre zamestnávateľov. A Slovensko taktiež z hľadiska pozície, kde sa nachádza, ale aj štruktúry ekonomiky potrebuje byť veľmi konkurencieschopné, pretože sme otvorená ekonomika, sme závislí do veľkej miery aj na zahraničných investíciách a vôbec na práci, alebo teda na investíciách, ktoré vytvárajú prácu na Slovensku, na to, aby ten občan mohol byť spokojný, na to, aby mohol mať dobrú prácu. A preto je teda veľmi dôležité, aby táto otvorená ekonomika vytvárala také podnikateľské prostredie, aby podnikatelia mohli čo najlepšie, najviac prosperovať, a tým pádom tú svoju prosperitu prenášať aj na svojich zamestnancov, či už v podobe mzdy, benefitov, ale aj pracovných podmienok a podobne. Takže toto je veľmi dôležité, aby teda podnikateľské prostredie vytvorilo dobré podmienky pre rozvoj firiem. No a toto je parketa, za ktorú je zodpovedná vláda, za ktorú je zodpovedný parlament.
Takže ale dnes vidíme, že na Slovensku podnikatelia zápasia s veľmi náročným podnikateľským prostredím, a za chvíľočku vysvetlím presnejšie. Čiže tento zákon nie je primárne o pomoci podnikateľom, aj keď teda je zameraný na podporu podnikateľského prostredia, ale v skutočnosti hlavným cieľom je, teda ako som povedal, spokojný občan.
Na druhej strane chcem ešte povedať, že čo sa týka podnikateľského prostredia, tak aby sme si tak možno zadefinovali alebo pomenovali, tak máme tu veľkých zahraničných investorov, za ktorých, myslím si, že môžme byť vďační, že priniesli naozaj viaceré investície, pomohli trošku viacej naštartovať ekonomiku, priniesli veľa práce a na ne sú naviazané ďalšie menšie a strednú podniky, ktoré vlastne pôsobia v tom reťazci dodávateľskom, a tým pádom tieto veľké investície, títo veľkí zahraniční investori generujú veľký zdroj jednak práce, ale aj príjmov. Medzi nimi sú viaceré veľké firmy, ktoré generujú aj veľké príjmy do rozpočtu v podobe daní z právnických osôb, a toto je, myslím si, veľmi fajn. Ale to by som povedal, tá strana A, lebo to A máme splnené, ale to B je práve to, aby sme sa teraz zamerali, keďže už tu máme pomerne dosť zahraničných investícií, aj keby sme mohli polemizovať o tom, či sú dobre geograficky rozložené, a vieme, že teda nie sú, ale to nie je predmetom tejto diskusie, takže to druhé, to B je práve o tom, že ako pomôcť teraz tým malým a stredným podnikateľom, ktorí sú ďalším veľkým potenciálom a zdrojom jednak príjmov pre samotných ľudí, pretože ak bude rásť konkurencieschopnosť týchto firiem, ak bude rásť ich úspešnosť na globálnom alebo európskom trhu, tak tým pádom budú schopní aj viacej zamestnávať ľudí a budú schopní dosahovať väčšie výsledky aj v podobe ziskov a tým pádom pretaviť tieto zisky aj do vyšších miezd zamestnancom. A to spôsobí teda v konečnom dôsledku spokojnosť samotných občanov.
Ale vidíme, že teda toto je ešte ten veľký potenciál, a ak sa pozrieme na objem malých a stredných podnikateľov, tak ako som hovoril aj v úvodnom slove, tak 99,9 % trhu tvoria práve títo malí a strední podnikatelia. Prinášajú 74,1 aktívnej pracovnej sily a 52,7 % podiel na tvorbe pridanej hodnoty. Toto je práve tá skupina podnikateľov, na ktorú sa potrebujeme zamerať a ktorú vlastne sa snaží, nielen túto, ale primárne pomáha práve týmto menším a stredným podnikateľom, ktorí nie sú schopní sa vždy popasovať s rôznymi legislatívnymi a byrokratickými prekážkami, ktoré tu na Slovensku stále máme, s ktorými zápasia.
Takže ak by sme sa pozreli teraz na samotnú reguláciu. Chcel by som teraz vlastne špecifikovať pár zistení z viacerých štúdií, ktoré boli zrealizované na Slovensku. A prvú by som spomenul práve štúdiu RÚZ z decembra 2016, ktorá hovorí o tom, že veľký nárast regulácie, je veľký nárast regulácie a je podceňovanie jeho dopadu vládou. Totižto prvá vláda Roberta Fica sa v roku 2007 zaviazala, že do roku 2012 zníži administratívnu záťaž o 25 %. Skutočnosť však bola taká, že oproti pôvodnému stavu z roku 2007 bola záťaž v roku 2012 o 11 % vyššia. Čiže cieľ bol znížiť túto administratívnu záťaž o 25 % do roku 2012, avšak podaril sa pravý opak, podaril sa nárast a dokonca o ďalších 11. %. Medzi rokmi 2007 až 2017 kumulatívne bolo identifikovaných 1 812 regulačných povinností, ktoré teda vplývajú na podnikateľské prostredie, a z toho 414 sa nachádza v Zákonníku práce. Od roku 2007 tento počet neustále rástol z pôvodných 1 514 regulácií až na dnešných 1 812. Keby sme to zobrali trošku do kontrastu, tak v porovnaní s vládou pani Radičovej, tak od roku, od 8. júla 2010 do 4. apríla 2012 došlo k spomaleniu tohto trendu nárastu, avšak po tom, ako vláda premiéra Fica opäť nastúpila, alebo teda začala vládnuť na Slovensku, tak opäť sa pridalo na plyn a tieto regulácie začali narastať.
Ak by sme sa na to pozreli z pohľadu podnikateľských združení a inštitúcií pôsobiacich na tomto poli, tak napríklad môžem, by som zacitoval teraz za Združenie podnikateľov Slovenska, ktoré hovorí, že kroky tých zodpovedných ministerstiev nedokázali zabrániť dlhodobému zhoršovaniu rámca pre podnikanie u nás. Ministerstvo hospodárstva v roku 2014 zmapovalo, zmapovalo spolu 1 202 právnych predpisov. A z toho 414, 417 bolo zákonov, 503 vyhlášok a 282 nariadení vlády. Napočítalo v nich až 4 556 informačných povinností, počujete správne, pričom z nich vyplývajúce celkové náklady pre podnikateľov vyčíslilo na 2 670 mil. Vyše 90 % tejto záťaže generuje práve regulačná činnosť štyroch ministerstiev. Ako vidíme, že naozaj jedná sa tu o veľmi vysokú regulačnú záťaž, a práve tie štyri najdôlež..., tie najväčšie ministerstvá, ktoré teda majú na tom najväčší podiel, až 90 %, sú ministerstvo financií, ministerstvo práce, ministerstvo zdravotníctva a ministerstvo hospodárstva. A najvyšší podiel - až 65 % z hľadiska objemu financií, teda 1,7 mld. má práve ministerstvo financií, čo je teda do veľkej miery aj pochopiteľné, ale ide tu o teda, o to, že kde sú tie hlavné body záujmu, na čo sa treba zamerať, na ktoré regulácie, na ktoré právne predpisy sa treba zamerať, pod gesciou ktorých ministerstiev, aby prišlo k tomu zjednodušeniu, aby prišlo, by sa proste systém zjednodušil.
Ďalší dôležitý parameter je práve byrokratický index, ktorý robí Inštitút pre ekonomické a sociálne analýzy už niekoľko rokov, a vidíme, že byrokratický index dosiahol v roku 2017 hodnotu 164 hodín. To znamená, že toľko času musí priemerný zabehnutý malý podnikateľ stráviť papierovaním, ľudovo povedané. Čiže musí vykonať 78 administratívnych úkonov a to ho stojí 1 651 eur ročne. Ak svoju firmu ešte len zakladá, tak to mu môžme pripočítať ďalších 36,5 hodiny na 33 úkonov.
Ďalej sa pozrime na obdobie od roku 2012 do roku 2017, čo je práve obdobie vlády strany SMER, a teda súčasnej koaličnej vlády, a počas tohto obdobia nadobudlo účinnosť až 1 053 novelizácií zákonov. Z toho k 1. januáru, a to je práve to, kam mieri celá táto novela zákona, ktorú tu dnes predstavujem, bolo namierených len 368, čiže 35 % zákonov. K inému dátumu bolo až 685 zákonov, čiže 65 %. Takže vidíme, že ak by sme sa pozreli teda na právne predpisy až do 1. septembra 2017, uvádza táto štúdia z Inštitútu INESS, tak vlastne za priemerný vek týchto zákonov je 12 rokov a majú za sebou spolu 2 286 novelizácií, čo na jednej strane môže ukazovať na to, že parlament je produktívny a produkuje naozaj veľa noviel, otázka, či je efektívny. Pretože produkovať veľa, to ešte neznamená, že produkuje dobre.
Ale keby sa teraz chceli pozrieť, a chcel by som vám teda predstaviť tri také najväčšie zákony alebo tri zákony, ktoré boli najčastejšie novelizované a ktoré sa týkajú práve podnikateľského prostredia, čiže podnikateľ s nimi prichádza do každodenného styku. Prvý je zákon o sociálnom poistení, druhý je zákon o dani z príjmu a tretí je zákon o živnostenskom podnikaní. Toto sú také bezprostredné zákony, ktorých sa, s ktorými prichádza podnikateľ každodenne do styku.
No a pozrime sa na ten zákon o sociálnom poistení. Doba platnosti je teda, by sme mohli povedať, 13 rokov, lebo je od roku 2013, pardon, 2003, a za toto obdobie už zakúsil 71 novelizácií. Čiže intenzita novelizácie je 5,5 novelizácie, môžme povedať, ročne.
Zákon o dani z príjmov, ten tiež pochádza z roku 2003, a takže tiež je vlastne v platnosti vyše 13 rokov a počet novelizácií o trošku menej, ale stále veľa a to je 67 novelizácií. V tomto prípade tá intenzita vychádza na 5,2, 5,2 novelizácie ročne. Čiže vyše 5 novelizácií ročne. To vidíme, že to je takmer každé dva mesiace. A predstavte si, že ste podnikateľ. Hovorím to práve z toho dôvodu...
A ešte teda spomeniem posledný, práve o živnostenskom podnikaní, ktorý platí od roku 1991, čiže 25 rokov, vyše 25 rokov. Tu bolo novelizácií vyše, teda, pardon, 123 a vychádza to novelizácia alebo tá intenzita vychádza na 4,9 novelizácie ročne. Tak a toto je práve ten, ten najsilnejší argument, ktorý hovorí o tom, že podnikateľ potrebuje neustále sledovať, ako sa legislatíva vyvíja, práve na to, aby dokázal odsledovať všetky tieto zmeny, lebo už len z týchto troch takých, by som povedal, najmarkantnejších a najbytostnejších zákonov, ktoré sa dotýkajú každodenného fungovania podnikateľa, vidíme, že sú novelizované každé dva mesiace. A to neznamená, že teda sú pravidelne, že február, apríl, to by bolo ešte ako-tak, ale to sú naozaj iba štatistiky priemerne, môže to byť a je to mnohokrát nesystémové, proste len kedy sa to prerokuje v Národnej rade, schváli, podpíše prezident a prichádza do platnosti. Takže nie je tam v tom žiadny nejaký, žiadny systém. A to je práve pre podnikateľské prostredie, ktorí potrebujú stabilné legislatívne prostredie, veľký problém.
Tuto by som chcel spomenúť také dva paradoxy. Ten prvý je, že vidíme, že vláda Ivety Radičovej si chcela s týmto poradiť a videla to ako problém, a preto 6. júla 2011 vydala uznesenie, v ktorom sa hovorí, že ak ide zákon, ktorý upravuje dane, odvody, alebo zákon, ktorý sa týka podnikania, je potrebné navrhnúť, ak je to možné, deň nadobudnutia účinnosti tohto zákona na 1. január, pričom je potrebné navrhnúť primerane dlhú legisvakanciu. Toto som, ako som hovoril, sa sčasti začalo diať, ale potom vlastne nástupom druhej vlády Roberta Fica sa od toho upustilo a znovu sa začali vlastne zákony, ktoré sa týkajú podnikateľského prostredia, sa začali navrhovať alebo respektíve prichádzali do platnosti bez akéhokoľvek nejakého sledovania si termínov konkrétnych, a preto dňa 4. mája 2016 teda táto nová vládna koalícia pochopila, že je to naozaj veľký problém, vychádza to v mnohých štatistikách, ktoré za chvíľočku spomeniem, tak opäť teda sa zaviazala uznesením č. 164 k tomu, že teda ako keby oprášila tie nové legislatívne pravidlá vlády, a zadefinovala, že opäť ak ide zákon, ktorý upravuje právne vzťahy, ktoré sú viazané na začiatok opakujúceho sa časového obdobia, napr. rozpočtový rok, účtovný rok, školský rok, školský polrok, semester a tak ďalej, alebo ak sa jedná o právne vzťahy, ktoré upravujú podnikanie, ako sú napríklad dane, odvody, tak je potrebné navrhnúť, ak je to možné, deň nadobudnutia účinnosti tohto zákona na začiatok príslušného obdobia na 1. január.
A ale teda ako som hovoril, vidíme, že sa to nedeje a práve v prípade tých troch vybraných zákonov, o ktorých som hovoril, tak podiel novelizácií k 1. januáru, teraz poďme si pozrieť teda za to obdobie od roku 2012 do roku 2017, spomenul som tie celkové parametre tých zákonov. Ale keď si pozreme teda len to obdobie od roku 2012, od 1. januára 2012 do 1. septembra 2017, tak práve zákon o živnostenskom podnikaní bol novelizovaný, bolo teda zo všetkých novelizácií, ktoré boli, tak iba 33 % bolo k 1. 1. Pri zákone o dani z príjmov bolo tam to už lepšie, musím povedať, že toto je lepšie, že tuto si ministerstvo financií dalo trošku viacej na tom záležať, tak 61 % z tých všetkých novelizácií od roku 2012 bolo k 1. 1. Ale zákon o sociálnom poistení bol iba opäť 35 % k 1. 1.
Takže ak by sme to teraz zobrali a spriemerovali, tak od roku 2012 bol priemerný počet novelizácií 21, cca 21,16, to znamená, že každé tri mesiace sa znovelizoval zákon, čiže opäť veľmi, môžme to toto radiť medzi nestabilné legislatívne prostredie, pretože zákony sa menia príliš často.
A takže, ako som spomínal, ešte na doplnenie, tak zákon o živnostenskom podnikaní bol novelizovaný k 1. 1. iba 33 % z celkového počtu 36 novelizácií a to znamená, že sa novelizoval každý necelé dva mesiace. Zákon o dani z príjmov, z celkového počtu 31 novelizácií bolo 61 k 1. 1., a keby sme to teda spriemerovali, tak znamená, že každé 2,2 mesiaca bol novelizovaný tento zákon, a ten posledný zákon, ktorý teda bol v tej prvej trojke, zákon o sociálnom poistení, tak ten, z celkových 31 novelizácií bolo 35 % k 1. 1. a to znamená, t. j. že každé tiež 2,2 mesiaca bol novelizovaný. Ešte by som pridal zákon o zdravotnom poistení, kde teda bolo zaznamenaných za toto obdobie 25 novelizácií, čo znamená, že každý 2,7 mesiaca bol tento zákon novelizovaný.
Čo to znamená? Tu vidíme aj z týchto dát môžme vidieť, že je to neúnosné pre podnikateľov, že, že ako by zákonodarci, a tým pádom, a teda do veľkej miery vláda, pretože vláda prináša návrhy zákona, tak vidíme, že nehľadia na podnikateľov, na to, ako to pre nich má dopad a ako by sa nesnažili na to pozreť očami z toho druhého brehu, a práve podnikatelia, ako som hovoril aj na začiatku, títo malí a strední podnikatelia tvoria 99,9 % trhu, prinášajú 74,1 aktívnej pracovnej sily. Toto sú ľudia, ktorí nám naozaj držia hospodárstvo, a preto je veľmi dôležité, aby sme im vychádzali v ústrety, ale vidíme tuto, tieto fakty ukazujú, že sa to nedeje, že vláda si proste schvaľuje zákony a v parlamente skrze svojich koaličných poslancov, ako potrebuje, a vôbec nedbá na to, ako to zasahuje do samotného podnikateľského prostredia. A vieme, že podnikateľské prostredie je citlivé na to, aby sa zmeny diali čo najmenej, aby nemuseli neustále prispôsobovať, a ak, tak aspoň raz za rok na začiatku kalendárneho roka, kedy nabiehajú vlastne aj účtovne do nového obdobia. Lebo ak sa to deje už počas účtovného obdobia, tak im to spôsobuje komplikácie, zvyšuje im to náklady, ktoré musia prepočítavať, rozpočítavať a podobne. Takže omnoho ťažšie sa potom takéto firmy aj vedú.
Teraz by som chcel, ak by teda bola možnosť ukázať grafické pomôcky, tak by som vám ju ukázal, ale tak skúsim vám to tak plasticky povedať. A mám tu pred sebou graf, ktorý hovorí o vývoji počtu novelizácií k 1. januáru a v porovnaní k inému dátumu počas sledovaného obdobia od roku 2012. No a keby ste to videli, tak by ste videli, že mám tam teda rok 2012, ’13, ’14, ’15, ’16 až ’17, a sú tam, práve ten pomer tých zákonov k 1. 1., ktorých je teda badateľne menej ako k inému dátumu. Najmarkantnejšie to vyskočilo v roku 2016, kde 93 noviel bolo k 1. 1. a 184 k inému dátumu. Jednak ten samotný počet tých noviel je veľmi vysoký, ale taktiež aj ten nepomer, alebo teda ten pomer toho, že k 1. 1. bolo polovica.
Keby sme sa pozreli na teraz tých 196 analyzovaných zákonov, ktoré boli prijaté po dátume 1. 1. 2012, tak 29 zákonov po tomto bolo novelizovaných, 29 zákonov, čiže 29 zákonov sa dotkli rôzne novelizácie a tie počty sú tu v tom grafe, ako som spomínal, pár dát z toho. A z toho viac ako 55 % právnych predpisov nadobudlo účinnosť v inom dátume. Takže opäť vidíme ten nezáujem vlády o podnikateľské prostredie, hoci teraz sme už počuli po dvoch rokoch vládnutia, že pán podpredseda vlády Pellegrini s pánom ministrom hospodárstva Žigom vyhlásili teda vojnu byrokracii, ale podľa toho, ako teda to vyzerá, ako by to mohli stihnúť, tak zrejme teda sa do konca volebného obdobia nič viac nezmení, pretože tento proces rozbehnúť a naštartovať tak, aby začali podnikatelia cítiť nejakú reálnu zmenu, trvá 4-5 rokov, a ak to urobia uprostred volebného obdobia, tak je jasné, že do konca volebného obdobia nič citeľné sa neudeje. Otázka je, prečo to neurobili hneď na začiatku volebného obdobia, keď vedeli, a tieto štatistiky sa aktuálne aktualizujú každý rok, takže sú to dáta, ktoré nie sú nejaké nové, nie sú to nejaká, nejaká teraz novinka, že á, čo sa to tu stalo. Tento problém tu, s týmto problémom tu zápasíme už dlhé roky.
A naozaj ja v tom čítam medzi riadkami práve ten nezáujem o to podnikateľské prostredie, ktoré, opakujem, je veľmi dôležité práve z hľadiska toho, že drží nám 74,1 aktívnej pracovnej sily. To sú ľudia, ktorí reálne zamestnávajú ľudí, a ak si pozrieme, tak práve 97 % tvoria mikropodniky, ktoré zamestnávajú menej ako desať zamestnancov. A keď si toto zoberieme z pohľadu potenciálu, že v čo by mohli tieto firmy vyrásť, pretože my pôsobíme naozaj na globálnom trhu, minimálne na európskom, a tieto firmy môžu konkurovať. Tam je ešte veľký priestor na to, aby mohli konkurovať. A keď im vytvoríme dostatočné podmienky, tak nebudú konkurencieschopné len z hľadiska Slovenska, ale z hľadiska Európy. A toto je práve ten potenciál, ktorý my nevyužívame, a ako by sme mohli generovať dodatočné príjmy pre týchto podnikateľov. Ak im pomôžeme uplatniť sa na európskom trhu, tak máme tu veľké, veľkú masu ľudí, ktorí môžu zamestnávať viac ľudí. Tým pádom zamestnanosť nám môže stúpiť, stúpnuť a práve tu vidíme aj ten, tú pomoc riešenia tých regionálnych rozdielov, pretože je jednoduchšie pomôcť práve plošnými opatreniami, pár plošnými opatreniami z hľadiska podnikateľského prostredia malým podnikateľom, ktorí pôsobia, a tí budú pôsobiť aj v tých v najmenej rozvinutých okresoch, pretože desať ľudí zamestnať je pomerne jednoduchšie, ako vytvárať tú štruktúru pre veľké kolosy, ktoré potrebujú zabezpečiť aj logistiku a podobne. Takže na ten rozvoj podnikania sú práve oni ideálni, a preto si myslím, že toto by mala byť priorita č. 1 z hľadiska podpory podnikania, začať práve tou legislatívou a znížením, znižovaním byrokracie, ktorú som na začiatku hovoril, je veľmi vysoká.
Takže vidíme, že, ako som spomínal, tak tie, tých najviac desať zákonov, ktoré, a tie za chvíľočku teraz tu vymenujem, ktoré sa dotýkajú podnikateľského prostredia, tak 92 % týchto novelizácií bolo predkladaných práve vládou, lebo možno by sme povedať, že mnohé novely prichádzajú skrze poslancov a tak ďalej. Ale z toho celkového počtu a z tých 196 analyzovaných zákonov, tak vidíme, že 92 % novelizácií bolo predkladaných vládou od 1. januára 2012 do 1. septembra 2017 a práve 80 z nich bolo, 80 z nich bolo v iný dátum ako k 1. januáru. Čiže samotná vláda nedrží nariadenie, ktoré si dala viackrát, na to, aby sa snažila prinášať tieto zákony v, k dátumu 1. 1. alebo 1. 7.
Čo je zaujímavé, že v programovom vyhlásení vlády práve pre roky 2016 až 2020 sa píše nasledovné, a tu je práve ten krásny kontrast toho, čo som doteraz hovoril, a tých slov na papieri, že „predvídateľný a stabilný právny poriadok ako výsledok kvalitnej normotvorby je jedným z významných faktorov rozvojov spoločnosti a fungovania štátu ako právneho štátu založeného na princípe právnej istoty“. Čiže vidíme, že samotné programové vyhlásenie vlády hovorí, že predvídateľný a stabilný právny poriadok ako výsledok kvalitnej normotvorby. A vy, ktorí tu sedíte, viete, ako prichádzajú do Národnej rady rôzne pozmeňujúce návrhy, ako prichádzajú novely a podobne, tak vy sami viete posúdiť, do akej miery sa tu deje na parlamentnej pôde tá kvalitná normotvorba a aký predvídateľný, predvídateľný právny poriadok tu budujeme, keď by som spomenul len napríklad teraz posledne, čo sme rokovali z dielne ministerstva zdravotníctva, zákon o ordinačných hodinách, ako to prišlo na poslednú chvíľu, ako sme aj pripomienkovali samotný fakt, že má to dopad na daňové príjmy, a práve tá pozmeňujúca, teda tá, ten pozmeňujúci návrh o odpočítateľnej položke, ktorý neprešiel ani výbormi pre daňové prognózy a makroekonomické prognózy. Čiže toto sú všetko tie, tie nárazy, ktoré sa tu dejú. Potom sa ten zákon schválil, schváli, následne ho premiér vyhlási, že teda tento zákon nevojde do platnosti, resp. bude vtedy ešte novelizovaný a aby sa zmiernili tieto efekty. Čiže tá predvídateľnosť a stabilnosť právneho poriadku je v poslednej dobe naozaj nízka, nehovoriac o tom, o kvalite tej normotvorby, pretože ak ten návrh nie je kvalitný, tak, samozrejme, musí sa automaticky novelizovať.
Čiže tu je práve dôležité zamerať sa na to, aby tých návrhov možno bolo menej, ale naozaj kvalitne pripravené, aby aj práve tí podnikatelia, ktorí podnikajú, nemuseli stále si sledovať pomaly ako dennú tlač zmeny v zákonoch a prispôsobovať tomu svoje podnikanie, pretože je to, naozaj to komplikuje celé riadenie firiem, či už malých, alebo veľkých. Takže...
A ďalej je tam ešte, tu by som chcel spomenúť ešte jednu vetu, pretože vláda si taktiež podľa vyhlásenia uvedomuje, že stabilný a predvídateľný právny poriadok je významný faktor z hľadiska medzinárodnej konkurencie Slovenska, konkurencieschopnosti Slovenska, o čom sme už hovorili, aj z pohľadu teda zahraničných investorov, ale aj z hľadiska konkurencieschopnosti domácich podnikateľov. A to je to, čo som, to, čo som hovoril, že domáci podnikatelia, naozaj máme v nich veľký potenciál. Sú to podnikatelia, ktorí ostanú na Slovensku žiť, ak sa im bude dariť, budú svoje podnikanie rozvíjať, budú tu platiť dane, budú zamestnávať Slovákov primárne. Čiže toto je, toto je práve tá cesta. Čiže zahraničných investorov tu máme už, máme ich dosť a priniesli, naozaj prispeli významným dielom k rozvoju našej ekonomiky, ale teraz je potrebné sa zamerať práve na to B. A vidíme, že teda toto konštatovanie ostalo zatiaľ len na papieri práve aj na základe tých čísiel, ktoré som vám hovoril. Pretože ako môžu byť títo malí podnikatelia konkurencieschopní, ak vidíme, že už len samotný byrokratický index hovorí o tom, že strávia byrokraciou, čiže papierovaním 164 hodín a musia vykonať 78 administratívnych úkonov, ktoré ich stoja 1 651 eur ročne. Tak toto je veľká čiastka práve pre tie mikropodniky, ktoré, z ktorých tvorí 97 % z celkového objemu podnikateľských subjektov.
Takže tu by som ešte doplnil ďalšiu takú štúdiu, ktorá hovorí práve o tej nestálosti legislatívneho prostredia, a to je opäť štúdia RÚZ a tiež je z roku 2016, ktorá hovorí, že medzi rokmi 2007 až 2016 bol najčastejšie novelizovaný živnostenský zákon a bol novelizovaný 54-krát. A potom bol novelizovaný zákon o dani z príjmu ako na druhom mieste a ten bol novelizovaný 53-krát.
Takže toto sú práve tie čísla, ktoré ukazujú na to, akým spôsobom sa tu tie novely dejú, akým spôsobom sa tu lepia, by som povedal, alebo robia záplaty, lepia sa tu diery, ktoré vzniknú, a nepracuje sa na nejakých kľúčových systémových zmenách na to, aby sme nemuseli s každou nejakou medzerou, ktorú odhalíme tým, že sme to nedostatočne premysleli, potom lepili. Takže aj keď teda môžme oceniť snahu ministerstva financií a ministerstva hospodárstva, že sa snažia ale zaviesť tieto zákony alebo prijímať zákony tak, aby teda platili k 1. januáru alebo k 1. júlu, vidíme, že sa to nedeje napriek tomu, že tu je už aj uznesenie vlády. Takže z tejto štúdie ešte RÚZ-ky to, také to najväčšie zistenie, ktoré bolo medzi zisteniami, bolo, že najväčšie prekážky v podnikaní naďalej predstavuje aj až príliš časté zmeny v legislatíve. A o tom tu práve hovoríme.
Ak by sme sa pozreli na samotný, samotný graf, alebo teda hodnotenie Global Competitiveness, čiže konkurencieschopnosti Slovenska, tak môžme vidieť, že taký ten prvý pilier, kde sme skončili na posledných priečkach, je práve, sú práve inštitúcie a neefektivita inštitúcií, keby som to chcel presnejšie zadefinovať, áno, práve tá neefektivita našich inštitúcií, ktoré do veľkej miery majú vplyv aj, samozrejme, na samotné podnikateľské prostredie.
Sú tu ešte také zaujímavé parametre a napríklad teda nestabilita tých zákonov alebo politík je tiež, máme pomerne vysoké skóre, čo takisto nie je dobrá známka, teda nehovoriac o tom, že na prvom mieste sme si vyslúžili práve mieru korupcie.
Chcel by som teraz iba vám opäť plasticky sa snažiť predstaviť jednu tabuľku, ktorá znázorňuje desať návrhov zákonov, alebo teda zákonov, ktoré sa dotýkajú primárne podnikateľského prostredia, a len tak v priemere vám ukázať práve tie zmeny, zmeny v jednotlivých rokoch 2013 až 2016. Takže sú to nasledovné zákony: je to Obchodný zákonník, zákon o dani z pridanej hodnoty, zákon o dani z príjmov, zákon o používaní elektronickej registračnej pokladnice, zákon o správe daní, zákon o účtovníctve, zákon o obchodnom registri, zákon o sociálnom poistení, zákon o zdravotnom poistení, Zákonník práce. Toto je teda tých desať najväčších zákonov, ktoré sa dotýkajú, ako ste mohli sami počuť z názvov, sú to zákony, ktoré majú reálne silný dopad na podnikateľské prostredie. A za dané roky boli celkovo novelizované: v roku 2013 25-krát, v roku 2014 26-krát, v roku 2015 39-krát a v roku 2016 38-krát. Čiže vidíme aj ten nárast a priemerný počet noviel rastie od 2 na 3,2 až 3,1 - 3,2. Čiže opäť to hovorí o tom, ako neefektívne sa tieto novely pripravujú.
Preto prinášame tento návrh zákona a hovoril som dostatočne dlho na to, aby som vám ukázal, že naozaj to naše legislatívne prostredie si zaslúži z hľadiska podnikateľského prostredia oveľa väčšiu pozornosť, a nielen pozornosť, ale aj, myslím si, že je to naozaj jeden z tých odkazov, kde podnikatelia, na ktorý podnikatelia často poukazujú, a hovoria o tom, že toto je, že nie sú pre vládu prioritou. A to je, to je problém, pretože, ako som hovoril, ten potenciál je tu veľký, a preto vlastne prinášame tento návrh zákona, ktorý by hovoril o tom, že zákony s dopadom na podnikateľské prostredie a zamestnávateľov budú platiť od 1. januára a 1. júla, čiže budú len dva termíny, kedy budú vstupovať do platnosti. Áno, a môže si niekto povedať, budú okolo toho problémy a podobne, no, samozrejme, problémy sú na to, aby sa riešili, aby sa odstraňovali, pretože práve keď touto zmenou prejdeme, tak podnikatelia budú vedieť, že tu majú stabilné prostredie. Jednak to môže priniesť ďalšie investície, či už domácich, alebo zahraničných investorov, pretože budú vidieť, že to prostredie je naozaj stabilné.
Takže ďalšie také návrhy, ktoré by mohli pomôcť, a ja teda pevne dúfam, že to bude aj súčasťou práve tej vojne byrokracii, ktorú vyhlásili pán minister a pán podpredseda vlády, že akonáhle sa prijíma, zavádza nový zákon, tak práve keď už ten zákon je otvorený, tak sa poupratuje v tých ostatných novelách, takže keď, minimálne také pravidlo, že "one in - one out", čiže akonáhle prichádza nejaký, nejaký nový zákon, tak jeden odchádza. Najlepšie by bolo "one in to out", by to bolo rýchlejšie. Už úplne ideálne by bolo naozaj urobiť, urobiť úplnú, by som povedal, inventúru v týchto legislatívnych návrhoch.
Takže ešte by som na záver chcel povedať pár takých návrhov, ktoré my vidíme, pretože to podnikateľské prostredie naozaj je veľmi, je veľmi dôležitý asset, to aktívum, ktoré tu na Slovensku máme, a práve v časoch, v ktorých sa nachádzame, v časoch konjunktúry, keď teraz vidíme, že naozaj podnikatelia zápasia s tým, že majú aj napríklad nedostatok pracovnej sily. Čiže vedeli by produkovať viac, ak by mali dostatok ľudí. Tým, že nemajú, tak uchádza im nielen ušlý zisk, ale aj možnosť ešte väčšieho rastu našej ekonomiky, pretože ten dopyt tu je po ich, po ich službách, po ich tovare, po ich produktoch, a preto tak, ako sme to už aj preberali, si myslím, že ďalším takým dôležitým prvkom je práve prechod od takej selektívnej podpory, ktorú tu aplikuje dnešná vládna koalícia, práve skôr také plošné vytváranie podmienok, ktoré budú mať všetci rovnaké.
Na to, keby sme chceli hovoriť o regionálnom rozvoji, tak môžme uvažovať o nejakom zavedení systému regionálnych úľav a podobne, ale... Čiže tu vidíme, že naozaj robiť to cez investičné stimuly nie je práve tá pomoc, jednak teda to odstránenie byrokracie a zavedenie stability z hľadiska legislatívy, ale hlavne zlepšovaním podnikateľského prostredia a ďalej podporou práve týchto malých a stredných podnikateľov, podporou malých a stredných podnikateľov, či už by to boli, či už by to boli nejaké, by som povedal, podnikateľské inkubátory, asi tak by som to najlepšie nazval, podnikateľské inkubátory, ktoré pomôžu práve týmto malým podnikom sa rozvinúť, a je to, je to model, ktorý vidíme, že funguje v zahraničí, a práve veľmi rád to porovnávam s krajinou Taiwan, pretože do roku ’91. roku tiež boli vlastne pod diktatúrou, čiže podobnú mali štartovaciu líniu ako my, ale vidíme, že za to obdobie sa dokázali vypracovať niekam úplne inam, a keď, keď vlastne sa pozriete na ten ich príbeh, tak vidíte, že v tých prvých rokoch, vlastne čo urobili inak, je to, že vláda si zavolala práve týchto podnikateľov a rozprávala sa s nimi o tom, ako im môže pomôcť, čo môže pre nich urobiť. A vidíme, že ten vzťah medzi vládou a celým podnikateľským prostredím, čiže nielen vybranými podnikateľmi, je úplne iný, kde vláda rozumie, že potrebuje pomôcť týmto podnikateľom na to, aby, potrebuje pomôcť týmto podnikateľom na to, aby sa mohli rozvinúť.
A kopec iných riešení, ktoré by sa dali predstaviť, takže tu som chcel len vykresliť vlastne celým týmto, celým týmto, celou touto rozpravou trošku dlhšou, ale o to dôležitejšou som chcel vykresliť práve tú dôležitosť našich podnikateľov, pretože práve slovenskí podnikatelia, ktorí platia tu na Slovensku dane, sú práve poctiví podnikatelia, ktorí zamestnávajú ľudí, a ktorým keď budeme pomáhať, tak budú zamestnávať viac ľudí a budú platiť daní a toto je práve tá cesta. Takže preto vás chcem aj poprosiť o podporu tohto návrhu zákona, ktorý je veľmi jednoduchý, ale veľmi dôležitý.
Takže ďakujem vám za vašu pozornosť a odovzdávam slovo pánovi predsedajúcemu.