Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s procedurálnym návrhom

19.10.2018 o 9:11 hod.

Ing.

Milan Laurenčík

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 19.10.2018 9:11 - 9:12 hod.

Milan Laurenčík Zobrazit prepis
Pán poslanec Kvorka, ďakujem za vašu reakciu. No, s tou prítomnosťou ste to zrejme nepochopili. Ja som hovoril o tom, že my v tom zákone sledujeme alebo teda navrhujeme, aby vláda dala informáciu, ktorí ministri a či pán premiér budú prítomní na tej časti hodina otázok. Samozrejme, že je to tak ako hovoríte, že keď poslanec, ktorý otázku dal a nie je prítomný, tak tá otázka sa nezodpovedá. Neviem čo to má ako s demokraciou, čo ste mi teraz ako hovoril, ja vám neprikazujem, aby ste kládli otázky alebo aké otázky máte klásť, ale je to prinajmenšom smiešne, keď si pozriete a tie otázky, päť otázok rovnakých dávate z jednej strany svojmu vlastnému premiérovi. Teda aspoň mne sa to zdá také divné. A nielen mne, to aj ľudia, ktorí nás stretávajú, tak sa na to ...
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 19.10.2018 9:01 - 9:10 hod.

Milan Laurenčík Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážená pani poslankyňa, páni poslanci, sme v takej komornej atmosfére. Keby som mal vystupovať včera k rozprave k tomuto návrhu zákona, ktorý spolu predkladám s Ondrom Dostálom, so Zuzanou Zimenovou a Martinum Klusom, tak by som zrejme povedal, že už bolo všetko povedané, pretože som si pripravoval podobným spôsobom rozpravu ako Ondro Dostál. Ale keďže dneska sme zrejme v inom zložení ako včera, tak skúsim aj ja k tomuto zákonu povedať niečo, nejak zopár viet.
Túto novelu zákona dávame preto, pretože máme pocit, že z Hodiny otázok sa stala v Národnej rade v podstate fraška. Je to všetko nastavené tak, že koaliční poslanci dokážu svojimi otázkami ten systém zahltiť, a hlavne pri otázkach na premiéra, kde sa tie otázky losujú tak isto ako teda na ministrov. Premiér zodpovie v tom svojom čase iba tri otázky, sa často stáva, že z množstva rovnakých alebo podobných otázok koaličných poslancov sú vylosovaní iba oni a na otázky opozičných poslancov sa nedostáva. Preto sme aj navrhli túto novelu, aby sa to robilo trošku ináč a myslíme si, že práve Hodina otázok by mala patriť tým poslancom, ktorí sa potrebujú dozvedieť od premiéra odpovede na svoje otázky a ktoré nemajú inú možnosť. Ja si myslím, že koaliční poslanci a hlavne poslanci strany SMER tú možnosť majú aj inými kanálmi, inými možnosťami sa môžu tie otázky dozvedieť. A keď to je nastavené takýmto spôsobom, tak vlastne opozícia sa nedostane k tým svojim odpovediam.
Ja by som skúsil zanalyzovať Hodinu otázok, ktorá bola 12. 9. 2018, keď poslanci položili premiérovi 37 otázok, z toho 12 otázok opoziční poslanci a 25 koaliční. No keby to boli teda koaliční aspoň z každej koaličnej strany, alebo bolo to zrovna 25 poslancov zo strany SMER. A nakoniec ani nie 25, lebo niektorí sú zvedavejší a položili otázok viac. Napríklad poslanec Bublavý až tri, poslanci Kvorka, Blanár, Hambálek, Kéry po dve a poslanci Goga, Matejička, Glenda, Bagačka, Kondrót, Krajčovič, Jarjabek, Andreánsky, Želiezka, Galis, Janíková, Choma, Federič a Puci po jednej. Preto som ich všetky vymenoval, pretože keď som si pozeral aj dozadu kto tie otázky dáva za stranu SMER, tak tieto mená sa tam tak pomerne často opakujú.
Prvé tri otázky boli vyžrebované, samozrejme, nie samozrejme, ale zhodou okolností z tábora otázok poslancov SMER-u a tak na opozičných poslancov sa rad neušiel a čo teda týka sa to otázok na predsedu vlády.
===== otázky dáva za stranu SMER, tak tieto mená sa tam tak pomerne často opakujú.
Prvé tri otázky boli vyžrebované, samozrejme, nie samozrejme, ale zhodou okolností z tábora otázok poslancov SMER-u a tak na opozičných poslancov sa rad neušiel a čo teda týka sa to otázok na predsedu vlády. Samozrejme, potom v otázkach na ministrov boli aj tieto otázky niektoré zodpovedané.
Mám taký osobný pocit, že aby sa pracovníci na Úrade vlády alebo pán premiér, aby neboli nejak zahltení písaním odpovedí na to veľké množstvo otázok, v tomto prípade 25, tak tie otázky ani nie sú rôzne, ale sú podobné a mali niekoľko tém. Prvou témou aj otázkou bola téma platy učiteľov a platy vo verejnej správe. Pýtal sa tu prítomný pán poslanec Kvorka. Pán premiér, ako bude ďalej pokračovať zvyšovanie nástupných platov učiteľov a ako budú ďalej rásť ostatné platy vo verejnej správe. Pán poslanec Glenda si nedal veľkú námahu, aby tú istú otázku preformuloval, on vyhodil niekoľko nepodstatných slov, budem citovať. "Pán premiér, ako bude pokračovať zvyšovanie platov učiteľov a takisto aj ostatné platy zamestnancov verejnej správy". Poslanec Kéry dal doslovnú otázku ako pán poslanec Kvorka, zrejme asi opisoval. Poslanec Bagačka bol trošku kreatívnejší a tú istú otázku preformuloval takto. Vážený pán predseda vlády, vláda má snahu zvyšovať platy nielen v školstve, ale aj vo verejnej správe. Ako ďalej by mal tento proces pokračovať?
Dušana Bublavého už nezaujímali učitelia, tak otázku skrátil. Pán predseda vlády, budú raz platy vo verejnej správe v budúcnosti? Pán poslanec Federič tú istú otázku znovu rozvil a vznikla takáto. Pán premiér, chcel by som sa opýtať, ako sa budú zvyšovať platy vo verejnej správy vo väzbe k rastu minimálnej mzdy tak, aby tabuľkové mzdy vo verejnej správe neklesli pod minimálnu mzdu. Takže ako vidíte šiesti poslanci sa opýtali tú istú otázku. Potom boli ďalšie témy, ktoré by sme zrovna mohli takto isto zanalyzovať, boli to otázky alebo témy k boji s byrokraciou a de byrokratizácia. Tiež rovnaké podobné otázky od poslancov SMER-u.
Druhá a tretia otázka, ktorá bola vyžrebovaná bola prakticky totožná, takže v podstate bolo to veľmi efektívne pre pána predsedu, lebo dvomi odpoveďami uspokojil pán premiér desať poslancov. Zhodou okolností bol aj prítomný na hodine otázok, lebo otázky boli vyžrebované od jeho poslancov. Včera napríklad už neprišiel možno aj preto, že videl, že otázky majú opoziční poslanci a mohli by položiť aj nejaké doplňujúce nepríjemné, na ktoré by nemusel byť pripravený.
Preto aj v tomto návrhu zákona navrhujeme, aby vláda informovala parlament, ktorí poslanci a či aj predseda vlády prídu na najbližšiu hodinu otázok tak, aby poslanci, keď tie otázky dávajú, už mali vedomosť, že ktorý z pánov ministrov a či aj pán predseda vlády sa hodiny otázok zúčastnia.
Mohol by som pokračovať ďalšími témami, ktoré boli a bolo ich v podstate nejak päť tých tém, ktoré týchto 25 poslancov zopakovalo. Myslím, že potom ako som urobil analýzu otázok, ktorými koaliční poslanci zahlcujú premiéra v snahe ochrániť ho od nepríjemných otázok opozičných poslancov je úplne zrejmé čo s naším návrhom sledujeme.
Prijatím novely rokovacieho poriadku v zmysle tohto návrhu by sa hodina otázok aspoň čiastočne priblížila k tomu čo ňou pôvodne tí, ktorí ju navrhujú do rokovacieho poriadku zakomponovali, čo ňou sledovali. Poprosím teda koaličných poslancov, aby pozorne zvažovali ako budú hlasovať, lebo po nasledujúcich voľbách, keď skončia v opozícii, budú práve oni tento zákon potrebovať, aby sa svojimi otázkami dostali aj k premiérovi.
Včera tu pán poslanec Podmanický aj naznačil, že by súhlasil s týmto zákonom, keby tá účinnosť bola posunutá až od ďalšieho volebného obdobia. Ja si myslím, že kľudne sa môžeme o tejto téme baviť, my to nerobíme ten zákon pre seba momentálne, ale robíme to preto, aby ozaj tá hodina otázok mala určitú úroveň, aby tie otázky mohli dávať aj tí poslanci, ma ktorých sa týmto systémom nedostáva.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 19.10.2018 9:01 - 9:10 hod.

Milan Laurenčík Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážená pani poslankyňa, páni poslanci, sme v takej komornej atmosfére. Keby som mal vystupovať včera k rozprave k tomuto návrhu zákona, ktorý spolu predkladám s Ondrom Dostálom, so Zuzanou Zimenovou a Martinum Klusom, tak by som zrejme povedal, že už bolo všetko povedané, pretože som si pripravoval podobným spôsobom rozpravu ako Ondro Dostál. Ale keďže dneska sme zrejme v inom zložení ako včera, tak skúsim aj ja k tomuto zákonu povedať niečo, nejak zopár viet.
Túto novelu zákona dávame preto, pretože máme pocit, že z Hodiny otázok sa stala v Národnej rade v podstate fraška. Je to všetko nastavené tak, že koaliční poslanci dokážu svojimi otázkami ten systém zahltiť, a hlavne pri otázkach na premiéra, kde sa tie otázky losujú tak isto ako teda na ministrov. Premiér zodpovie v tom svojom čase iba tri otázky, sa často stáva, že z množstva rovnakých alebo podobných otázok koaličných poslancov sú vylosovaní iba oni a na otázky opozičných poslancov sa nedostáva. Preto sme aj navrhli túto novelu, aby sa to robilo trošku ináč a myslíme si, že práve Hodina otázok by mala patriť tým poslancom, ktorí sa potrebujú dozvedieť od premiéra odpovede na svoje otázky a ktoré nemajú inú možnosť. Ja si myslím, že koaliční poslanci a hlavne poslanci strany SMER tú možnosť majú aj inými kanálmi, inými možnosťami sa môžu tie otázky dozvedieť. A keď to je nastavené takýmto spôsobom, tak vlastne opozícia sa nedostane k tým svojim odpovediam.
Ja by som skúsil zanalyzovať Hodinu otázok, ktorá bola 12. 9. 2018, keď poslanci položili premiérovi 37 otázok, z toho 12 otázok opoziční poslanci a 25 koaliční. No keby to boli teda koaliční aspoň z každej koaličnej strany, alebo bolo to zrovna 25 poslancov zo strany SMER. A nakoniec ani nie 25, lebo niektorí sú zvedavejší a položili otázok viac. Napríklad poslanec Bublavý až tri, poslanci Kvorka, Blanár, Hambálek, Kéry po dve a poslanci Goga, Matejička, Glenda, Bagačka, Kondrót, Krajčovič, Jarjabek, Andreánsky, Želiezka, Galis, Janíková, Choma, Federič a Puci po jednej. Preto som ich všetky vymenoval, pretože keď som si pozeral aj dozadu kto tie otázky dáva za stranu SMER, tak tieto mená sa tam tak pomerne často opakujú.
Prvé tri otázky boli vyžrebované, samozrejme, nie samozrejme, ale zhodou okolností z tábora otázok poslancov SMER-u a tak na opozičných poslancov sa rad neušiel a čo teda týka sa to otázok na predsedu vlády.
===== otázky dáva za stranu SMER, tak tieto mená sa tam tak pomerne často opakujú.
Prvé tri otázky boli vyžrebované, samozrejme, nie samozrejme, ale zhodou okolností z tábora otázok poslancov SMER-u a tak na opozičných poslancov sa rad neušiel a čo teda týka sa to otázok na predsedu vlády. Samozrejme, potom v otázkach na ministrov boli aj tieto otázky niektoré zodpovedané.
Mám taký osobný pocit, že aby sa pracovníci na Úrade vlády alebo pán premiér, aby neboli nejak zahltení písaním odpovedí na to veľké množstvo otázok, v tomto prípade 25, tak tie otázky ani nie sú rôzne, ale sú podobné a mali niekoľko tém. Prvou témou aj otázkou bola téma platy učiteľov a platy vo verejnej správe. Pýtal sa tu prítomný pán poslanec Kvorka. Pán premiér, ako bude ďalej pokračovať zvyšovanie nástupných platov učiteľov a ako budú ďalej rásť ostatné platy vo verejnej správe. Pán poslanec Glenda si nedal veľkú námahu, aby tú istú otázku preformuloval, on vyhodil niekoľko nepodstatných slov, budem citovať. "Pán premiér, ako bude pokračovať zvyšovanie platov učiteľov a takisto aj ostatné platy zamestnancov verejnej správy". Poslanec Kéry dal doslovnú otázku ako pán poslanec Kvorka, zrejme asi opisoval. Poslanec Bagačka bol trošku kreatívnejší a tú istú otázku preformuloval takto. Vážený pán predseda vlády, vláda má snahu zvyšovať platy nielen v školstve, ale aj vo verejnej správe. Ako ďalej by mal tento proces pokračovať?
Dušana Bublavého už nezaujímali učitelia, tak otázku skrátil. Pán predseda vlády, budú raz platy vo verejnej správe v budúcnosti? Pán poslanec Federič tú istú otázku znovu rozvil a vznikla takáto. Pán premiér, chcel by som sa opýtať, ako sa budú zvyšovať platy vo verejnej správy vo väzbe k rastu minimálnej mzdy tak, aby tabuľkové mzdy vo verejnej správe neklesli pod minimálnu mzdu. Takže ako vidíte šiesti poslanci sa opýtali tú istú otázku. Potom boli ďalšie témy, ktoré by sme zrovna mohli takto isto zanalyzovať, boli to otázky alebo témy k boji s byrokraciou a de byrokratizácia. Tiež rovnaké podobné otázky od poslancov SMER-u.
Druhá a tretia otázka, ktorá bola vyžrebovaná bola prakticky totožná, takže v podstate bolo to veľmi efektívne pre pána predsedu, lebo dvomi odpoveďami uspokojil pán premiér desať poslancov. Zhodou okolností bol aj prítomný na hodine otázok, lebo otázky boli vyžrebované od jeho poslancov. Včera napríklad už neprišiel možno aj preto, že videl, že otázky majú opoziční poslanci a mohli by položiť aj nejaké doplňujúce nepríjemné, na ktoré by nemusel byť pripravený.
Preto aj v tomto návrhu zákona navrhujeme, aby vláda informovala parlament, ktorí poslanci a či aj predseda vlády prídu na najbližšiu hodinu otázok tak, aby poslanci, keď tie otázky dávajú, už mali vedomosť, že ktorý z pánov ministrov a či aj pán predseda vlády sa hodiny otázok zúčastnia.
Mohol by som pokračovať ďalšími témami, ktoré boli a bolo ich v podstate nejak päť tých tém, ktoré týchto 25 poslancov zopakovalo. Myslím, že potom ako som urobil analýzu otázok, ktorými koaliční poslanci zahlcujú premiéra v snahe ochrániť ho od nepríjemných otázok opozičných poslancov je úplne zrejmé čo s naším návrhom sledujeme.
Prijatím novely rokovacieho poriadku v zmysle tohto návrhu by sa hodina otázok aspoň čiastočne priblížila k tomu čo ňou pôvodne tí, ktorí ju navrhujú do rokovacieho poriadku zakomponovali, čo ňou sledovali. Poprosím teda koaličných poslancov, aby pozorne zvažovali ako budú hlasovať, lebo po nasledujúcich voľbách, keď skončia v opozícii, budú práve oni tento zákon potrebovať, aby sa svojimi otázkami dostali aj k premiérovi.
Včera tu pán poslanec Podmanický aj naznačil, že by súhlasil s týmto zákonom, keby tá účinnosť bola posunutá až od ďalšieho volebného obdobia. Ja si myslím, že kľudne sa môžeme o tejto téme baviť, my to nerobíme ten zákon pre seba momentálne, ale robíme to preto, aby ozaj tá hodina otázok mala určitú úroveň, aby tie otázky mohli dávať aj tí poslanci, ma ktorých sa týmto systémom nedostáva.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 17.10.2018 9:18 - 9:19 hod.

Milan Laurenčík Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Pán poslanec Grendel, musím súhlasiť so všetkým, čo ste povedal. A zdôrazním jednu vec. Súčasná vláda, súčasná strana SMER naozaj nechce odpolitizovať Policajný zbor, ale, naopak, chce zabetónovať funkcionárov tak, aby ich chránili aj po nasledujúcich voľbách, keď bude nová vláda. Svedčí to o jednom, že už si neveria, že po nasledujúcich voľbách budú vo vláde. A táto jediná skutočnosť nás môže tešiť. Že naozaj po voľbách v roku 2020 už takáto vládna koalícia nevznikne a strana SMER zubami-nechtami sa snaží, aby ešte mala aspoň chvíľku vplyv, aby si niektorí z ich funkcionárov mohli zaručiť beztrestnosť. Je to smutné, ale naozaj to tak vyzerá. Ďakujem.
Skryt prepis
 

20.9.2018 16:39 - 16:41 hod.

Milan Laurenčík Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Martin, tebe ďakujem za predstavenie tejto našej novely zákona. Tak ako si spomínal, už sme niekoľko pokusov urobili, aby sme vylepšili náš volebný systém. Koaliční poslanci však nenašli pochopenie pre toto naše snaženie, a preto im dávame ešte teda jednu možnosť, a to je schválením týchto dvoch noviel zákonov, ktoré predkladáme. Som presvedčený, že schválením tohto zákona sa ten volebný systém určite vylepší. Je veľmi dôležité, aby poslanci zvolení do Európskeho parlamentu mali silnejší mandát, aby ich volilo viac voličov, a to dosiahneme jedine vyššou účasťou. A spojením týchto volieb je predpoklad, že tá účasť ozaj bude vyššia. A ten druhý efekt, ktorý si aj ty spomínal, je ušetrenie značného množstva financií.
Chcel by som teda apelovať na hlavne koaličných poslancov, aby teda túto novelu podporili, a tak ako sme spojili termíny komunálnych volieb s voľbami do vyšších územných celkov, my navrhujeme prvé spojenie, ktoré by vlastne zapadlo do mozaiky zmien volebného systému u nás, ktorý by bol jednoduchší a určite aj efektívnejší.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 17.9.2018 18:18 - 18:19 hod.

Milan Laurenčík Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Ondro, ďakujem aj tebe, že si tak podrobne zhrnul a vysvetlil obsah novely, ktorú predkladáme. A z vlastnej skúsenosti by som chcel potvrdiť ako bývalého starostu, že naozaj ten vzťah alebo kompetencie starostu a zastupiteľstva sú ozaj nevyvážené. Starosta má ďaleko väčšiu moc. Myslím si tiež osobne, že by to tak nemalo byť a že by sa to vyvážiť malo. Sám ako starosta som sa správal tak, aj keď to nebolo v zákone, že som veľa týchto ustanovení, ktoré teraz navrhujeme, zavádzal do praxe a dodržiaval ich aj napriek nevôli niektorých, že niečo sa nedá zverejniť, že sú to veľké súbory a rôzne iné, iné tieto boli námietky, tak som to tak robil. A preto by som chcel vyzvať aj tu prítomných ľudí, poslancov Národnej rady, ktorí sú buď starostami alebo poslancami, aby pri hlasovaní zvážili svoj postoj a aby túto novelu zákona, ktorú predkladáme, podporili. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 13.9.2018 9:53 - 9:55 hod.

Milan Laurenčík Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Pán kolega Pavelka, ja by som chcel doplniť tvoje vystúpenie o to, čo tu už síce dnes a včera odznelo, že ten návrh nie je len nesystémový, ale je šitý aj horúcou ihlou. Ja by som chcel zacitovať zo stanoviska ministerstva financií, ktoré sa vyjadrilo k tomuto zákonu, kde predkladatelia uvádzajú v doložke vybraných vplyvov, že budú pozitívne aj negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy, a ministerstvo im ďalej vytýka, že "kvantifikácia týchto vplyvov nie je uvedená. V súlade s § 33 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov je potrebné v návrhu uviesť a kvantifikovať všetky predpokladané finančné dôsledky na rozpočet verejnej správy a to nielen na bežný rok, ale aj na tri nasledujúce rozpočtové roky, pričom spolu s tým musí byť uvedený aj návrh na úhradu zvýšených výdavkov a úbytku príjmov." Takže tu je jasný dôkaz, že tento zákon je naozaj šitý horúcou ihlou a že predkladatelia si nedali ani takúto prácu, hoci majú na to všetky možnosti a predpoklady, sú členmi vládnej koalície, aby kvantifikovali vplyv, negatívny aj pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 13.9.2018 9:38 - 9:40 hod.

Milan Laurenčík Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Pán poslanec Baláž, ja vnímam tento váš návrh zákona o cestovnom ruchu ako také placebo na cestovný ruch. Je to sexi téma, ktorá sa dobre počúva a voliči na to počúvajú, tak vyšli ste s touto témou. Ten zákon by sa kľudne mohol volať napríklad zákon o rozšírení stravných poukážok na ubytovacie služby. Ale to neznie tak sexi, to by sa tak jednoducho nepredávalo.
Vo vašej dôvodovej správe tam uvádzate, že tento zákon ako výrazne ovplyvní a dobre ovplyvní aj podporu cykloturistiky. Keď si však ako dobre prečítame ten paragraf, ktorý o tom hovorí, tak vy ste do zákona o cestovnom ruchu vsunuli jeden paragraf, kde hovoríte, budem citovať, že "medzi nástroje financovania rozvoja cestovného ruchu patria podpora rozvoja cykloturistiky, a to najmä infraštruktúry líniového typu, cykloturistického značenia, objektov doplnkovej infraštruktúry, mapových podkladov a propagácie". No skúste mi vysvetliť, ako táto veta, ktorá je v tom zákone, ovplyvní budovanie cyklotrás.
Trošku sa touto témou zaoberám, pretože na našej VÚC mám na starosti cestovný ruch, zaoberám sa aj projektami, ktoré sa snažia vybudovať cyklotrasy v našom regióne, a vôbec si neviem predstaviť, že ako táto veta, ktorá je vsunutá do toho zákona, aby to teda bolo aj o cestovnom ruchu, ako ovplyvní, ako pomôže tým, ktorí sa snažia vybudovať cyklotrasy, ako im pomôže získať na to peniaze, ako im pomôže napríklad sa dostať k pozemkom, po ktorých tie cyklotrasy idú. No jednoducho nijako. Je tam úplne zbytočná a hovorím, je to také placebo na cestovný ruch.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 21.6.2018 18:06 - 18:08 hod.

Milan Laurenčík Zobrazit prepis
Ďakujem mojim kolegom za faktické poznámky na reakciu na moje vystúpenie.
Pani Cigánikovej, táto skúsenosť s tými starostami, tu by som mohol tu ukazovať na viacerých príkladoch, pretože bol som starostom a vlastne sme riešili tieto problémy aj na ZMOS-e. Dokonca ZMOS ako organizácia, ktorá združuje starostov miest a obcí, robil takú anketu a aj im vyšlo, že vo viacerých obciach je problém s týmto ochranným pásmom a nevedia ho riešiť. V niektorých, niektorých obciach dokonca to robia tak, ako keby nevedeli, že taký zákon platí a dokonca by som povedal, že ho porušujú a dovoľujú stavby. Neviem, ako to vedia potom odôvodniť. Takže ozaj starostovia majú s týmto problémy, pretože sú tí, ktorí sú na konci podpísaní pod tými stavebnými povoleniami, ktoré musia týmto stavebníkom odrieknuť alebo odmietnuť.
No a Eugen, ako si spomínal, tak tento zákon určite nemá vplyv na verejné financie a pomohol by veľa ľuďom. Ja som ešte možnože na začiatku mal povedať jednu vec, že som v takom malom asi konflikte záujmov, pretože zrovna bývam aj ja na pozemku, ktorý je v ochrannom pásme cintorína, takže keď budete hlasovať, musíte zohľadniť aj tento, tento aspekt, že som v konflikte, v konflikte záujmov, ale myslím si, že to je taký, taký akože normálny konflikt záujmov, že tu nelobujem za seba, ale za ľudí, ktorí potrebujú do budúcna pomôcť, pretože ja ten dom na tom pozemku postavený mám a neplánujem teda nejaké jeho rekonštrukcie a obnovu.
Ešte by som možno takú malú poznámku, že aby sme si to vedeli predstaviť, že to ochranné pásmo, to je niekoľko futbalových štadiónov okolo každého toho cintorína, lebo keď to je 50 metrov, tak je to... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 21.6.2018 17:56 - 18:03 hod.

Milan Laurenčík Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Tento zákon už, teda už sa dá povedať, že predkladám tradične, už je to tretíkrát, čo sa pokúšam zmeniť spolu s kolegami poslancami zákon o pohrebníctve. A vedú k tomu rôzne dôvody, hlavne podnety od občanov, ale aj od starostov obcí, ktorí s týmto zákonom majú v podstate dennodenný problém hlavne pri rôznych stavebných konaniach na pozemkoch, ktoré sú v blízkosti cintorínov.
V prvom prípade, keď sme tento zákon predkladali, tak bol obšírnejší. Nepodporili nám ho naši poslanci, vládni, tak sme v druhom prípade zúžili už iba na dva najvypuklejšie problémy a keďže ani tento nám nepodporili, tak teraz sme v tomto zákone nechali iba jeden bod a jeden problém, ktorý je ozaj najvážnejší a ktorý chceme riešiť, a to je ochranné pásmo cintorína a krematória.
Ja by som na začiatok prečítal jeden taký list od občana, ktorých dostávam nespočetne a samozrejme, som aj spomínal listy od starostov obcí. Dovolím si zacitovať:
"Dobrý deň, chcel by som vás upozorniť na problém, ktorý ako poslanec Národnej rady môžete reálne ovplyvniť. V minulosti kúpili moji starí rodičia ako svadobný dar mojím rodičom vedľajší pozemok, aby si mohli na ňom postaviť dom a bývať v ňom. Keďže tí si vtedy neboli istí, či by stavbu domu finančne zvládli, zostali žiť v byte. Odmalička nám so sestrou vraveli, že raz tento pozemok bude náš a postavíme si tam dom my. Ten čas nastal teraz. Ja s mojou priateľkou sme sa rozhodli, že je ten správny čas a ideme si postaviť vlastný dom. Obaja máme 29 rokov a chceli by sme si založiť rodinu. A práve tu nastal problém. Tým problémom je, že 35 m od nášho pozemku je cintorín. Dozvedeli sme sa, že v roku 2005 vyšiel zákon, ktorý zakazuje umiestňovať nové stavby vo vzdialenosti 50 m od cintorína. Sme z toho veľmi sklamaní. Teraz sme v situácii, keď máme k dispozícii pozemok o celkovej hodnote cca 1 000 m2, ktorý je priamo v centre dediny a napriek tomu ho nemôžeme využiť. Je mi z tejto situácie smutno. Nechápem, ako je možné, že zákon akoby zabúdal na ľudí, ktorí sú zasiahnutí jeho dosahom. Budovy na pozemkoch vedľa cintorínov stáli dávno už pred uplatnením zákona. Dokonca v nich žili a stále žijú ľudia. Som si vedomý, že v zákone sa píše aj o náhrade za pozemok od obce. V reálnom živote je to ale komplikovanejšie, ako na papieri. Myslíte, že starostovia sú otvorení tejto možnosti? A že človek dostane skutočnú náhradu? Zoberte si len môj prípad, keď máme pozemok hneď vedľa pozemku starých rodičov, kde možno časom budú žiť moji rodičia. Dostanem adekvátnu náhradu? Nie. Aký je navyše dôvod pre tento zákon, keď aj Úrad pre verejné zdravotníctvo nevidí jeho opodstatnenie a ZMOS je tiež za zmenu zákona. Keby sme aj pozemok chceli predať a kúpiť si iný, tak kto ho kúpi? Aký má po tomto zákone náš pozemok a pozemok mojich starých rodičov reálnu cenu a akú mal pred ním? Kto kúpi tieto pozemky, keď sa na nich nedá stavať? Kúpili by si moji starí rodičia v tej dobe tento dom, keby to vedeli? Kúpili by ako svadobný dar náš pozemok? Nie sme jediní s týmto, podľa môjho názoru absurdným problémom. Koľko môže byť na Slovensku takýchto pozemkov? Prosím vás, ako človeka, ktorý vie reálne s týmto problémom niečo urobiť o pomoc." Toľko list od občana.
V súčasnosti zákon určuje ochranné pásmo 100 m okolo krematória a 50 m okolo pohrebiska. V tomto pásme je zakázaná výstavba okrem objektov súvisiacich s pohrebníctvom. Vlastníci pozemkov v ochrannom pásme majú nárok na kompenzáciu od zriaďovateľa pohrebiska, respektíve krematória za obmedzenú možnosť nakladania s ich majetkom. Táto povinnosť však môže byť v prípade menších cirkví, ktoré sú často vlastníkmi pozemkov, likvidačnou.
Na Slovensku máme hrubým odhadom okolo 2 000 až 2 500 cintorínov, z toho je napríklad 693 cintorínov židovských a hlavne židovská obec má veľké problémy dávať zamietavé stanoviská k výstavbe a preto oni súhlasia s tým, že na tých pozemkoch môžu stavať, ale samozrejme, zasiahne stavebný úrad, ktorý to tým žiadateľom zakáže.
Navrhované zmeny, ktoré navrhujeme v našom zákone, týkajúce sa ochranných pásiem by nemali takéto pásma úplne zrušiť. Účelom novelizácie je vlastne vytvoriť väčšiu flexibilitu pri vytváraní daných pásiem, aby mohli kompetentné úrady brať do úvahy špecifiká danej lokality, pretože nie v každom meste a v každej obci je to rovnaké, čím by sa predišlo paušálnemu zákazu, ktorý obmedzuje ústavou garantované práva vlastníkov pozemkov spôsobom značne neúmerným sledovanému cieľu. Väčšiny pohrebísk, ktoré boli postavené pred prijatím zákona v roku 2005, sa ten zákon vlastne netýka, preto aj argumentovať nejakou ochranou verejného zdravia je neopodstatnené.
A nakoniec, ako som aj spomínal, aj v tom liste od toho občana, existuje stanovisko úradu pre ochranu, pre dozor, dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, že práve tento úrad pripravuje novelu zákona o pohrebníctve, kde podobne zvažuje, že by túto kompetenciu ochranného pásma dal obciam, ktoré by si VZN-kom mohli upraviť podmienky a vlastne toto ochranné pásmo cintorína buď zrušiť alebo navrhnúť tak, aby vyhovovalo aj občanom, aj pietnemu, pietnemu vlastne postaveniu toho cintorína.
Toľko snáď na úvod. Ak by ste mali nejaké faktické poznámky, budem rád a rád na ne zodpoviem a myslím si, že keď sme tento zákon vlastne upravili úplne na takéto minimum, určite to nie je o žiadnej politike. Ten, ten problém sa vlastne dotýka všetkých, či sme ľavicoví, pravicoví, či sme smeráci, či sme zo SaS-ky. Tak by som požiadal a poprosil našich kolegov z koalície, keby tento zákon posunuli do druhého čítania.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis