Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Vystúpenie spoločného spravodajcu

18. 10. 2017 o 10:50 hod.

Ing.

Milan Laurenčík

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie spoločného spravodajcu 18. 10. 2017 10:50 - 10:52 hod.

Milan Laurenčík Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona, tlač 717. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstvo financií Slovenskej republiky. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby Národná rada Slovenskej republiky po všeobecnej rozprave sa uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 24. novembra 2017 a v gestorskom výbore do 27. novembra 2017.
Prosím, pani predsedajúca, otvorte všeobecnú rozpravu.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 12. 9. 2017 18:48 - 18:48 hod.

Milan Laurenčík
Už len naozaj krátko chcem poďakovať všetkým diskutujúcim, ktorí vystúpili v rozprave. A tým kolegom, ktorí tu nie sú, verím, že teda to počúvali vo svojich kanceláriách, resp. si to vypočujú zo záznamu. Chcem ich teda všetkých vyzvať aj všetkých vás tu, aby ste túto novelu zákona podporili.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 12. 9. 2017 18:34 - 18:34 hod.

Milan Laurenčík
Len poďakujem kolegovi za podporné stanovisko k mojej rozprave. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 12. 9. 2017 18:26 - 18:33 hod.

Milan Laurenčík Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, novela tohto zákona, ktorý predkladáme, sa týka každého, je jedno, či je ľavičiar, pravičiar, jedno, či je zo SMER-u, alebo zo SaS-ky, každý raz príde do kontaktu so zákonom o pohrebníctve. V našej novele chceme riešiť tri novelizačné body, ktoré vyplývajú z aplikačnej praxe a javia sa ako problematické.
Na Slovensku máme 2 927 obcí a prakticky každá obec má cintorín, keď nie každá, tak, tie menšie možno nemajú, ale keď zoberieme mestá, ktoré majú viacero cintorínov, tak môžeme rátať, že takýto istý počet cintorínov alebo pohrebísk máme na Slovensku. Z toho židovská náboženská obec spravuje až 750 cintorínov.
Teraz by som pár bodom k tým jednotlivým zmenám. Ústava zaručuje slobodu vierovyznania každému, každý má právo slobodne prejavovať svoje náboženstvo alebo vieru buď sám, buď spoločne s inými, súkromne alebo verejne, bohoslužbou, náboženskými úkonmi, zachovávaním obradov alebo zúčastňovať sa na jeho vyučovaní. Toľko Ústava Slovenskej republiky, druhá hlava, čl. 24.
Keď takéto ústavné právo majú všetci, tak majú ho aj tí, ktorí zastávajú alebo ktorí vyznávajú židovské náboženstvo, a myslím si, že žiaden iný zákon by nemal brániť im v realizácii alebo vo výkone tohto ich práva na náboženstvo a vierovyznanie. A tu sa vlastne dostávame k prvej zmene, ktorá napraví tento, v úvodzovkách, protiústavný stav, kedy zákon zasahuje do práva židovskej náboženskej obce slobodne vykonávať svoju vieru, nakoľko platný zákon o pohrebníctve zakazuje pochovanie zosnulého skorej ako 48 hodín po smrti. Toto je podľa židovskej viery neprípustné, pretože na pochovanie si vyžadujú, pretože ich zvyky alebo náboženstvo hovorí, že pochovanie by malo byť do 24 hodín.
My sme podobnú novelu navrhovali aj v roku 2011 s kolegami, vtedy sme mali vyjadrenia od Úradu verejného zdravotníctva, od hlavného odborníka ministerstva zdravotníctva pre odbor patologickej anatómie a Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a z týchto vyjadrení vyplývalo, že daná lehota nie je z medicínskeho hľadiska opodstatnená a potrebná. Bez závažného dôvodu teda dochádza k obmedzovaniu náboženských slobôd vo veci tak citlivej, ako je úmrtie blízkeho človeka. Nami navrhovaná zmena však nijako neobmedzuje možnosť nariadenia pitvy a všetky ostatné veci v tom zákone ostávajú zachované.
Druhý a tretí novelizačný bod sa týka ochranných pásiem okolo pohrebísk a krematórií. V súčasnosti zákon určuje ochranné pásmo 100 metrov okolo krematória a 50 metrov okolo pohrebiska. Možno si to neviete nejak predstaviť, tak pre predstavivosť si predstavte, že to je niekoľko futbalových ihrísk okolo celého cintorína, že je to obrovské, obrovské pásmo, kde je zakázaná výstavba okrem objektov, ktoré súvisia s pohrebníctvom. Vlastníci pozemkov v ochrannom pásme majú síce nárok na kompenzáciu u zriaďovateľa pohrebiska, prípadne krematória za obmedzenú možnosť nakladania s ich majetkom. Táto povinnosť však môže byť v prípade menších cirkví až likvidačná, pretože zriaďovateľmi sú aj cirkvi ako napríklad židovská náboženská obec, ktorá má aj s týmto pomerne veľký problém, pretože v podstate pri žiadosti tých vlastníkov, ktorí sú v ochrannom pásme, musí dávať zamietavé stanovisko, keď tam chcú robiť nejakú výstavbu a má povinnosť zo zákona vlastne im refundovať ich obmedzenie využívania toho pozemku.
Navrhované zmeny týkajúce sa ochranných pásiem nemajú takéto pásmo úplne zrušiť. Účelom novelizácie je vytvoriť väčšiu flexibilitu pri vytváraní daných pásiem, aby mohli kompetentné úrady brať do úvahy špecifiká danej lokality, čím sa predíde paušálnemu zákazu, ktorý obmedzuje ústavou garantované práva vlastníkov pozemkov spôsobom značne úmerným sledovanému cieľu. Väčšiny pohrebísk sa aj tak súčasný zákon netýka, tých, ktoré boli postavené, teda vybudované pred novelou, pred účinnosťou toho zákona, ktorý novelizujeme, a teda argumentácia ochranou verejného zdravia je neopodstatnená.
Kompetencia zriadenia ochranných pásiem bude podľa novelizácie v rukách obcí, a to vydaním všeobecne záväzného nariadenia. Aj pri týchto dvoch bodoch sme vychádzali z aplikačnej praxe. Ako starosta som sa stretol s touto problematikou a riešili sme ju aj na stretnutiach starostov v rámci mikroregiónu, resp. ZMOS-u. Mám dokonca informácie, že ZMOS zisťuje anketou, ktoré obce majú s týmto problém, a predpokladám, že aj ZMOS by v dohľadnej dobe inicioval zmenu tohto zákona, pretože ZMOS je organizácia, ktorá zastupuje starostov a primátorov a snažia sa im v niektorých veciach aj takto pomáhať.
Nehovoriac o tom, že aj z vyjadrenia Úradu verejného zdravotníctva z marca tohto roku je zrejmé, že Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky pripravuje zmenu zákona o pohrebníctve, v ktorom je navrhované prenechať v tejto veci kompetencie obciam a mestám a rozhodovať pri zriaďovaní ochranného pásma s prihliadaním na miestne tradície, záujmy a prípadné podmienky danej lokality. Takže aj tu máme ako nejakú takúto podporu tomu nášmu smerovaniu toho novelizačného bodu v tomto vyjadrení Úradu verejného zdravotníctva z marca tohto roku, keď sme sa na nich obrátili s našou žiadosťou, že chceme tento zákon takto meniť.
Osobne si teda myslím, že to nie je nejaká politika, že ten zákon je ani ľavicový, ani pravicový. Prosil by som teda predstaviteľov našej koalície, aby pri hlasovaní o tomto návrhu zákona nám ho posunuli do druhého čítania, kde môžeme, samozrejme, potom už viesť odbornú debatu vo výboroch a aj prípadné ich pripomienky alebo prípadne pripomienky nejakých ďalších odborníkov zakomponovať do tohto návrhu zákona.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 12. 9. 2017 18:22 - 18:24 hod.

Milan Laurenčík Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, ja mám vždy také šťastie, že keď uvádzam nejaký zákon, tak je to vždy na konci dňa a rozprávam to len mojim kolegom, ktorí vlastne už takmer všetko o tom vedia, takže... (Reakcia z pléna.) Aspoň niekto počúva, áno.
Dovoľte mi, aby som teda uviedol návrh zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2010 Z. z. o pohrebníctve, ktorý predkladám spolu s kolegami na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky.
Predložený návrh zákona si kladie za cieľ vyriešiť aplikačné problémy s ochranným pásmom pohrebiska a krematória, a to delegovaním právomoci ustanoviť šírku ochranného pásma na všeobecné záväzné nariadenie obce. Maximálny rozsah tohto ochranného pásma stanovuje zákon na 100 metrov v prípade krematória, na 50 metrov v prípade pohrebiska, pričom obec bude mať možnosť toto ochranné pásmo zúžiť, resp. neurčiť ho vôbec.
Navrhovaná novela dáva tiež obciam právomoc určiť formou všeobecne záväzného nariadenia pravidlá umiestňovania a povoľovania budov a stavieb v ochrannom pásme, pričom je povinná zohľadňovať pietny charakter krematória, resp. pohrebiska.
Návrh zákona taktiež rieši problematickú otázku lehoty 48 hodín, počas ktorej nie je možné pochovať ľudské pozostatky, na ktorú nie je daný medicínsky dôvod a ktorá zasahuje do práv židovskej náboženskej obce.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami a inými dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Návrh zákona nebude mať negatívny vplyv na verejné financie ani na podnikateľské prostredie, ani negatívny sociálny vplyv, ani na životné prostredie a informatizáciu spoločnosti.
Toľko na úvod, trošku viac poviem v rozprave. Ďakujem za slovo.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 8. 9. 2017 11:33 - 11:35 hod.

Milan Laurenčík Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Pán kolega Heger, musím s tebou súhlasiť, s tým, keď hovoríš, že peňazí je dosť a peňazí bude dosť a že vlastne celé toto uznesenie, ktoré je navrhnuté, je len predvolebná kampaň županov. Zvlášť možno kampaň nášho župana v Žilinskom kraji, ktorému teraz tak poctivo sekunduje pán poslanec Podmanický, pretože po Žilinskom kraji robia aj rôzne petície za to, aby sa dostavali diaľnice a cesty. To, že mali dostatok času doteraz aj dostatok peňazí, už nehovoria.
Ja by som sa chcel spýtať ešte týchto pánov jednu vec a myslím, že v záverečnom (rekcia z pléna), v záverečnom vystúpení to môže pán Blanár povedať... (Reakcia z pléna.) Však ja sa pýtam pána Hegera, vy by ste mi to mohli potom zodpovedať. Kde, reagujem na pána Hegera, kde by títo páni zobrali peniaze na koncesie, ktoré boli zazmluvnené v roku 2011 a ktoré by sme už teraz mali platiť. Lebo ja si myslím, že iba tieto peniaze, ktoré Ficova vláda vlastne zazmluvnila a minister Figeľ ich zrušil, iba tieto peniaze, ktoré by sa teraz mali platiť, by boli dostatočné na isté úseky diaľnic. Takže to sa chcem spýtať, že kde vy tieto peniaze, ako vtedy rátali, ako počítali, že kde by sa tie peniaze zobrali, ktorými by sme už teraz mali platiť.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 21. 6. 2017 16:17 - 16:18 hod.

Milan Laurenčík Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo.
Pán poslanec Blanár, povedal si tam jednu vetu, na ktorú chcem zareagovať. Väčšina politikov totiž vo vzťahu k dlhu permanentne zavádza občanov Slovenska, keď hovorí, že v posledných rokoch náš dlh klesá. Povedal si to ty a nie je to pravda. Ja ti to poviem na číslach. Za vlády Roberta Fica, nemám tu od začiatku údaje, ale v roku 2008 bol dlh Slovenska 19 miliárd. Teraz sa vyšplhal takmer na 45 mld. euro. Ten rozdiel je ako markantný, takže zadlženie Slovenska je obrovské. Možno si zachytil nejakú informáciu inú, pretože v Európe naozaj dlh klesá na obyvateľa, ale na Slovensku rastie a za rok 2016 to bolo o 170 euro. Keby sme mali splatiť ten náš dlh, tak každý občan našej republiky by zaplatil viac ako 9 600 euro.
Takže tvrdenie, že dlh klesá, je klamlivé. On klesá voči HDP, ale absolútny dlh rastie a budeme ho musieť raz vrátiť. Dôležité však je, že čo sme za tie peniaze urobili. Všetky tie sľuby, ktoré Robert Fico mal, tak nesplnil. 2010, jazdíme do Košíc diaľnicou? No nejazdíme. Nebudeme jazdiť ani v 2020 a možno ani 2030, keď neminieme ďalšie a ďalšie peniaze, o ktoré sa teraz snažíte, aby sme sa podpísali pod to, že znova zadlžíme viac a viac naše deti.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 21. 6. 2017 10:04 - 10:05 hod.

Milan Laurenčík Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo.
Pán kolega Galko, chcel by som ťa doplniť ešte, ten tvoj príhovor, o jednu otázku na pána špeciálneho prokurátora, ktorú som mu dal aj na výbore pre obranu a bezpečnosť. On sa vyjadroval, že neodstúpi, keď si to budú žiadať opoziční politici. Ja som mu vtedy dal otázku, že ako zareaguje na petíciu, ktorú organizujú študenti a ktorí žiadajú jeho odstúpenie. Tá petícia bude mať za chvíľu 100-tisíc podpisov a príde do Národnej rady. Takže chcel by som sa ho aj takto spýtať, keby nám potom buď v záverečnom slove, alebo aj v rozprave, ak ešte teda pôjde do rozpravy, odpovedal na túto otázku tu v pléne.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 14. 6. 2017 18:50 - 19:01 hod.

Milan Laurenčík Zobrazit prepis
Ďakujem ešte raz za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, nedávne vyjadrenia pána prezidenta Slovenskej republiky Andreja Kisku v januári tohto roku k stavu našej armády boli kruté a pravdivé. Citujem: "My, žiaľ, niekoľko rokov len sľubujeme a naše záväzky neplníme," uviedol prezident Andrej Kiska. Ďalej dodal, že Slovensko na tom nie je dobre ani v oblasti komunikácie voči občanom či spojencom. Znova citujem: "Podvádzame našu obranyschopnosť, podvádzane občanov, pretože im nehovoríme pravdu, ako na tom skutočne naša bezpečnosť a armáda je, a podvádzame našich vojakov, ktorým neustále niečo sľubujeme a zostáva len pri sľuboch." Dodal s tým, že nevidí vôľu, aby sa tento stav zmenil. Preto aj požiadal ministra obrany Petra Gajdoša, aby riešenie týchto problémov presadzoval na rokovaní vlády.
Pri prijímaní rozpočtu na obranu pre rok 2017 sme na výbore pre obranu a bezpečnosť upozorňovali, že plán zvyšovania rozpočtu na obranu je málo ambiciózny a problematický. Na rok 2017 je plán minúť na obranu 1,19 % HDP, čo je v absolútnych číslach cirka jedna miliarda euro. Náš záväzok, ktorý odznel na summite NATO vo Walese priamo z úst prezidenta Slovenskej republiky Andreja Kisku, že Slovenská republika do roku 2020 sa dostane na úroveň 1,6 % HDP vo výdavkoch na obranu, bude pri pláne, ktorý má vláda na roky 2017 až 2017, ťažko realizovateľný.
Teraz by som vám rád ukázal graf, ale keďže rokovací poriadok mi to nedovoľuje, tak skúsim ho nejako popísať. Vláda plánuje zvyšovať výdavky na obranu na úroveň 1,21 % HDP v roku 2018 a 1,22 % HDP v roku 2019. Realizáciu skoku v roku 2020 z 1,22 na 1,6 % už vláda necháva na pleciach nasledujúcej vlády. Nevidím však žiadny kredibilný plán, ako tento záväzok chce vláda naplniť. Je to veľmi nezodpovedné rozhodnutie, a preto budeme oslovovať poslancov hlavne koaličných strán, aby tento plán vlády prehodnotili a priklonili sa k tomu, čo navrhujeme v tomto ústavnom zákone, o ktorom momentálne rokujeme.
Chceme, aby zvyšovanie výdavkov bolo v rokoch 2018 až 2020 plynulejšie a plán splniť záväzok prezidenta a aj náš záväzok voči NATO bol reálnejší. V prístupových rokovaniach pri vstupe Slovenskej republiky do NATO sme sa totiž zaviazali, že vyčleníme ročne 2 % HDP na obranu a tento náš záväzok dlhodobo neplníme. A toto je teda ďalší míľnik, ktorý chceme naším návrhom zákona v reálnej dobe dosiahnuť. Vezieme sa totiž vo vzťahu k Aliancii ako čierny pasažier a navyše sa tvárime, že sa nič nedeje a všetko je v najlepšom poriadku.
Plánovanie výdavkov je pre rezort obrany dôležitý aj preto, aby si mohli naplánovať väčšie investície, aby mali vojaci istotu, že ich v budúcnosti budú vedieť splniť. Ako už kolega predo mnou hovoril, podľa návrhu Bielej knihy o obrane Slovenskej republiky, ktorú ministerstvo obrany prednedávnom aktualizovalo, sa v tomto období počíta s dokončením výmeny dopravných lietadiel, viacúčelových vrtuľníkov či radarov a so začatím vyzbrojovania jedného mechanizovaného práporu bojovými obrnenými vozidlami 4x4 a viacúčelovými taktickými vozidlami.
Biela kniha zatiaľ explicitne však vyčleňuje prostriedky iba na nákup dopravných prostriedkov a modernizáciu leteckej techniky vrátane nákupu vrtuľníkov. Ostatné projekty sa budú realizovať, iba ak bude priaznivý ekonomický vývoj alebo politická vôľa, čo ministerstvu obrany znemožňuje dlhodobé strategické plánovanie a koncepčný rozvoj. Tento stav naozaj nie je dobrý, je priam kritický.
Jedným zo záväzkov, pri ktorom Slovensko mešká, je príprava mechanizovanej brigády, ktorú sme mali mať pripravenú v roku 2010. Je podstatnou súčasťou našej obrannej kapacity. Je kľúčovým záväzkom voči spojencom a je žiadaným príspevkom spoločnej bezpečnosti. A nevyzerá to vôbec dobre, že sme už s jej prípravou siedmy rok po termíne. Pre ministra obrany je to hlavnou úlohou, ale či bude mať dostatok financií, to ešte nevie zaručiť na sto percent ani on sám.
Téma obranných rozpočtov je vždy podstatnou súčasťou diskusií v rámci NATO, pretože v neplnení záväzkov vo výške 2 % HDP nie sme sami. Nijako nás to však ako členský štát NATO neospravedlňuje. Sme takmer na chvoste, až na deviatom mieste od konca z 28 členských krajín NATO, vlastne 29, pretože sme prijali minulý týždeň Čiernu Horu. Za nami sú síce ešte Česi, Maďari, Španieli, ale pred nami sú Chorváti, Bulhari, Rumuni. Lepšie by som vám to znova ukázal na grafe, ktorý, žiaľbohu, z dôvodu, že rokovací poriadok nám to zakazuje, nemôžem ukázať, a tak vám musí stačiť tento môj opis.
Na predchádzajúcej schôdzi sme schválili deklaráciu Národnej rady Slovenskej republiky o nevyhnutnosti podpory obrany Slovenskej republiky, ktorú predkladali koaliční poslanci. Samozrejme, aj my sme hlasovali za túto deklaráciu, ale myslíme si, že samotná deklarácia nestačí. Nestačí na to, aby bola dostatočným záväzkom vládnej garnitúry na plnenie našich záväzkov voči našim ozbrojeným silám. Preto prichádzame s ústavným zákonom, ktorého prijatie by dalo jasný signál, že to s našou bezpečnosťou myslíme vážne, a malo ďaleko väčšiu právnu silu. Nehovoriac o tom, že v deklarácii sa deklaruje len to, že v roku 2020 naplníme záväzok zo summitu NATO, teda výšku 1,6 % HDP výdavkov pre obranu. O dvoch percentách tam nie je žiadna zmienka.
V dnešnej dobe hrozia v Európe a na svete rôzne hrozby. Rozmáhanie terorizmu, politického radikalizmu alebo náboženského fundamentalizmu, hybridné vojny, kybernetické útoky vedú k ohrozeniu nielen našej krajiny, a preto by členské krajiny NATO mali byť schopné flexibilne reagovať a riešiť krízové situácie, zabezpečiť dostatočne pripravené a zabezpečené ozbrojené sily. Spoločnosť verí falošnému pocitu bezpečia, a preto neprikladá veľký význam výdavkom na obranu. Skôr si vie predstaviť, že peniaze nám chýbajú inde, v školstve, v zdravotníctve.
Kybernetické ohrozenia sú tiež jedným z tých, ktorým sa v posledných rokoch celosvetovo venuje obrovská pozornosť. No na Slovensku akoby sa tieto hrozby stále podceňovali a verejnosť si neuvedomuje ich možné negatívne dôsledky. Budovanie kybernetickej bezpečnosti si tiež vyžaduje investície, ktoré na prvý pohľad neprinášajú žiadne služby občanom a ani neprispievajú k zjednodušeniu a automatizácii procesov a činností. Nakoľko na Slovensku nie sú verejne známe žiadne väčšie dôsledky prípadných kybernetických útokov, nestala sa kybernetická bezpečnosť prioritou pre spoločnosť ani štát. Až v dnešnej dobe sa pripravuje zákon o kybernetickej bezpečnosti, ktorý sme tu už dávno mali mať. Aj pri návrhu tohto zákona sa počíta s finančnými prostriedkami, ktoré by mohli byť pokryté práve zo zvyšovania výdavkov na obranu, ktoré navrhujeme.
Spoločnosť pod vplyvom falošného pocitu bezpečia dlhé roky nepovažovala za potrebné investovať do modernizácie ozbrojených síl. Bezpečnostné incidenty z posledných rokov však nás presvedčili, aká môže byť bezpečnosť krehká a aké potrebné je byť pripravený.
Slovensko by aj v záujme posilnenia svojej medzinárodnej politickej relevancie malo byť vnímané ako spoľahlivý člen Aliancie, ktorý neočakáva, že zodpovednosť za jeho bezpečnosť bude dlhodobo v rámci systému kolektívnej bezpečnosti prenášaná na iných. Výška výdavkov 2 % HDP predpokladá, že takto nastavený obranný rozpočet predstavuje minimálny rámec na to, aby daný členský štát Severoatlantickej aliancie dokázal plniť svoje úlohy pri zabezpečovaní národnej a kolektívnej obrany na adekvátnej úrovni a taktiež zabezpečí primeraný rozvoj svojich ozbrojených síl. Napĺňanie tohto záväzku je dôležité vo vzťahu k širším súvislostiam týkajúcim sa svetovej bezpečnosti a rozloženia zodpovednosti za jej dodržiavanie medzi členské štáty Aliancie. Podstatou spolupráce členských štátov Aliancie je teda myšlienka globálneho zdieľania bremena zachovania bezpečnosti.
Otázka spočíva v tom, či vyhlásená dvojpercentná minimálna hranica obranného rozpočtu povedie k lepšiemu zdieľaniu tohto bremena. Odpoveď závisí od toho, na čo sa vynakladajú peniaze. Zvýšené výdavky na národnú obranu by sa tak mohli a mali vynakladať hlavne v rámci vlastnej krajiny a mali by sa použiť ako balík hospodárskych stimulov na rozvoj miestneho obranného priemyslu, ktorý prinesie pracovné miesta a aj hospodársky rast. To môže vytvoriť konkurenciu pre obranný priemysel krajín s najväčším svetovým podielom na trhu tohto druhu priemyslu a súčasne pomôže znížiť vojenské vývozy z týchto krajín. Taktiež to môže mať aj pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie v civilnom sektore.
Na záver mi dovoľte ešte jeden názor. Bezpečnosť nie je zadarmo. Bezpečnosť nie je samozrejmosť a bezpečnosť niečo stojí. V dnešnom prejave o stave republiky pán prezident Andrej Kiska vyslovil jednu myšlienku: Garancia bezpečnosti, ktorú nám poskytuje NATO, je vzácnou devízou. Touto myšlienkou by som zakončil môj príhovor.
A chcel by som poďakovať spolupredkladateľom za podporu ich a ich klubov pri hlasovaní o tomto návrhu a požiadať všetkých ostatných, aby náš návrh zákona podporili a posunuli do druhého čítania. Tam bude priestor na jeho doplnenie a vylepšenie. My sme na ďalšiu diskusiu pripravení.
Ďakujem vám za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 14. 6. 2017 18:48 - 18:50 hod.

Milan Laurenčík Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, páni poslanci, vážení prítomní, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre obranu a bezpečnosť za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona, tlač 590. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zákon predpokladá negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, ale pri súčasnom pozitívnom raste by to nemal byť pre Slovensko problém.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 31. augusta 2017 a v gestorskom výbore do 5. septembra 2017.
Skončil som, prosím, pani predsedajúca, otvorte všeobecnú rozpravu.
Skryt prepis