Videokanál poslanca

Ja len kratučko, ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Ja idem vystupovať, ale nedá mi na to nezareagovať, pretože to neni ani vo forme otázky, ale to naozaj mal tento zákon tu byť pripravený podstatne skôr a ak, tak najneskôr minulú schôdzu. Čiže určite nie tri dni pred dátumom, kedy sa má naplniť čl. 50. Takže myslím si, že to ani neviem ako by sa dalo na to odpovedať, iba tak, že naozaj je to neskoro a je to naozaj zlyhanie vlády v tomto prípade maximálne.

Ďakujem pekne, pán predseda. Taktiež žiadam zaradiť do programu schôdze odvolanie pána Martina Glváča z funkcie podpredsedu parlamentu a taktiež z výboru na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva z dôvodu dôvernej komunikácie a vzťahu s obvinenými z vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej, keďže na výbore pre kontrolu Vojenského spravodajstva dochádza aj k oboznamovaniu s utajovanými skutočnosťami, čiže o to, o dôvod viac. Ďakujem.

Ďakujem, kolegovia a kolegyne, za doplnenie tej mozaiky na túto tému a naozaj veľmi dobré faktické poznámky, v ktorých ste doplnili vaše postrehy a obohatili tú diskusiu. Ja úplne sa stotožňujem s tým a presne ako ste aj povedali a vlastne to hovoríme celý čas, odkedy sme v parlamente, že rodinná politika musí byť prioritou každej vlády, ktorá to myslí so svojím národom vážne. Práve preto, že tak ako aj povedala kolegyňa Milanová, mať rodinu a byť rodičom a vychovávať deti, to proste je náročné na peňaženku, okrem toho aj na nervy a tak ďalej, ale samozrejme, na peňaženku v prvom rade. A tie deti treba z niečoho živiť a štát, ktorý chce podať pomocnú ruku a myslí to so svojimi občanmi vážne, tak práve takúto pomocnú ruku podáva.
A potom prichádzajú presne tie parametre, ako hovoril aj kolega Jurzyca. Je veľmi dôležité merať. Každé opatrenie, ktoré robíme, musíme merať, pretože boli by sme ľahkovážni a až blázniví, ak by sme ho nemerali. A preto my aj vyzývame vládu stále k tomu, aby uplatňovala to meranie, pretože ak to viem odmerať, viem ten efekt a viem to doladiť alebo aj zrušiť a nájsť niečo lepšie. Takže tá merateľnosť je veľmi dôležitá a práve preto som rád, že tu existuje aj druhé čítanie. A neviem, no, nemám nádej, že by sa toto mohlo dostať, aj keby som veľmi si to prial, pretože myslím si, že toto je veľmi dôležité, a môžme sa potom naozaj hrať s tým, aby sme to vyladili.
A ja verím, že jedného dňa tu bude proste rozumná vláda, ktorá bude vedieť dávať prednosť tým rozumným riešeniam, ktoré sú merateľné, ktoré sú účinné, efektné a v prvom rade odpovedajú na potreby občanov krajiny.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Kolegyne, kolegovia, ja by som len kratučko ešte doplnil teda kolegyňu Verešovú, ktorá k tomu vystúpila z takého toho rodinného rozmeru. Ja sa chcem na to trošku pozrieť aj tak finančne, pretože tento návrh zákona bude mať negatívny dopad na rozpočet, ale bude mať pozitívny dopad na ľudí. A to je to najdôležitejšie.
A keďže sme v prvom čítaní, tak zoberiem to trošku tak zoširšia a musíme sa na to pozrieť, kto sú to vlastne rodičia a akú zohrávajú rolu vôbec v štáte a v ekonomike. Prirodzene, podľa mňa každý mladý človek, alebo no, nepoviem každý, ale mnohí mladí ľudia, ktorí keď rastú a dozrievajú a dospievajú, tak majú tú vidinu toho, že chcú mať deti. Čiže chcú so svojím partnerom, spolurodičom mať deti. A myslím si, že to je dobré, to je dôležité, na tom funguje naša spoločnosť, že ľudia sa množia, že majú deti. A vidíme, že naozaj je to prospešné aj pre ekonomiku, pretože reprodukcia je možná teda len skrze deti a ak chceme zabezpečiť rovnaký počet obyvateľov alebo väčší, tak musíme sa reprodukovať či už viac, alebo rovnomerne.
Vieme, aký je názor na migráciu na Slovensku v súčasnosti, aj vďaka vládnej koalícii alebo teda strane SMER. A vidíme, že teda tá otvorenosť na migráciu ani z okolitých krajín tu nie je nejaká vysoká a zase, povedzme si na rovinu, čo sa týka nejakej migrácie z Ukrajiny, tak tam sme už zaspali dávno, pretože už mnohí tí, ktorí chceli z Ukrajiny ísť za prácou, tak už išli a už sú v iných krajinách a nie u nás. A sú vo veľkých počtoch. Ja teda čo počúvam od ľudí, ktorí pracujú s Ukrajincami, tak dostávam veľmi dobré referencie na ľudí z tejto krajiny, že sú veľmi kvalitnými, pracujúcou silou. Niečo podobné, ako sa zrejme hovorí aj o Slovákoch v zahraničí.
Ale už dnes na Slovensku máme 100-tisíc voľných pracovných miest. To je veľmi alarmujúce číslo. O to viac, že keď si to zoberieme z hľadiska nezamestnanosti a z hľadiska voľných pracovných miest, tak naozaj vidíme veľký nepomer, čo opäť ukazuje na nezdravé správanie na pracovnom trhu. O to viac, keď vidíme, že v niektorých regiónoch tá nezamestnanosť je, samozrejme, ešte stále vysoká, pretože ľudia sa v tých regiónoch zamestnať nevedia. Ale hovorím to preto, lebo ak nemáte naplnenosť pracovných miest, tak vám vlastne uchádza ten potenciál ekonomiky, ktorý by ste mohli mať, a tým pádom vám uchádzajú tržby a z tržby nám uchádza HDP, ale z tržieb nám uchádzajú aj dane z príjmu. A zároveň teda, samozrejme, tieto pracovné miesta keby boli obsadené, tak by z toho boli aj dane z príjmu do rozpočtu, ale, samozrejme, aj zo spotreby, pretože tí ľudia by tie peniaze míňali väčšinou na Slovensku a v takom prípade by vôbec celá ekonomika z toho profitovala viacej.
Z hľadiska vývoja, by som povedal, pôrodnosti vidíme, že aké, spôsobilo to šok aj v školstve, keď vlastne generácia Husákových detí bola veľmi mohutná a vlastne nemala takú pôrodnosť, akú mali ich rodičia. A naozaj bolo obdobie, kedy sa mnohé škôlky, kým ešte táto generácia Husákových detí mala, začala mať deti, tak sa mnohé škôlky aj školy redukovali, zatvárali, pretože nebolo dostatok detí. Teraz je opačná situácia, pretože Husákove deti majú deti a tým pádom zase to rastie v počtoch. A vidíme, že akékoľvek takéto demografické výkyvy nie sú dobré ani pre ekonomiku, ani vôbec pre spravovanie štátu a už vonkoncom nie pre nejaké plánovanie. Čiže je dobré, ak naozaj sú, vôbec táto demografická politika je robená nejak kontinuálne, zodpovedne a zmysluplne. A s tým, samozrejme, súvisí tá rodinná politika. Ja si myslím, že je dôležité odmeniť rodičov za to, že do toho idú, za to, že deti vychovávajú, lebo vy, ktorí rodičia ste a deti máte, viete, že to nie je žiadna brnkačka, že to nie je nič, nič ľahké, na jednej strane deti sú krásne, je s nimi veľa radosti, ale na druhej strane vedia rodičov aj potrápiť. A, ale zase však to je život, povedzme si na rovinu.
Takže chcem to povedať z toho dôvodu, že tých rodičov sa oplatí odmeniť. Pretože my naozaj aj teraz v tejto dobe veľa sa bavíme o znižovaní daňového bremena a odmenenia ľudí v dobrých časoch a podobne. A myslím si, že toto je jedna z tých pomerne jednoduchých foriem, ako môžeme daňovníkov odmeniť. A odmeníme ich práve, je to taká zásluhovosť toho, že keď teda rodičia išli do toho, že majú deti, tak tá zásluhovosť sa prejaví práve v tom, že dostanú daňový bonus. Čiže zo svojich daní budú platiť, resp. im budú platiť menej daní. Takže je to taký veľmi priamy, konkrétny a adresný nástroj pre ľudí, ktorí sa rozhodli pomôcť krajine tým, že tu porodia a vychovajú svoje deti a tým pádom prispejú aj k rozvoju ekonomiky a iných rezortov. Toto je to najdôležitejšie.
Môžeme si klásť otázku, že kde zobrať na to peniaze. Tú si posledných pár rokov až tak nemusíme klásť, pretože vidíme, že aj štátny rozpočet a minister financií je každý rok príjemne prekvapený nad príjmami, ktoré má. Skôr my sme prekvapení z toho, ako tieto nadpríjmy míňa a prečo ich nemíňa na zmysluplné veci. Ale napriek tomu by som chcel zodpovedať tú otázku, pretože tak ako som povedal, práve z dlhodobého hľadiska to zabezpečenie dostatku pracovných síl pre pracovný trh je, generuje svoje príjmy, ale myslím si, že práve v oblasti výdavkov a štruktúre výdavkov a efektivite výdavkov vidíme naozaj veľký priestor. Ak by som spomenul len samotnú informatizáciu, tak ročne míňame na informatizáciu 500 miliónov eur. Rádovo 200 miliónov je na bežnú prevádzku a 300 miliónov je na obstarávanie nových IT systémov. A ak by ste sa pozreli hlbšie do týchto dát, tak by ste zistili, že tá efektivita tu ešte stále nie je. Je to ťažko benchmarkovateľné a tým pádom pre mnohých tých dodávateľov je to výhodné v tom, že môžu nadsadiť cenu a ťažko sa dokazuje, že tá cena je nadsadená. Ale ľudia, ktorí sa v tomto biznise pohybujú, vám povedia, že naozaj firmy, ktoré vyhrávajú tieto zákazky, ich vyhrávajú za podstatne vyššie sumy, ako by boli schopné takéto riešenia dodať do súkromného sektora. Takže tu vidím naozaj veľký vankúš, čo sa týka rezerv aj práve na takéto opatrenia.
Druhým veľkým, druhou veľkou skupinou je verejné obstarávanie, ktoré je rádovo v objeme 5 miliárd eur. A keď si zoberieme len úsporu 5 %, ktorá by sa ľahko mala dať dosiahnuť, tak hovoríme o 250 miliónoch automaticky ročne z tohto balíka. Nehovoriac o tom pri, by som povedal, vymáhaní, ale ani nie vymáhaní, ale znižovaní daňovej medzery pri platení DPH, aj tu dnes vieme, že je stále tá daňová medzera veľmi veľká a nástroje, ktoré sú, nie sú implementované tak kvalitne, ako by mohli. A viem si predstaviť, že uplatnením týchto nástrojov v praxi kvalitnými ľuďmi, a nechcem teraz zachádzať do prílišnej nejakej špekulácie a politiky, ale tak uplatnením týchto nástrojov by sme vedeli určite dostať do rozpočtu rádovo niekoľko sto miliónov eur.
Takže toto je z hľadiska nejakej takej, možno finančného zabezpečenia tohto, tohto návrhu, ktorý si myslím, že je zmysluplný, je adresný, odmeňuje rodičov až do veku, kedy toto dieťa vlastne sa postaví na vlastné nohy, a motivuje ich do toho, aby mali podiel na rozvoji Slovenska a rozvoji ekonomiky, ale aj iných, iných rezortov.
Ďakujem za pozornosť, skončil som.

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Anka, veľmi dobre si povedala, a to je taký zaujímavý fakt aj teraz, jak sa zbiehajú koaliční poslanci, hlavne poslanci SMER-u, že Slovensko zaostáva v úprave daňových bonusov za okolitými krajinami V4, že vidíme, že naozaj už mnohé krajiny pochopili, že rodinná politika je kľúčová a daňový bonus je jeden z tých nástrojov, ako oceniť rodičov a poďakovať im za ich výchovu a znížiť im teda to daňové zaťaženie. A naozaj my sme ako keby poslední, ktorí sme to dlho nemali. Teraz naveľa, naveľa sa to teda podarilo do šiestich rokov, ale sme na chvoste.
A ja si naozaj kladiem takú otázku, že či sociálna demokracia teda má v sebe ten rozmer podpory rodiny, že či to teda, že čo to vlastne tá sociálna demokracia je, pretože mne to tam veľmi zapadá, ak sa bavíme o rodine, tak toto by malo byť určite jednou z kľúčových politík. Ale vidíme, že jedno sú slová a druhé sú skutky. A keď sme na chvoste v týchto opatreniach, tak toto mi proste tu nesedí a je veľkým otáznikom, že ako to tá sociálna demokracia tu môže tak dlho vládnuť a ponúkať nám tu svoje reči a neponúka nám tu skutky. Tak verím, že toto je ich posledné volebné obdobie.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Kolegyne, kolegovia, dovoľte mi predstaviť návrh zákona, ktorý sme tu už, myslím, predkladali a myslím si, že je taký aktuálny aj z pohľadu čiastočného schválenia daňového bonusu, ktorý sa podaril. A veríme, že aj tým, že vlastne prinášame túto tému pravidelne do parlamentu a vlastne odkedy sme v 2016 sa ocitli v parlamente, tak hovoríme o rodinnej politike ako dôležitej politike, ktorú by každá krajina, ktorá to myslí so svojím národom vážne, mala mať na pamäti, ale Slovensko o to viac a poviem k tomu neskôr.
Ale teraz by som vám prečítal teda pár vecí z našej dôvodovej správy, aby som vás teda oboznámil.
Takže návrh zákona patrí medzi legislatívne návrhy prorodinnej politiky, ktorý je zameraný na razantnejšiu podporu odstraňovania ekonomických bariér k rodičovstvu a ovplyvňovanie reprodukčného správania obyvateľstva.
Z prognózy populačného vývoja Slovenskej republiky do roku 2060 totiž vyplýva, že plodnosť okolo roku 2020 bude iba 1,47 dieťaťa na ženu. Vzhľadom na špecifickosť súčasnej situácie síce do roku 2020 nie je možné predpokladať dramatický nárast plodnosti, no po tomto horizonte by mladšie generácie v priaznivých podmienkach mohli prispieť k dynamickejšiemu rastu hodnôt úhrnnej plodnosti.
Starnutie obyvateľstva bude počas celého prognózovaného obdobia nezvratné a hlavne v období 2020 až 2040 veľmi intenzívne. Slovensko sa stane spolu s Poľskom najstaršou krajinou EÚ a zaradí sa medzi najstaršie krajiny na svete. Toto má veľmi dôležitý dopad aj z pohľadu dôchodkového zabezpečenia a o týchto témach sme už tiež v minulosti rozprávali, takže som rád, že túto tému opäť otvárame, aby sme mohli tie dôležité fakty si tu povedať a naozaj veľmi hlboko sa nad nimi zamyslieť.
Na budúci vývoj počtu a štruktúry obyvateľstva bude mať rozhodujúci vplyv vývoj plodnosti a migrácie. Nakoľko zmiernenie úbytku a starnutia obyvateľstva patrí medzi strategické spoločenské ciele, musí spoločnosť prispieť k ich realizácii. To znamená, že štát by mal podporiť zvyšovanie pôrodnosti. Aj keď je známe, že reprodukčné a rodinné správanie obyvateľstva možno ovplyvniť len v obmedzenej miere a účinnosť opatrení nemusí byť vysoká, štát by na túto možnosť určite nemal rezignovať. Staré dobré "babka k babce, budú kapce", tak sa dá aj tuto, samozrejme, uplatniť, nie je to čiernobiele, čiže buď – alebo, ale naozaj, toto by mal, rodinná politika má svoje miesto, ako som povedal, medzi politikami štátu, ak to myslí so svojím národom štát vážne.
Je isté, že vždy ide o realizáciu súboru opatrení a jedným z nich je aj navýšenie sumy daňového bonusu, teda daňového zvýhodnenia, ktoré sa poskytuje daňovníkovi vyživujúcemu dieťa a žijúcemu s ním v domácnosti formou zníženia dane z príjmov, resp. preddavkov na daň, ktorú by inak daňovník musel zaplatiť.
Navrhujeme, aby daňový bonus bol navýšený na dvojnásobok výšky daňového bonusu bez ohľadu na vek dieťaťa. Pretože sme sa tu stretli a bolo to aj schválené, daňový bonus do veku šiestich rokov, my hovoríme bez ohľadu na vek dieťaťa. Suma daňového bonusu by oproti platnej právnej úprave vzrástla teda z 22,17 eura mesačne na 44,34 mesačne. Toto opatrenie sa navrhuje v čase, keď vláda deklaruje lepší výber daní, hospodársky rast a najnižší deficit v histórii Slovenskej republiky, o čom by sa dalo tiež veľa rozprávať a skúsim o tom trošku porozprávať v rozprave.
Toto je asi tak na úvod všetko na predstavenie samotného zákona. Spĺňame teda tie legislatívne veci, ktoré je potrebné zakotviť do dôvodovej správy, ale tie vám čítať nebudem.
Takže ďakujem pekne a hlásim sa potom do rozpravy ako prvý. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Soni, ďakujem, že si vystúpila a že si priniesla aj svoj pohľad, lebo presne to je aj cieľom tejto témy, otvoriť to ako tému, lebo to nie je len o legislatíve. My naozaj tu rozprávame o tom, že je treba tu robiť aj ďalšie opatrenia, a vlastne by som povedal, že táto téma je taký lakmusový papierik na tú vyspelosť krajiny, či už z hľadiska štátu, ale aj z hľadiska ľudí, z hľadiska tých problémov. A presne tá otázka, že máme tu naozaj aj mnoho starých ľudí, ktorí sa cítia osamelí. A osamelosť má veľmi blízko k tomu, aby siahli ľudia po nejakej droge, keď to tak poviem, na to, aby sa z tej osamelosti dostali von.
A opäť to, čo si aj hovorila, že to len poukazuje, že naozaj sú starí ľudia, ktorí sa utiekajú k alkoholu práve pre tie problémy a práve pre tú osamelosť, v ktorej sa ocitajú. Čiže vidíme, že sa dá zobrať tento problém a dá sa z neho odvodiť alebo dá sa z neho vidieť toľko, by som povedal, spôsobujúcich problémov, ktoré tu sú, a krásne sa to rozbalí. A máme potom naozaj takú ako keby pracovnú mapu, že s čím ešte treba robiť na to, aby sme v skutočnosti ochránili tých ľudí od toho, aby mali tie životy zničené. Lebo áno, ak tí ľudia majú takéto vážne problémy, tak potom ten alkohol naozaj spôsobuje a ničí tie životy ľudí. A je to, tak ako povedal kolega Pčolinský, je to veľmi silné, môže to byť veľmi silná droga a droga v zmysle tom, že ničí. A alkohol naozaj dokáže, ako som aj hovoril, v priebehu pár rokov pri nadmernej konzumácii úplne zničiť obličky, zničiť pečeň, zničiť iné orgány, proste, to by mohli lekári rozprávať. A v konečnom dôsledku spôsobovať buď vážne následky zdravotné, alebo smrť. A toto je tá tragédia toho. A je to, samozrejme, veľmi nákladné, ako poznamenal aj kolega Sopko, že treba tieto, by som povedal, následky vyčíslovať, aby sme si uvedomili to investované a minuté.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne, kolegovia, za vaše faktické poznámky. Skúsim tak zareagovať, začnem pani Nicholsonovou.
Áno, ľudia pijú tradične a vidíme to aj v iných kultúrach, ale otázka je, čo je motív ich pitia. Pretože vidíme kultúry, kde ľudia pijú, pretože trávia spolu rodinný čas a popritom majú, áno, samozrejme, konzumujú, ale nie je to opíjanie, nie je to opíjanie do nemoty. A toto je ten dôležitý rozmer, ako povedal aj kolega Fecko, že mať tú hranicu, mať tú zodpovednosť.
A kolegyňa Nicholsonová, nestihla to, mikrofón zaznamenať, ale ja som to počul, vlastne hovorila o tom, aby sme ľudí viedli k tej zodpovednosti. No však presne o tom to je. Preto otvárame túto tému, aby sme ľudí zároveň viedli aj k tej zodpovednosti a uvedomeniu si toho, že je tu určitá hranica, pokiaľ to zodpovednosť je, ak ju začnú prekračovať, tak sa stanú otrokmi tej závislosti, a preto to celé otvárame.
To, že deti vidia rodičov, áno, to je, ale ako chceme tomu zabrániť? No musíme začať ľudí vychovávať práve k tej zodpovednosti. A, samozrejme, my nehovoríme, že toto je všeliek, ktorý sa z večera do rána vyrieši. Ani náhodou, však nebuďme naivní, sme dospelí ľudia. Vieme, že s takýmto niečím, to je proste zmena, by som povedal, správania, návykov a to trvá roky až desiatky rokov, ale treba sa na tú cestu vydať.
A keď hovorím o punčovom reze, tak ako trošku mi to príde také až, až, ako chápem to ako reakciu, ale prečo by sme mali zakazovať punčový rez? Však zase ja, a kto ma počúval, tak musel pochopiť ten kontext, ja som sa snažil vysvetliť, že ten alkoholik abstinujúci vám povie, že toto je preňho spúšťač. Prečo by som mu mal teraz zakazovať, však to je samozrejmé, že nie. Ale on vie, že nemá ísť do tej cukrárne, že sa nemá tomu vystavovať. Ale tým bilbordom sa nemôže nevystaviť. Alebo reklame, ktorá je bežná počas filmu, sa nemôže nevystaviť, pretože tá tam je. Ale do tej cukrárne, kde je ten punčový rez, nejde. A tí jeho rodinní príslušníci vedia, že mu nemajú priniesť punčový rez, ani kamaráti. Takže toto je tá pointa.

Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Kolegyne, kolegovia, chcel by som sa aj ja vyjadriť k tomuto zákonu, ktorého som spolupredkladateľ, ako človek, ktorý je z brandže, môžem to tak povedať. Roky som pôsobil ako country manažér pre jeden z nápojov, ktorý teda zaznamenal úspech aj v Spojených štátoch, a teda viem čo-to o výrobe alkoholu, viem čo-to o spotrebiteľskom správaní a, možno kupodivu, napriek tomu som za to, aby sa reklama regulovala, a preto chcem aj prezentovať svoje názory ako človek, ktorý teda je jeden z tej, by som povedal brandže, alebo okúsil teda tú, ten biznis, ale sú určité veci, ktoré nepustia. Ak človek má zdravé svedomie a ak človek má empatiu voči zraniteľným skupinám, tak proste nemôže túto hranicu prekročiť. A preto aj som rád, že som spolupredkladateľom tohto zákona.
Ako prvé, tak ako už teda kolegyňa Verešová hovorila, tie dve najdôležitejšie skupiny sú deti a tí závislí. Ja by som sa chvíľočku chcel povenovať tým závislým, nie preto, že som teraz nejaký odborník na tieto, na túto skupinu ľudí, ale pretože mám s tým reálnu skúsenosť, pretože som bol blízko takýmto ľuďom. A to najparadoxnejšie alebo teda to najdôležitejšie pri tom je, že ľudia, ktorí sú v takejto závislosti, a my sme to spomínali aj pri hazarde, lebo to je podobný princíp tohto zákona, naozaj je uchrániť tých, ktorí sú tým postihnutí a ktorí si sami pomôcť nevedia. A to najdôležitejšie, čo teda chcem povedať, že ľudia, ktorí sú postihnutí takouto závislosťou, tak v prvom rade, a to obdobie trvá pomerne dlho, si nechcú pripustiť, že sú závislí. A toto je podľa mňa ten prvý, najkľúčovejší problém, pretože aj opakujúca recidíva sa prejavuje hlavne u ľudí, ktorí idú ako keby pod nejakým nátlakom – či už rodinným, alebo spoločenským – na povedzme aj protialkoholické liečenia, ale nejdú tam z vlastného presvedčenia.
A práve pre takýchto ľudí sú tieto liečenia neúčinné a naozaj veľmi záleží na tom, ako to dané zariadenie, ktoré teda lieči týchto ľudí zo závislostí, je schopné v tých ľuďoch vypôsobiť to uvedomenie si, že sú závislí a že závislosť je problém, ale že dá sa s ňou jednať až vtedy, keď si to uvedomia a keď si to priznajú. A toto je to najkľúčovejšie. A keď si zoberiete, koľko ľudí chodí na protialkoholické liečenia a koľko sa z nich stáva recidívnymi, tak sú to naozaj mnohokrát vyhodené peniaze, a preto jednak je veľmi dôležité nachádzať tú efektivitu v tej kvalite poskytovania týchto protialkoholických liečení, aby to nebolo len také, že vlastne prichádza na nejaký detox a po detoxe ho púšťame späť, aby sa znovu mohol vrátiť do starých koľají, ale práve aby došlo k tomu uvedomeniu. A to uvedomenie, ako som povedal, je to naozaj náročná práca pre psychológov, sociológov aj proste ľudí, ktorí na to majú vzdelanie a sú v tom naozaj dobrí, aby vedeli takéhoto človeka k takému uvedomeniu priviesť. A keď ho už aj k takému uvedomeniu privedú a ten človek naozaj trpel tou závislosťou, pretože tak, ako som povedal, kým si to človek uvedomí, tak je dlhoročný závislý na alkohole, a v takom prípade aj on má proste vybudované návyky.
A to je to najdôležitejšie, čo si musíme uvedomiť, že tento človek si potrebuje budovať nové návyky a na to potrebuje mať, samozrejme, aj podporné prostredie, pretože samotné protialkoholické liečenie trvá niekoľko týždňov, ale ak sa vráti do života a funguje v starých návykoch, aj to sociálne prostredie, čiže jeho rodina, či už sú to rodičia, či už sú to manželka, manžel, deti a tak ďalej, musia mu vytvoriť to podporné prostredie, ktoré bude motivujúce preňho, aby bol ochotný proste vydržať. Pretože tá, naozaj tá závislosť, to je aj fyzicky, je tak veľká, že ten človek tomu pokušeniu musí odolávať takmer stále. Pre takýchto ľudí, vám povedia, sú problém obyčajné rumové pralinky. Obyčajné rumové pralinky môžu byť spúšťač na masívnu recidívu. Punčové rezy a podobné veci a to sú veci, ktoré, ako si poviete, že však banalita. Ale ten človek, stačí, aby to dal do úst, a jemu sa spustia proste mechanizmy a on už sa nevie brániť a potom ide naozaj do takých stavov, že proste ide na úplne, na, za plnú čiaru a sú, takíto ľudia dokážu potom dva-tri dni byť úplne vyradení, pretože sú nonstop úplne opití. Takže toto sú veci, ktoré sú dôležité, aby sme si uvedomili, pretože táto skupina ľudí je veľmi zraniteľná.
A druhá sú práve tie deti, ako som aj hovoril vo faktickej poznámke, si treba uvedomiť, že deti sú veľmi citlivé na akúkoľvek formu komunikácie a vpúšťajú ako keby, nevedia ešte tak filtrovať a nevedia vyhodnotiť proste akúkoľvek aj komunikáciu z reklamy a môže to byť pre nich lákavé, zaujímavé, môžu v tom nachádzať svoje idoly; vieme, že deti mnohokrát snívajú o tom, kým budú, sú ovplyvnené rozprávkami, ktoré pozerajú, a postavami a tak ďalej a práve preto je dobré ich uchrániť od takýchto vzorov, ak by som to povedal, aby sa to nejako vnútri v nich nekódovalo, aby zbytočne potom neprepadali nadmernej konzumácii.
Ale musíme si zase na druhej strane aj povedať, že samotný alkohol ako taký, a to chcem, ja som toho názoru, samotný alkohol ako taký nie je zlý. Pretože to, že sa človek; nie je; utieka k alkoholu, nie je len vecou alkoholu. Ale mnohokrát a mnohé sú prípady, že ľudia sa utiekajú k alkoholu nie preto, že im ten alkohol chutí, práve naopak, kupujú ten najlacnejší a ten alkohol bez chuti, ale utiekajú sa preto, lebo majú problémy a potrebujú sa s tými, v tých problémoch ako keby dostať von, tak sa snažia omámiť, aby zabudli na svoje problémy alebo aby uniesli tú ťarchu tých, tých vážnych situácií, v ktorých sa nachádzajú. A preto nemôžme to zvaliť len na samotný alkohol a ja úplne sa nestotožňujem s tým, že alkohol je pliaga ľudstva, zlo je pliaga ľudstva a to má rôzne podoby v spoločnosti. Takže samotný alkohol, ak, ak ho ľudia pijú naozaj s rozumom a zodpovedne a ako, ako, by som povedal, delikatesu, niekomu, sú ľudia, komu alkohol vôbec nechutí, ale sú ľudia, komu nechutí ani čokoláda, sú ľudia, komu nechutí mäso a podobne a, a nie je problém.
Problém je, keď je nadmerná konzumácia alkoholu, pretože práve pri nadmernej konzumácii alkoholu odchádzajú orgány. Keď nadmerne konzumujete jedlo, áno, tiež môžete nabehnúť na obezitu a cholesterol a tak ďalej, ale dlhšie vydržíte. Ak začnete nadmerne konzumovať alkohol, ten vás dokáže veľmi rýchlo v priebehu pár rokov vám úplne zničiť zdravotný stav až tak, že môžete na to zomrieť. Drogy sú ešte rýchlejšie, tie majú ešte rýchlejší efekt. Takže tá nadmernosť, nech je v čomkoľvek, je vždycky škodlivá. A tam je práve vedieť učiť ľudí, aj mladých ľudí, aj deti k takej, by som povedal, uváženému, zodpovednému správaniu.
Ale k tomu alkoholu chcem povedať, že samotný alkohol môže byť naozaj pre ľudí mnohokrát pre potešenie dať si pohár vína pri jedle, dokonca môže byť, hovoria lekári, že je zdravé dať si pohár červeného vína. Minule som počul takú štúdiu, že ľudia, ktorí medzi 35; že zistili, 20 rokov to skúmali, myslím, že v Spojených štátoch, že skúmali, že ľudia, ktorí pili medzi 35 až 55, ale nie veľa, čiže tak primerane, nejak to tam snažili sa, myslím, že hovorili aj nejaké miery, už si ich presne nepamätám, ale približne povedzme že jeden pohár vína za deň, tak sa ukázalo, že majú omnoho menší nábeh na demenciu v porovnaní s tými, ktorí buď nepili vôbec, alebo pili príliš veľa. Čiže tí, čo nepili vôbec vo veku 35 až 55 alebo pili príliš veľa, že sa opíjali pravidelne, tak tí mali väčší nábeh na demenciu. A, paradoxne, tí, ktorí pili normálne, že teda nemali pitie ako nástroj opíjania, ale len tak možno k jedlu a podobne ako, ako nejaký dezert, tak, tak v takom pri, tak mali vlastne menší nábeh. To je len jedna zo štúdií.
Ale tým chcem teda povedať, že, že samotný alkohol ja nepovažujem za zlý, ak sa naozaj pije zodpovedne, ak ho pijú ľudia, ktorí ho piť chcú, majú ho radi a vedia si uchrániť tú mieru. Že majú to naozaj ako, ako pôžitok. Takže z tohto pohľadu je, myslím si, že aj dôležitý aj tento rozmer brať do úvahy.
Ale my tu dnes hovoríme práve o tom zákaze alebo o zákaze reklamy ako nástroji regulácie, aby ľudia, práve tie citlivé skupiny, tie sú najdôležitejšie, neboli vystavované, aby sme vedeli naozaj ten, ten samotný, tú reklamu dať z očí tých, ktorí to nepotrebujú. Pretože ten, kto alkohol konzumovať chce, tak sa väčšinou v tom aj vzdeláva. Však je úplne bežné, že ľudia, ktorým chutí víno, tak si študujú, chodia na rôzne ochutnávky a podobne, čiže nepotrebujú nejakú špeciálnu reklamu na to, aby sa o ten alkohol zaujímali, lebo už sami tým, že to majú ako svoj koníček alebo teda radi to konzumujú, tak si sami už vyhľadávajú tie informácie. V takom prípade nepotrebujú oni bilbord na to, že je tu nejaké nové víno. Nepotrebujú bilbord na to, že nejakého príjemného, príjemnej atmosféry, aby, aby si proste dali ten pohár. Takže z tohto pohľadu naozaj, keď ideme do dôsledkov, vidíme, že tá reklama, taká plošná a masívna, nie je nevyhnutne potrebná pre tých, ktorí konzumujú.
A dnes napríklad vám poviem, že aj na Slovensku vidíme, že tá životná úroveň hlavne vo veľkých mestách rastie a vzniká veľmi veľa, by som povedal, takých špecializovaných obchodov na alkohol, kde môžete nájsť naozaj rôzne značky a má to popularitu, mnohí ľudia tam chodia, tie alkoholy nie sú vôbec lacné, sú to naozaj drahé fľaše, rádovo sa pohybujú všetko nad 10 euro až do 70, 80 euro, a tí ľudia prídu a kúpia si ju, alebo sú teda už aj internetové obchody, práve preto, že ľudia radi skúšajú, hľadajú, čo im chutí, ale vieme povedať o týchto ľuďoch, že to nie sú ľudia, ktorí sa opíjajú do nemoty, to sú proste naozaj fajnšmekri, ktorí si chcú ochutnať a chcú si vypiť možno jeden-dva poháre pri jedle alebo po večeri proste nejakého kvalitného alkoholu. A tomuto, samozrejme, nikto brániť nechce.
Ale vieme, že aj vyspelosť národa alebo taká, ak tak poviem, či už ekonomická alebo možno aj odrážajúca ten problém, problémy ľudí v spoločnosti, sa prejavuje práve v tom, do akej miery sa utiekajú k alkoholu. A viete to odmerať aj tým, že či je štátom povolená nejaká tolerancia alkoholu pri šoférovaní. A práve krajiny, kde sa konzumuje príliš veľa alkoholu, je táto tolerancia nulová. Čo je prirodzené. A na Slovensku je nulová. Čiže my tu máme reálny problém s alkoholom a nielen preto, že teraz ľudia tak milujú alkohol. Povedzme si na rovinu. Ľudia, ktorí pijú ten alkohol, ho mnohokrát nemilujú, len naozaj majú problémy a tým pádom to poukazuje nepriamo aj na iné oblasti zlyhávajúceho štátu, ktoré je v rukách koalície, a to, že proste tá sociálna politika je tu veľmi slabá, zdravotníctvo a podobne, ktoré; ľudia potom si to; a aj vôbec tá tvrdosť práce za nízku mzdu je tiež problémom, kde si to ľudia potom kompenzujú práve takýmito krokmi alebo takýmto správaním.
Takže toto je podľa mňa tiež dôležité, prečo sme aj túto tému vytiahli, aby sme poukázali jednak aj na to, že naozaj aj iné oblasti, aj iné rezorty tu nefungujú dobre a majú podiel na tom, že ľudia sa utiekajú k alkoholu, ale preto treba robiť tie opatrenia ruka v ruke. Čiže na jednej strane budujem a zdokonaľujem tieto rezorty a na druhej strane zase regulujem tú reklamu tak, aby som uchránil práve tie citlivé skupiny, tie zraniteľné skupiny od nejakého nadmerného vplyvu, kým sa to nedostane do nejakého vyváženého a zdravého stavu.
Takže na záver by som už len povedal, že našou predstavou je ale priviesť alebo dopriať ľuďom zodpovedné pitie. To znamená, že nepijem preto, aby som sa omámil, aby som vyriešil nejaké problémy alebo zabudol na nejaké problémy, aby som sa utápal v alkohole, a zároveň učím už aj deti a mladých k zodpovednému správaniu. A to sa nerobí tak, že ich vystavujem, že ich vystavujem reklame, ale to sa robí práve rôznou prácou, či už na školách, kde, kde je potrebné práve hovoriť s mladými deťmi alebo teda s mladými ľuďmi, so staršími dospievajúcimi deťmi o tom, v čom sú tie nástrahy a čo je, čo je vlastne, v čom je tá zodpovednosť.
A ja by som chcel poukázať aj na kódex, etický kódex tej reklamnej praxe, ktorý je teda len kódexom, neni nejako záväzný, ale sú tam práve veci, ktoré, na ktoré poukazujeme aj my a ktoré majú teda veľký zmysel, ale tým, že neni právne záväzný, tak vlastne nie je ani vymožiteľný a práve v krajine, kde je taká vysoká konzumácia toho, by som povedal, alkoholu ani nie kvôli chuti, ale práve kvôli tomu, že ľudia sa utiekajú k nemu, lebo potrebujú riešiť problémy, tak to je zlou vizitkou krajiny. A práve by som chcel vám prečítať pár vecí z toho kódexu, aby ste možno aj tak viacej mohli vidieť, ako sa na to pozeráme.
Napríklad v tom kódexe sa hovorí, že reklama musí byť pravdivá, slušná a čestná. Aj to je to, čo hovoríme aj my, že tá reklama musí byť poctivá voči tomu zákazníkovi a nemôže zneužívať jeho nejakú nepripravenosť. Reklama musí byť pripravovaná s pocitom zodpovednosti voči spotrebiteľovi. Reklama nesmie byť koncipovaná tak, aby zneužívala dôveru priemerného spotrebiteľa alebo využívala nedostatok, nedostatok jeho skúseností alebo znalostí alebo jeho dôverčivosť. A toto je presne, keď si zoberiete, ak sú deti vystavované reklame alebo aj mladiství reklame, tak práve ony sú tá skupina, ktorá, ktorá buď nemá dostatok znalostí, skúsenosti by nemala mať, pretože s tým alkoholom nemá mať prečo skúsenosť a je dobré, keď deti a mladiství nemajú skúsenosť s alkoholom, a tým pádom aj tú dôverčivosť. Čiže samotný kódex hovorí o tom, že; v tom článku o čestnosti reklamy; že tá reklama by nemala byť blízko takýmto, takýmto skupinám cieľovým.
Reklama, samozrejme, tu je aj veľmi pekne zadefinované, reklama nesmie bezdôvodne využívať motív strachu, vytvárať pocit strachu a prezentovať produkt ako vhodný prostriedok na odstránenie strachu. Reklama nesmie zneužívať predsudky, ešte tu pár takých pasáží, je tu toho veľa, ale chcel som vybrať také, také, ktoré sa mi zdali také najvýstižnejšie. Reklama nesmie tvrdiť, že alkoholické nápoje konzumujú členovia sociálnej skupiny, ktorá s používaním alkoholických nápojov spravidla nesúhlasí. Reklama alkoholických nápojov nesmie byť zameraná na rizikové skupiny spotrebiteľov, najmä tehotné a dojčiace ženy alebo maloletých. Neprípustnou je aj reklama obsahujúca konzumácie alkoholických nápojov alebo jej náznak maloletým a maloletou osobou.
Toto sú presne tie veci, ktoré v kódexe sú, ale my ich chceme priniesť do zákona preto, aby tá regulácia tu naozaj mala aj nejakú vymožiteľnosť, aby si aj tí výrobcovia, ktorí možno sa nestotožňujú s týmto kódexom, uvedomili, že je dobré to rešpektovať, že aj v ich záujme to je dobré a je naozaj dobré učiť ľudí k zodpovednému pitiu a radšej nech vypijú možno kvalitný aj drahší, ale menej a nech to majú naozaj tí, nech pijú iba tí, ktorí, ktorým to robí radosť nie preto, že ho vypijú na kvantá, ale preto, že im samotná chuť toho alkoholu chutí. A v takom prípade vedia kontrolovať tú zdravú mieru, tým pádom nezaťažujú ani svoj organizmus a nie sú ani záťažou pre spoločnosť a nie sú ani pohoršením pre svoje okolie.
Takže to je asi tak krátko, ešte by som tu mohol spomenúť, ale chcel som vlastne vystihnúť celú tú pointu. Takže summa summarum ide nám naozaj o to ochrániť tie zraniteľné skupiny, deti a závislých. Samotný alkohol ako taký ja teda nepovažujem za zlý, ale, samozrejme, môže sa stať nástrojom pre tých, ktorí sú v ťažkých životných situáciách a tým musíme pomáhať. A to je aj cieľom našej rodinnej politiky, prorodinnej politiky a za chvíľočku budem predstavovať ďalší zákon, ktorý ešte viacej hovorí o pomoci rodinám.
Ďakujem za vašu pozornosť.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca.
Anka, veľmi dobre si to celé zhodnotila. Ja by som chcel zareagovať na dve veci, a teda hlavne na tie deti a tých závislých, ktorých si poukázala, pretože myslím si tiež, že toto sú dve dôležité skupiny, ktoré musíme mať na zreteli, keď sa rozprávame vôbec o alkohole a o reklame na alkohol. A ja teda tiež zastávam ten názor, že práve pri týchto dvoch skupinách tá obozretnosť je kľúčová. Treba tú reklamu regulovať tak, aby tieto boli čo najviac vyňaté. Tá druhá ešte o to viac, ako si povedala aj to samotné svedectvo, mám skúsenosť, zažil som takýchto ľudí a viem, čo prežívajú.
A naozaj tak ľudsky by som chcel ako vyjadriť, že je to naozaj bezmocnosť, že to nie je vec vôle, že je dokázané, že závislosť je silnejšia ako vôľa, a preto tí ľudia, keď, oni musia každý deň čeliť pokušeniu. A o tom to je. Preto si aj oni hovoria anonymní alkoholici, pretože oni vedia, že akonáhle raz už sa alkoholikmi stanú, že nikdy sa nimi neodstanú a že musia len abstinovať, a preto akékoľvek pokušenie, ktoré, ktorému musia čeliť, je vždycky veľký boj. A ich by sme mali teda uchrániť akémukoľvek vystaveniu. Je to, samozrejme, ťažké, pretože žijú v normálnom svete ako my, ale tá reklama by mala byť z tohto dôvodu regulovaná.
A to isté aj pri deťoch. Sú úplné iné veci a iné návyky, ktoré v deťoch vidíme, že musíme budovať a nedostávajú dostatok priestoru, a preto ich vystavovať nejakej nadmernej reklame na alkohol je úplne zbytočné z tohto pohľadu.
Ďakujem.