Videokanál poslanca

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci, guvernér, kolegyne, kolegovia, ja som chcel vystúpiť v rozprave, nechcel som to riešiť len faktickou poznámkou. Tak ako hovoril kolega Beblavý, áno, myslím si, že naozaj toto je veľmi dôležitá správa, aj údaje v nej. Na druhej strane ma celkom teší, že tu vidím tých správnych stakeholderov k tejto téme z radov opozície aj koalície, takže tá debata tu môže byť, otázka je, či aj bude (povedané so smiechom), ale aspoň, aspoň ste tu a sledujete to.
Pán guvernér, vy sám ste povedali na úvod pár zaujímavých postrehov z tejto správy a kolega Beblavý to veľmi dobre doplnil. Ja by som tiež chcel zacitovať pár vecí a možno len takú krátku úvahu k tomu a možno pár otázok. Mňa teda tiež zaujalo práve v tom bankovom sektore, ten medziročný prírastok retailových úverov, ktorý stále narastá, aj keď teda píše sa, že sa v tomto momente stabilizoval. Úvery na bývanie dosiahli ten najvyšší prírastok v marci 2017 a tak, ako hovoril aj kolega Beblavý, vidíme, že je to naozaj problém a k tomu mám za chvíľočku jednu otázočku. Ja by som chcel poukázať na práve aj to, čo hovoril, myslím, že kolega Beblavý, že v medzinárodnom porovnaní bol rast spotrebiteľských úverov stále v najvyššom kvartile krajín EÚ, taktiež tu čítame, že po produkcii úveru na bývanie dochádzalo od polovice roka 2016 k postupnému predlžovaniu priemernej splatnosti, že vidíme, že ľudia siahajú na to, tu je presne špecifikované, že medzi decembrom 2016 až decembrom 2017 stúpla z 25,5 roka na 26,4 a pri nových úveroch, okrem refinancovania, priemerná splatnosť dosiahla už 27,1 a podiel týchto úverov so splatnosťou 30 rokov dosiahol až 63 %.
Čiže ako keby z toho, ako to ja čítam, ľudia idú naozaj na maximum a vlastne nenechávajú si žiadny vankúš, ak by aj v prípade nejakej nepriaznivej situácie mohli ten úver rozložiť a vlastne takýmto spôsobom si znížiť splátku, ale ak to správne chápem, tak práve tým, že idú úplne na max, snažia sa dosiahnuť čo najnižšiu splátku, aby mohli dostať čo najväčší objem peňazí, tak si práve berú ten vankúš pre situáciu, kedy by neboli schopní túto sumu utiahnuť, čo teda myslím si, že je riziko a zaujímal by ma aj váš názor na priamo túto situáciu.
A tuto by som chcel tiež z tej správy vyzdvihnúť práve to, že zadlženosť podnikového sektora pokračovala v raste v roku 2017. Naďalej tak rástla citlivosť podnikov na negatívny ekonomický vývoj. Toto je podľa mňa veľmi dôležitý fakt, že vidíme, ja tu ešte prečítam pár pasáží a potom to zhrnutie na záver.
Výsledkom, píše sa tu taktiež, že výsledkom bol pomerne výrazný rast zadlženosti podnikového sektora. Vidíme, že výsledkom bol pomerne výrazný rast zadlženosti podnikového sektora a aj keď sa tu konštatuje, že v medzištátnom porovnaní patrí zadlženosť domáceho podnikového sektora k jednej z najnižších v rámci EÚ a rovnako v rámci regiónov strednej a východnej Európy patrí tesne pod mediánovú úroveň. Zároveň sa tu konštatuje, že dôležitejšou skutočnosťou, a toto je podľa mňa veľmi dôležité, aby sme boli citliví práve na tieto slová, že dôležitejšou skutočnosťou je však výrazne najrýchlejší trend rastu zadlženosti v rámci krajín EÚ v priebehu roka 2017, zatiaľ čo vo väčšine podnikových sektorov zadlženosť klesala.
A tu vidíme veľmi zaujímavú poznámku, že objem likvidných aktív sa v priebehu roka 2017 výrazne nemenil, čo malo za následok pokles podielu likvidných aktív na celkovom dlhu podnikov. Čiže uvedomme si, že podniky sa zadlžujú, berú si väčšie úvery, ale likvidné aktíva sa nemenia, čiže ako keby naozaj berú si väčšie to jarmo. A práve tu sa aj konštatuje, ako posledná veta je, že v kontexte uvedených trendov tak možno konštatovať nárast citlivosti podnikového sektora na prípadný negatívny vývoj. Inými slovami, ak by nastal nejaký negatívny vývoj, tak to ten sektor odnesie si tvrdšie ako doteraz práve tým, že nemá ten pomer a nemá ho podložený.
Tuto je ešte veľmi zaujímavé, čo ma, čo som opäť chcel zvýrazniť, aby to tu aj odznelo, je, že osobitne priaznivý vývoj domáceho hospodárstva stál za výrazným zlepšením vývoja zlyhaných úverov, čo je pochopiteľné, že tie zlyhané úvery, teraz nie je úplne dôvod na ne, ale pod vplyvom optimizmu však môže dochádzať ku kumulácii viacerých nerovnováh. To je konštatovanie priamo Národnej banky, čo je, myslím si, že veľmi dôležitý fakt, ktoré opäť zvyšujú riziko nárastu kreditných strát v budúcnosti.
Pretrvávajúca dobrá výkonnosť podnikového sektora spolu stále s nízkymi nákladmi na obsluhu dlhu zvyšovali schopnosť podnikov splácať svoje záväzky. Čiže vidíme, že momentálne ak tým, že všetko ide dobre, tak nečelíme takým rizikám, ale my sa bavíme naozaj o situáciách, ako je tento sektor pripravený v prípade, že by sa, že by tu nebolo len to pekné slnečné počasie, ako zvykneme hovoriť. Takže to, že v takomto čase konjunktúry sú, je malý počet zlyhaných úverov, je do veľkej miery podľa mňa aj pochopiteľné. A tu by som chcel aj povedať, že práve pri tých úveroch na bývanie tam vidíme tiež, že to zlyhanie je pomerne nízke. Tuto vidíme, že zlyhania úverov sa aj v roku 2017 zlepšovali, ale opäť si musíme uvedomiť, že momentálne nečelíme situácii, prečo by tie úvery vôbec mali zlyhávať, že práve naopak. Opačná situácia je, že ľudia aj na základe toho, čo hovoril kolega Beblavý, sa odvažujú si brať omnoho väčšie úvery a vieme aj z praxe, aj z komunikácie so svojimi známymi a podobne, že ľudia využívajú vlastne tieto nízke úrokové miery na to, aby si zobrali čo najväčší možný objem peňazí, pretože im dovoľujú tieto nízke úrokové miery z toho príjmu vytlačiť omnoho väčší objem a práve tam je to riziko v prípade postupného nárastu, postupného nárastu týchto úrokových mier. Takže toto tiež vidím ako veľmi taký varovný signál a vlastne vy na to poukazujete, tak som chcel, aby to tu zaznelo. A ak teda sa k tomu aj rozvinie nejaká diskusia, ktorú navodil aj kolega Beblavý, tak, samozrejme, budem rád.
Takže ďakujem veľmi pekne za pozornosť. Toľko odo mňa.

Ďakujem veľmi pekne. Ďakujem kolegovi Jurzycovi, že doplnil vlastne celú tú rozpravu. A chcel by som reagovať na tú jedinú vec, teda jednu vec ohľadom toho, aby bolo na predpise poistného presne zvýraznené alebo uvedené tá samotná daň, aby teda zákazníci mohli naozaj vidieť, že toto je niečo, čo platia ako daň.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ja tu vidím na balkóne mladých ľudí a myslím si, že táto daň sa dotkne niekoľkonásobne mladých ľudí, ktorých pozdravujem na balkóne, práve aj tým, že keď si budú brať hypotéku na nehnuteľnosť, tak budú si musieť túto hypotéku poistiť. Čiže budú platiť prvú daň z poistenia teda tej hypotéky. No ale kúpia si aj nehnuteľnosť, ktorú si tiež budú chcieť poistiť, takže budú platiť znovu daň z poistenia samotnej nehnuteľnosti. Takže už len pri samotnej kúpe nehnuteľnosti na hypotéku, čo predpokladám, že budú musieť, pretože dneska tie nehnuteľnosti sú v takých cenách, že si to nemôže nikto dovoliť za hotovosť, tak zaplatia túto daň dvakrát. Ale to je len malý príklad.
Ale to, čo hovorila aj kolegyňa Kiššová, tak veľmi dobre si to vlastne povedala, lebo v tom výrobnom a obchodnom reťazci táto daň z poistenia vstupuje do každého jedného článku. A vieme, ako fungujú podnikatelia, no čísla nepustia, oni to budú musieť zarátať do ceny, pretože to poskočenie toho číselka, nech je aj malé, tak sa v každom stupni zvyšuje a zvyšuje, zvyšuje a nabaľuje sa mnohokrát, takže tá konečná cena akéhokoľvek produktu bude musieť, bude tým poznačená a bude musieť rásť, aj keby to bolo len o malé percentíčka, tak keď si to sčítame, celý ten reťazec, čiže výrobca sa musí dať poistiť, musí si dať, má poistené autá, nehnuteľnosti a podobne, akýchkoľvek 8 % sa zobrazí v náraste tejto sumy, potom je tu veľkoobchodník, maloobchodník. Toto všetko vlastne, akékoľvek poistenie, ktoré v tom segmente v tom celom reťazci je, a je ich mnoho, bude postihnuté touto daňou. Takže to bude mnohonásobne zásah a tým pádom, aj keď malými číslami, dokopy to bude spôsobovať nárast cien čohokoľvek.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za faktickú poznámku. Myslím si, že s týmto názorom, je nás tu aj omnoho viac, aj poslancov, ktorí tu momentálne nie sú a sa neprihlásili, ale určite sa na tomto názore zhodneme. Vďaka za faktickú.

Ďakujem veľmi pekne, pán predseda. Vážení kolegovia, kolegyne, pán minister, máme tu dnes na stole novú daň. Aké príznačné pre túto koalíciu napriek tomu, že to nebolo súčasťou programového vyhlásenia vlády.
Pán minister, vy ste skúsený minister, ste podpredseda vlády a myslím si, že ak potrebujete navýšiť alebo, respektíve získať zdroje v rozpočte, tak máte na to veľmi dobrý Útvar hodnoty za peniaze, ktorý, myslím, že pracuje veľmi usilovne, a dokonca identifikoval viaceré oblasti, kde tieto zdroje sú aj z dôvodu neefektivity alokované. A teda podľa toho, čo som pozeral najnovšiu implementačnú správu, keby som mohol tu ukázať, tak by som vám, kolegovia, ukázal z tej implementačnej správy, kde môžte vidieť vlastne jednotlivé oblasti, ako tie ministerstvá, jednotlivé ministerstvá sa im darí napredovať v tom, aby vyťažili tieto prostriedky, ktoré tam ležia vďaka neefektivite, tak by ste videli, že sa im vôbec nedarí. Je to tak pekne tam urobené, ak si túto správu chcete otvoriť, tak zelená farba hovorí o tom, že sa im darí, že vedia vyťažiť tie alokované zdroje z toho, aby boli efektívnejšie, a potom je tam oranžová alebo žltá a červená až bordová, ktoré hovoria o tom, že tieto zdroje sa zatiaľ, sa nepohli bližšie k nim. A naozaj musím povedať, že v tej implementačnej správe je týchto žltých a červených a bordových naozaj dosť, a to sú práve miesta, kde by sme, kde by vláda mala hľadať v prvom rade dodatočné prostriedky na to, aby mohla ich použiť späť do zlepšenia vôbec fungovania verejnej správy na Slovensku. Takže; pretože bavíme sa pri tomto zákone o 35 miliónoch ročne.
Ja osobne vidím pri tomto zákone také, také dva veľké problémy. Prvý je, že je to, tento zákon ide v prvom rade trestať zodpovedných, pretože dotkne sa ľudí, ktorí sa poisťujú, a vieme, že ľudia, ktorí sa poisťujú, sú zodpovední, pretože chcú predchádzať následkom, ktoré by mohli v prípade udalosti, v prípade poistnej udalosti nastať.
Pamätám si výrok, myslím, že to bol, pán minister, váš výrok pri, aspoň tak sa mi zdá, pri zavádzaní alebo zvyšovaní dane z tabaku, kedy ste hovorili, ak to teda bol váš výrok, ale ten výrok znie, že ak chceme znížiť, by som povedal, konzumáciu cigariet, tak musíme, tak tá daň vlastne tým, že to zvýšime, zvýšime cenu, tak nepriamo tlačíme na to, aby ľudia konzumovali menej cigariet. To, či to bude fungovať v cigaretách, to už môžme si povedať, tuto pán kolega Poliačik krúti hlavou, že závislosť je silnejšia ako peňaženka (povedané so smiechom), ale o tom vôbec nechcem hovoriť. Ale v zmysle tejto logiky zvyšovania cien vieme, že aj odborná verejnosť hovorí, že ak sa zvyšujú ceny poistného, čo priznalo aj samotné ministerstvo, že budú prípady, kedy táto zvýšená daň bude mať dopad aj na zvýšenie cien. Tak buď sa bude znižovať krytie, aby tie ceny nemuseli narásť, lebo za tú istú výšku peňazí bude môcť si klient dovoliť menšie krytie, alebo, alebo bude to krytie automaticky drahšie.
Ale to najdôležitejšie je, že hovoríme tu naozaj o dani, ktorá sa dotkne len určitej skupiny obyvateľstva a dotkne sa práve tých zodpovedných, čo je, si myslím, práve u nás, keď sme sa bavili aj o tej finančnej gramotnosti v predchádzajúcom zákone a bavili sme sa o, a pozrieme sa na to, do akej miery Slováci sa poisťujú a rozumejú vlastne vôbec tejto celej oblasti a sú, rastú v tej zodpovednosti, tak toto je krok späť.
Na druhej strane by som chcel, aby sme sa pozreli práve na to, koľko peňazí štát každoročne dostáva, ako mu narastajú príjmy, pretože bavíme sa tu, ako som hovoril, o 35 miliónoch eur. Ale štát každým rokom dostane do vienka, by som povedal, zvyšuje sa plat, keby sme povedali, že štát je osoba, tak sa mu zvyšuje plat o veľmi zaujímavé čiastky. Ja by som išiel do, od roku 2012, keďže tam predtým bol ten malý úsek, kedy ste nevládli, tak by som začal rokom 2012 a by som chcel teraz vymenovať, o aké sumy narastali daňové príjmy, teda na základe, čerpám z informácií zo stránky ministerstva financií. Tak z roku 2012 na rok 2013 bol nárast o 950 mil. eur. Z roku 2013 na rok 2014 to bolo 900 mil. eur. Z 2014 na 2015 to bolo 1 050 mil. eur, z roku 2015 na rok 2016 to bolo 270 mil. eur a z roku 2016 na rok 2017 to je 735 mil. eur. V priemere tento nárast bol 784 mil. eur. Ak by sme to percentuálne porovnali, nárast v roku 2017 oproti roku 2012, tak to bol nárast o 34 percent.
Môžme povedať, že dobre, v daňových príjmoch sú aj daňové príjmy fyzických osôb, ktoré štátu nepatria a prerozdeľujú ich ďalej. Takže poďme sa pozrieť a aby to bolo také že korektné, tak poďme sa pozrieť, ako tieto čísla narastali a tie isté obdobia, čiže z ´12 na ´13 dane z príjmu fyzických osôb narástli o 50 mil. z ´13 na ´14 o 100 mil., zo ´14 na ´15 o 190 mil., z ´15 na ´16 o 220 mil. a zo ´16 na ´17 o 180 miliónov. Tuto je priemerné číslo 150 miliónov. Keby som teraz od toho priemeru, ktorý bol 784 pri celkových daňových príjmoch, ponížil o tieto, ktoré tam nepatria, tak stále vidíme, že je tu nárast 634 mil. eur. Čiže to je priemer bez tých daní z príjmov fyzických osôb, ktoré štát má k dispozícii ročne navyše. Opäť snažím sa to, hovorím to preto, aby sme to porovnali kvôli tým 35 mil., kvôli ktorým zavádzame túto daň z poistenia. Čiže štát disponuje každoročne alebo disponoval za posledné obdobie o 634 miliónov viac a teraz sa ulakomil na 35 mil. ešte z vrecák ľudí, ktorí sú zodpovední.
Ak by sme sa pozreli napríklad na prognózované daňové príjmy, tak som schválne vybral rok 2018 a 2019, tak nárast bude, ďalší nárast je teda prognózovaný a bude; a hovoríme o náraste, čiže opäť o zvyšovaní. Keby ste mali plat, tak o toľkoto sa vám kvázi zvyšuje plat. Čiže to nie je, že máte stále rovnaký plat a s tým hospodárite, lebo neviem, ako často sa vám zvyšuje, páni poslanci, plat, teda vieme to veľmi presne. A teraz zoberme si, že vy žijete z tých istých peňazí, nie? Každý rok. Neviem, a tuto sa bavíme, že každý rok štát má viac peňazí a výrazne viac peňazí. 34-percentný nárast platu štátu za posledných päť rokov.
Ale len samotný nárast z roku 2018 na rok 2019 je 4,9-percentný. S týmto zavedením tohto opatrenia daní z príjmov bude nárast, čiže keď to máme, 5,1. Čiže opäť sa zvýši príjem o 0,2. O toľkoto sme sa ulakomili na peňaženkách poctivých, zodpovedných ľudí, ktorí sa dávajú poistiť. Ja osobne toto považujem za chamtivosť, keď tak môžem povedať, pretože naozaj bavíme sa tu o 35 miliónoch.
Chcel by som to dať ešte do celej tej mozaiky zmeny prognózy daňovo-odvodových príjmov oproti septembru 2017, ktorý je, teraz si, nepamätám sa presne, či to je, ale myslím, že to je z programu stability, ale je tam pekný, taký veľmi pekný graf, ktorý by som vám teda rád ukázal, ale, ale; alebo individuálne potom sa môžete pozrieť, ale je tam pekne rozbité, že čo vlastne má podiel na náraste tých daňovo-odvodových príjmov. A keď sa pozriete, tak najväčší vplyv pozitívny je tzv. vplyv makra. Čiže vidíme, že naozaj dnes vláda ťaží z makroekonomických ukazovateľov, ale vôbec nie z makroekonomických ukazo; ťaží z; vlne, na ktorom sa Slovensko vezie, na ktorom sa celá Európa vezie, a to sú práve tie peniaze, ktoré prinášajú ľudia práve tým, že majú viacej práce a podobne, a to sú naozaj extrémne čiastky, keď sa pozriete, toto sú akože zlaté časy. Veľa o tom hovoríme a dalo by sa tu rozprávať aj v iných súvislostiach, ale to nie je cieľom pri tomto zákone.
Takže vidíme, že naozaj vláda má peňazí viac ako dosť a ja preto nevidím najmenší dôvod v tomto čase zavádzať takúto daň. Lebo keď vám navyšujú plat a vy ešte sa ulakomíte na drobné, tak tomu absolútne nerozumiem. Vedel by som to pochopiť, že naozaj potrebujeme do štátnej pokladne viac peňazí, pretože máme málo, málo nám prichádza, alebo, respektíve ideme do mínusu, tak v takom prípade si myslím že toto je opatrenie, kde si môžme povedať, dobre, kde to nájdeme, ale vám tu natekajú peniaze zľava, sprava a tu si poviete a ešte tuto pridáme tento kohútiček.
Takže; o to viac, že táto daň vlastne nie je viazaná na konkrétny účel. Ako ste aj vy povedali, tak táto daň z pridanej hodnoty sa neaplikuje na daň z poistenia, pretože vieme, že poistenie nie je, neprináša pridanú hodnotu, je to vlastne iba náhrada škody a ľudia sa neobohacujú pri poistení. Takže preto nie je vôbec namieste, aby takáto daň bola zavedená.
Na druhej strane, áno, môžeme hovoriť iné krajiny, iné krajiny tu majú proste nejakú formu odvodu z poistenia, ktorý je konkrétne používaný na konkrétne účely. U nás sa tento mechanizmus nejakým spôsobom nepodarilo naladiť správne, a teda ak som to správne pochopil, aj to je dôvod, prečo prechádzate na daň. Ale hovorím, tá zrazu stráca zmysel, pretože pri takých nárastoch príjmov nie je dôvod v tomto čase, aby ste siahali do peňaženiek ľuďom, ktorí sú zodpovední a ktorí proste sa poisťujú a tým pádom ako keby chránia štát v prípade napríklad povodní. Tí, ktorí sú poistení, tak nepôjdu klopať štátu na dvere, aby ich odškodnil.
Ten argument, ktorý ste povedali, že však majú to aj iné krajiny. No okej, majú to aj iné krajiny, ale predpokladám, že toto nemôže byť berná minca pri všetkom. Po druhé, ak by sme sa chceli nad, mať takúto rétoriku, tak by stálo za to, aby ste ukázali, že potrebujeme to porovnať naozaj, kvantifikovať to, by som povedal, podrobnejšie a pozrieť sa na to, aké daňové systémy majú okolité štáty, aký počet daní majú, akú majú štruktúru tých daní a podobne. Lebo len plošne povedať, že však majú to aj ostatní, okej, ale to ešte nevypovedá nič konkrétne na to, aby sme to vedeli naozaj kvalitne porovnať, či táto daň je porovnateľná pre záťaž konkrétneho občana na Slovensku. Nehovoriac o tom, že ešte stále Slovensko nedosiahlo úroveň mnohých západných krajín a slovenskí občania tým, že tu máme aj také veľké regionálne rozdiely, tak vieme, že pre človeka, ktorý žije na západnom Slovensku, tak ten, je možné, že to nejako extra nepocíti, ale pre ľudí, ktorí žijú na východnom Slovensku, kde vieme, že ešte sú stále okresy s dvojcifernou mierou nezamestnanosti, táto daň bude mať úplne iné dopady ako pre človeka na západnom Slovensku. Takže to sú ďalšie aspekty, ktoré hovoria, si myslím, že v tomto čase proti tomuto opatreniu a proti zavádzaniu tohto opatrenia alebo teda tejto dane v súčasnej situácii, v súčasnej dobe. O to viac teda, ako som hovoril, že rozširujeme ten daňový systém.
Takže; teraz ak by som, ak sa chceme baviť, tak môžme sa ešte baviť alebo teda pri tejto diskusii by sme si mohli povedať, ja osobne som proste proti tejto dani v tomto čase práve kvôli týmto argumentom, ale nepredpokladám, že toto vás presvedčí a že teraz si vstúpite do svedomia a poviete si, áno, dostávame miliardu eur ročne a teraz tých 35 mil. odpustíme. Čo by bolo najlepšie, pretože to by bolo hlas svedomia, ale teda hovorím, nepredpokladám, že také niečo sa udeje.
V takom prípade, ak chceme naozaj vyslať signál, alebo ak to myslíte vážne s tými zodpovednými ľuďmi, ktorí sa poisťujú, v takom prípade by sa malo zaviesť nejaké opatrenie, či už pre fyzické osoby, nepodnikateľov, aby boli vyňatí, aby dostali výnimku, aby neboli súčasťou tejto dane, aby neboli touto daňou postihovaní. Alebo dobre, možno by mohol zaznieť argument, že však chceme zdaniť luxus a v takom prípade daniť aj poistenie z luxusu, tak si viem predstaviť, že by boli zavedené určité stropy, do ktorých by táto výnimka platila či už pri nehnuteľnosti, či už pri byte, alebo iných predmetoch poistenia, kde by boli nastavené proste stropy, ktoré bežný, obyčajný človek keď si poistí, tak nebude naňho uplatnená táto daň z fyzickej osoby ako signál toho, že vážime si vašu zodpovednosť. Ak niekto má, ja neviem, dvojmiliónovú vilu a chce si ju dať poistiť, je to človek, ktorý evidentne má peňazí dosť, tak taký to nepocíti tak, že by teraz zrazu nemal čo jesť. V takom prípade si to viem predstaviť.
Ďalšia vec, ktorá, ktorú ste tiež spomenuli, na začiatku ste hovorili o tom, že teda tento zákon bude mať účinnosť od 1. 11. 2018. My tu často rozprávame, keď rozprávame aj s pánom ministrom Žigom v tomto pléne, tak hovoríme práve o tom, aby sa v otázke podnikateľského prostredia; aby sa zavádzali zákony, ktoré majú vplyv na podnikateľské prostredie, k štandardnému jednému dátumu, aby sa podnikateľské prostredie na to vedelo pripraviť a aby s ním vedelo, dá sa povedať, keďže tie roky účtovné sú kalendárne, tak aby vedelo, aby im to nespôsobovalo ďalšie náklady a ďalšie povinnosti, tak aj stratégia RIA 2020 o tom veľa hovorí, aby tieto zákony platili od 1. 1. dvetisíc; každého roku. Pri tomto zákone si myslím, že naozaj stojí za zváženie práve z hľadiska rešpektu aj dokumentov, ktoré vláda proklamuje, aby ten; účinnosť zákona, ak teda, som hovoril, nebudete ochotní stiahnuť tento zákon, tak aby začal platiť prinajmenšom od 1. 1. 2019, aby nemuseli podnikatelia byť týmto postihnutí uprostred svojho účtovného, uprostred svojho účtovného obdobia.
Ja by som sa chcel aj opýtať pri tejto príležitosti, pretože vidíme, že je to náhrada poistného odvodu, tá, tá, to percento tam je a vlastne sa to preklápa do dane, že či je nejaký odpočet samotného poistného odvodu. Jednak úspešnosti použitia a podobne, že či takýto nejaký dokument bol vypracovaný. Ak áno, kde sa k nemu dá dostať.
Na záver by som ešte mal jednu otázku, ktorú som si všimol aj teda v dôvodovej správe, a to bola otázka, ktorú tam vzniesli vlastne ZMOS a nenašiel som, nenašiel som k tomu odpoveď ani v dôvodovej správe, že ako sa to teda ide vyriešiť. Lebo oni namietali, že majú veľa budov ako súčasť teda, o ktoré sa starajú a bude to mať teda dopad aj na ich rozpočty automaticky, ale nenašiel som k tomu žiadnu odpoveď, čiže by ma zaujímalo, že ako ste teda v komunikácii so ZMOS-om toto vyriešili, a teda že, lebo hovorím, tá kalkulácia toho negatívneho vplyvu v tej dôvodovej správe bola z môjho pohľadu nedostatočná. Takže ideme na trh s novou daňou, ideme trestať zodpovedných a ešte ani nevieme, aký to bude mať dopad na viaceré subjekty, ktoré z tohto pohľadu sú kľúčové, dôležité, keď sa jedná o naozaj mestá a obce a o ich rozpočty, na ktoré to bude mať, prirodzene, dopad.
Takže summa summarum, pán minister, myslím si, že stiahnite tento zákon, pozrite na tie čísla, ktoré vám natekajú do rozpočtu, nedovoľte siahnuť na tých zodpovedných a na ich peňaženky kvôli nejakým 35 miliónom. Myslím si, že keď sa zahryznete ako podpredseda vlády práve do uplatňovania hodnoty za peniaze, tak získate omnoho viacej peňazí do rozpočtu aj pre jednotlivé ministerstvá a môžte na nich práve aj z pozície svojej funkcie viacej pritlačiť a vyšlete tým signál aj voči ľuďom, že vám na nich záleží a že vážite si práve zodpovednosť občanov, ktorí sa poisťujú, a že nepozeráte na to iba ako nejaký výberčí daní, ktorý chce vytlačiť z ľudí čo najviac peňazí, ako sa len dá.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne. Ja by som chcel taktiež pripomenúť členom kontrolného výboru pre Vojenské spravodajstvo, že o 12.30 sa stretávame na obvyklom mieste na Západnej terase. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Eugen, na teba je spoľah. Veľmi dobré informácie si priniesol ešte do tejto celej debaty. Ja by som len na jedno tak zareagoval, lebo naozaj celý čas sme vlastne tú debatu natienili na tých zlých sprostredkovateľov, ale myslím si, že aby sme trošku vyvážili tú debatu, je dôležité povedať, sú na trhu aj dobrí sprostredkovatelia alebo poctiví a naozaj prinášajú aj dobré výsledky. A v konečnom dôsledku tie výsledky, ktoré títo dobrí sprostredkovatelia prinášajú, stoja za to, lebo napríklad vedia ochrániť klienta pred voľbou zlého produktu, alebo vedia mu získať lepšie podmienky. Naozaj mnohokrát práve toto sú ľudia, ktorí učia ľudí tej finančnej gramotnosti, ak to robia dobre a poctivo. A myslím si, že to je tiež dôležité, aby tu v tomto pléne odznelo, že máme tu mnoho kvalitných, ktorí robia túto mravenčiu prácu a robia ju v prospech ľudí. Máme mnoho skúseností alebo počul som aj ja veľa prípadov, kde títo sprostredkovatelia pomohli ľuďom sa dostať z dlhov. Naučili ich šetriť, naučili ich myslieť aj na budúcnosť a byť takými zodpovednými hospodármi.
Poviem aj to, že keď je dobrý sprostredkovateľ, tak napríklad v porovnaní s bankou, tak keď prídete do banky, tak tá sa vám bude snažiť ponúknuť svoj produkt, ale keď ten sprostredkovateľ má v portfóliu viacero bánk, tak naozaj môže ponúknuť ten najlepší. Takže toto sú benefity, takže aby to nebolo len také, že sprostredkovateľ ako taký je zlý, nie je. Ak robí svoju prácu dobre a poctivo, a sú takí, tak je to veľký benefit pre klienta aj vôbec pre celé prostredie a v konečnom dôsledku aj pre budovanie tej finančnej gramotnosti. Tak to som chcel len doplniť na to, aby sme trošku vyvážili tú debatu, lebo naozaj veľkú časť sme práve hovorili o tých zlých skúsenostiach, prečo vlastne aj tento návrh prišiel, aby sme riešili tú zlú skúsenosť.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Ja by som pár vecí, ktoré si spomenul vo svojom vystúpení, chcel len tak doplniť alebo potvrdiť. Lebo napríklad to, čo si hovoril, že platenie za finančné služby, že klient si extra bude platiť, áno, to je, samozrejme, utópia obzvlášť pri tom, ako som aj hovoril vo svojom vystúpení, že dnes tá úroveň tej finančnej gramotnosti nie je až taká, aby to ľudia vedeli doceniť, a nemôžme im to mať za zlé, lebo však nikto ich v tom nejako nevyučoval. Takže tadiaľto cesta určite nevedie.
Na druhej strane to, čo som sa snažil ja poukázať, je, že ten klient svojím spôsobom platí za to sprostredkovanie práve v tých svojich splátkach, len nevie koľko a respektíve myslí si, že platí málo. No neplatí málo, však ty si sám povedal, koľko zarobil ten jeden človek, miliardu korún za to, že presprostredkoval teda tých klientov. Takže to sú veľké sumy, o ktorých si ten klient nie je vedomý. A keby si bol vedomý, že toľko peňazí to stojí, tak by úplne inak k tomu pristupoval, čo poznáme ten princíp.
Druhé veľmi zaujímavé, čo si povedal, bolo práve to, že je platba 200 euro, provízia 1 200 a naozaj je tu dosť špekulantov na trhu, ktorí toto využíva a zneužíva. (Reakcia z pléna.) Áno, aha, tak vidíš, ešte 50 až 1 200, čiže toto sú práve tie anomálie, ktoré dnes tu máme na stole a ktoré treba riešiť. A ďalší ten problém je aj to, že tí mnohí sprostredkovatelia dnes to robia, robia to pol roka, potom zistia, že to robiť nevedia, tak odídu z trhu a ten klient zrazu nevie, na koho sa má obrátiť, lebo v tej firme on neni v danom kmeni, čiže je ponechaný, visí vo vzduchu, uzatvoril si produkty a nemá mu kto viacej poradiť mnohokrát. Takže toto je ďalší problém z hľadiska kvality tých služieb, ktoré sa tu dnes poskytujú a sú naozaj na nízkej úrovni práve kvôli týmto anomáliám, ktoré tu sú aj kvôli tej vzdelanosti tých sprostredkovateľov, ktorá je nízka, o ktorej si hovoril. Takže súhlasím.
Vďaka.

Ďakujem pekne. Ďakujem pekne, pán minister, že ste vystúpili v rozprave, že môžme na vás reagovať. Vítam otvorenosť rezortu práve v tejto, v tejto téme a naozaj dovolím si súhlasiť práve v tej veci, že tá prepoisťovanosť je práve ten kľúčový problém alebo to je tá anomália trhu, ktorá tu vznikla a o ktorej sa vlastne bavíme. A predpokladám, že aj toto je vlastne koreňom toho, prečo s týmto zákonom prichádzate, aby sme ochránili spotrebiteľa a aby tie peniaze, ktoré investuje, naozaj investoval a nielen míňal na poplatky. Takže ja s veľkou časťou, čo ste hovorili, súhlasím a som vďačný aj za to, že ste vysvetlili možno, ako vyzeralo samotné rokovanie.
Ja už by som len na záver ešte chcel do tej debaty priniesť, že, aj pre pána Kamenického, čo som predtým nestihol povedať, že ja som bol súčasťou práve jednej takejto sprostredkovateľskej firmy, bolo to síce pred dvadsiatimi rokmi, čiže mám skúsenosť s tým, ako presne sa školia tí ľudia a ako naozaj mnohokrát to školenie nepostačuje na to, aby sa naučili o tých produktoch, aj keď zrejme za tých 20 rokov sa to posunulo ďalej, ale zase vidím aj ľudí z trhu, ktorí tieto produkty dnes poskytujú, vidím ich background, ich vzdelanie a podobne, takže, aj skúsenosti pracovné. Takže naozaj, tak ako povedal aj kolega Pčolinský, že je na trhu viacero sprostredkovateľov, ktorí by tam nemali byť, lebo je to v neprospech klienta tým, že oni tam sú, a to je dôležité, preto aj táto debata je veľmi dôležitá. Riešenia, no, to budeme spolu hľadať.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za obidve faktické poznámky. Pravdupovediac, kolega Pčolinský, veľmi som očakával a tešil sa práve na tvoje vystúpenie, pretože viem, že tejto oblasti si sa dlhodobo venoval. A dokonca by som si dovolil navrhnúť aj plénu, že by sme pánovi Pčolinskému dali aj v ústnej rozprave možno viac času, ak o to požiada, aby mohol porozprávať svoje pohľady, keďže je to naozaj človek priamo z praxe.
Pán predseda finančného výboru, pán Kamenický, ako ja práve preto som využil, že je to prvé čítanie, že môžme sa porozprávať trošku priamo aj o tých problémoch, že nemusíme ísť úplne do tých technikálií a baviť sa trošku o tej filozofii. A snažil som sa ukázať, že naozaj tá ochrana spotrebiteľa je veľmi dôležitá, pretože toto je miesto, kde ten spotrebiteľ ťahá za kratší koniec a dopláca na to. A súhlasím aj vlastne s tým, čo hovoríte. Ja si uvedomujem, že vláda má v tomto veľkú zodpovednosť, lebo to nie je len o nejakých pocitoch a dojmoch. Naozaj sa tu bavíme o konkrétnom trhu, o konkrétnych ľuďoch, ktorí to sprostredkovávajú. Sú to finančné dopady ako na strane zákazníka, tak aj na strane vlády.
Takže ja som tu chcel natieniť takú debatu a som rád, že teda sa tu naozaj môžme baviť vecne a odborne. Lebo myslím si, že to nie je potrebné sa tu nejako politicky o tom baviť. Je dôležité, aby sme spotrebiteľovi v týchto veciach pomohli. A opakujem, ja rozumiem tomu, že vláda má v tomto veľkú zodpovednosť, ako to vyrieši aj z hľadiska tých jednotlivých stakeholderov trhu. Takže preto som rád, že tu diskutujeme.
Ďakujem.