Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Vystúpenie s faktickou poznámkou

21. 6. 2017 o 16:17 hod.

Ing.

Milan Laurenčík

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 21. 6. 2017 16:17 - 16:18 hod.

Milan Laurenčík Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo.
Pán poslanec Blanár, povedal si tam jednu vetu, na ktorú chcem zareagovať. Väčšina politikov totiž vo vzťahu k dlhu permanentne zavádza občanov Slovenska, keď hovorí, že v posledných rokoch náš dlh klesá. Povedal si to ty a nie je to pravda. Ja ti to poviem na číslach. Za vlády Roberta Fica, nemám tu od začiatku údaje, ale v roku 2008 bol dlh Slovenska 19 miliárd. Teraz sa vyšplhal takmer na 45 mld. euro. Ten rozdiel je ako markantný, takže zadlženie Slovenska je obrovské. Možno si zachytil nejakú informáciu inú, pretože v Európe naozaj dlh klesá na obyvateľa, ale na Slovensku rastie a za rok 2016 to bolo o 170 euro. Keby sme mali splatiť ten náš dlh, tak každý občan našej republiky by zaplatil viac ako 9 600 euro.
Takže tvrdenie, že dlh klesá, je klamlivé. On klesá voči HDP, ale absolútny dlh rastie a budeme ho musieť raz vrátiť. Dôležité však je, že čo sme za tie peniaze urobili. Všetky tie sľuby, ktoré Robert Fico mal, tak nesplnil. 2010, jazdíme do Košíc diaľnicou? No nejazdíme. Nebudeme jazdiť ani v 2020 a možno ani 2030, keď neminieme ďalšie a ďalšie peniaze, o ktoré sa teraz snažíte, aby sme sa podpísali pod to, že znova zadlžíme viac a viac naše deti.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 21. 6. 2017 10:04 - 10:05 hod.

Milan Laurenčík Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo.
Pán kolega Galko, chcel by som ťa doplniť ešte, ten tvoj príhovor, o jednu otázku na pána špeciálneho prokurátora, ktorú som mu dal aj na výbore pre obranu a bezpečnosť. On sa vyjadroval, že neodstúpi, keď si to budú žiadať opoziční politici. Ja som mu vtedy dal otázku, že ako zareaguje na petíciu, ktorú organizujú študenti a ktorí žiadajú jeho odstúpenie. Tá petícia bude mať za chvíľu 100-tisíc podpisov a príde do Národnej rady. Takže chcel by som sa ho aj takto spýtať, keby nám potom buď v záverečnom slove, alebo aj v rozprave, ak ešte teda pôjde do rozpravy, odpovedal na túto otázku tu v pléne.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 14. 6. 2017 18:50 - 19:01 hod.

Milan Laurenčík Zobrazit prepis
Ďakujem ešte raz za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, nedávne vyjadrenia pána prezidenta Slovenskej republiky Andreja Kisku v januári tohto roku k stavu našej armády boli kruté a pravdivé. Citujem: "My, žiaľ, niekoľko rokov len sľubujeme a naše záväzky neplníme," uviedol prezident Andrej Kiska. Ďalej dodal, že Slovensko na tom nie je dobre ani v oblasti komunikácie voči občanom či spojencom. Znova citujem: "Podvádzame našu obranyschopnosť, podvádzane občanov, pretože im nehovoríme pravdu, ako na tom skutočne naša bezpečnosť a armáda je, a podvádzame našich vojakov, ktorým neustále niečo sľubujeme a zostáva len pri sľuboch." Dodal s tým, že nevidí vôľu, aby sa tento stav zmenil. Preto aj požiadal ministra obrany Petra Gajdoša, aby riešenie týchto problémov presadzoval na rokovaní vlády.
Pri prijímaní rozpočtu na obranu pre rok 2017 sme na výbore pre obranu a bezpečnosť upozorňovali, že plán zvyšovania rozpočtu na obranu je málo ambiciózny a problematický. Na rok 2017 je plán minúť na obranu 1,19 % HDP, čo je v absolútnych číslach cirka jedna miliarda euro. Náš záväzok, ktorý odznel na summite NATO vo Walese priamo z úst prezidenta Slovenskej republiky Andreja Kisku, že Slovenská republika do roku 2020 sa dostane na úroveň 1,6 % HDP vo výdavkoch na obranu, bude pri pláne, ktorý má vláda na roky 2017 až 2017, ťažko realizovateľný.
Teraz by som vám rád ukázal graf, ale keďže rokovací poriadok mi to nedovoľuje, tak skúsim ho nejako popísať. Vláda plánuje zvyšovať výdavky na obranu na úroveň 1,21 % HDP v roku 2018 a 1,22 % HDP v roku 2019. Realizáciu skoku v roku 2020 z 1,22 na 1,6 % už vláda necháva na pleciach nasledujúcej vlády. Nevidím však žiadny kredibilný plán, ako tento záväzok chce vláda naplniť. Je to veľmi nezodpovedné rozhodnutie, a preto budeme oslovovať poslancov hlavne koaličných strán, aby tento plán vlády prehodnotili a priklonili sa k tomu, čo navrhujeme v tomto ústavnom zákone, o ktorom momentálne rokujeme.
Chceme, aby zvyšovanie výdavkov bolo v rokoch 2018 až 2020 plynulejšie a plán splniť záväzok prezidenta a aj náš záväzok voči NATO bol reálnejší. V prístupových rokovaniach pri vstupe Slovenskej republiky do NATO sme sa totiž zaviazali, že vyčleníme ročne 2 % HDP na obranu a tento náš záväzok dlhodobo neplníme. A toto je teda ďalší míľnik, ktorý chceme naším návrhom zákona v reálnej dobe dosiahnuť. Vezieme sa totiž vo vzťahu k Aliancii ako čierny pasažier a navyše sa tvárime, že sa nič nedeje a všetko je v najlepšom poriadku.
Plánovanie výdavkov je pre rezort obrany dôležitý aj preto, aby si mohli naplánovať väčšie investície, aby mali vojaci istotu, že ich v budúcnosti budú vedieť splniť. Ako už kolega predo mnou hovoril, podľa návrhu Bielej knihy o obrane Slovenskej republiky, ktorú ministerstvo obrany prednedávnom aktualizovalo, sa v tomto období počíta s dokončením výmeny dopravných lietadiel, viacúčelových vrtuľníkov či radarov a so začatím vyzbrojovania jedného mechanizovaného práporu bojovými obrnenými vozidlami 4x4 a viacúčelovými taktickými vozidlami.
Biela kniha zatiaľ explicitne však vyčleňuje prostriedky iba na nákup dopravných prostriedkov a modernizáciu leteckej techniky vrátane nákupu vrtuľníkov. Ostatné projekty sa budú realizovať, iba ak bude priaznivý ekonomický vývoj alebo politická vôľa, čo ministerstvu obrany znemožňuje dlhodobé strategické plánovanie a koncepčný rozvoj. Tento stav naozaj nie je dobrý, je priam kritický.
Jedným zo záväzkov, pri ktorom Slovensko mešká, je príprava mechanizovanej brigády, ktorú sme mali mať pripravenú v roku 2010. Je podstatnou súčasťou našej obrannej kapacity. Je kľúčovým záväzkom voči spojencom a je žiadaným príspevkom spoločnej bezpečnosti. A nevyzerá to vôbec dobre, že sme už s jej prípravou siedmy rok po termíne. Pre ministra obrany je to hlavnou úlohou, ale či bude mať dostatok financií, to ešte nevie zaručiť na sto percent ani on sám.
Téma obranných rozpočtov je vždy podstatnou súčasťou diskusií v rámci NATO, pretože v neplnení záväzkov vo výške 2 % HDP nie sme sami. Nijako nás to však ako členský štát NATO neospravedlňuje. Sme takmer na chvoste, až na deviatom mieste od konca z 28 členských krajín NATO, vlastne 29, pretože sme prijali minulý týždeň Čiernu Horu. Za nami sú síce ešte Česi, Maďari, Španieli, ale pred nami sú Chorváti, Bulhari, Rumuni. Lepšie by som vám to znova ukázal na grafe, ktorý, žiaľbohu, z dôvodu, že rokovací poriadok nám to zakazuje, nemôžem ukázať, a tak vám musí stačiť tento môj opis.
Na predchádzajúcej schôdzi sme schválili deklaráciu Národnej rady Slovenskej republiky o nevyhnutnosti podpory obrany Slovenskej republiky, ktorú predkladali koaliční poslanci. Samozrejme, aj my sme hlasovali za túto deklaráciu, ale myslíme si, že samotná deklarácia nestačí. Nestačí na to, aby bola dostatočným záväzkom vládnej garnitúry na plnenie našich záväzkov voči našim ozbrojeným silám. Preto prichádzame s ústavným zákonom, ktorého prijatie by dalo jasný signál, že to s našou bezpečnosťou myslíme vážne, a malo ďaleko väčšiu právnu silu. Nehovoriac o tom, že v deklarácii sa deklaruje len to, že v roku 2020 naplníme záväzok zo summitu NATO, teda výšku 1,6 % HDP výdavkov pre obranu. O dvoch percentách tam nie je žiadna zmienka.
V dnešnej dobe hrozia v Európe a na svete rôzne hrozby. Rozmáhanie terorizmu, politického radikalizmu alebo náboženského fundamentalizmu, hybridné vojny, kybernetické útoky vedú k ohrozeniu nielen našej krajiny, a preto by členské krajiny NATO mali byť schopné flexibilne reagovať a riešiť krízové situácie, zabezpečiť dostatočne pripravené a zabezpečené ozbrojené sily. Spoločnosť verí falošnému pocitu bezpečia, a preto neprikladá veľký význam výdavkom na obranu. Skôr si vie predstaviť, že peniaze nám chýbajú inde, v školstve, v zdravotníctve.
Kybernetické ohrozenia sú tiež jedným z tých, ktorým sa v posledných rokoch celosvetovo venuje obrovská pozornosť. No na Slovensku akoby sa tieto hrozby stále podceňovali a verejnosť si neuvedomuje ich možné negatívne dôsledky. Budovanie kybernetickej bezpečnosti si tiež vyžaduje investície, ktoré na prvý pohľad neprinášajú žiadne služby občanom a ani neprispievajú k zjednodušeniu a automatizácii procesov a činností. Nakoľko na Slovensku nie sú verejne známe žiadne väčšie dôsledky prípadných kybernetických útokov, nestala sa kybernetická bezpečnosť prioritou pre spoločnosť ani štát. Až v dnešnej dobe sa pripravuje zákon o kybernetickej bezpečnosti, ktorý sme tu už dávno mali mať. Aj pri návrhu tohto zákona sa počíta s finančnými prostriedkami, ktoré by mohli byť pokryté práve zo zvyšovania výdavkov na obranu, ktoré navrhujeme.
Spoločnosť pod vplyvom falošného pocitu bezpečia dlhé roky nepovažovala za potrebné investovať do modernizácie ozbrojených síl. Bezpečnostné incidenty z posledných rokov však nás presvedčili, aká môže byť bezpečnosť krehká a aké potrebné je byť pripravený.
Slovensko by aj v záujme posilnenia svojej medzinárodnej politickej relevancie malo byť vnímané ako spoľahlivý člen Aliancie, ktorý neočakáva, že zodpovednosť za jeho bezpečnosť bude dlhodobo v rámci systému kolektívnej bezpečnosti prenášaná na iných. Výška výdavkov 2 % HDP predpokladá, že takto nastavený obranný rozpočet predstavuje minimálny rámec na to, aby daný členský štát Severoatlantickej aliancie dokázal plniť svoje úlohy pri zabezpečovaní národnej a kolektívnej obrany na adekvátnej úrovni a taktiež zabezpečí primeraný rozvoj svojich ozbrojených síl. Napĺňanie tohto záväzku je dôležité vo vzťahu k širším súvislostiam týkajúcim sa svetovej bezpečnosti a rozloženia zodpovednosti za jej dodržiavanie medzi členské štáty Aliancie. Podstatou spolupráce členských štátov Aliancie je teda myšlienka globálneho zdieľania bremena zachovania bezpečnosti.
Otázka spočíva v tom, či vyhlásená dvojpercentná minimálna hranica obranného rozpočtu povedie k lepšiemu zdieľaniu tohto bremena. Odpoveď závisí od toho, na čo sa vynakladajú peniaze. Zvýšené výdavky na národnú obranu by sa tak mohli a mali vynakladať hlavne v rámci vlastnej krajiny a mali by sa použiť ako balík hospodárskych stimulov na rozvoj miestneho obranného priemyslu, ktorý prinesie pracovné miesta a aj hospodársky rast. To môže vytvoriť konkurenciu pre obranný priemysel krajín s najväčším svetovým podielom na trhu tohto druhu priemyslu a súčasne pomôže znížiť vojenské vývozy z týchto krajín. Taktiež to môže mať aj pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie v civilnom sektore.
Na záver mi dovoľte ešte jeden názor. Bezpečnosť nie je zadarmo. Bezpečnosť nie je samozrejmosť a bezpečnosť niečo stojí. V dnešnom prejave o stave republiky pán prezident Andrej Kiska vyslovil jednu myšlienku: Garancia bezpečnosti, ktorú nám poskytuje NATO, je vzácnou devízou. Touto myšlienkou by som zakončil môj príhovor.
A chcel by som poďakovať spolupredkladateľom za podporu ich a ich klubov pri hlasovaní o tomto návrhu a požiadať všetkých ostatných, aby náš návrh zákona podporili a posunuli do druhého čítania. Tam bude priestor na jeho doplnenie a vylepšenie. My sme na ďalšiu diskusiu pripravení.
Ďakujem vám za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 14. 6. 2017 18:48 - 18:50 hod.

Milan Laurenčík Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, páni poslanci, vážení prítomní, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre obranu a bezpečnosť za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona, tlač 590. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zákon predpokladá negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, ale pri súčasnom pozitívnom raste by to nemal byť pre Slovensko problém.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 31. augusta 2017 a v gestorskom výbore do 5. septembra 2017.
Skončil som, prosím, pani predsedajúca, otvorte všeobecnú rozpravu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 14. 6. 2017 10:02 - 10:03 hod.

Milan Laurenčík Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Pán predsedajúci, chcel som sa pôvodne prihlásiť do rozpravy, ale tak isto len veľmi krátko, takže využijem to radšej takto faktickou poznámkou na kolegu. Podrobne som si preštudoval tento návrh, tú novelu zákona, a trošku som prekvapený, že vzhľadom k tomu, že je taká rozsiahla, že ju predkladáte ako poslanci a nepredkladá ju vláda štandardne, pretože si myslím, že určite v medzirezortnom pripomienkovom konaní by sa k tejto novele zákona dostali aj ďalšie veci. Takisto mám z aplikačnej praxe rôzne poznatky, ktoré by som chcel do tohto, do tejto novely zákona nejak vsunúť, a myslím si, že v druhom čítaní prídem aj ja s pozmeňovacími návrhmi. Takže toto ma trošku prekvapilo, že takáto rozsiahla novela je takto predkladaná. Rieši tam určite niekoľko vecí, s ktorými sme sa my stretávali v praxi ako s problémovými. Tie nemám problém podporiť, ale chcel by som tam aj ja dodať teda nejaké ďalšie doplňujúce návrhy.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 13. 6. 2017 16:52 - 16:53 hod.

Milan Laurenčík Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Pán kolega Krajniak, mám podobné pocity, keď som ten zákon čítal, že je pomerne zložitý, ale keď sme si ho na klube nejak preštudovali, sme tiež rozhodnutí posunúť ho do druhého čítania s tým, že ho sa pokúsime ešte nejak doplniť v druhom čítaní.
Ale mňa tam vyrušila trošku iná vec. Keď som si podrobne študoval tú dôvodovú správu a vplyvy, hlavne tie finančné vplyvy, tak som očakával, že zavádzaním elektronizácie vo verejnej správe by sa mali peniaze ušetriť. Tam je síce vplyv nulový, ale keď ako podrobnejšie som si pozrel tie jednotlivé položky, tak na niektorých činnostiach sa ušetrí pomerne slušný balík peňazí každý rok, ale tie peniaze sa celkovo neušetria, pretože hneď je navrhnuté, že sa rozdelia na nejaké ďalšie činnosti alebo na činnosti ďalšej organizácie, ako je na SEZ alebo úrad pána podpredsedu vlády Pellegriniho. Takže tam ma to trošku vyrušuje, pretože človek očakáva, že zavádzaním a elektronizáciou dôjde k nejakým úsporám a tu vidíme, že hoci sú tam vyčíslené veľké čísla, nakoniec k úspore žiadnej nedôjde.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 16. 5. 2017 16:09 - 16:11 hod.

Milan Laurenčík Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo.
Pán poslanec Droba, ďakujem za príspevok, ktorý si predniesol za náš klub. Pripájame sa k podpore tohto, tejto deklarácie, tak ako sme ju aj podporili na výbore pre obranu a bezpečnosť spolu s kolegami. A takisto chcem aj ja teraz vyzvať aj koaličných poslancov na to, aby sme urobili aj ten druhý krok, aby na oplátku oni podporili ústavný zákon, ktorý pripravujeme.
Vyrušuje ma tu iba jedna vec pri tejto deklarácii. Keď som si pozeral návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2017 až 2019, tak výdavky na obranu nejdú nejak lineárne, ale v roku 2018 sa plánuje 1,21 %, v roku 2019 1,22 % a potom je ten skok k tomu nášmu záväzku, že v roku 2020 to bude 1,6. Tam to vidím trochu také divné, akoby táto vláda chcela tento rozpočet pripraviť vlastne pre nasledujúcu vládu, pretože v marci zrejme skončí a už sa s tým rozpočtom bude pasovať tá nová vláda. A myslím si, že by sme mali nejak pouvažovať o tom, ako tento plán tohto rozpočtu zmeniť a urobiť ho ambicióznejší a už v rokoch 2018 aj v rokoch 2019 dať na obranu viacej. Myslím, že to nie je o politike. Je to o bezpečnosti Slovenska. Je to vlastne o výdavkoch na to, aby sme sa my občania Slovenskej republiky cítili bezpečnejšie.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

11. 5. 2017 17:02 - 17:05 hod.

Milan Laurenčík
Ďakujem za slovo. Pán predsedajúci, chcel by som navrhnúť v mojom procedurálnom návrhu presunúť hlasovanie o bode 21, tlač 451, na najbližší ďalší termín hlasovania, pretože pán spravodajca nám povedal, že to bude teraz, ale pán predkladateľ predložil pozmeňujúci návrh, ktorý sme nemali rozdaný a nie je ani na stránke Národnej rady uverejnený, takže ťažko sme sa mohli s ním zoznámiť. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 11. 5. 2017 15:26 - 15:27 hod.

Milan Laurenčík Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Pán poslanec Bernaťák, predbehol ma síce môj kolega Ondrej Dostál, tiež som vlastne chcel upozorniť na to, že prečo to vlastne riešite iba na tento jediný kraj, na tento jediný rok a neriešite to systémovo v celom tom zákone, aby sa takéto veci nestávali ani v budúcnosti, lebo sa mi to zdá také divné úplne akože riešiť prechodné obdobie nie polroka, ale rok iba, hneď po týchto voľbách do VÚC, aby náhodou tí primátori a starostovia, ktorí budú kandidovať a budú zvolení za županov, tak aby na ich miesta neboli náhodou môcť byť zvolení ďalší nominanti. Je to ozaj divné, že týka sa to len týchto jedných volieb a nebude sa to týkať systémovo všetkých ďalších volieb. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 10. 5. 2017 16:20 - 16:21 hod.

Milan Laurenčík Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Ja by som chcel podporiť kolegyňu pani poslankyňu Zemanovú aj takým príkladom z praxe. V Terchovej, kde som bol dva roky starostom, síce nemáme marginalizované skupiny obyvateľstva, ale tak isto ľudia, ktorí tam žijú, majú problém s usporiadaním, majetkoprávnym vysporiadaním svojho vlastníctva, hlavne čo sa týka ciest. Sme v podstate obec, ktorá je v Žilinskom okrese najväčšou obcou, čo sa týka rozlohy, sme väčší ako mesto Žilina a naši ľudia, ktorí tam bývajú, žijú v šesťdesiatich štyroch osadách, do ktorých vedie cirka 56 km ciest a z týchto ciest je 70 % nevysporiadaných. To znamená, že idú po súkromných pozemkoch. Obec pri súčasnej legislatíve a možnostiach hlavne finančných aj organizačných nemá sama možnosť a schopnosť vysporiadať tieto pozemky. Takže ten zákon a tento pozmeňovací návrh, keby bol prijatý, tak by sme si vedeli predstaviť, že by sa aj táto problematika dala riešiť.
A možno ešte kolegyňa zabudla pripomenúť jednu vec. Hovorila síce o verejných budovách a stavbách, ale napríklad po ROEP-e, ktorý prebehol v našej obci, sme zistili, že väčšia polovica cintorína, ktorý máme, je tak isto na súkromných pozemkoch. To znamená, že súkromníci na svojich pozemkoch majú teraz hrobové miesta a s tým je tak isto problém a možnože do budúcna by bolo dobré, keby pri týchto majetkoprávnych vzťahoch a usporiadaniach sa myslelo aj na takúto vec.
Ďakujem.
Skryt prepis