Videokanál poslanca

Vážený pán predseda Národnej rady, vážená pani ministerka, kolegovia, kolegyne poslankyne, poslanci, tento môj príhovor k vládnej novele zákona o azyle by som exkluzívne orientoval teda poslancom a predstaviteľom vládnej strany SMER. Ja vás nechápem. Je tu viacej kolegov z branno-bezpečnostného výboru, ja vás nechápem. Na jednej strane vidíte sami, čo nielen s vládou, ale aj s vašou stranou robí bezbrehé dotovanie, živenie mimovládnych organizácií, úplne od buka do buka, milióny, desiatky miliónov, každý rok čoraz viac a viac. Sami vnútri vo vašej strane to vidíte, sami s tým nesúhlasíte, sami sa v prostredí, o ktorom si myslíte, že sa z neho nedostane von, k tomu vyjadrujete, ako vás to proste štve a že naozaj to nebol správny prístup a nakoniec, nakoniec prídete s novelou zákona, v ktorej jednoznačne teda okrem iných vecí inštitucionalizujete postavenie rôznych mimovládnych organizácií do úlohy právoplatného člena azylového konania.
Ja sa preto pýtam z tohoto miesta, možno len básnická otázka, na ktorú nedostanem odpoveď, čo vás k tomu vedie? Čo vás neustále aj po tých horkých skúsenostiach s tými zo zahraničia riadenými mimovládnymi organizáciami stále vedie k tomu, že im vytvárate čoraz väčší a väčší legislatívny priestor v rámci legislatívy Slovenskej republiky? Čo vás tlačí? Čo je tá obrovská sila, ktorá vás núti napriek tomu, že na osobnej svojej vlastnej skúsenosti cítite, že to nie je v poriadku, napriek tomu jednoducho im stále viac a viac ustupovať? Neviem si to totiž dosť dobre vysvetliť a teraz to naozaj nie je o tom, že či je to azylant, migrant alebo jednoducho hra o slovíčkach, ale je to o tom, že čo ste dali do toho zákona, ako ste to tam postavili.
Tí, ktorí chodíte na branno-bezpečnostný výbor, minister Drucker tam bol raz. Za ten jeden jediný krát pri otázke predsedu výboru Hrnka dokonca vládneho poslanca, aká je jeho koncepcia, vízia, vedenia ministerstva, tak jediná myšlienka, ktorá z toho vzišla ako taký ucelený, ucelený nejaký tok, tok dát, alebo ako by som to nazval, bolo to, že chcú zintenzívniť, chce on ako minister zintenzívniť spoluprácu s mimovládnymi organizáciami na úrovni ministerstva vnútra. Toto je jediné, čo v podstate po ňom zostalo na tom výbore, lebo však už máme tu ďalšiu zmenu na poste ministra vnútra a ja naozaj v tej najlepšej viere nerozumiem, poslanci, poslankyne zo SMER-u, členovia vlády zo SMER-u, čo vás k tomu vedie? Čo vás k tomu tlačí? Čo je, čo je tá strašná sila, že je to pre vás viac, ako všetko ostatné. Viac ako všetko ostatné.
Určite ste si všimli, že my sme sa nezapájali do týchto mediálnych vojen v poslednej dobe, lebo to bolo niečo, čo sa nedá veľmi stotožniť so zdravým rozumom, ale tie vaše reakcie, ktoré vychádzajú tým smerom, že ešte viac tým mimovládkam robia zle, tak im dajme ešte viac, ešte viac, ešte viac peňazí, ešte väčšie postavenie v zákonoch, je nepochopiteľné. A teraz sa nerozčuľujem, alebo nehovorím to tu preto len, alebo len preto, že teda to nechápeme, ale hovorím to tu aj preto, že tým dochádza k diskriminácii občanov Slovenskej republiky. V čom dochádza k diskriminácií? No veľmi v jednoduchej veci.
Pán bývalý minister Kaliňák, ktorý tu je prítomný, hovorí, že rozprávame sa s faktami a nie s vzletnými vetami a nejakou propagandou. Ja súhlasím, ja súhlasím a preto si povedzme pár faktov: 1.7. 2016 - možno niektorým, čo ste trošku v práve zbehlejší, vám to niečo povie - 1.7. 2016 vstúpila do účinnosti novela správneho súdneho poriadku a novela civilného sporového poriadku. A práve tieto novely veľmi výrazným spôsobom obmedzili možnosti obyčajných ľudí, obyvateľov Slovenskej republiky bežných občanov právne sa nechať zastupovať v rôznych sporoch. Práve tieto novely im prikázali, že ak chcú viesť nejaký spor na súde, tak musia byť zastúpení advokátom. Tieto dve novely veľmi zúžili priestor pre obyčajných ľudí, ktorí nemajú možnosť si zaplatiť za drahé peniaze advokáta, aby vôbec mohli začínať súdny spor na súde v Slovenskej republike. Jednoducho povedané, ak nemáš advokáta, od 1. 7. 2016 máš veľmi veľkú smolu a mnohokrát sa na ten súd ani nemáš právo dovolať, lebo len bez, lebo len s advokátom ťa vôbec na ten súd pustíme. To je tak ľudovo povedané.
Takže naši vlastní občania od 1. júla 2016 nemôžu sa domáhať pravdy a spravodlivosti na súdoch v mnohých prípadoch, pretože musia byť zastúpení advokátmi a keď na tých advokátov nemajú peniaze, tak majú jednoducho smolu. A vy dnes predkladáte návrh zákona o azyle, ktorý hovorí, že cudzinci, cudzinci žiadatelia o azyl, aby som teda tú terminológiu používal správne, môžu byť v azylovom konaní, to znamená v konaní s ministerstvom vnútra, teda s ministerstvom zastupujúcim Slovenskú republiku, zastúpení advokátmi, ale aj inými vhodnými zástupcami, medzi nimi aj mimovládnymi organizáciami.
A ja sa teraz pýtam z tohto miesta, v čom sú títo žiadatelia o azyl viac, ako občania Slovenskej republiky? Prečo občan Slovenskej republiky musí byť na súde v konaní zastúpený advokátom, ale žiadateľ o azyl môže byť zastúpený v podstate v zmysle tejto vašej novej definície, ktorú pani ministerka tu prišla predložiť, v podstate kýmkoľvek, v podstate kýmkoľvek.
Alebo sa spýtam inak. V čom sú viac, v čom a prečo sú viac žiadatelia o azyl, ako občania Slovenskej republiky, ľudia požívajúci občianstvo v Slovenskej republike, keď jednoducho títo azylanti alebo žiadatelia o azyl, cudzinci, budú mať omnoho širšie právne možnosti na svoj boj, ako dnes po novele, po novelách účinných od 1. júla majú občania Slovenskej republiky? Ja to jednoducho nechápem.
Naozaj tomu nerozumiem, pretože pri tých novelách správneho súdneho poriadku a civilného sporového poriadku sa hovorilo najmä o tom, že tým, že bude na súde zastupovať tých ľudí advokát ako človek s licenciou, právnik a tak ďalej, tak sa zrýchli súdne konanie, predíde sa mnohým formálnym a iným chybám, ktoré spomaľujú, komplikujú súdne konania a ktoré v konečnom dôsledku znižujú kvalitu a úroveň rozhodovania súdov a tak ďalej a tak ďalej. Preto nemôžu byť teda od toho 1. júla v mnohých a mnohých prípadoch, kedy to, v ktorých to teda dovtedy bolo možné, nemôžu byť ľudia, občania Slovenskej republiky zastúpení nikým iným, len advokátom a ak advokáta nemajú, majú smolu. Ale keď ide o žiadateľa o azyl, tak vtedy je podľa tejto novely absolútne jedno, kto takéhoto človeka bude zastupovať. Vtedy sa nehľadí na rýchlosť, neproblémovosť a nejakú formálnu alebo aj vecnú správnosť vystúpenia alebo procesných nejakých úkonov v tom konaní, vtedy jednoducho nad tým zavrieme oči, pretože sú to cudzinci a predsa cudzincov tu všetci chránia, na prvom mieste Európska únia.
Milan Mazurek tu mal pred chvíľkou vystúpenie, ktoré malo iba jeden jediný cieľ, poukázať, aj keď pán minister, bývalý, teda povedal, že máme stále ten najprísnejší, tú najprísnejšiu azylovú politiku, ale poukázať na to, Milan Mazurek chcel poukázať na to, že postupne, postupne sa naozaj tie nožnice, tie dvere otvárajú a postupne sa to liberalizuje, aj keď len krôčik ku krôčiku, no ale výsledok je taký, že tak ako vo všetkom, keď budeme ustupovať Európskej únii, tak aj tak dopadneme, ako dopadajú dnes západné štáty, štáty v západnej Európe a ja si myslím, že tí, ktorí majú otvorené oči a uši a vnímajú to, čo sa okolo nás deje, to, čo sa v západnej Európe deje, tak musia vidieť, že naozaj to nie je cesta, lebo tá cesta vedie iba k jednému. Tá cesta vedie k zničeným rodinám, k horiacim mestám, k polícii bez absolútnej autority alebo absolútne bez autority a k tomu, že sa rozpadávajú štáty ako nejaké entity, ktoré boli vytvárané štátotvornými národmi a ktoré mali mať za úlohu poskytnúť funkčný štát pre svojich obyvateľov.
A tá liberalizácia na tomto mieste, v tejto novele vypracovanej ministerstvom vnútra jednoducho prichádza v tom, že majú cudzinci väčšie práva, ako naši občania.
Ďakujem.

Pán poslanec Poliačik, vy ste za ten čas veľmi veľa toho k programovému vyhláseniu vlády nepovedali. (Reakcia z pléna.) Ja hovorím o terajšom vašom vystúpení, takže kľud, kľud.
Mňa naozaj nemôžte označiť za nejakého fanúšika vlády, ani tejto novej, čiže ja si myslím, že to nebude o nejakom politickom tričku.
Ale chcel by som nejaký váš algoritmus alebo tú súvislosť, ako je možné nájsť tých ruských špiónov a programové vyhlásenie vlády - ako to môžte dať dokopy? Kde je tam nejaká náväznosť? Kde je v tom nejaká logika? Ja si to veľmi rád nechám od vás vysvetliť, lebo vy z toho robíte Jamesa Bonda.
A viete čo, pán Poliačik, po tomto vašom vystúpení mám taký pocit, že vy keby ste boli minister zahraničných vecí, vy by ste zo Slovenska dali vyhostiť normálne že vážne ruskú zmrzlinu. (Smiech v sále.)

Pán kolega Krajčí, vás máme za to lepšie, čo hnutie OĽANO poskytlo tomuto parlamentu, teda v porovnaní s Matovičom, je to až neporovnateľne lepšie. A preto, samozrejme, váš prejav bol na úrovni a nič iné sme nečakali.
Ale ja sa chcem spýtať, prečo aj vy musíte v kuse používať to zaklínadlo „táto krajina“? Nedá sa povedať Slovensko, Slovenská republika, ale táto krajina? Viete, my keď to na klube počujeme, tak ja som, mňa to až sem vytiahlo. Čiže to len taká formálna, formálna otázka na vás. Či budete odpovedať, alebo nie, to je to na vás, môžme sa o tom porozprávať aj mimo túto sálu.
Ale tu viacerí členovia Národnej rady jednoducho si nevedia odpustiť „táto krajina“. A najmä slovo je také jednoduché povedať - Slovensko, Slovenská republika. Ja viem, že sa to možno už nenosí a že ten projekt federálnej Európy ráta s tým, že naozaj bude len zo Slovenska táto federálna krajina. Ale dúfam, že tak ďaleko ešte nie sme.
Ale inak, pán kolega, sme si to vypočuli a myslím, že to malo aj hlavu, aj pätu.
Ďakujem.

Ďakujem všetkým kolegom za ich poznámky, niektoré menej, niektoré viac konštruktívne. Ja naozaj netúžim po tom, aby ma teda kolegovia zo SaS-ky chválili, ale, kolegynky, ale, samozrejme, ďakujem za to.
Čo sa týka pani poslankyne Petríkovej, tak to je jasné, neexistuje gender ideológia, to je vymyslená vec a všetky tie veci, ktoré vedú k deštrukcii národných štátov a k deštrukcii tej, normálneho prirodzenému rozdeleniu úloh muža a ženy v spoločnosti, to vlastne neexistuje. Snívajme ďalej, však, pani poslankyňa?
A, pán poslanec Pamula, ďakujem za váš vecný príspevok. Len ma mrzí, že možno viac poslancov koalície to mohlo počúvať a sa k tomu vyjadriť, ale nielen ku mne, ale aj ku všetkým, ktorí sa vyjadrujú k programovému vyhláseniu vlády, lebo ten obrovský počet chýb, to jednoducho nie je náhoda. A keďže sa dnes nebavíme o nejakej správe, ktorú Národná rada má vziať na vedomie, ale bavíme sa o schválení programového vyhlásenia, a teda o udelení dôvery Národnej rady vláde Slovenskej republiky, tak tá diskusia mohla byť aj trošku taká obojstrannejšia, a nie len to, že opoziční poslanci si povedia svoj názor a koalícia sa tvári, že jednoducho to ignoruje, nepočúva. Potom sa naozaj nemôžu v koalícii čudovať, alebo vaši kolegovia v koalícii sa nemôžu čudovať, že niekedy sa veľmi ťažko diskutuje k veci, a to teda my hovoríme celý čas, celé volebné obdobie, že každý návrh, každú jednu iniciatívu posudzujeme podľa toho, či je, alebo nie dobrá pre ľudí, či je, alebo nie je dobrá pre Slovensko, a nie podľa toho, kto ju predkladá. Takže trošku takej sebakritiky by nezaškodilo aj v radoch vládnej koalície.
Ďakujem pekne.

Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážení členovia vlády Slovenskej republiky, kolegyne, kolegovia, vidíme, že tie spoločenské turbulencie, ktoré či oprávnene, alebo nie, to už dnes asi ťažko budeme posudzovať, vyvolali tlak na zmenu vlády, nakoniec vyústili do rezignácie naozaj velikána, musíme to si priznať, velikána politickej scény, slovenskej, Roberta Fica, spolu s jeho vtedy súčasnou vládou. A dnes tu máme rokovanie o programovom vyhlásení novej vlády Slovenskej republiky, ktorej máme teda dať svoju dôveru.
Môžme sa tiež rozprávať o tom, že väčšina ľudí pravdepodobne, naozaj drvivá väčšina išla na tie ulice, na tie námestia s dobrým úmyslom a v úprimnej viere zmeniť život, aj politický život na Slovensku k lepšiemu. Na druhej strane je ale otázka, ja si myslím, že tiež oprávnená, ostáva, že aké boli skutočné záujmy a ciele tých organizátorov. Aké boli ich záujmy a ciele, keď z jedného dňa na druhý vedia protesty odvolať, ukončiť, vedia manipulovať ľudí, ako, ako keby boli ich majitelia a ich vládcovia. Aké boli ciele, keď sa táto vysoká hra hrá na tej najvyššej úrovni, a to znamená v prezidentskom paláci?
Dnes tu teda debatujeme viac alebo menej vecne k programovému vyhláseniu vlády. A ja by som chcel najprv sa naozaj vyjadriť k samotnému programovému vyhláseniu. To, že budeme neskôr alebo budem neskôr hovoriť o otázkach jednotlivých personálnych nominácií, to bude tiež súčasťou môjho prejavu, ale najprv k tomu samotnému textu.
Máme tu teda vládu na čele s Petrom Pellegrinim ako novým predsedom vlády, ktorý sa teda postavil za toto programové vyhlásenie a ja chcem za náš klub vyjadriť obrovský údiv. Naozaj údiv, pán predseda, lebo aj ľudia, ktorí boli možno mimo SMER-u alebo ktorí boli tak menej angažovaní politicky, hovorili, že Pellegrini by nemusela byť zlá voľba, lebo je to človek, ktorý je známy ako pedant, odborník a možno človek, ktorý by vniesol do toho trošku takej tej nepolitickej, nepolitickej odbornosti.
A preto sa chcem spýtať, pán predseda vlády, že ako je možné, že vy ste súhlasili s takýmto textom programového vyhlásenia? (Rečník drží pred sebou materiál.) Ako ste mohli súhlasiť s vypracovaním takéhoto programového vyhlásenia, ktoré by neprešlo ani ako bakalárska práca na nejakej pochybnej politologickej fakulte. Pretože toľko vecných a formálnych chýb, ktoré, ktoré sa tu jednoducho nachádzajú a vyskytujú, to nemôže byť náhoda. To nemôže byť náhoda. To, že tu niektorí kolegovia poslanci hovorili o spôsobe práce Ctrl C, Ctrl V, to je jedna vec, ale druhá vec je to, že vy ste osobne za to zodpovedný. Vy ste osobne, pán Pellegrini, za to zodpovedný a mňa mrzí, že teraz sa nedá naraz hovoriť aj do mikrofónu aj, aj ku vám, lebo bolo by to asi lepšie.
A začnem, začnem postupne po jednotlivých kapitolách a bol by som rád, keby došlo aspoň k nejakému čiastočnému, parciálnemu vysvetleniu pre občanov Slovenskej republiky, že čo to má vlastne znamenať.
Poďme hneď, na začiatku strana číslo 1: "Ďalšie napĺňanie predstavy o Slovensku ako úspešnom projekte." Pán predseda vlády, ja si dovolím povedať, Slovensko nie je úspešný projekt, Slovenská republika je naša vlasť. Slovensko je naša vlasť a hovoriť o našej vlasti ako o nejakom projekte, to je pre nás absolútne neprijateľné. Ale to len tak, to len tak na začiatok, by som povedal.
Strana 3, pán predseda vlády: "Z ekonomického hľadiska vláda svojou prorastovou hospodárskou politikou prispeje k vytvoreniu ďalších stotisíc pracovných miest a k zníženiu nezamestnanosti pod 10 %." A ja sa teraz pýtam, kto vám túto časť nejako hodnotil alebo pripravoval, alebo naozaj ste len figúrka bývalého predsedu vlády Fica? Keďže dnes, pán predseda vlády, vo februári, teda k februáru 2018 je oficiálna miera nezamestnanosti podľa štatistiky vedenej Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny 5,72 %; 5, 72 %, a vy vo svojom programovom vyhlásení vlády hovoríte, že chcete znížiť túto nezamestnanosť pod 10 %.
Mohol by som takto ďalšie a ďalšie celé state z tohto programového vyhlásenia citovať, ale keďže ste odišli zo sály, tak asi o to nemáte záujem a je vám to úplne jedno, že, že ako to v skutočnosti bolo a kto stojí za vytvorením tohto materiálu.
Otázka ale potom znie, že ak nová vláda Slovenskej republiky dala takúto úplne ignorantskú mieru pozornosti vytvoreniu takéhoto dôležitého materiálu, ktorý si má získať dôveru Národnej rady, akú pozornosť bude venovať problémom obyvateľov Slovenskej republiky v čase, keď už vláda bude schválená a keď bude podporená poslancami Národnej rady a keď už jednoducho bude vykonávať svoje úlohy a kompetencie, ktoré vláde zo zákona náležia? Pretože veľmi dobre vieme, že keď vtáčka lapajú, pekne mu spievajú, ale vy ani v tom samotnom procese získavania dôvery ste si jednoducho nedali ani len trošku záležať na tom, aby ten materiál mal aspoň nejakú, aspoň tú akademickú úroveň tej bakalárskej práce.
A asi keď ste odišli, tak je potrebné naozaj pokračovať v tých citátoch z tej, z tohto vášho pokusu o programové vyhlásenie vlády.
Oblasť bezpečnostná politika, strana 8: "Vláda sformuluje základné ciele bezpečnostnej a obrannej politiky v aktualizovanej bezpečnostnej stratégii a obrannej stratégii Slovenskej republiky, ktorá bude predložená do Národnej rady Slovenskej republiky najneskôr v roku 2017." Ja sa pýtam všetkých členov vlády, či zatajujú Národnej rade, či zatajujú všetkým obyvateľom Slovenska to, že vytvorili alebo ovládajú, alebo majú k dispozícii stroj času? Pretože inak si neviem predstaviť, no všetky tieto, všetky tieto časti, no ale vidím že, že aj na vládu to má nejaký deratizačný účinok a všetci odchádzajú zo sály. Tak asi budeme musieť pokračovať v tom čítaní, lebo je to naozaj niečo nepredstaviteľné. To je niečo nepredstaviteľné, že takéto niečo sa mohlo vyprodukovať na úrovni vlády Slovenskej republiky.
Poďme ďalej. Železničná doprava, strana 15, priatelia: "Vláda ešte v roku 2016 prehodnotí zrušenie vlakov InterCity na najvyťaženejšej diaľkovej trati." Ešte v roku 2016 to prehodnotí vláda, ktorú dnes schvaľujeme, v marci 2018. Myslím si, že toto programové vyhlásenie vlády bude námetom na mnoho komiksov, ktorých hlavnou, naozaj hlavnou témou bude stroj času alebo obrovská miera úplnej diletantnej práce na úrovni určite nie ľudí, ktorí majú viesť, zodpovedne viesť Slovenskú republiku. Veď to sa, toto sa nedá pochopiť. A to teraz, vážení kolegovia z vládnych strán, to teraz ma neberte v zlom. Teraz ma neberte s ohľadom na politické tričká, zelení, červení, dúhoví, to teraz nie je podstatné. Podstatné je, že ako ste vôbec takéto niečo mohli predložiť pred poslancov Národnej rady. Lebo z môjho pohľadu to je iba čistý prejav, dôkaz toho, že vlastne vám na tom nielenže nezáleží, vy pohŕdate tým všetkým. Vy pohŕdate.
Je tu viacej ľudí z vás medzi poslancami, ktorí učia na vysokých školách, učili na stredných školách, no keby vám študent predložil takúto prácu, tak ho proste vyhodíte bez zápočtu. Bez zápočtu. Ja teraz nehovorím o nejakej skúške.
Poďme ďalej. Strana 20, finančná politika: "Medzi priority vlády preto patrí dosiahnutie vyrovnaného rozpočtu verejnej správy do roku 2020 a dodržanie rozpočtovej disciplíny, zníženie dane z príjmov právnických osôb na 21 %." Ja sa pýtam a koľko je dnes výška dane z príjmov právnických osôb? Nie náhodou 21 %? A vy vo svojom programovom vyhlásení píšte o znížení na 21 %. Buď niečo nesprávne chápem ja, alebo celý náš klub, alebo je niekde vážna chyba, ako sa hovorí, medzi volantom a pedálmi.
Poďme ďalej, lebo asi to treba prečítať pre tých všetkých občanov, ktorí to sledujú, ktorí ešte nie sú naozaj úplne zhnusení z úrovne tohto parlamentu.
Na strane 22 znova opakujete, že treba znížiť daň z príjmov právnických osôb na 21 % a každoročne prehodnocovať možnosť ďalšieho znižovania. Čiže ak už dnes máme 21 %, ja vítam, že vy uvažujete nad tým, že postupne sa daňové zaťaženie právnických, ale, dúfam, aj fyzických osôb zníži na nejakú prijateľnú úroveň.
Poďme ďalej. Strana 29, politika podpory tvorby pracovných miest. A znova Ctrl C, Ctrl V z predošlých častí: "Prioritným cieľom vlády je podporou hospodárskeho rastu vytvoriť ďalších 100-tisíc pracovných miest a znížiť nezamestnanosť pod hranicu 10 %." Znova Ústredie sociálnych vecí, práce a rodiny, oficiálna štatistika ku februáru 2018 5,72 a vy idete hovoriť v programovom vyhlásení vlády o znížení pod úroveň 10 %.
Toto je veľmi dôležitá vec, ktorú ste sem dali, strana 30: "Vláda zabezpečí rozšírenie pôsobnosti zákona o podpore najmenej rozvinutých okresov na ďalšie okresy." Dostanem sa pri hodnotení politiky podpory najmenej rozvinutých okresov a i k osobe samotného predsedu vlády a som zvedavý, akým spôsobom sa vysvetlí ten obrovský rozdiel medzi tým, čo sa realizuje na úrovni vlády, a tým, čo ste dali do programového vyhlásenia.
Ďalšia veľmi zaujímavá vec v tomto programovom vyhlásení, kolegovia. Strana 31: "Návrh týchto zmien, to je v oblasti školskej politiky, sformuluje vláda do konca roku 2016." Do konca roku 2016, priatelia, by ste mali tieto zmeny predložiť súčasnej vláde na čele s pánom Pellegrinim. Stroj času. Stroj času. Otázka je, ktorá vládna strana s ním disponuje.
Čo je ale dôležitejšie, čo je dôležitejšie, je tu ďalšia veľmi múdra veta: "Návrh národného programu bude vychádzať aj zo správy o stave školstva, ktorú Národná rada Slovenskej republiky prerokovala v roku 2013." A ja sa teraz pýtam členov novej vlády, že či teda za roky 2013 až 2018, kedy bola vláda pevne v rukách vládnej strany SMER - sociálna demokracia, sa v oblasti školstva nič neurobilo, naozaj nedošlo k žiadnemu pokroku, ak dnes v roku 2018 sa nová vláda ide vo svojom programovom vyhlásení odvolávať na stratégiu z roku 2013. Myslím, že absolútne legitímna otázka.
Na strane 32 sa znova vláda rozhodla zmeniť tentokrát platové pomery školských, alebo teda všetkých zamestnancov v školstve od 1. 9. 2016 s tým, že od 1. januára 2018 sa budú každoročne dvíhať tie platy o tých 6 %. A ja sa pýtam, ako môže vláda z roku, z marca 2018 ovplyvniť veci k 1. 9. 2016?
Ja viem, že mnohí si poviete, že načo to opakujem, ale toto nie je referát na hodine dejepisu v 6. triede základnej školy. My sa dnes bavíme o programovom vyhlásení vlády, o programovom vyhlásení orgánu, ktorý má v rukách osud všetkých obyvateľov Slovenskej republiky! A oni s takouto úplnou benevolenciou pristupujú k základnému vládnemu dokumentu. K základnému vládnemu dokumentu.
Strana 33: "Na zlepšenie situácie v oblasti riadenia a efektívneho fungovania regionálneho školstva a jeho financovania vláda uskutoční v priebehu roku 2016 diskusiu o prehodnotení presunu časti kompetencií v oblasti riadenia a financovania regionálneho školstva uskutočneného v roku 2013." My postupne, ako pokračuje programové vyhlásenie vlády, sa vraciame nie do roku 2016, ale do roku 2013. Prosím pekne, v marci 2018 sa vláda opiera o dokumenty a informácie z roku 2013, ako keby boli tie najaktuálnejšie a odvtedy sa žiadny vývoj neuskutočnil. Ale ak je to tak, treba si to priznať a povedať, áno, od roku 2013 doteraz bola jednofarebná, alebo teda rovnaká vláda, dá sa povedať, a tá vláda v tej veci v oblasti školstva napríklad nespravila žiadny posun. Žiadny posun.
Tie časti, čo som už povedal, tak nebudem znova opakovať, lebo to by ste si mysleli, že vás tu chcem už načisto unudiť, ale, žiaľ, je to tak, musím čítať z toho dokumentu, lebo je to, je to podľa mňa maximálne dôležité.
Strana 41, tam sa definuje rodinná politika: "Vláda bude podporovať rodinu" a tak ďalej a tak ďalej a tak ďalej, nikde v tomto dokumente však nevidím definíciu rodiny. Definíciu rodiny ako rodiny zloženej z muža a ženy a detí a definíciu takú, ktorá akékoľvek iné zloženie jasne vylučuje. Jasne vylučuje. Takisto ako nikde v tomto dokumente, priatelia, nevidím, alebo, kolegovia, nevidím vôbec ani jednu vetu o tom, že Slovensko je republikou alebo krajinou postavenou na kresťanskej tradícii a je národným štátom. Ale minimálne 50-krát je tu spojené euroatlantické partnerstvo, euroatlantická orientácia a Európska únia a zločinecká organizácia NATO vo všetkých možných podobách, vo všetkých možných podobách. O národe, o kresťanstve ani slovo. O definícii, presnej definícii rodiny ako zväzku muža a ženy ani slovo.
Keď už sme sa dotkli tejto témy, tak na strane 41 je z môjho pohľadu veľmi zaujímavá poznámka, ktorá podľa mňa má vytvoriť priestor pre postupné zavádzanie gender ideológie na Slovensku, čo je, samozrejme, neprijateľné a málokto z nás by to tu asi chcel. "Vláda bude venovať náležitú pozornosť aj znižovaniu nerovnosti medzi mužmi a ženami."
Ja som, si myslím, že prežil aj v školstve, aj vo verejnej správe toho dosť na to, aby som mohol povedať, že o žiadnej nerovnosti medzi mužmi a ženami naozaj neviem. Ak je tu niekto, kto si myslí, že na Slovensku sú muži oproti ženám alebo ženy oproti mužom diskriminovaní na základe toho, že sú ženy ženami a muži mužmi, tak asi žijeme v rozdielnych republikách, rozdielnych štátoch. Ale týmito rečami, týmito rečami začínajú všetci tí propagátori gender ideológie, ktorých cieľom je proste zaviesť sem tú, tú úplne zvrátenú a proti prirodzenému poriadku nastavenú propagandu gender.
Na strane 43 v oblasti Efektívnosť a účelnosť v zdravotnej politike, teda na strane 44, pardon, je tu možno taká, taký vecný problém. "Záväznú zmenu procesu v oblasti nákupu všetkých prístrojov a technológií zavedieme cez, alebo teda tie nákupy zavedieme cez elektronické trhovisko EKS." My sme v Banskobystrickom samosprávnom kraji boli práve pokutovaní Úradom pre verejné obstarávanie za to, že sme používali tento systém elektronický, vytvorený ministerstvom vnútra. Z akého dôvodu? To mi dodnes nie je jasné. A vláda to, za čo nás vládny úrad pokutuje, tak to má priamo v programovom vyhlásení vlády.
Ja teraz za toto vládu nekritizujem, ja poukazujem na tú dvojtvárnosť a na ten dvojitý meter pri hodnotení a používaní tej istej veci, v tomto prípade elektronického kontraktačného systému.
Poďme ale trošku aj k takým vážnejším veciam, kultúra, strana 46: "Vláda dokončí výstavbu Múzea holokaustu v Seredi." Ja sa pýtam, či je Múzeum holokaustu v Seredi naozaj národnoštátnym záujmom Slovenskej republiky, či je to tak dôležité, aby to bolo v programovom vyhlásení vlády, či je to dôležitejšie, ako zaistenie bývania pre mnohé slušné rodiny, ktoré sú na naozaj možno už nie na, sú za hranicou chudoby, či je to dôležitejšie ako vytvorenie podmienok pre možnosti vzdelávania mladých detí, študentov, ktorí nemôžu mnohokrát ísť na vysnívané školy len preto, že ich rodičia nemajú peniaze na to, aby zaplatili pre tieto deti internáty, či je to dôležitejšie, ako nájsť prostriedky pre skutočne bezplatnú a funkčnú zdravotnú starostlivosť pre dôchodcov, pre ľudí, ktorí celý život poctivo platili dane, odvody a budovali našu republiku, či je to jednoducho priorita vlády. Aj keď tu boríme sa s mnohými ďalšími problémami, aj keď mnohí slušní ľudia naozaj nevedia, čo, z čoho budú žiť zajtra, nevedia, či budú mať prácu ešte o týždeň, a riešia skutočne existenčné otázky, tak my ideme dať do priorít programového vyhlásenia vlády dobudovanie múzea holokaustu.
Strana 53, menšinová politika: "Vláda na základe analýzy na národnostne zmiešanom území vytvorí podmienky pre" - teraz počúvajte dobre, lebo ja som to nepochopil a hlavne kolegovia z SNS by sa nad tým mohli zamyslieť - "pre zosúladenie praxe s platným zákonom o používaní jazykov národnostných menšín." Ak som to pochopil správne, tak vy chcete vlastne zákony, prekrútiť tie paragrafy tak, aby, aby boli nekonfliktné s tou praxou. Z môjho pohľadu otázka na vysvetlenie, neodsudzujem, otázka na vysvetlenie.
Ale na tej istej strane: "Vláda rozšíri programy na riešenie usporiadania vlastníckych vzťahov pozemkov pod ilegálnymi stavbami v marginalizovaných komunitách", povedzme si na rovinu, pod cigánskymi osadami. Čiže nie aby vláda presadila to, čo vyžaduje zákon, že keď niekto je načierno na ukradnutom súkromnom pozemku, tak tam nemá čo robiť, ale idú hľadať programy na to, aby jednoducho to nejakým spôsobom od tých vlastníkov dostali a aby jednoducho tie nelegálne cigánske osady neboli zbúrané, aby tam mohli ostať. A to je v programovom vyhlásení vlády.
Vláda sa priamo vo svojom programovom dokumente stavia proti vlastníkom pozemkov na ochranu, na ochranu tých asociálov, ktorí tam žijú na ukradnutých pozemkoch. A ja sa pýtam, toto má, toto má byť vízia, toto má byť vízia riadenia štátu?! Toto má byť vízia perspektívy pre slušných ľudí, ktorí platia dane, platia odvody, chcú žiť tak, aby cítili, že štát je tu pre nich?! A toto im máme ponúknuť? Za toto máme hlasovať?
Päťkrát posilnenie úlohy štátu a ochrany verejného záujmu, strana 54: "Transparentnosť a efektívna justícia ako pevný základ pre zahraničných investorov." My chceme budovať férovú, čistú, nekorupčnú justíciu nie pre našich vlastných občanov, ale pre zahraničných investorov? Pre zahraničných investorov? Tých dávate na prvé miesto?! A kde sú normálni ľudia? Kde sú obyvatelia republiky? Ja keď, vravím, čím ďalej som to čítal, tým viacej som si myslel, že sa mi sníva a že to proste ten Peter Pellegrini nemyslí vážne, že to je len nejaká beta verzia, proste nejaký server, z ktorého keď sa odstránia chyby, tak sa síce zmení 80 % obsahu, ale príde nová verzia, ktorú naozaj budeme brať vážne.
Ja to nestihnem za tých 30 minút, ale...
Strana 65: "Vláda prijme zvýšené bezpečnostné opatrenia v súvislosti s nastávajúcim predsedníctvom Slovenskej republiky v Rade Európskej únie." Bude repete? Dostaneme druhú možnosť predsedať Európskej únii? Ja sa pýtam, možno neviem. Možno neviem. Možno máte úplne iné informácie ako my v opozícii, čo sme v informačnom embargu. Alebo ide zase o toľko využívaný stroj času?
Takže toľkoto stručne k samotnému textu programového vyhlásenia, ktorého úroveň katastrofálne nízka ma presviedča, že všetko bolo šité horúcou ihlou a že jednoducho táto nová vláda mala byť iba akousi náplasťou na ten hnev ľudí, ale v skutočnosti namiesto vyliečenia boľačiek a vyliečenia tých problémov a nájdenia spôsobu, ako zo Slovenska spraviť funkčný právny štát, si myslím, že táto nominácia s týmto programovým vyhlásením je ničím iným len kopačkou do tváre všetkých slušných ľudí, ktorí si mysleli, že naozaj dôjde k nejakému radikálnemu rezu, k nejakej zmene v prospech, v prospech normálnych obyvateľov Slovenska bez ohľadu na politické zmýšľanie.
A teraz ma nemôžte obviňovať z nejakej politickej manipulácie, pretože my sme neodsudzovali dopredu, sme sa nevyjadrovali k tomu, aká bude vláda, nič. Čakali sme naozaj na prvé kroky a nekritizovali sme, len, žiaľ, tie prvé kroky sú práve toto programové vyhlásenie, ktoré je katastrofálne.
Čiže ja si preto dovolím ešte za tých päť minút sa vyjadriť aj k personálnym otázkam a vyjadriť náš názor na personálne obsadenie novej vlády.
Pán predseda Peter Pellegrini, ktorý, teda myslím, že mnohých nemilo prekvapil tým, že sa podpísal pod tento kvázi dokument, tak jemu vyčítame najmä neefektívne minutie miliardy eur, ktorá bola minutá na informatizáciu verejnej správy, poznáte tú doménu Slovensko.sk, na ktorej má človek nájsť v podstate všetky elektronické služby v jednom balíku, ale viac-menej to skoro nikto nevyužíva.
Ale čo je naša hlavná výčitka, je výčitka jeho práce vo funkcii podpredsedu pre investície, keď do okresov, ktoré sú zahrnuté v zozname najmenej rozvinutých okresov, išlo zo všetkých štátnych investícií len 6 %. To znamená, do týchto 16 okresov išlo priemerne len pod 0,5 % zo všetkých štátnych investícií na jeden okres; 94 % išlo, práve naopak, do všetkých ostatných rozvinutejších, vyspelejších ekonomicky aj sociálne, na tom omnoho lepšie postavených okresov Slovenskej republiky.
Pán minister vnútra Drucker. Boli tu už tvrdenia o tom, že vlastne ide tiež len o takú personálnu rošádu a figúrku bývalého predsedu vlády Fica. Z nášho pohľadu sa nám zdá až nepochopiteľné, aby jeden človek dokázal byť taký multifunkčný odborník na poštu, na ministerstvo zdravotníctva aj na ministerstvo vnútra. Myslíme si, že ak sa niekto aspoň okrajovo nevenoval tejto téme, tak sa bude veľmi ťažko s touto obrovskou agendou zoznamovať.
Ďalšia naša výčitka je jeho pôsobenie na ministerstve zdravotníctva, keď bol jeden zo zástancov rušenia pohotovostí, lekárskych pohotovostí. A čo je veľmi nepochopiteľné, je to, že keď nevyšla nominácia pána Ráža mladšieho, tak proste dali žolíka, jeho šéfa ministra Druckera. To je veľmi zvláštny prístup a hovorí o tom, že keď neprejde plán A, tak rýchlo zbúchame plán B a ten už hádam prejde. A ukázalo sa, že prešiel.
Pre nás osobne ale najväčšie sklamanie je to, že dnes na výbore pán minister v podstate akcentoval, zdôraznil záujem na tom, aby mimovládne organizácie, tretí sektor, boli ešte viac nejakým spôsobom zapojené do práce v rezorte školstva a do práce v rezorte ministerstva vnútra. Čiže pôjdeme z kaluže do blata.
Pán minister spravodlivosti Gál. Žiaľ, dnes na výbore sa otvorene vyjadril, že si vie predstaviť znovuotvorenie debaty o prijatí Istanbulského dohovoru v Slovenskej republike. To je pre nás neakceptovateľné. To je neakceptovateľné. Médiá ho tiež cez rôzne podozrivé kontakty spájajú s pochybnými ľuďmi, takže myslíme si, že Gál namiesto Žitňanskej asi nie je veľmi voľba vhodná pre Slovensko.
Pán minister Raši. Človek, ktorý bol dlhodobo spájaný s bývalým predsedom parlamentu Paškom a ktorý sa ako primátor Košíc v spore o parkovanie postavil nie na stranu obyvateľov mesta Košice a na stranu verejného záujmu, ale, naopak, na stranu súkromnej firmy a na stranu biznisu a jednoducho kšeftov.
No a nakoniec si nechám pani ministerku kultúry Laššákovú, s ktorou sa poznáme z Banskobystrického samosprávneho kraja. Ona osobne na výbore dnes sa vyjadrila, že je pre ňu prioritou, v slovenskej kultúre je pre ňu prioritou dobudovanie múzea holokaustu. To si myslím, že hovorí za veľa. Ale hlavne pani ministerka bola ešte z čias pôsobenia alebo z minulého volebného obdobia počas pôsobenia v Banskobystrickom samosprávnom kraji najväčšia zástankyňa navyšovania rozpočtu pre to úchylné divadlo Štúdio tanca, ktoré v rámci vystúpení, ktoré v rámci vystúpení podporuje tie homosexuálne a kadejaké iné zvrátené proste kontakty a nahé ženy na pódiu a mužov, úplne, no úplne zle, úplne zle. A pani ministerka tiež v poslednej dobe je názorovo nekonzistentná. Raz povie, že za všetkým je Soros, a potom sa za svoje vyjadrenia ospravedlňuje, čiže z tohto nášho pohľadu je to také trošku rozhádané.
Takže toľko je náš postoj, a preto programové vyhlásenie vlády a tým aj novú vládu podporiť nemôžeme.
Ďakujem pekne.

Pán poslanec Matovič, ja som zo začiatku vášho vystúpenia mal pocit, ako keby ste precitli z tej ilúzie o americkom agentovi vo funkciu prezidenta republiky a trošku si priznali, že to nie je také ružové, ako ste si na začiatku mysleli. Ale, samozrejme, kritizovali ste vládu, to je prirodzené, my tiež si povieme svoje k tomu návrhu, ktorý tu je, teda na programové vyhlásenie a zloženie vlády, ale zase ste sa neubránili tomu zneužívaniu tej dvojnásobnej vraždy v kontexte s tým vaším vyjadrením, zopakujem to teda, "míľnik", ktorý ste dosiahli vraždou novinára Kuciaka a jeho snúbenice.
Takže tu by som veľmi opatrne, pán Matovič, na vašom mieste postupoval. Ale znova vás sa spýtam, tak ako sa pýtam neustále, keď kritizujete povedzme súčasných ministrovi, povedzme Kaliňáka ako ministra vnútra bývalého, vy keď ste ako vládny poslanec podporovali vo funkcii ministra vnútra Daniela Lipšica, tak si myslíte, že to bolo lepšie, že to bolo z pohľadu demokracie, rovnosti práv, boja proti korupcii v niečom lepšie? Lebo asi to lepšie tak nebolo a ľudia majú pocit, že to je všetko úplne rovnaké, pán Matovič. Čiže ja tiež musím povedať, že vy možno v niečom máte pravdu, ale vy keby ste boli ako alternatíva pre Slovensko, ako alternatíva vlády, tak si myslím, že Boh by mal veľa práce s tým, aby Slovensko zachránil.
A posledná vec, pán Matovič, vy a váš vzťah ku Žitňanskej. Keď Žitňanská dva roky, ako vy hovoríte, šúchala nohami vo vláde Roberta Fica, tak ste boli ticho, nekritizovali ste ju. Dnes, keď sa odmietla podieľať teda na účasti ďalšej vlády, tak ju chválite, ako keby to bol vzor charakteru, ktorý jednoducho má byť príkladom pre všetkých. Čiže z tohto pohľadu by som povedal, že máte takú miernu schizofréniu.

Vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, Ústava Slovenskej republiky, to tu už dnes bolo spomínané, hovorí jasne. Ochrana súkromného majetku je zaručená, každý má právo vlastniť majetok a zároveň majetok získaný v rozpore s právnym poriadkom ochranu nepožíva. To znamená, nemôže štát alebo ktokoľvek iný chrániť majetok ľudí, ktorí tento majetok získali v rozpore so zákonom, to znamená protizákonne. Protizákonne.
A my dnes sme na Slovensku v postavení, v legislatívnej situácii a, žiaľ, aj v praxi, ktorá vyslovene šikanuje, šikanuje slušných majiteľov poľnohospodárskej pôdy, ktorí majú tú smolu, že na ich pozemkoch sa nachádzajú buď čierne skládky, alebo nelegálne cigánske osady. Takíto ľudia na jednej strane majú povinnosť zo zákona udržiavať túto poľnohospodársku pôdu v súlade s tým, ako je táto pôda vedená na katastri, tiež majú povinnosť udržiavať jej vlastnosti, čo sa týka využiteľnosti na poľnohospodárske účely, a na druhej strane napriek tomu, že za túto pôdu sú nútení pravidelne každoročne platiť dane – a v prípade väčších výmer to nie sú zanedbateľné peniaze – tak na druhej strane proti svojej vôli sú nútení trpieť ilegálnych osadníkov na tejto pôde, ktorí si tam proste stavajú svoje chatrče, svoje chalúpky, svoje domy bez ohľadu na akékoľvek platné zákony.
Keď sme sa spolu s ďalšími vlastníkmi pokúsili obnoviť zákonný stav na pozemkoch v Krásnohorskom Podhradí, ktoré sú tiež okupované nelegálnou cigánskou osadou, tak polícia pod vedením súčasného policajného prezidenta Gašpara zabránila majiteľom pozemkov vôbec len dostaviť sa na ich vlastné pozemky a dopredu, dopredu títo policajti obviňovali ľudí z toho, že sa chcú dopustiť nejakej protiprávnej činnosti. A boli to priamo policajti pod vedením súčasného policajného prezidenta Gašpara, ktorí chodili a na cigánske chatrče upevňovali tabuľky "obydlie", pretože tým chceli docieliť to, aby ich chatrče označené ako obydlie boli nedotknuteľné, pretože si myslia, že keď niečo označia ako obydlie, tak ľudia musia sa vzdať svojich spravodlivých plánov na obnovenie zákonného stavu.
Čo je však horšie, je to, že táto situácia je iba vrcholom ľadovca naozaj dlhoročného neriešenia protizákonného stavu a prehliadania, ba dokonca podporovania tohto protizákonného stavu zo strany miestnej samosprávy, zo strany starostov, ktorí sú na čele alebo ktorí zastupujú teda stavebné úrady a ktorí mnohokrát nemajú samozrejme záujem riešiť túto situáciu, pretože je politicky pre nich výhodná.
A znova ako taký lakmusový papierik v tejto situácii sa ukazuje osada v Krásnohorskom Podhradí, kde na jednej strane polícia pod vedením smeráckeho nominanta Gašpara chráni asociálov, čiernych stavbárov pred slušnými ľuďmi, pred daňovými poplatníkmi, pred tým, aby vôbec sa mohli nejakým spôsobom domôcť spravodlivosti, a na druhej strane starosta, nominant vládnej strany MOST – HÍD ignoruje sťažnosti obyvateľov na nelegálne rozrastanie, na protizákonné rozrastanie tejto nelegálnej osady. A keď už ľudia obrovským tlakom, naozaj obrovským tlakom dosiahnu to, že polícia vykoná v osade miestne zisťovanie, tak napriek tomu, že obyvatelia obce dajú všetkým úradom aj Policajnému zboru k dispozícii fotodokumentáciu, ktorá hovorí o tom, že za posledný rok tam vzniklo 19 nových chatrčí alebo domov, alebo chalúp, alebo nazvite si to ako chcete, 19 nových stavieb jednoducho, tak polícia ukončí miestne zisťovanie s tým, podotýkam polícia pod vedením policajného prezidenta Gašpara, ukončí miestne zisťovanie s tým, že nezistili ani jednu novú stavbu. Ani jednu novú stavbu. A že v niekoľkých prípadoch a že v niekoľkých prípadoch sa nejedná o nové stavby, ale iba o nové prístavby už tam stojacich chatrčí. To znamená, keď si k jednému domčeku pristavia tie ďalšie štyri, tak je to len prístavba. A na tú sa podľa vyjadrenia polície, ktorá patrí pod Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Rožňave, pod Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Košiciach, na to sa jednoducho práva slušných ľudí, ochrana slušných ľudí, ukotvená priamo v Ústave Slovenskej republiky, jednoducho nevzťahuje.
A teraz mi povedzte, kolegyne, kolegovia, hlavne teda z vládnej koalície, kde tu je nejaká spravodlivosť? Kde tu je nejaká spravodlivosť a či vám sa takýto stav vecí naozaj páči, či ste s tým spokojní, či podľa vás je naozaj v pohode a v poriadku, že daňový poplatník, ktorý platí daň za svoj pozemok, sa nemôže jednoducho dostať k svojmu pozemku, pretože mu v tom bráni nielen skorumpovaný a hlasmi z cigánskej osady zvolený starosta, ale úplne objektívne mu v tom bráni aj prístup štátnej polície, ktorá by sa mala riadiť výlučne a vždy zákonom a ničím iným. Žiadnymi politickými príkazmi, žiadnymi objednávkami, žiadnou inou motiváciou ako dodržiavaním a presadzovaním platných zákonov. Či je toto v poriadku, či ste s tým ako členovia, podporovatelia, ako poslanci vládnej koalície uzrozumení a zdá sa vám, že tento stav je spravodlivý. Pretože z pohľadu ľudí, bez ohľadu na to, koho volili, je to absolútne niečo nespravodlivé, do neba volajúce. A pritom jednoducho riešiteľné a nevyžadujúce od vlády, od parlamentu žiadnu extrémnu námahu. Len odvahu si priznať veci, ako naozaj sú, odvahu povedať si, že niektorí starostovia nemajú čo robiť na miestach, na ktorých sú, odvahu prevziať za týchto ľudí politickú zodpovednosť a odvahu postaviť sa na stranu, možno z pohľadu vládnych strán bezvýznamných, bezvýznamných majiteľov týchto pozemkov, bezvýznamných, nešťastných obyvateľov týchto obcí, ktorí majú tú smolu, že v ich katastrálnom území sú jednoducho obrovské ilegálne cigánske osady.
Lenže potom, priatelia, si treba jasne priznať, ak nemáme odvahu riešiť takéto problémy, tak o čom je, o čom je potom spravovanie, o čom je vláda štátu ľuďmi, ktorí nemajú odvahu sa pustiť nie do lízania medu, ale do vecí, ktoré skutočne naozaj ľudí trápia? Pretože, aspoň ja to tak vnímam, vláda, predstavitelia vlády, vládni poslanci by nemali byť tí, ktorí sú na to, aby sme ich chválili a aby sme im hovorili, akí sú dobrí, ale práve naopak, mali by to byť ľudia, za ktorými sa tí ostatní, ktorí nemajú možnosť podieľať sa na vláde, môžu obrátiť so svojimi problémami, pomenovať tie problémy a už je potom na tej vláde, aby tie problémy riešila. A keďže my vidíme, že aj vďaka tomu, že teda MOST – HÍD je vo vláde, tak samozrejme, že takéto riešenie nikdy nepríde, pokiaľ teda nenastane nejaké radikálne, radikálna zmena situácie, tak prichádzame s naším vlastným riešením, ktoré umožní tým ľuďom absolútne v súlade s platnými zákonmi odstrániť čierne stavby zo svojich pozemkov a navyše im umožní získať účinnú súčinnosť Policajného zboru, ktorú si ako daňoví poplatníci platia. Keď si ľudia platia policajtov zo svojich daní, tak si myslíme, že je absolútne oprávnená požiadavka, aby tí policajti im v čase a na mieste, kde to potrebujú, pomohli dosiahnuť zákonný stav, ktorý dnes nie je dodržaný, ktorý je dnes výrazne narušený a ktorý je výsledkom práve nečinnosti aj orgánov činných v trestnom konaní, aj orgánov miestnej samosprávy.
Ďakujem pekne.

Vážený pán podpredseda, kolegyne, kolegovia, naša novela zákona o investičnej pomoci má za cieľ znova o kúsok viac spraviť zo štátu dobrého hospodára. My nie celkom súhlasíme s tým, že neviditeľná ruka trhu vyrieši všetky ekonomické, hospodárske problémy. Práve naopak, hovoríme, že bez plánovania a bez rozumného prístupu s výhľadom na ďalšie obdobia skôr alebo neskôr musí dôjsť k zrúteniu každého jedného celku, či sociálneho alebo hospodárskeho, a tak musí dôjsť k postupnému zrúteniu štátu a nie k znižovaniu, ale naopak, k prehlbovaniu regionálnych rozdielov.
Naša novela zákona o investičnej pomoci je preto logickým vyústením, ktoré vyplýva z chýb, ktorých sa štát, teda vedený vládou, dopustil nielen v tomto, ale aj v minulých volebných obdobiach, pričom ako zámienku použil práve investičnú pomoc s cieľom zamestnať ďalších a ďalších ľudí. No v skutočnosti touto politikou dosiahol práve prehĺbenie regionálnych rozdielov, o ktorých odstránení tu v podstate neustále posledné dve alebo tri volebné obdobia rozpráva ako vláda, tak aj opozícia. Za všetky príklady, si myslím, že môžeme absolútne s čistým svedomím spomenúť práve posledný príklad obrovskej investičnej pomoci alebo obrovskej investície, obrovského investičného stimulu štátu do Nitry pre Land Rover Jaguar. Na tom by samozrejme nebolo nič zlé, ak by štát pri tejto investícii naozaj rozmýšľal ako dobrý hospodár, ak by vláda pri tejto investícii zohľadňovala všetky potreby, požiadavky a možnosti, ktoré na jednej strane má a na druhej strane potrebuje naplniť svojím rozhodnutím o konkrétnom prípade investičného stimulu pre zahraničného investora.
Vidíme, že umiestnenie tejto obrovskej investície presahujúcej polmiliardy eur, čo je neskutočné číslo, polmiliardy eur z peňazí všetkých daňových poplatníkov vyvolalo viacej škody v konečnom dôsledku, viacej škody ako osohu. Investícia umiestnená do okresu Nitra, do okresu v podstate s najmenšou mierou evidovanej nezamestnanosti spôsobila prehĺbenie nedostatku kvalifikovanej pracovnej sily. No na druhej strane táto investícia obrovsky chýba, obrovsky chýba práve na východnom Slovensku. Ja sa pýtam všetkých, bez ohľadu na to, že či ste vo vláde alebo opozícii, nebolo by naozaj objektívne omnoho lepšie umiestniť takúto rekordnú investíciu, znovu zopakujem, vo výške viac ako polmiliardy eur, to znamená viac ako 15 mld. slovenských korún, 15 mld. slovenských korún, to ani neviem, či vôbec chápeme tú obrovskú výšku toho čísla, nebolo by lepšie takúto investíciu umiestniť na východné Slovensko? Absolútne prirodzene do metropoly východu do Prešova. To je len teraz, berte to ako taký pracovný návrh, kde by tí ľudia boli neskutočne vďační za to, že sa vytvára nejaká veľká fabrika, ktorá im dá možnosť pracovať za dôstojnú mzdu, dá im možnosť zostávať so svojimi rodinami, dá im možnosť žiť na úrovni, ako sa v modernom štáte súčasnej doby patrí. Táto investícia by tým ľuďom dala možnosť zmeniť možno celé usporiadanie svojich životov. Nemuseli by odchádzať na týždňovky, na mesačné turnusy nielen do Bratislavy, ale aj ďalej, do cudzích štátov na západ. A naopak, omnoho viac, omnoho viac peňazí by sa tým spôsobom potom vygenerovalo následne. Však vieme tu o multiplikačných efektoch, a tieto peniaze by ostávali v spotrebe práve na východnom Slovensku. Pretože tí ľudia, ktorí zarábajú peniaze v zahraničí, zarábajú peniaze v Bratislave, vo veľkej miere tie peniaze aj v Bratislave a zahraničí míňajú a domov k svojim rodinám alebo vo forme úspor potom prinášajú len určitú časť. Takto by sme predsa prirodzene preklenuli aj to, že tá časť spotreby by zostávala práve na tom východnom Slovensku, kde by roztáčala ten finančný kolotoč, v dôsledku ktorého by to jednoducho, poviem to tak ľudovo, začalo viac a viac žiť.
Ale teraz trošku z takého iného súdka. Tu nejde len o to, že by sme oživili to východné Slovensko, o ktorom sa aj samotný pán premiér dosť tak nelichotivo vyjadril v posledných dňoch, ale naša novela, naša novela žiada a chce priniesť to, aby pri uplatňovaní a zvažovaní takýchto investičných stimulov v prvom rade, v prvom rade vláda používala zdravý rozum. Pretože nemôžme mať na jednej strane, priatelia, nemôžme mať zoznam najmenej rozvinutých okresov našej republiky a na druhej strane, ak štát ide dať obrovskú rekordnú investíciu, ako som povedal, vo výške viac ako 15 miliárd korún, tak ju dá do okresu, ktorý so zoznamom najmenej rozvinutých okresov nemá absolútne nič spoločné a ktorý práve naopak, je na tom úplne odlišnom konci, čo sa týka nezamestnanosti, životnej úrovne a všetkých s tým spojených parametrov.
Preto naša novela zákona o investičnej pomoci jednoznačne hovorí, ak štát chce poskytnúť investičný stimul, tak ten stimul musí byť poskytnutý výlučne v jednom z okresov, ktoré sú začlenené do zoznamu okresov najmenej rozvinutých. Pretože je to aj logické a je to predsa prirodzené a každý by tak mal rozmýšľať, či sa jedná o štát, o náš spoločný štát, o slovenskú republiku alebo či sa jedná o súkromnú firmu. Ak mám zdroje a tie zdroje chcem poskytnúť nejakej, na nejakú externú investíciu s cieľom získať pritom aj iné sociálne benefity, tak predsa budem tú pomoc smerovať tam, kde to tí ľudia najviac potrebujú. Budem ju smerovať tam, kde tá pomoc, ktorá bude poskladaná z peňazí všetkých daňových poplatníkov, to znamená, všetkých slušných ľudí, kde tá pomoc takto získaná z prostriedkov štátneho rozpočtu prinesie najväčší efekt a jednoducho, kde vygeneruje najvyššiu účinnosť. Nebudem predsa používať investičné stimuly a zdroje štátneho rozpočtu na investície tam, kde tá účinnosť bude najnižšia. A, žiaľ, štát presne toto spravil. Obrovská investícia v Nitre je investícia s absolútne minimálnou účinnosťou. S minimálnou účinnosťou. Práve naopak, táto investícia v budúcnosti vygeneruje mnohé problémy, ktorých zárodky sa už dnes ukazujú. Či v napätej situácii sociálnej alebo v tej ekonomickej, ktorá sa prejavuje nedostatkom kvalifikovanej pracovnej sily.
Takže jedna vec je kritizovať, jedna vec je kritizovať, druhá vec je prinášať konštruktívne riešenia. Ja si myslím, že bez ohľadu na politické tričko, bez ohľadu na to, kto je na ktorej strane barikády dnes, tzv. štandardná opozícia, vládna koalícia, ktorá má svoje problémy, jednoducho asi nikto nemôže povedať, že by toto naše riešenie nebolo konštruktívne. Toto naše riešenie nemá absolútne žiadny politický podtón, žiadny podtext. Vychádzame z mechanizmov, ktoré sú nastavené, ktoré rešpektuje aj súčasná vláda, a to je zoznam najmenej rozvinutých okresov nášho štátu. A tento zoznam využívame ako kritérium na uplatnenie investičného stimulu, investičnej pomoci štátu a našou novelou chceme toto kritérium a toto použitie zdravého rozumu uzákoniť. To je celé.
Ďakujem pekne.

Vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, prichádzame s novelou, ktorá má za cieľ chrániť mnohých ľudí v mnohých oblastiach Slovenska tým, že zníži trestnú zodpovednosť páchateľov na 12 rokov pri priestupkoch aj trestných činoch, pretože dnes naozaj situácia je taká, že najmä na ďalšej skupine chránených ľudí, to znamená, na skupine starších ľudí, dôchodcov sa mnohokrát pácha buď trestná činnosť brutálneho, brutálneho charakteru, alebo opakujúca sa, opakujúca sa priestupková kriminalita páchateľmi, ktorí sú dnes, teda nie sú dnes žiadnym spôsobom postihnuteľní.
Možno tí, ktorí to nezažili sa nevedia celkom vžiť do tej situácie ako sa tie obete týchto trestných činov páchaných dnes nepostihnuteľnými páchateľmi, ako sa tieto obete cítia a aká obrovská je tá beznádej ktorú pociťujú vtedy, keď takýto trestný čin alebo opakujúci sa priestupok nahlásia, keď polícia zhodou šťastných náhod týchto páchateľov stotožní a keď následne vydá uznesenie alebo rozhodnutie o tom, že títo páchatelia síce spáchali tento predmetný trestný čin alebo priestupok, ale nie sú vzhľadom na svoj vek nijakým spôsobom postihnuteľní. Takýchto lokalít je na Slovensku, je na Slovensku naozaj veľa, či sa to, či sa jedná o okresy východného, najmä teda severovýchodného Slovenská, Prešovský kraj s výrazným zastúpením cigánskych osád, alebo už je to aj na juhozápadnom Slovensku. Vidíme, čo sa robí v Nitre, vidíme, čo sa robí v Hurbanove, vidíme, čo sa robí v ďalších oblastiach aj na tomto juhozápadnom Slovensku, kde tento model funguje v podstate úplne rovnako, ako je to pri osadách na severovýchodnom Slovensku. Vidíme, čo sa robí v Kozárovciach pravidelne počas novoročnej noci alebo počas noci zo Silvestra na Nový rok, kde páchatelia napadnutí týchto motorových vozidiel prechádzajúcich občanov sú väčšinou práve títo nepostihnuteľní, tieto deti, maloletí, ktorí sú na túto veľmi špecifickú zábavku nahovorení svojimi rodičmi a jednoducho vidia, že nikomu sa nič nestane bez ohľadu na to, že je spôsobená škoda na majetku, bez ohľadu na to, že môže dôjsť k vážnemu ohrozeniu života a zdravia ľudí v tých autách. A naozaj sa na to nedá reagovať iným spôsobom ako tým, že posunieme, znížime tú hranicu trestnej a priestupkovej zodpovednosti.
Tí z vás, ktorí ste v tomto pléne a ktorí ste sem prišli z praxe učiteľov, najmä učiteľov na základných školách, totiž asi sami viete, že ten fyzický vývoj detí je dnes úplne niekde inde ako pred možno dvadsiatimi, dvadsiatimi piatimi rokmi, a 13-,14-ročné dieťa, či dievča, či chlapec, je fyzicky ale aj mentálne na úplne inej úrovni, ako to boli, na akej úrovni teda boli deti spred dvadsiatich piatich rokov. Tomu ale zodpovedajú nielen možné pokroky vo vývoji alebo teda v nasadzovaní tej latky, či učivo a tak ďalej, ale aj pokroky v brutalite a v sile tých útokov, ktorých sú tieto deti dnes schopné. Dnes jednoducho skupinový útok pri lúpeži, napríklad pri lúpežnom prepadnutí piatich 13-, 14-ročných chlapcov môže mať následok veľmi vážny, najmä ak takýto útok, takéto lúpežné prepadnutie je vedené na dôchodcu, staršieho človeka, pričom práve v tom Prešovskom kraji sa cieľmi útokov stávajú nieže starší, ale práve veľmi starí občania aj vo veku nad 70, nad 80 rokov. A takéto útoky končia buď veľmi ťažkými zraneniami, alebo, žiaľ, niekedy aj smrťou, respektíve zraneniami s následkami smrti.
Preto si myslíme, že aj keby toto opatrenie malo zachrániť čo i len jeden jediný ľudský život, aj keby toto opatrenie, toto zníženie hranice trestnej a priestupkovej zodpovednosti malo čo len jedného jediného človeka uchrániť pred trvalými následkami, pred akýmikoľvek zraneniami alebo aj pred tou psychickou ujmou, pred tou psychickou ujmou, ktorú takýto človek bude možno až do konca svojho života pociťovať vplyvom vlastne osobného zážitku z neschopnosti štátu splniť jednu zo základných úloh štátu, a to je funkcia bezpečnostná, tak aj keby sme mali docieliť len takýto jeden jediný uchránený ľudský život alebo zdravie jedného jediného človeka, tak si myslím, že to za to stojí. Že stojí za to, aby sme, ak už štát nevie nejakým iným spôsobom, napríklad tým, že bude v týchto kritických lokalitách omnoho viac posilňovať tú preventívnu úlohu polície, ak už nevie takýmto spôsobom zasiahnuť v prospech týchto ľudí, tak, žiaľ, musíme ísť do takejto, nazvem to, trošku možno represívnej politiky v tom, že budeme musieť sprísniť tie pravidlá, aby sa takéto útoky vyslovene motivovanými páchateľmi nediali alebo sa udiali v čo najmenšej miere, boli jednoducho minimalizované.
Možno viete o tom, že náš kolega poslanec Milan Mazurek je obžalovaný, postavený pred špecializovaný trestný súd v Banskej Bystrici, kde sa bude teraz v apríli konať ďalšie kolo pojednávania o jeho vine a nevine, a jeden z tých výrokov, za ktoré mu Slovenská republika ponúka asi osemročný trest odňatia slobody, je výrok, keď povedal, vieme o tých prípadoch z východného Slovenska, keď dospelí Cigáni nahovoria maloletých, ktorí ešte nie sú trestne zodpovední, aby páchali priestupkovú a inú trestnú činnosť. To bolo voľne parafrázované, neviem presne, ako to tam bolo uvedené, ale je to možno na 80 % presne a, žiaľ, toto je realita, toto je realita mnohých a naozaj mnohých oblastí Slovenskej republiky.
Druhá taká výrazná zmena, ktorá sa dotýka tých, alebo rozdiel, ktorý môžme pozorovať medzi tými deťmi dnes a medzi tými deťmi spred dvadsiatich piatich rokov, je tá, že dnes tí páchatelia strácajú akékoľvek zábrany, strácajú aj zábrany pred útokom na ľudí, ktorí možno ešte pred 10, 15, 20 rokmi boli pre nich a ich rodičov prirodzenými autoritami.
O čom hovorím? Hovorím o tom, že na východnom Slovensku, to sa možno ešte netýka toho južného Slovenska, ale na východnom Slovensku už títo maloletí páchatelia, nepostihnuteľní, vykonávajú krádeže aj u ľudí, u ktorých by si to ešte pred pár rokmi nikdy nedovolili. Konkrétny príklad, nedávno sme boli v okrese Kežmarok na návšteve jednej farnosti a takíto páchatelia sú podľa vyjadrenia samotného farára najčastejšími páchateľmi krádeží dreva z fary. Farár sa môže aj pokrájať, jednoducho 12-ročné alebo 13-ročné deti prídu, zoberú dve-tri, dva-tri fúriky dreva ukradnú každý týždeň, raz za dva týždne a nič, nič s tým nevie spraviť nielen ten farár, ale ani polícia. Jednoducho nikto, jednoducho nikto.
A teraz si predstavte, že by ste žili v dome niekde v Prešovskom kraji alebo by ste tam mali rodičov, mamu, otca, 80-ročných, ktorých by takýto páchatelia neustále obťažovali. Nevravím, že lúpežami a trestnými činmi, ale tou priestupkovou kriminalitou, hádzaním blata do okien, rozbíjaním okien, krádeže pod 266 eur, alebo ako je tá hranica presne stanovená, a jednoducho by robili tým vašim rodičom v tých domoch ten život absolútne neznesiteľný, absolútne neznesiteľný. To je taký stav, že tí ľudia upadajú do neskutočných depresií a jeden z takých medializovaných prípadov však vidíme v Malackách, Oskar Dobrovodský, kde sa tu proste, kde, do akých extrémov sa to vie až dohnať vtedy, keď štát nevie svoju bezpečnostnú úlohu splniť a tak, ako by mal a ako môže len hľadá všetky spôsoby, ako to jednoducho nerobiť.
Čiže táto novela nemá za úlohu nič iné, len jednoducho ochrániť slušných ľudí pred terorom zo strany takýchto páchateľov a ako to už bolo spomenuté, zároveň tieto deti chrániť pred zneužívaním na túto činnosť, lebo nebudú na to vhodné podmienky.
Ďakujem pekne.

Pán kolega Fecko, vy keď rozprávate, tak má to vždy hlavu a pätu a ja si myslím, že vždy viete, o čom hovoríte. Len teraz ja vám to poviem ako poslanec, ktorý má záujem o vaše vystúpenie, ale ktorý nie je odborník v tej oblasti, ktorej sa vy venujete. A vy vždy, aj tentokrát, dáte do kopy strašne veľký ako keby obsah, počet bodov, ktoré, teraz je téma reštitúcie, to je v poriadku, ale idete potom až niekedy veľmi do detailu v niektorých konkrétnych veciach, ktoré vy možno poznáte z odbornej praxe. A celkový dojem potom z toho vystúpenia je taký, že aj keď to chceme, povedzme, aj s kolegami, ktorí sa tej otázke nevenujú, vnímať, tak sa v tom človek musí stratiť, hej. Čiže ja teraz čisto konštruktívne by som vás chcel poprosiť, lebo tieto vaše vyjadrenia sú určite zaujímavé a určite hovoria o tom, ako to na Slovensku funguje v mnohých, resp. nefunguje v týchto oblastiach, ale možno keby ste to rozčlenili na viac vystúpení, ktoré by sa, ktoré by sa venovali jednotlivým tým podbodom tak, aby človek videl, že áno, toto je globálna myšlienka a toto sú jednotlivé detaily. Lebo potom, keď to zahltíte tými detailmi, tak aj naozaj v tej najlepšej vôli sa pritom človek stratí. Ale inak berte to ako v dobrom, hej. Ďakujem pekne.