Videokanál poslanca

Ďakujem pekne. Ďakujem, kolegyňa Verešová, za to, že si vysvetlila ešte tú progresivitu.
A, kolega Bublavý, no tak asi ste ma dobre nepočúvali, pretože ak by ste počúvali, tak ste mohli počuť, že tie príjmy rastú bez zvyšovania dane. Pretože keď rastie počet ľudí a objem peňazí, z ktorých sa zdaňujú, tak sa zvyšujú tým pádom aj príjmy do tých samospráv. Takže to neni o tom, že teraz niekto ide zvyšovať dane, tie príjmy rastú bez zvyšovania daní. Ale povedal som jednu vec a povedal som, že samosprávy majú nástroj, ktorým sú tzv. majetkové dane, ktoré môžu používať. Tí, ja si myslím, že tieto dane sú spravodlivé, pretože sú solidárne. Pretože kto má viac, zaplatí viac, kto má menej, zaplatí menej. A toto je dôležité. Čiže hovoril som o tom, že to otvára diskusiu o tom, ako samosprávy by mohli fungovať. Dnes samosprávy fungujú tak, že vlastne hovoria, že nemôžu svoje príjmy ovplyvňovať, môžu ovplyvňovať len svoje výdavky, čo tiež nie je úplne pravda. Takže môžme sa o tom porozprávať práve aj s vami, ale ide o to, že tento koncept je niečo, čo už dlhodobo tu je, by som povedal, tlačené naňho a je treba sa pohnúť ďalej. Ale ten najdôležitejší fakt je, že dnes vidíme aj v rozpočte, že tie príjmy budú rásť bez toho, aby sa tie dane zvyšovali, takže nie je tu reč o tom, že teraz nejak navádzam na zvyšovanie daní. Nie, práve naopak, ten daňový mix by mal byť taký, aby bol spravodlivý voči každému občanovi a aby bol zároveň aj solidárny, pretože to sú princípy, ktoré si myslím, že sú dobré v spoločnosti, keď fungujú. A ten daňový mix sa dá podľa toho prispôsobiť, takže to len taká malá oprava.
Na záver už len poviem, že teším sa, že je tu taká horlivosť aj z viacerých strán za riešenia, ktoré pomôžu rodine. Myslím si že táto horlivosť je dôležitá, ju sem prinášať, aby naozaj tieto riešenia mohli byť presadené.
Takže ďakujem kolegom, ktorí aj tak horlivo vystúpili a podporujú takéto riešenia. Vďaka.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som aj ja k tomuto našemu návrhu niečo povedal. Ďakujem kolegyni Verešovej za ten úvodný vstup aj za vystúpenie v rozprave, za to, že vysvetlila tento návrh.
A ja by som možno len trošku poopravil ten výrok, myslím si, že nejde o výpadok v rozpočte, ale ide o dobrú investíciu. Pretože v konečnom dôsledku rozpočet ako taký nebude nižší a rád by som to vysvetlil aj na číslach, ktoré vlastne v rozpočte sú. Ale ešte predtým by som chcel povedať, že rodina, a som rád, že to počujeme čím ďalej, tým viac naprieč týmto plénom, lebo nejde tu o to, kto si prisvojí myšlienku toho, či rodina je prioritou, alebo neni prioritou. Ľudia na to nie sú zvedaví, kto s tým prišiel, ľudia chcú vidieť, že poslanci Národnej rady majú toto ako prioritu, a to je podľa mňa dôležité, pretože ide v konečnom dôsledku o nich, nie o nás. A ja sa teším tomu, keď vidím, že rodina alebo vôbec investícia do rodiny dosť naberá na popularite vôbec aj u politikov, u spoločnosti, pretože vidíme, že naozaj v dnešnej dobe je to veľmi dôležité z viacerých dôvodov.
Prvé je, že vidíme, že dnes na Slovensku, počujeme to z prieskumov, sami to asi zažívate, mladí ľudia vidia svoju budúcnosť skôr v zahraničí ako na Slovensku a čím ďalej, tým väčší počet. Takže vidíme, že je tu odliv mozgov, keď to tak môžme povedať, zo Slovenska. A toto je niečo, čo je alarmujúce jednak preto, ako vôbec robiť politiku na Slovensku, ale aj preto, že teda ubúda počet Slovákov žijúcich na Slovensku, ktorí by tu na Slovensku v budúcnosti mohli žiť.
Druhé, vidíme tu naozaj to, že je tu tlak alebo rastie tlak na zamestnancov z hľadiska počtov, že vidíme, že musíme dovážať na Slovensko zamestnancov zo zahraničia a práve aj pri tomto aspekte je dôležité si uvedomiť, že je dôležité podporovať slovenské rodiny, aby mohli mať detí toľko, koľko chcú. A to je asi to najdôležitejšie, že dnes vieme, že slovenské rodiny, mladé rodiny si nemôžu dovoliť mať toľko detí, koľko by chceli, a myslím si, že toto je to také, by som povedal, najžalostnejšie, obzvlášť keď hovoríme o tom, že dobiehame západnú Európu, že stávame sa už aj my vyspelou krajinou, i keď si myslím, že tento výrok je ešte prehnaný.
Takže naozaj na to, aby sme sa mohli plnohodnotne vyrovnať krajinám na západe alebo vyspelej Európy, je potrebné, aby sme priniesli našim ľuďom a hlavne mladým ľuďom takú životnú úroveň, aby boli schopní mať toľko detí, koľko chcú, aby ich boli schopní uživiť. A práve toto opatrenie je to, ktoré podáva, ktoré podáva týmto mladým ľuďom ruku pomocnú na to, aby mohli lepšie zaopatriť svoje vlastné deti. Takže preto aj toto opatrenie, si myslím, že má svoje dôležité miesto práve v dobrých časoch, keď hovoríme, že ekonomika šlape, že štát dostáva stále väčšie príjmy práve vďaka zarábajúcim ľuďom, zarábajúcim obyvateľom, pracujúcim obyvateľom, pretože práve z ich príjmov sú tieto dane, tak je dôležité, aby sa o tento prínos aj s týmito obyvateľmi, s týmito ľuďmi podelil. A toto opatrenie je toho jasným príkladom, ktorý práve pomáha tomu, aby, ako som povedal, ľudia mohli mať toľko detí, koľko chcú.
Takže teraz by som kratučko chcel prečítať pár čísel z rozpočtu, aby sme videli, ako sa vlastne aj vývoj verejných financií na Slovensku hýbal za posledné roky. A keď si zoberieme samotné daňové príjmy, tak keby sme sa pozreli na daňové príjmy od roku 2012, tak daňové príjmy v roku 2012 boli 11,3 miliardy. V roku 2016 to už bolo 14,5 miliardy. Čiže vidíme tu výrazný nárast. A v roku 2017 odhadovaná skutočnosť je okolo, je 15,3 miliardy. Čiže vidíme, že len za posledné, za posledných 5 rokov bol nárast 5 miliárd na daňových príjmoch, čo je ako dosť výrazná suma. A práve toto sú peniaze, ktoré je potrebné investovať do toho, aby štát lepšie fungoval. Ale myslíme si, my považujeme a vidím, že nie sme jediní, rodinu ako naozaj prioritu, mladé rodiny ako prioritu, a preto im treba podávať tú pomocnú ruku. Toto sú napríklad tie príjmy na najbližšie roky, tak ako je plánované v rozpočte na najbližšie tri roky, tak vidíme, tie nárasty budú v priemere okolo 800 miliónov eur na daňových príjmoch.
Chápem, že pri otázke daňového bonusu sa to týka daní z príjmu fyzických osôb. Ako vieme, tieto sú naparované na samosprávu a vyššie územné celky, čiže celé sa transferujú do týchto dvoch skupín, a v takom prípade je to zásah do príjmov jednotlivých, teda v prvom rade vyšších územných celkov a vo väčšom dosahu samospráv miest a obcí. Ale chcem povedať, že keď sa pozrieme aj na prognózu rozpočtu, tak vidíme, že práve daň z príjmu fyzických osôb bude každoročne rásť nasledujúco: V roku 2018 by mala oproti roku 2017 porásť o 211 miliónov. V roku 2019 oproti 2018 o 219 miliónov a v roku 2019 oproti roku 2020 o 246 miliónov. Naše odhady, že toto opatrenie by malo stáť maximálne 170 miliónov eur.
Čiže vidíme, že ešte stále budú mať obce vyššie príjmy, ako majú v súčasnosti, ak sa aj budú ochotní podeliť o tieto peniaze so svojimi obyvateľmi, pretože v konečnom dôsledku tieto peniaze pôjdu práve občanom týchto miest a obcí a týchto vyšších územných celkov, ktorí z toho budú benefitovať a bude to pre ich skvalitnenie. A myslím si, že záujmom každého starostu, každého župana je, aby jeho práca smerovala k tomu, aby sa ľudia v územnom celku, o ktorý sa stará, aby sa mali lepšie. A toto opatrenie to priamo zabezpečuje, že tí ľudia sa budú mať lepšie, pretože budú sa lepšie vedieť postarať o svojich, o svoje deti. Takže to je, to je, keď sa pozrieme len na samotný nárast.
Ak sa však pozrieme na to, koľko daňový bonus stojí a ako je plánovaný nárast v rozpočte, tak vidíme, že v rozpočte je plánovaný nasledujúcimi číslami; to je teda, ak by stav ostal nezmenený. Ja som hovoril o tom príraste, že takýto bude nárast daní, o tých vyše 200 miliónov ročne, a to opatrenie by malo stáť do 170, takže je tam priestor na to, aby toto opatrenie bolo z čoho financovať bez toho, aby to malo nejaký dopad na to, že by tie, teraz tie mestá a obce mali menšie príjmy. No nebudú mať menšie príjmy, len nebudú ich mať výrazne vyššie. A, ale keď sa pozrieme do rozpočtu, tak vidíme, že tento daňový bonus na najbližšie roky je plánovaný nasledovne: V roku 2018 bude stáť, je plánované, že bude stáť 268 miliónov, v roku 2019 272 a v roku 2020 277. Keď si pozrieme tieto nárasty, tak je to rádovo 4 až 5 miliónov eur nárast každý rok.
Ak som vám teraz pred chvíľou hovoril, že keby sme aj si odmysleli toto opatrenie, tak vidíme, že nárast príjmov mestám a obciam a vyšším územným celkom bude rádovo o 200 miliónov, ale nárast výdavkov na daňový bonus rádovo o 5 miliónov. Čiže vidíme tu ten veľký nepomer, že priorita je, že rodina nie je prioritou, pretože sa o tieto príjmy tieto samosprávy nedelia. Samozrejme, aj tým, že tu také opatrenie nie je, pretože momentálne ten daňový bonus sa počíta tak, že koľko je uchádzačov, toľko ho dostane, takže reflektuje to aj počet uchádzačov o tento daňový bonus, aj ten nárast. Takže to je na margo, na margo čísel, ktorými sme chceli podložiť, že je tu priestor na to, aby toto opatrenie, aby toto opatrenie mohlo byť zavedené.
Samozrejme, sme v prvom čítaní a vieme, že toto opatrenie môže vyvolať diskusiu, a sme otvorení tejto diskusii, aj, samozrejme, v druhom čítaní sme otvorení na akékoľvek pozmeňujúce návrhy, ktoré by pomohli toto opatrenie vylepšiť, pretože naozaj si myslíme, že rodina je priorita a mala by byť priorita na Slovensku práve aj z dôvodov, ktoré som spomenul v úvode.
Je tu ešte jedna otázka, ktorá s tým súvisí, a to je, samozrejme, samotné financovanie samospráv a vyšších územných celkov, pretože vieme, že dneska je to zafixované, teda ten transfer ide celý v prospech týchto samospráv a vyvstáva tu aj otázka toho, aké ďalšie nástroje tieto samosprávy majú na to, aby mohli zvyšovať svoje príjmy. A myslíme si, že je tu nevyužívaný zatiaľ nástroj, ktorým môžu tieto samosprávy fungovať, a to sú práve, by som povedal, také tie majetkové dane, ktoré sú predmetom nejakého, už boli predmetom diskusie, a vôbec samotný, bol vykonaný aj audit prenesených kompetencií na samosprávy, ktorý by tiež stál za diskusiu a pobaviť sa o tom, koľko sú vlastne také nevyhnutné náklady na fungovanie samosprávy, aby sa dala naozaj merať aj tá hodnota za peniaze a efektivita v tejto časti, by som povedal, spoločnosti. Pretože ak chceme naozaj spravovať finančné prostriedky alebo daňových poplatníkov zodpovedne, tak by to malo byť určite transparentne a malo by to byť robené efektívne. Toľko na záver, myslíme si, že teda toto opatrenie má svoje opodstatnenie a má aj svoje krytie.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne. Ja by som chcel povedať, pán minister, tiež oceniť, že ste vystúpili, a myslím si, že práve aj to, čo ste povedali a vôbec tá diskusia, ktorá sa tu deje, tak ukazuje, že táto téma je naozaj dôležitá. Jednak z toho že sa jedná o naozaj enormné finančné prostriedky, pretože samotná, Útvar hodnoty za peniaze vyhodnotil túto investíciu ako najväčšiu investíciu od vzniku Ministerstva obrany Slovenskej republiky a čiže ukazuje dôležitosť témy a zároveň aj opodstatnenosť tej diskusie.
Ale chcel by som sa opýtať ešte k tomu teda dokumentu, ktorý pripravil Útvar hodnoty za peniaze, on tam vyšpecifikoval viacero odporúčaní a chcel som sa opýtať, že ktoré z tých odporúčaní vlastne ste prijali, akceptovali a budú teda realizované, naplnené. A neviem, či ich stihnem prečítať, ale taktiež som sa chcel opýtať ešte ohľadom inej techniky, lebo čo som našiel, tak dokument existuje práve k obrneným vozidlám 8 x 8 a 4 x 4, ale teda aj v dokumente, v dlhodobom pláne je teda tá modernizácia na mnohé ďalšie techniky, že kedy bude vypracovaný nejaký dokument hodnoty za peniaze práve k týmto ďalším kusom technicky, ktorý má byť modernizovaný, pretože myslím si, že je to dôležité, aby prešli práve touto revíziou hodnoty za peniaze. Však vy ste sám avizoval. Takže to je asi toľko. Ja prípadne vám to môžem ukázať potom, aké sú tie odporúčania, lebo je dlhšie, asi by som to nestihol všetko prečítať. Takže by ma to zaujímalo, že aký je postoj ministerstva obrany k samotným odporúčaniam Útvaru hodnoty za peniaze k samotným obrneným vozidlám.
Ďakujem pekne.

Vážená pani predsedajúca, ďakujem pekne za slovo. Kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som vám prečítal interpeláciu na pána podpredsedu vlády pána Pellegriniho.
V súlade s čl. ústavy 80, Ústavy Slovenskej republiky a § 129 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov si Vám dovoľujem podať interpeláciu vo veci materiálu Analýza stavu v oblasti dátových kurátorov, návrh na personálne a finančné zabezpečenie ich činnosti. Ide o materiál nadväzujúci na úlohu B.15 vlády Slovenskej republiky č. 346/2017 Z. z. k stratégii a akčnému plánu sprístupnenia a používania otvorených údajov verejnej správy.
V materiáli v bode 3. Finančné zabezpečenie a rozsah práce dátových kurátorov sa okrem iného píše: „Organizácie môžu na financovanie dátových kurátorov využiť vlastné zdroje, ale aj Operačný program Efektívna verejná správa, resp. iné formy financovania.“ V prípade, že financovanie cez, v prípade financovania cez externé zdroje je potrebné zabezpečiť nasledovnú alebo, pardon, následnú trvalú udržateľnosť, keďže práve tieto EŠIF, v skratke, môže, môže byť použité na rozbeh a zabehnutie procesov, no následnú, následnú každodennú prevádzku musia byť použité vlastné zdroje financovania.
Práve na základe tohto, čo som teraz prečítal, vyššie uvedeného, sa preto obraciam na vás, pán podpredseda, vlády formou tejto interpelácie a dovoľujem si vás požiadať o vysvetlenie a zodpovedanie nasledujúcich otázok:
1. Keďže pozícia dátového kurátora má byť zriadená najneskôr do 31. marca 2018, z akých prostriedkov majú inštitúcie verejnej správy hradiť jej fungovanie, keďže v rozpočtoch na tento rok s touto položkou nepočítali?
2. Sú v štátnom rozpočte vyčlenené finančné prostriedky na krytie nákladov súvisiacich so zriadením dátového kurátora? Ak nie, dostane minister financií úlohu hľadať v štátnom rozpočte finančné prostriedky na zabezpečenie fungovania dátového kurátora v inštitúciách verejnej správy?
3. A najmä, keďže je pri tejto pozícii potrebné zabezpečiť trvalú udržateľnosť, ako bude zabezpečené financovanie v nasledujúcich rokoch?
Ďakujem pekne, to je všetko.

Ďakujem pekne. Karol, presne, len nadviažem na kolegyňu Kaščákovú, veľmi dôležitá téma a je naozaj vidieť, že si v tejto téme doma, a za to ti chcem aj veľmi poďakovať, aj za toto vystúpenie, pretože naozaj prinášaš akoby druhú stranu mince, lebo počujeme tu aj hlavne teda od pána premiéra ako keby dokolečka omieľal ten jeden pohľad a, a nemožnosť nejakej, nejakej alternatívy. A ty veľmi konštruktívnym spôsobom prinášaš práve ten, ten pohľad a myslím si, že si aj veľmi konštruktívny partner do diskusie na túto tému, že to neni žiadne politizovanie ani nič podobné, ale že reálne proste prinášaš tú alternatívu, a za to ti chcem veľmi poďakovať, lebo toto naozaj nie je žiadna marginálna téma, to je, to je veľká vec. Jednak sa to týka životov veľa ľudí, ale týka sa to o to viac peňaženiek celého Slovenska. A je potrebné, aby do toho prišlo práve také, by som povedal, praktické argumenty, ktoré ty práve prinášaš, a teda chcem ti touto cestou poďakovať a naozaj ťa tak aj povzbudiť, aby si naďalej prinášal tieto informácie a tieto pohľady a vzdelával vôbec obyvateľstvo, aby tu nemohlo prevládať nejaké politizovanie alebo nejaké politické informácie, ktoré tu počujeme hlavne teda zo strany pána premiéra.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. V prvom rade, pán minister, chcem oceniť, že ste teda išli do rozpravy, že ste to nepovedali v záverečnom slove a dali ste priestor na reakciu. Na druhej strane rozprávali ste vyše 20 minút, takže asi ťažko sa dá v dvoch minútach na všetko reagovať. Pozrite, celá idea je o tom, že za vás hovoria výsledky, a tie výsledky sú, že regionálne rozdiely sa prehlbujú. A to je asi všetko. Môžete to povedať ľuďom na východe, ktorí hovoria o tom, že si nevedia nájsť prácu, a som zvedavý, ako privítajú takúto úžasnú reč, ktorú ste tu predviedli.
A čo sa týka tých investícií, zahraničných investícií, a keď hovoríte o tom, že nemáme predstavu, tak by som vás chcel len informovať, že jednu takúto investíciu som ja spolu s pánom Drobom doniesol na východ Slovenska. Ešte od roku 2004 do roku 2008 sme na tom pracovali, od roku 2008 sa spustila. A nebola to malá investícia, bola to investícia zahraničného kapitálu, takže dobre viem, čo to obnáša priniesť investíciu na východ Slovenska bez akýchkoľvek stimulov, bez akejkoľvek vládnej pomoci a viem, čo to znamená aj takúto investíciu budovať ďalej. Takže to na margo toho, keď ste tu dávali také prednášky o tom, ako to funguje a podobne.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pani predsedníčka hospodárskeho výboru, veľmi dobré vystúpenie, veľmi dobre si vykreslila problém. Ja by som pri tomto ešte chcel možno do témy priniesť práve tú myšlienku, ktorú si ty tak načala, a to je, čo i vlastne investičné stimuly spôsobujú, ak je to jediný nástroj, ktorým sa deje nejaká teda pomoc na rozvoj nových pracovných miest. Pretože vidíme, že dneska naozaj často aj z regiónov počúvame, práve ľudia na strede a východe Slovenska hovoria, že doneste nám sem tých zahraničných investorov. Inými slovami, postarajte sa o nás, zabezpečte nám tú prácu. A keď si to zoberieme práve a porovnáme s tým, že keby tu bolo vytvorené dobré podnikateľské prostredie, tak práve toto vytvára tú, ten tlak na tú vlastnú iniciatívu alebo vytvára priestor pre vlastnú iniciatívu, kde sa mení mentalita ľudí z toho, že postarajte sa o mňa, na ľudí, ktorí sa chopia príležitosti, lebo vidia, že je to možné, a zrazu začnú oni vytvárať pracovné miesta pre ďalších. A toto je podľa mňa taká črta, ktorú si možno ani tak na prvé uvedomenie nevšimneme, ale naozaj je to podľa mňa tiež taký varovný výkričník, že dnes ľudia v tých menej rozvinutých alebo najmenej rozvinutých okresoch hovoria, že už nám doneste toho investora, postarajte sa o nás, doneste nám sem tú prácu. Akoby už sami ani nechceli nejakým spôsobom sa učiť, že môžu oni byť tí, ktorí tú prácu môžu dávať. A toto je v porovnaní so západnými ekonomikami veľký rozdiel u nás a myslím si, že je to ešte taký pozostatok toho bývalého režimu, že štát sa o mňa postará. A toto by sme naozaj nemali v ľuďoch pestovať, pretože máme veľmi šikovných ľudí a Slováci, ktorí odídu do zahraničia či už do Spojených štátov alebo do Anglicka, kdekoľvek, tak sú okamžite veľmi šikovní, úspešní a dosahujú veľmi dobré výsledky. Čiže máme to v sebe, potrebujeme tým ľuďom to pomôcť rozvinúť.

Ďakujem pekne, páni, za reakcie. Ja by som, Martin, ty si, veľmi dobre si to pomenoval. To som tam nespomenul, ale presne to patrí do kontextu je práve ten odliv mozgov a tých mladých ľudí a naozaj tá atmosféra je taká, že tí mladí ľudia nevidia svoju budúcnosť. Aj prieskumy, ktoré sa robia, naozaj vidíme, že mladí ľudia pozerajú na to, ako z tejto krajiny odísť a ako sa usadiť niekde v zahraničí, čo je teda veľký zdvihnutý prst.
A, Peťo, čo si ty hovoril o tej montážnej dielni, áno, je veľmi dobre si pripomenúť tento predvolebný, túto predvolebnú kampaň pána premiéra. A zdá sa, že to, proti čomu najviac bojoval, sa mu zapáčilo. A ukázalo sa, že teda vlastne to zafungovalo, že to prinieslo tie pracovné miesta. Takže vlastne tá kampaň bola iba kampaňou, ale v konečnom dôsledku rýchlo sa na to zabudlo, rýchlo na to pán premiér zabudol a priniesol ešte ďalšie investície v tom priemysle na Slovensko. Ale práve ten zákon tým, že bol aj jedenásťkrát novelizovaný, a vidíme, že jedno je zákon a druhé tá implementácia, tak tu vidíme ten problém, že napriek tomu, že ten zákon je menený, tak tie regionálne rozdiely sa nejakým spôsobom nezmenšujú. A ja by som možno povedal, že je z tohto pohľadu, že je taký bezzubý, lebo záleží práve na tej implementácii, na tom, ako sa správne uchopí a ako sa dá do praxe. A tu vidíme práve ten veľký priestor pre tú subjektivitu, že tento zákon necháva priestor pre subjektívne spravovanie financií, a preto považujeme omnoho lepšie riešenie práve to prvé, čo aj logicky dáva zmysel, že postarať sa o kvalitné podnikateľské prostredie, ktoré bude lákať investorov aj bez stimulov. A naozaj oblasti, kde budeme vidieť, že naozaj to proste je tam ťažké prilákať tých investorov, tak tam ich môžme motivovať investičnými stimulmi. Čiže nejakú kombináciu, ale primárne je dôraz na podnikateľské prostredie.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, máme tu druhé čítanie, už sme o tom čo-to porozprávali ešte na jeseň alebo teda pred, v decembri. Ja by som chcel opäť pri tejto príležitosti možno tak zrekapitulovať, keď vás tu máme, pán minister, a pozrieť sa na účinnosť vlastne tohto zákona, pretože vidíme, že regionálny problémy sú naozaj problém, že teda regionálne rozdiely, pardon, regionálne rozdiely sú naozaj problém. Je to, je to, bytostne dotýka sa to mnohých ľudí a je dobré, keď sa na túto tému diskutuje tak, aby naozaj prichádzali relevantné riešenia.
Keď si zoberieme, samotný tento zákon, prišiel do platnosti 1. 1. 2008 a odvtedy bol jedenásťkrát novelizovaný. Ale poďme sa pozrieť na to, aké výsledky vlastne dosiahol za ten čas, pretože vidíme, že tie regionálne rozdiely sa nezmenšujú a dokonca sa prehlbujú. Toto povedal sám pán premiér minulý rok. A preto by som chcel tak ešte prejsť si vlastne to, že kam tie investičné stimuly vlastne za toto obdobie aj smerovali. Pretože keď si pozrieme a vieme teda, že práve stred a východ je tá oblasť, ktorá najviac trpí nielen teraz, ale aj dlhodobo. Predsa západ bol vždycky vyspelejšia časť našej krajiny. A keď sa pozrieme na samotné štatistiky, ako boli tieto investičné stimuly udeľované, tak vidíme, že za obdobie udeľovania od roku 2008, povedzme, tak práve jedna štvrtina tých investičných stimulov išla do tých oblastí, kde to najviac potrebujú, kde bola práve tá nadpriemerná nezamestnanosť. A kde bola podpriemerná nezamestnanosť, tam smerovali tri štvrtiny tej investičnej pomoci. Čiže aj tu vidíme vlastne taký ten, a ja to nazývam, ja si myslím, že toto bola chyba práve teda vašej vlády, lebo však teda tých posledných desať rokov, keď tak povieme, dobre, s tou výnimkou vlády pani Radičovej, rok a pol, tak vlastne vy vediete túto krajinu a vy ste zodpovední za to, kam tie investičné stimuly mohli byť nasmerované.
Áno, môže tu byť ten argument, že je ťažké a bolo ťažké v tom čase doniesť investorov na východ krajiny, ale tak, áno, bavíme sa tu komplexne, ale teda samotné čísla nás nepustia, a vidíme, že tento zákon tak ako bol pripravený, vlastne dovoľoval to a spôsobil to, že jednak po prvé, tie investičné, teda tie regionálne rozdiely sa nezmenšovali, a po druhé, vidíme, že tá investičná pomoc smerovala viac do tých oblastí, kde teda bola podpriemerná nezamestnanosť. Čiže nie tam, kde sme naozaj najakútnejšie potrebovali, aby tie investície smerovali.
Keby sme si zobrali teraz samotný rok 2017, čiže už je to situácia aktuálna, a teda minulý rok, to už je, to už sú roky, kedy sme videli, že naozaj tá nezamestnanosť prudko klesá aj vďaka tomu, že už tu boli, že už sú tu veľkí, alebo v minulom roku už tu boli veľkí investori, ktorí vytvorili veľa pracovných miest, a už minulý rok bola situácia, že bolo viacej pracovných miest, alebo teda práve v regióne na západnom Slovensku bolo viacej pracovných miest ako dostupná pracovná sila. Čiže tá situácia bola minulý rok a ešte stále je prítomná, že vlastne máme nezamestnaných v strede a na východe Slovenska a máme prácu na západe Slovenska a máme nedostatok pracovnej sily na západe. To je aj vlastne dôvod, prečo ste reagovali tak, že ste umožnili cudzincom prichádzať vo väčšom počte, aby mohli pracovať na týchto pracovných miestach.
Ale ďalší taký, taký rozmer, ktorý by som chcel tuto spomenúť, čiže jedno je to, že minulý rok už v situácii, kedy sme vedeli, že západ má dostatok investícií, tak napriek tomu sme videli, že tie investičné stimuly smerovali na západ krajiny.
A ďalší taký parameter, ktorý tu, ktorý tu je, že keď sa pozrieme, do čoho tie peniaze vlastne boli investované, lebo aj teraz vlastne prichádzate s novelou zákona, ktorá hovorí, že dobre, tak nech už to nie sú tie pracovné miesta v priemyselnej výrobe, poďme sa zamerať viacej teda na vedu a výskum a podobne. Ale myslím si, že ten dôraz by mal byť ešte väčší, obzvlášť ak sa bavíme teda o západe krajiny. A k tomu sa ešte vrátim.
Takže a preto som rád, že ste aj tu a možno, ak by ste vedeli ešte k tomu aj zareagovať. Pretože napríklad teda tou najviac podporenou pomocou v roku 2017 bola opäť do priemyselnej výroby. Dneska už teda novelizujeme ten zákon, začne platiť budúci mesiac, ale doteraz vlastne tá priemyselná pomoc smerovala primárne tam, a teda tieto, v roku 2017 to bolo 98 % pracovných miest bolo práve v tejto priemyselnej výrobe. A druhou podporenou oblasťou boli tie odborné vedecké a technické činnosti, ale teda len v počte 2 % alebo v objeme 2 percentá.
Ďalšia dôležitá informácia je, že 27 týchto podporených investícií má vlastníkov na Slovensku alebo zo Slovenska. A myslím si, že tuto je ďalší ten potenciál, že vidíme, že teraz je ten čas, kedy potrebujeme, aby slovenské firmy začali rásť na Slovensku a začali mať, by som povedal, primárny podiel. A to je aj to, čo my v hnutí hovoríme, že tá cesta je práve zamerať sa viac na to podnikateľské prostredie a potom sa pozerať na nejaké investičné stimuly. Vy ste to urobili opačne. Vy ste išli cestou investičných stimulov, ale ja by som to prirovnal, keby som to mohol prirovnať tak jednoducho, je to, ako keby ste chceli siať do nepooraného poľa. Práve tým, že sa to pole poorie a potom zasejem a potom vidím, kde mi to slabšie rastie, tak tam môžem sa venovať nejakou tou investičnou pomocou. A preto to podnikateľské prostredie je dôležité, pretože ak bude dobre nastavené podnikateľské prostredie na Slovensku, tak tí investori sem budú chcieť prichádzať už z tej samotnej podstaty, pretože my vieme dnes, už vieme, že na Slovensku máme kvalitných pracovníkov, že tá pracovná sila je kvalitná. Mnohí investori toto zisťujú a toto je naša veľká devíza.
Čiže nielen tá cena, nielen tie stimuly, ale vôbec tá kvalita pracovnej sily, ktorá tu je. No, a keď to podnikateľské prostredie teda bude dobre nastavené, tak tí investori sem prídu aj bez stimulov, lebo budú vedieť, že tu vedia zabezpečiť za určitú hodnotu primeranú kvalitu. A preto si myslíme, že je dôležité, alebo bolo dôležité v čase, a teraz spätne, keď sa pozerám teda na tých desať rokov, tak ste mali na to priestor, aby ste práve sa venovali podnikateľskému prostrediu. Pretože tak ako ste napríklad pred pár mesiacmi spolu s pánom Pellegrinim povedali, že vyhlasujete vojnu byrokracii, tak si myslím, že to je ako keby s krížom po funuse, že takéto vyhlásenie vojny byrokracii malo byť pred šiestimi, piatimi, šiestimi rokmi, ale neudialo sa to.
Takže teraz, kedy sme sa pozreli na ďalšie číslo, a to je vlastne, kde vznikali ako drahé pracovné miesta. A paradoxne, ten rok 2017, tomu by som sa chcel chvíľku teraz povenovať, tak vidíme, že v Trnavskom kraji to bolo cez 40-tisíc eur na jedno pracovné miesto a potom sú ďalšie kraje ako Banskobystrický, Prešovský, Košický, kde bolo rádovo medzi nad 25-tisíc a potom Žilinský, Trenčiansky, kde to bolo rádovo okolo 20-tisíc. A vidíme, že napriek tomu, že v tom Trnavskom kraji po prvé, nebola potreba dotovať tieto pracovné miesta, pretože už tam je veľmi nízka nezamestnanosť, a práve naopak, je tam skôr nedostatok pracovnej sily, napriek tomu tá investičná pomoc smerovala do tohto kraja. A vidíme, že to bola aj veľmi drahá investičná pomoc práve na tieto pracovné miesta. Takže a keď si pozrieme priemernú výšku investičnej pomoci na vytvorené pracovné miesta podľa odvetvia, tak vidíme, že práve veda a výskum sú štvrté odzadu alebo šieste odpredu v tejto štatistike.
Čiže naozaj my momentálne na Slovensku, a už tento trend tu je, však už o ňom hovoríme minimálne rok, že je potrebné sa zamerať na budovanie ďalšej štruktúry ekonomiky, že ten priemysel už tu má, už je tu etablovaný, má tu svoje zázemie. A ak chceme sa baviť, a teraz opäť hovorím, podľa nás primárne mali by ste venovať svoju pozornosť podnikateľskému prostrediu. Chápem, že vaša filozofia je iná, ale teda to len, aby bolo jasné. Ale keď sa teda bavíme o investičnej pomoci, tak pri investičnej pomoci urobiť alebo teda klásť oveľa väčší dôraz práve na tú vedu a výskum. A to je to, čo som sa pýtal aj na výbore, že vy ste tak spomenuli vlastne, neviem, či na tlačovej besede a myslím, že na tlačovej besede, ja som sa potom na výbore na to pýtal, že nejakých sto firiem teda má záujem o investíciu na Slovensku, kde dve tretiny z nich má záujem o stred a východ Slovenska. Teda ak to správne chápem, zatiaľ sa nedá nejako bližšie špecifikovať, že ktoré firmy a o aké odvetvia a podobne. Ale možno by ste mohli aspoň naznačiť tým, že ich poznáte, že do akej miery tam bude zastúpenie práve tej vedy a výskumu a práve tejto, by som povedal, vedomostnej ekonomiky, pretože to je to, kde ten dôraz by podľa nás mal byť.
Ak sa pozrieme teda na minulý rok, tak práve do tých najmenej rozvinutých regiónov, ktorý tiež sme rokovali, tento zákon, počas tejto schôdze, tak išlo len 16 % tejto celkovej štátnej pomoci. Takže opäť vidíme, že hoci tu máme zákon o regionálnej investičnej pomoci, akoby bol bezzubý, keď tak poviem, v tom, aby vedel pomôcť práve tým najviac dotknutým regiónom. A paradoxne 68 % pracovných miest vzniklo s podporou štátu práve v tých okresoch, kde bola nezamestnanosť už aj tak nižšia ako priemer Slovenska. Takže vidíme, že investujeme do investičných stimulov práve do regiónov, kde tá nezamestnanosť je nižšia ako priemerná, a to spôsobuje vlastne aj prehĺbenie tých regionálnych rozdielov.
Taktiež by som chcel spomenúť práve, veľmi dôležité práve čerpanie eurofondov, ktoré je vyčlenené, a my máme eurofondy pripravené práve pre to, aby sa znižovali regionálne rozdiely. A keď sa pozrieme na samotné čerpanie, keď sa pozrieme na operačný program, a teraz budem priamo čítať teda zo stránky operačných programov na rok 2014 až 2020, tak celkovo programové obdobie 2014 až 2020, tak aktuálny stav, ktorý je priamo teraz na tej stránke, je, že máme zazmluvnených 35 %, ale vyčerpaných len 10 percent. A je rok 2018 a sme v operačnom období alebo v programovom období od roku 2014 do roku 2020. Ak si pozrieme integrovaný Regionálny operačný program, tak tam máme vyčerpaných len 5 % a zazmluvnených 20 percent. Opäť toto podľa mňa ukazuje to, že nevyužívame ten potenciál, ktorý tu máme, a z hľadiska času. Niekto si môže povedať, a však to vyčerpáme do toho obdobia. No, to je síce pekné, že to vyčerpáme do toho obdobia, ale tí ľudia už dnes sú v núdzi, už dnes nemajú prácu, už dnes žijú v tých regionálnych rozdieloch, a my máme financie, ale nevieme ich použiť na to, aby sme tie regionálne rozdiely znižovali. A to je podľa mňa veľký problém, ktorý, kde jednoznačne toto je oblasť, kde treba klásť dôraz, aby tieto financie vedeli byť využité, pretože neni dôvod. Je iné, keď niekto nemá tie peniaze a hľadá zdroje, ale my tie zdroje tu máme.
Ďalej by som chcel spomenúť práve teraz pri tejto príležitosti tie posledné investičné stimuly, ktoré teraz v januári boli udelené. A to bolo tých 10 miliónov, o ktorých tiež sme sa bavili na výbore. Ja som trošku viacej sa snažil zistiť o týchto pracovných miestach, o aké pracovné miesta sa jednalo. A teda podľa informácií, ktoré sme dostali aj priamo z jednotlivých firiem, tak keby sme išli tak postupne. Prvé bola práve spoločnosť Röchling Automotive Slovakia. A tuto teraz by som mal na vás pár otázok, ktoré by som bol rád, ak by ste vedeli zodpovedať. Tak vieme teda, že táto išla do Kočoviec, okres Nové Mesto nad Váhom. Vieme, že teda tam bude priama zamestnanosť 70 nových pracovných miest, že sa jedná o novú firmu. Je tam sedem pracovných miest, ktoré budú mať vysokoškolské vzdelanie, predpokladám, že to je tých sedem pracovných miest, ktoré bude nejaký manažment, ktorý tu viac-menej teda už je, a teraz sa buduje nová, vlastne sa buduje nová fabrika, v ktorej bude. A keď sa pozrieme, tak to gro je práve v zamestnancoch základného vzdelania, 66 % bude so základným vzdelaním.
Teraz otázka je, prečo táto firma potrebuje vzniknúť práve v oblasti, kde nemáme problém s nezamestnanosťou, máme skôr problém s pracovnými miestami? Prečo práve do tohto regiónu ideme vytvárať ďalšiu firmu, ktorá vytvorí ďalšie pracovné miesta, a ideme im to ešte dotovať? Chápem teda, že je to úľava na dani, áno, ale je to daň, ktorú by sme mohli mať, keby tá úľava tam nebola. Takže a obzvlášť ak hovoríme o regióne, naozaj západ Slovenska. Čiže nevidím v tom absolútne nejaký dôvod. Preto by ma zaujímalo, že prečo práve táto firma dostala túto úľavu, resp. keď dostala tú úľavu, prečo nepostavila tú firmu niekde viacej na východ Slovenska?
Druhá je Levice – Géňa, tam teda sa ide vytvoriť, a čo ma zaujalo, je, že teda je to rozšírenie existujúcej výroby priemyselného podniku na výrobu tlmičov do automobilov. Opäť teda gro tam bude, 75 % je s úplným stredoškolským vzdelaním, 562 zamestnancov. Čiže opäť vidíme, že nejdeme investovať do nejakej kvalifikovanej. Alebo nieže kvalifikovanej pracovnej sily, by som povedal, do, veda-výskum,, naozaj odvetvie, kde vidíme, že tá pridaná hodnota je podstatne vyššia. Lebo toto je len rozšírenie výroby existujúceho priemyselného podniku, teda aspoň tak sa tu píše aj v dôvodovej správe, že na výrobu tlmičov do automobilov. Takže nevidím tam tú pridanú hodnotu a pýtam sa, prečo teda práve táto firma na západnom Slovensku dostala túto daňovú úľavu.
Teraz ďalšia firma je OPTOTOUR Slovakia, ktorá teda dostáva aj príspevok na vytvorenie nového pracovného miesta. Táto si myslím, že toto je presne ten ukážkový príklad, že dobre, ak teda na západnom Slovensku, tak v takom prípade takto by to malo vyzerať. Je to naozaj výskum a vývoj. Toto je podľa mňa presne taký ten ukážkový príklad, že si môžme povedať, okej, to neni tam, o čom povedať. Ale kiež by teda boli aj tie ďalšie také, presne takéto, tak je to okej. Ale tie ostatné práve nespĺňajú tie parametre, teda ja ich tam nevidím, ja ich tam nevidím.
Dobre, je tu firma napríklad Pankl Automotive, ktorá teda bude vyrábať špeciálne kryty na prevodovky a motocykle. Je to opäť, ak to správne chápem, rozšírenie výroby existujúceho priemyselného podniku. Opäť gro je stredoškolské vzdelanie, 64 percent. Keď sme sa vlastne na to dopytovali, tak išlo o prácu, kde teda obsluhujú, títo zamestnanci budú obsluhovať stroje. Čiže nie je to žiadne, nejaký hight tech ani nič podobné. A otázka je, že ako budú teda tieto miesta obsadené práve v regióne, kde vieme, že na západe Slovenska neni problém s tou nezamestnanosťou.
A posledný je ten Dongil Rubber Belt Slovakia. Jedná sa o 152 pracovných miest a tam tiež gro je 67 % práve s tým stredoškolským vzdelaním.
Takže toto vytvára veľmi veľa otáznikov a naozaj vidíme, že na jednej strane je deklarované aj zo strany vás, aj teda zo strany vlády, že investície chcete smerovať na stred a východ Slovenska, ale vidíme, že realita je iná, a vlastne vidíme, že ešte začiatkom roka sú udelené takéto investičné stimuly. Nehovoriac o tom, že už 1,6 mld. na investičné stimuly bolo preinvestované, a vidíme, že teda tým regionálnym rozdielom to nijako nepomohlo.
Takže toto sú také hlavné výtky alebo možno taká rekapitulácia toho, ako tento zákon funguje, resp. nefunguje, ako jeho napĺňanie v tej praxi nefunguje. A je to pre nás len opäť potvrdením toho, že je zle zvolená tá stratégia, že najprv tá stratégia by mala byť taká, že by malo byť zdravé podnikateľské prostredie v ktorom je možné fungovať aj pre práve tie malé a stredné podniky, pretože tie sú mnohokrát, to sú firmy, ktoré nemajú kontakt či už na premiéra alebo na špičky vo vláde na to, aby si niektoré veci vybavili, ale musia sa riadiť tými pravidlami, o ktorých aj vy sám hovoríte, že je ich veľa, pretože preto ste vyhlásili vojnu práve byrokracii, pretože ten stav je tu naozaj neudržateľný. Takže preto si myslíme, že ten dôraz má byť v prvom rade na podnikateľskom prostredí, na tom, aby bolo zdravé, nástroje, aby bolo jednoduché to podnikateľské prostredie, jednak, aby tá pomoc, ktorú generuje ekonomika, a práve sme aj počuli, že včera na tlačovej besede, že čakajú nás tri najlepšie roky. Čiže toto je čas, kedy budú vyššie príjmy, ako sa očakáva, a práve teraz je ten čas investovať. Teda on bol celý čas ten čas, ale už niet výhovorky na to, je čas investovať práve do tých systémových zmien, ktorým je napríklad zníženie odvodov pre podnikateľský sektor. Taktiež teraz by som mohol spomenúť stabilné legislatívne prostredie, ale tak to je dlhodobá téma, a určite ďalšie opatrenia, ktoré aj my máme v programe, či už je to, podnikateľské inkubátory alebo nejaká ročná koncesia, aby naozaj pre tých podnikateľov bolo jednoduché fungovať v tom podnikateľskom prostredí, na tom trhu a mohli sa naozaj primárne sústrediť a všetok čas investovať alebo najviac toho času investovať do samotného podnikania a nie do dodržiavania podmienok.
K tým investičným stimulom už by som možno len povedal, že je veľmi dôležité, výhodné, aby boli aj tieto vyhodnocované cez hodnotu za peniaze, pretože vidíme a videli sme to aj pri zákone o najmenej rozvinutých okresoch, že mnohokrát sa dostávajú alebo dostávajú podporu projekty, ktoré sú nezmyselné alebo nepotrebné. A toto sú vyhodené peniaze. Nemôžme sa pozerať na peniaze z eurofondov ako na peniaze, ktoré treba akýmkoľvek spôsobom minúť. Vôbec nie. Tie peniaze sú tu ako jednorazová pomoc a treba ich minúť zmysluplne. A preto by tu mala byť teda určite tá pomoc zo strany hodnoty za peniaze, aby táto stratégia bola nastavená tak, že využijeme tie peniaze efektívne.
Takže toľko k tomuto zákonu. Teda aj tie otázky, čo sa týkali konkrétne jednotlivých investičných stimulov, keď vás tu už máme, tak pri tej príležitosti som teda chcel vám ich položiť a som zvedavý na vaše odpovede.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo. Ja by som pri tejto téme ešte chcel poznamenať práve tú dôležitosť, alebo vyzdvihnúť práve tú dôležitosť toho, že naozaj toto drevo je dôležité, aby sme sledovali, aj za akú cenu sa predáva, pretože obzvlášť pri téme Štátnych lesov sú to príjmy do štátneho rozpočtu, a je naozaj veľmi dôležité, aby sme dbali na to a zabezpečili, že dostávame na trhu maximálnu možnú cenu, lebo je to príjem, hovorím, do štátneho rozpočtu, pretože vidíme taký ten úkaz na trhu, že sú tu rôzni obchodníci, ktorí svojím spôsobom nepridávajú žiadnu pridanú hodnotu tomuto drevu, ale účtujú si určitú maržu za to, že sprostredkujú, ten obchod a toto je tým pádom zbytočný prvok, ktorý ochudobňuje práve o finančné prostriedky, ktoré iným spôsobom by tiekli do štátneho rozpočtu. Takže toto je tiež podľa mňa veľmi dôležitý aspekt, keď sa bavíme vôbec o ťažbe, o dreve a podobne.
Tak ďakujem.