Videokanál poslanca

Ďakujem, kolegyňa Remišová, výborné, výborné, zhrnula si to veľmi dobre. Ja by som chcel zareagovať na pár vecí, ktoré zazneli.
To mýto, veľmi dobre, že to tu zaznelo, pretože každý tu rozoberal nejaké oblasti a to mýto ešte tu, myslím, že nezaznelo, takže veľmi dobre, že si to vytiahla. Presne ten dôraz toho, sa mi páčil, ako si povedala, že preto vlastne chýbajú peniaze v rozpočte. Áno, pretože naozaj, však to je to, čo som aj tu hovoril, že tu bolo toľko darčekov, dostala táto vláda v peniazoch, či už to boli vyššie nadpríjmy, či už sú to peniaze, ktoré ležia pri nohách v rámci DPH, ktorú nevyberá, či už sú to v Útvare hodnoty za peniaze v opatreniach, alebo aj to kvantitatívne uvoľňovanie, ktoré sme spomínali. Tu peniaze ležia pri nohách a vláda sa tu odvoláva na to, že, a toto je ďalší zdroj, ďalší zdroj, kde ležia peniaze, akurát ony ležia už na vačkoch, vo vačkoch rôznych oligarchov. A toto je úplne tragédia. A krásne porovnanie s tými rodinnými prídavkami alebo s rodičovským, s čímkoľvek, čo prirovnáme, ten nepomer. Veď 700 mil. je enormná, enormná suma. Keby sme to pretavili na nemocnice, tak za to by mohli byť tri nemocnice postavené a podobne.
Takže toto je úplne krásne odkryté, tá hanba tejto vlády. Som rád, že si vytiahla aj a poukázala si tiež na tú grécku cestu, pretože naozaj tých 2,5 % deficitu HDP, to nie je sranda, to nie je sranda, to sme už blízko k trom a toto sú presne, aj vôbec to, že sa ministerstvo financií uchýlilo k tomu, že začalo skresľovať tie údaje, že tam začalo klamať, to je tiež cesta, ktorou sa vydali vlastne toho času, toho času Gréci.
No a ten samotný dôchodkový systém, tam len poviem toľko, že Rada pre rozpočtovú zodpovednosť povedala, že by sme mali mať prebytky na to, aby sme dokázali zafinancovať tie dôchodky ľuďom. To je práve to, že ľudia sa tešia, že budú mať dôchodky, že budú môcť ísť v 64 rokoch na dôchodok, ale keď pôjdu, dnes vidíme, že nebudú na to peniaze, nebudú na to peniaze.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Kolegyňa Gaborčáková, ďakujem pekne za tvoj hlboký vhľad práve do tých sociálnych vecí.
Ja by som chcel zareagovať práve na to, čo si hovorila o tých opatreniach na trhu práce, pretože je pravdou, že viacero (viaceré, pozn. red.) opatrenia, ktoré dnes sú ukotvené v legislatíve a vlastne sú to nástroje na ovládanie alebo, by som povedal, prácu, na trhu práce, sú podľa mňa buď neúčinné, alebo sú nefunkčné, alebo dokonca odsávajúce finančné zdroje na činnosti, ktoré nič neprinášajú.
Čo tým myslím? Napríklad samotná čiastka na podporu na rekvalifikáciu, vidíme, že je často zneužívaná, že sa robia rôzne kurzy, ktoré stoja naozaj radovo milióny eur až desiatky miliónov eur, boli, aj sme to medializovali počas tohto volebného obdobia, a v konečnom dôsledku tú rekvalifikáciu buď ani neprinesú, samotné napríklad aj v automobilovom priemysle povedali, že my to nepotrebujeme, my si aj tak potom musíme zaškoliť toho zamestnanca priamo vo fabrike podľa seba, ale štát už minul niekoľko miliónov eur na to, aby toho človeka rekvalifikoval, aby sa naučil, ako sa zaťahujú skrutky na nejakej stene s nejakou šróbovačkou, čo mi príde absolútne absurdné.
Nehovoriac o opatreniach na presťahovanie, ktorá je 4-tisíc eur na jednu osobu. Ale keď sa pozrieme a v samotnom návrhu, keď ho predkladatelia predkladali, povedali, že využije to 92 ľudí. Načo je, prosím vás pekne, opatrenie v zákone, ktoré využíva 92 ľudí? Však to tuná Národná rada nesedí kvôli tomu, aby robila opatrenie pre 92 ľudí. A znie to bombasticky, 4-tisíc euro, ale kto to vie vôbec použiť, je, je druhé, druhé opatrenie.
Takže toto sú presne také tie opäť nášľapné míny alebo akokoľvek by sa to dalo nazvať, alebo nástroje, ktoré, ako som povedal, buď neúčinné, nefunkčné a dokonca niektoré aj odsávajúce finančné prostriedky na zbytočné veci.
Ďakujem, skončil som.

Ďakujem veľmi pekne. Pán kolega Galek, to je dobré, keď si pri rozpočte môžme nahliadnuť aj hlbšie do jednotlivých oblastí a práve do tej energetiky, ktorá je tvojou silnou doménou.
Ja by som krátko možno len zareagoval na tú tvoju poznámku o tej prázdnej špajzi (špajze, pozn. red.). To je, myslím si, že veľmi výstižné. Však to tu zaznelo viackrát. A naozaj je to tak, to je presne tá tvrdá realita a o to horšie je ten samotný kontrast toho, že boli naozaj veľmi úrodné roky, že tomu pomohla práve aj tá Európska centrálna banka tým kvantitatívnym uvoľnením, čo spôsobilo omnoho lacnejšie alebo viac lacnejšie financovanie dlhu. Čiže tam naozaj táto vláda mala toľko darčekov na to, aby pripravila tú špajzu, aby tam nachystala proste dobrú nádielku.
A to samotné, ten samotný dôkaz toho, že tá špajza je naozaj prázdna, je aj súčasná schôdza. Skrátené legislatívne konanie o bankovom odvode. No veď keby tam niečo v tej špajzi (špajze, pozn. red.) bolo, tak by sme tu nemuseli lámať cez koleno bankový odvod, o ktorom sám pán minister povedal, že vlastne nehrozia tie značné hospodárske škody, ale potrebuje vybalansovať rozpočet. Čiže to je lámanie skráteného legislatívneho konania ako,ako vyšité cez koleno. Takže tá špajza je veľmi výstižná, ale to je, najhoršie na tom je, že to je smutné, že Slovensko ide do ochladzovania. Zastihlo ho to najsilnejšie z celého regiónu a nie je na to vôbec pripravené, čo spôsobuje, že zadlží táto vláda Slovensko.
A to, že sa nevymanilo spod sankčného pásma, ani sa nevymaní, je o to horšie, lebo keby naozaj tá kríza udrela, tak tu nie je žiadny vankúš. Nie je vankúš ani v rámci dlhovej brzdy, pretože vyskočiť do druhého alebo tretieho sankčného pásma už nie je sranda. Tam už sú omnoho tvrdšie postihy a toto zanecháva vláda budúcej vláde. Veľmi zle.
Ďakujem.

Kolegovia, ďakujem pekne za reakcie.
Zareagoval by som na teba, kolega Martin Poliačik. Áno, tie výdavkové stropy, to je to, čo som spomenul, že to je, to je prvá berná minca, ktorú treba urobiť jednoznačne, a to druhé som vám spomenul ako úvahu, ktorú môžme zobrať do úvahy práve kvôli tomu, aby aj tí ministri, pretože dnešným problémom je, že tí ministri nerešpektujú tieto opatrenia Útvaru hodnoty za peniaze, a tým pádom vlastne absentujú pretavenie do rozpočtu a toto považujem naozaj za veľkú chybu.
Čo sa týka, pán minister, ešte chcem taký dovetok (dôvetok, pozn. red.) kvôli časovému limitu, nebolo to myslené osobne, samozrejme, dúfam, že to tak chápete, ale to, že vás to vyhnalo z kresla, sám ste hovorili, že idete na horúce kreslo, a to je horúce kreslo a to, čo podkúrilo pod tým kreslom a čo spôsobilo, že to kreslo je horúce, sú práve tie zlé výsledky celého vládnutia a aj tohto roku. Ja viem, že vy ste si nenapísali vyrovnaný rozpočet, ale ako predseda výboru ste zaňho hlasovali a ten sa neudial. Toto bol začiatok práve tejto, tejto horúčosti a podkúrenia pod vaším, pod vaším kreslom, pod vaším sedadlom.
Takže preto bolo veľmi potrebné práve pri prerokovaní rozpočtu si naliať čistého, čistého vína. A ja som povedal hneď v úvode, že vás nebudem šetriť, pretože tu sa potrebujeme baviť veľmi vážne. Toto neni žiadna selanka ani nič podobné, tu musíme podrobiť každé číslo, pretože, áno, ochladzovanie prichádza, zasahuje najviac Slovensko, tak ako som povedal, čo tiež má svoj dopad a tiež má veľký podiel na tom vláda, a preto sa tu nemôžme čičíkať nejakými peknými číselkami alebo peknými rozprávkami, ale musíme veľmi podrobne a kvalitne a kvalifikovane ho prebrať, každé číslo, a podrobiť ho.
Takže toto je dôvod, prečo som aj tak rázne vystúpil, pretože tento čas neni na žiadnu oslavu, to ste si dopriali minulý rok pri oslave vyrovnaného rozpočtu na papieri a vieme, ako to skončilo. Žiadne ďalšie takéto papierové deficity tu oslavovať nebudeme.
Ďakujem.

14.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, ctené plénum, chcel by som vás na úvod poprosiť, keďže máme limit 30 minút, mal by som to stihnúť, ale chcel by som vás poprosiť, ak by náhodou mi chýbalo pár minút, či by ste boli ochotní ma dopočúvať do konca. (Reakcia z pléna.) Tak ďakujem veľmi pekne. Pokúsim sa nebyť dlhšie ako 30 minút.
Pán predsedajúci, dajte... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Klus, Martin, podpredseda NR SR

15.

Keď budem vidieť, že to nestíhate, opýtam sa na všeobecný súhlas.

Heger, Eduard, poslanec NR SR

16.

Aha, dobre, dobre. Ďakujem pekne.

Takže, pán minister, poďme na to. Nebudem vás dnes vôbec šetriť, pretože naozaj na to nie je dôvod. Priniesli ste zákon roka a ten si zaslúži pravdivé zhodnotenie. Ja som si dnes ružové okuliare nedával.
Situácia s rozpočtom je taká, dovoľte, kolegovia, aby som vás, trošku vám to priblížil, že po schválení vládou sme k rozpočtu okamžite zvolali dvakrát mimoriadny finančný výbor. Koalícia ho však opakovane zablokovala. Dôvodom zvolania na tento mimoriadny výbor boli odhady deficitu verejných financií na tento rok a hlavne budúci zo strany Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, Národnej banky Slovenska, ale aj Európskej komisie, to znamená všetkých troch najdôležitejších inštitúcií. Najmä tie domáce, Rada pre rozpočtovú zodpovednosť a Národná banka Slovenska, analyzujú náš rozpočet vyslovene detailne, majú na to naozaj kapacity, čiže nemôžme považovať, že tento, táto ich analýza je nejaké číslo od boka alebo nejaká vycucaná. V žiadnom prípade. Sú to ľudia, ktorí sa tu majú, na to kapacity a veľmi detailne sa tomu venujú, čo je veľmi dobré a tak to má byť.

Z nich vyplýva, že ministerstvo financií v tomto roku výrazne nesplní svoj hlavný cieľ vyrovnaného rozpočtu, ku ktorému sme ho zaviazali my, kolegovia, vy, kolegovia, ste ho zaviazali, táto Národná rada zaviazala k vyrovnanému rozpočtu ministerstvo financií. Ale výrazne nesplní tento cieľ. Podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť v rozpočte je nekrytá diera vo výške 1,2 mld. eur, podľa Národnej banky Slovenska takisto veľmi podobných 1,1 mld. eur. To znamená, že pán minister rezignoval, rezignoval na svoju prácu.

Pred nástupom do úradu boli odhady, počúvajte pozorne, pán minister, pred nástupom do úradu, vášho, nástupom do úradu boli odhady oboch inštitúcií medzi 700 až 800 mil. eur. Pán minister, vaša zodpovednosť je tých 400 mil. eur hravo. Uvidím, ako dopadne koniec roka, ale zatiaľ sa nachádzame v týchto odhadoch a to sú čísla najlepšie, aké máme. Takže uvidíme, ako bude koniec roka. Ale zatiaľ 400 mil. je určite vaše maslo. A pritom Rada pre rozpočtovú zodpovednosť jasne konštatuje, že takáto vyše miliardová diera nesúvisí, a to chcem zdôrazniť, lebo pán minister to tu tiež tak v úvode chcel navodiť takú atmosféru, nesúvisí s tohotoročným spomaľovaním ekonomiky. Takáto práca by štandardne, štandardne, naše plénum sme si, žiaľ, musím skonštatovať, že sme si zvykli, že funguje inak, ale štandardne by mala byť odmenená či už vyslovením nedôvery ministrovi alebo celej vláde, ale nakoľko sa voľby blížia, už je to v tomto prípade nerelevantné.
A pritom už na základe výsledkov hospodárenia za rok 2018 Rada pre rozpočtovú zodpovednosť odporúčala okamžité spustenie korekčných mechanizmov podľa platného zákona o vyrovnanom rozpočte. Ale ministerstvo financií toto odporúčanie opätovne ignoruje. Dnes vieme, že Eurostat našiel chybu v našich číslach za, alebo v číslach Slovenska, za minulý rok v sume 2 015 mil. eur. Áno, dostali sme odpoveď na finančnom výbore istú, okej, môžme to prijať-neprijať, môžme si o tom myslieť, ja mám na to svoj názor, ale môžme si všimnúť jednu dôležitú vec, že práve odvtedy sa deficit začal na Slovensku zhoršovať a bývalý minister sa to snažil zakryť účtovnými trikmi. A takto chcem povedať, a ja to tu chcem povedať, že takto to robili v minulosti aj Gréci. Používali triky a to je veľmi zlé, toto určite ja odsudzujem.
A pritom práve rok 2018 Národná banka Slovenska, rok 2018 Národná banka Slovenska považuje za najlepší rok v ekonomike v pokrízovej dobe, kedy ekonomika vyprodukovala miliardové nadpríjmy. Toto je úplne kľúčové. Rok 2018 považuje Národná banka Slovenska za najlepší rok v ekonomike a súčasný rok 2019 je druhý najlepší rok, kedy ekonomika v Slovenskej republike sa naďalej ešte stále prehrieva, a teda znižovanie deficitu by malo byť automatické a bezbolestné. Aj tento rok sú podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť daňové príjmy ovplyvnené rastom ekonomiky vyššie o 34 mil. eur, ako tomu bolo plánované.
Keby som vám mohol ukázať, tak by som vám ukázal aj tú produkčnú medzeru, kde by ste mohli vidieť, ako sa ekonomika prehriala, a preto by tie deficity mali sa akože bez problémov znižovať a paradoxne, paradoxne rok 2018, ktorý bol najlepší a priniesol tie najlepšie nadpríjmy, tak paradoxne vtedy sa deficity prestali znižovať. Čo je úplne akože paradox a, a veľmi zlé.

To v plnom svetle odhaľuje totálne zlyhanie súčasného, ale aj bývalého ministra a celej vlády splniť jediný cieľ, ktorý v hospodárskej politike mali, a to bol vyrovnaný rozpočet na konci volebného obdobia. Toto bol jediný cieľ hospodárskej politiky. Nesplnili napriek tomu, že je úžasné počasie, ako hovoril, predchodca minister hovoril, úžasne svietilo slniečko, bolo veľmi pekné počasie, ale nezvládli to, nedali to, zlyhanie totálne.

Vláda nesplnením svojho hlavného cieľa hospodárskej politiky pre toto volebné obdobie by Slovensko vlastne nepripravila na, nieže by nepripravila, vláda nesplnením svojho hlavného cieľa tejto hospodárskej politiky, ktoré mala na toto volebné obdobie, nepripravila Slovensko na možnú krízu v budúcnosti. Vieme, že naša ekonomika má v regióne najhoršie výsledky, čo sa týka spomalenia rastu od II. štvrťroka.
Opäť by som vám rád ukázal graf, žiaľ, nie je to možné. To je takisto vizitka tejto vlády a jej prístupu k zlepšovaniu podnikateľského prostredia. Európska komisia prognózuje Slovensku naďalej tretí najnižší rast z krajín V4, čiže vidíme, že to nie je ochladzovanie nejaké. Áno, je tu nejaké globálne, ale sú krajiny, napríklad Poľsko a Maďarsko, kde napriek ochladzovaniu ich rast bude vyšší, ako plánovali. Preto aj, preto tento aj budúci rok Európska komisia znížila práve odhad rastu Slovenska najviac v tomto regióne.
Ak by som vám mohol ukázať tabuľku, tak by som vám ukázal presné čísla, ktoré sú zo zdroja Európskej komisie a IFP, kde by ste to mohli vidieť, práve to, čo hovorím.
Ako som spomínal, Európska komisia je takisto inštitúciou, ktorá neverí návrhu rozpočtu pre budúci rok. Deficit odhaduje na viac ako dvojnásobnej úrovni, ako sa nás snaží dnes presvedčiť minister financií. Asi by najradšej nám všetkým rozdal ružové okuliare.
Správa EK (Európskej komisie) hovorí, že Slovensko prestalo udržateľne znižovať deficit už od roku 2017. Vtedy dosiahol tzv. štrukturálny deficit, ktorý tu spomínal aj kolega Viskupič, 1,1 % HDP a tento má v budúcom roku narásť na 1,8 % HDP, kde má aj ostať v ďalšom roku. Toto je medzinárodný výsmech plánov ministerstva financií, dosahovať vyrovnaný rozpočet od roku 2021. Nie je možné chcieť jedným dychom plánovať vyrovnaný rozpočet a druhým dychom mať jasne zadokumentované, že tento štrukturálny deficit podľa správy Európskej komisie bude na úrovni 1,8 % HDP.
Európska komisia tak prognózuje, že Slovensko bude neustále porušovať sankčno, sankčné pásmo dlhovej brzdy. Neustále porušovať sankčné pásmo dlhovej brzdy. To je to, čo sa dialo aj toto volebné obdobie. Napriek tomu, že boli úrodné roky, výborné počasie, tak ako som povedal, nadpríjmy, najlepší rok 2018 v histórii a tak ďalej.
Takže môžme zagratulovať dnešnému ministrovi financií, že Slovensko doviedol do najhoršej skupiny krajín v hodnotení Európskej komisie. Žiaľ, toto mu pristálo na hlave. Krajín, kde je riziko značnej odchýlky a kde Slovensko sedí napríklad spolu s Talianskom. Áno, boli časy, kedy sa minister Kažimír mohol pochváliť tým, že sme nejakí premianti a že sme v najlepšej skupine. Toto neplatí a v priebehu roka, dvoch sme, a keby som vám ukázal tabuľku za chvíľku, tak by ste videli teda graf, ako sme proste padli, úplne sme padli. Toto je výsledok tohto volebného obdobia, ako sa Slovensko naozaj prepadlo a dobehli a dobehlo Slovensko to a túto vládu dobehlo, ako zle hospodárili.
Nemôžem vám teda ukázať toto farebné hodnotenie Európskej komisii (komisie, pozn. red.) tohto rozpočtu, ale úsmevné je, že zatiaľ čo na základe umelo zmanipulovaných odhadov ministerstva financií si Slovensko, teda ministerstvo financií si dáva takmer všade zelenú, na základe odhadov Európskej komisii (komisie, pozn. red.) náš rozpočet má takmer všade červené hodnotenie. To je úžasné! To keby som vám mohol ukázať, z 8 farieb má Slovensko 6 červených a 2 oranžované.
A teraz by som vám ukázal, no nemôžem, okuliare, ako nás vidí Európska komisia. Tam sú práve tie samé červené čísla a toto sa dá označiť ako začiatok gréckej cesty. V tej krásnej tabuľke, tam sú aj na rok 2019, aj 2020 máte odhad ministerstva financií a máte odhad Komisie. Tuto sú krásne zelené napísané číselká, proste zeleným, a tuto sú že oranžové a červené – varovné. Takže to je, to je, toto je, toto je to čaro, to zlé čaro, ktoré ministerstvo financií prináša do tohto rozpočtu.
A keby som vám teraz mohol ukázať ten graf, ako Slovensko od roku 2016, 2017, 2018, 2019 až 2020 sa prepadávalo zo zelenej, to hodnotenie tých rozpočtových plánov, tak v roku 2018 a 2019 bolo v oranžovej a v 2020, na rok 2020 sa prepadlo do červenej, čiže riziko nesúladu. To je, to je vážne prepadnutie fakt v priebehu jedného volebného obdobia. Proste nabralo to úplne zlý trend. Podotýkam, pod vplyvom úrodných rokov.
Zároveň pripomínam, že posledné zverejnené čísla o medzere DPH, zverejnené Európskou komisiou, hovoria, že Slovensko má naďalej výrazne vyšší únik DPH ako okolité krajiny. Navyše za posledné roky od roku 2013 Slovensko najpomalšie tento obrovský únik DPH percentuálne znižovalo. Mali by sme v rozpočte, kolegovia, spomeňte si na tie debaty aj o bankovom odvode, ako sa tu rozprávame o tom, ako treba do rozpočtu doniesť milióny eur, mali by sme v rozpočte stovky miliónov eur, keby sme dosiahli podobné zlepšenie vo výbere DPH, ako bolo v okolitých krajinách V3. Toto je závažný fakt, toto je závažný fakt.
V tejto súvislosti zopakujem, čo sme na bojkotovanom mimoriadnom výbore žiadali pána ministra, aby vysvetlil, aké urýchlené kroky ministerstvo financií podnikne pre zvrátenie prebiehajúceho rozvratu vo verejných financiách. Dnes vieme, že žiadne, pretože odhady RRZ a NBS sa od septembra zhoršili. Môžme potom vlastne uvažovať, prečo vlastne bojkotovali tento výbor, prečo Eurostat nedôveruje našim údajom o deficite za minulý rok. A tam sme počuli teda tú, tú, to ospravedlnenie formou, formou metodiky, ale to by trebalo, samozrejme, podrobiť hlbšiemu skúmaniu. Prečo ministerstvo financií ignoruje odporúčania Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, ako aj odbornej verejnosti o okamžitom spustení korekčných mechanizmov v súlade s dikciou zákona o vyrovnanom rozpočte už v tomto roku a prečo Slovensko tak zaostáva vo výbere DPH v porovnaní s inými krajinami a aké kroky sa pripravujú na obmedzenie tunelovania DPH našimi ľuďmi. A ak by to mali byť e-kasy alebo nanomarkery, tak o nanomarkeroch by sme tu mohli rozprávať, ktoré ani nevieme, či niekedy budú. A e-kasa, to teraz nebudem sem vôbec miešať.
A hlavne na mimoriadnom výbore sme chceli požiadať ministra, aby sa rozpočet vrátil na vládu na opätova..., na opätovné prerokovanie, prepracovanie, nakoľko je škandalózne nekvalitný a klamlivý. Tento parlament si nezaslúži rokovať o takto nekvalitnom návrhu. Ako uvediem, rozpočet je plný klamstiev a ľudia si zaslúžia pravdu.
Pán minister financií zadal úradníkom, samozrejme, to bol politický rozkaz, aby na papieri napasovali deficit do výšky 0,5 % HDP, aby sme oklamali Európsku komisiu a náš zákon o vyrovnanom rozpočte, že akože plníme pravidlá. A toto je naozaj smutné, že sa pristúpilo na tento scenár. Sledovali sme zápas o tú pravdu a či už medzi ministrom financií Kamenickým, alebo predchádzajúcim ministrom Kažimírom. Vieme, že pán Kažimír už sedí na čele Národnej banky Slovenska a práve tá tvrdí, že deficit budúci rok nebude 0,5 % HDP, ale 1,6 % HDP. Pán Peter Kažimír tvrdí, že bude deficit 1,6 % HDP. Takže tu máme úplné pnutie a aj, kolegovia z koalície, si môžte vybrať, komu budete veriť. Teda o jednu miliardu eur vyšší. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť ide ešte ďalej. Má odhad až 1,8 % HDP. Deficit by sa tak blížil skoro dvom miliardám eur, to tu dnes už zaznelo.
A situácia sa z tohto pohľadu naozaj podobá na grécku cestu, v čase odhad, deficit podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť stúpa až k 2,5 mld. eur v roku 2022. To je už nebezpečne blízko tvrdej stopke pravidiel o maximálnom deficite na úrovni 3 mld. eur, ktorý sa predpokladá len v časoch najväčšej krízy. Toto je vyjedanie špajzy pred krízou a nástup, z môjho pohľadu nástup na tú grécku cestu, ak sa naozaj zásadne veci nezmenia.
Pritom vieme, že na ochranu pred krízou, ak kríza naozaj niekedy príde, rozpočet potrebuje trojmiliardový priestor, aby zastabilizoval ekonomiku. Tento trojmiliardový priestor táto vláda napriek, napriek úrodným rokom nepripravila. Zlyhanie, zásadné zlyhanie. Podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť bude dlh v pomere k HDP narastať, nikdy sa nedostane pod sankčné pásma a dokonca v roku 2022 sa ocitne, a opäť to poviem, v gréckom treťom sankčnom pásme ústavného limitu na dlh.
Pán minister, toto je vizitka. Toto je vizitka vládnutia tejto koalície, toto ste si zlízli a právom vám to patrí, lebo ste nastúpili do tohto horúceho kresla.
Takže, pán minister, snažíte sa nás presvedčiť, že ilúzia, ktorú tu vytvárate, tie ružové okuliare, ktoré nosíte na výbory a kamkoľvek chodíte, je realita. Veriť sa tomu však nedá. A to z viacerých dôvodov, pretože je tam, sú tam zjavné klamstvá, ktoré sa v rozpočte nachádzajú. Na strane príjmov sú to opakovane vymyslené, nafúknuté nedaňové príjmy, ktoré obchádzajú kontrolu Výboru pre daňové prognózy a ktoré takzvane prognózujú spomínaný, spomínaná sekcia aj rozpočtové sekcie, pretože si to môžu doma navariť, ako potrebujú. Tie sú umelo nafúknuté, pardon, medzi tieto príjmy patria umelo nafúknuté výnosy zo štátnych podnikov, nanomarkery, ako sme počuli, nevieme, kedy budú, alebo príjmy z predaja napríklad emisných povoleniek. Pravidelne na to poukazuje Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, pravidelne sa jej odhady napĺňajú. Ministerstvo financií teda nafukuje tieto nedaňové príjmy cez volebné obdobie a vždy vyberie menej, ako si plánovalo. Rozpočtová rada už bez servítky na ústach priamo vyzýva ministerstvo, aby skončilo s takouto praxou klamlivých odhadov. To je z úst Rady pre rozpočtovú zodpovednosť.
Ešte väčšie klamstvo je, že aby malo ministerstvo na papieri vykázaný nižší deficit, tak si nereálne podhodnotilo aj tento rok výdavky. Snaží sa nás presvedčiť, že verejné investície v budúcom roku budú najnižšie za posledných 15 rokov. Zaráža tá okatosť, ako ministerstvo doslova kúzli s číslami.
Už dnes vieme, že v tomto ministerstvo zavádza v objeme niekoľko stoviek miliónov eur, kolegovia a kolegyne. Toto sú závažné informácie. Sú to fakty. Nič, čo by nebolo pravdou.
Dám iný príklad. V Sociálnej poisťovni výrazne znížilo výdavky na mzdy, a to až o tretinu. Ak by to bola pravda, že by tieto výdavky mali byť o tretinu nižšie, tak by to muselo znamenať dve veci, že tretina zamestnancov dostane budúci rok padáka alebo im o tretinu znížia platy. A pritom sociálka má v pláne postupne najať takmer 300 nových ľudí. Úplne, úplne protichodné tvrdenia.
Rozpočtová rada odhadla podhodnotenie na úrovni aspoň 120 mil. eur. Rozpočtová rada, opäť podotýkam. Na týchto, na takýchto, no takýchto klamstiev je v rozpočte veľa: opakované riziká v zdravotníctve, v železniciach a podobne, a to len preto, lebo vláda sa bojí priznať, že nevie na sebe šetriť cez hodnotu za peniaze a hospodári zle. Zopakujem, vláda sa bojí priznať, nechce to priznať občanom, zakrýva sa, zakrýva svoju hanbu, že nevie na sebe šetriť cez hodnotu za peniaze a hospodári zle. Preto sa utieka ku klamstvám. Veľmi smutné. Toto je veľmi zlá cesta a odsúdeniahodná na plnej čiare.
To, toto však nie je fér, pretože ľudia, ktorí svojimi daňami napĺňajú rozpočet, ako aj tento parlament si zaslúžime poznať pravdu.
Teraz prejdem chvíľku k ratingovej agentúre, ktorá nám dala rating. Neviem, či ste postrehli, ale ratingová agentúra Moody´s nám zhoršila ratingový výhľad z pozitívneho na stabilný. Je to zlé vysvedčenie po štyroch rokoch šafárenia tejto vlády, kedy sa v ratingu opätovne vzďaľujeme Česku. Podobne počas vlád SMER-u sa však približovanie našej životnej úrovne zastavilo. Zastavilo. SMER a jeho vlády tak dostali Slovensko do tzv. pasce stredného príjmu. Dobiehanie a modernizácia ekonomiky sa zastavila. Občania tak môžu strácať akurát nádej do budúcnosti.
A teraz prišlo aj zastavenie dobiehania v ratingu štátneho dlhu. Slovensko prirodzene smerovalo k ratingu A1, ktorý má napríklad Česká republika, smerovali sme tam, Česká republika ho už má. Mali sme horší rating na úrovni A2, ale výhľad bol pozitívny, čo znamenalo, že časom sa mohol rating zvýšiť na A1. Dobiehaniu je koniec. Agentúra odstránila tento pozitívny výhľad a agentúra zhoršenie výhľadu okrem spomalenia dobiehania vysvetľuje tým, že krajina naďalej zaostávav kvalite svojich inštitúcií, v korupcii, v súdnictve a v školstve. Ratingový výhľad sa zhoršil aj kvôli rozvratu dôchodkového systému ústavným zákonom a o dôchodkovom strope pre vek aj zhoršeniu situácie vo verejných financiách. Toto je odôvodnenie priamo odtiaľ. Čiže po vykoľajení znižovania deficitov sa nám vykoľajila aj očakávaná trajektória ratingu. Toto zhoršenie teda ide na vrub nečinnosti aj pána ministra. Moody´s neverí vyrovnanému rozpočtu ani plánom ministra mať rozpočet 0,5 % HDP deficit, teda mínus nula celá v budúcom roku a byť mimo dlhových sankčných pásiem. Táto agentúra predpokladá budúci rok 1,1 mld. eur manko v našich verejných financiách.
Zároveň podľa Moody´s už od tohto roku bude Slovensko kontinuálne nad dlhovým sankčným pásmom, podobne ako sa vyjadrila Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, Národná banka Slovenska aj Európska komisia. Agentúra upozorňuje, že krajiny s ratingom A1, ku ktorým sa, sme sa približovali, majú priemerný verejný dlh na úrovni 32,6 %. Toto je tá dôležitá informácia, pretože sa tu stále operuje nejakými veľkými krajinami a veľkými dlhmi. Nie. Také krajiny, ako sme my, by mali mať dlh na úrovni 32,6 % HDP a nie blízky 50. Čo je o 15,5 mld. eur menej, ako je aktuálny dlh Slovenska. Ak sa bude výrazne deficit zhoršovať, agentúra varuje, že môže siahnuť na samotné zníženie ratingu. Aj táto nemilá správa nám dáva za pravdu, že dochádza k rozvratu stability verejných financií, ktorá bude mať svoj konkrétny negatívny dopad aj na občanov.
A pritom katastrofálny rozpočet zďaleka nie je jediným účtom za politiku SMER-u v štýle po nás potopa. Jedná sa teda o zničenie stability aj dôchodkového systému ukotveným zákonom, ústavným zákonom pre dôchodkový vek, čo zhoršilo zdravie verejných financií o 1,6 mld. eur každý rok. Toto priznáva aj samotná príloha materiálu.
Ministerstvo financií tam iba tak konštatuje, že došlo k obrovskému nárastu implicitných záväzkov z úrovne 172 mld. na 368 mld. práve v tomto jednom roku. Za jeden rok to vyskočilo takto prijatím tohto ústavného zákona. Ináč spolupredkladateľ je, samozrejme, aj samotný pán minister, ktorý odišiel zo sály. To je nárast takmer o 200 mld. eur v súčasných cenách.
Pokiaľ tento ústavný zákon má byť ufinancovateľný, pokiaľ to má byť ufinancovateľné, a to je ten dôležitý odkaz práve pre občanov, ak teda máte mať tie dôchodky, ktoré vám sľúbila táto vláda týmto zákonom, tak Slovensko by malo zlepšiť okamžite a trvalo deficit o spomínaných 1,6 mld. eur. Čiže malo by mať prebytky! Prebytky! To je to, čo Slovensko nikdy nemalo. A to sú práve tie prísnejšie okuliare, cez ktoré my by sme sa mali pozerať na predložený rozpočet, ktorý nemá žiadnu ambíciu odčinenia tejto záťaže a nepripravuje Slovensko práve na túto sekeru, ktorú títo páni spôsobili, a len ju hádže na budúce vlády. Samotný Medzinárodný menový fond nás vyzýva, aby sme si v Európe pripravili núdzové plány pre prípad horších časov. Až keď príde odliv, tam sa vlastne ukáže, kto plával nahý. Platí to aj pre verejné financie v horších časoch. Keď prišla kríza v roku 2009, tak za jeden rok narástol deficit, obrovských 5,6 % HDP. Toto sú čísla. Nestačilo to a ekonomika napriek tomu prudko poklesla.
Tentokrát všetci dúfame, že taká silná kríza nepríde. Každopádne by sme však mali mať pripravený núdzový fiskálny priestor na 3 až 4 % HDP, aby nás kríza doľahla menej. Takže keďže existuje maximálny strop na deficit v EÚ na úrovni 3 %, znamená to, že pred krízou by mali mať verejné financie v miernom prebytku, v najhoršom prípade vyrovnané. Mimochodom, tam by nám, tam by nás dostal autopilot bez toho, aby vláda musela niečo sa snažiť a nemusela bezbreho míňať. Ekonomika totižto v dobrých časoch produkovala výrazné nadpríjmy v stovkách miliónov eur.
Taktiež treba si uvedomiť, že zároveň tým, že veľká južná časť Európy ešte zažívala svoje problémy a neboli v eurozóne také inflačné tlaky, tak ECB-čka v posledných rokoch uskutočňovala tzv. kvantitatívne uvoľnenie. To znamenalo výrazne výrazný tlak na nižšie úročenie štátnych dlhopisov. A od začiatku kvantitatívneho uvoľnenia tak vládne výdavky na úroky klesli na Slovensku o 0,7 % HDP. Toto je tiež ďalšie, čiže dobré počasie, kvantitatívne uvoľnenie pomáhalo tej minulej vláde, napriek tomu Slovensku dlh rástol.
Kolegyne, kolegovia, zobuďme sa! Toto tu čičíkanie zo strany vlády je neskutočné. Napriek tomu, že tieto darčeky od ECB, darčekom od pracujúcich Slovákov, ktorí prispeli v stovkách miliónov eur každý rok vo forme nadpríjmov, tieto vlády nedokázali ani pod taktovkou SMER-u ani takú základnú vec, ako je rozpočet pripraviť pre horšie časy vo forme aspoň vyrovnaného rozpočtu. Dokázalo to Nemecko, ale nielen to, dokázala to Česká republika a dokázalo to aj dané Grécko, o ktorom sme veľa počuli. Tí všetci majú rozpočtové prebytky už od roku 2016.
Bohužiaľ, SMER to nerobí prvýkrát. Zanechal veľký deficit už po svojej prvej vláde a ten deficit bol na úrovni 8 %. Pamätáte si, ako to je proste. Zodpovedná vláda, samozrejme, musela potom urobiť radikálne kroky a znížiť o 3 % HDP.
Teraz opätovne novej vláde SMER zanecháva rozpočtové míny. A nie je to len prebiehajúci rozpad stability verejných financií. Sú to aj tie menej viditeľné budúce záväzky, o ktorých som hovoril, teda, pardon, ešte ďalšie budúce záväzky, ktoré narástli takmer o 300 mld. eur od roku 2016, a tie, čo som spomínal. Takže toto je totižto, je to, aj súvisí to s tým rozpadom dôchodkového systému, ktorý vôbec nepripravil, SMER rozbil tento systém a nepripravil rozpočet na to, aby ho dokázal zafinancovať, ako ste počuli.
Ako by sme postupovali my v hnutí OĽANO, teraz vám to poviem.
My sme iniciovali zvolanie dvoch mimoriadnych výborov. Koalícia ich nepripustila. Tento prístup po nás potopa by sa mal okamžite skončiť. Treba skončiť s ochranou oligarchov na Finančnej správe pri podvodoch DPH. Tam je, tam sú peniaze, kedy Slovensko za posledných päť rokov nielenže vyberá stále menej, len polovicu toho, čo naši susedia, ale aj zlepšenie je najmenšie. Tam takisto sú stovky miliónov eur, ktoré namiesto štátu možno plynú sponzorom SMER-u. Odpovedzte si každý sám.
Budeme brať vážne, my budeme brať vážne princíp hodnoty za peniaze. Ak kríza naozaj príde, budeme sa snažiť zmierniť jej dôsledky, ale súčasne so silnejším, najlepším ústavným ukotvením zákona plytvania v dobrých časoch zavedením výdavkových stropov. To, čo SMER nebol schopný urobiť.
Návrh rozpočtu vystavuje veľmi zlé vysvedčenie pre zvyšovanie efektivity verejných výdavkov. Výdavkové politiky sú nastavované ad hoc. V miliardovom rozpočte často chýbajú milióny v oblastiach, kde sú nespochybniteľné, potrebné, sami o tom viete najlepšie. Toto si vyžaduje zásadné prestavenie výdavkovej politiky do budúcnosti.
Táto trvalá neefektivita slovenských výdavkov si vyžaduje dva prístupy: treba prestaviť rozdeľovanie výdavkov medzi sektormi tak, aby sme zmodernizovali ekonomiku a tak dosahovali čo najvyššiu životnú úroveň. Dnešné nastavenie často predstavuje tú neefektívnu a skostnatelú štruktúru výdavkov. Ako? Treba sa inšpirovať od vyspelých, najvyspelejších ekonomík sveta. A potom výdavky porovnávame relatívne voči sebe. Dostaneme odporúčania, kde máme pridať a ubrať bez toho, aby sme museli navyšovať celkové výdavky.
To nám napríklad hovorí, že dávame veľa na políciu, ktorá je štedrá aj tento rok. Je tam nárast o 17 % medziročne. A málo na vzdelávanie. Toto sú opäť holé fakty. S výdavkami na obranu by sme takisto nemali preháňať. Tento prístup zatiaľ v našej hospodárskej politike absolútne chýba.
Druhým nadväzujúcim je prístup, je potom zefektívňovanie v rámci jednotlivých sektorov, a to už spomínaným princípom hodnota za peniaze. Tam je identifikovaných, opatrenia z celkových úsporných opatrení 764 mil. sa podalo naplniť iba 118. Zároveň sa počas toho, počas tohto roka zmenila situácia k horšiemu stavu práve v zdravotníctve, kde nové výdavky zaznamenali zhoršenie efektivity.
Sľúbený audit verejnej správy bol zablokovaný koaličnou stranou SNS. Rozpočet ponúka len informáciu, že od roku 2017 má stúpnuť počet ľudí vo verejnej správe o takmer 14-tisíc a z toho zvýšenie v ústrednej správe takmer o 9-tisíc. Priestor pre zefektívnenie ľudských zdrojov a procesov musí byť obrovský. Už len keby 10 % vo zvýšení produktivity administratívy by prinieslo neskutočné peniaze.
To, že to ignoruje táto vláda, je úplne jasné a my by sme preto ponúkli zamyslenie, či by budúca koaličná zmluva nemala obsahovať nasledujúcu klauzulu: „Rezortný minister v prípade, že neplní odporúčania, musí svoj pohľad verejne vysvetliť a obhájiť, inak by mu mala byť vyslovená nedôvera, nakoľko zrejme zastupuje viac rezortných lobistov, ako záujmy daňového poplatníka.“ Takto by to podľa nás malo byť.
Záverom, tento posledný rozpočet tejto vlády je tak silné memento, ako hospodárska politika vlády zadlžovala občanov, dokonca v dobrých, ja si dovolím povedať, v najlepších časoch, a zatiaľ čo okolité krajiny boli schopné hospodáriť vyrovnane a prebytkovo. Naplnili sa tak naše slová, že táto vláda trestuhodne nevyužila úrodné roky, nedodáva kvalitné služby a nepripravuje Slovensko pre budúcnosť. Slovensko sa v hodnotení rozpočtu podľa Európskej komisie postúpilo do rovnakej skupiny krajín, kde je aj toľko kritizované, kde je aj toľko kritizované Taliansko, s nálepkou riziko výraznej odchýlky. Napĺňajú sa tak naše tvrdenia, že takto nekvalitný rozpočet nemá byť poslaný, nemal byť poslaný do hlasovania ani do rokovania Národnej rady Slovenskej republiky, ale mal byť urýchlene prepracovaný.
Klamanie v rozpočte opisuje aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, a to tak, že návrh rozpočtu opakuje, citujem, „opakuje rovnaké nedostatky ako predošlé rozpočty“. Vznikajú nerealistickým rozpočtovaním alebo nesprávnym zohľadnením metodiky ESA 10, ESA 2010. Prezentovanie vyrovnaného rozpočtu v návrhu rozpočtu je skresľujúce. Návrh rozpočtu v textovej časti prezentuje tabuľky, ktoré nezodpovedajú daňovým príjmom a skutočným, skutočne zahrnutým v rozpočte.
Posledná veta. Takto nekvalitný a klamlivý rozpočet, pripravený rozpočet posunutý do Národnej rady je podľa mňa urážkou a výsmechom poslancov, ktorí majú o ňom hlasovať.
My za hnutie OĽANO ho odmietame.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Pán kolega Viskupič, ďakujem veľmi pekne za úvodné také vykopnutie lopty do tejto dôležitej debaty. Veľmi kvalifikované, veľa, veľa dobrých čísel, teda neviem, či dobrých, ale určite prednesených veľmi dôkladne.
Páčila sa mi tá úvodná poznámka o počte poslancov. Pamätáte si, keď sme rokovali o bankovom odvode, tak naozaj ako záujem o túto tému, pričom podľa argumentu hrozia nám značné hospodárske škody, tak poslancov to nijako nezaujíma, bolo tu možno dvaja koaliční poslanci. Teraz som to tak rátal, priebežne prichádzali, odchádzali, ale tak medzi osem až dvanásť je záujem teda koalície o tento rozpočet. Áno, pán Fico to zrejme, ako povedal predsedajúci na začiatku, zrejme pozerá na tablete.
Ale ešte chcel by som sa krátko vyjadriť aj k tým číslam a práve k tomu roku 2020 a ´21, pretože tam si veľmi dobre povedal, že hrozí teda ten deficit 2-percentný až 2,5-percentný HDP a je to tak úplne, poviem to v úvodzovkách, nádherne napísané, že treba urobiť dodatočné opatrenia, len táto vláda sama dobre vie, ako, ako je ťažké urobiť dodatočné opatrenia v takej veľkej výške, aby mohol byť vyrovnaný. A pritom sa snaží deklarovať aj nás presviedčať, že teda v týchto rokoch ten vyrovnaný rozpočet bude, čo teda dobre vieme, že ak by táto vláda ostala pri vláde, tak určite by nebol vyrovnaný a naozaj by sme sa veľmi rýchlo blížili práve k tým trojpercentným povestným, deficitu HDP. Takže toto tiež považujem za taký veľký podfuk.
A druhý, ten bankový odvod, si hovoril, že riziká sa znižujú. Áno, číselne, ale zase dobre vieme, že banky, viete, pracujú s peniazmi. Tie peniaze nepoužívajú iba občania, tie používajú aj firmy, to živí celú ekonomiku. Ako tam by sme naozaj mali byť veľmi citliví, na čo siahneme. To jak keby sme pekárom zobrali múku a povedali, že však bude dobre. Tak tam treba byť naozaj, naozaj citlivý pri tom, ako pracujeme.
Pán minister sa na mňa usmieva, ale asi, asi potom na to niečo povie. Trošku som ho... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne, pán predseda. Kolega Dostál, oceňujem tvoju vytrvalosť a bojovnosť. A myslím si, že je to dôležité presne tu takýmto spôsobom argumentovať a zápasiť touto argumentáciou.
Veľmi sa mi páčila tá otázka, ktorú si položil, a viem, menej si na ňu aj odpovedal, a to bolo to, že čo je dobré na tom, že teraz tu vlastne prerokuvávame, alebo teda že sa zavedie ten bankový odvod, a ty si to trefne pomenoval, že sa tým len vylepší bilancia, že v skutočnosti naozaj to neznamená žiadny príjem do rozpočtu. A je to ako, keby sme to prirovnali, že niekto si odloží peniaze na kúpu práčky v prípade, že sa mu jeho súčasná práčka pokazí, tak aby mal rezervu na kúpu novej práčky, a potom sa rozhodne, že by chcel ísť na dovolenku, nemá na to peniaze, a tak použije tieto peniaze z tej práčky práve na tú dovolenku. No ale potom môže nastať práve ten deň, že sa mu tá práčka pokazí, a tak si bude musieť vlastne na ňu požičať.
Skrátka, znamená to, že aj tuto vlastne vidíme, že zadlžujú, napriek tomu, že navýšia tie peniaze a bilančne si prilepšia, tak v skutočnosti všetky tie výdavky idú na vrub dlhu a zadlžujú občanov. A ten, kto tomu rozumie, tak vidí, že mu nemôžu takýmto spôsobom zalepiť oči. A o to je to ešte falošnejšie, celé toto riešenie. Takže veľmi dobre si to odkryl.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Chcel som poctiť aj pána spravodajcu Eduarda Adamčíka, že vystúpim aj pri jeho bode, takže som si pripravil pár poznámok. Nie, trošku žartujem, ale (povedané so smiechom) je to dôležitý bod, opäť chcem oznámiť jednu informáciu, ktorá zaznela na výbore, keďže, pán minister, myslím, že vy ste neboli vtedy prítomný, lebo vy máte povinnosť byť na týchto bodoch na finančnom výbore, tak sme sa pýtali vlastne pani CO, ako teda znel jej titul, Eximbanky.
Ešte predtým, než ju poviem, tú dôležitú informáciu, pán minister, chcel by som len zareagovať kratučko na ten predchádzajúci vstup. Ak ste hovorili teda o tých, ja som citoval vyslovene výročnú správu, čiže ja som nepoužíval žiadne vlastné parametre, to sú parametre ministerstva financií. Aj parameter čisté bohatstvo, aj štrukturálny deficit. Ste to vysvetľovali, aby teda bolo jasné, že tu nie je, že teraz ja som si vymyslel nejaký parameter a niečo som tu počítal, takže to sú vlastne zamestnanci ministerstva financií pod vašou taktovkou. Ak sa vám tam niečo nepáči, samozrejme, môžte to riešiť priamo s nimi. Ja hovorím, ja som len citoval tie samotné parametre.
Takže a teraz späť k Eximbanke. No, je tam dôležitá vec, čo možnože viete, možnože neviete, Eximbanka, samozrejme, teda dáva záruky za rizikové investície, ktoré podnikajú slovenskí podnikatelia v zahraničí, a teda máme tu, keď som sa pýtal pani CO, že či teda sú nejaké rizikové, a tak by som povedal, s vysokou mierou rizika, záväzky, ktoré by mohli v konečnom dôsledku skončiť vo výdavkoch štátneho rozpočtu, pretože ak by sa nenaplnili tie predpokladané podnikateľské zámery, tak to je, práve o tom je tá záruka, že v konečnom dôsledku sa bude musieť zaručiť, ten posledný prvok v tej záruke je Slovenská republika. Takže som sa jej pýtal, či existujú teda nejaké takéto vysoko rizikové úvery, keď tak poviem, za ktoré sa Slovensko zaručilo prostredníctvom Eximbanky, však na to je zriadená, tak povedala, že áno, sú takéto dva v rádovo výške vyše 200 mil., nepamätám si presné číslo. Maňa, nepamätáš si presne? Sme to počuli na výbore. Neviem, či 220-270, už tých čísiel bolo tam veľa, takže rádovo vyše 200 mil., čo teda neni malý peniaz.
Pýtal som sa aj, že kedy by sme sa to teda mali dozvedieť a kedy by mohlo dôjsť teda k tomu buď riziku, alebo dúfajme, že sa to riziko nenaplní, ale ak by sa naplnilo a musela by sa slovenská za tento záväzok postaviť, takže kedy by to bolo, a teda informácia zaznela, že v roku 2021, čo neni zase až tak ďaleko. A v takom prípade by to bola svojím spôsobom taká, nazvem to, že nášľapná mína budúcoročnej vlády, ktorá by musela sa s touto, s touto nie malou sumou popasovať, takže opäť chcem to na známosť aj tomuto plénu, že máme tu takéto riziko. Aj teda vám, pán minister, však a vy ste určite informovaný, ale, ale ako je to niečo, čoho by sme mali mať niekde tuto otáznik, lebo presne aj táto sála tu prijíma rôzne zákony, teda už posledná schôdza, ako sme počuli, a tak, tak uvidíme, ale, ale ak by sa aj títo poslanci dostali do ďalšieho volebného obdobia, tak aby si niesli ten odkaz, že je tu takéto riziko, treba to podrobne sledovať, treba to vidieť. Ja som sa snažil opýtať aj nejaké bližšie informácie, nedostali sme sa hlbšie.
Ak by ste mali, pán minister, vy k tomu mali možno nejaký väčší vhľad a vedeli by ste nám viacej povedať, že čoho sa to konkrétne týka. Neviem, či myslím, že či hovorila aj o krajine, kde sú tieto investície, to si presne nepamätám. Takže ak by ste chceli k tomu niečo doplniť, samozrejme, budeme, budeme vďační. Tak to len na doplnenie k tomuto rozpočtu.
Ďakujem veľmi pekne, skončil som.

Ďakujem veľmi pekne za tento dôvetok. Tým pádom vlastne keby aj toto tam bolo, ak som to správne pochopil, tak ak by tieto veci tam boli zakomponované, tak by ten prepad bol ešte väčší, čiže tá chudoba Slovenska by sa ešte zväčšila. Čiže rád si počkám na to vaše vystúpenie v rozprave, aby sme sa mohli dozvedieť, čo v konečnom dôsledku teda určite nebudú potešujúce správy. Takže to len na doplnenie aj pre zvyšok kolegov.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, keďže ideme rozprávať o roku 2018, tak myslím si, že pán minister môže pokojne vypnúť a nemusí sa nejako na to sústrediť, keďže toto nie je zodpovednosť jeho pôsobenia. Takže si to len, pán minister, užite (povedané so smiechom), lebo budú prichádzať v piatok ťažšie body, rozpočet, tam to, tam to bude, samozrejme, závažnejšie.
Ale chcel by som vypichnúť len možno pár vecí, práve, budem hovoriť teda viacej k samotnej vláde, pretože ten, je to asi adresnejšie v tomto momente, keďže tu nemáme zástupcu, ktorý ten rozpočet vykonával.
Ale chcel by som len povedať vlastne pár takých údajov, ktoré budem citovať priamo zo správy, alebo budem teda na ne poukazovať, ktoré hovoria, myslím si, že také nepotešujúce správy. Na jednej strane vidíme, že v roku 2018 vláda, a to je to potešujúce, mala podstatne, podstatne vyššie aj daňové, aj odvodové príjmy ako rozpočtované. A rádovo o vyše 1 mld. eur. Keď sa na to pozrieme, čo je naozaj, to je práve to, čo, pán minister, často hovoríte, že vy vlastne ste, nemáte ten benefit. Áno, nemáte. V roku 2018 pán minister ten benefit mal a bol to enormný benefit. Bol to naozaj enormný vankúš. A dalo by sa povedať, že práve tento enormný vankúš sa dal využiť aj napríklad na bezbolestné znižovanie deficitu v roku 2018. Ak sa však pozreme na samotný deficit, tak vidíme, že ten deficit dopadol, dopadol inak dobre, časť bola metodika, časť bola metodika, ako aj zmena metodiky európskej, časť bola zmena metodiky slovenskej, ale v každom prípade teda ten deficit dopadol horšie, určite nedopadol lepšie, ako mohol dopadnúť. Čo je však veľmi, veľmi smutné, je aj to, že tu, teda dovoľujem si zacitovať samotnú správu a dotknem sa štrukturálneho salda, lebo to je, to je ten kľúčový ukazovateľ. (Reakcia z pléna.) V pohode, v pohode, kľud, kľud, tuto... Tie, tie malé, je nás tu málo, takže kľud.
Dobre, takže zacitujem priamo zo správy, kde sa teda píše nasledovné: „Štrukturálne saldo predstavuje analytický ukazovateľ, ktorým sa hodnotí, ktorým sa hodnotí fiškálna politika krajiny. Štrukturálne saldo analyticky očisťuje nominálne saldo o vplyv ekonomického cyklu a jednorazové efekty. Vývoj štrukturálneho salda predstavuje jeden z kľúčových ukazovateľov pri hodnotení súladu s európskymi a národnými fiškálnymi pravidlami.“ To čítam priamo z tej správy, teda nie sú to moje výroky, aby nedošlo k nejakej zámene. „Štrukturálne saldo dosiahlo v roku 2018 hodnotu mínus 1,5 % HDP. Medziročná zmena štrukturálneho salda oproti úrovni z roku 2017 zodpovedá štrukturálnej expanzii na úrovni 0,5 percentuálneho bodu HDP.“ To znamená, že konsolidačné úsilie na jednoročnom horizonte nenaplnilo požiadavky európskych fiškálnych pravidiel o jedno..., alebo teda 1 %, o jeden percentuálny bod HDP. Na dvojročnom horizonte je kumulatívna konsolidácia na úrovni 0,8 percentuálneho bodu HDP, čo predstavuje mierne odchýlenie o 0,1 percentuálneho bodu HDP. V zátvorke je tam tak zjemnené, čiže mierne, aby sme to teda pochopili, že to naozaj sa toho netreba báť, tak tá správa tam uvádza, že nevýrazné, ale, samozrejme, názor si urobme každý, každý svoj.
No a tu chcem povedať, teda že na jednej strane boli tu enormné teda tie, nárast príjmov nad rozpočet o vyše 1 mld., vyše 1 mld., na druhej strane prichádza k zhoršeniu, pretože keď si pozreme aj samotný vývoj štrukturálneho salda, a tá samotná správa nám to ponúka, tak vidíme, že štrukturálne saldo verejnej správy bolo v roku 2016 mínus 2,4. Potom v roku 2017 kleslo na mínus 1,1 a v roku 2018 vystúpilo na mínus 1,5. Vidíme tam ten trend, že na jednej strane stúpalo, a zrazu proste prepadlo. Ale stále majme na pamäti, že prišlo omnoho viac peňazí. To je to kľúčové, čo tu treba povedať. A môžme sa vždy pýtať, dobre, však teda míňalo sa viac, teda enormne sa, určite sa míňalo viac. Minulo sa dokonca ešte aj o tú miliardu viac, zjednodušene povedané, malo by to byť cítiť. A to už je otázka, ktorú si môžme každý zodpovedať za seba. A my, ktorí sme tu boli, videli sme, aké opatrenia sa schvaľovali, videli sme, že to nebolo ani zďaleka v týchto, v týchto sumách, aj keď teda, samozrejme, táto vláda opäť pripravovala sociálne balíčky, ako to zvykne, ale v podstate, v podstatne menších peniazoch, ako je napríklad teda to štrukturálne saldo vo výške 1,5 % HDP. Takže toto je, toto je to, čo tu jednoznačne nehraje.
To je to zlyhanie aj v roku 2018 tejto vládnej garnitúry, že nebola schopná pretaviť ten, tie úrodné roky, ako to zvykneme nazývať, a ten rok 2018 bol naozaj enormne úrodný, nedokázali zotaviť ani na to, aby priniesla kvalitnejšie služby a nedokázala ich pretaviť ani na to, aby nás pripravila na budúcnosť. Práve naopak, tú, ten, tú vyhliadku na budúcnosť ešte zhoršila práve tým, že sme videli, že to štrukturálne saldo tu je vyššie ako ten rok predtým, hoci na to neboli najmenšie dôvody. Takže z tohto pohľadu sa teraz odhalili ako keby tie črevá toho hospodárenia práve aj vďaka tomuto ukazovateľu, ktorý som citoval priamo zo správy, kde sa samotná správa, čiže predkladateľ ho nazýva jeden z kľúčových ukazovateľov a je to vlastne, sa hodnotí fiškálna politika krajiny. Takže to je, to hovorím priamo z úst, keby niekto chcel spochybniť môj pohľad na hodnotenie týchto, týchto parametrov, hoci, myslím si, že každý ekonóm by si to nedovolil, lebo chápe, že tento ukazovateľ naozaj je ten očistený, a teda ten najvýstižnejší.
Takže toľko k tomu a tu môžme si naozaj povedať tú otázku, ale, pán minister, keďže vy ste neboli minister, hoci bol ste koaličný poslanec, ale tak dobre, že prečo ministerstvo financií a vláda robila takúto nezodpovednú hospodársku politiku, lebo to sa nijako ináč nedá nezvať, a to je ešte pekne povedané, ak to nazveme nezodpovednou hospodárskou politikou.
Ďalší dôležitý parameter, o ktorom sa zvykne čím ďalej, tým viacej rozprávať, a myslím si, že je to dobrý parameter, hoci môžme o jeho metodike ešte hovoriť a vylaďovať ho, je čisté bohatstvo štátu. Ak sa pozrieme na vývoj čistého bohatstva štátu, tak vidíme, že z roka na rok aj počas tejto vlády sa výrazne zvyšovalo, a keby som teda chcel vám dať nahliadnuť do tých čísel, tak za minulý rok, za minulý rok, za rok 2018 sa zhoršilo bohatstvo štátu, čiže ako keby, môžme povedať, že štát schudobnel o ďalších 61 mld. eur, 61 mld. eur. Keď sa dnes bavíme o polpercentnom deficite, čo je rádovo, teda no nebavíme sa dnes, ale teda aj sme ho tu spomenuli pri tom skrátenom, tak to je, to je rádovo 500 mil. Bohatstvo štátu za minulý rok sa zhoršilo o 60 alebo schudobneli sme o 61 mld. eur a to opäť čítam priamo z tej správy.
A ja vám to aj (reakcia z pléna), nie, nie, nie, to je tu vyslovene v miliardách, lebo to sú tie implicitné záväzky, ktoré, ktoré vyskočili výrazne. Samozrejme, to čisté bohatstvo sa pozerá (reakcia z pléna), no áno, áno, však teraz, ale to je práve to, ktoré, aby sme, ja to trošku možno, pán minister ako poukázal na jednu, jeden údaj, ktorý tu treba spomenúť, aby to bolo jasné možno aj vám, páni poslanci a panie poslankyne, čisté bohatstvo štátu sa neuvádza v zmysle, že teraz ako sme možno zvyknutí pri deficite, ale je to, že v danom momente, však to je asi vám známe, v danom momente koľko máte bohatstva. Tak v danom momente keď máte byt a auto, tak máte bohatstvo v hodnote toho bytu a auta. Ak máte hypotéku, tak máte, samozrejme, záväzok výšky tej hypotéky. Samozrejme, ona sa nejakým spôsobom bude vyvíjať, ale v danom momente máte takú veľkú hypotéku. (Reakcia z pléna.) Áno, to sú presne tie budúce záväzky, čo je vlastne, aj hypotéka je svojím spôsobom budúci záväzok.
Takže my sme minulý rok práve tým, ako sa hospodárilo, a tam sú viaceré vplyvy, aká legislatíva sa schvaľovala, Slovensko schudobnelo o 61 mld., a preto vlastne môžme aj vidieť ten vývoj toho čistého bohatstva, ktoré na konci roku 2016 bolo mínus 120 mld., mínus 120 mld., čiže sme v mínuse, to nieže bohatstvo, my sme ako keby čistá chudoba, keby som tak povedal (povedané so smiechom), ale volá sa ten ukazovateľ čisté bohatstvo štátu, takže je mínusové vďaka práve tým implicitným záväzkom. Na konci roku 2017 to bolo mínus stosedemdesiat - rádovo - šesť miliárd a na konci roku 2018 to bolo mínus 237 mld. Čiže tam je ten, a to opäť hovorím teda priamo zo správy, je tam vidieť, že zrazu pokleslo to bohatstvo, teda išli sme do mínusu hlbšie o 61 mld..
Toto sú veľmi dôležité ukazovatele, lebo musíme si uvedomovať, že toto je také to jarmo. My na jednej strane máme tu istý dlh, ktorý si nesieme práve z tých minulých rokov, a to je pekný, tento ukazovateľ je dobrý v tom, že ten dlh vidíte ako keby tie minulé hospodárenia, tie sa akumulujú, tie minuloročné dlžoby alebo dlžoby minulých rokov sa akumulujú v tom dlhu. Ale keď vy sa zaviažete, že do budúcnosti budete platiť takéto a takéto veci, a nemáte k tomu príjmy, tak sa vlastne, si uväzujete druhé jarmo a to je tzv. to budúce jarmo. A toto, to naše budúce jarmo je, bolo na konci roku 2018 mínus 237 mld., čo určite nie je potešujúca správa.
Takže, a preto to aj chcem povedať, aby to tu zaznelo, aby sme si uvedomili, že nie je dôležité pozerať sa len na ten samotný dlh, ktorý si ťaháme z minulých období, ale na to, ako sa pozeráme aj do budúcna, a to nám môže pomáhať potom plánovať aj tú tzv. dlhodobú udržateľnosť financií, ktorá je kľúčová pre to, aby sme nenabehli na tú cestu grécku, pretože to Grécko bolo pekným príkladom, a vidíme, že dnes po mnohých rokoch a naozaj tvrdej fiškálnej politiky už sa aj oni dostávajú do primárnych prebytkov a veľmi zaujímavých, áno, primárnych. To znamená, že ak zarátame do toho úroky ich dlhu (povedané so smiechom), ktoré sú teda vysoké, lebo ten dlh bol vysoký, tak, tak to vyzerá inak, ale je dôležité, že potom na tú cestu našli, ale ten úvod a to, prečo sa dostali do takého zlého stavu, bol práve kvôli tomu, že zle hospodárili, a to môže byť pre nás poučkou.
Takže je veľmi dôležité aj v tomto momente mať na pamäti jednak dlh, ktorý nesie Slovensko, a naozaj vankúš sa nevytvoril a opäť tam spomeniem tú vyše 1 mld. nadpríjmov, ktoré boli minule, v roku 2018, ktoré sa nijako nezužitkovali, takže to je veľká, veľká škoda a veľká hanba vlády, ktorá spravovala tento rozpočet minulý rok, a takisto aj v tom prepade čistého bohatstva štátu. Toto je niečo, čo zanecháva táto vláda za sebou alebo pred sebou pre ďalšiu vládu, s čím sa bude musieť tá vláda popasovať, a ten ukazovateľ je preto dôležitý, lebo tam výrazne teda zasiahli do toho, do toho vývoja, a keď si pozrieme, tak aj v rámci svojho vládnutia vlastne tá najväčšia sekera sa udiala, tých, ten nárast tých 56 % práve v tom roku 2018. Takže predtým to bolo, myslím, že 50-percentný nárast. Takže vidíme, že tieto zásahy boli enormné. Určite bude zaujímavé vidieť potom výročnú správu aj tento ukazovateľ za rok 2019, bude zaujímavé si to pozrieť, keď sa to vypočíta a vlastne v správe sa to ocitne.
Takže určite z týchto dvoch parametrov vidíme, že táto vláda nevyužila úrodné roky, trestuhodne nevyužila úrodné roky, a ak by sme chceli aj uvažovať nad nejakou prípravou na budúcnosť, tak skôr opak je pravdou. Uviazala veľký mlynský kameň Slovensku na krk, a preto aj pán minister dnes v tom poslednom roku vládnutia nazýva svoje kreslo horúce kreslo, hoci ešte tento mlynský kameň nezačal úplne ťažiť na jeho krk, ale sám nám tu hovorí, že by nám nikdy nedoprial, alebo by nám vlastne doprial, aby sme sedeli v tom kresle, aby sme videli veci tak ako. Čiže keď my to vidíme hrozivo a ešte nie sme v tom kresle, tak naozaj asi by sme v kresle pána ministra zošediveli omnoho rýchlejšie ako on, čiže gratulujem k tomu, že šediny nepribúdajú, a zatiaľ pán minister vyzerá, že aj dobre spí, aj celkom dobrú si drží líniu, takže zatiaľ to zvláda, určite by sme mu priali, aby to zvládal omnoho lepšie, aby tie verejné financie vyzerali omnoho, omnoho lepšie.
Takže, páni a dámy, chcel som vás poinformovať o týchto dvoch parametroch, aby ste, lebo predpokladám, že ste si nenaštudovali tú výročnú správu, nie je to vaša povinnosť. My sme to podrobne prevzali, prebrali na výbore, ale tak som cítil, že by bolo dobré, aby aj teda zvyšok pléna, ktorí nie sú z výboru, aby sme vám priniesli také tie najkľúčovejšie dva parametre, aby ste mohli rozmýšľať nad tým, že ako so Slovenskom ďalej.
Takže ďakujem pekne, skončil som.