Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

3.12.2018 o 18:48 hod.

Ing.

Eugen Jurzyca

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 3.12.2018 18:56 - 18:57 hod.

Eugen Jurzyca Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Znova len krátka otázka, čítam z dôvodovej správy: "Pokiaľ ide o preukazovanie, že žiadateľ použil minerálny olej (...) na účely spotreby v poľnohospodárskej prvovýrobe, táto podmienka je splnená odoslaním úplnej žiadosti o poskytnutie pomoci. Splnenie tejto podmienky následne overí platobná agentúra využitím údajov o počte hospodárskych zvierat (...) alebo z údajov o výmere obhospodarovanej poľnohospodárskej pôdy..." A tak ďalej. Tak ak je to takto, prečo tá dotácia ide cez naftu, keď sa to kontroluje cez počet zvierat a rozmer pôdy, veľkosť pôdy? Prečo nejde rovno na ten počet zvierat alebo na tú rozlohu pôdy? – ako laik sa pýtam teda. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 3.12.2018 18:48 - 18:48 hod.

Eugen Jurzyca
Ďakujem. Len krátko. Rozumiem tomu tak, že teda nafta sa stane lacnejšou, podľa ekonomického myslenia by sa jej teda malo spotrebovať viac. Chcem sa opýtať, prečo sú dopady na životné prostredie nula? Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 3.12.2018 16:39 - 16:41 hod.

Eugen Jurzyca Zobrazit prepis
Ďakujem. Dobré vystúpenie v rozprave, oceňujem, Edo Heger, že si si pozrel stanovisko komisie pre posudzovanie vybraných vplyvov. Pri tomto zákone osobitne to má význam. Aj preto, a to by som vari doplnil, že nielenže sa ukazuje hlavný posun alebo hlavný vplyv v tom, že verejné financie na tom zarobia, teda konkrétne na pokutách, ale čo je tam ešte zaujímavé, je, že sociálne dopady sú nulové. A len pripomeniem, že my tu nemáme presúvať peniaze od jedného podnikateľa k druhému, ale starať sa o to, aby Slovensko bolo bohatá krajina. No a na čo sú také zákony, kde vôbec nie je dopad sociálny? Tak ak to je, ak to má viesť k lepšiemu obchodu a k lepšej ekonomike, tak by ten dopad mal byť pozitívny.
A ešte chcem upozorniť na ďalšie odporúčania tejto komisie. A síce, komisia odporúča, aby v bode 3.1, teda dotknuté podnikateľské subjekty, boli uvedené aj veľkoobchodné reťazce. Čiže len podčiarkujem to, že aj veľkoobchodné reťazce tam patria, a podčiarkujem to, že znova je to útok na tie veľkoobchodné reťazce, už nie prvý ani druhý, ani tretí, ani štvrtý za tejto vlády. Tak sa mi to zdá už podozrivé. A komisia ďalej tiež odporúča v rámci vplyvov na podnikateľské prostredie, aby tam bol zaradený aspoň kvalitatívny popis opatrení, ktoré majú mať za následok, ako predkladateľ uvádza, vybalansovanie vzťahov medzi dodávateľmi potravín a odberateľmi potravín, lebo tam tie príklady nie sú... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 30.11.2018 11:20 - 11:21 hod.

Eugen Jurzyca
Ďakujem. Len všetkým teda, všetkým teda ďakujem, naozaj. A chcem podčiarknuť to, že ja aj takéto debatky, konštruktívne, všimnite si, že poslanci koľkokrát hovoria o efektívnosti, zodpovedne všetci hovorili, keď sa hovorí o rozpočte, no tak bodaj by to aj v ostatných bodoch bývalo takéto konštruktívne. Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 30.11.2018 10:44 - 11:14 hod.

Eugen Jurzyca Zobrazit prepis
Dobrý deň, dámy a páni, pán minister, vážený pán predsedajúci, aj pán spravodajca, ďakujem pekne za slovo. Tak ako sa patrí chodiť do parlamentu slušne oblečený a muži v oblekoch a v oblekoch, tak sa patrí vyjadriť sa pomerne komplexne k rozpočtu ako zákonu roka, ale tiež sa patrí neopakovať to isté veľakrát, nie je to veľmi efektívne, čiže pokúsim sa vyradiť ti poznámky alebo tie odkazy, ktoré mal Edo Heger predo mnou, a tým pádom verím, že je všeobecný konsenzus, že keby som skončil skôr, než je môj limit, tak ma neprinútite hovoriť až do konca.
Pozitívne naozaj na rozpočte je, že sme tak blízko k vyrovnanému rozpočtu ešte neboli. Ale začnem príkladom, tiež je pravda, že ak tu budeme mať o týždeň schválené dôchodkové stropy, tak máme problém možno na úrovni 1 % HDP. A to je vážna vec. Čiže pod tými, pod tým vyrovnaným, pod tým sľubom vyrovnaného rozpočtu je niekoľko údajov, ktoré v rámci takejto rozpravy musia odznieť. Poviem pár slov aj o rizikách, ktoré sú spojené s budúcoročným rozpočtom. Poviem, vyjadrím sa ku štruktúre kapitol a poviem niečo aj pár poznámok ku kolegom, ktorí už tu boli chválení dnes, o spracovaní rozpočtu a potom také verím, že osviežujúce poznámky, ktoré sa týkajú systémových reforiem, no a, no a zakončím to. To hovorím preto, že keby niekto chcel počúvať len tie poznámky k systému, aby vedel, kedy si má dať kávu.
Takže k tým číslam, ktoré sú dosť často skryté pod tým povrchom sľubu vyrovnaného rozpočtu. Tak isto predsa len musím zdôrazniť, že dobré časy sme nevyužili a nevyužívame dostatočne na znižovanie deficitu, ekonomika sa prehrieva a rastie na celom svete. Dobre, rastieme aj my, znižuje sa nezamestnanosť aj u nás, to je pravda, ale napríklad v Čechách rýchlejšie. Ešte poznámka k tomu, že vyrovnaný rozpočet a dokonca prebytkový na rok 2019 sme už mali v rozpočte na roky ´17 až ´19.
Údaj, ktorý, myslím, že doteraz neodznel v diskusii, je, že konsolidačné úsilie rozpočtu roku 2019 je také, že nebolo nikdy nižšie od roku 2010 podľa metodiky Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. Nikdy sme nemali nižšiu konsolidáciu, než budeme mať na budúci rok. Dôležitá informácia.
Tiež je dôležité, ono došlo na výbore k určitej zmene, o tom pozmeňováku sa tu hovorilo, ale to štrukturálne saldo zhluku rokov je približne 0,7 - 0,8 %, to je tiež veľa na to, že máme dobré časy. Ak ostane nejaký čas, tak sa môžem ešte k tomu štrukturálnemu saldu potom vyjadriť.
Ďalším faktom je, že budúcoročný rozpočet vidí horšie, než predkladateľ, Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, Národná banka Slovenska, OECD, aj Európska komisia. Ďalším je, a o tom sa tu už hovorilo, ale poviem to z iného pohľadu, naozaj Európska komisia zoraďuje krajiny z hľadiska kvality rozpočtu a konsolidácie do skupín. Tá najlepšia skupina dostane označenie broadly compliant, čiže v súlade s paktom stability a rastu. Najlepšia dostane compliant, tá druhá dostane broadly compliant, to znamená vo všeobecnosti v súlade s pravidlami paktu stability a rastu. Tu chcem povedať, že Slovensko bolo complaint, tá najvyššia liga v roku 2015, 2016, 2017. V 2018 a 2019 už je len broadly complaint. Tam sa zdá, že teda dochádza k zhoršeniu a Edo Heger, to nebudem opakovať, Edo Heger to podľa mňa dobre hovoril o tom, že teda tesne, tesne sme ušli tým pozmeňujúcim návrhom, ktorý dal predseda výboru Kamenický na finančnom výbore. Ušli sme tomu, aby sme boli preradení dokonca do ešte nižšej skupiny, v ktorej sme neboli od roku 2014.
K tomu autopilotovi ešte sa dá doplniť, čo tu nebolo povedané, že pokiaľ by sme naozaj, aspoň myslím, že to nebolo, pokiaľ by sme teda ozaj si vyložili tie nohy, tak by sme dosiahli v budúcom roku prebytok 0,15 %, P-percentá, 15 stotín HDP.
Tiež platí medzi tými skrytými informáciami, že z dvadsať osmičky štrnásť krajín bude mať rozpočtový prebytok za celú Európsku úniu, v eurozóne platí, že jedenásť krajín je s plánovaným, vyrovnaným alebo prebytkovým rozpočtom na budúci rok. To sú komplementárne čísla a verím tomu, čo hovoril Edo Heger.
Keď nám, ešte sa raz vrátim k tomu, že keď nám tu prejde zákon o zastropovaní dôchodkov, tak teda máme, máme problém na dlhé roky a samozrejme, že ho môžme oddialiť niekedy do budúcna, ale keby sme chceli pristúpiť k jeho riešeniu zodpovedne, no tak, tak približne vyše jednu miliardu už musíme hľadať na budúci rok. Konštruktívna poznámka k tomuto, keby sme vedeli nadviazať vek odchodu do dôchodku na roky prežité v zdraví, tak by sa podľa mňa dalo diskutovať. Zatiaľ ale to meranie rokov prežitých v zdraví sa robí podľa ankety a podľa dotazníka, ktorý je stratený v preklade. Robí sa to zle, nemáme tam tvrdé dáta. Keby sme mali, dalo by sa hovoriť. Tiež pripomeniem, obrovská škoda v tomto bode, keď hovoríme o odchode do dôchodku, tomu, že vieme, kedy sa zbytočne druhému pilieru strelilo do kolena a doplácame na to ešte aj teraz. Tiež môj osobný odhad, a ja som sa včera na to aj pýtal ministra financií, nemám toto podložené analýzami renomovaných inštitúcií, ale môj dojem z toho, koľko počíta ministerstvo financií s príjmom z hazardu, je taký, že bude veľmi ťažké naplniť ten plán.
Tiež sa vyjadrím, ale komplementárne, k tomu nákupu stíhačiek. Rozumiem, ako je to zaúčtované v rozpočte, že je to tam, tuším, po 500 miliónoch ročne. Mimochodom je to tam tak skryté a nepopísané, že si myslím, že to nie je dobré takto, ale hlavne, hlavne po roku ´21 nám dodajú stíhačky, a tá vláda, ktorá bude vtedy pri moci, dostane teda petelicu rovno do čela. Myslím si, že v rozpočte sa malo s tým rátať a že sme si mali odkladať na takéto výdavky, pretože to bude potom veľmi náročné.
Hovorilo sa tu o tom, že aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť sa niekedy pomýli a teda preháňa ten odhad rizík. Tak mám pred sebou graf, ktorý vám nemôžem ukázať, samozrejme, aby som nedostal trest od vedenia, ale poviem, ako odhadovala Rada pre rozpočtovú zodpovednosť riziká, ktoré zhoršujú skutočné saldo verejných financií a aká bola potom skutočnosť. Čiže v roku 2015 Rada pre rozpočtovú zodpovednosť odhadovala riziká na -297 miliónov, v skutočnosti to bolo potom 706 miliónov. Čiže bola optimistická. V roku 2016 odhadovala -386, skutočnosť -847. A teraz 2017, tam, kde sa rada pomýlila opačným smerom, odhadovala 356 miliónov, skutočnosť bola 185. V roku 2018 odhad rady 389, skutočnosť 670. Teraz je odhad rady 332. Ak sa potvrdí trend, tak na budúci rok je problém.
Štruktúra kapitol. Systémová poznámka. Podľa mňa najserióznejší projekt alebo aktivita v tomto smere s veľkou pridanou hodnotou, okrem hodnoty za peniaze, samozrejme, je projektík, ktorý sa volá COFOG, ktorý hovorí o tom, ako si štáty rozdeľujú verejné financie, nie hrubý domáci produkt, verejné financie, príjmy z verejných financií, ako ich potom rozdeľujú a dobre, že v rozpočte existuje takáto tabuľka a vieme teda, ako sa rozdeľujú u nás a môžeme si to porovnať s V3 a s Európskou komisiou, Úniou, pardon, ale odporúčam, aby sa tam pridali tzv. smart countries. Ja už myslím, že som to kedysi hovoril a nie je to len môj, moje odporúčanie. Kvôli tomu, aby sme sa neporovnávali len s tými okolitými štátmi, ale aby sme si vybrali tie krajiny, ktoré sú špičkovo hodnotené napr. OECD z hľadiska kvality života, ktorým sa darí najviac, severské krajiny, Švajčiarsko, ja by som tam dal aj Estónsko, pretože to láme všetky rebríčky, všetky - boj proti korupcii, kvalita vzdelávania, informatizácia, atď. Čiže takúto, takéto informácie by som dal do rozpočtu a aj podľa nich sa potom trocha správal, nie trocha, ale dosť.
Ešte k štruktúre kapitol chcem povedať, že zaskočilo ma najväčší pokles výdavkov na zdravotníctvo, napriek tomu, že hodnota za peniaze sa tam robí dobre. Niektorí tímlídri zo SaS a tímlíderky ma zobrali ako staršieho človeka so sebou na stretnutia s analytikmi hodnoty za peniaze na niektoré rezorty a ja teda musím povedať, že nechám si ruku odrezať, ak nie je pravda, že na tom zdravotníctve to robia fakt dobre. Niekoľko hodín sme tam dostávali informácie a súčasne ďakujem, že takto náš štát funguje, že opoziční sa môžu ísť porozprávať bez toho, aby ich nejako, im to zakazovali ministri. Takže veľmi dobre. Myslím si, že to mohlo byť viac, viac premietnuté. Počuli sme Braňa Gröhlinga, čo povedal o školstve. Školstvo podľa COFOG-u by malo dostať viac, ale tá hodnota za peniaze sa tam nesleduje veľmi dobre. To tiež platí o doprave, veľká škoda, lebo treba tam investovať, ale doprava na začiatku podľa mňa až arogantne reagovala na tento projekt.
Teraz poviem, a toto nie je nejaká chyba ministerstva, ale je to o rozpočte. Robia sa rozpočty kapitol, nejakú ingerenciu tam ministerstvo má. Vyberiem si príklad kapitoly podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu, kde je krásne vidno, ako si niektorí zostavovatelia rozpočtov zostavujú rozpočty podľa toho, na čo majú dávať peniaze, na aké náklady a vôbec nehovoria o výsledkoch. Čiže z tohto rozpočtu ich sa nedozvieme vôbec, čo z tých peňazí a mimochodom oni majú najvyšší nárast, 239 %, najvyšší zo všetkých, medziročne 239 %. A nedozvieme sa, že čo už teda. Už to bude tak, že nebudeme musieť nosiť všetky doklady orgánom štátnej správy, ale oni budú mať jeden systém? Nie, vôbec o tom nehovoria. Ja vám odcitujem, čo hovoria, že na čo tie peniaze minú. "Na vypracovanie strategických dokumentov, či zabezpečenie zasadnutí, stretnutí workshopov, konferencií, podujatí a seminárov." Občan, keď si prečíta, na čo ten štát míňa peniaze, tak sa dočíta, že na organizáciu seminárov, ale to je každému jedno. Každý chce počuť tie výsledky, ktoré sa dosiahnu a osobitne, keby nikto iný, tak tí, čo majú na starosti informatizáciu, tí mali by byť prví, ktorí hovoria o výsledkoch, pretože si pamätáme históriu, ako tie peniaze nedobre míňali.
A teraz už len im takú drobnosť odkážem, moji asistenti mi pred pár dňami povedali, že na úrade vlády, tam, kde visí aj rozpočet mimochodom, na tej stránke webovskej sa nedá vyhľadávať elektronicky už tri roky, takže keď dostávajú tri, plus tri, 239 %, tak by mohli aspoň ten vyhľadávač spriechodniť na stránke úradu vlády.
Teraz k efektívnosti chcem ešte povedať, že ono ťažko, okrem tej hodnoty za peniaze, ťažko ju môžme nejako seriózne merať a mne vychádza, že taký najserióznejšie, najserióznejšia informácia je takáto. Také neočakávané príjmy alebo nadpríjmy, ako sa to volá, verejných financií, od roku 2012 do roku 2017 boli nominálne 14 mld. eur. O 14 miliárd verejná správa dostala viac, malo by sa to prejaviť v tých rezortoch, ktoré sú financované z verejných financií, čiže napríklad zdravotníctvo a sociálne veci. Eurostat robí prieskum, eurobarometer, kde sa pýta ľudí, je to reprezentatívny prieskum a on sa pýta ľudí, čo považujete za dva najväčšie problémy u vás? Pokiaľ ide o ekonomiku, tak ľudia sú čoraz spokojnejší. U nás pokiaľ ide o položku zdravotníctvo, sociálne veci, tak v roku 2012 si 16 % oslovených myslelo, že jeden z dvoch najväčších problémov je zdravotníctvo a sociálne veci, 16 %, a v 2018 roku 34 %. Takýto strašný nárast nespokojnosti s položkou zdravotníctvo, sociálne veci, pričom verejná správa mala oveľa, oveľa viac peňazí.
Ešte drobnosť k tomu, k tej hodnote za peniaze. Kľúčové je, aby ona mala čo najlepšie dáta, objektívne, kvalitné dáta. A už som tu spomínal tie roky dožitia v zdraví, že to je na základe dotazníka strateného, v preklade. A druhú vec chcem ešte spomenúť, že v tejto sále som sa pýtal exministra zdravotníctva pána Druckera, že či je pravda, že sa mení metodika zberu informácií o odvrátiteľnej úmrtnosti, pretože toto je kľúčový ukazovateľ, s ktorým ráta MinFin, s ktorým ráta ministerstvo zdravotníctva, aj my s ním rátame, aby sme vedeli, keď sa urobia nejaké opatrenia v zdravotníctve, alebo sa dá viac peňazí, či sa tento, či robíme dobre, či robíme dobre, či sa teda tá odvrátiteľná úmrtnosť znižuje. No lenže mení sa metodika a ja som sa pýtal ministra Druckera, či teda sa potom urobia opatrenia na to, aby sme vedeli tie staré trendy porovnať s novými trendmi. Vyzerá to nie, že nie. Mám také informácie z mojich facebookových debát s odborníkmi a nemám ich potvrdené vládou, ale len odporúčam alebo možno aj vyzývam ministerstvo financií, aby si toto strážilo, lebo keď tie dáta budú mizerné, tak sa nič nedozvieme a o štyri roky robenia reforiem v zdravotníctve budeme len o štyri roky starší a nebudeme vedieť viac nič o tom, čo treba robiť a čo nie. Nebudeme poučenejší.
Teraz pár poznámok k spracovaniu rozpočtu. Takáto drobnostička, chýba číslovanie tabuliek. Ja keď pozerám materiály OECD, tak sú tam tabuľky očíslované. Tuto v rozpočte, keď sa rozprávam s niekým, že počúvaj v tej tabuľke, ktorej tabuľke? No v tej tabuľke, čo je na 25. strane. Počkaj, ja nemám 25. stranu, ja to mám v inom formáte, takto sa rozprávame. Nemôžeme si povedať, tak ako pri materiáloch OECD, že tabuľka C7 obsahuje to a to. No taká menšia vec.
Menšia vec je aj to, že keď hovoríme o tých číslach, že ministerstvo financií, ministerstvo dopravy má iné čísla o dopade zavedenia vlakov zadarmo. Čudné, ale verím, že Miro Ivan, náš tímlíder pre dopravu, ešte bude o tom hovoriť. Potom sú tam nepomenované nedaňové príjmy v rozpočte. Je tam odhad mimo nezávislého daňového výboru a je tam veľa rezerv. Tie rezervy majú dva problémy, jednak ide o to, že sa o nich, rozumiem, pán minister, že ich treba. Nie som Talibanec, podľa mňa, ale narástli teda dosť a dva problémy tam vidím, že sa o nich rozhoduje nie celkom demokraticky, nie v parlamente tak. Nehovorím, že nemáte mandát, ale nie v parlamente. A cez časť tých rezerv sa dá obchádzať konsolidácia. Nebudem to tu rozoberať. Bol o tom blog Ľuda Ódora. Volal sa, tuším, Kód 46, tam to bolo popísané, ako sa dá cez rezervy nekonsolidovať tak, ako sa má.
Tak teraz k tým systémovým reformám. Tam to vnímam ako dosť nevyužitú šancu. Edo tu hovoril o tom, že, nepovedal to možno takto, ale rastie nám z hľadiska veľkosti vybraných daní, klesá, takto klesá podiel daní z nehnuteľností. A, pán minister, vy viete, že aj spolu sme o tom hovorili. Martin Filko sa do toho púšťal, naozaj aj určite vy vnímate to, že máme zaťaženú prácu veľmi relatívne voči majetku a dani z nehnuteľností za nie dobrý jav. Vnímal som, že boli urobené pokusy cez tie cenové mapy, nepodarilo sa to. Ja si myslím, že to ani nebola dobrá cesta.
Chcem mať konštruktívnu poznámku. Viem, že to je ťažké, viem, že to je ťažké a že ZMOS sa bráni a starostovia a primátori proste nechcú zvyšovať daň z nehnuteľností. Chceli by všetci, aby minister financií vybral veľa peňazí a rozdelil im to podľa počtu ľudí, podľa nadmorskej výšky, podľa počtu žiakov a podľa počtu ľudí nad 62 rokov. Toto sa im páči, lenže musia ísť aj oni nejak do tej politiky a zbierať tie peniaze a vysvetľovať ľuďom, že nejaké peniaze treba vybrať. Ale čo sa tam dá spraviť? No brainstorming ale hovorí, že možno by sa dali naviazať tempá budúcich zmien výberu podielových daní na, na výber, na výšku výberu tých daní z nehnuteľností. Proste previazať to tak, aby, tak aby pokiaľ nevyberú viac, ale to je zjednodušene, teraz to hovorím, to je na debatku, pokiaľ nevyberú viac na dani z nehnuteľností, tak nedosiahnu viac podielových daní. Niečo takého, aby sme sa s týmto pohli, lebo, lebo podľa OECD ten systém, aký máme, nás oberá o dokonca 14 % rastu HDP. Je to, máme ho najhorší z hľadiska, z hľadiska motivácie obcí a miest priťahovať investorov na svoje územia, tak vážna vec.
Ďalšia systémová poznámka je, sa týka toho, že tieto peniaze, o ktorých som hovoril, oni sú rozdeľované skokovo, skokovo. Nedostanú obce mestá podľa počtu ľudí, ale tí ľudia sú zoradení do intervalov, do intervalov. A tak sa stane, že keď je mesto nad 50-tisíc alebo do 50-tisíc a ubudne im človiečik alebo pribudne, tak dostanú viac alebo menej o milión eur. Ježíš, však toto už by sa ozaj mohlo spraviť, je to riešené nariadením vlády, neviem, či to chystáte sa zmeniť, ale týka sa to, myslím, teraz Popradu aktuálne. Ale viem, že Prievidza bola takéto mesto, kde takéto riziko teda hrozilo, pričom to sa dá pekne nahradiť funkciou, nie už tabuľkovo, ako kedysi sme boli zvyknutí. To stačí len modernizovať, aby bola, bol ten vzťah spojitý. Dobre, toto nič.
Samozrejme, tá štátna pomoc, ktorá je zameraná na znižovanie regionálnych rozdielov, o tom by sa dalo tiež hovoriť. Ukazuje sa, aj správa NKÚ to hovorí, že je to neefektívne, tieto mikro-manažovanie cez vyslaných ľudí do regiónov. Nebudem prezentovať, čo má SaS, ale máme návrhy na to, u ktorých si myslíme, že by sa rozdiely v regiónoch znižovali. Ešte spomeniem, že tri roky nám stúpa daňové zaťaženie, daňovo-odvodové zaťaženie. Predstavte si komu. Bohatým a chudobným. Nie strednej vrstve. Vnímam to tak, že marketingovo je to tak dobre, lebo tam je veľa ľudí koncentrovaných v tej strednej vrstve a na tých koncoch to je zopár ľudí, tak sa troška sekli. Edo Heger hovoril o tom, že sa to nezdaniteľné minimum nevalorizovalo a u tých bohatých je to, že im tie stropy buď, odvodové, buď sa zrušili, alebo teda zvýšili. Ale chcem upozorniť, že nemyslím si, že toto je dobré, dobrá politika, pretože tam vidíme potom, že keď nevalorizujeme to nezdaniteľné minimum a odpočítateľnú zrušíme, no tak v tých chudobných regiónoch, kde sú nízke mzdy, tam tí ľudia neprejdú na trh práce. Je to tak, to je fakt. A fakt, že neprejdú, nehovorím, že je fakt tá kauzalita, to si myslím, že je tak. A tí bohatí? No tak odchádzajú nám, odchádzajú nám šikovní ľudia, lebo sme ich teda zdanili veľmi. A to sú arbeitgebri, tí dávajú prácu, tí nespotrebúvajú prácu.
No to isté si myslím, čo Edo hovoril o vývoji počtu zamestnancov verejnej správy. Teraz je akurát čas, kedy mohli prejsť do súkromného sektora. Poviem ešte, že dnes som zachytil v médiách, že hospodársky a finančný výbor Rady EÚ prijal uznesenie, že disciplinárne konanie s Talianskom je oprávnené. Ja som aj na výbore hovoril a už aj predtým, že tam sme mohli mať razantnejšie stanovisko. Nechceme, aby, aby sa, aby Únia bola transferovou úniou, aby si platili dlhy tí, ktorí hospodária dobre, tým, ktorí hospodária zle. Počul som nášho pána premiéra, ako sa k tomu vyjadroval. A vyjadroval sa teda tak pol na pol, no.
Čiže uzatváram. Máme sľub vyrovnaného rozpočtu už o rok, ale sú s ním spojené veľké riziká a ktokoľvek bude ministrom budúci rok, bude to mať strašne ťažké.
Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 30.11.2018 10:37 - 10:38 hod.

Eugen Jurzyca Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, Edo Heger, za vystúpenie v rozprave, komplexné hodnotenie rozpočtu. Osobitne ale by som chcel podčiarknuť tú pasáž o hodnote za peniaze. Považujem to tiež za veľkú vec, dal si si na tom záležať, spomenul si množstvo červených políčok, ktoré tam je, čiže veľa roboty nás čaká, ale uvádzam to hlavne preto, že jasné, že v politike strany bojujú proti sebe, súťažia, ponúkajú svoje produkty, ale občas sa podarí prísť s nejakou ponukou, ktorá, kde sa buduje konsenzus a mám pocit, že toto je taká aktivita a vidno, že aj v opozícii viacerí o tomto hovoria, že je to niečo, čo má perspektívu a myslím si, že aj politicky to vyzerá na prospešný projekt dlhodobo. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 29.11.2018 19:36 - 19:37 hod.

Eugen Jurzyca Zobrazit prepis
Ďakujem. Dobré vystúpenie, Edo Heger, len možno zvýrazním niečo a trošička prerozprávam alebo dorozprávam. Ten predkladaný návrh je podľa mňa veľmi dobrý, páči sa mi na ňom osobitne to, že na rozdiel od mnohých iných opatrení, ktoré dávajú peniaze alebo robia dieru v daňovom systéme, tuto je jasne identifikovaný problém. To riešenie fakt vyzerá, že má veľkú šancu vyriešiť ten problém, ale ešte čo je hlavnejšie, je, že jeho zneužiteľnosť je blízka nule. Nie je možné zašvindľovať počet detí do šesť rokov tak ako skoro vždy pri opatreniach, kde sa rozdávajú peniaze, sa na 90 % dá nejasne, podľa nejasných kritérií tie peniaze rozdať, tak tu nie. A tiež platí, že je veľmi ľahko hodnotiteľné. O pár rokov uvidíme a možnože veľmi skoro, či to bola dobrá investícia, správna alebo nie, a dá sa to určite zastaviť možno nie zo dňa na deň alebo z roka na rok, ale dá sa vyhodnotiť a dá sa zastaviť.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 29.11.2018 19:20 - 19:20 hod.

Eugen Jurzyca
Ďakujem veľmi pekne. Ja sa chcem len tak laicky opýtať, že do koľkých rokov by ten pozmeňujúci návrh platil. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 29.11.2018 18:59 - 19:00 hod.

Eugen Jurzyca Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Ja som vnímal tento návrh tak, ako to bolo napísané v dôvodovej správe, že to je liberalizačná novela. Rozumiem, že nie je možné robiť kroky, ktoré nie je možné robiť. Napriek tomu mám pocit, že sa tam pomerne na konci procesu objavili, alebo v neskorých fázach procesu objavili niektoré ustanovenia, ktoré môžu ohroziť príjmy verejných financií z hazardu. Tak sa chcem opýtať, je mi jasné, že mi, pán minister, nepoviete, že tých 64 mil. pozitívny dopad na príjmy verejnej správy, že nie je reálny. Ale chcel by som počuť váš komentár, čo si myslíte, že v ´19., či to je veľmi pravdepodobná suma, ktorá sa objaví ako plus vo verejných financiách, alebo vidíte s ňou nejaké riziká spojené. Vzhľadom na to, že, najmä že tie licencie sa javia aspoň mne pomerne vysoké cenovo a že nejaké to obmedzenie súťaže sa na trhu objaví.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 29.11.2018 12:38 - 12:43 hod.

Eugen Jurzyca Zobrazit prepis
Dobrý deň, dámy a páni, dobrý deň, pán minister. Odborári majú právo strážiť záujmy zamestnancov, podnikatelia majú tak isto dobré právo strážiť si svoje zisky a my v politike máme povinnosť strážiť verejné statky, záujem Slovenska. Záujem Slovenska nie je aritmetický priemer toho, čo hovoria buď odborári, alebo zamestnávatelia, alebo aj keď sa to zmieša. Nie je to takýto priemer. Čiže musíme strážiť verejné statky. Hovorím, tvrdím, že tu sa nestrážia.
Dôvodová správa k tomuto zákonu hovorí, že jej cieľom je, skrátim, urýchliť vstup štátnych príslušníkov tretích krajín na územie Slovenska. Dobre. Teda predpokladám, že prídu a budú tu platiť dane a odvody. To je to, čo hovorila Janka Kiššová, že v dopadoch k tomuto návrhu je nulový vplyv na verejné financie, tak neviem si to vysvetliť. Čo to znamená, že tí ľudia nebudú platiť, že ich nepríde viac, nebudú platiť odvody a dane alebo nejako spotrebujú presne rovnako veľa verejných statkov, koľko zaplatia do verejných financií? No toto je teda prekvapujúce a skôr mi to naznačuje, že vláda nemeria tento dopad, pričom takéto dopady sa merajú v Nemecku, Medzinárodný menový fond robí takéto analýzy. Odporúčam, keď sa to nemeria, tak ak to nechcete vyvíjať, tak zobrať si vzor odtiaľ.
Ja som sa 1. februára pýtal na to, či u nás máme takúto metodiku merania vplyvu vstupu pracovníkov z tretích krajín na verejné financie. Z odpovede, ktorú som dostal, som pochopil, že nemáme takúto metodiku, a je nevyhnutné ju mať.
Ďalší, ďalšia taká skôr technická poznámka sa týka zoznamu zamestnaní s nedostatkom pracovnej sily. Rozumiem, že je nedostatok pracovnej sily, ale tak ako tu dnes odznelo veľakrát, tak aj trh práce je trh a nedostatok sa na trhu prejavuje zvýšením ceny. Zaujímalo by ma, či práve v tom zozname, ktorý máte, tie zamestnania, ktoré sú tam uvedené, vykazujú rýchlejší rast ceny, teda ceny práce, teda mzdy, než iné zamestnania. To by bola skúška správnosti a ukázala by, že áno, identifikovali ste ich dobre, pretože sú identifikované de facto na základe ankety a anketa nám nepovie, či máme drahé autá a drahé topánky, to nám povie analýza trhových dát. Lebo ľudia nie vždy musia hovoriť pravdu a nie vždy vieme zvážiť, že kto má väčšiu pravdu a kto má nižšiu. Takže tá analýza by sa tam zišla.
Potom mám ešte druhú poznámku k tomu zoznamu. Všimnime si, že tam nie sú strední manažéri a vysokí manažéri. Z kvalifikovanejších sú tam lekári, sestričky, zubári a potom sú to samý pomocný pracovník v rastlinnej výrobe, pomocný pracovník v sklade, pomocník v kuchyni. Takéto zamestnania. Čiže; tu mám ešte dve poznámky. Jedna je, že neodpustím si povedať, že to nevyzerá na zlyhanie školstva dlhodobé, a teda že nám chýbajú kvalifikovaní ľudia. Ten zoznam skôr ukazuje, že nám chýbajú ľudia málo kvalifikovaní, že školstvo malo málo vzdelávať, menej vzdelávať ľudí, aby sedeli na trh práce.
A tá druhá poznámka k tomuto bodu je, že treba robiť tieto analýzy dopadu na verejné statky tak, aby sme vedeli nielen dopad na verejné financie, ale aby sme vedeli aj, čo sa deje lokálne na trhu práce so mzdami, s bezpečnosťou a podobne. Čiže viac čísiel, tak aby sme mali spätnú väzbu, aby sme nemuseli rozhodovať s penou pri ústach alebo proste emocionálne a aby sme mali podklady na rozumné rozhodnutie.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis